OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Globálny prístup k migrácii a mobilite /* KOM/2011/0743 v konečnom znení */
Úvod Globalizácia, demografická zmena
a spoločenská transformácia ovplyvňujú Európsku úniu, jej
členské štáty a krajiny na celom svete. Podľa hodnotení
Organizácie Spojených národov dosahuje počet medzinárodných migrantov na
celom svete 214 miliónov a ďalších 740 miliónov osôb migruje v rámci
určitej krajiny. Počet násilne vysídlených ľudí je 44 miliónov.
Odhaduje sa, že v zahraničí žije a pracuje približne 50
miliónov osôb neoprávnene sa zdržiavajúcich na území[1]. Niektoré
zo spoločných výziev a problémov sa môžu riešiť
prostredníctvom dialógu na celosvetovej úrovni. Možnosti, ktoré
so sebou prináša migrácia a mobilita, však bude každý jednotlivec a každá
zainteresovaná strana využívať na regionálnej, vnútroštátnej a miestnej
úrovni. Migrácia v súčasnosti rozhodne patrí
medzi priority politickej agendy Európskej únie. Arabská jar a udalosti
v južnom Stredozemí v roku 2011 ešte viac zdôraznili, že EÚ potrebuje
ucelenú a komplexnú migračnú politiku. Komisia vo svojich
oznámeniach zo 4. a 24. mája 2011 už predložila rad návrhov
a operačných opatrení v oblasti politiky, ktoré sa týkajú
migrácie, mobility, integrácie a medzinárodnej ochrany[2]. Tieto návrhy boli plne
schválené Európskou radou v júni tohto roku[3]
a odvtedy EÚ prijala okamžité opatrenia prostredníctvom
začatia dialógov o migrácii, mobilite a bezpečnosti s Tuniskom
a Marokom začiatkom októbra a urobila potrebné prípravy na
začatie dialógu s Egyptom. Podobné dialógy budú nasledovať
s ďalšími krajinami v regióne južného Stredozemia, najmä s Líbyou,
len čo to dovolí politická situácia. Dialógy umožňujú EÚ
a partnerským krajinám komplexne diskutovať o všetkých aspektoch
ich možnej spolupráce v oblasti riadenia migračných tokov
a pohybu osôb s cieľom vytvoriť partnerstvá
v oblasti mobility. Komisia vo svojom oznámení zo 4. mája
zdôraznila potrebu, aby EÚ posilnila svoju politiku v oblasti vonkajšej
migrácie prostredníctvom vytvorenia partnerstiev s krajinami mimo EÚ zameraných
na riešenie problémov súvisiacich s migráciou a mobilitou, a to
spôsobom, ktorý zabezpečuje, aby spolupráca bola vzájomne prospešnou. S
týmto cieľom a s ohľadom na Štokholmský program
a akčný plán Štokholmského programu[4]
Európska rada vo svojich záveroch z júnového zasadnutia vyzvala Komisiu,
aby predložila hodnotenie globálneho prístupu k migrácii a vytýčila
cestu smerom k jednotnejšiemu, systematickejšiemu a strategickejšiemu
politickému rámcu pre vzťahy EÚ so všetkými príslušnými krajinami, ktoré
nie sú členskými štátmi EÚ. To by malo zahŕňať konkrétne
návrhy rozvoja kľúčových partnerstiev Únie, ktoré budú prednostne
zamerané na susedstvo Únie ako celok. Okrem toho európske krajiny aj napriek
súčasnej hospodárskej kríze a miere nezamestnanosti čelia v
špecifických odvetviach nedostatku pracovných síl a existencii
voľných pracovných miest, ktoré nemožno zaplniť domácou pracovnou
silou, napríklad v odvetví zdravotníctva, vedy a technológie. Očakáva sa,
že dlhodobé starnutie obyvateľstva v Európe prispeje v nasledujúcich
päťdesiatich rokoch k zníženiu pomeru medzi osobami
v produktívnom veku (20 – 64 rokov) a osobami vo veku 65 a viac rokov o
polovicu. Migrácia má v EÚ už teraz kľúčovú úlohu, pričom v
dôsledku čistej migrácie sa počet obyvateľov v roku 2010 zvýšil
o 0,9 milióna osôb, čo predstavuje 62 % celkového rastu
počtu obyvateľov. Všetky ukazovatele nasvedčujú tomu, že
niektoré dodatočné a špecifické zručnosti bude možné v budúcnosti
nájsť iba mimo EÚ[5].
Toto je kontext, v ktorom sa globálny prístup EÚ k migrácii rozvíjal
od svojho prijatia v roku 2005. Tento prístup bol vytvorený s cieľom
riešiť všetky významné aspekty migrácie vyváženým a komplexným
spôsobom v partnerstve s krajinami, ktoré nie sú členskými
štátmi EÚ. Globálny prístup bol hodnotený v prvej polovici roku 2011
prostredníctvom online konzultácie s verejnosťou
a niekoľkých špecializovaných konzultačných stretnutí.[6] Konzultácie potvrdili pridanú
hodnotu globálneho prístupu a cenné výsledky, ktoré priniesol. Takisto
poukázali na potrebu zvýšeného zosúladenia politiky s ďalšími
oblasťami politík, ako aj lepšej tematickej a geografickej rovnováhy.
Globálny prístup by mal preto lepšie odzrkadľovať strategické
ciele Únie a mal by ich premieňať na konkrétne návrhy na
dialóg a spoluprácu, najmä s južnými a východnými susedmi,
Afrikou, prístupovými krajinami a ďalšími strategickými partnermi. S cieľom
využívať všetky výhody, ktoré môže dobre riadená migrácia priniesť,
a reagovať na výzvy súvisiace so zmenami migračných trendov je
potrebné, aby EÚ prispôsobila svoj rámec politiky. V tomto oznámení sa
predkladá obnovený globálny prístup k migrácii a mobilite (GPMM).
1.
Kľúčové ciele
Globálny
prístup sa musí stať strategickejším a účinnejším, so
silnejšími väzbami a zosúladením medzi príslušnými oblasťami politiky
EÚ a medzi vonkajšími a vnútornými rozmermi týchto politík. Mobilita
štátnych príslušníkov tretích krajín cez vonkajšie
hranice EÚ má z tohto hľadiska strategický význam. Týka sa širokého
spektra osôb, napríklad krátkodobých návštevníkov, turistov, študentov,
výskumných pracovníkov, podnikateľov alebo rodinných príslušníkov na návšteve.
Predstavuje teda oveľa širší koncept ako migrácia. Politika v oblasti
mobility a vízová politika sú úzko prepojené a členské štáty
vydali v roku 2009 približne 11 miliónov schengenských víz. Vízová
politika je vplyvným nástrojom politiky mobility zameranej na budúcnosť,
ako je uvedené v oznámení Komisie zo 4. mája 2011.[7] Preto je teraz nevyhnutné v
plnej miere zohľadniť prepojenia medzi spoločnou vízovou
politikou EÚ pre krátkodobé pobyty, vnútroštátnymi politikami členských
štátov týkajúcimi sa dlhodobých pobytov a globálnym prístupom k migrácii. To
je hlavný dôvod na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto politického rámca tak,
aby zahŕňal mobilitu a súčasne sa stal globálnym prístupom
k migrácii a mobilite (GPMM). Existujúce
(a možné budúce) dialógy o vízových záležitostiach, ktoré
začala EÚ, by sa preto mali v plnej miere posúdiť v širšom
rámci GPMM. Cieľom je zabezpečiť, aby
pred zjednodušením alebo zrušením povinností spojených s vízami
partnerské krajiny splnili niekoľko osobitných kritérií, a to aj v oblastiach,
ako je azyl, riadenie hraníc a nelegálna migrácia. Tento proces môže
zabezpečiť, aby sa mobilita mohla uskutočňovať
v bezpečnom prostredí. Globálny
prístup by mal byť ešte viac spojený a integrovaný s vonkajšími
politikami EÚ. Tento prístup by mal byť vymedzený
v čo najširšom možnom kontexte ako hlavný zastrešujúci rámec
vonkajšej migračnej politiky EÚ, ktorý dopĺňa ďalšie
všeobecnejšie ciele, ktorým slúži zahraničná politika EÚ a spolupráca
v oblasti rozvoja.[8]
V tomto smere sa od roku 2005 dosiahol významný pokrok, ale je
potrebné vynaložiť väčšie úsilie, aby sa v plnej miere využili
všetky potenciálne synergie medzi týmito politikami a obchodnou politikou.
EÚ a jej členské štáty by mali zosúladeným
a integrovaným spôsobom rozvíjať stratégie a programy, ktoré sa
týkajú cieľov v oblasti migrácie a mobility, zahraničnej
politiky a rozvoja. Vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu
činnosť (ESVČ) by malo podporiť zosúladené využívanie
rôznych politík a nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii. Dialógy v oblasti migrácie a mobility sú hybnou silou GPMM a mali by
byť čo najviac štandardizované. Budú sa uskutočňovať
ako súčasť širších rámcov bilaterálnych vzťahov a dialógu (napr.
strategických partnerstiev, dohôd o pridružení alebo dohôd
o partnerstve a spolupráci, spoločných rád pre spoluprácu alebo
podvýborov SVV). Dialógy sa majú uskutočňovať
s kľúčovými partnerskými krajinami prostredníctvom regionálnych
procesov aj na bilaterálnej/vnútroštátnej úrovni. Tam, kde je to
vhodné, by sa mali viesť v súlade so spoločnou zahraničnou
a bezpečnostnou politikou. Dialógy budú vychádzať zo štandardného
politického riadenia prostredníctvom stretnutí na vysokej úrovni
a stretnutí vyšších úradníkov, akčných plánov, nástrojov spolupráce
a prípadne monitorovacích mechanizmov. Dialógy by sa okrem toho mali
konať aj na miestnej úrovni, najmä v rámci politiky/politického
dialógu, prostredníctvom delegácií EÚ. Cieľom migrácie a mobility
v kontexte stratégie Európa 2020 je prispieť k životaschopnosti
a konkurencieschopnosti EÚ. Strategickou prioritou pre Európu
je zabezpečenie prispôsobivej pracovnej sily s potrebnými
zručnosťami, ktorá sa dokáže úspešne vyrovnať
s rozvíjajúcimi sa demografickými a hospodárskymi zmenami. Takisto je
naliehavé zlepšiť účinnosť politík, ktoré sa zameriavajú na integráciu
migrantov na trhu práce. Zavedené politiky sa musia preskúmať
a posilniť, keďže Únia čelí naliehavým problémom na trhu
práce, najmä nedostatočnej úrovni kvalifikácií a vážnej nerovnováhe v
oblasti ponuky a dopytu pracovnej sily. Stratégie v oblasti trhu
práce zamerané na splnenie potrieb a podporu integrácie legálnych
migrantov by sa mali prerokovať s členskými štátmi
a odraziť v dialógu s partnerskými krajinami
v oblastiach spoločného záujmu. Musí sa viesť aj dialóg
so súkromným sektorom a zamestnávateľmi, aby sa preskúmalo,
prečo je ťažké obsadiť niektoré voľné pracovné miesta,
a aby sa preskúmal potenciál politiky legálneho prisťahovalectva,
ktorá je viac stimulovaná dopytom. Prenosnosť sociálnych
a dôchodkových práv by mohla byť tiež faktorom podporujúcim
mobilitu a cirkulujúcu migráciu a obmedzujúcim nelegálnu prácu,
a preto by sa mala zlepšiť. Užšia spolupráca medzi členskými
štátmi, pokiaľ ide o koordináciu sociálneho zabezpečenia
s krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, prispeje
k podpore pokroku v tejto oblasti. Komisia má v úmysle
vypracovať v roku 2012 zelenú knihu o politikách, ktoré sú potrebné
na efektívne začlenenie rozmeru hospodárskej migrácie do strategického
myslenia EÚ v oblasti zamestnanosti a rastu. Vzdelávanie
a odborná príprava zohrávajú kľúčovú
úlohu v úspešnom začleňovaní migrantov do spoločnosti
a na trhu práce. Preto by sa v rámci migrácie a mobility mali
viac zohľadniť politiky celoživotného vzdelávania. Odporúčania ·
Globálny prístup k migrácii a mobilite (GPMM)
by sa mal zvážiť a podporovať ako zastrešujúci rámec vonkajšej
migračnej politiky EÚ, ktorý je založený na jedinečnom
partnerstve s krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ,
a ktorý sa zaoberá problémami migrácie a mobility komplexným a vyváženým
spôsobom. GPMM by mal reagovať na možnosti a výzvy, ktorým
čelí migračná politika EÚ, pričom by mal súčasne podporovať
partnerov, aby sa zaoberali svojimi vlastnými prioritami v oblasti
migrácie a mobility v rámci ich primeraného regionálneho kontextu a
rámca. ·
V rámci GPMM by sa mal stanoviť komplexný
rámec pre riadenie migrácie a mobility s partnerskými krajinami
zosúladeným a vzájomne prospešným spôsobom prostredníctvom politického
dialógu a úzkej praktickej spolupráce. GPMM by mal byť pevne zakotvený
v celkovom rámci zahraničnej politiky EÚ, vrátane spolupráce
v oblasti rozvoja, a dobre zosúladený s prioritami EÚ
v oblasti vnútornej politiky. ·
Hybnou silou GPMM by mali byť dialógy
v oblasti migrácie a mobility. Tieto dialógy predstavujú základný
proces, ktorým sa migračná politika EÚ premieta do vonkajších vzťahov
EÚ. Ich cieľom je výmena informácií, určenie spoločných záujmov
a budovanie dôvery a záväzku ako základu operačnej spolupráce
pre spoločný prospech EÚ a jej partnera(-ov). ·
GPMM by mali spoločne vykonávať Európska
komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vrátane
delegácií EÚ, a členské štáty EÚ v súlade s príslušnými
inštitucionálnymi právomocami.
2.
Tematické priority
Kontakty medzi ľuďmi prostredníctvom
vzdelávania a odbornej prípravy, obchodu a podnikania, kultúrnych
výmen, cestovného ruchu alebo návštev rodinných príslušníkov cez hranice
tvoria neodmysliteľnú súčasť dnešného sveta. Dobré riadenie migrácie
a mobility štátnych príslušníkov tretích krajín môže denne
vytvoriť hodnotu pre rozvoj miliónov ľudí, zvýšiť
konkurencieschopnosť EÚ a obohatiť európske spoločnosti.
Tým sa globálny prístup stáva hlavným strategickým záujmom EÚ a jej
členských štátov. Keďže trh práce s vysokokvalifikovanými
pracovnými silami je čoraz globálnejší, už teraz prebieha silná súťaž
o talenty. Aj pri dialógu a spolupráci s krajinami, ktoré nie sú
členskými štátmi EÚ, treba pristupovať k migrácii a mobilite z hľadiska
potreby zachovať usporiadané pohyby. Bez dobre fungujúcich kontrol na
hraniciach, zníženia nelegálnej migrácie a účinnej politiky návratu
nebude možné, aby EÚ ponúkla viac možností na legálnu migráciu a mobilitu. Od
toho závisí legitimita akéhokoľvek politického rámca. Vo veľkej miere
od toho závisí aj blahobyt migrantov a ich úspešná integrácia. EÚ zvýši
svoje úsilie o predchádzanie obchodovania s ľuďmi a jeho
odstraňovanie. Bude naďalej zlepšovať účinnosť
kontroly svojich vonkajších hraníc na základe spoločnej
zodpovednosti, solidarity a intenzívnejšej praktickej
spolupráce. Posilní aj svoju operačnú spoluprácu zameranú
na budovanie kapacity so svojimi partnerskými krajinami. EÚ a jej členské štáty by mali byť
aj medzi tými, ktorí sú na čele v oblasti podpory rozdelenia
globálnej zodpovednosti na základe Ženevského dohovoru o právnom postavení
utečencov a v úzkej spolupráci s UNHCR, ďalšími príslušnými
agentúrami a krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. EÚ sa už
aktívne zapojila do podpory medzinárodnej ochrany, ale vonkajší
rozmer azylu sa musí viac zviditeľniť v interakcii s jej
partnermi. V záveroch Rady sa zdôraznil aj záväzok posilňovať
vonkajší rozmer azylovej politiky EÚ a vyzdvihol význam regionálnych
programov ochrany (RPO) z tohto hľadiska.[9] Dobré riadenie migrácie bude znamenať aj
obrovské prínosy v oblasti rozvoja. Dôkazy svedčia o tom,
že domácnosti migrantov môžu zvýšiť svoj blahobyt vďaka možnostiam
získať v zahraničí nové zručnosti a pracovné
skúsenosti. Migrácia a mobilita môžu takisto podporiť viac
zahraničných priamych investícií a obchodných vzťahov,
pričom je potrebné mať na pamäti najmä úlohu diasporálnych
spoločenstiev. Je teda v záujme krajín, z ktorých prichádzajú
migranti, ako aj cieľových krajín, aby spolupracovali s cieľom
zabezpečiť maximálne prínosy z prevodu remitencií, know-how
a inovácií pre rozvoj. Hoci by potenciál migrantov prispieť
k rozvoju ich krajiny pôvodu mal byť v plnej miere uznaný
a mal by byť podporovaný širokou škálou opatrení, úsilie v tejto
oblasti by sa malo zamerať aj na zabránenie úniku mozgov
a mrhaniu mozgami a na podporu cirkulácie mozgov. Tieto štyri témy – legálna migrácia a
mobilita, nelegálna migrácia a obchodovanie s ľuďmi, medzinárodná
ochrana a azylová politika a maximalizácia vplyvu migrácie a mobility na rozvoj
– by mali tvoriť štyri piliere GPMM. Ak sa má EÚ systematickejšie
zapojiť do podpory a riadenia migrácie a mobility, mal by sa
tento posledný aspekt zviditeľniť v pilieroch týkajúcich sa
legálnej migrácie a migrácie a rozvoja. Riešenie problému obchodovania
s ľuďmi má kľúčový význam a malo by byť
viditeľným rozmerom piliera týkajúceho sa nelegálnej migrácie. Cieľ
zaviesť komplexný prístup v rámci GPMM slúži na odôvodnenie rastúceho
profilu medzinárodnej ochrany a azylu ako jedného z jeho
pilierov. GPMM by sa mal zameriavať aj na
migrantov. Riadenie migrácie nie je v podstate
o „tokoch“, „zásobách“ a „trasách“, ale o ľuďoch. Aby boli
politiky relevantné, účinné a trvalo udržateľné, musia byť
vytvorené tak, aby reagovali na ambície a problémy príslušných ľudí.
Migrantom by sa preto malo umožniť získať prístup ku všetkým potrebným
informáciám o ich možnostiach, právach a povinnostiach. Komisia vytvorila portál
EÚ o prisťahovalectve s cieľom poskytnúť takéto
informácie spolu s ďalšími opatreniami. Ľudské práva migrantov predstavujú prierezový rozmer, ktorý má význam pre všetky štyri
piliere v GPMM. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane
a posilneniu zraniteľných migrantov, medzi ktorých patria
maloletí bez sprievodu, žiadatelia o azyl, osoby bez štátnej príslušnosti
a obete nekalého obchodovania. To je často priorita aj pre krajiny,
z ktorých prichádzajú migranti. Dodržiavanie Charty základných práv EÚ je
kľúčovým prvkom politík EÚ v oblasti migrácie. Je potrebné dôkladne
posúdiť vplyv iniciatív prijatých v rámci GPMM na základné práva. Takisto
bude potrebné urobiť viac pre vysvetlenie právneho rámca EÚ, vrátane novej
smernice o jednotnom povolení, partnerom EÚ a migrantom. Prístup zameraný na migrantov by mal byť
zrozumiteľný a vykonávaný prostredníctvom posilneného dialógu s
diaspórou, skupinami migrantov a príslušnými organizáciami. Tento
dialóg by mal zahŕňať otázky ľudských práv vo vzťahu
k migrantom v EÚ, a najmä v krajinách, ktoré nie sú
členskými štátmi EÚ. V prípade potreby by sa spolupráca v súvislosti
s touto témou mala zosúladiť s dialógom o všetkých štyroch pilieroch
GPMM a spoluprácou v oblasti týchto pilierov. Nakoniec, v Štokholmskom programe bola zmena
klímy uznaná za celosvetovú výzvu, ktorá čoraz viac stimuluje migráciu
a presídľovanie, a v tomto programe bola Komisia vyzvaná,
aby predložila analýzu tohto javu, nad rámec výlučne jej potenciálnych
vplyvov na prisťahovalectvo do Európskej únie. Riešenie
otázky migrácie vyvolanej životným prostredím, a to aj prostredníctvom prispôsobenia
sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy, by sa malo považovať za súčasť
globálneho prístupu. Odporúčania ·
GPMM by mal byť založený na štyroch rovnako
dôležitých pilieroch: 1) organizovanie
a podpora legálnej migrácie a mobility; 2) predchádzanie
nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a ich
znižovanie; 3) podpora
medzinárodnej ochrany a posilnenie vonkajšieho rozmeru azylovej
politiky; 4) maximalizovanie
vplyvu migrácie a mobility na rozvoj. ·
GPMM by mal byť zameraný na migrantov.
Má byť založený na zásade, že migrant sa nachádza v centre analýzy
a všetkých opatrení a musí mu byť umožnené, aby získal prístup
k bezpečnej mobilite. ·
Ľudské práva migrantov predstavujú v GPMM prierezovú otázku, keďže tento rozmer je
dôležitý pre všetky štyri piliere. Vykonávaním GPMM by sa malo posilniť
dodržiavanie základných práv a ľudských práv migrantov rovnako
v krajinách, z ktorých migranti prichádzajú, v tranzitných
aj cieľových krajinách.
3.
Geografické priority
Globálny prístup by sa nemal obmedzovať
geograficky. Je to všeobecný prístup a metóda. Rozdiel medzi
regiónmi bude v intenzite a miere, do akej sa prístup uplatňuje,
a v súbore používaných nástrojov. EÚ by mala zabezpečiť
zosúladený prístup k využívaniu týchto nástrojov v súlade s jej
cieľmi a jej celkovým politickým dialógom s krajinami, ktoré nie
sú členskými štátmi EÚ. Zásada diferenciácie znamená, že EÚ sa bude
snažiť o užšiu spoluprácu s partnermi, ktorí majú spoločné
záujmy a sú pripravení prijať spoločné záväzky s EÚ a jej
členskými štátmi. Nové iniciatívy budú posúdené z hľadiska súčasných
regionálnych a bilaterálnych priorít EÚ. Regionálne dialógy Časom sa rozvinul veľký počet regionálnych
a subregionálnych dialógov a procesov spolupráce.
Niektoré z nich sa začali bez priameho spojenia s EÚ, ale
postupne sa rozvinuli a nadobudli rozmer EÚ. Do ďalších sa zapojil
iba veľmi obmedzený počet členských štátov EÚ. Niektoré
z týchto procesov sa prelínajú. To je neudržateľné z politického
a finančného hľadiska, ako aj z hľadiska ľudských
zdrojov. Je potrebné lepšie vymedziť geografické priority
v súlade s celkovou zahraničnou politikou EÚ a s realitou
migračných trendov do EÚ a jej členských štátov. Prvou prioritou by malo byť susedstvo
EÚ, najmä Partnerstvo s južným Stredozemím[10] a Východné
partnerstvo (VP),[11]
v prípade ktorých sú rozmery migrácie a mobility úzko prepojené so
širšou spoluprácou v oblasti politiky, hospodárstva, sociálnych
záležitostí a bezpečnosti, s dialógmi, ktoré sa
uskutočňujú v regionálnom kontexte a na bilaterálnej
úrovni. Cieľom by malo byť systematické smerovanie k silným,
úzkym partnerstvám, ktoré budujú na vzájomnej dôvere a spoločných
záujmoch a ktoré dláždia cestu pre ďalšiu regionálnu integráciu. Po druhé, keď sa pozrieme na procesy
cielenejšieho dialógu o migrácii so širším geografickým rozsahom, na juhu
EÚ by malo byť prioritou strategické partnerstvo medzi EÚ a Afrikou
v oblasti migrácie, mobility a zamestnanosti.[12] Smerom na východ by hlavnou
prioritou mal byť Pražský proces.[13]
Tieto dva procesy sa musia ďalej upevňovať ako kľúčové
regionálne rámce pre dialóg o GPMM. To by sa malo uľahčiť prostredníctvom
primeraných podporných programov. Po tretie, tieto regionálne procesy budú
doplnené o existujúce, osobitné subregionálne procesy, ktoré by mali
byť čo najviac zosúladené so zastrešujúcimi rámcami. Na juhu ide o Rabatský
proces[14]
(pre západnú Afriku) a možný ďalší subregionálny rámec v Africkom
rohu/východnej Afrike (ktorý sa má ďalej preskúmať). Na východe je potrebné riešiť otázku prelínania Pražského procesu
s Budapeštianskym procesom[15]
tak, aby sa viac geograficky dopĺňali. Po
iniciatíve tureckého predsedníctva v roku 2010, aby sa
do Budapeštianskeho procesu zahrnuli krajiny hodvábnej cesty,
získal tento proces ešte väčší význam pre EÚ ako jedinečná
platforma pre neformálny dialóg s kľúčovými krajinami pôvodu
a tranzitu. Dobre naplánované opätovné zameranie všetkých činností
v rámci tohto procesu na krajiny hodvábnej cesty a podľa
možnosti na ďalšie ázijské krajiny by bolo primerané. Nakoniec, dialóg o migrácii medzi EÚ
a krajinami africkej, karibskej a tichomorskej skupiny (dialóg
medzi EÚ a krajinami AKT) sa zintenzívni, pričom sa zameria na
posilnenie operačných aspektov vykonávania článku 13 Dohody
o spolupráci z Cotonou. Dialóg o migrácii medzi EÚ
a latinskoamerickým a karibským regiónom (dialóg medzi EÚ a
LAK) je novším procesom, ktorý musí pokračovať, aby bolo možné
zohľadniť potreby tohto čoraz dôležitejšieho regiónu. Mali
by sa preskúmať možnosti zriadiť fórum so sídlom v Bruseli
s cieľom zabezpečiť, aby sa dialóg o migrácii medzi EÚ
a príslušnými ázijskými krajinami stal efektívnejším
a komplexnejším, pretože sa očakáva, že dialóg medzi EÚ a Áziou
o migrácii bude čoraz dôležitejším. Bilaterálne
dialógy Rozšírenie EÚ zostáva samostatnou cestou,
v rámci ktorej uskutočnený proces pomáha kandidátskym
a potenciálnym kandidátskym krajinám prispôsobiť svoje vnútroštátne
politiky a legislatívne rámce acquis EÚ. Turecko
a krajiny západného Balkánu sa rozvíjajú v rámci úzkeho
partnerstva a spolupráce s EÚ v oblasti migrácie a mobility. Dialógy
s týmito krajinami o záležitostiach migrácie a mobility sú už
intenzívne a zostanú takými až do času skutočného pristúpenia. Rusko je pre EÚ
kľúčovou partnerskou krajinou. Nedávno sa v oblasti migrácie
a mobility dosiahol veľmi dobrý pokrok tým, že sa rozvinul dialóg
medzi EÚ a Ruskom o migrácii a stanovili spoločné kroky
v rámci dialógu o liberalizácii vízového režimu. Komisia navrhuje posilniť dialóg o
migrácii a mobilite a operačnú spoluprácu s veľkými
svetovými/regionálnymi ekonomikami na východe (India a Čína)
a na juhu (Nigéria a Južná Afrika), ako aj s ďalšími
rozvojovými krajinami, s ktorými má EÚ spoločné záujmy, ak sa
považujú za realizovateľné. Dialóg s industrializovanými krajinami,
medzi ktoré patria USA, Kanada a Austrália, sa bude naďalej
zameriavať na výmenu informácií o spoločných prioritách
a stratégiách, pokiaľ ide o celkové riadenie migrácie a mobility. V rámci globálneho prístupu by sa mal
ďalej rozširovať aj jeho geografický rozsah a vhodnosť.
Globálny prístup by sa preto nemal zameriavať iba na migráciu do EÚ, ale
mal by sa zaoberať aj migráciou a mobilitou medzi regiónmi a v rámci
regiónu v iných častiach sveta. Hoci tento rozmer nemá nutne
priamy vplyv na EÚ, mohol by byť veľmi dôležitý pre niektorých
z partnerov EÚ, a teda pre celkový politický dialóg a spoluprácu
EÚ s takýmito krajinami. Globálny prístup poskytuje aj primeraný rámec
na riešenie úlohy EÚ v riadení globálnej migrácie a mobility. Globálny
prístup umožňuje EÚ hovoriť jednohlasne o záležitostiach
migrácie a mobility na svetovej úrovni, najmä na Svetovom fóre
o migrácii a rozvoji (Global Forum on Migration and Development,
GFMD), pričom sa začínajú budovať široké spojenia smerujúce
k dialógu OSN na vysokej úrovni v roku 2013 a v nasledujúcich
rokoch. Odporúčania ·
GPMM by mal byť skutočne globálny.
Dialóg o otázkach migrácie a spolupráca v tejto oblasti by sa
mali uskutočňovať na celom svete so všetkými zainteresovanými
a príslušnými partnermi na základe príslušných priorít týchto
partnerov a EÚ. ·
GPMM by sa mal naďalej výrazne zameriavať
na procesy regionálneho dialógu. Ich cieľom je zlepšiť dialóg
a spoluprácu medzi krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými
krajinami, pričom by sa mali zaoberať všetkými otázkami a témami
v oblasti migrácie a mobility dôležitými pre obe strany. Hoci susedstvo
EÚ zostáva hlavnou a širšou prioritou, zastrešujúcim regionálnym rámcom
smerom na juh by malo byť partnerstvo medzi Afrikou a EÚ. Smerom
na východ by to mal byť Pražský proces. Ďalšie
subregionálne procesy by mali byť zodpovedajúcim spôsobom zosúladené
a zefektívnené. ·
Na bilaterálnej úrovni by sa mal GPMM zamerať
na pomerne obmedzený počet kľúčových partnerov. Tieto
bilaterálne dialógy dopĺňajú regionálne procesy
a podľa možnosti by mali byť spojené s dohodami, ktoré
pokrývajú celé spektrum spolupráce medzi EÚ a príslušnou krajinou. ·
GPMM je otvorený, aby riešil aj otázku migrácie
a mobility v rámci regiónu v ďalších častiach
sveta, ak sa počas dialógu zistí, že je dôležitá pre dosiahnutie
stanovených cieľov. GPMM by mal takisto umožniť EÚ posunúť sa
smerom k aktívnejšej úlohe v riadení globálnej migrácie.
4.
Vykonávacie mechanizmy
Od roku 2005 bolo
v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, financovaných v rámci
rôznych tematických a geografických finančných nástrojov Európskej
komisie približne 300 projektov súvisiacich s migráciou v celkovej
hodnote 800 miliónov EUR. Tieto projekty zahŕňajú hlavné
spoločné iniciatívy medzi Európskou komisiou a agentúrami Organizácie
Spojených národov, Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (International
Organisation for Migration, IOM) alebo Medzinárodným centrom pre rozvoj
migračnej politiky (International Center for Migration Policy Development,
ICMPD), ktoré riešia široké spektrum problémov týkajúcich sa medzinárodnej
migrácie. Medzi príklady patria strediská migračných služieb
a zdrojov na západnom Balkáne a v Ázii, monitorovacie centrum
AKT pre migráciu, regionálne programy ochrany (RPO) v Afrike
a východnej Európe, ako aj mnoho projektov, ktoré podporujú vykonávanie
partnerstiev v oblasti mobility vo východnej Európe (Moldavsko
a Gruzínsko) a Afrike (Kapverdy). V minulosti sa globálny prístup opieral najmä
o niekoľko osobitných nástrojov: a) migračné profily, ktoré sa v
súčasnosti uplatňujú na celom svete vo viac ako 70 krajinách, b)
migračné misie, ktoré sa uskutočnili v 17 krajinách, ktoré nie sú
členskými štátmi EÚ, c) platformy spolupráce vytvorené na obmedzené
obdobie v Etiópii a d) partnerstvá v oblasti mobility, ktoré sa
najprv začali s Moldavskom, Kapverdmi, potom s Gruzínskom
a nedávno s Arménskom. Tieto nástroje sa postupne rozvinuli, ale
nemajú rovnaký význam a dôležitosť a nemajú žiadny jasný logický
vzájomný vzťah. Vonkajšia
migračná politika EÚ však vychádza aj z právnych predpisov a právnych
nástrojov EÚ (doposiaľ deväť zjednodušení vízového režimu a
trinásť readmisných dohôd EÚ, plus sedem smerníc o legálnej
a nelegálnej migrácii), politických nástrojov (veľký
počet politických dialógov, často podporených akčnými plánmi), operačnej
podpory a budovania kapacity (aj prostredníctvom agentúr EÚ,
medzi ktoré patrí FRONTEX, EASO a ETF a nástrojov technickej pomoci, medzi
ktoré patrí MIEUX a TAIEX)[16]
a širokého spektra podpory programov a projektov, ktorá sa
sprístupňuje mnohým zainteresovaným stranám, vrátane občianskej
spoločnosti, združení migrantov a medzinárodných organizácií. GPMM je
založený na celom tomto spektre nástrojov, ktoré by sa
mali uplatňovať štruktúrovaným a systematickým spôsobom. To sa dosiahne
prostredníctvom rámcov bilaterálnych partnerstiev prispôsobených konkrétnym
požiadavkám, o ktorých sa bude rokovať medzi EÚ a každou
príslušnou prioritnou krajinou. Prvým z týchto rámcov je partnerstvo
v oblasti mobility (PM). PM presiahlo svoju pilotnú fázu a malo
by sa zdokonaliť a podporovať ako hlavný rámec pre spoluprácu
v oblasti migrácie a mobility medzi EÚ a jej partnermi,
s hlavným zameraním na krajiny v susedstve EÚ. Návrh rokovať o
PM by mal byť predložený po dosiahnutí určitej úrovne pokroku
v dialógoch o migrácii a mobilite, pričom by sa mal
zohľadniť aj širší hospodársky, politický a bezpečnostný
kontext. PM poskytuje komplexný rámec na zabezpečenie, aby pohyby osôb medzi
EÚ a partnerskou krajinou boli dobre riadené. PM spája všetky opatrenia s
cieľom zabezpečiť, aby migrácia a mobilita boli prínosom pre EÚ
aj jej partnerov, vrátane možností zvýšenej mobility pracovnej sily. PM je
prispôsobené spoločným záujmom a problémom účastníkov z
partnerskej krajiny a EÚ. Obnovené PM poskytuje zjednodušenie vízového
režimu na základe súčasne dohodnutej readmisnej dohody. Prístup „viac
za viac“, ktorý je spojený s prvkom podmienenosti, by sa mal naďalej
uplatňovať ako spôsob na zvýšenie transparentnosti a urýchlenie
pokroku smerom k uzatvoreniu týchto dohôd. EÚ a členské štáty by
mali dobrovoľne ponúknuť podporný balík primeranej veľkosti
zameraný na budovanie kapacity, výmenu informácií a spoluprácu vo všetkých
oblastiach spoločného záujmu. PM
prispeje k zabezpečeniu, aby boli zavedené potrebné podmienky na dobre
riadenú migráciu a mobilitu v bezpečnom prostredí. Za
predpokladu, že právne nástroje (zjednodušenie vízového režimu a readmisné
dohody) a politické nástroje (politický dialóg a akčné plány)
budú vykonávané účinne, EÚ bude schopná posúdiť prijatie postupných
a podmienených krokov smerom k liberalizácii vízového režimu
individuálne pre jednotlivé partnerské krajiny, pri zohľadnení celkového
vzťahu s príslušnou partnerskou krajinou. Druhým a alternatívnym rámcom by
bol spoločný program v oblasti migrácie a mobility (Common
Agenda on Migration and Mobility, CAMM). CAMM je realizovateľnou
možnosťou pre partnerské krajiny a EÚ a jej členské štáty
v prípadoch, keď obe strany chcú vytvoriť spoluprácu na
rozvinutej úrovni, ale keď jedna zo strán nie je pripravená prijať
celý súbor povinností a záväzkov. V CAMM by sa rovnako ako v prípade PM
malo stanoviť niekoľko spoločných odporúčaní, cieľov
a záväzkov pre dialóg a spoluprácu a tento program by mal obsahovať
súbor osobitných podporných opatrení, ktoré poskytuje EÚ a zainteresované
členské štáty. Ak obe strany budú súhlasiť, spoločný program by
sa neskôr mohol povýšiť na partnerstvo v oblasti mobility. Oba rámce sa majú ustanoviť
prostredníctvom spoločného politického vyhlásenia medzi EÚ
a zainteresovanými členskými štátmi na jednej strane
a partnerskou krajinou na strane druhej. Oba rámce sú založené na
vzájomných záväzkoch, pričom zostávajú formálne nezáväznými. Odporúčania ·
GPMM by mal byť podporený rozsiahlym
súborom nástrojov a dvoma rámcami partnerstva, ktoré sa využívajú flexibilným
a prispôsobeným spôsobom, v závislosti od celkového
politického dialógu medzi EÚ a krajinou, ktorá nie je členským štátom
EÚ, a od záujmov EÚ aj záujmov a potrieb jej partnera. ·
Partnerstvo v oblasti mobility (PM) má byť vybudované vyváženým spôsobom na všetkých štyroch
pilieroch GPMM, najmä prijatím záväzkov v oblasti mobility, zjednodušenia
vízového režimu a readmisných dohôd. V prípade potreby môže
zahŕňať aj spojenia so širšími otázkami bezpečnosti.
Spolupráca sa bude opierať o podporný balík zameraný na budovanie kapacity
a spoluprácu vo všetkých oblastiach spoločného záujmu. ·
Spoločný program v oblasti migrácie a
mobility (CAMM) by sa mal zaviesť ako
alternatívny rámec na dosiahnutie spoločných odporúčaní, cieľov
a záväzkov s partnermi v rámci každého zo štyroch tematických
pilierov GPMM. Základný rozdiel oproti PM je v tom, že tento rámec by si
nutne nevyžadoval rokovanie o zjednodušení vízového režimu
a readmisných dohodách. Ak sa obe strany dohodnú, spoločný program by
sa neskôr mohol povýšiť na partnerstvo v oblasti mobility. ·
V rámci rôznych fáz dialógu
a operačnej spolupráce s partnermi EÚ sa môžu použiť tieto
nástroje, ktoré si nájdu svoje miesto v rámcoch PM/CAMM: 1) nástroje
na získavanie znalostí, vrátane migračných profilov, nástrojov
na mapovanie, štúdií, štatistických správ, posúdení vplyvu a misií
zameraných na zistenie skutočností; 2) nástroje
na dialóg, vrátane misií, seminárov a konferencií zameraných na
migráciu; 3) nástroje
spolupráce, vrátane budovania kapacity, platforiem spolupráce, výmen
odborníkov, družobných partnerstiev, operačnej spolupráce a cielených
projektov a programov.
5.
Operačné priority
Dialóg a spolupráca Európskej únie s
krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, by sa mali zamerať na
vykonávanie súboru prioritných činností v rámci každého zo štyroch
pilierov GPMM. Každá z operačných činností by mala byť
v súlade s geografickými prioritami EÚ a ak je to relevantné,
mala by uprednostňovať hlavné partnerské krajiny EÚ. Prvý pilier: Organizácia
a uľahčenie legálnej migrácie a mobility Európska politika týkajúca sa organizácie a
uľahčenia legálnej migrácie a mobility v rámci GPMM je založená na
princípe ponúknutia širších možností zamestnávateľom, aby na svetovom trhu
práce našli najlepších jednotlivcov na obsadenie voľných pracovných miest.
Usiluje sa takisto ponúknuť nové možnosti zamestnania v Európe pre
talentovaných ľudí z celého sveta, pričom v plnej miere
rešpektuje právomoc členských štátov riadiť svoje trhy práce. Dialóg a spolupráca Európskej únie
s krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, by mali odrážať
rozvíjajúce sa právne predpisy EÚ v oblasti legálnej migrácie
s cieľom poskytnúť väčší prístup k informáciám
o právach a možnostiach. Mali by zohľadňovať názory
a problémy partnerských krajín a vymedzovať spoločné
záujmy. Dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile v EÚ by mal byť
oblasťou, v ktorej by sa mohla ďalej preskúmať možná komplementárnosť
s prioritami partnerských krajín. Právne predpisy EÚ vzťahujúce sa na
osoby s dlhodobým pobytom, zlúčenie rodín, študentov, výskumných
pracovníkov a vysokokvalifikované osoby prispeli
k zosúladeniu podmienok na prijatie a práv migrantov
v niektorých kľúčových oblastiach, zatiaľ čo
členské štáty si zachovávajú právo rozhodnúť o počte
migrantov, ktorých prijmú na prácu. Smernica o modrej karte EÚ je
prvou priamou reakciou EÚ na nedostatok vysokokvalifikovaných pracovníkov. O smernici o sezónnych pracovníkoch a smernici
o zamestnancoch presunutých v rámci podniku, ktoré majú obe
priamy význam pre trh práce, sa práve rokuje s Radou a Európskym
parlamentom. Týmito smernicami by sa zaviedol spoločný, zjednodušený
a rýchlejší postup. Návrh týkajúci sa sezónnych pracovníkov
zahŕňa aj ochranu pred vykorisťovaním a má význam pre mnohé
partnerské krajiny, najmä v oblasti poľnohospodárstva
a cestovného ruchu. Cieľom druhého návrhu je za určitých
podmienok umožniť spoločnostiam so sídlom mimo územia EÚ dočasne
vysielať vedúcich pracovníkov, odborníkov a stážistov z krajín, ktoré
nie sú členskými štátmi EÚ, do ich právnych subjektov a prepojených
podnikov v členských štátoch. Smernica o jednotnom povolení, ktorej prijatie Európskym parlamentom a Radou sa očakáva
v blízkom čase, prinesie zjednodušenie prostredníctvom zavedenia
jednotného postupu a jednotného povolenia. Je v nej vymedzený zoznam
oblastí, v ktorých sa bude so všetkými štátnymi príslušníkmi
z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, s legálnym pobytom
a zamestnaním zaobchádzať rovnako ako so štátnymi príslušníkmi EÚ,
bez ohľadu na počiatočný dôvod ich prijatia. Možné revízie smerníc
o výskumných pracovníkoch a študentoch by mohli prispieť
k ďalšiemu zjednodušeniu prijímania, pobytu a mobility týchto
skupín v rámci EÚ, ktoré sú kľúčové pre zachovanie budúcej
inovačnej kapacity a konkurencieschopnosti EÚ. Prostredníctvom dialógu so svojimi partnermi
EÚ vysvetlí svoj právny rámec s cieľom zjednodušiť jeho
uplatňovanie. Okrem toho bol spustený portál EÚ venovaný
prisťahovalectvu, ktorý má slúžiť ako online nástroj pre štátnych
príslušníkov krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, ktorí majú záujem
dozvedieť sa o možnostiach a postupoch potrebných na
presťahovanie sa do EÚ a pre tých, ktorí už sú v EÚ
a chceli by sa presťahovať z jedného členského štátu
do druhého. Vo vhodných prípadoch by sa tento zdroj informácií mal kombinovať
s opatreniami pred odchodom zameranými na zvýšenie kvalifikácie
a znalostí jazykov EÚ. Účinná integrácia, najmä na trhu
práce, je kľúčom k zabezpečeniu, aby migranti aj prijímajúce
spoločnosti mohli využiť potenciál migrácie, a to aj prostredníctvom
silnejších diasporálnych spoločenstiev a podnikateľov medzi
migrantmi. V oznámení „Európska agenda v oblasti integrácie štátnych
príslušníkov tretích krajín[17]
sa navrhujú nové prístupy a oblasti na prijatie opatrení. V rámci
dialógu s partnermi EÚ by sa mala ďalej preskúmať úloha
diasporálnych spoločenstiev a nadnárodných sietí v tomto
kontexte, napríklad pri lepšej príprave migrantov na pobyt
v členských štátoch. V stratégii Európa 2020 sa zdôrazňuje
potreba vyvinúť v rámci celosvetovej súťaže o talenty osobitné
úsilie na prilákanie vysokokvalifikovaných migrantov a podporiť integráciu
ľudí s prisťahovaleckým pôvodom do európskych spoločností.
V usmerneniach o zamestnanosti sa členské štáty vyzývajú, aby
venovali primeranú pozornosť integrácii migrantov na trhoch práce EÚ,
pričom tieto usmernenia poskytujú rámec na spoločné využívanie
informácií a koordináciu politík v oblasti zamestnanosti. Hoci
sieť EURES poskytuje informácie o voľných pracovných miestach,
dôležitú úlohu zohrávajú aj verejné služby zamestnanosti tým, že podporujú
prístup k zamestnaniu pre mobilných a migrujúcich pracovníkov. Európsky
sociálny fond (ESF) poskytuje finančnú podporu a pomoc na
zvýšenie účasti migrantov na zamestnanosti. Okrem toho sa osobitná pozornosť venuje
posilňovaniu schopnosti Únie predvídať potreby trhu práce
a v oblasti kvalifikovaných pracovných síl. Európsky monitor
voľných pracovných miest bude v roku 2012 doplnený o panorámu
zručností EÚ, pričom poskytne aktualizované prognózy kvalifikácií
a potrieb na trhu práce do roku 2020. V oblasti validácie
diplomov, kvalifikácií a zručností v rámci EÚ je smernica
o uznávaní odborných kvalifikácií kľúčovým nástrojom pre
mobilitu v EÚ, ktorý sa vzťahuje aj na kvalifikácie dosiahnuté mimo
EÚ. Nadmerná kvalifikácia alebo „mrhanie mozgami“ je zatiaľ veľmi
rozšírený a závažný problém medzi migrujúcimi pracovníkmi z krajín,
ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a je potrebné ho ďalej riešiť. Pokiaľ
ide o prenosnosť práv na sociálne zabezpečenie, pravidlá
EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia odstraňujú
nevýhody a chránia získané práva občanov EÚ pohybujúcich
sa v rámci EÚ a takisto všetkých štátnych príslušníkov z krajín,
ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, s oprávneným pobytom, ktorých
prípady majú cezhraničnú dimenziu. V rozhodnutiach Rady
z októbra 2010 bola prijatá pozícia EÚ týkajúca sa koordinácie sociálneho
zabezpečenia s Alžírskom, Marokom, Tuniskom, Chorvátskom, Bývalou
juhoslovanskou republikou Macedónsko a Izraelom. Po formálnom prijatí
rozhodnutí Asociačnými radami vytvorí EÚ obmedzený vonkajší režim
koordinácie sociálneho zabezpečenia vzťahujúci sa na osoby – štátnych
príslušníkov EÚ aj štátnych príslušníkov týchto šiestich krajín – ktoré sa
sťahujú do a mimo EÚ. Okrem toho smernica o jednotnom povolení
po svojom prijatí zabezpečí právo pre všetkých migrujúcich pracovníkov, na
ktorých sa vzťahuje, vyviezť svoje dosiahnuté dôchodky na základe
rovnakých podmienok a pri rovnakých sadzbách ako v prípade štátnych
príslušníkov príslušných členských štátov, keď sa presťahujú do
krajiny, ktorá nie je členským štátom EÚ. Keďže mobilita štátnych príslušníkov
tretích krajín je úzko spätá so spoločnou vízovou politikou EÚ
v oblasti krátkodobých pobytov, mali by sa využiť všetky možnosti
podľa vízového kódexu na zjednodušenie postupov a zvýšenie
transparentnosti. Miestna schengenská spolupráca a posilnené pokrytie
konzulárnymi službami v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ,
by mali zvýšiť kvalitu služieb. V ďalších revíziách vízovej
politiky EÚ by sa mal zohľadniť viditeľný pokrok v rámci
dialógov EÚ. Okrem toho by sa malo zintenzívniť úsilie o užšiu koordináciu udeľovania výskumných grantov, štipendií a školiacich
programov a vydávania požadovaných víz a/alebo
povolení na pobyt pre príslušných výskumných pracovníkov. Výmeny praktických informácií v oblasti prijímania zamestnancov, uznávania kvalifikácií
získaných v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ,
umiestňovania kvalifikovaných pracovníkov a sprostredkovania na trhu
práce by sa mali zjednodušiť prostredníctvom posilnenia spolupráce medzi
verejnými službami zamestnanosti v členských štátoch a podpory
ich vzájomnej spolupráce, ako aj spolupráce týchto subjektov
s ďalšími poskytovateľmi služieb zamestnanosti, medzi ktoré
patria súkromné agentúry a sektorové organizácie v členských
štátoch EÚ. V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť práca, ktorá
sa už vykonala v oblasti uznávania zahraničných kvalifikácií
a ktorú riadila Európska nadácia pre odbornú prípravu (European
Training Foundation, ETF) a sieť ENIC-NARIC s cieľom
realizovať Lisabonský dohovor o uznávaní kvalifikácií. Väčšia mobilita pre študentov
a výskumných pracovníkov z tretích krajín by
mohla byť tiež sľubnou cestou k zabezpečeniu potrieb trhu
práce v Európe, aby niektorí študenti boli schopní pracovať po
dokončení svojho štúdia. Táto otázka by sa mohla ďalej
preskúmať, pričom by sa mali zohľadniť právomoci
a opatrenia členských štátov spojené s bojom proti úniku mozgov,
napríklad prostredníctvom cirkulujúcej migrácie. Tento cieľ by sa mohol
uskutočniť najmä prostredníctvom lepšieho využívania existujúcich
partnerstiev v oblasti mobility na posilnenie a podporu výmeny,
súčasných medzinárodných programov v oblasti mobility a od roku
2014 prostredníctvom budúceho jednotného programu v oblasti vzdelávania,
odbornej prípravy a mládeže a programu Horizont 2020 (budúceho rámcového
programu pre výskum a inovácie). Malo by sa podporiť vytvorenie inštitucionálnych
sietí a twinning univerzít v členských štátoch EÚ
a prioritných partnerských krajinách, aby učebné osnovy
a certifikačné postupy boli lepšie prispôsobené potrebám trhu
práce na oboch miestach. EÚ by mala podporovať členské štáty
v tom, aby rozširovali rozsah svojich bilaterálnych dohôd v oblasti
mobility mládeže a ponúkli ich aj krajinám zapojeným do partnerstva v
oblasti mobility. V rámci partnerstiev v oblasti mobility
aj spoločných programov by sa mali v partnerských krajinách
zriadiť špecializované strediská zdrojov pre migráciu a mobilitu
(MMRC). Tieto strediská zdrojov a podpory by sa mali začleniť do
príslušných vnútroštátnych orgánov alebo agentúr sprostredkujúcich zamestnanie,
pričom by mali budovať na skúsenostiach získaných z partnerstva
v oblasti mobility medzi EÚ a Moldavskom a CIGEM v Mali.[18] Zameriavajúc sa na potreby
migrantov by mali: 1. slúžiť ako jednotné kontaktné miesto pre
jednotlivcov, ktorí hľadajú informácie a podporu, pokiaľ ide
o validáciu ich kvalifikácií, zvyšovanie odbornosti a potreby
kvalifikovaných pracovníkov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni alebo v
EÚ, a 2. poskytnúť opatrenia pred odchodom, pri návrate a pri
opätovnej integrácii. Užitočným informačným nástrojom na tento
účel by bol aj portál EÚ venovaný prisťahovalectvu. MMRC by
mali pomôcť príslušným orgánom partnerských krajín a členských
štátov EÚ, vrátane verejných služieb zamestnanosti, zlepšiť
umiestňovanie pracovných síl a podporovať pozitívne výsledky
v oblasti rozvoja. V strednodobom horizonte by tieto strediská mali
byť spojené so spoločnými centrami pre podávanie žiadostí
o víza, ako aj s delegáciami EÚ, s cieľom posilniť
a zjednodušiť postupy vydávania víz pre osobitné kategórie štátnych
príslušníkov tretích krajín. Sieť styčných dôstojníkov pre
prisťahovalectvo (immigration Liaison Officers, ILO) by mala
byť doplnená o odborníkov v oblasti migrácie, vrátane vyslaných
vnútroštátnych odborníkov z členských štátov EÚ pôsobiacich
v delegáciách EÚ, ktorí môžu sledovať záležitosti v oblasti
migrácie zo širšieho, komplexnejšieho politického hľadiska, ako to obvykle
robia služby v konzulárnej oblasti. Mala by sa využiť každá
príležitosť na zapojenie agentúr EÚ do takýchto výmen informácií
a užšej spolupráce s krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi
EÚ. Odporúčania V rámci
prvého piliera by sa mal GPMM zamerať na tieto priority: ·
Špeciálne ponuky v oblasti mobility
určené mladým ľuďom, študentom, umelcom a kultúrnym
pracovníkom, výskumným pracovníkom a vysokoškolským pracovníkom
vo forme dodatočných štipendií, štipendijných programov, stáží
a dohôd o mobilite mládeže. Záväzky v plnej miere
uplatňovať a v prípade potreby zmeniť
a doplniť smernice o študentoch a výskumných
pracovníkoch. ·
Uplatňovanie vízového kódexu v plnej
miere a jeho prípadné zmeny a doplnenia s cieľom zlepšiť miestnu
schengenskú spoluprácu a posilniť pokrytie konzulárnymi službami,
v relevantných prípadoch zriadením spoločného centra pre podávanie
žiadostí o víza.. ·
Twinning medzi inštitúciami
vyššieho vzdelávania a inštitúciami odbornej prípravy na podporu
cezhraničnej spolupráce a výmen s cieľom zosúladiť učebné
osnovy, udeľovanie certifikátov a kvalifikácie
a zabezpečiť ich účinné uznávanie (prostredníctvom
účinného zabezpečenia kvality, porovnateľného a jednotného
využívania nástrojov EÚ v oblasti transparentnosti a prostredníctvom spojenia
kvalifikácií s európskym kvalifikačným rámcom) s cieľom
zlepšiť dlhodobú komplementárnosť trhu práce. ·
Podpora verejných služieb zamestnanosti na úrovni
EÚ, aby monitorovali postupy prijímania pracovníkov a výmenu
osvedčených postupov v oblasti zamestnanosti
a umiestňovania pracovných síl medzi členskými štátmi
a náprotivkami v partnerských krajinách a ďalšími
zainteresovanými stranami. ·
V rámci partnerstiev v oblasti mobility aj
spoločných programov by sa v partnerských krajinách mali zriadiť
špecializované strediská zdrojov pre migráciu a mobilitu.
Vychádzajúc z informácií prístupných prostredníctvom portálu EÚ venovaného
prisťahovalectvu by prispeli k zjednodušeniu opatrení pred odchodom,
pričom by sa zamerali na zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných
zručností, zvyšovanie kvalifikácie a znalosti jazykov EÚ
v spolupráci s verejnými službami zamestnanosti, agentúrami EÚ
a ďalšími zainteresovanými stranami. Druhý pilier:
Predchádzanie nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi
a ich obmedzovanie Oprávnenosť akéhokoľvek rámca pre
migráciu a mobilitu závisí od účinného riadenia nelegálnej migrácie.
Bezpečnú migráciu narušujú tí, ktorí pôsobia mimo legálneho rámca.
Spolupráca v rámci EÚ je neodmysliteľná, rovnako ako cieľ
posilňovať partnerstvá s krajinami, ktoré nie sú členskými
štátmi EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby sa mobilita
a migrácia mohli organizovať systematicky. Migrácia a mobilita sú zakotvené v širšom
politickom, hospodárskom, sociálnom a bezpečnostnom kontexte. Široké
chápanie bezpečnosti znamená, že nelegálna migrácia sa musí
posudzovať aj v spojení s organizovanou trestnou
činnosťou a chýbajúcim právnym štátom
a spravodlivosťou, ktoré sú živené korupciou a neprimeranou
reguláciou. EÚ by mala naďalej
uprednostňovať prenosy zručností, spôsobilostí a zdrojov
k svojim partnerom s cieľom predchádzať nekalému
obchodovaniu, pašovaniu a nelegálnej migrácii a znižovať ich a
posilňovať integrované riadenie hraníc. V rámci EÚ by malo
byť zabezpečené vykonávanie smernice o návrate
a smernice o sankciách voči zamestnávateľom a spojené
s ďalšími príslušnými opatreniami v užšej interakcii
s partnermi z krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Dialóg a spolupráca s partnermi by
sa mali byť zamerané na ochranu ľudských práv všetkých migrantov
počas ich celého migračného procesu. Je potrebné zamerať sa na
bezohľadných zamestnávateľov a prijímať kroky na
predchádzanie trestným činom páchaným na migrantoch a porušovaniu ich
ľudských práv a stíhanie takýchto prípadov. Mali by sa prijať
opatrenia, ktoré migrantom zabezpečia dôstojné životné podmienky
v prijímacích strediskách a zabránia svojvoľnému alebo neobmedzenému
zadržiavaniu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať maloletým bez
sprievodu v kontexte vykonávania akčného plánu prijatého v roku 2010. Mala by sa v plnej miere využiť
schopnosť agentúry FRONTEX pracovať v partnerstve
s orgánmi krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Styční
dôstojníci pre prisťahovalectvo (Immigration Liaison Officers, ILO) by
mali rozšíriť výmeny informácií so svojimi náprotivkami na viac
partnerských krajín. Je potrebné zintenzívniť spoluprácu medzi príslušnými
agentúrami EÚ[19],
ktorá by umožnila lepšiu výmenu informácií v oblasti migrácie
a organizovanej trestnej činnosti. Je čoraz jasnejšie, že bezpečnosť
dokladov a krádež totožnosti sú oblasti, v ktorých by užšia
spolupráca mohla byť priniesť vzájomný prospech. Často
cestujúcim osobám (podnikateľom, štátnym úradníkom, študentom a výskumným
pracovníkom) z partnerských krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ
a ktoré majú zavedené biometrické cestovné doklady a posilnenú
bezpečnosť dokladov, by sa mohol poskytnúť ľahší prístup do
EÚ. Pripravované návrhy Komisie o inteligentných hraniciach, vrátane
systému vstupu/výstupu a programu registrovaných cestujúcich, by mali
pripraviť pôdu pre takýto rozvoj. Spojenie readmisných dohôd s dohodami
o zjednodušení vízového režimu ako súčasť vonkajšej
migračnej politiky EÚ môže byť na prospech krajinám, ktoré nie sú
členskými štátmi EÚ, tým, že sa im poskytnú možnosti mobility a
zároveň sa zaistí bezpečnosť a znížia sa riziká nelegálnej
migrácie. Readmisia a návrat by mali byť pevne
zakotvené v širšom globálnom prístupe. Komisia zjednoduší osobitné iniciatívy
pre danú krajinu zamerané na monitorovanie niektorých z návratov. Politika EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu
s ľuďmi sa riadi holistickým prístupom, ktorý sa zameriava
na prevenciu, stíhanie zločincov a ochranu obetí. Tento integrovaný
prístup je v súlade s prístupom zameraným na ľudské práva
a obete, v ktorom sa zohľadňuje rodové hľadisko. Jeho
cieľom je predchádzať takejto trestnej činnosti
a poskytnúť ľuďom, ktorí boli donútení žiť
v otrockých podmienkach, možnosť zotaviť sa a znovu sa
začleniť do spoločnosti. Keď zohľadníme
odporúčania Rady[20],
problém obchodovania s ľuďmi bude naďalej systematicky
zaradzovaný do príslušných dohôd a strategických partnerstiev EÚ
s krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a takisto do
všetkých politických dialógov o migrácii a mobilite.
V príslušných politických oblastiach sa bude zdôrazňovať prístup
založený na zapojení čo najväčšieho počtu zainteresovaných
strán. Budovanie kapacity bude ústredným prvkom, rovnako ako dodržiavanie
medzinárodných noriem v tejto oblasti, najmä ratifikácia
a vykonávanie Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu
a protokolov týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi a pašovania
migrantov. Nová integrovaná stratégia boja proti obchodovaniu s ľuďmi
(naplánovaná na rok 2012) zabezpečí lepšiu koordináciu
a väčšiu súdržnosť medzi príslušnými subjektmi. Odporúčania V rámci
druhého piliera by sa mal GPMM zamerať na tieto priority: ·
Prenos zručností, spôsobilostí
a zdrojov na partnerov, aby sa predišlo nekalému
obchodovaniu, pašovaniu a nelegálnej migrácii a obmedzili tieto javy
a aby sa posilnilo integrované riadenie hraníc. ·
Spolupráca v oblasti bezpečnosti
dokladov, ktorou sa pripraví pôda na zjednodušenie vízového režimu
v prípade osôb z prioritných partnerských krajín, ktoré často
cestujú.. ·
Iniciatívy zamerané na poskytnutie lepšej ochrany
a na posilnenie postavenia obetí obchodovania s ľuďmi.
·
Dôsledné monitorovanie vykonávania smernice
o návrate a smernice o sankciách voči
zamestnávateľom členskými štátmi EÚ v úzkej spolupráci
s partnermi. ·
Strategické využitie nových možností agentúry
FRONTEX a komplexnejšie tematické výmeny informácií medzi styčnými dôstojníkmi
EÚ pre prisťahovalectvo (ILO) a ich náprotivkami vo
väčšom počte partnerských krajín. Tretí pilier:
Podpora medzinárodnej ochrany a posilnenie vonkajšieho
rozmeru azylovej politiky EÚ musí posilniť solidaritu s utečencami a vysídlenými
osobami a takéto snahy by sa mali stať neoddeliteľnou
súčasťou GPMM. Mala by zintenzívniť spoluprácu
s príslušnými krajinami, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ,
s cieľom posilniť ich azylové systémy
a vnútroštátne právne predpisy v oblasti azylu
a zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem. Tento krok by
mohol umožniť týmto krajinám poskytovať vyšší štandard medzinárodnej
ochrany žiadateľom o azyl a vysídleným osobám, ktoré zostávajú
v regióne pôvodu, v ktorom pretrvávajú konflikty alebo prenasledovanie.
EÚ by mala vyzývať svoje partnerské krajiny, aby v prípade potreby
začlenili tento rozmer do svojich vnútroštátnych stratégií znižovania
chudoby. V rámci týchto stratégii by sa mali vo vhodných prípadoch preskúmať
aj vzťahy medzi utečencami a vysídlenými osobami a miestnym
obyvateľstvom v súlade so Štokholmským programom z roku 2009,
v ktorom sa zdôraznilo, že je potrebné vybudovať vonkajší rozmer
azylu, aby sa účinnejšie prispelo k riešeniu dlhotrvajúcich problémov
s utečencami. EÚ by mala takisto vyzývať krajiny, ktoré
nie sú členskými štátmi EÚ, aby sa zaoberali problémom osôb bez štátnej
príslušnosti, ktoré predstavujú osobitne zraniteľnú skupinu,
prostredníctvom prijímania opatrení na obmedzenie problému chýbajúcej štátnej
príslušnosti. EÚ by mala ďalej podporovať rozvoj medzinárodného
právneho rámca pre osoby vysídlené v rámci krajiny, ktoré sú ďalšou
osobitne zraniteľnou skupinou. EÚ by mala spolupracovať so svojimi partnermi, aby sa lepšie vymedzili
spojenia medzi medzinárodnou ochranou a rozvojom. Mali by sa ďalej
rozvíjať aj koncepty a nástroje na zlepšenie prenosu medzi
humanitárnou a rozvojovou pomocou. Musia sa posilniť politické rámce v oblasti azylu
a kapacita ochrany v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. To
sa má dosiahnuť prostredníctvom rozsiahlejšej spolupráce s krajinami,
ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, inter alia v rámci regionálnych
programov ochrany (RPO). Z tohto hľadiska je jedným z pozoruhodných
príkladov RPO v severnej Afrike, do ktorého sú zapojené Egypt, Tunisko
a Líbya. Európsky podporný úrad pre azyl by sa mal postupne
stále viac zapájať do budovania kapacity v oblasti azylu
v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, vrátane podpory
činností v oblasti presídlenia. RPO by mali byť posilňované ako kľúčový nástroj
tohto nového piliera, keďže boli doteraz nedostatočne využívané.
Existujúce RPO by mali byť posilnené a v prípade potreby by sa
mali navrhnúť ďalšie RPO, vrátane ako súčasť dialógov EÚ
o migrácii s príslušnými regiónmi a krajinami. RPO by sa mali
naďalej zameriavať na budovanie kapacity v oblasti ochrany
a azylových systémov v partnerských krajinách a regiónoch. Mali by
pokračovať rozvojové programy pre utečencov a osoby
vysídlené v rámci krajiny a programy zamerané na zníženie rizika katastrof
v týchto regiónoch a v prípade potreby by mali byť
posilnené v súlade s RPO a mali by ich dopĺňať.
Ku každému RPO by sa mala pridať posilnená zložka presídlenia, ako znak
medzinárodnej solidarity a kľúčový nástroj na uskutočnenie
systematického prístupu k trvalým riešeniam v EÚ. Pre mnohých z najohrozenejších
utečencov zostáva presídlenie jediným uskutočniteľným trvalým
riešením. Na pozadí týchto skutočností EÚ pripravila „spoločný
program EÚ pre presídľovanie“ s cieľom zvýšiť
presídľovanie v Európe a súčasne ho strategickejšie
využívať. V EÚ by sa malo poskytovať viac miest na presídlenie,
spolu s procesnými zárukami za viac prípadov presídlenia, ktoré sa majú
spracovať v krajinách prvého azylu. To si vyžaduje zvýšené financovanie,
stanovenie postupov a zlepšenú logistickú a technickú kapacitu. Odporúčania V rámci
tretieho piliera by sa mal GPMM zamerať na tieto priority: ·
regionálne programy ochrany (RPO) na posilnenie kapacity v oblasti ochrany a azylových
systémov partnerských krajín a regiónov, ·
podpora zo strany EASO pri budovaní kapacity
v oblasti azylu v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a to
aj podporou činností v oblasti presídlenia, ·
posilnené presídľovanie v EÚ
v spolupráci s partnermi, ·
zintenzívnenie úsilia o riešenie dlhotrvajúcich
problémov s utečencami, vrátane cielenej pomoci vysídleným osobám. Štvrtý pilier:
Maximalizovanie vplyvu migrácie a mobility na
rozvoj EÚ a medzinárodné spoločenstvo
urobili veľký krok vpred v podpore prínosov migrácie pre rozvoj.
Veľký pokrok sa dosiahol v oblasti podpory pozitívneho vplyvu
remitencií a dobrovoľných iniciatív diaspóry. Spoločne
v partnerstvách sa však musia riešiť aj tienisté stránky,
medzi ktoré patrí únik mozgov, sociálne náklady a závislosť od
zahraničných trhov práce. Postupy týkajúce sa prístupu k obmedzenému
počtu možností legálnej migrácie sú často neprehľadné
a príliš byrokratické. V dôsledku toho sa mnoho migrantov obracia
na neformálnych sprostredkovateľov, ktorí sú často napojení
na organizovanú trestnú činnosť. Migranti budú vystavení nielen
väčšiemu počtu rizík, zneužívaniu a vykorisťovaniu, ale
znížia sa aj ich potenciálne úspory. Migrácia medzi regiónmi a v rámci
regiónu v rozvojových regiónoch zďaleka
presahuje migráciu do EÚ. Táto takzvaná migrácia juh – juh často nesie so
sebou prínosy pre migrantov vo forme lepších pracovných príležitostí
a vyšších príjmov, aké sú k dispozícii doma. V tomto prípade je
opäť mnoho migrantov vykorisťovaných, zneužívaných
a podvádzaných. Neinformovaných migrantov môžu okrádať subjekty
vykonávajúce nábor, sprostredkovatelia, zamestnávatelia alebo skupiny
organizovanej trestnej činnosti. Sprístupňovanie informácií
a podpory s cieľom chrániť práva migrantov má teda
kľúčový význam. EÚ môže pomôcť migrantom premiestňovať
sa riadnym spôsobom a priniesť si domov finančné zdroje
a zručnosti, ktoré ich krajiny pôvodu často veľmi
potrebujú.[21] EÚ a jej partnerské krajiny dosiahli
veľký pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie, aby služby
v oblasti remitencií boli lacnejšie, transparentnejšie,
konkurenčnejšie a spoľahlivejšie. Správy o súdržnosti
politiky pre rozvoj predkladané každé dva roky prispeli k zlepšeniu
prístupu celej verejnej správy v EÚ. Zjednodušilo sa zapojenie združení diaspóry
do rozvoja ich domovskej krajiny, naposledy prostredníctvom podpory zriadenia
platformy diaspór v celej EÚ. Výraznejšie zapojenie diaspór
a skupín migrantov môže takisto pomôcť dosiahnuť cieľ
obnoveného globálneho prístupu s cieľom systematickejšie riešiť
otázku práv migrantov a posilnenia postavenia migrantov. Pokrok sa dosiahol aj v snahách
o zmiernenie úniku mozgov prostredníctvom podpory kódexu WHO
v oblasti medzinárodného náboru zdravotníckych pracovníkov. EÚ by mala
podporovať členské štáty v ich snahách o zjednodušenie cirkulujúcej
migrácie zdravotníckych pracovníkov, aby sa zručnosti a znalosti
nadobudli tak v prospech krajín, z ktorých prichádzajú migranti, ako aj
cieľových krajín. Smernica o modrej karte EÚ
umožňuje členským štátom zamietnuť žiadosti s cieľom
zabezpečiť etický nábor a umožňuje Komisii
monitorovať jej uplatňovanie s cieľom
zmierniť únik mozgov. EÚ by mala zintenzívniť svoju podporu budovania
kapacity v partnerských krajinách. Mala by sa posilniť koordinácia
a súdržnosť medzi vnútroštátnou politikou v oblasti migrácie
a vnútroštátnou politikou v oblasti rozvoja, ako aj väzby
s vytváraním pracovných miest a politikami v oblasti
vzdelávania, zdravotníctva a bývania. Niekedy veľmi živá debata
o „potenciáli prínosu pre všetky strany“ sa musí lepšie vyvážiť tým,
že sa budú brať vážne tienisté stránky migrácie, najmä jej sociálne
náklady a riziká, že sa domácnosti stanú závislými od príjmov
z remitencií. Partnerské vlády by mohli získať pomoc od EÚ
pri zavádzaní vnútroštátnych rámcov na prenos a prenosnosť
dôchodkov zo zahraničia, pričom je potrebné riadne
zohľadniť právomocí členských štátov v tejto oblasti. Úspešné začlenenie migrácie do úvah
o rozvoji si vyžaduje, aby migrácia bola neoddeliteľnou
súčasťou celého spektra odvetvových politík (v oblasti
poľnohospodárstva, zdravia, vzdelávania atď.). Súčasne by sa
mali podporovať cielené iniciatívy súvisiace s migráciou. Je potrebné
zaoberať sa často stále obmedzenou informovanosťou odborníkov
o význame otázok migrácie pre rozvoj, a to v EÚ aj v jej
partnerských krajinách. V tejto súvislosti je nevyhnutné
začleniť výzvy týkajúce sa medziregionálnej migrácie ako jeden
z problémov v rámci GPMM, aby sa potenciálne prínosná úloha migrácie
v regionálnej spolupráci a rozvoji mohla riadne vymedziť a podporovať.
Partnerské krajiny by mali byť viac informované o svojich možnostiach
vyčleniť finančné prostriedky určené na rozvoj
na iniciatívy súvisiace s migráciou v národných indikatívnych
programoch, v ktorých je vymedzená ich spolupráca
s EÚ v oblasti rozvoja. Ďalšie prehĺbenie tejto väzby
by sa malo dosiahnuť v rámci rozvojovej politiky. Súdržnosť
politík sa môže podporiť aj prostredníctvom rozšírených migračných
profilov, ktoré sa čoraz viac využívajú na vytvorenie lepšej
a udržateľnejšej základne dôkazov o prepojení migrácie
a rozvoja. Spájajú všetky zainteresované strany v procese špecifickom
pre danú krajinu s cieľom určiť a riešiť
nedostatok údajov a potreby týkajúce sa súčasných migračných
modelov, trendov na trhu práce, právnych predpisov a politických rámcov,
informácií o tokoch remitencií, diaspór a ďalších údajov
súvisiacich s rozvojom. Zodpovednosť by mala niesť partnerská krajina a udržateľnosť snáh by sa mala
zabezpečiť prostredníctvom budovania primeranej kapacity. Odporúčania V rámci
štvrtého piliera by sa mal GPMM zamerať na tieto priority: ·
podpora kódexu WHO o medzinárodnom
nábore zdravotníckych pracovníkov a monitorovanie uplatňovania
smernice o modrej karte EÚ s cieľom
zmierniť únik mozgov, ·
preskúmanie vytvorenia nástrojov v oblasti
investícií diaspóry, prostredníctvom ktorých by sa mohli posielať
dobrovoľné príspevky diaspóry a pridať zdroje EÚ na podporu
iniciatív a investícií orientovaných na rozvoj v prioritných
krajinách, napríklad v južnom Stredozemí, ·
súkromno-verejné partnerstvá zamerané na zapojenie podnikateľov-migrantov a MSP, ktoré
založili migranti, do obchodu, investícií a prenosu zručností
medzi členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami, ·
preskúmanie užitočnosti výročného fóra
pre remitencie a odporúčaní do konca roka 2012 na základe
štúdie o uskutočniteľnosti spoločného portálu EÚ
pre remitencie, ·
pomoc partnerským krajinám pri určovaní
a monitorovaní bona fide subjektov vykonávajúcich nábor s cieľom
posilniť postavenie migrantov, najmä pokiaľ ide o uľahčenie
cirkulujúcej migrácie.
6.
Financovanie a monitorovanie
Úspešné vykonávanie globálneho prístupu závisí
od primeraného financovania. Geografické a tematické
finančné nástroje majú stále kľúčový význam pre vonkajšiu
spoluprácu a budú sa musieť používať komplexne a jednotne,
pričom budú čerpať zo skúseností získaných napríklad
z tematického programu pre oblasť migrácie a azylu (2007
– 2013). Budúce spôsoby plánovania a rozdelenia prostriedkov v rámci
vonkajších nástrojov EÚ by mali naďalej prispievať k cieľom
globálneho prístupu, pri súčasnom dodržiavaní celkových cieľov týchto
nástrojov a v súlade s ich pravidlami. Okrem týchto vonkajších nástrojov
a v súlade so zásadami subsidiarity a komplementárnosti by
z budúceho Fondu EÚ pre azyl a migráciu, ako aj z Fondu pre
vnútornú bezpečnosť (najmä pre riadenie hraníc) malo
byť možné zabezpečiť aj financovanie GPMM. Tieto fondy budú
mať osobitný význam pre činnosti, ktoré slúžia najmä záujmom EÚ, ale
ktoré vykonáva krajina, ktorá nie je členským štátom EÚ. Preto by sa mali
využívať na osobitné činnosti, ktoré dopĺňajú činnosti
financované v rámci geografických alebo iných nástrojov, aby sa zabránilo
zdvojeniu, a v súlade s úvahami v oblasti zahraničnej
politiky a/alebo účelmi rozvojovej politiky. Členské štáty
by mali naďalej prispievať priamo k financovaniu globálneho prístupu,
napríklad keď uplatňujú globálny prístup vo svojej bilaterálnej
spolupráci, keď sa zapájajú do regionálnych procesov a keď
sa zúčastňujú na partnerstvách v oblasti mobility
a spoločných programoch s prioritnými partnermi. Hoci
vzťahy medzi EÚ a partnerskými vládami sú v centre GPMM, pre zabezpečenie
vykonávania konkrétnych iniciatív je dôležitá aj úloha občianskej
spoločnosti. Jej úloha by sa mala odraziť vo finančných
a zmluvných dojednaniach. Nakoniec, vykonávanie GPMM musí byť
účinné a malo by zahŕňať proces monitorovania. Správa
o GPMM by mala byť prijatá každý druhý rok, počnúc júnom
2013. Mala by byť založená na informáciách, ktoré poskytli členské
štáty, delegácie EÚ, agentúry EÚ a partnerské krajiny, a bude
predložená v rámci zodpovednosti Komisie v spolupráci s EEAS. Cieľom tejto správy bude monitorovať
politické ciele uvedené v tomto oznámení a venovať sa všetkým
významným procesom dialógu a spolupráce EÚ. V správe bude posúdený
pokrok dosiahnutý v oblasti štyroch pilierov GPMM a používaných
nástrojov pomocou porovnateľnej metódy posúdenia, ktorá zaznamená zmenu v
priebehu času. V správe sa posúdi, či sa dosiahli ciele
a akým spôsobom, a uvedú sa odporúčania. Informácie
o pokroku, ktorý sa dosiahol v rôznych dialógoch, PM a CAMM, by
sa mali zhromaždiť a šíriť systematicky, a to aj prostredníctvom
špecializovanej webovej stránky GPMM (s jedným verejným rozhraním
a jedným vnútorným rozhraním EÚ, ktoré by sa mali tiež zamerať na
rozvoj siete kontaktných miest EÚ). Na tento účel by sa mohol
vytvoriť osobitný projekt na podporu GPMM. Odporúčania ·
GPMM by mal byť naďalej podporovaný súborom
vzájomne posilňujúcich finančných nástrojov zabezpečovaných EÚ
aj jej členskými štátmi. ·
Na úrovni EÚ by tieto nástroje mali
zahŕňať geografické a tematické vonkajšie
nástroje, ako aj budúci Fond pre azyl a migráciu a budúci
Fond pre vnútornú bezpečnosť. ·
Aby sa zabezpečila transparentnosť
a zlepšilo vykonávanie, výsledky GPMM by mali byť prezentované
v správe o pokroku predkladanej každé dva roky
a ďalej šírené prostredníctvom príslušnej webovej stránky. Závery EÚ je ovplyvňovaná mnohými výzvami
a príležitosťami v oblasti migrácie a mobility. Aby EÚ bola
prosperujúcejšia, musí sa stať konkurenčnejšou, aby pritiahla talenty
a investície. Aby bolo možné riadiť mobilitu v bezpečnom
prostredí, EÚ musí pokračovať vo svojom prioritnom dialógu
a spolupráci s partnerskými krajinami v susedstve EÚ
a v ostatných častiach sveta. Aby EÚ poskytla medzinárodnú
ochranu tým, ktorí ju potrebujú, a aby zlepšila vplyv migrácie a mobility na
rozvoj svojich partnerov, musí byť vedúcim aktérom v globálnom
riadení. Komisia je presvedčená, že návrhy
v oblasti politiky a operačné opatrenia navrhnuté v tomto
oznámení umožnia EÚ a jej členským štátom riešiť tieto výzvy. Budujúc na komplexnom, politickom
a právnom rámci v oblasti migrácie a mobility, ktorý predložila
Komisia vo svojom oznámení zo 4. a 24. mája 2011, a na šiestich
rokoch skúseností s vykonávaním predchádzajúceho prístupu, je Komisia
presvedčená, že teraz je čas na to, aby EÚ zvážila, ako upevniť
tieto skúsenosti ako zastrešujúci rámec vonkajšej migračnej
politiky EÚ. Aby sa dosiahol tento cieľ, globálny prístup by mal
byť pevne zakotvený v celkovej zahraničnej politike EÚ,
vrátane spolupráce v oblasti rozvoja, a lepšie zosúladený
s prioritami EÚ v oblasti vnútornej politiky. V súlade
s Lisabonskou zmluvou musí EÚ hovoriť jedným hlasom, a to aj
vtedy, keď ide o jej vonkajšiu migračnú politiku. Aby EÚ vytvorila štruktúru tohto procesu a
podporila ho, potrebuje dohodnutý strategický politický rámec, ktorý je jasný,
jednotný a ktorý sa ľahko šíri. EÚ bude lepšie vybavená
na riadenie migrácie doma a globálne iba vtedy, ak bude ďalej
posilňovať svoj dialóg a spoluprácu s partnerskými krajinami. Komisia je toho názoru, že nový globálny
prístup EÚ k migrácii a mobilite (GPMM) predstavuje strategický rámec, ktorý je
potrebný na dodanie pridanej hodnoty opatreniam EÚ a členských
štátov v tejto oblasti. Môže sa zaoberať problémami
a cieľmi EÚ v oblasti migrácie a mobility účinnejšie
a efektívnejšie ako jednotlivé členské štáty. Poskytuje cennú podporu
a stimul bilaterálnym a vnútroštátnym politikám členských štátov
v tejto oblasti. Komisia, EEAS a členské štáty musia úzko
spolupracovať, aby zabezpečili súdržné opatrenia v rámci
tohto spoločného rámca EÚ. PRÍLOHA Závery pracovného dokumentu útvarov Komisie
o migrácii a rozvoji Maximalizovanie pozitívneho vplyvu migrácie na rozvoj partnerských
krajín (krajín pôvodu aj cieľových krajín) pri súčasnom obmedzení jej negatívnych dôsledkov zostane kľúčovou
prioritou GPMM. Bude sa realizovať prístup, ktorý je viac zameraný na
migrantov, bez toho, aby sa podceňovala schopnosť partnerských krajín
vytvoriť si primerané politiky. Pokiaľ ide o tradičný
program migrácie a rozvoja, doteraz sa dosiahli významné výsledky,
zostávajú však ďalšie problémy, ktoré sa budú riešiť. Migrácia je teraz neoddeliteľnou
súčasťou niekoľkých vnútroštátnych a regionálnych
stratégií rozvoja. Niekoľkým partnerským krajinám a regiónom bola
poskytnutá podpora na rozvoj a realizáciu vlastných stratégií
v oblasti migrácie, na zhromažďovanie a analyzovanie údajov
o migrácii a na budovanie kapacity príslušných inštitúcií. EÚ bude
naďalej podporovať tieto snahy o riadenie migrácie
v jednotnom rozvojovom rámci a v súlade s miestnymi osobitosťami
a prioritami. Ciele v oblasti rozvoja sa čoraz
viac zohľadňujú v migračných politikách EÚ a partnerských
krajín. Rozmer migrácie sa súčasne čoraz viac zohľadňuje
v stratégiách rozvoja. EÚ bude naďalej podporovať program súdržnosti
politík v záujme rozvoja s cieľom určiť
a riešiť možné rozpory v právnych predpisoch a politikách
EÚ a jej členských štátov a posilniť kapacitu a mechanizmy
v tejto sfére v krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. EÚ je široko uznávanou vedúcou zainteresovanou
stranou na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o podporu lacnejších
a bezpečnejších súkromných tokov remitencií do rozvojových
krajín, pri súčasnom zvýšení ich vplyvu na rozvoj. Európska komisia
začala realizovať štúdiu, ktorá jej má pomôcť navrhnúť nové
odporúčania a posúdiť výhodnosť
a realizovateľnosť spoločného portálu EÚ pre remitencie.
Viac úsilia je potrebné vynaložiť na budovanie kapacity s cieľom
podporiť partnerské krajiny, ktoré majú záujem vytvoriť
regulačné rámce a podporovať finančnú gramotnosť, nové
technológie a prístup k úverom s cieľom stimulovať
produktívne investovanie a tvorbu pracovných miest. Výročné fórum
o remitenciách (formálne alebo neformálne) je nápadom hodným zváženia.
V každom prípade bude potrebná väčšia výmena informácií medzi
členskými štátmi EÚ a Európskou komisiou o projektoch v oblasti
remitencií, aby sa predišlo zdvojeniu a aby sa určili najlepšie postupy.
EÚ zintenzívnila svoje úsilie v oblasti
podpory diasporálnych skupín, ktoré sú usadené v Európe a sú
ochotné prispievať k rozvojovým projektom vo svojich krajinách
pôvodu, a v oblasti spolupráce s nimi. Čoraz viac podporuje aj
podobné úsilie zo strany partnerských krajín. EÚ bude naďalej
pracovať na vytvorení databázy diasporálnych organizácií so sídlom
v rôznych členských štátoch, aby dosiahla ich plnšie zapojenie do
politického dialógu, a na šírení informácií. Bude takisto naďalej investovať
do zvýšenia svojho prínosu k rozvoju a bude sa snažiť lepšie
využívať znalosti a odbornosť svojich partnerov, najmä na
podporu podnikateľov a MSP. EÚ posúdi aj to, ako viac prispieť
k zvýšeniu hodnoty zručností a znalostí migrantov v ich
krajinách pôvodu a či podporovať dobrovoľníctvo diaspóry
a finančné prostriedky diaspóry poskytnuté partnerskými krajinami. Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti
boja proti úniku mozgov, najmä v odvetví zdravotníctva, zatiaľ
čo podpora politík v oblasti trhu práce a dôstojnej práce v
partnerských krajinách je ďalšou kľúčovou stratégiou, ktorá im
má pomôcť prilákať a udržať kvalifikovaných pracovníkov. EÚ
bude naďalej analyzovať príklady získavania mozgov a posudzovať,
ako zvýšiť počet úspešných príkladov a takisto ako bojovať
proti mrhaniu mozgami. Možnosťou na zváženie by mohlo byť
začlenenie stratégií udržania kvalifikovaných pracovníkov
do politických dialógov o migrácii s partnerskými krajinami. Cirkulujúca migrácia bola podporená mnohými vnútroštátnymi legislatívnymi opatreniami
a legislatívnymi opatreniami EÚ a osobitnými projektmi. Väčšia prenosnosť
práv v oblasti sociálneho zabezpečenia by sa mala podporovať
ako kľúčový stimul kyvadlovej migrácie a všeobecnejšie legálnej
mobility za prácou. EÚ a jej členské štáty by mali naďalej
vytvárať právne rámce, ktoré stanovujú povolenia na viac vstupov
a obdobia neprítomnosti v krajine dočasného bydliska, aby sa
mohli maximalizovať prínosy migrácie rovnakou mierou pre migrantov,
krajiny pôvodu a cieľové krajiny. Ak presiahneme rámec tradičného programu,
EÚ sa snaží zaviesť komplexnejší rámec, ktorý má sprevádzať
a chrániť migrantov po celej ich migračnej trase a v ktorom
by mali byť zohľadnené aj sociálne dôsledky migrácie. Tento rámec zahŕňa riešenie
dôsledkov emigračných tokov v krajinách v pôvodu, najmä
prostredníctvom zvýšenia informovanosti o nepriaznivých vplyvoch na
deti a rodiny, ktoré boli zanechané v týchto krajinách,
a zmiernenia týchto vplyvov, a zohľadnenie potenciálne
negatívneho sociálneho vplyvu remitencií na rodiny a spoločenstvá. EÚ podporuje aj ďalšie snahy v oblasti udržateľných
návratov, vrátane oblasti zabezpečenia živobytia a opätovného
začlenenia na vnútroštátnom trhu práce. Tento prístup zahŕňa ochranu ľudských
práv všetkých migrantov na ceste zameraním sa na: ochranu ohrozených
migrantov (maloletí bez sprievodu, žiadatelia o azyl,
obete nekalého obchodovania, migranti, ktorí zostali v bezvýchodiskovej
situácii atď.) a osobitné potreby žien; podporu budovania kapacity
pre orgány činné v trestnom konaní a systémy postúpenia prípadu;
podporu predchádzania trestným činom a prípadom porušenia
ľudských práv spáchaným na migrantoch, ochrany migrantov a stíhania
takýchto trestných činov a porušení, vrátane migrantov, ktorí cestujú
nelegálne; a zaručenie dôstojných životných podmienok
pre migrantov v prijímacích centrách v krajinách, ktoré nie sú
členskými štátmi EÚ. Zintenzívnenie úsilia zlepšiť integráciu
migrantov v cieľových krajinách je kľúčovou zložkou tohto
prístupu, pretože je spojená so sieťami diaspór a obchodnými tokmi,
tokmi kvalifikovanej sily a investícií. Musí sa zlepšiť chápanie
sociálnej integrácie a prispôsobovanie sociálnych politík (najmä
v oblasti zdravotníctva a vzdelávania), hospodárskej a pracovnej
integrácie a boja proti xenofóbii a sociálnemu vylúčeniu a
opatrenia v tejto oblasti. V tejto súvislosti by sa malo
posilniť začlenenie osobitných potrieb osôb donútených
k migrácii do rozvojových politík krajín, ktoré nie sú členskými štátmi
EÚ. Aby sa zefektívnila operačná spolupráca
a aby sa dosiahli tieto ciele, bude vynaložené úsilie na podporu
delegácií EÚ, vrátane osobitnej odbornej prípravy a výmen znalostí
a skúseností v oblasti migrácie, a na lepšiu koordináciu
a mobilizáciu dostupných finančných nástrojov EÚ, vrátane
prostredníctvom väčšieho počtu výmen s členskými štátmi
o ich vlastných projektoch v oblasti migrácie a rozvoja. Nedávne konzultácie uskutočnené Komisiou
potvrdzujú, že realita a výzvy, ktorým čelia partnerské krajiny,
pokiaľ ide o väzbu medzi rozvojom a migráciou, sú oveľa
širšie a zložitejšie ako politická oblasť, ktorá sa riešila
doposiaľ. Migrácia má významný vplyv na rozvoj krajín,
ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Niekoľko vlád založilo svoj model
hospodárskeho rozvoja čiastočne na prisťahovalectve alebo
emigrácii, nezohľadnili však jeho hospodárske a sociálne náklady
a dôsledky, ani jeho očakávaný prínos pre rast a trvalo
udržateľný rozvoj. Mnohé krajiny, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ,
čelia migračným tokom, ktoré sú potrebné pre ich ekonomiky, chýba im
však štruktúrovaný a cielený politický rámec. Často chýba
informovanosť o synergiách a vzájomných závislostiach medzi
migráciou a ďalšími politikami, medzi ktoré patrí vnútroštátna
politika zamestnanosti alebo obchodné dohody. Obvykle sa prehliada vplyv
mnohých verejných politík na modely migrácie. V prípade kríz alebo
konfliktov je ťažké vyrovnať sa s výkyvmi v tokoch
a tieto výkyvy by mohli destabilizovať ekonomiky a oslabiť
sociálnu súdržnosť. Prevaha neformálneho sektora v mnohých
rozvojových krajinách prispieva k zamestnávaniu nelegálnych pracovníkov so
všetkými následnými problémami vykorisťovania, nekalého obchodovania,
pašovania a sociálnymi dôsledkami (napríklad „sociálny dumping“). Rastie potreba podporovať
riadenie migrácie z hľadiska rozvoja na všetkých úrovniach
a zlepšovať chápanie spojenia rozvoja a migrácie, či už ide
o politiky v oblasti riadenia migrácie a azylu alebo iné oblasti, na ktoré
môže mať migrácia vplyv. Úvahy o týchto aspektoch by mali byť v
súlade s pracovným programom pre súdržnosť politík v záujme
rozvoja a zároveň by mali reagovať na vyvíjajúce sa potreby
partnerských krajín. [1] UNDP (2009) Prekonávanie prekážok: Ľudská mobilita
a rozvoj, správa o ľudskom rozvoji; UNHCR
(2011), Globálne trendy 2010. [2] KOM(2011) 292/3 oznámenie „Dialóg o migrácii,
mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia“. [3] Závery Európskej rady, 23. – 24.
jún 2011. [4] Štokholmský program: dokument Rady 17024/09 schválený
Európskou radou 1. – 2. decembra 2009:
http://ec.europa.eu/home-affairs/policies/intro/policies_intro_en.htm, Akčný
plán na implementáciu Štokholmského programu, KOM(2010) 171 v konečnom
znení, 20. apríl 2010: http://ec.europa.eu/home-affairs/policies/intro/policies_intro_en.htm. [5] Európska migračná sieť (2011),
kľúčové štatistiky EÚ o migrácii; Eurostat (2011) Obyvateľstvo
a sociálne podmienky, 38/2011, 34/2011. [6] http://ec.europa.eu/home-affairs/news/consulting_public/consulting_0021_en.htm. [7] KOM(2011) 292/3. [8] Pozri napríklad oznámenie Európskej komisie KOM(2011) 637
„Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“. [9] Rada Európskej únie, závery Rady o hraniciach,
migrácii a azyle, 9. a 10. jún 2011. [10] Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a
Egypt. [11] Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan. [12] Partnerstvo medzi EÚ a všetkými 53 africkými štátmi. [13] Proces, do ktorého je zapojená EÚ a 19 krajín na východe (západný
Balkán, východná Európa, Rusko, Stredná Ázia, južný Kaukaz a Turecko). [14] Proces, do ktorého je zapojená EÚ a 27 krajín
v západnej, severnej a strednej Afrike. [15] Konzultačné fórum viac ako 50
krajín a 10 medzinárodných organizácií vrátane Číny, Bangladéša, Pakistanu,
Afganistanu, Iránu, Iraku, Sýrie, Turecka a krajín Strednej Ázie. [16] FRONTEX je európska agentúra pre operačnú spoluprácu
na vonkajších hraniciach. EASO je
Európsky podporný úrad pre azyl. ETF je Európska nadácia pre odbornú prípravu.
TAIEX je nástroj technickej pomoci a výmeny informácií, ktorý riadi
Európska komisia. MIEUX (Expertíza EÚ v oblasti migrácie) je
spoločnou iniciatívou EK a ICMPD, ktorej cieľom je posilniť
kapacitu partnerských krajín v oblasti riadenia migrácie. [17] KOM(2011) 455 v konečnom znení. [18] Dvoma príkladmi sú projekt posilnenia schopnosti Moldavska
riadiť migráciu za prácou a spätnú migráciu v rámci partnerstva
v oblasti mobility s EÚ a informačné a riadiace stredisko pre
migráciu (Centre d'Information et de Gestion des Migrations) so sídlom v Mali. [19] Príslušnými agentúrami sú FRONTEX, EUROPOL, EUROJUST, Európska
policajná akadémia, Európsky podporný úrad pre azyl, Agentúra pre základné
práva a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť. [20] Európska rada: Prvá správa o vykonávaní dokumentu
o konkrétnych opatreniach na posilnenie vonkajšieho rozmeru EÚ v boji
proti obchodovaniu s ľuďmi. [21] Ako je uvedené v oznámení Komisie KOM(2011)637 „Zvyšovanie
vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“, EÚ pomáha rozvojovým krajinám v posilňovaní ich politík,
kapacít a činností v rámci regionálnej aj globálnej mobility
ľudí. Podporuje program dôstojnej práce, sociálnej ochrany
a podporuje politiky na zjednodušenie regionálnej mobility za prácou
a bude podporovať cielené úsilie o úplné využitie vzájomných
vzťahov medzi migráciou, mobilitou a zamestnanosťou.