SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vplyve nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy

Úvod

EÚ má predpisy upravujúce dobré životné podmienky zvierat počas prepravy od roku 1977[1]. Cieľom týchto predpisov je odstrániť technické prekážky obchodovania so živými zvieratami a umožniť bezproblémové fungovanie organizácií trhu pri súčasnom zabezpečení uspokojivej úrovne ochrany príslušných zvierat.

Právne predpisy EÚ boli naposledy aktualizované nariadením Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy[2] (ďalej len „nariadenie“), ktoré bolo prijaté 22. decembra 2004. V článku 32 nariadenia sa uvádza, že „Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dopade tohto nariadenia na pohodu prepravovaných zvierat a na obchodné toky so živými zvieratami v rámci rozšíreného Spoločenstva. Správa najmä zohľadní vedecké dôkazy, ktoré sa týkajú potrieb zvierat súvisiacich s ich pohodou a správu o vykonávaní navigačného systému (…), ako aj sociálno-hospodárske dôsledky tohto nariadenia, vrátane regionálnych aspektov“ . Táto správa je odpoveďou Komisie na túto požiadavku.

Cieľom tejto správy je poskytnúť informácie o súčasnom stave, pokiaľ ide o vplyv nariadenia na životné podmienky zvierat a obchod v rámci Únie; jeho sociálno-hospodárske a regionálne dôsledky, ako aj vykonávanie navigačných systémov, ako sa požaduje v bode 4.3 kapitoly VI prílohy I k nariadeniu. Okrem toho správa obsahuje informácie týkajúce sa presadzovania právnych predpisov EÚ.

Nariadenie sa vzťahuje na prepravu stavovcov prepravovaných v súvislosti s hospodárskou činnosťou. Keďže podrobnosti nariadenia sa však týkajú najmä hospodárskych zvierat, medzi ktoré patrí hovädzí dobytok, ošípané a kone, obsah tejto správy sa zameriava najmä na prepravu týchto zvierat. V správe sa nezohľadňuje preprava ostatných druhov, medzi ktoré patria psi a mačky, hydina, zvieratá chované na vedecké účely a exotické druhy.

V kontexte tejto správy by sa tiež mali preskúmať špecifické problémy a činnosti týkajúce sa prepravy rýb, ktoré boli identifikované v stratégii Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj európskej akvakultúry[3].

Glosár technických pojmov je uvedený na konci tejto správy.

VPLYV NARIADENIA

Nariadenie Rady č. (ES) 1/2005 nadobudlo účinnosť v januári 2005 a stalo sa uplatniteľným 5. januára 2007. S cieľom stanoviť, či prijatie nariadenia malo vplyv na faktory uvedené v kapitole I (obchod, dobré životné podmienky zvierat atď.), a ak áno, do akej miery, sa porovnali údaje získané pred uplatňovaním nariadenia a po jeho uplatňovaní (2007)[4]. Okrem interných údajov Komisie boli hlavnými zdrojmi informácií pre túto správu:

- „Vedecké stanovisko týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy“ , ktoré prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA) v decembri 2010[5];

- oficiálne správy členských štátov z kontrol[6];

- oficiálne informácie, ktoré poskytli zainteresované strany z EÚ;

- správa Komisie o porušeniach pravidiel v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy[7];

- informácie získané z formálnych sťažností a konaní vo veci porušenia.

V roku 2010 Komisia zadala externú štúdiu na posúdenie vplyvu nariadenia[8], [9]. Záverečná správa zo štúdie, vrátane rozsahu a obmedzení štúdie, je uverejnená na webovej stránke Komisie[10].

Zistenia uvedené v štúdii a informácie získané z už uvedených zdrojov boli analyzované s cieľom stanoviť všeobecné tendencie a vplyvy, ktoré sa vyskytli od uplatňovania nariadenia v roku 2007[11], a najmä:

1. vplyv na obchodovanie so živými zvieratami v rámci Únie;

2. regionálne a sociálno-hospodárske dôsledky nariadenia;

3. porovnanie kvality dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy pred uplatňovaním nariadenia a po jeho uplatňovaní;

4. posúdenie požiadaviek nariadenia pri zohľadnení vedeckého stanoviska prijatého Európskym úradom pre bezpečnosť potravín v decembri 2010;

5. analýza využívania navigačných systémov;

6. úroveň dodržiavania a presadzovania právnych predpisov.

Ďalší opis už uvedených bodov nájdete v podkapitolách 2.1 – 2.6.

Vplyv na obchodovanie so živými zvieratami v rámci Únie

Každý rok sa medzi členskými štátmi, do tretích krajín a z nich prepraví veľké množstvo živých zvierat[12]. Existuje niekoľko dôvodov tohto obchodu a štruktúra obchodu sa zachovala po uplatňovaní nariadenia a rozšírení EÚ v roku 2007[13]. Presuny zvierat v rámci členských štátov nepodlieha povinnej deklarácii, a preto neexistujú žiadne údaje o celkovom počte zvierat prepravených v rámci jednotlivých členských štátov EÚ.

Údaje o obchodovaní so živými zvieratami v rámci Únie a ich dovoze do EÚ/vývoze z EÚ svedčia o tom, že celkový počet prepravených živých zvierat bol v roku 2005 a v roku 2009 zhruba rovnaký. Sú však určité rozdiely medzi druhmi, ako je uvedené v tabuľke 1 , a najmä sa výrazne znížil počet koní prepravovaných dlhšie ako 24 hodín, zatiaľ čo počet ošípaných prepravených počas rovnakého obdobia sa zvýšil o 70 %. Dôvody týchto zmien neboli analyzované v rámci tejto správy, a preto nemožno vyvodiť žiadne jednoznačné závery.

Tabuľka 1: Celkový počet prepravených živých zvierat (obchod v rámci EÚ a dovoz do EÚ/vývoz z EÚ) podľa druhov v rokoch 2005 a 2009.

Zdroj: Externá správa (s použitím údajov zo systému Traces)

2005 | 2007 | 2009 | Zmena v % 2005 - 2009 |

Hovädzí dobytok | Spolu | 3 973 008 | 4 222 859 | 4 299 255 | + 8 % |

Ošípané | Spolu | 16 438 637 | 21 696 563 | 27 802 500 | + 70 % |

Ovce | Spolu | 4 209 196 | 9 112 233 | 4 335 078 | + 3 % |

Kone | Spolu | 176 348 | 224 449 | 147 122 | - 17 % |

Kone | > 24 h | 58 224 | 67 739 | 39 371 | - 33 % |

Analýza údajov o nákladoch na výrobu a pohybe na trhu uvedená v externej správe potvrdila, že jedným z hlavných dôvodov tohto obchodu je stále využívanie rozdielov v cenách medzi členskými štátmi. Náklady na krmivo sú jedným z najdôležitejších nákladových faktorov v chove zvierat a tieto náklady sa medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi líšia. Obchodovanie so živými zvieratami v rámci EÚ môže byť okrem toho podporené aj obmedzenou kapacitou bitúnkov alebo spracovania v niektorých členských štátoch, ako aj tým, že regionálna výroba mäsa v rámci EÚ sa nerovná regionálnej spotrebe. Je však potrebné uviesť, že väčšia časť prepravy živých zvierat v rámci Únie sa uskutočňuje medzi niekoľkými členskými štátmi. Sedem členských štátov[14] predstavuje 60 % obchodu s hovädzím dobytkom a takmer 70 % ošípaných sa prepravuje z Dánska alebo Holandska, zatiaľ čo Nemecko prijíma viac ako 50 % všetkých prepravených ošípaných.

Medzi rokmi 2005 a 2009 sa zvýšil celkový počet zásielok živých zvierat určených na dovoz/vývoz a obchod v rámci Únie. Počet zásielok prepravených na krátke aj dlhé vzdialenosti sa počas tohto obdobia zvýšil, zatiaľ čo počet zásielok prepravených na veľmi dlhé vzdialenosti, pri ktorých sa vyžaduje vyloženie a 24 hodinový oddych zvierat pred pokračovaním v ceste, zostal zhruba rovnaký. Ako je uvedené v tabuľke 2 , približne 65 – 70 % cezhraničnej prepravy zvierat tvoria krátke cesty. 25 – 30 % zásielok sa prepravuje na dlhé vzdialenosti, zatiaľ čo preprava zásielok na veľmi dlhé vzdialenosti tvorí 5 %. Keď porovnáme údaje z roku 2005 s rokom 2009, tieto podiely zostali približne rovnaké. Je potrebné uviesť, že aj keď celkový obchod so živými zvieratami v rámci Únie nebol ovplyvnený zavedením nariadenia, neurobilo sa žiadne dôkladné posúdenie s cieľom zmerať možný vplyv na jednotlivé členské štáty.

Je potrebné tiež uviesť, že podľa týchto údajov sa zdá, že niekoľko zásielok sa prepravilo bez konkrétneho uvedenia času prepravy a že tento počet sa zvýšil päťnásobne (v porovnaní s celkovým počtom zásielok), keď porovnáme rok 2005 s rokom 2009.

Tabuľka 2: Počet zásielok živých zvierat[15] (obchod v rámci Únie a dovoz do EÚ-27/ vývoz z EÚ-27) v rokoch 2005 a 2009 podľa dĺžky trvania prepravy.

Zdroj: Externá správa (s použitím údajov zo systému Traces)

2005 | % zásielok | 2009 | % zásielok | Rozdiel v % 2005–2009 |

Spolu | 315 237 | 100 % | 399 988 | 100 % | + 27 % |

Dĺžka trvania prepravy |

< 8 hodín | 214 831 | 68 % | 261 387 | 65,5 % | + 21 % |

8-19/24/29 hodín | 83 513 | 26,5 % | 114 820 | 28,5 % | + 37 % |

>19/24/29 hodín | 15 731 | 5 % | 16 619 | 4 % | + 5 % |

Údaje o čase neboli k dispozícii | 1 162 | < 0,5 % | 7 162 | < 2 % |

Ako je uvedené v tabuľke 3 , počet zásielok, pri ktorých sa prevážali kone, sa zvýšil o 31 %, pričom sa súčasne znížil počet prepravených koní, ako je uvedené v tabuľke 1 . To môže byť dôsledok požiadavky zavedenej nariadením oddeliť kone počas prepravy, čo by viedlo k zníženiu priemerného počtu zvierat prepravených v jednom nákladnom vozidle. Nie sú však k dispozícii dostatočné údaje, ktoré by potvrdili tento záver.

Tabuľka 3: Celkový počet zásielok (obchod v rámci Únie a dovoz do EÚ/vývoz z EÚ) podľa druhu v rokoch 2005 a 2009.

Zdroj: Externá správa (s použitím údajov zo systému Traces)

Druh | 2005 | 2009 | Rozdiel v % |

Hovädzí dobytok | 118 142 | 127 685 | + 8 % |

Ošípané | 85 336 | 125 889 | + 47,5 % |

Kone | 29 740 | 38 930 | + 31 % |

Regionálne a sociálno-hospodárske dôsledky nariadenia

Údaje svedčia o tom, že nariadenie nemalo žiadny osobitný vplyv na chov zvierat vo vzdialených oblastiach, vrátane najodľahlejších regiónov[16], Európskej únie. Vo väčšine vzdialených oblastí zostáva chov zvierat na rovnakej úrovni ako pred zavedením nariadenia. Napríklad na základe údajov o počte oviec v určitých vzdialených regiónoch EÚ, medzi ktoré patrí Škótsko a Sicília, nebolo možné zistiť žiadnu významnú odchýlku v počte chovaných oviec, keď sa porovnal rok 2005 s rokom 2009.

Ako je uvedené v kapitole 2.1, nedošlo k žiadnej významnej zmene počtu zvierat prepravených cezhranične, a preto bolo možné predpokladať, že nedošlo k žiadnemu významnému vplyvu na výrobné odvetvie. Nariadenie však malo hospodárske dôsledky, najmä pre dopravné spoločnosti. Náklady sú spojené s administratívnymi opatreniami a investíciami na modernizáciu vozidiel na dlhé cesty (podrobný opis týchto opatrení a súvisiacich nákladov je uvedený v podkapitolách 2.2.1 a 2.2.2.). Zdá sa, že dopravné spoločnosti nedokázali preniesť tieto náklady na ďalšie subjekty v potravinárskom priemysle. Mohlo by sa predpokladať, že je to dôsledok toho, že sektor prepravy zvierat je veľmi konkurenčný. Trhové ceny prepravy živých zvierat zostali medzi rokmi 2005 a 2009 konštantné alebo sa dokonca znížili. V dôsledku toho sa znížili rozpätia zisku dopravných spoločností. Ako je ďalej preskúmané v kapitole 2.6.1, rozdiely medzi členskými štátmi vo výklade a presadzovaní nariadenia viedli k určitým narušeniach trhu. Ak túto skutočnosť posúdime v spojení so zníženými rozpätiami zisku, mohli by sme predpokladať negatívny vplyv na subjekty pôsobiace v oblasti prepravy zvierat.

Hoci sa uznávajú zvýšené náklady pre odvetvie prepravy zvierat, je potrebné uviesť, že rozhodujúce faktory, ktoré majú vplyv na náklady na prepravu zvierat, medzi ktoré patrí kúpa vozidla a náklady na pracovnú silu a palivo, nesúvisia s nariadením. Náklady priamo spojené s prepravou zvierat sú určované aj právnymi predpismi v oblasti zdravia zvierat, medzi ktoré patria náklady na čistenie a dezinfekciu vozidiel, ako aj náklady na administratívne opatrenia, ktoré sú opísané v podkapitole 2.2.1.

Podľa Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“)[17] nariadenie viedlo k vytvoreniu značných administratívnych nákladov[18]. Podľa externej správy sa však zvýšenie nákladov v dôsledku nariadenia v prípade väčšiny druhov odhaduje na menej ako 1 % celkových nákladov na prepravu zvierat. V prípade prepravy koní, pri ktorej je zvýšenie nákladov najvyššie, dodávateľ odhadol zvýšenie na nie viac ako 3 % celkového zvýšenia nákladov.

Náklady vyplývajúce z administratívnych požiadaviek

Ako prezrádza externá správa a ako je uvedené v tabuľke 4 , administratívne náklady na splnenie požiadaviek nariadenia sa medzi jednotlivými členskými štátmi veľmi líšia. Jedným z príkladov sú odhadované náklady prepravcov na získanie povolení[19]. Rozdiel, pokiaľ ide o odhadované administratívne náklady, spôsobený nariadením by sa mohol pravdepodobne čiastočne vysvetliť tým, že sa zdá, že náklady, ktoré vypočítala skupina na vysokej úrovni, zahŕňajú iné náklady ako náklady súvisiace s nariadením (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy[20], zatiaľ čo odhad dodávateľa obsahuje iba náklady, ktoré vznikli v súvislosti s nariadením.

Tabuľka 4: Priemerné administratívne náklady. Zdroj: Externá správa[21]

Položka | Administratívne náklady (priemer EÚ) |

Náklady vynakladané približne každý piaty rok[22] |

Schválenie vozidiel | 26 EUR (v rozmedzí 1,65 – 30 EUR) |

Získanie povolenia pre prepravcov | 515 EUR (v rozmedzí 33 – 605 EUR) |

Náklady na jeden náklad |

Náklady, medzi ktoré patrí vyhotovenie a predloženie plánov prepravy príslušnému orgánu | 22 EUR (v rozmedzí 1,37 – 25,21 EUR) |

Aby sa znížili administratívne náklady, skupina na vysokej úrovni odporúča „prejsť k elektronickej technológii“, aby členské štáty uľahčili život podnikom tým, že uľahčia ukladanie a oznamovanie údajov, ktoré vyžadujú štátne správy“[23]. Jedným z dôvodov zavedenia požiadaviek na navigačné systémy v nariadení bolo v skutočnosti umožniť odvetviu dopravy a príslušným orgánom znížiť administratívnu záťaž spojenú s využívaním plánov prepravy. Zdá sa však, že výrobné odvetvie ani orgány nevyužívajú v praxi v plnej miere možnosti na zníženie administratívnej záťaže, ktoré im poskytujú navigačné systémy, ako bude posúdené ďalej v texte v kapitole 2.5. Ako už bolo uvedené, existujú aj administratívne náklady, ktoré vznikajú v dôsledku právnych predpisov v oblasti zdravia zvierat. Patria medzi ne náklady na vykonávanie kontroly zdravia zvierat, ako aj na certifikáciu a oznamovanie presunov zvierat na účely vysledovateľnosti[24].

Možnosť ďalej začleniť administratívne povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov v oblasti zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat bude podrobnejšie prediskutovaná aj počas súčasného preskúmania právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia zvierat[25].

Náklady na modernizáciu vozidiel

Okrem administratívnych nákladov sa nariadením zaviedli náklady na modernizáciu vozidiel. Zhrnutie hlavných nákladov súvisiacich s modernizáciou vozidiel je uvedené v tabuľke 5 . Tieto náklady sa tiež líšia, v závislosti od rôznych faktorov. Podľa externej správy sa náklady na nainštalovanie satelitného navigačného systému pohybujú medzi 250 a 6 000 EUR. V rámci tejto správy neboli dôkladne posúdené dôvody týchto rozdielov. Zdá sa, že jedným z dôvodov týchto rozdielov je to, že v niektorých prípadoch sa inštaluje technicky zložitejší navigačný systém, ako vyžaduje nariadenie.

Tabuľka 5: Náklady na modernizáciu nákladného vozidla s prívesom. Zdroj: Externá správa[26]

Požiadavka v nariadení | Odhadované náklady (priemer EÚ) |

Zaizolovaná strecha a zariadenia na pitie s nádržkou | 5 000 EUR |

Satelitný navigačný systém, vrátane systému monitorovania teploty a systému zaznamenávania | 3 800 EUR |

Systém vetrania | 2 300 EUR |

Celkové náklady na modernizáciu vozidla | 11 900 EUR |

Porovnanie kvality dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy pred uplatňovaním nariadenia a po jeho uplatňovaní

Hoci nebolo možné vyvodiť jednoznačné závery, dostupné údaje svedčia o tom, že od roku 2005 sa celková kvalita prepravy zvierat na dlhé vzdialenosti zlepšila, najmä v dôsledku modernizácie vozidiel a lepšieho zaobchádzania so zvieratami. Zdá sa, že lepšie zaobchádzanie so zvieratami je výsledkom riadneho vykonávania prísnejších povinností v oblasti odbornej prípravy pracovníkov zaobchádzajúcich so zvieratami, ktoré boli zavedené nariadením[27].

Údaje[28] podporujúce tieto závery poukazujú aj na to, že percentuálny podiel prepravených zvierat, ktoré krívali, boli zranené, dehydrované a vyčerpané, sa medzi rokmi 2006[29] a 2009 znížil alebo zostal nezmenený.

Pokiaľ ide o zvieratá nahlásené ako „uhynuté pri príchode“, ich počet sa medzi rokmi 2005 a 2009 výrazne znížil. Rozdiel bol väčší pri preprave na dlhé vzdialenosti ako pri preprave na kratšie vzdialenosti. Výrazne sa znížil aj počet zvierat „posúdených pri príchode na miesto určenia ako neschopné prepravy“.

Aj keď sa životné podmienky zvierat po zavedení nariadenia vo všeobecnosti zlepšili, dostupné informácie svedčia o tom, že stále pretrvávajú závažné problémy v oblasti životných podmienok zvierat počas prepravy. Zdá sa, že väčšina z týchto problémov sa týka nedostatočného dodržiavania určitých požiadaviek nariadenia. Tieto problémy sú podrobnejšie rozobrané v kapitole 2.6.

Posúdenie požiadaviek nariadenia pri zohľadnení vedeckého stanoviska prijatého Európskym úradom pre bezpečnosť potravín v decembri 2010

Nariadenie je vo všeobecnosti založené na vedeckom stanovisku týkajúcom sa dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy, ktoré bolo prijaté Vedeckým výborom pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat 11. marca 2002. Ustanovenia v nariadení, ktoré sa vzťahujú na čas prepravy, čas oddychu a veľkosť priestoru pre zvieratá, však boli prevzaté z predchádzajúcej smernice[30]. Aby Komisia získala najnovšie vedecké dôkazy a vypracovala túto správu, v roku 2010 požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), aby poskytol vedecké stanovisko k dobrým životným podmienkam zvierat počas prepravy.

Stanovisko EFSA bolo prijaté 2. decembra 2010[31]. V záveroch stanoviska vedci uznávajú, že niektoré časti súčasného nariadenia nie sú v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami a poukazujú na osobitné oblasti, v ktorých sa v budúcnosti odporúča výskum.

Vedci najmä odporúčajú, aby preprava koní na bitúnky bola kratšia, ako je stanovené v nariadení. Pokiaľ ide o iné druhy, a najmä ovce, vedci zistili, že pri veľmi dobrých podmienkach prepravy, pokiaľ ide o hustotu obsadenia zvieratami, výstelku, krmivo, vodu a vetranie, dobré životné podmienky zvierat závisia viac od kvality jazdy ako od času prepravy.

Zistenia uvedené v stanovisku svedčia o tom, že by sa mala znovu vypočítať veľkosť priestoru pre zvieratá stanovená v nariadení, pričom by sa mal použiť vzorec, v ktorom sa zohľadní veľkosť zvierat v porovnaní s ich hmotnosťou. Okrem toho, podľa stanoviska by bolo vhodné vymedziť osobitné požiadavky na určité prvky právnych predpisov, medzi ktoré patrí vnútorná výška priestorov v cestných vozidlách.

Analýza používania navigačných systémov

Nariadením sa zaviedla požiadavka, aby vozidlá schválené na prepravu na dlhé vzdialenosti boli vybavené navigačným systémom. Pri schvaľovaní tejto osobitnej požiadavky Rada udelila Komisii mandát, aby vykonala osobitnú podrobnú analýzu vykonávania tejto novej technológie. Zámerom bolo najmä zlepšiť kvalitu kontrol času prepravy a času oddychu, pri súčasnom znížení administratívnej záťaže. Právne predpisy vyžadujú, aby systém zaznamenával tieto informácie: názov prepravcu a číslo povolenia; otvorenie/zatvorenie nakladacej klapky a čas a miesto odchodu a miesto určenia. Záznamy sa na požiadanie predložia príslušnému orgánu.

Dostupné informácie[32] svedčia o tom, že napriek tomu, že nariadenie sa uplatňuje už viac ako štyri roky, medzi členskými štátmi stále existujú významné rozdiely vo vykonávaní požiadaviek súvisiacich s navigačnými systémami. Väčšina členských štátov ešte nemá komplexný prístup k tomu, ako kontrolovať, či sú nainštalované systémy v súlade s nariadením, a málo kontrolných orgánov využíva údaje získané z navigačného systému na vykonávanie kontrol v súlade s nariadením. V mnohých prípadoch sa údaje posudzujú až po tom, ako príslušné orgány zistili porušenie počas fyzickej kontroly pred prepravou alebo počas nej, alebo v mieste určenia. Preto sa dospelo k záveru, že navigačné systémy sa nepoužívajú v širšej miere na zlepšenie kontrol.

Úroveň dodržiavania a presadzovania právnych predpisov

Členské štáty sú zodpovedné za presadzovanie nariadenia. Kontrolný útvar Komisie Generálneho riaditeľstva pre zdravie a spotrebiteľov (Potravinový a veterinárny úrad, Food and Veterinary Office, FVO) so sídlom v Grange, Írsko, vykonáva audit práce príslušných orgánov členských štátov. Správy[33] z týchto auditov sú pre Komisiu hlavným zdrojom informácií na účely hodnotenia súčasného stavu presadzovania právnych predpisov v celej EÚ.

Okrem toho podľa článku 27 nariadenia členské štáty predkladajú Komisii výročnú správu o svojich kontrolných činnostiach, ako aj informácie o tom, aké opatrenia prijímajú členské štáty, aby odstránili významné nedostatky. Na základe dohody s každým členským štátom sú tieto správy uverejňované na webovej stránke Komisie[34].

Správy FVO a členských štátov poukazujú na to, že úroveň presadzovania právnych predpisov sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši. To zodpovedá informáciám, ktoré zhromaždilo niekoľko mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti dobrých životných podmienok zvierat[35] a predložilo Komisii prostredníctvom oficiálnych správ. Niektoré závažnejšie nedostatky a problémy zdôraznené v týchto správach sú opísané v nasledujúcich kapitolách.

Narušenia trhu a ďalšie ťažkosti pre prevádzkovateľov v dôsledku rozdielov vo výklade a presadzovaní právnych predpisov

Dostupné informácie potvrdzujú, že existujú značné rozdiely v spôsobe, akým členské štáty vykladajú niektoré z ustanovení nariadenia. Komisia často zasahuje, aby poskytla objasnenia určitých ustanovení nariadenia a usmernenie k nim. Hoci sa nariadenie vzťahuje na prepravu všetkých živých stavovcov, väčšina podrobných pravidiel sa vzťahuje na hospodárske zvieratá. V prípade prepravy zvierat patriacich do iných kategórií zvierat, najmä chovných rýb podľa stratégie Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj európskej akvakultúry[36], sa preto pri vykonávaní nariadenia vyskytli určité ťažkosti.

Odlišné výklady pravidiel môžu viesť k narušeniam trhu, ktoré by v spojení so zníženými rozpätiami zisku a odlišnými administratívnymi nákladmi mohli spôsobiť, že sa prevádzkovateľ dopravnej firmy dostane do ťažkej situácie. Okrem toho nedostatočná ráznosť pri presadzovaní právnych predpisov môže spôsobiť znevýhodnenie prepravcov, ktorí dodržiavajú predpisy. Preto je dôležité zabezpečiť pre prevádzkovateľov rovnaké podmienky.

Nedostatočné dodržiavanie právnych predpisov a ich nesprávne presadzovanie vedie k zlým životným podmienkam zvierat

Hoci sa uznáva význam rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov, hlavným rizikom spojeným s nedostatočným dodržiavaním právnych predpisov a ich nesprávnym presadzovaním je riziko, že potreby zvierat, pokiaľ ide o ich dobré životné podmienky, sú ohrozené.

Nedostatočné presadzovanie a dodržiavanie právnych požiadaviek môže mať závažný negatívny vplyv na životné podmienky zvierat a dostupné informácie poukazujú na to, že sa opätovne vyskytujú niektoré príklady nedostatočného dodržiavania predpisov, medzi ktoré patria:

7. preprava zvierat neschopných prepravy;

8. preťažovanie vozidiel;

9. preprava zvierat vo vozidlách, v ktorých nie je primeraná vnútorná výška priestorov;

10. zvieratá nedostávajú počas cesty dostatok vody; a

11. zvieratá sú prepravované dlhšie ako je maximálne povolený čas prepravy.

Zdá sa, že nedostatočné dodržiavanie právnych predpisov je často spojené s ich nesprávnym presadzovaním. Napríklad podľa nariadenia sú príslušné orgány zodpovedné za kontrolu a schvaľovanie plánov prepravy pred dlhou cestou, aby sa zabezpečilo, že budú reálne a v súlade s nariadením. Pri niekoľkých príležitostiach však boli schválené nereálne plány prepravy. V niektorých takýchto plánoch prepravy sa nereálne predpokladá priemerná rýchlosť viac ako 100 km/h s cieľom dosiahnuť miesto určenia uvedené v pláne prepravy. To môže viesť k tomu, že cesty budú trvať o niekoľko hodín dlhšie ako limity stanovené v nariadení. Ak takáto situácia nastane súčasne s nedostatkom priestoru a nedostatkom vody, dokázaným výsledkom je poškodenie životných podmienok zvierat.

Ak by nariadenie bolo riadne presadzované prostredníctvom prísneho uplatňovania požiadaviek na plánovanie prepravy a čas prepravy, jeho vplyv na životné podmienky zvierat by bol väčší ako je uvedené v kapitole 2.3.

V spomenutej analýze sú uvedené osobitné a odlišné potreby v oblasti kontroly a povinnosti v členských štátoch, z ktorých sa zvieratá odosielajú, a subjektov, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za kontroly pri tranzite alebo v mieste určenia.

Tresty a sankcie

Právomoc rozhodovať o trestoch pre súkromné osoby majú výlučne členské štáty. Podľa článku 25 nariadenia členské štáty stanovujú tresty, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce a poskytujú informácie o týchto trestoch Komisii.

Informácie poskytované členskými štátmi sa obvykle odvolávajú na vnútroštátny trestný poriadok. Dôkladné porovnanie úrovne trestov v členských štátoch by preto bolo užitočné iba vtedy, ak by bolo spojené s presným porušením alebo trestným činom a porovnané so závažnosťou porušenia alebo trestného činu. Komisia neurobila takéto porovnanie. Odhad založený na dostupných informáciách však poukazuje na značné odchýlky, pokiaľ ide o úroveň trestov za porušenie nariadenia v Európskej únii.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že otázka rozdielov v trestoch sa neobmedzuje na oblasť prepravy zvierat, ale je v súlade so zisteniami uvedenými v správe Komisie o porušeniach pravidiel v sociálnej oblasti v cestnej doprave[37]. V správe Komisie sú analyzované tresty, medzi ktoré patria tresty vzťahujúce sa na prípady porušenia právnych predpisov EÚ, pokiaľ ide o maximálny čas jazdy, a tresty súvisiace s tachografom. Komisia považovala situáciu za neuspokojivú a vyzvala členské štáty, aby zabezpečili harmonizovanejšie uplatňovanie pravidiel „…s prihliadnutím na obmedzenú kompetenciu, ktorú sa členské štáty a zákonodarcovia rozhodli poskytnúť Komisii.“

ZÁVER

Na základe informácií uvedených v správe možno vyvodiť tieto hlavné závery týkajúce sa problémov, ktoré boli opísané a analyzované v kapitole 2 správy:

12. Nariadenie malo užitočný vplyv na životné podmienky zvierat počas prepravy.

13. Nariadením sa zaviedla požiadavka, aby vozidlá schválené na dlhé cesty boli vybavené navigačnými systémami. Zdá sa však, že na zníženie administratívnej záťaže výrobného odvetvia alebo na zlepšenie úradných kontrol sa nevyužíva úplný potenciál systémov.

14. Podľa dostupných údajov nariadenie nemalo žiadny vplyv na objem obchodovania so živými zvieratami v rámci Únie.

15. Zdá sa, že nariadenie nevyvolalo žiadny vplyv na chov zvierat v odľahlých regiónoch. Zavedenie nariadenia viedlo k zvýšeniu nákladov na prepravu, toto zvýšenie však pravdepodobne v dôsledku hospodárskej súťaže v odvetví dopravy nebolo rovnomerne rozložené pozdĺž potravinového reťazca a náklady navyše znášajú najmä prevádzkovatelia dopravy.

16. Podľa stanoviska EFSA[38] sa zdá, že určité časti nariadenia nie sú úplne v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami.

17. Presadzovanie nariadenia zostáva naďalej hlavnou výzvou, čiastočne v dôsledku rozdielov vo výklade požiadaviek a v dôsledku nedostatku kontrol zo strany členských štátov. Okrem toho kvalita údajov z monitorovania, ktoré predložili Komisii členské štáty, je často nedostatočná na to, aby zabezpečili jasnú analýzu situácie a umožnili plánovať konkrétne nápravné opatrenia na úrovni EÚ.

Ako už bolo uvedené, nariadenie malo užitočný vplyv na životné podmienky zvierat počas prepravy. Zdá sa však, že existuje priestor na zlepšenie situácie. Tieto zlepšenia by sa mohli dosiahnuť prostredníctvom iných opatrení a je potrebné zdôrazniť, že v prípade prevažnej väčšiny zvierat, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, by jeho zmena a doplnenie boli najvhodnejším prístupom k odstráneniu zistených problémov. Stabilný právny stav umožní členským štátom a zainteresovaným stranám zamerať sa na presadzovanie predpisov v rámci stabilného právneho rámca. Pokiaľ ide o rozdiel medzi požiadavkami právnych predpisov a dostupnými vedeckými dôkazmi, Komisia sa domnieva, že tento problém sa nateraz najlepšie vyrieši prijatím usmernení k osvedčeným postupom.

Pokiaľ ide o živé ryby, Komisia v súlade so stratégiou Komisie v oblasti akvakultúry začne štúdiu o dobrých podmienkach rýb počas prepravy s cieľom určiť vhodnosť revízie ustanovení nariadenia na zlepšenie jasnosti právneho rámca týkajúceho sa prepravy živých rýb pre prevádzkovateľov v oblasti akvakultúry.

Aby sa vyriešili zistené problémy, prioritou by malo zostať primerané presadzovanie existujúcich pravidiel. Na tento účel Komisia posúdi tieto opatrenia pre blízku budúcnosť:

18. Prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa navigačných systémov, ako je stanovené v článku 6 ods. 9 nariadenia, a zaviesť zjednodušenú verziu plánu prepravy v súlade s bodom 8 prílohy II k nariadeniu. Okrem toho by sa v úzkej spolupráci s Úradom pre dohľad nad európskym GNSS (GSA)[39] malo zabezpečiť, aby vodiči boli informovaní o tom, ako najlepšie využiť toto zariadenie.

Cieľ: Zlepšená harmonizácia vykonávania nariadenia a zlepšené životné podmienky zvierat prostredníctvom väčšej možnosti kontrolovať trvanie cesty, veľkosť priestoru atď. pri preprave zvierat. Toto opatrenie by malo prispieť aj k zníženiu administratívnej záťaže prepravcov, ale môže viesť k zvýšeniu administratívnej záťaže orgánov členských štátov. To by však malo viesť k lepšiemu presadzovaniu právnych predpisov v oblasti prepravy zvierat.

19. Prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa kontrol, ktoré majú vykonávať príslušné orgány členských štátov, v súlade s článkom 27 ods. 1 nariadenia. Súčasne by sa mala ďalej zharmonizovať štruktúra systému predkladania správ.

Cieľ: Zvýšenie počtu kontrol v prípadoch, keď je to potrebné, by malo viesť k zlepšeniu presadzovania právnych predpisov. Informácie získané zo správ členských štátov by mali poskytnúť lepšie a porovnateľnejšie údaje, ak sú založené na rovnakej štruktúre, a potom by poskytli užitočnejšie informácie pre FVO pri vykonávaní auditu členských štátov. členských štátu.

20. Komisia začne štúdiu týkajúcu sa dobrých životných podmienok rýb pri preprave. Súčasná práca na začatí štúdie týkajúcej sa dobrých životných podmienok rýb pri omračovaní bude pokračovať.

Cieľ: Získať prehľad súčasnej situácie v oblasti dobrých životných podmienok rýb pri preprave s cieľom identifikovať možné nedostatky právneho rámca EÚ v tomto kontexte a zamerať sa na ne, v súlade so záväzkami prijatými v rámci stratégie Komisie v oblasti akvakultúry.

21. Zintenzívnená spolupráca a komunikácia s príslušnými orgánmi členských štátov a zainteresovanými stranami, vrátane mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti dobrých životných zvierat. Na tento účel by sa mohli využiť kontaktné miesta na účely nariadenia[40] a existujúce pracovné skupiny, medzi ktoré patrí Poradná skupina pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín[41].

Cieľ: Zhromažďovať a analyzovať informácie o ťažkostiach a spoločne využívať skúsenosti týkajúce sa možných riešení súvisiacich s vykonávaním nariadenia.

22. Šírenie usmernenia Komisie k výkladu nariadenia a podpora vypracovania návodov pre správnu prax, ako je stanovené v článku 29 nariadenia. Návody pre správnu prax by sa mohli zamerať na rôzne aspekty každodenného riadenia, ktoré môže byť problematické, a podporili by osvedčené postupy, v ktorých sú zohľadnené najnovšie vedecké poznatky.

Cieľ: Odstrániť určité nejasnosti a neúčinnosť v súčasných právnych predpisoch v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a zlepšiť harmonizáciu vykonávania pravidiel. Súčasne podporiť výrobné odvetvie a ďalšie príslušné strany s cieľom presiahnuť minimálne normy dobrých životných podmienok pre prepravu zvierat.

Na základe uvedených skutočností Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby prerokovali problémy zdôraznené v tejto správe.

GLOSÁR TECHNICKÝCH POJMOV POUžITÝCH V TEJTO SPRÁVE

Zásielka: Zvieratá rovnakého druhu, na ktoré sa vzťahuje to isté veterinárne osvedčenie, prepravované tým istým dopravným prostriedkom a zoskupené z toho istého miesta odchodu na to isté miesto určenia.

Cesta: Celá preprava z miesta odoslania do miesta určenia, vrátane vykladania, ustajnenia a nakladania, ktoré sa uskutočnia na zastávkach na trase.

Preprava na krátku vzdialenosť: Cesta, ktorá nepresahuje 8 hodín.

Preprava na dlhú vzdialenosť: Cesta, ktorá presahuje 8 hodín, ale ktorá je kratšia ako preprava na veľmi dlhú vzdialenosť .

Preprava na veľmi dlhú vzdialenosť: Cesta, ktorá presahuje 19 hodín v prípade mladých zvierat, 24 hodín v prípade koní a ošípaných a 29 hodín v prípade dospelého dobytka (v texte opísané ako 19/24/29).

Obchod v rámci Únie : Obchod medzi členskými štátmi EÚ.

[1] Smernica Rady 77/489/EHS z 18. júla 1977 o pravidlách ochrany zvierat počas medzinárodnej prepravy; Ú. v. ES L 200, 8.8.1977, s. 10 – 16.

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97, Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.

[3] KOM (2009) 162 v konečnom znení.

[4] Bulharsko a Rumunsko pristúpili k EÚ v roku 2007. Podľa Eurostatu tieto členské štáty predstavujú približne 2,5 % celkovej produkcie mäsa v EÚ a vplyv tohto rozšírenia na prepravu živých zvierat, okrem koní, v rámci Únie sa v tejto správe preto považoval za menej významný.

[5] Vestník EFSA 2011; 9(1):1966 [125 s.].

[6] Podľa článku 27 nariadenia členské štáty predkladajú každý rok správu o svojich kontrolách vo vzťahu k nariadeniu.

[7] KOM (2009) 225 v konečnom znení, správa Komisie, v ktorej sa analyzujú sankcie za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti, týkajúcich sa cestnej dopravy, ustanovené v právnych predpisoch členských štátov.

[8] Štúdia o vplyve nariadenia (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy, SANCO/2010/D5/116733.

[9] http://www.ibf.be/animalstransport/

[10] http://ec.europa.eu/food/animal/welfare/index_en.htm

[11] Nariadenie, okrem článku 6 ods. 5, sa uplatňuje od 5. januára 2007, pozri článok 37 nariadenia.

[12] Podľa externej správy bolo v roku 2009 v rámci členských štátov a do tretích krajín a z nich prepravených približne 37 miliónov kusov živého hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní. Okrem toho v tom istom roku bola prepravená viac ako jedna miliarda kusov hydiny.

[13] Bulharsko a Rumunsko pristúpili k EÚ v roku 2007.

[14] Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Španielsko a Taliansko.

[15] Hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hydina a kone.

[16] Uvedených v článku 349 ZFEÚ (t. j. Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Réunion, Svätý Bartolomej, Svätý Martin, Azory, Madeira a Kanárske ostrovy).

[17] Pozri rozhodnutie Komisie K(2007) 4063 z 31. augusta 2007, ktorým sa zriaďuje Skupina nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže.

[18] Dve povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií – „Zostavenie a sprístupnenie informácií o preprave a plánovaní“ a „Vytvorenie dezinfekčného registra“ – ktoré samotné predstavujú 1,6 miliardy EUR administratívnych nákladov, čo je 30 % celkových administratívnych nákladov vyplývajúcich z povinností poskytovať informácie EÚ. Obe povinnosti vyplývajú z nariadenia (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností“, pozri stanovisko skupiny na vysokej úrovni o znížení administratívnej záťaže v prioritnej oblasti potravinovej bezpečnosti, 4. marec 2009, strana 3.

[19] Za získanie toho istého povolenia zaplatí dopravca vo Francúzsku 605 EUR a v Bulharsku 33 EUR (18-krát viac).

[20] Jedným z príkladov je, že v nariadení 1/2005 neexistuje žiadna požiadavka na vytvorenie registra dezinfekcie.

[21] Zdrojmi informácií, ktoré používa IBF na hodnotenie administratívnych vplyvov, sú Eurostat a prieskum IBF.

[22] Pozri články 6 a 7 nariadenia.

[23] Stanovisko skupiny na vysokej úrovni k zníženiu administratívnej záťaže v prioritnej oblasti bezpečnosť potravín, 4. marec 2009, strana 3.

[24] Systém TRACES – (obchodný kontrolný a expertný systém) transeurópska sieť pre zdravie zvierat, v rámci ktorej sa oznamuje, potvrdzuje a monitoruje dovoz, vývoz a obchodovanie so zvieratami a živočíšnymi výrobkami v rámci Únie.

[25] V súčasnosti sa skúmajú právne predpisy EÚ v oblasti zdravia zvierat a určité náklady na kontroly a administratívu spojené s týmito právnymi predpismi sa môžu revidovať.

[26] Pokiaľ ide o tieto náklady, dodávateľ použil tieto zdroje informácií: Literatúra, prípadové štúdie, prieskum IBF, informácie od Európskeho združenia obchodníkov so živými zvieratami a mäsom (European Livestock And Meat Trading Union, UECBV), Eurostat.

[27] Podľa článku 6 ods. 4 nariadenia.

[28] Na základe dotazníka vypracovaného dodávateľom. Na dotazník odpovedali poľnohospodári, bitúnky, obchodné a prepravné spoločnosti, vlastníci kontrolných miest, vnútroštátne príslušné orgány, skupiny pre dobré životné podmienky zvierat a vedci pracujúci v oblasti prepravy živých zvierat.

[29] Údaje zhromaždené dodávateľom týkajúce sa tejto otázky neobsahujú informácie z roku 2005.

[30] Smernica Rady 91/628/EHS z 19. novembra 1991 o ochrane zvierat počas prepravy, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 90/425/EHS a 91/496/EHS; Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 17.

[31] Vedecké stanovisko týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy, prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) v decembri 2010, vestník EFSA 2011; 9(1):1966 [125 s.].

[32] Založené najmä na prieskume, ktorý medzi členskými štátmi uskutočnila Komisia v prvom polroku 2011; SANCO D5 AN/oj (2011)441562.

[33] Správy z auditov, ktoré vykonal FVO, sú uverejnené na webovej stránke: http://ec.europa.eu/food/fvo/ir_search_en.cfm

[34] http://ec.europa.eu/food/animal/welfare/transport/inspections_reports_reg_1_2005_en.htm

[35] Organizácie Eurogroup For Animals, Animal Angels; Compassion in World Farming, Eyes on Animals.

[36] KOM (2009) 162 v konečnom znení.

[37] KOM (2009) 225 v konečnom znení, správa Komisie, v ktorej sa analyzujú sankcie za závažné porušenia pravidiel v sociálnej oblasti, týkajúcich sa cestnej dopravy, ustanovené v právnych predpisoch členských štátov.

[38] Vestník EFSA 2011; 9(1):1966 [s. 125].

[39] http://www.gsa.europa.eu/

[40] Kontaktné miesta na účely nariadenia boli oznámené Komisii v súlade s článkom 24 ods. 2 nariadenia.

[41] Opis Poradnej skupiny pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín možno nájsť na webovej stránke http://ec.europa.eu/food/committees/advisory/index_en.htm