SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o implementácii aplikácií diaľkového prieskumu a využívaní finančných prostriedkov, ktoré jej boli poskytnuté v súlade s nariadením Rady (ES) č. 78/2008 (druhá priebežná správa)

ÚVOD

Podrobné informácie o využívaní poľnohospodárskej pôdy a o stave poľných plodín sú mimoriadne dôležité pre kvalitu prognóz výnosov a poľnohospodárskej výroby. Takéto informácie sú užitočné najmä pri monitorovaní trhu a riadení súvisiacich trhových opatrení v rámci spoločnej organizácie trhu. V tejto súvislosti Európska únia vynaložila významné úsilie na vytvorenie a zlepšenie inovačných technológií a modelov osobitne súvisiacich s aplikáciami diaľkového prieskumu. Z nahromadených skúseností vyplýva, že diaľkovým prieskumom sa poskytujú nezávislé, vysokokvalitné informácie, ktoré nie je možné získať klasickými štatistickými a prognostickými systémami.

Nariadením Rady (ES) č. 78/2008[1] sa poskytuje právny rámec pre tieto činnosti diaľkového prieskumu na obdobie rokov 2008 – 2013.

Aplikácie diaľkového prieskumu podporované na základe tohto rámca poskytujú užitočné informácie Európskej komisii, ale aj zainteresovaným členským štátom, výskumným ústavom a ďalším používateľom, prostredníctvom rozšírenia rôznych produktov. Systém sa od svojho vytvorenia neustále zlepšuje. Okrem prvotného cieľa poskytovať prognózy výnosov a úrody tento systém umožňuje nazrieť aj do ďalších oblastí súvisiacich s poľnohospodárstvom EÚ, ako je napr. zmena klímy.

V článku 4 nariadenia (ES) č. 78/2008 sa ustanovuje, že Komisia najneskôr do 31. júla 2013 predloží záverečnú správu o vykonávaní opatrení diaľkového prieskumu a o využívaní finančných prostriedkov, ktoré jej boli poskytnuté podľa uvedeného nariadenia. Táto druhá priebežná správa je vypracovaná s ohľadom na pokračovanie týchto opatrení v rámci SPP po 31. decembri 2013.

V správe je vypracovaný možný scenár pokračovania existujúceho Systému prognózy výnosov plodín MARS určeného pre EÚ a jeho rozšírenia do celosvetového meradla s cieľom ďalej zlepšovať prognózy výnosov pre EÚ a prispievať k medzinárodným iniciatívam, ktoré zahájili ministri poľnohospodárstva skupiny G20.

SYSTÉM PROGNÓZY VÝNOSOV PLODÍN MARS

Systém prognózy výnosov plodín Mars (MCYFS) sa spustil v roku 1988 ako desaťročný pilotný projekt s cieľom vypracúvať prognózy výnosov a úrody. Činnosť, ktorá sa vtedy nazývala Monitorovanie poľnohospodárstva diaľkovým prieskumom (skrátene MARS), sa zameriavala na odhadovanie výnosov plodín a objemov výroby rôznych plodín v rámci EÚ, na základe meteorologickej analýzy, agrometeorologických ukazovateľov simulovaného rastu plodín, satelitných údajov s nízkym rozlíšením a štatistickej analýzy.

Právnym základom pre vykonávanie tejto činnosti bolo od roku 1999 rozhodnutie 1445/2000/ES[2] určené na obdobie rokov 1999 – 2003 a rozhodnutie 2066/2003/ES[3], ktoré bolo jeho rozšírením na obdobie rokov 2004 – 2007. Od roku 2008 do roku 2013 sa táto činnosť vykonáva na základe nariadenia Rady (ES) č. 78/2008. Systém MCYFS sa prevádzkuje v rámci akcie AGRI4CAST v Ústave pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj (IES) Spoločného výskumného centra (JRC).

Systém MCYFS je komplexný, integrovaný analytický nástroj na dosahovanie cieľov, ktoré sa uvádzajú v nariadení, konkrétne na monitorovanie stavu plodín, výnosov a poľnohospodárskej výroby.

Systém sa skladá z viacerých nezávislých modulov, ktoré sú integrované s cieľom monitorovať správanie plodín a vypracúvať prognózy výnosov plodín. Po technickej stránke systém MCYFS zahŕňa: 1) udržiavanie meteorologickej databázy [pozri článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia]; 2) uplatňovanie agrometeorologických modelov [pozri článok 1 ods. 2 písm. d)]; 3) spracúvanie satelitných údajov s nízkym rozlíšením [pozri článok 1 ods. 2 písm. a)]; 4) štatistické analýzy a prognózy výnosov hlavných plodín na úrovni jednotlivých členských štátov v rámci EÚ [pozri článok 1 ods. 2 písm. b)], ako aj vizualizačné nástroje. Systém MCYFS sa prevádzkuje na území zahŕňajúcom celý európsky kontinent, krajiny Magrebu a Turecko. K plodinám, na ktoré sa vzťahujú simulačné modely, patria pšenica mäkká, pšenica tvrdá, ozimný a jarný jačmeň, kukurica na zrno, repka olejka, slnečnica, zemiaky, cukrová repa, pasienky, ryža a iné obilniny.

Podrobnejšie informácie týkajúce sa systému a jeho výstupov sú k dispozícii v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

1) Meteorologická databáza

Meteorologické údaje sa zhromažďujú z meteorologických staníc v celej Európe, následne sa kontroluje ich kvalita, ďalej sa spracúvajú a nakoniec analyzujú. Ako taká sa táto meteorologická databáza môže použiť na spustenie varovaní pred rizikami (napr. na základe zistenia výnimočných poveternostných podmienok v danom mesiaci). Okrem toho sa analyzujú údaje o predpovedi počasia z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia, aby sa pripravil náhľad poveternostných podmienok, ktoré majú vplyv na poľnohospodársku pôdu.

2) Agrometeorologické modely používané na simuláciu rastu plodín

Úlohou agrometeorologických modelov je previesť meteorologické údaje na odhady produkcie biomasy plodín. K používaným nástrojom patria systém monitorovania rastu plodín (WOFOST, „World Food Study model“, model svetovej potravinovej štúdie prispôsobený európskemu rámcu), model LINGRA používaný pre pastviny a model WARM („Water Accounting Rice Model“, model evidencie vody pri pestovaní ryže).

Doplňujúce informácie, ako sú pôdne parametre, plodinové kalendáre, postupy pri pestovaní plodín a parametre plodín, sa používajú na vytváranie simulácií. Na tejto úrovni sa tvoria mnohé ukazovatele/parametre prognóz pre konkrétne plodiny (napr. potenciálna biomasa) a prenášajú sa na štatistickú analýzu na účely tvorby prognózu kvantitatívnych výnosov. Tieto prvky takisto prispievajú k hodnoteniu stavu plodín [článok 1 ods. 1 písm. b) nariadenia]. Výstupy zahŕňajú mapy s vyznačenými extrémnymi teplotami v danom štádiu pestovania, simulácie produkcie biomasy a obilnín, odhady aktuálnej rezervy pôdnej vlhkosti, vývojové štádium plodiny v príslušnom mesiaci a odchýlku od dlhodobého priemeru v danej dekáde alebo fáze vegetačného obdobia pre ktorýkoľvek agrometeorologický ukazovateľ.

3) Satelitné údaje s nízkym rozlíšením

Aplikácie diaľkového prieskumu zásobujú systém na všetkých úrovniach a prispievajú k zlepšovaniu modelov poľnohospodárskej prognózy, ako aj k vytváraniu regionálnych modelov. Okrem údajov poskytovaných meteorologickými stanicami sa používajú informácie pochádzajúce z meteorologických družíc (napr. meranie žiarenia družicami s rozlíšením 5 km). Informácie získané diaľkovým prieskumom sa spracúvajú s cieľom vytvárať „merané“ vegetačné ukazovatele, ktoré sa môžu porovnávať s agrometeorologickými ukazovateľmi a používať na štatistickú analýzu. Používajú sa satelitné snímače s nízkym až stredným rozlíšením: SPOT Vegetation/NOAA-AVHRR (rozlíšenie okolo 1 km) a MODIS (rozlíšenie okolo 300 – 500 m)[4].

4) Štatistické analýzy

Ukazovatele získané z meteorologickej databázy, agrometeorologickej databázy a databázy diaľkového prieskumu sa porovnávajú so súbormi v čase úrody a analyzujú sa štatistickými metódami (napr. regresnou analýzou alebo analýzou scenárov). Konečným výsledkom sú kvantitatívne prognózy výnosov, ktoré sa spolu s analýzami uvedených výstupov uverejňujú v bulletinoch MARS. Údaje dostupné v systéme sa týkajú dlhého časového obdobia, počnúc rokom 1975.

5) Vizualizačné nástroje a šírenie výstupov

Databázy (meteorologické informácie, agrometeorologické informácie, informácie z diaľkového prieskumu) si môžu používatelia prehliadať pomocou informačných nástrojov. V rámci AGRI4CAST sa prevádzkuje webový portál, na ktorom je možné zobrazovať a preberať údaje získané diaľkovým prieskumom, a portál, na ktorom je možné prezerať a preberať meteorologické a agrometeorologické informácie v podobe elektronických máp. Takisto je možné prevziať analýzy o stave plodín a odhady výnosov. Všetky uvedené prvky sa používajú na prípravu bulletinov a osobitných štúdií súvisiacich s klimatickými podmienkami [pozri článok 1 ods. 2 písm. c)]. Poskytujú analýzy stavu plodín v rôznych regiónoch EÚ, poveternostné mapy a ukazovatele plodín a očakávané výnosy. Bulletin MARS sa počas hlavného vegetačného obdobia uverejňuje pravidelne v tlačenej podobe a na internete.

Vykonávanie

Celkové vykonávanie

Na pokračovanie prevádzkových služieb od roku 2008 do roku 2013 v súlade s nariadením Rady (ES) č. 78/2008 sa začal realizovať nový projekt nazvaný MARSOP3. Zameriava sa na poskytovanie prevádzkových produktov v takmer reálnom čase Spoločnému výskumnému centru na monitorovanie poľnohospodárskej výroby a výnosov v Európe. V auguste 2007 bola v dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie uverejnená výzva na predloženie ponuky [Prevádzkové aktivity pre činnosti MARS – MARSOP3 - na roky 2008 – 2013, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania č. 2007/S 154-191094]. Po vyhodnotení ponuky pre časť I (meteorologické údaje) a časť II (získavanie a spracúvanie satelitných údajov) a kladnom stanovisku poradnej skupiny pre verejné obstarávanie bola podpísaná zmluva s konzorciom vedeným spoločnosťou Alterra BV. Na základe prevádzkových produktov dodávaných v rámci tejto zmluvy Spoločné výskumné centrum analyzuje stav plodín a pripravuje odhady výnosov a výroby. Tieto informácie sú prístupné Európskej komisii, členským štátom a občanom EÚ.

Vykonávanie so zreteľom na článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 78/2008

V článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 78/2008 sa uvádzajú ciele vykonávania opatrení diaľkového prieskumu (článok 1 ods. 1), a stanovujú sa v ňom podrobnosti o opatreniach, ktoré sa majú prijať (článok 1 ods. 2). Pre lepšiu orientáciu opis vykonávania opatrení vychádza zo štruktúry článku 1.

Ciele vykonávaných opatrení (článok 1 ods. 1)

Článok 1 ods. 1 písm. a): riadenie poľnohospodárskych trhov

Táto činnosť poskytuje nezávislé, včasné, vedecké a sledovateľné prognózy výnosov plodín pre všetky členské štáty a susediace krajiny EÚ pre vybraté poľné plodiny. Tieto informácie používajú útvary Komisie na tieto hlavné účely: 1) aktualizáciu bilancie dodávok plodín; 2) posúdenie klimatických podmienok a potenciálneho vplyvu konkrétneho počasia v členských štátoch alebo regiónoch (napr. vplyv neskorého mrazu); 3) monitorovanie stavu plodín v tretích krajinách. Prognózy výnosov AGRI4CAST sa takisto poskytujú systému včasného odhadu Eurostatu. Nezávislosť a spoľahlivosť výstupov pripravených službou AGRI4CAST považujú útvary Komisie za významné prostriedky. Štatistická analýza vykonávaná s ukazovateľmi rastu plodín je transparentná, sledovateľná a uchovávaná pre všetky simulácie plodín a roky. Súbor štatistických ukazovateľov (napr. stredná kvadratická odchýlka pre rôzne intervaly spoľahlivosti, štandardná odchýlka) sa poskytuje pre každý z modelov. Na konci operácie prognózovania sa prostredníctvom odchýlky analýzy porovnáva prognóza výnosov plodín s aktuálne pozorovanými výnosmi s cieľom vyčísliť odchýlky prognózy a vyhodnotiť výsledok prognózy.

Napríklad na konci operácie prognózovania pre EÚ-27 počas všetkých mesiacov a pre všetky obilniny spolu bola celková odchýlka nameraná ako stredná absolútna odchýlka v percentách v roku 2007 1,6 %, v roku 2008 -3,3 %, v roku 2009 -1,2 % a v roku 2010 1,2 %, pričom záporné hodnoty znamenajú podhodnotenie, kladné hodnoty nadhodnotenie vykazovaných výnosov (vykázané výnosy v rokoch 2009 a 2010 sú ešte stále predbežné).

Článok 1 ods. 1 písm. b): monitorovanie stavu plodín a odhady

Okrem prognóz výnosov sa počas vegetačného obdobia pozorne monitoruje stav plodín. Meteorologické informácie a informácie získané diaľkovým prieskumom sa analyzujú a spájajú s príslušnými informáciami o plodinách založenými na výsledkoch biofyzikálneho modelovania (napr. vplyv vlny horúčav, obdobia sucha alebo šoku z chladu pri určitom vývinovom štádiu plodiny). Okrem toho sú výstupy modelu rastu plodiny priamo použité na hodnotenie stavu plodiny (napr. simulovaný index olistenia alebo simulovaná biomasa). Takýmto spôsobom sa monitoruje celé územie EÚ a všetky zahrnuté plodiny.

Článok 1 ods. 1 písm. c): podpora prístupu k odhadom

Otvorený prístup k rôznym výstupom zaručujú webové stránky udržiavané Spoločným výskumným centrom a konzorciom MARSOP3. Webová stránka MARSOP ponúka široký okruh informácií (výsledky z uplatňovaných opatrení diaľkového prieskumu, výstupy modelu rastu plodín, odkazy na bulletiny). Satelitné údaje a obrázky sú organizované na obrázkovom serveri, na ktorom sa údaje môžu prezerať a z ktorého sa môžu preberať. Takisto je možné požiadať o meteorologické údaje z webovej stránky MARSOP a prevziať ich.

Článok 1 ods. 1 písm. d): zabezpečenie technologického monitorovania agrometeorologického systému

Spoločné výskumné centrum vykonáva neustále technologické monitorovanie s cieľom zabezpečiť kontinuitu systému a zaručiť vedeckú odôvodnenosť uplatňovaných metodík. Tieto metodiky zahŕňajú interpoláciu meteorologických údajov použitím rastra, deriváciu opatrení diaľkového prieskumu na opísanie priebehu rastu plodín alebo štatistické analýzy na získanie odhadov výnosov plodín.

Opatrenia, ktoré sa majú vykonať (článok 1 ods. 2)

Článok 1 ods. 2 písm. a): získavanie a nákup meteorologických a satelitných údajov

Získavanie a nákup meteorologických údajov sa týka viac ako z 3 500 staníc poskytujúcich informácie o poveternostných parametroch, ktoré sa denne vkladajú do systému MCYFS. Táto služba je v prevádzke nepretržite. Okrem toho sa takisto získavajú, ukladajú, ďalej spracúvajú a analyzujú voľne dostupné údaje z diaľkového prieskumu družicami s nízkym a so stredným rozlíšením (pixelové rozlíšenie 1 km až 300 m) určené na monitorovanie vegetácie.

Článok 1 ods. 2 písm. b): infraštruktúra priestorových údajov a webová stránka

Infraštruktúra priestorových údajov zahŕňa technológiu, štandardy, ľudské zdroje a súvisiace činnosti potrebné na získavanie, spracúvanie, distribúciu, používanie, uchovávanie a ukladanie priestorových údajov. Táto infraštruktúra sa zaviedla spolu so systémom MCYFS, pričom zapájala tímy Spoločného výskumného centra, ako aj na základe zmluvy MARSOP3. Vzťahuje sa na súbory priestorových údajov pre celú Európu v rôznej mierke. Údaje sa spracúvajú na účely monitorovania stavu plodín a prognózy produkcie plodín. Výstupy a informácie vyplývajúce z rôznych zdrojov (napr. diaľkový prieskum) sú sprístupnené prostredníctvom rozličných webových stránok a portálov.

Infraštruktúra je v súlade s rámcom stanoveným smernicou o Infraštruktúre pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)[5]: Priestorové údaje sú georeferencované podľa projekcie INSPIRE, opis metaúdajov sa riadi zásadami INSPIRE a bude sa ďalej harmonizovať.

Článok 1 ods. 2 písm. c): osobitné štúdie súvisiace s klimatickými podmienkami

Systém umožňuje prípravu osobitných štúdií súvisiacich s klimatickými podmienkami vďaka veľkému rozsahu dostupných informácií týkajúcich sa všetkých významných aspektov. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 78/2008 sa uskutočnili tieto osobitné štúdie:

- analýza vplyvu jarného/letného sucha a výdatného dažďa v auguste 2008 na produkciu ozimín v Lotyšsku;

- analýza vplyvu extrémnych poveternostných podmienok na poľnohospodárstvo počas viacerých dní v júli a auguste 2008 v Slovinsku;

- dostupnosť vody na pestovanie ryže v Španielsku v roku 2008 (analýza kumulovaných zrážok);

- analýza vplyvu zimných mrazov v roku 2009 na oziminy v Európe;

- analýza poveternostných podmienok počas jari/leta 2010 a ich možného vplyvu na poľnohospodársku výrobu v Belgicku;

- analýza poveternostných podmienok počas jesene a zimy 2009/10 a ich možného vplyvu na poľnohospodársku výrobu v Španielsku;

- analýza poveternostných podmienok počas jari a leta 2010 a ich možného vplyvu na poľnohospodársku výrobu v Maďarsku;

- analýza poveternostných podmienok počas jesene a zimy 2009/10 a ich možného vplyvu na poľnohospodársku výrobu v Taliansku;

- analýza poveternostných podmienok počas zimy a jari 2010 a ich možného vplyvu na poľnohospodársku výrobu v Litve;

- analýza zrážkových podmienok počas roku 2010 a ich možného vplyvu na poľnohospodársku výrobu v Rumunsku;

- analýza poveternostných podmienok počas vegetačného obdobia 2009/2010 a ich možného vplyvu na poľnohospodárstvo v Luxembursku.

Článok 1 ods. 2 písm. d): aktualizácia agrometeorologických a ekonometrických modelov

Okrem operatívnej prevádzky systému sa modely a súvisiace databázy neustále aktualizujú. Databáza v súčasnosti obsahuje tri terabajty informácií. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady sa uskutočnili významné zlepšenia: hustota siete meteorologických staníc sa zvýšila, a to s cieľom zabezpečiť lepší monitorovací systém; rozlíšenie pôvodnej mriežky 50 km x 50 km na priestorovú analýzu sa zvýšilo na 25 km x 25 km; uskutočnili sa nové kalibrácie na plodiny a bola uverejnená nová databáza a verzia softvéru.

VÝSLEDKY A VÝSTUPY

Európska komisia, členské štáty a ďalšie zainteresované strany dostávajú rôzne výsledky, na jednej strane sú to správy a bulletiny a na druhej strane informačné služby a údaje. Všetky produkty sú dostupné elektronicky (článok 2 uvedeného nariadenia) a čiastočne v tlačenej podobe.

Správy a bulletiny

Bulletin monitorovania plodín pre Európu ponúka v takmer reálnom čase a v prevádzkových súvislostiach informácie a analýzy monitorovania pestovania plodín a prognózovania výnosov. Vzťahuje sa na krajiny EÚ a susediace regióny (Magreb, oblasť Čierneho mora). Týka sa plodín ako pšenica mäkká, pšenica tvrdá, ozimný jačmeň, jarný jačmeň, kukurica na zrno, repka olejka, slnečnica, cukrová repa a zemiaky. Úplná analýza sa uverejňuje na internete šesťkrát za rok a dopĺňa sa aktualizovanými odhadmi výnosov dva až trikrát ročne. Pripravujú sa osobitné bulletiny pre EÚ venované pasienkom a ryži. Medzi uverejneniami bulletinov s úplnými analýzami sa poskytujú aktualizácie a revízie agrometeorologických podmienok (10 – 12-krát za rok). Všetky tieto publikácie sú prístupné na internete, alebo na požiadanie aj v tlačenej podobe.

Informačné služby a údaje

Na webovom prehliadači a stránkach MARSOP je k dispozícii veľké množstvo rozmanitých informácií o súčasnom období poľnohospodárskej výroby v Európe a o ďalších významných poľnohospodárskych oblastiach vo svete. K dostupným produktom patria grafy a mapy poveternostných ukazovateľov založené na pozorovaní a číselných modeloch počasia, grafy a mapy ukazovateľov plodín založené na agrometeorologických modeloch a grafy a mapy vegetačných indexov a kumulovanej sušiny založené na fotografiách z diaľkového prieskumu.

VYUžITIE ROZPOčTOVÝCH PROSTRIEDKOV

Tabuľka 1. Využívanie finančných prostriedkov na základe nariadenia Rady (ES) č. 78/2008 v rokoch 2008, 2009, 2010 a 2011 (platobné prostriedky, v EUR; * = viazané, ** = vyplatené do momentu spísania správy)

|2008 | |2009 | |2010 | |2011 (predbežné) | | | |Suma |Stručný opis |Suma |Stručný opis |Suma |Stručný opis |Suma |Stručný opis | |ČASŤ 1/fáza 1 | | | 1 016 084 |priebežná a záverečná platba | | | | | |ČASŤ 1/fáza 2 | | | 283 185 |priebežná platba

| 424 777 | záverečná platba | | | |ČASŤ 1/fáza 3 | | | | | 288 707 | priebežná platba | 433 061 | záverečná platba | |ČASŤ 1/prvé predĺženie fázy 3 | | | | | | | 302 544* | priebežná platba | |Dodatočné meteorologické stanice pre ČASŤ 1 | | | 67 800 |stanice v takmer reálnom čase (viac ako 250) | 0 | stanice v takmer reálnom čase a archivačné stanice | 21 600** | archivačné stanice | |ČASŤ 2/fáza 1 | | | 387 720 |priebežná a záverečná platba | | | | | |ČASŤ 2/fáza 2 | | | 137 989 |priebežná platba | 206 984 | záverečná platba | | | |ČASŤ 2/fáza 3 | | | | | 135 143 | priebežná platba | 202 715 | záverečná platba | |ČASŤ 2/prvé predĺženie fázy 3 | | | | | | | 141 620* | priebežná platba | |Databáza MARS a podpora informačných technológií (IT) | 97 298 |údržba a rozvoj databázy MARS a informačných systémov | 477 562 |údržba a rozvoj databázy MARS a informačných systémov | 359 239

| údržba a rozvoj databázy MARS a informačných systémov | 333 196* | údržba a rozvoj databázy MARS a informačných systémov | | SPOLU | 97 298 | |2 370 340 | |1 414 851 | |1 443 608* | | |

Časť 1 sa vzťahuje na získavanie meteorologických údajov a predpovedí počasia (vrátane zvyšovania hustoty siete meteorologických staníc). Týka sa prevádzky a údržby modelov rastu plodín prevádzkovaných v rámci systému MCYFS. Výsledky v podobe databázových aktualizácií a máp sa do databázy v Spoločnom výskumnom centre dodávajú každý deň alebo každých desať dní. Udržiavajú a rozvíjajú sa primerané nástroje na využívanie výsledkov. Udržiavanie a zdokonaľovanie webovej stránky MARSOP je takisto súčasťou tejto časti spolu s celkovou koordináciou a riadením.

Časť 2 sa vzťahuje na spracúvanie údajov z diaľkového prieskumu. Vykonávaná práca zahŕňa všetky kroky zvyšovania kvality údajov od získavania nespracovaných snímok po dodávanie produktov zložených z údajov získaných počas desiatich dní (príjem údajov, kalibrácia atď.).

Databáza MARS a podpora zo strany informačných technológií : systém MCYFS vyžaduje služby informačných technológií, aby sa zabezpečilo včasné vydávanie bulletinov. Vykonávaná práca zahŕňa riadenie a údržbu databázy so všetkými údajmi z diaľkového prieskumu, meteorologickými údajmi a agrometeorologickými ukazovateľmi. Rozvoj a údržba analytických nástrojov a webových stránok je súčasťou tejto zložky.

ZÁVEREčNÉ POZNÁMKY A BUDÚCNOSť UVEDENEJ čINNOSTI

Systém MARS poskytuje účinné a včasné informácie a objektívne údaje, ktorými sa podporuje rozhodovací proces v súvislosti s vykonávaním spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Okrem prvotného cieľa poskytovať prognózy výnosov a výroby tento systém umožňuje nazrieť aj do ďalších oblastí súvisiacich s poľnohospodárstvom EÚ, ako sú otázky zmeny klímy. Agrometeorologický systém MARS a aplikácie diaľkového prieskumu poskytujú užitočné informácie nielen Európskej komisii, ale aj zainteresovaným členským štátom, výskumným ústavom a ďalším používateľom, prostredníctvom rozšírenia produktov.

Možné pokračovanie Systému prognózy výnosov plodín MARS by mohlo zahŕňať nové činnosti s cieľom držať krok s potrebami spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa vyvíja a prispôsobuje meniacemu sa globálnemu hospodárskemu prostrediu. V tejto súvislosti je existencia nezávislých a spoľahlivých informácií na svetovej úrovni základnou požiadavkou na zabezpečenie správneho a účinného rozhodovacieho procesu v rámci EÚ. Nové činnosti by zahŕňali:

1. rozšírenie MCYFS na ďalšie hlavné výrobné oblasti sveta a na ďalšie relevantné plodiny;

2. nástroj modelovania rozšírený na plodiny EÚ, ktoré v súčasnosti nie sú zahrnuté (napr. na raž, ovos, tritikale);

3. ucelenejšie modelovanie systému pasienkov, ktorý dokáže poskytnúť kvantitatívny odhad produkcie biomasy.

Pokiaľ ide o bod 1, v roku 2011 GR AGRI prostredníctvom administratívnej dohody so Spoločným výskumným centrom spustilo projekt, ktorého názov je GLOBCAST (globálne monitorovanie plodín a prognózovanie) a ktorý sa skončí v roku 2013. Cieľom projektu GLOBCAST je skúmať rozšírenie systému MCYFS do ďalších oblastí sveta (Rusko a krajiny SNŠ, Argentína, Brazília, Čína, India, Austrália, Kanada a USA) a na iné plodiny záujmu, ako napr. sója a cukrová trstina. V prvom roku Spoločné výskumné centrum opätovne preskúma existujúce údaje a prispôsobí softvér a nástroje modelovania tak, aby bolo v rokoch 2012 a 2013 možné zorganizovať a realizovať budúci predprevádzkový systém. Na základe posúdenia projektu GLOBCAST by sa výsledné činnosti mohli následne zahrnúť do programu MARS na účely prognózovania výnosov.

Cieľom projektu GLOBCAST je poskytnúť významný príspevok EÚ k nedávnej iniciatíve skupiny G-20 v oblasti potravinovej bezpečnosti a volatility cien, najmä k informačnému systému o poľnohospodárskom trhu (AMIS) zahrnutému do „akčného plánu týkajúceho sa volatility cien potravín a poľnohospodárstva“[6] prijatého ministrami poľnohospodárstva skupiny G-20. Rozšírený Systém prognózy výnosov plodín MARS bude prispievať do AMIS prostredníctvom Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO), ktorá má za cieľ posilniť schopnosť tvoriť a rozširovať včasné a presné prognózy produkcie plodín na národnej, regionálnej a celosvetovej úrovni. ES sa zaviazalo zúčastňovať sa uvedených iniciatív s údajmi a informáciami o trhoch, zásobách a produkcii. Výsledky existujúceho systému MCYFS implementované podľa nariadenia Rady (ES) č. 78/2008 a výsledky projektu GLOBCAST sú už dnes prínosom pre systém AMIS a mohli by byť naďalej .

Medzi programovými činnosťami Systému prognózy výnosov plodín MARS a Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) sú úzke väzby. Možnosti zvyšovania synergie medzi činnosťami systému GMES a Systému prognózy výnosov plodín MARS sú predmetom diskusie, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie a predbežné spracúvanie satelitných údajov, pri ktorom by bolo možné využiť údaje a informácie zo systému GMES.

[1] Nariadenie Rady (ES) č. 78/2008 z 21. januára 2008 o opatreniach, ktoré má Komisia vykonávať v období rokov 2008 – 2013 technikami diaľkového pozorovania implementovanými v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, Úradný vestník Európskej únie L 25, 30.1.2008, s. 1.

[2] Rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady 1445/2000/ES z 22. mája 2000 o používaní metód leteckého prieskumu a diaľkového pozorovania v poľnohospodárskych štatistikách v rokoch 1999 až 2003, Ú. v. ES L 163, 4.7.2000, s. 1.

[3] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2066/2003/ES z 10. novembra 2003 o pokračujúcom používaní metód leteckého prieskumu a diaľkového pozorovania v poľnohospodárskych štatistikách v rokoch 2004 až 2007, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1445/2000/ES, Ú. v. EÚ L 309, 26.11.2003, s. 9.

[4] Skratka SPOT znamená Satellite pour l'Observation de la Terre (Družica na pozorovanie Zeme), NOAA znamená National Oceanic and Atmospheric Administration (Národný úrad pre oceány a atmosféru) a AVHRR znamená Advanced very high Resolution Radiometer (Pokročilý rádiometer s veľmi vysokým rozlíšením), MODIS znamená Moderate Resolution Imaging Spectroradiometer (Zobrazovací spektrorádiometer s menším rozlíšením).

[5] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire), Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1.

[6] http://agriculture.gouv.fr/IMG/pdf/2011-06-23_-_Action_Plan_-_VFinale.pdf