1. Úvod

Programom „Tvorivá Európa“, ktorý je novým rámcovým programom pre sektory kultúry a tvorivej činnosti zahrnutým vo viacročnom finančnom rámci (multi-annual financial framework, MFF) na roky 2014 – 2020[1], sa zabezpečí spoločný rámec pre súčasné programy Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus a vytvorí sa úplne nový nástroj na zlepšenie prístupu k financovaniu.

Tento program sa konkrétne zameria na potreby sektorov kultúry a tvorivej činnosti, ktoré sa snažia pôsobiť nad rámec hraníc jednotlivých štátov, a bude úzko spojený s podporou kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, čím doplní ostatné programy EÚ, ako je podpora zo štrukturálnych fondov na investície do sektorov kultúry a tvorivej činnosti, obnovu kultúrneho dedičstva, infraštruktúru a služby v oblasti kultúry, prostriedky na digitalizáciu kultúrneho dedičstva a nástroje v oblasti rozšírenia a vonkajších vzťahov. Viaceré iniciatívy v oblasti kultúry podporujú členské štáty, pričom na mnohé z nich sa vzťahujú pravidlá o štátnej pomoci.

V súvislosti s viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020 Komisia navrhuje značné zvýšenie rozpočtových prostriedkov určených pre sektory kultúry a tvorivej činnosti na celkových 1,801 miliardy EUR (pri súčasných cenách), čo v porovnaní so súčasnou mierou výdavkov predstavuje nárast o 37 %. Toto zvýšenie je v plnom súlade s odôvodneniami a prioritami stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív, keďže investície do sektorov kultúry a tvorivej činnosti priamo prispievajú k cieľu stratégie podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. V roku 2008 mali sektory kultúry a tvorivej činnosti odhadom 4,5 % podiel na HDP Európskej únie a zamestnávali približne 3,8 % európskej pracovnej sily[2]. Okrem tohto priameho prínosu k tvorbe pracovných miest a rastu majú uvedené sektory aj nepriame účinky v iných oblastiach, ako je cestovný ruch a obsah pre informačné a komunikačné technológie[3], a predstavujú prínos z hľadiska vzdelávania, sociálneho začlenenia a sociálnej inovácie. Preto sú teraz, keď sa Európa snaží prekonať súčasnú hospodársku krízu, mimoriadne dôležité. Tieto sektory však čelia mimoriadnym výzvam a ťažkostiam, a to aj napriek tomu, že v mnohých krajinách bola v posledných rokoch zaznamenaná nadpriemerná miera rastu. Na to, aby sektory kultúry a tvorivej činnosti mohli naplniť svoj potenciál ďalšieho rastu, je potrebný ucelený strategický prístup k riešeniu takýchto obmedzení a vytváraniu správnych predpokladov. To je hlavným cieľom návrhu programu „Tvorivá Európa“.

Nový program bude jednoduchou, ľahko rozoznateľnou a dostupnou bránou pre európskych profesionálov zo sektorov kultúry a tvorivej činnosti, bez ohľadu na umelecký smer, v ktorom pôsobia, a ponúkne priestor pre medzinárodné aktivity v rámci EÚ aj mimo nej.

Komisia pri príprave návrhu uskutočnila rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami. Vychádzala tiež z priebežných hodnotení súčasných programov a z nezávislých štúdií. Okrem toho zohľadnila aj spätnú väzbu na zelenú knihu Komisie pod názvom „Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu“[4], ako aj odporúčania odborníkov poskytnuté v kontexte otvorenej metódy koordinácie v oblasti kultúry a štruktúrovaného dialógu s týmto sektorom v období rokov 2008 – 2010.

2. Využívanie skúseností zo súčasných programov, napĺňanie budúcich potrieb

V záujme čo najlepšieho využitia nového zvýšeného rozpočtu nový program stavia na mnohých úspechoch dosiahnutých v rámci súčasných programov, a zároveň sa zaoberá hlavnými nedostatkami stanovenými pri hodnotení týchto programov alebo na základe priamych skúseností s riadením programu. Jeho súčasťou je aj návrh na vytvorenie úplne nového nástroja na zlepšenie prístupu sektorov kultúry a tvorivej činnosti k financovaniu s cieľom reagovať na potrebu, ktorá jasne vyplynula z nezávislého prieskumu aj z konzultácií.

3. Úspechy súčasných programov

Z hodnotenia súčasných programov Európskej únie pre sektory kultúry a tvorivej činnosti vyplýva, že tieto programy prispeli k posilneniu tohto sektora a podporili pohyb profesionálov a umeleckých diel, čím významne prispeli ku kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

V prípade programu Kultúra , ktorý má malý priemerný ročný rozpočet vo výške 57 miliónov EUR – čo zodpovedá ročným rozpočtom mnohých národných opier, resp. operných súborov[5] – sa prostriedky EÚ z hľadiska nákladov vynakladajú vysoko efektívne. Tento program pomáha tisícom umelcov a profesionálov z oblasti kultúry (odhadom 20 000 každý rok) pri rozvíjaní medzinárodnej kariéry prostredníctvom zdokonaľovania ich zručností a znalostí za pomoci partnerského učenia a prostredníctvom vytvárania nových profesijných dráh.

Tisícom organizácií z oblasti kultúry (každoročne je to viac ako 1000 organizácií) tento program poskytol možnosť vzájomne spolupracovať na medzinárodnej úrovni a učiť sa z osvedčených postupov prostredníctvom partnerstiev so subjektmi z iných krajín. Umožnil subjektom koprodukovať diela, nadväzovať kontakty a objavovať nové profesijné príležitosti, ako aj dodať ich práci a rozhľadu väčší medzinárodný rozmer. To malo pozitívny, štrukturálny vplyv na tento sektor a jeho schopnosť osloviť širšie trhy. Program Kultúra pomohol rozvoju sektorov a foriem umenia, vytváraniu nových diel a predstavení, podporil prístup a účasť, výskum a vzdelávanie v tejto oblasti, ako aj informácie, poradenstvo a praktickú podporu.

Každý rok bolo možné zabezpečiť pohyb tisícov diel vrátane približne 500 preložených literárnych diel. Podpora z tohto programu sa vníma ako značka kvality projektov v oblasti kultúry. Cez aktivity jednotlivých projektov bolo priamo aj nepriamo oslovených mnoho miliónov občanov, ktorí mali možnosť kontaktu s kultúrnymi dielami z iných krajín. Program tiež prispel k vytvoreniu lepších podkladov pre tvorbu politík, a to prostredníctvom štúdií, ktoré sa stali východiskom pre prácu v oblasti otvorenej metódy koordinácie. Keďže projekty sa spolufinancujú (väčšinou v maximálnej miere 50 %), tento program pritiahol značné dodatočné investície z verejných a súkromných zdrojov.

Napokon je potrebné spomenúť, že európske hlavné mestá kultúry, ktoré dostávajú tento titul EÚ a financovanie z programu (1,5 milióna EUR na hlavné mesto), zaznamenali v niektorých prípadoch až osemnásobné zvýšenie príjmov, pritiahli v rámci svojich operačných programov investície v hodnote 15 až 100 miliónov EUR a slúžili ako katalyzátor pre ďalšie kapitálové investície. Hlavné mestá kultúry zvyčajne oslovili milióny ľudí, zaangažovali stovky ľudí ako dobrovoľníkov a zanechali pre tieto mestá dlhodobé dedičstvo v podobe zlepšených zručností, zvýšenia kultúrnych kapacít a kultúrneho diania, zlepšenia infraštruktúry a imidžu.

Čo sa týka programov MEDIA , program MEDIA dosiahol s pomerne malým ročným rozpočtom (vo výške približne 100 miliónov EUR na trhu, ktorý má tisíckrát väčšiu hodnotu) významné výsledky vďaka cieleným akciám, ktorými sa optimalizoval pomer medzi nákladmi a prínosmi a pákový efekt programu. Tieto akcie sa zameriavali na činnosti s priaznivým účinkom na konkurencieschopnosť EÚ a na potreby, ktoré sa na úrovni jednotlivých štátov neriešia, ako je nadnárodná distribúcia. Vďaka (aspoň čiastočne) podpore z programu MEDIA vzrástol podiel európskych filmov na všetkých premiérach filmov v európskych kinách z 36 % v roku 1989 na 54 % v roku 2009. Sieť Europa Cinema zahŕňajúca viac ako 2 000 kinosál v prevažne nezávislých kinách v 32 krajinách, ktoré predstavujú 20 % všetkých premiérových kín v Európe, ponúka široký a rôznorodý výber filmov, čím podporuje kultúrnu rozmanitosť v 475 mestách. Vďaka svojim kvalitným programom zaznamenali tieto kiná 59 miliónov návštev (v porovnaní s 30 miliónmi v roku 2000), čo predstavuje 5,6 % všetkých návštev v Európe (v roku 2000 to bolo 2,8 %). Pomer príjmov z inonárodných európskych filmov, ktoré boli zaradené do programov kín v rámci siete, predstavuje 36 %, oproti priemeru dosahovanému v Európe vo výške 7 – 8 %. Na európske filmy pripadá 57 % návštev premietaní v rámci siete Europa Cinema, v porovnaní s európskym priemerom vo výške 27,7 %.

Program MEDIA posilňuje konkurencieschopnosť tohto sektora prostredníctvom podpory budovania kapacít, ako napríklad odborného vzdelávania a rozvoja, čím pomáha tento sektor profesionalizovať a zlepšovať kvalitu diel. Každý rok absolvuje odborné vzdelávanie približne 1 800 profesionálov (tvorcov, distribútorov, scenáristov), ktorí týmto spôsobom získajú príslušné kvalifikácie a zručnosti a môžu využiť príležitosti na nadviazanie vzťahov s partnermi so zahraničia. Vďaka podpore rozvoja sa môže na trh každý rok uviesť 400 európskych projektov vysokej kvality. Podpora celého portfólia projektov (financovanie balíkov projektov) poskytuje, na rozdiel od podpory poskytovanej výlučne na jednotlivé projekty, produkčným spoločnostiam (ktoré sú často malými a strednými podnikmi s nedostatkom finančných prostriedkov) finančnú stabilitu a dlhodobejšiu perspektívu, a súčasne má významné štrukturálne účinky na tento sektor.

Ukázalo sa, že podpora nezávislých tvorcov určená na tvorbu osobitných žánrov audiovizuálnych diel, ako sú dokumentárne a animované filmy určené pre medzinárodnú televíznu distribúciu, je, vzhľadom na osobitné potreby týchto žánrov, veľmi dôležitá. Vďaka aktivitám v oblasti nadväzovania kontaktov, ako sú koprodukčné fóra, iniciatívy v oblasti medzinárodného predaja a vzdelávacie iniciatívy, sa značne zvýšil podiel nadnárodných koprodukcií (z 26 % európskych filmov v roku 1989 na 34 % v roku 2009). Potenciál pohybu týchto filmov je 2,3-krát vyšší ako v prípade filmov vyrobených samostatne jednotlivými členskými štátmi[6]. Siete ako EAVE, ACE, Cartoon, ktoré boli vytvorené s podporou programu MEDIA, teraz predstavujú nosnú štruktúru európskej kinematografie.

Záručný fond pre výrobu v rámci programu MEDIA bol vytvorený v roku 2010 a je určený výlučne pre tvorcov filmov, ktorým uľahčuje prístup k súkromným zdrojom financovania prostredníctvom garančného mechanizmu, ktorý rozdelením vzniknutého rizika povzbudzuje banky k tomu, aby im poskytli úver. Očakáva sa, že vďaka pákovému efektu garančného mechanizmu prinesie tento fond s celkovým rozpočtom vo výške 8 miliónov EUR vyčleneným na obdobie štyroch rokov bankové úvery vo výške viac ako 100 miliónov EUR. Žiadosti o financovanie z fondu bolo možné predkladať od mája 2011, pričom samotný fond bol zo strany filmového priemyslu a bánk prijatý priaznivo. Výsledkom bolo poskytnutie viac ako dvanástich záruk v desiatich rôznych členských štátoch, pričom hodnota úverov sa pohybovala v približnej výške 15 miliónov EUR.

Napriek týmto úspechom programov Kultúra a MEDIA je však potrebné urobiť viac, aby sa realizoval plný potenciál týchto sektorov, ktoré čelia podobným problémom ako fragmentácia trhu, výzvy vyplývajúce z globalizácie a prechodu na digitálne technológie, nedostatok porovnateľných údajov a nedostatok finančných prostriedkov zo súkromných zdrojov.

4. Poučenie do budúcna

Štruktúra nového programu bola navrhnutá s ohľadom na skúsenosti získané v rámci programov, ktoré mu predchádzali.

Program Kultúra na roky 2007 – 2013

Na základe súčasných skúseností budú ciele navrhované pre budúci rámcový program prispôsobené skutočným potrebám navrhovateľov projektov vrátane malých a stredných podnikov zo sektorov kultúry a tvorivej činnosti. Budú tiež podporovať potenciál týchto sektorov z hľadiska tvorby pracovných miest a rastu, pričom budú naďalej v značnej miere previazané s podporou kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Pokiaľ ide o jednotlivé akcie v rámci tohto programu, zavedie sa mnoho zlepšení a zjednodušení. Veľký počet výziev a kategórií, ktorý zvyšuje zložitosť a znižuje transparentnosť, sa zníži z deväť na štyri. Akcie, ktoré nedosahujú kritické množstvo alebo nemajú dlhodobú perspektívu, či po ktorých je z dôvodu ich štruktúry veľký dopyt, nebudú ďalej pokračovať. Subjekty, ktorým sú v súčasnosti určené zrušené oblasti programov, však budú v zásade môcť využiť nové opatrenia, za predpokladu, že splnia nevyhnutné podmienky a kritériá. K ďalšiemu zjednodušeniu prispeje zrušenie operačných grantov, ktoré sa ukázali byť nedostatočne zamerané na výsledky a zložité pre žiadateľov a príjemcov. V rámci všetkých budúcich akcií sa budú využívať projektové granty, ktoré sú jednoduchšie a podporujú dlhodobejší prístup. Pokiaľ ide o medzinárodný rozmer, súčasná výzva, ktorá je každý rok zameraná na inú krajinu, sa zruší a namiesto toho sa program väčšmi otvorí pre pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, krajiny európskeho susedského priestoru a európskeho hospodárskeho priestoru, pričom bude na základe dodatočných rozpočtových prostriedkov naďalej otvorený pre dlhodobé akcie dvojstrannej alebo viacstrannej spolupráce zamerané na vybrané krajiny alebo regióny.

Program MEDIA 2007 (2007 – 2013) a Program MEDIA Mundus (2011 – 2013)

Rozsah súčasných zmien audiovizuálneho prostredia (najmä digitalizácia a globalizácia) si vyžaduje podrobnú analýzu súčasných mechanizmov podpory, aby sa zabezpečilo ich prispôsobenie podmienkam, ktoré v tomto prostredí panujú (a umožnil sa ich vývoj v priebehu času). Stanovilo sa viacero možností zjednodušenia tak na strategickej, ako aj na operačnej úrovni. Tieto možnosti budú zahŕňať: zameranie na štrukturálne akcie s čo najväčším systémovým vplyvom; vytvorenie finančného nástroja, ktorý tam, kde to bude možné, postupne nahradí priame granty; zväčšenie pákového efektu finančných prostriedkov EÚ; zjednodušenie medzinárodného rozmeru, ktorý doteraz pokrýval samostatný program MEDIA Mundus, v rámci jedného právneho základu; prierezový prístup naprieč hodnotovým reťazcom, v rámci ktorého sa viacero filmových projektov s vysokým komerčným potenciálom a potenciálom pohybu (tzv. šampióni) podporuje v priebehu celého hodnotového reťazca, od vzdelávania až po distribúciu; transverzálne projekty pokrývajúce viacero segmentov hodnotového reťazca a hráčov v ňom; a podpora obchodných zástupcov so širokým záberom na trhu a globálnym prístupom k trhu.

Pokiaľ ide o regionálny záber programov MEDIA, je potrebné zjednodušiť prístup a ponúknuť možnosť podieľať sa na „väčšom európskom audiovizuálnom priestore“, čím sa myslia všetky pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, krajiny európskeho susedského priestoru a EHP. Niektoré projekty budú otvorené pre účastníkov z tretích krajín. Tieto krajiny by, podľa vzoru Švajčiarska a Chorvátska, ktoré sa nedávno stali členmi MEDIA 2007, na oplátku platili poplatok za účasť zodpovedajúci významu ich audiovizuálneho sektora.

Nový finančný nástroj

Jedným zo závažných problémov, ktorým sektory kultúry a tvorivej činnosti čelia a ktoré je potrebné riešiť, čo však nie je možné prostredníctvom grantov, sú ťažkosti, s ktorými sa stretávajú malé podniky a organizácie zo sektorov kultúry a tvorivých činností pri prístupe k financovaniu.

Hoci táto skutočnosť predstavuje problém pre malé a stredné podniky všeobecne, situácia je značne zložitejšia v prípade sektorov kultúry a tvorivej činnosti, a to z piatich dôvodov. Po prvé, mnohé z ich aktív majú nehmotnú povahu, ako napríklad autorské práva, a zvyčajne nefigurujú v ich účtovných knihách (na rozdiel od patentov). Po druhé, na rozdiel od iných priemyselných výrobkov sa produkty sektorov kultúry a tvorivej činnosti zvyčajne nevyrábajú masovo. Každá kniha, opera, divadelná hra, film a videohra je jedinečným prototypom a príslušné spoločnosti pracujú zvyčajne na báze projektov, zatiaľ čo investície musia byť často dlhodobé, aby priniesli nejaký zisk. Po tretie, pripravenosť „investovať“ do tohto sektora je mimoriadne nízka, pretože podnikatelia v sektoroch kultúry a tvorivých činností často nemajú podnikateľské zručnosti potrebné na to, aby svoje projekty speňažili vo vzťahu k finančným inštitúciám. Po štvrté je s tým spojený problém s pripravenosťou „investorov“, keďže finančné inštitúcie nemajú znalosti o týchto sektoroch, často nechápu rizikové profily a nie sú pripravené investovať do rozvoja odborných znalostí, ktoré by potrebovali. A napokon, často chýbajú spoľahlivé údaje, čo obmedzuje možnosti malých a stredných podnikov v tomto sektore, pokiaľ ide o získanie úveru, keďže finančné inštitúcie sa pri analýze žiadostí o úver často opierajú o štatistické podklady.

Pre malé podniky s nedostatkom kapitálu je preto veľmi ťažké financovať svoje aktivity, zabezpečiť svoj rast a udržať svoju konkurencieschopnosť. Odhaduje sa, že pokiaľ ide o bankové úvery pre tieto malé a stredné podniky, chýba financovanie vo výške okolo 2,8 až 4,8 miliardy EUR. Tento problém je v niektorých členských štátoch naliehavejší než v iných: finančné inštitúcie s primerane rozvinutými odbornými znalosťami možno nájsť len v obmedzenom počte krajín.

V rámci programu sa preto po prvýkrát vytvorí finančný nástroj pre sektory kultúry a tvorivej činnosti. Tento nástroj bude dopĺňať iné nástroje EÚ v rámci štrukturálnych fondov alebo v rámci Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ktorý má transverzálny prístup a veľmi obmedzený vplyv na rozšírenie aktivít v sektoroch, v ktorých sprostredkovatelia (finančné inštitúcie) vyvíjajú veľmi malú činnosť, ako sú sektory kultúry a tvorivej činnosti. Tento nástroj poskytne značnú európsku pridanú hodnotu a umožní nadväzovanie cenných kontaktov a partnerské učenie. Jeho cieľom bude dosiahnuť systémový vplyv na základe zvýšenia počtu finančných inštitúcií disponujúcich odbornými znalosťami o sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a rozšírenia ich geografického rozloženia a prispieť k pritiahnutiu značných súkromných investícií. Bude sa tiež zameriavať na zmenu správania niektorých častí tohto sektora, a to na základe zmeny orientácie z poskytovania grantov na poskytovanie úverov, posilnenia ich konkurencieschopnosti a súčasného zníženia závislosti od financovania z verejných prostriedkov.

5. Kľúčové akcie a priority programu

Najucelenejším a z nákladového hľadiska najefektívnejším riešením, pokiaľ ide o podporu sektorov kultúry a tvorivej činnosti a pomoc pri podpore ich významného prínosu na úrovni EÚ, bude jeden rámcový program. Takýto program ponúka najlepší základ na to, aby sa pozornosť upriamila na výzvy, ktorým tieto sektory v súčasnosti čelia, a aby sa podpora z EÚ zamerala na opatrenia s pridanou hodnotou, ktoré týmto sektorom pomôžu optimalizovať ich potenciál z hľadiska hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a sociálneho začlenenia. Bude mať významný prínos v tom, že uľahčí výmenu znalostí a vzájomne obohacujúcich nápadov týkajúcich sa spoločných problémov. Z hľadiska riadenia prinesie jeden rámcový program výhody v podobe zoštíhlenia, zjednodušenia a nákladovej efektívnosti, ku ktorým prispeje zlúčenie informačných miest a výborov a zníženie počtu pracovných programov.

6. Štruktúra programu Tvorivá Európa

V návrhu programu sa odráža zložitosť a heterogénnosť sektorov kultúry a tvorivej činnosti, ktoré zahŕňajú organizácie financované z verejných prostriedkov, neziskové organizácie, ako aj komerčné podniky. Jednotlivé podsektory majú navyše veľmi rôznorodé hodnotové reťazce. Napríklad vo väčšine podsektorov kultúry sú hodnotové reťazce prepojenejšie než v audiovizuálnom priemysle (hlavnú výnimku tvoria reťazec vydávania a maloobchodného predaja kníh a reťazec tvorby populárnej hudby, jej distribúcie a maloobchodného predaja), keďže za vývoj, tvorbu, distribúciu a predaj diela a súvisiace vzťahy so zákazníkmi/publikom je zvyčajne zodpovedný tvorca diela. To znamená, že všeobecné výzvy a akcie pre celý program by neboli prispôsobené potrebám jednotlivých aktérov, neboli by dostatočne jasné a v niektorých prípadoch by dokonca mohli spôsobiť zmätok.

Preto bola zvolená možnosť rámcového programu pozostávajúceho z troch oblastí:

- medzisektorovej oblasti určenej všetkým sektorom kultúry a tvorivej činnosti,

- oblasti Kultúra určenej pre sektory kultúry a tvorivej činnosti,

- oblasti MEDIA určenej pre audiovizuálny sektor.

Rozpočtové prostriedky budú orientačne rozdelené takto: 15 % pre medzisektorovú oblasť, 30 % pre oblasť Kultúra a 55 % pre oblasť MEDIA.

Oblasti Kultúra a MEDIA budú nadväzovať na existujúce programy Kultúra a MEDIA/MEDIA Mundus. Nová medzisektorová oblasť bude pozostávať z dvoch častí. V rámci prvej sa vytvorí nástroj, ktorým by sa mal zlepšiť prístup malých a stredných podnikov a organizácií zo sektorov kultúry a tvorivej činnosti k financovaniu prostredníctvom poskytovania ochrany pred úverovým rizikom pre finančných sprostredkovateľov vytvárajúcich portfóliá úverov; z tohto nástroja sa tiež bude podporovať budovanie kapacít/odborných znalostí potrebných na správne analyzovanie príslušných rizík. Druhá časť tejto oblasti bude zahŕňať opatrenia na podporu: nadnárodnej politickej spolupráce a výmeny skúseností medzi tvorcami politík a hospodárskymi subjektmi; nových prístupov k získavaniu a udržiavaniu publika a k obchodným modelom; kultúrnej a mediálnej gramotnosti a zberu údajov vrátane členstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade. Poskytne sa aj financovanie pre sieť informačných kancelárií programu Tvorivá Európa (predtým kultúrne kontaktné strediská a informačné kancelárie MEDIA Desks). Hoci opatrenia v rámci tejto druhej časti spadajú v prevažnej miere do súčasných programov Kultúra a MEDIA, vzhľadom na prierezové prvky možno získať prínosy – tak z hľadiska výmeny znalostí, ako aj z hľadiska administratívnej efektívnosti – zo spoločného, transverzálneho prístupu.

7. Očakávaný vplyv programu

Program by mal umožniť lepšie prispôsobenie sektorov kultúry a tvorivej činnosti globalizácii a prechodu na digitálne technológie. Cielenejšie zameranie na nadnárodný pohyb diel by malo celkovo viesť k väčšiemu pohybu diel, väčšiemu obchodu v rámci vnútorného trhu, väčšiemu medzinárodnému obchodu a väčším výnosom pre tento sektor. V rámci oblasti Kultúra to bude zahŕňať jednoznačnejšie zameranie na budovanie kapacít a nadnárodný pohyb vrátane medzinárodných turné, nových európskych platforiem s rozsiahlym štrukturálnym účinkom a strategickejších balíkov pre vydavateľstvá určených na podporu literárneho prekladu, ktoré budú zahŕňať aj podporu na propagáciu.

Oblasť MEDIA zvýši finančné prostriedky na distribúciu, čo bude zahŕňať aj väčšie a cielenejšie financovanie obchodných zástupcov, ktoré by malo umožniť vznik silnejších obchodných zástupcov s väčšou kúpnou a predajnou silou na medzinárodnom trhu. Posilnením podpory pre medzinárodné koprodukčné fondy zriadené v Európe sa podporí koprodukcia medzi európskymi a mimoeurópskymi tvorcami, zvýši počet diel a zlepší ich kvalita, čo prispeje k ďalšiemu otvoreniu medzinárodných trhov. Nezávislí tvorcovia videohier budú môcť vďaka ľahšiemu prístupu k financovaniu ťažiť z nových rastových trhov. Výsledkom by mala byť väčšia konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, vyššie výnosy, väčší podiel na trhu a širšie publikum.

Popri zvýšení globálnej konkurencieschopnosti európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti a ich rozsahu zlepšia oblasti Kultúra a MEDIA aj ponuku obsahu, ktorý majú spotrebitelia k dispozícii, čo bude mať pozitívny vplyv na kultúrnu rozmanitosť a európsku kultúrnu identitu. Nová priama a cielená podpora opatrení v oblasti získavania a udržiavania publika by mala zabezpečiť nových divákov, a tým zvýšiť dopyt zo strany spotrebiteľov, hoci rozsah tohto účinku je neistý a bude si vyžadovať dlhodobý prístup. Skutočnosť, že sa týka aj sociálnych skupín, ktoré boli predtým vylúčené, by mohla mať prínos aj z hľadiska sociálnej súdržnosti. Prínosy vyššieho dopytu by sa prejavili v celom hodnotovom reťazci a podnietili by väčší pohyb diel, vznik nových zdrojov príjmov a zlepšili by konkurencieschopnosť týchto sektorov.

Zlepšením prístupu k financovaniu pre sektory kultúry a tvorivej činnosti vďaka väčšej investičnej pripravenosti a pripravenosti investorov zvýši nový finančný nástroj schopnosť týchto sektorov pritiahnuť financie zo súkromných zdrojov, posilní ich finančnú kapacitu a komerčný potenciál diel, čím posilní ich konkurencieschopnosť a otvorí nové príležitosti v oblasti rastu a zamestnanosti. V niektorých prípadoch tiež zníži závislosť malých a stredných podnikov od dotácií z verejných prostriedkov, zatiaľ čo v iných prípadoch im otvorí prístup k novým zdrojom príjmov.

Podpora nadnárodnej spolupráce v oblasti politík pomôže zvýšiť dostupnosť porovnateľných údajov, čo prispeje k účinnejšej tvorbe politík na základe overených poznatkov. To môže zlepšiť vnútroštátne prostredie pre tvorbu politík v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti a prispieť s systémovej zmene. Možnosť overiť si a vymieňať skúsenosti a znalosti o nových modeloch podnikania pomôže týmto sektorom prispôsobiť sa prechodu na digitálne technológie, a súčasne prinesie nové príležitosti v oblasti zamestnanosti a rastu.

8. Pridaná hodnota EÚ

Cieľom podpory zo strany EÚ bude zaistiť systémový vplyv a podporovať rozvoj politík. Z tohto hľadiska bude európska pridaná hodnota spočívať v:

- nadnárodnom charaktere činností a ich vplyvu, ktoré budú dopĺňať vnútroštátne a medzinárodné programy ako aj iné programy EÚ,

- úsporách z rozsahu a kritickom množstve, ku ktorým môže podpora EÚ prispieť, čím sa vytvorí pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky,

- nadnárodnej spolupráci, ktorá môže podnietiť komplexnejšie, rýchlejšie a účinnejšie reakcie na globálne výzvy a môže mať dlhodobé systémové účinky na tento sektor,

- zabezpečení vyrovnanejších podmienok v rámci európskych sektorov kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom zohľadnenia krajín s nižšou výrobnou kapacitou a/alebo krajín či regiónov s obmedzeným geografickým či jazykovým priestorom.

- Kľúčové aspekty realizácie programu

- Spôsob riadenia

Veľkú väčšinu grantov v rámci oblastí Kultúra a MEDIA bude naďalej riadiť Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (ďalej len „agentúra EACEA“) na základe výziev na predkladanie návrhov. Pri rôznych hodnoteniach sa potvrdilo, že tento spôsob riadenia je nákladovo efektívnym spôsobom riadenia cezhraničných projektov. Informácie a poradenstvo v súvislosti s predkladaním žiadostí v rámci tohto programu bude naďalej poskytovať sieť informačných kancelárií (súčasné kultúrne kontaktné strediská a informačné kancelárie MEDIA Desks). Tieto kancelárie nebudú prerozdeľovať finančné prostriedky.

Niektoré aspekty programu bude riadiť priamo Komisia, pričom pôjde najmä o osobitné akcie vrátane ocenení, spoluprácu s medzinárodnými inštitúciami vrátane medzinárodných fondov na podporu koprodukcie v audiovizuálnej oblasti a financovanie pre európske hlavné mestá kultúry a značku európske dedičstvo.

Riadením finančného nástroja pre sektory kultúry a tvorivých činností bude poverená nezávislá finančná inštitúcia; vzhľadom na odborné znalosti, ktoré sú na to potrebné, to s najväčšou pravdepodobnosťou bude Európsky investičný fond (EIF).

9. Rozdelenie rozpočtu

Pri príprave ročného pracovného programu bude pomáhať programový výbor. V súlade so súčasným postupom budú po porade s výborom zverejnené podrobnejšie výzvy na predkladanie návrhov, v ktorých sa stanovia presné kritériá, výsledky, cieľové skupiny a plánované rozpočty.

10. Zjednodušenie

Značný počet zjednodušení bol zavedený už v súvislosti s riadením súčasných programov Kultúra a MEDIA. V rámci programu Tvorivá Európa sa však zavedú ďalšie zlepšenia.

Ako už bolo uvedené, počet výziev na predkladanie návrhov riadených agentúrou EACEA v rámci oblasti Kultúra sa zníži z deväť na štyri. Vo všeobecnosti sa budú väčšmi využívať paušálne sadzby, väčší počet grantových rozhodnutí a rámcových partnerských dohôd, elektronické predkladanie žiadostí a správ o všetkých akciách a elektronický portál na zníženie administratívy pre žiadateľov a príjemcov.

Ďalším významným opatrením na účely zjednodušenia bude zlúčenie dvoch informačných sietí s cieľom využiť prínosy úspor z rozsahu, zabezpečiť väčšiu transparentnosť pre verejnosť tým, že bude mať k dispozícii len jedno miesto vstupu EÚ, a zaistiť vyššiu kvalitu služieb.

K hospodárnejšiemu a úspornejšiemu riadeniu programu by tiež prispelo vytvorenie jednotného výboru pre program, a to nielen vďaka úsporám nákladov na vykonávanie, ale aj vyššej účinnosti vyplývajúcej zo silnejšej súčinnosti medzi príslušnými politikami a sektormi.

Uvedený finančný nástroj povedie k zlepšeniu využívania finančných prostriedkov EÚ vďaka finančnému pákovému efektu, ktorý vytvorí, a opätovnému využívaniu revolvingových prostriedkov, čím Komisia dosiahne väčšiu efektivitu než v prípade tradičných grantov poskytovaných príjemcom.

***

Komisia uskutočnila pri príprave návrhu nového programu rozsiahle konzultácie. S danými zainteresovanými stranami a najmä s členskými štátmi a Európskym parlamentom bude naďalej spolupracovať s cieľom ďalej rozvíjať túto novú víziu a stratégiu pre sektory kultúry a tvorivej činnosti v Európe.

[1] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Rozpočet stratégie Európa 2020“, KOM(2011) 500 v konečnom znení, 29.6.2011.

[2] „Building a Digital Economy: The importance of saving jobs in the EU's creative industries“ (Budovanie digitálnej ekonomiky: význam záchrany pracovných miest v kreatívnom priemysle EÚ), TERA Consultants, marec 2010.

[3] Odporúčanie Komisie o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov, K(2011) 7579 v konečnom znení, 27.10.2011

[4] Zelená kniha s názvom „Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu“, KOM(2010) 183; pracovný dokument útvarov Komisie pod názvom „Analysis of the consultation launched by the Green Paper on "Unlocking the potential of cultural and creative industries (Analýza konzultácií začatých na základe zelenej knihy – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu)“, SEK(2011) 399 v konečnom znení, 24.3.2011.

[5] Na porovnanie, uvedená suma 57 miliónov EUR je tiež oveľa nižšia než vnútroštátne verejné prostriedky, ktoré financovanie umenia a kultúry vynakladá Spojené kráľovstvo (590 miliónov libier), Francúzsko (7,5 miliardy EUR) a Nemecko (8,5 miliardy EUR).

[6] Zdroj: Európsky audiovizuálny informačný úrad, 2008.