OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o spolupráci v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v rámci Východného partnerstva

ÚVOD

V štokholmskom programe prijatom Európskou radou 2. decembra 2009[1] sa zdôraznil význam vonkajšieho rozmeru politík spravodlivosti a vnútorných vecí (ďalej len „SVV“) pre úspešné plnenie cieľov identifikovaných v programe, ako aj potreba jeho zosúladenia so všetkými ostatnými aspektmi zahraničnej politiky EÚ.

Množstvo opatrení EÚ v rámci vonkajšieho rozmeru SVV v posledných rokoch ustavične narastá. Uvedené opatrenia sa pritom okrem iného opierajú o 1) rešpektovanie demokracie, základných práv a zásady právneho štátu , 2) zásadu partnerstva s tretími krajinami , predovšetkým so susednými krajinami, a o 3) zvyšovanie koordinácie a výmeny informácií o opatreniach EÚ a členských štátov, ako aj o plné využitie všetkých dostupných nástrojov.

V štokholmskom programe sa Komisia vyzýva, aby predložila plán o tom, ako napredovať pri spolupráci v oblasti SVV s krajinami Východného partnerstva. Potreba takejto spolupráce sa ďalej zdôraznila v spoločnom oznámení Komisie a vysokej predstaviteľky z 25. mája 2011 s názvom „ Nová reakcia na meniace sa susedstvo “[2] a v záveroch Rady pre zahraničné veci z 20. júna 2011 schválených na júnovom zasadnutí Európskej rady. Prebiehajúca revízia globálneho prístupu k migrácii takisto vyzýva k pokroku v uvedenej oblasti.

Ako dôležitý predpoklad udržovania mieru a stability sa popri presadzovaní základných práv , posilňovaní zásad právneho štátu, justície a zapájaní sa do justičnej spolupráce ukázalo uľahčenie medziľudských kontaktov , ktoré má priaznivé účinky na hospodársky, kultúrny a sociálny vývoj všetkých príslušných krajín. Ide o jednu z hlavných zásad Východného partnerstva , ktoré bolo založené na Pražskom summite v roku 2009 Európskou úniou a Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskou republikou (ďalej len Moldavsko) a Ukrajinou.

Zvyšovanie mobility občanov v bezpečnom a dobre riadenom prostredí je naďalej hlavným cieľom Východného partnerstva. Prvý krok v rámci tohto cieľa predstavujú dohody o zjednodušení vízového režimu a o readmisii. Hneď ako sa tieto dohody uzavrú a účinne vykonajú, podnikne EÚ a partnerské krajiny postupné kroky smerujúce k bezvízovým režimom, ku ktorým sa pristúpi vo vhodnom čase v závislosti od konkrétneho prípadu a za predpokladu splnenia podmienok dobre riadenej a bezpečnej mobility. Varšavský summit o Východnom partnerstve, ktorý sa uskutoční 29.-30. septembra 2011, by mal potvrdiť kľúčové ciele a priniesť partnerstvu vrátane oblasti SVV ďalšie podnety.

V súvislosti so spoluprácou v rámci Východného partnerstva by mal naďalej zastávať dôležité miesto boj proti nelegálnym drogám, ktoré predstavujú komplexný zdravotný, sociálny a bezpečnostný problém a ktoré si vyžadujú riešenie v rôznych oblastiach SVV.

Dialóg a spolupráca s krajinami Východného partnerstva v oblasti SVV je už dobre rozvinutá tak na bilaterálnej, ako aj multilaterálnej úrovni. Preto nie je potrebné stanovovať nové rámce, ale skôr skonsolidovať, zefektívniť a doplniť tie existujúce .

Vychádzajúc zo skúseností z prvých rokov spolupráce v rámci Východného partnerstva predkladá toto oznámenie konkrétne návrhy v oblasti posilnenia politickej a operačnej spolupráce zameranej na vytvorenie Spoločného priestoru SVV medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva. Ide o:

- konsolidáciu existujúcich rámcov pre dialóg a spoluprácu vrátane určenia zásad tejto spolupráce a

- analýzu dosiahnutého pokroku a vypracovanie usmernení na ďalšie posilnenie spolupráce vrátane jej tematických priorít.

KONSOLIDÁCIA EXISTUJÚCEHO INšTITUCIONÁLNEHO RÁMCA PRE DIALÓG A SPOLUPRÁCU: ZÁSADY A šTRUKTÚRY

Zásady spolupráce

Konsolidácia existujúcej spolupráce v oblasti SVV s krajinami Východného partnerstva by sa mala zakladať na dodržiavaní štyroch hlavných zásad :

Diferenciácia – ďalšie rozšírenie spolupráce v otázkach SVV s jednotlivými krajinami Východného partnerstva by malo závisieť od pokroku, ktorý príslušná partnerská krajina dosiahne v súvislosti s programom reformy v oblasti SVV a s uplatňovaním všetkých relevantných politík. Pokrok sa bude monitorovať v úzkej spolupráci s príslušnou partnerskou krajinou.

Podmienenosť – ďalšie posilnenie spolupráce s krajinami Východného partnerstva by malo byť postupné a podmienené dosiahnutým pokrokom a úspešnou spoluprácou v dohodnutých oblastiach.

Súdržnosť politiky – spolupráca v oblasti SVV s krajinami Východného partnerstva by sa mala vnímať v kontexte celkovej vonkajšej politiky EÚ a v súlade s inými relevantnými politikami EÚ, ako aj so spoluprácou s inými krajinami regiónu.

Regionálna spolupráca – podpora regionálnej spolupráce je pri riešení cezhraničných výziev v oblasti SVV zásadná a mala by sa ďalej podporovať.

Okrem uvedených zásad je pre medziľudské kontakty a zvýšenú mobilitu dôležitý dialóg, podpora a spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti vrátane komunít migrantov a miestnych orgánov z krajín EÚ, ako aj krajín Východného partnerstva, a preto by mali v spolupráci v oblasti SVV zastávať dôležité miesto.

Štruktúry spolupráce

Bilaterálna úroveň

V snahe zabrániť prekrývaniu diskusií na rôznych fórach sa navrhuje tento postup:

- Hlavný rámec pre diskusie o bilaterálnej spolupráci v oblasti SVV by mali naďalej predstavovať štruktúry dohody o partnerstve a spolupráci (a budúcej dohody o pridružení ), a predovšetkým príslušné podvýbory a politické dialógy. Súbežne by sa mali naďalej viesť a zintenzívniť príslušné dialógy o ľudských právach.

- Na zasadnutiach podvýborov pre SVV by sa mali zohľadňovať výsledky spoločného readmisného výboru a výboru pre zjednodušenie vízového režimu , ako aj pokrok dosiahnutý v rámci prípadných dialógov o vízach .

- Ako rámec dialógu a operačnej spolupráce v súvislosti s migráciou vo všetkých jej aspektoch ( legálna migrácia, boj proti nelegálnej migrácii, migrácia a rozvoj) by mali naďalej slúžiť Partnerstvá v oblasti mobility . Zasadnutia týchto partnerstiev by sa v ideálnom prípade mali organizovať paralelne so zasadnutiami podvýborov pre SVV a prispievať do ich programu. V závislosti od dosiahnutého pokroku a situácie v oblasti migrácie v krajine by mali mať možnosť podpísať partnerstvo v oblasti mobility všetky krajiny Východného partnerstva [3].

- Existujúce partnerstvá v oblasti mobility by mali v súlade s pokračujúcim vyhodnocovaním globálneho prístupu k migrácii a v záujme lepšej tematickej vyváženosti podporovať spoluprácu v oblasti migrácie a mobility . K tomu je potrebné odhodlanie všetkých zúčastnených partnerov na politickej úrovni, ako aj na úrovni realizácie. Mal by sa vyvinúť nástroj na monitorovanie dlhodobého vplyvu partnerstiev v oblasti mobility na migračné toky, riadenie migrácie a iné relevantné politiky v partnerských krajinách a v EÚ. Pravidelné monitorovanie zároveň umožní odhaliť medzery a potreby, ktoré treba v rámci partnerstva v oblasti mobility riešiť. Tento monitorovací nástroj by mal byť okrem toho v súlade s inými nástrojmi a rámcami, aby bolo možné dosiahnuť maximálny účinok.

- V existujúcich rámcoch, a to najmä v podvýboroch pre SVV a/alebo v rámci dialógov o ľudských právach, ako aj v prípadných partnerstvách v oblasti mobility, by sa malo systematicky diskutovať o prioritných oblastiach, ako napr. o boji proti organizovanému zločinu vrátane obchodovania s ľuďmi, otázok ľudských práv a korupcie, s cieľom zintenzívniť praktickú spoluprácu v rámci Východného partnerstva.

- Prostredníctvom existujúcich bilaterálnych politických dialógov s Ukrajinou by mala pokračovať s polupráca v oblasti boja proti drogám . Bilaterálne dialógy, ktoré sa začali za poľského predsedníctva (s Arménskom, Moldavskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom), by sa mali využívať aj naďalej a inštitucionalizova ť, aby sa takéto fóra vytvorili so všetkými krajinami Východného partnerstva.

- Malo by sa podporovať prehĺbenie spolupráce s príslušnými agentúrami (FRONTEX, Europol, Eurojust, CEPOL, Európsky podporný úrad pre azyl a Agentúra pre základné práva), pričom táto spolupráca by mala byť naďalej pravidelne na programe podvýborov pre SVV, ako aj zasadnutí partnerstiev v oblasti mobility. Iné inštitúcie a agentúry, ako napr. Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) alebo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) by sa mohli takisto zapojiť do riešenia relevantných otázok.

Regionálna a multilaterálna úroveň

Niekoľko regionálnych fór, na ktorých sa stretávajú členské štáty EÚ a východní partneri, ponúka platformy na výmenu informácií a osvedčených postupov, ako aj na realizáciu konkrétnych cezhraničných iniciatív (pozri príloha). V záujme zjednodušenia a zefektívnenia rámca pre regionálnu a multilaterálnu spoluprácu sa predkladajú tieto odporúčania:

- S cieľom zabezpečiť primerané politické riadenie a koordináciu by sa v kontexte Východného partnerstva mala zvážiť možnosť zvolávať osobitné zasadnutia v oblasti SVV na úrovni ministrov . Zasadnutia by sa mali uskutočňovať každoročne, aby sa zhodnotil dosiahnutý pokrok a navrhlo sa smerovanie do budúcnosti.

- V záujme racionalizácie rámca pre regionálny dialóg a spoluprácu by sa mali otázky SVV pravidelne objavovať na programe multilaterálnej platformy Východného partnerstva týkajúcej sa demokracie, dobrej správy a stability a súvisiacich pracovných skupín[4], ako aj iných platforiem, napr. platformy 4, ktorá podporuje dialóg o „medziľudských kontaktoch“. Dosiahnutiu tohto cieľa by prispelo vytvorenie novej pracovnej skupiny pre migráciu a azyl, ktorej úlohou by bolo zakomponovať do rámca Východného partnerstva osvedčené postupy a poučenia zo „söderköpingského procesu“.

- Vzhľadom na to, že pražský a budapeštiansky proces sa vo veľkej miere prekrývajú, odporúča sa čiastočné začlenenie budapeštianskeho procesu do pražského. Uvedené dva procesy by sa geograficky dopĺňali , pričom na východnú Európu a strednú Áziu by sa vzťahoval pražský proces a na „hodvábnu cestu“, Irán, Pakistan a Afganistan by sa vzťahoval budapeštiansky proces. Začleňovanie Turecka by aj naďalej malo kľúčový význam v budapeštianskom procese.

Koordinácia a finančná pomoc

Aby bolo Východné partnerstvo operatívnejšie, je potrebná aj účinnejšia koordinácia opatrení uplatňovaných EÚ a členskými štátmi. Mal by sa vytvoriť jednoduchý mechanizmus monitorovania opatrení prijatých jednotlivými aktérmi vrátane každoročného podávania správ o činnostiach vykonaných v oblasti SVV.

Potreba posilniť regionálnu spoluprácu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva je v nastávajúcich rokoch jedným z hlavných cieľov v oblasti SSV a vyžaduje si podstatnú a pružnú finančnú pomoc . Malo by sa zintenzívniť predovšetkým budovanie sietí medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva a mali by sa podporovať projekty a programy zamerané na cezhraničné otázky, ktoré majú vplyv na oba regióny. Európska únia by mala zvážiť svoje výraznejšie angažovanie sa pri koordinácii darcov v danej oblasti, napr. vytvorením konzultačných mechanizmov pre otázky SSV.

NAVRHNUTIE BUDÚCICH KROKOV V RÁMCI DIALÓGU A SPOLUPRÁCE V OBLASTI SVV: TEMATICKÉ PRIORITY

Posilnenie partnerstva v otázkach SVV si vyžaduje uplatnenie širokej škály opatrení. EÚ a členské štáty by mali naďalej povzbudzovať a podporovať krajiny Východného partnerstva pri uplatňovaní všetkých potrebných opatrení, a to okrem iného prostredníctvom opatrení zameraných na budovanie kapacít , výmenu informácií a osvedčených postupov . Rovnako by mali v príslušných prípadoch a v súlade s rozdelením kompetencií uplatňovať relevantné legislatívne a politické opatrenia v oblastiach migrácie a mobility, bezpečnosti a ochrany údajov, ako aj spravodlivosti a základných práv. Opatrenia uvedené nižšie by sa mali podľa možnosti premietnuť do dohody o pridružení, o ktorej sa v súčasnosti rokuje.

Migrácia, mobilita a azyl

Zber údajov, ich analýza a účinné využitie pri tvorbe politiky založenej na konkrétnych faktoch

Do zlepšenia systémov zberu a analýzy údajov v krajinách Východného partnerstva sa už investovalo značné množstvo práce a finančných prostriedkov. Momentálne sa ako súčasť partnerstva v oblasti mobility s Moldavskom, ako aj v prípade všetkých ostatných krajín Východného partnerstva, pripravuje v rámci projektu financovaného EÚ s názvom „budovanie partnerstiev v oblasti migrácie“ rozšírený migračný profil . Presnosť dostupných informácií o migrácii, a tým aj presnosť tvorby politiky založenej na konkrétnych faktoch je však značne oslabená v dôsledku nedostatku relevantných, ľahko dostupných a spoľahlivých štatistických údajov v regióne, nevyhovujúcej kvality existujúcich údajov a rozdielnych definícií, štatistických metód a ukazovateľov, ktoré sa tomto regióne používajú .

Je potrebné podporovať národné štatistické úrady v záujme posilnenia ich schopnosti v ypracovávať relevantné štatistiky a prevziať úlohu koordinátora štatistických činností. Okrem toho by sa v regióne Východného partnerstva malo v budúcnosti pristúpiť k harmonizácii štatistických ukazovateľov a metód . Európska únia by mala v krajinách Východného partnerstva presadzovať zavedenie formátu HIMS[5],pre harmonizáciu migračného prieskumu s cieľom zhromaždiť údaje o migrácii vrátane jej determinantov a následkov.

S cieľom získať spoľahlivý a stály zdroj porovnateľných údajov by sa malo v príslušných prípadoch podporovať zakomponovanie otázok súvisiacich s migráciou do sčítania obyvateľstva a prieskumov domácností, pričom je potrebné dbať na úplné dodržiavanie zásady dôvernosti štatistických údajov.

Európska únia by mala povzbudzovať a podporovať krajiny Východného partnerstva, aby prevzali zodpovednosť za svoje migračné profily, ktoré by sa tak mohli použiť aj ako nástroje na zlepšenie súdržnosti politiky, ako aj jej vyhodnotenia .

Napokon by sa malo urobiť viac v záujme zvýšenia spolupráce medzi výskumnými inštitúciami zaoberajúcimi sa migráciou v EÚ a v krajinách Východného partnerstva.

Legálna migrácia, integrácia a migrácia a rozvoj

Legálna migrácia v prípade, že je dobre riadená, môže reagovať na potreby pracovného trhu krajiny pôvodu aj cieľovej krajiny. Môže takisto účinne prispievať k zníženiu nelegálnej migrácie vzhľadom na to, že sprístupňuje migrantom legálne možnosti. Európska únia a členské štáty spolupracujú s krajinami Východného partnerstva na zjednodušení legálnej migrácie na základe bilaterálnych iniciatív a dohôd a v rámci partnerstiev v oblasti mobility.

S cieľom stanoviť východisko budúcich opatrení v týchto oblastiach vypracúva EÚ v súčasnosti štúdiu o nákladoch a výhodách pracovnej migrácie z krajín Východného partnerstva do EÚ.

V súlade s potrebami pracovného trhu jednotlivých členských štátov EÚ by mala EÚ a členské štáty zvážiť ďalšie otvorenie legálnych ciest migrácie pre migrantov z krajín Východného partnerstva. Zároveň by sa mali uplatňovať opatrenia riešiace „mrhanie mozgov“ a stratu zručností a ľudského kapitálu vrátane mechanizmov krytia práce, cirkulujúcej migrácie , posilnenej spolupráce týkajúcej sa prenosnosti práv sociálneho zabezpečenia a uznania zručností a kvalifikácie . V tejto súvislosti by sa mala zdôrazniť úloha ETF.

Partnerstvá v oblasti mobility predstavujú obzvlášť užitočný rámec, ktorý podporuje zvýšenú mobilitu a zlepšuje riadenie migrácie. V tejto súvislosti by mali členské štáty zvážiť predovšetkým zjednodušenie legálnej migrácie a mobility v rámci EÚ v prípade študentov, akademických a výskumných pracovníkov.

Mali by sa takisto prijať opatrenia na to, aby krajiny Východného partnerstva netrpeli únikom mozgov. V tejto súvislosti by EÚ a členské štáty spoločne s partnermi Východného partnerstva mali v plnej miere preskúmať príležitosti, ktoré ponúka cirkulujúca migrácia a podporovanie zapájania sa migrantov do rozvoja ich krajiny pôvodu.

Integrácia migrantov do hostiteľských spoločností je výzvou, ktorej čelia členské štáty EÚ ako aj krajiny Východného partnerstva. Vyžaduje si spoluprácu medzi orgánmi na všetkých úrovniach – na miestnej, regionálnej a národnej – ako aj s občianskou spoločnosťou vrátane združení migrantov.

Európska únia by mala poskytnúť ďalšiu podporu s cieľom zvýšiť v partnerských krajinách kapacity , aby bolo možné účinne reagovať na potreby migrantov v oblasti verejných politík, a to najmä sociálnej politiky. Európska únia by navyše mala povzbudiť krajiny Východného partnerstva, aby medzi miestnym obyvateľstvom a prisťahovaleckými komunitami šírili povedomie o boji proti xenofóbii a o zabezpečovaní presadzovania práv . Tvorba politík usilujúcich sa o riešenie potrieb rodín migrantov, ktoré neopustili krajinu pôvodu, a ďalšie sociálne vplyvy emigrácie na miestne komunity, by mali byť takisto témou ďalšej spolupráce.

Remitencie sú dôležitým zdrojom príjmu pre krajiny Východného partnerstva. Remitencie pracovníkov poslané do Azerbajdžanu, Arménska, Gruzínska, Moldavska a na Ukrajinu predstavovali v roku 2009 spolu takmer 4 miliardy EUR[6].

Vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú remitencie v hospodárstve krajín Východného partnerstva, by EÚ a krajiny Východného partnerstva mali stavať na úsilí, ktoré sa doteraz vynaložilo na zníženie nákladov na prevod remitencií a na podporu ich trvalého využitia . Tradičné zameranie na remitencie by mali dopĺňať iniciatívy zamerané na úspory migrantov a ich nasmerovanie do investícií v krajinách pôvodu, aby sa finančné prostriedky mohli investorom a podnikateľom, predovšetkým malým a stredným podnikom, sprístupniť ako zárodkový kapitál.

Krajiny Východného partnerstva čelia v súvislosti s legálnou migráciou podobným výzvam a spolupráca v danej oblasti by preto mohla napomôcť pri prijímaní vhodných opatrení.

Pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti migrácie medzi samotnými krajinami Východného partnerstva , mohla by sa zvážiť podpora niekoľkých potenciálnych iniciatív na regionálnej úrovni vrátane zberu, harmonizácie, analýzy a výmeny údajov relevantných pre migráciu alebo zriadenie siete migračných informácií zameranej na zintenzívnenie spolupráce a výmeny osvedčených postupov medzi migračnými orgánmi krajín Východného partnerstva. Mali by sa podporiť aj iniciatívy zamerané na zvyšovanie mobility osôb medzi krajinami Východného partnerstva.

Boj proti nelegálnej migrácii a spolupráca v súvislosti s readmisiou, navrátením a reintegráciou

Readmisia vlastných občanov, ktorí nie sú oprávnení na vstup do inej krajiny alebo na zdržiavanie sa v nej, je zásadou medzinárodného obyčajového práva, ktoré by mali všetky krajiny dodržiavať. Dohody EÚ o readmisii zahŕňajú ustanovenia o zjednodušení a zrýchlení procesov readmisie osôb neoprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov EÚ bez povolenia. Takéto dohody predstavujú dôležitý nástroj v boji proti nelegálnej migrácii a ako také predstavujú veľmi dôležitý krok smerom k zvýšenej mobilite. Tri krajiny Východného partnerstva (Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko) podpísali v súčasnosti readmisnú dohodu paralelne s dohodami o zjednodušení vízového režimu s EÚ.

Európska únia by mala ďalej rozvíjať spoluprácu v oblasti readmisie s ostatnými krajinami Východného partnerstva a zamerať sa na uzavretie readmisných dohôd paralelne s dohodami o zjednodušení vízového režimu s Arménskom, Azerbajdžanom a Bieloruskom . Komisia už bola oprávnená viesť rokovania o readmisnej dohode s Bieloruskom a paralelne s týmto oznámením predkladá návrhy na podobné povolenie v súvislosti s Arménskom a Azerbajdžanom zároveň . Potrebné smernice pre rokovania by mala Rada prijať čo najskôr.

Európska únia by okrem toho mala naďalej podporovať krajiny Európskeho partnerstva v ich úsilí o budovanie kapacít s cieľom brániť nelegálnej migrácii a bojovať proti nej a pomáhať navráteným osobám pri ich trvalo udržateľnej reintegrácii.

Zjednodušená krátkodobá mobilita

O bezvízové cestovanie sa snaží všetkých šesť krajín Východného partnerstva. Malo by sa preto vnímať ako ich cieľ a v záujme jeho splnenia by sa mala aktívne rozvíjať spolupráca. Účinná spolupráca v oblasti readmisie (vrátane účinného uplatňovania readmisnej dohody EÚ), správne a efektívne uplatňovanie dohody o zjednodušení vízového režimu a aktívne zapojenie partnerskej krajiny do dialógu a spolupráce vo všetkých oblastiach, ktorých sa dotýka toto oznámenie, by mali umožniť otvorenie dialógu o liberalizácii vízového režimu.

Dohody o zjednodušení vízových režimov sú dôležité nástroje zamerané na zjednodušenie krátkodobej mobility a prvým krokom k liberalizácii vízového režimu. K dnešnému dňu nadobudli platnosť tri dohody o zjednodušení vízových režimov, a to s Moldavskom, Ukrajinou a Gruzínskom.

Európska únia, ako aj príslušná partnerská krajina by mali zabezpečiť efektívne a správne uplatňovanie dohôd o zjednodušení vízových režimov. Predovšetkým v prípade Moldavska a Ukrajiny je dôležité rýchlo uzavrieť prebiehajúce rokovania o novej obsiahlejšej dohode o zjednodušení vízových režimov.

Európska únia by mala v súlade so svojimi politickými záväzkami uzavrieť podobné dohody aj s ostatnými krajinami Východného partnerstva, t. j. s Arménskom, Azerbajdžanom a Bieloruskom. Smernice pre rokovania v prípade Bieloruska sa už prijali a potrebné smernice pre rokovania v prípade Arménska a Azerbajdžanu príjme Rada čo najskôr.

Zároveň by mali členské štáty EÚ zintenzívniť činnosti v rámci miestnej schengenskej spolupráce vo všetkých krajinách Východného partnerstva. Malo by sa tak stať so zreteľom na harmonizáciu postupov na udeľovanie víz a využitie príležitostí, ktoré ponúka vízový kódex, ako napr. vyňatie určitých kategórií osôb z vízového poplatku a vydávanie víz na viac vstupov a víz s dlhodobou platnosťou v prípade kategórií: študenti, akademickí pracovníci, výskumníci a obchodníci. S cieľom zjednodušiť postup na žiadanie o víza by sa členské štáty EÚ mali okrem toho zamerať na zlepšenie konzulárneho zastúpenia v oblasti Východného partnerstva.

Dialóg o vízach predstavuje rámec pre riešenie podmienok vedúcich k liberalizácii vízového režimu tým, že sa umožní krátkodobé bezvízové cestovanie medzi EÚ a príslušnou krajinou. Vychádza z toho, že partnerská krajina účinne uplatňuje niekoľko kritérií, ktoré sa vzťahujú na širokú škálu otázok SVV. Po ukončení skúšobnej fázy sa dialógy o vízach zakladajú na dvojfázových akčných plánoch, ktoré sú ušité na mieru. K dnešnému dňu predložila Európska únia krajinám Východného partnerstva dva takéto akčné plány na liberalizáciu vízového režimu , a síce Ukrajine v novembri 2010 a Moldavsku v januári 2011.

Akčné plány sa zameriavajú na kľúčové oblasti SVV, ako napr. bezpečnosť dokladov, riadenie hraníc a migrácie, azylová politika, verejný poriadok a bezpečnosť vrátane boja proti organizovanému zločinu a obchodovania s ľuďmi, ako aj na relevantné vonkajšie vzťahy a základné práva. Obsahujú prvú sadu kritérií týkajúcich sa politického rámca (právnych predpisov a plánovania) a druhú sadu konkrétnejších kritérií vzťahujúcich sa na účinné a udržateľné uplatňovanie relevantných opatrení na vytváranie konkrétnych výsledkov v praxi.

Takéto akčné plány na liberalizáciu vízového režimu by mohli slúžiť ako užitočné modely pre iné krajiny Východného partnerstva pri zohľadnení konkrétnej povahy a rôzneho pokroku každej krajiny a súdržnosti v regióne .

EÚ bude aj naďalej pomáhať Ukrajine a Moldavskej republike v ich snahách realizovať akčné plány na liberalizáciu vízového režimu. Komisia bude pravidelne podávať správy o pokroku dosiahnutom pri uplatňovaní akčné plány na liberalizáciu vízového režimu Rade a Európskemu parlamentu. Prvé hodnotiace správy o Ukrajine a Moldavsku sa predkladajú súbežne s týmto oznámením.

Funkčný azylový systém a systém medzinárodnej ochrany v súlade s medzinárodnými záväzkami

Väčšina krajín Východného partnerstva dosiahla určitý pokrok pri prijímaní príslušných právnych predpisov na udeľovanie medzinárodnej ochrany určenej tým, ktorí ju potrebujú. Napriek tomu v legislatívnych rámcoch , aj pri ich uplatňovaní stále existujú výrazné medzery . Európska únia podporila krajiny Východného partnerstva pri posilňovaní ich ochranných kapacít aj prostredníctvom programu regionálnej ochrany určenému Bielorusku, Moldavsku a Ukrajine. Druhá fáza tohto programu sa začala v roku 2011.

Európska únia bude naďalej nabádať krajiny Východného partnerstva, aby dokončili príslušný legislatívny rámec a zabezpečili jeho účinné uplatňovanie . Okrem toho bude naďalej pomáhať krajinám Východného partnerstva pri ďalšom rozvoji inštitúcií a odbornej príprave pracovníkov, ktorí sú zapojení do procesu rozhodovania o udelení postavenia utečenca. EÚ poskytne pomoc aj pri tvorbe národných politík týkajúcich sa integrácie utečencov . Pomoc bude v príslušných prípadoch poskytnutá v spolupráci s Európskym podporným úradom pre azyl (EASO), ktorý by mal podporovať partnerské krajiny vo všetkých oblastiach praktickej spolupráce v otázkach týkajúcich sa azylu.

Integrované riadenie hraníc

Európska únia spolu s medzinárodnými organizáciami, ako napr. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), a ďalšími darcovskými krajinami podporujú krajiny Východného partnerstva niekoľkými iniciatívami týkajúcimi sa riadením hraníc, akými sú napr. Pomocná hraničná misia EÚ (EUBAM) na Ukrajine a v Moldavsku a projekt na južnom Kaukaze s názvom Integrované riadenie hraníc na južnom Kaukaze (SCIBM). Hlavná iniciatíva Východného partnerstva okrem toho poskytuje politický rámec pre projekty integrovaného riadenia hraníc financované z nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI). Tieto projekty sa snažia o zvýšenie operačných kapacít poskytovaním operatívnych činností zameraných na budovanie kapacít podľa jednotlivých krajín a prispievaním k vytvoreniu moderných systémov odbornej prípravy v týchto krajinách[7]. Hoci v tejto oblasti došlo k značnému pokroku, vypracovanie komplexných stratégií odbornej prípravy pre tento sektor, ako aj zlepšenie inštitucionálnej kapacity si predovšetkým v záujme účinného riadenia hraničných priechodov vyžaduje ďalšie úsilie.

V súvislosti s účinným riadením hraníc zohráva dôležitú úlohu agentúra FRONTEX, pričom v oblastiach výmeny informácii, analýzy rizika, odbornej prípravy, spoločných operácií a pilotných projektov naďalej pokračuje operačná spolupráca. Agentúra FRONTEX doteraz podpísala operačné dohody s príslušnými orgánmi Moldavska, Gruzínska, Ukrajiny a Bieloruska. V dôsledku toho sa už príslušníci pohraničnej stráže týchto krajín zúčastňujú ako pozorovatelia na spoločných operáciách, ktoré koordinuje agentúra FRONTEX, a využívajú niektoré formy odbornej prípravy, ktoré vypracovala táto agentúra v spolupráci s členskými štátmi EÚ.

Pomoc by sa mala poskytnúť pri navrhovaní a následnom realizovaní národných stratégií integrovaného riadenia hraníc vo všetkých krajinách Východného partnerstva v rámci existujúcich iniciatív.

Uzavretie operačných dohôd medzi agentúrou FRONTEX a príslušnými orgánmi Arménska a Azerbajdžanu prispeje k zintenzívneniu uplatňovania koncepcie integrovaného riadenia hraníc a zvýši interoperabilitu medzi príslušníkmi pohraničnej stráže členských štátov EÚ a príslušníkmi pohraničnej stráže týchto dvoch krajín.

V oblasti analýzy rizika by sa mohla hlbšie preskúmať a rozvinúť otázka vytvorenia regionálnych sietí podobných sieti západného Balkánu (WEBRAN).

Verejný poriadok a bezpečnosť

Vnútornú bezpečnosť nemožno zaistiť pri izolácii od zvyšku sveta a najmä pri izolácii od najbližších európskych susedov. Je preto dôležité zabezpečiť súdržnosť a doplnkovosť vnútorných a vonkajších aspektov bezpečnosti EÚ. Ako sa uvádza v Európskej bezpečnostnej stratégii[8] a v Stratégii vnútornej bezpečnosti,[9] vzťahy s našimi partnermi sú veľmi dôležité v boji proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu.

Bezpečnosť cestovných dokladov a dokladov totožnosti

Zlepšenie bezpečnosti dokladov je nutným krokom k čerpaniu výhod vyplývajúcich zo zjednodušenia vízového režimu s EÚ. Niektoré krajiny Východného partnerstva začali svojim občanom vydávať biometrické pasy a pracujú na zabezpečení procesu vydávania týchto dokladov , a to predovšetkým vo vzťahu k východiskovým dokumentom, registrácii a personalizácii, ktoré sú zásadné pre hodnovernosť personalizovaných dokladov z medzinárodného aj vnútroštátneho hľadiska.

EÚ by mala zintenzívniť výmenu osvedčených postupov s krajinami Východného partnerstva v oblasti bezpečnosti dokladov a zamerať ju predovšetkým na zavedenie biometrických údajov do dokladov totožnosti a cestovných dokladov a zabezpečiť tak efektívnosť a integritu procesu personalizácie a potrebné opatrenia na ochranu údajov . EÚ by mala nabádať a podporovať krajiny Východného partnerstva, aby zabezpečili postupy na vydávanie dokladov a na celkové spravovanie totožnosti vrátane vhodných registrov.

Riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi

Podľa najnovšej správy Organizácie Spojených národov[10] má značná časť obetí sexuálneho vykorisťovania a obchodníkov s ľuďmi v Európe štátne občianstvo krajín Východného partnerstva. V nedávnom hodnotení Europolu[11] sa zdôrazňuje, že zločinecké skupiny so sídlom v krajinách Východného partnerstva sú zapojené do obchodovania s ľuďmi a do ďalších trestných činností.

Riešenie obchodovania s ľuďmi má pre EÚ vysokú prioritu a dialóg a spolupráca s krajinami Východného partnerstva v tejto oblasti je už dobre rozvinutá. Oblasti spolupráce zahŕňajú prevenciu, boj proti obchodovaniu a ochranu obetí a EÚ a členské štáty, ako aj Europol podporujú niekoľko projektov na pomoc krajinám Východného partnerstva pri boji proti takejto trestnej činnosti.

EÚ by mala nabádať krajiny Východného partnerstva, ktoré ešte neratifikovali protokol OSN z Palerma o obchodovaní s ľuďmi a Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, aby tak urobili a aby optimálne využívali medzinárodné nástroje na boj proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi, napr. proti obchodovaniu na účely sexuálneho a pracovnému vykorisťovania, domácemu nevoľníctvu a nútenému žobraniu.

EÚ by sa mala naďalej usilovať o posilnenie spolupráce v boji proti obchodovaniu s ľuďmi. EÚ by mala predovšetkým úzko spolupracovať s krajinami Východného partnerstva v otázke posinenia kapacít týchto krajín v záujme poskytovania ochrany a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi. Spolupráca by mala prebiehať na základe partnerstiev medzi vládami, mimovládnymi organizáciami a súkromným sektorom, v rámci ktorých by sa stanovili mechanizmy a procesy na lepšiu ochranu a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi a na zaistenie ich bezpečného návratu do krajiny pôvodu, ako aj na prevenciu obchodovania s ľuďmi. Táto spolupráca by mala byť založená na princípe dodržiavania ľudských práv, pričom by mala prihliadať na rodové hľadisko a práva dieťaťa.

Boj proti organizovanému zločinu

Zvýšená mobilita neznamená len prínos pre občanov; nepriamo zjednodušuje činnosti nadnárodných zločineckých sietí. Spolupráca medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva v boji proti tomuto problému je už dobre rozvinutá. Napriek tomu si nové spôsoby a formy organizovanej trestnej činnosti vyžadujú neustálu spoluprácu s cieľom čeliť jej integrovane. Prevládajúcimi trestnými činnosťami v tomto regióne sú pašovanie drog, tovarov podliehajúcich spotrebnej dani (vrátane cigariet), falšovaných tovarov a obchodovanie s ľuďmi.

Spolupráca medzi Europolom a krajinami Východného partnerstva je jedným z nástrojov na zvýšenie účinnosti v boji proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Europol už uzavrel strategické dohody s Ukrajinou a Moldavskom .[12]

V záujme ďalšieho posilnenia spolupráce v boji proti organizovanej trestnej činnosti by EÚ mala vyzvať krajiny Východného partnerstva, aby splnili potrebné predpoklady, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov, na uzavretia strategickej spolupráce medzi Europolom a krajinami Východného partnerstva alebo na rozvinutie súčasnej strategickej spolupráce do podoby operačnej spolupráce .

EÚ by mala podporovať regionálnu spoluprácu v oblasti bezpečnosti a boja proti organizovanej trestnej činnosti. Príslušné iniciatívy by mali zahŕňať posilnenie policajnej a colnej spolupráce prostredníctvom spoločnej odbornej prípravy , okrem iného v spolupráci s agentúrou CEPOL a Europolom, výmeny osvedčených postupov, spoločného vyšetrovania , najmä v prípade vyšetrovaní cezhraničných trestných činov, spoločnej colnej operácie koordinovanej Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) atď. Z tohto hľadiska by mali byť presadzované a rozvíjané iniciatívy, ako napr. iniciatíva „EuroEast police“ zameraná na prehlbovania spolupráce v oblastiach zlepšovania vnútornej bezpečnosti v EÚ a v krajinách Východného partnerstva, alebo každoročná konferencia pracovnej skupiny zameranej na pašovanie cigariet („Task Group Cigarettes“), ktorú organizuje OLAF. Agentúra CEPOL by mala prispievať nielen kurzami odbornej prípravy, ale aj prostredníctvom svojich existujúcich spoločných osnov. Mali by sa zvážiť dojednania o spolupráci s príslušnými školiacimi inštitúciami predmetných krajín.

EÚ by spolu s krajinami Východného partnerstva mala úzko koordinovať svoje úsilie a opatrenia súvisiace s bojom proti pašovaniu na východných hraniciach vrátane komplexnej realizácie Akčného plánu na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu na východných hraniciach EÚ.[13]

EÚ by mala naďalej nabádať krajiny Východného partnerstva k posilňovaniu kapacít orgánov činných v trestnom konaní v krajinách Východného partnerstva, aby s pomocou Rady Európy efektívne spolupracovali proti počítačovej kriminalite prostredníctvom multilaterálnej platformy týkajúcej sa demokracie, dobrej správy a stability Východného partnerstva. Okrem toho by EÚ mala nabádať partnerské krajiny, aby ratifikovali a v plnej miere uplatňovali Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite (č. ETS 185). Dohovor by mal slúžiť ako usmernenie a rámec pre všetky krajiny, ktoré sa snažia o vytvorenie komplexných vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti boja proti počítačovej kriminalite.

EÚ by mala nabádať krajiny Východného partnerstva, aby ešte viac posilnili svoje inštitucionálne kapacity na boj proti chemickému, biologickému, rádiologickému a nukleárnemu (CBRN) riziku, a to predovšetkým aktívnou účasťou na iniciatíve EÚ zameranej na centrá excelentnosti v tejto oblasti.

Boj proti finančnej trestnej činnosti vrátane financovania terorizmu

Boj proti praniu špinavých peňazí je dôležitý ako prostriedok na potlačenie organizovaných alebo iných trestných činov. Keďže dnešné finančné toky nepoznajú takmer žiadne hranice je medzinárodná spolupráca kľúčom v tejto oblasti.

Boj proti financovaniu terorizmu je jedným z kľúčových prvkov v snahe EÚ o potlačenie terorizmu. Pravidelne sa o ňom diskutuje na medzinárodných a nadnárodných fórach, ako je napr. Finančná akčná skupina (FATF), OSN a iné. Väčšina krajín Východného partnerstva nie sú členmi Finančnej akčnej skupiny, sú však členmi (ako aj 12 členských štátov EÚ) regionálnych útvarov podobných Finančnej akčnej skupine. Aktívna účasť v týchto útvaroch je dôležitá, aby sa vnútroštátne režimy zamerané proti praniu špinavých peňazí/na boj proti financovaniu terorizmu prispôsobili medzinárodným normám. EÚ by mala nabádať krajiny Východného partnerstva, aby úzko spolupracovali s FATF a príslušnými regionálnymi útvarmi podobnými FATF.

Finančné spravodajské jednotky (FIU) slúžia ako kľúčové zložky v boji proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu. EÚ by mala nabádať krajiny Východného partnerstva, aby posilňovali svoje finančné spravodajské jednotky a podporovali spoluprácu s finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov EÚ.

EÚ by mala krajiny Východného partnerstva nabádať, aby ratifikovali a uplatňovali Dohovoru o praní špinavých peňazí, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (č. ETS 198) z roku 2005.

EÚ by mala podporovať uplatňovanie globálnej stratégie OSN pre boj proti terorizmu , ktorú prijalo valné zhromaždenie OSN v roku 2006 a ktorá predstavuje komplexný rámec pre boj proti terorizmu.

EÚ by mala takisto spolupracovať s krajinami Východného partnerstva v oblasti predchádzania radikalizácie a náboru teroristov.

Boj proti korupcii

Boj proti korupcii výrazne súvisí so všetkými ostatnými tematickými prioritami a v prípade, že nie je účinný, môže ohroziť spoluprácu a vzájomnú dôveru vo všetkých ostatných oblastiach. V oznámení Komisie o boji proti korupcii v EÚ[14] sa zdôrazňuje, že pomoc na posilnenie kapacity susedných krajín v boji proti korupcii bude jedným z kľúčových aspektov celkovej pomoci EÚ poskytnutej týmto partnerským krajinám. V spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie s názvom „ Nová reakcia na meniace sa susedstvo “ sa okrem toho zdôrazňuje, že výška pomoci EÚ partnerským krajinám bude upravená v závislosti od ich pokroku v oblasti politických reforiem a budovania pevnej demokracie vrátane záväzku vlád bojovať proti korupcii.

Krajiny Východného partnerstva sú v súčasnosti zmluvnou stranou príslušných európskych a medzinárodných protikorupčných nástrojov. Všetky krajiny Východného partnerstva sú zapojené do Skupiny štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO) a ratifikovali alebo prijali Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC ). Všetky krajiny Východného partnerstva sa navyše zúčastňujú na protikorupčnej sieti OECD pre východnú Európu a strednú Áziu.

Účasť na uvedených protikorupčných monitorovacích mechanizmoch sa musí doplniť účinným vykonávaním príslušných právnych nástrojov vrátane nadviazania na ich odporúčania a na príslušné politické záväzky. V tejto súvislosti bude EÚ naďalej nabádať krajiny Východného partnerstva, aby v náležitom čase realizovali nevykonané odporúčania Skupiny štátov proti korupcii pri Rade Európy a aktívne sa zapájali do systému preskúmania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, ktorý podporuje transparentnosť procesu hodnotenia a zapojenia občianskej spoločnosti. EÚ bude takisto nabádať krajiny Východného partnerstva, aby zohrávali aktívnu rolu v protikorupčnej sieti pre východnú Európu a strednú Áziu. Krajiny, ktorým je určený Istanbulský protikorupčný akčný plán, bude EÚ nabádať, aby podnikli ďalšie kroky na zabezpečenie účinnej realizácie toho plánu.

Podporovanie kultúry integrity by okrem toho malo byť naďalej súčasťou programov spolupráce EÚ s krajinami Východného partnerstva v oblastiach ako je riadenie hraníc, colníctvo, presadzovania práva a justícia.

Celkovo možno konštatovať, že EÚ by mala podporovať výraznejšie zapájanie občianskej spoločnosti do procesu prijímania, vykonávania a monitorovania príslušných legislatívnych a politických opatrení, pretože ide o kľúčové aspekty zdravého a účinného protikorupčného rámca.

Boj proti nepovoleným drogám

Nepovolené drogy naďalej predstavujú jednu z najvyšších priorít spolupráce EÚ s krajinami Východného partnerstva. V protidrogovej stratégii EÚ (2005 – 2012) a v Akčnom pláne EÚ na boj proti drogám (2009 – 2012) sa opäť potvrdzujú záväzky EÚ týkajúce sa poskytnutia pomoci tretím krajinám v záujme účinnejšieho znižovania ponuky aj dopytu. Osobitnú dôležitosť možno pripísať zlepšeniu spolupráce s krajinami zúčastňujúcimi sa na nástroji európskeho susedstva a partnerstva. Aj keď v tejto oblasti možno pozorovať istý pokrok, prevencia, znižovanie škôd a liečba majú stále veľké rezervy. Niektoré krajiny Východného partnerstva sú navyše významnými tranzitnými krajinami pre drog, ktoré sa do EÚ dostávajú z Ázie.

EÚ by mala nabádať krajiny Východného partnerstva, aby aktívne spolupracovali s občianskou spoločnosťou predovšetkým v súvislosti s prevenciou medzi zraniteľnými skupinami a v súvislosti so špecializovanou zdravotníckou a sociálnou pomocou zameranou na zníženie škôd medzi vysokorizikovými používateľmi drog. V tejto súvislosti by sa mala osobitná pozornosť venovať vzťahu medzi HIV/AIDS a intravenóznym užívaním drog, čo predstavuje výzvu aj pre susedné členské štáty EÚ. Je preto potrebné podporiť krajiny Východného partnerstva, aby vytvorili a zaviedli integrované a vyvážené vnútroštátne politiky na boj proti drogám a integrované akčné plány na boj proti drogám , ktoré budú zamerané na znižovanie ponuky aj dopytu. Je takisto potrebné zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi agentúrami a orgánmi, ktoré sú zapojené do činností súvisiacich s problematikou drog a zaviesť programy a služby zamerané na zníženie dopytu po drogách, ktoré využívajú najnovšie vedecké fakty a osvedčené postupy a ktoré v plnej miere rešpektujú ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Komisia sa takisto zaviazala k spolupráci s krajinami Východného partnerstva, aby prerušila obchodovanie s drogami, najmä pašovanie heroínu z Afganistanu a chemikálií používaných na výrobu drog do Afganistanu. Zásadnou preto zostáva podpora budovania kapacít v oblasti rôznych orgánov presadzovania práva (polícia, colná správa, justícia atď.). Náležitá pozornosť by sa mala venovať predchádzaniu zneužívania drogových prekurzorov používaných pri nepovolenej výrobe omamných a psychotropných látok.

V príslušných prípadoch by sa malo podporovať budovanie kapacít v oblasti monitorovania drogovej situácie medzi iným aj presadzovaním spolupráce s EMCDDA.

Spravodlivosť a základné práva

Právny štát a reforma justície

Právny štát predstavuje základný princíp a ústredný cieľ EÚ v spolupráci s východnými partnermi. EÚ prikladá značnú dôležitosť progresívnym reformám štátnych inštitúcií s cieľom zefektívniť systém justície a vybudovať dôveru verejnosti v tento systém. Silný systém justície môže zohrávať významnú úlohu pri hospodárskom raste. Väčšina krajín Východného partnerstva dosiahla pri reformovaní justície značný pokrok, no vážne nedostatky pretrvávajú .

EÚ je pripravená monitorovať reformu justície ešte dôkladnejšie a pritom nabádať a podporovať krajiny Východného partnerstva, aby ešte viac posilnili svoje súdne systémy a zaručili nezávislosť justície, jej nestrannosť, účinnosť a zodpovednosť , ako aj prístup k spravodlivosti .

Základné práva

Európska únia považuje komplexnú spoluprácu v oblasti ochrany základných práv za veľmi dôležitú. Dodržiavanie základných práv, tak ako sa uvádzajú vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a ako sa vymedzujú v Európskom dohovore o ľudských právach, v Helsinskom záverečnom akte, ako aj v Parížskej charte pre Novú Európu a v Charte základných práv Európskej únie, predstavuje základ domácich a vonkajších politík EÚ.

Spolupráca s krajinami Východného partnerstva sa zameriava na posilnenie dodržiavania ľudských práv vrátane dodržiavania práv dieťaťa, slobody prejavu, slobody zhromažďovania a združovania a práv osôb patriacich k menšinám. Medzi ciele plánu spolupráce by mali byť takisto začlenené podpora a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii predstavujúce základné princípy práva EÚ, pričom by sa osobitne mala zohľadňovať otázka etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, náboženského vierovyznania a presvedčenia, sexuálnej orientácie a veku. Uplatňovanie medzinárodných a regionálnych noriem ľudských práv je z hľadiska spolupráce s krajinami Východného partnerstva veľmi podstatné. Ústredným cieľom spolupráce EÚ s krajinami Východného partnerstva je napokon boj proti mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu.

EÚ bude naďalej nabádať krajiny Východného partnerstva, aby pravidelne diskutovali o otázkach ľudských práv v príslušných podvýboroch pre ľudské práva. Dosahovanie lepších výsledkov v oblasti dodržiavania ľudských práv je takisto kľúčovou podmienkou[15] ďalšieho rozvoja vzťahov EÚ s východnými partnermi.

Zo zreteľom na prebiehajúce prehlbovanie vzťahov s krajinami Východného partnerstva zvýši EÚ monitorovanie v oblasti základných práv a bude pritom krajiny Východného partnerstva nabádať, aby posilnili ochranu základných práv. Zameria sa pritom tak na jednotlivé prípady, ako aj na otázky týkajúce sa medzinárodných právnych nástrojov v oblasti ľudských práv.

Justičná spolupráca v občianskych a trestných veciach[16]

Väčšina krajín Východného partnerstva podpísala a ratifikovala niekoľko relevantných medzinárodných dohovorov o justičnej spolupráci v občianskych a trestných veciach. V otázke pristúpenia k dohovorom však stále existujú značné medzery a uplatňovanie dohovorov v plnej miere predstavuje v mnohých krajinách naďalej problém.

EÚ by mala naďalej nabádať všetky krajiny Východného partnerstva, aby sa v súvislosti so spoluprácou v občianskych a trestných veciach zapájali do stanovených multilaterálnych rámcov. EÚ by mala naďalej nabádať a podporovať krajiny Východného partnerstva, aby relevantné medzinárodné dohovory o spolupráci v občianskych a trestných veciach (napr. v súvislosti s extradíciou a vzájomnou právnou pomocou) najmä v rámci Rady Európy a Spojených národov nielen ratifikovali, ale v plnej miere aj uplatňovali . Vyžaduje si to predovšetkým neustále úsilie o zlepšenie koordinácie a spolupráce medzi justíciou a všetkými orgánmi presadzovania práva vrátane investícií do odbornej prípravy, ľudských zdrojov a nástrojov IT. Trvalým cieľom spolupráce EÚ s krajinami Východného partnerstva by malo byť naďalej vyvíjanie úsilia a neustále monitorovanie v oblasti posilňovania právneho štátu a vývoja spoločných noriem, na ktorých sa dohodlo na spoločných medzinárodných fórach (ako je Rada Európy).

Ochrana údajov

Vytvorenie solídneho systému zabezpečujúceho právo jednotlivca na ochranu osobných údajov, a to tak z hľadiska právnych predpisov , ako aj z hľadiska účinných inštitucionálnych kapacít , má rozhodujúci význam pre všetky oblasti spolupráce medzi krajinami Východného partnerstva, ktoré si vyžadujú výmenu osobných údajov. Predovšetkým v oblasti SVV sú prísne pravidlá ochrany základným predpokladom operačnej spolupráce tak s členskými štátmi EÚ, ako aj s agentúrami EÚ, ako napr. Europol a Eurojust. Okrem toho, zber a výmena narastajúceho objemu osobných údajov v oblasti SVV, ako napr. biometrických prvkov alebo osobných identifikačných čísel jednotlivcov v databázach, si takisto vyžadujú prísne pravidlá zahŕňajúce právo jednotlivca na ochranu osobných údajov. Na tieto účely je potrebné prijať komplexné vnútroštátne právne predpisy o ochrane osobných údajov a zabezpečiť ich účinné uplatňovanie vrátane vytvorenia úplne nezávislého verejného úradu na ochranu údajov.

Jednotlivé krajiny Východného partnerstva dosiahli v tejto oblasti rôzny pokrok. Niektoré už ratifikovali príslušné medzinárodné dohovory a prijali príslušné právne predpisy, iné ešte len musia vytvoriť riadny právny rámec pre ochranu údajov. Účinné uplatňovanie nástrojov na ochranu údajov zostáva naďalej výzvou v celom regióne.

EÚ by mala nabádať krajiny Východného partnerstva, aby ratifikovali príslušné medzinárodné dohovory, prijali primerané právne predpisy na ochranu údajov a zabezpečili ich účinné uplatňovanie tak, aby zaručili právo jednotlivcov na ochranu osobných údajov, a to najmä vytvorením nezávislých úradov na ochranu údajov .

ZÁVERY

Neustála spolupráca v rámci Východného partnerstva založená na dôvere je na strategickej aj operačnej úrovni mimoriadne dôležitá z hľadiska zvýšenia mobility a podporovania medziľudských kontaktov. Táto spolupráca zároveň umožňuje riešiť problémy a hrozby, ktoré nepoznajú hranice (napr. terorizmus, organizovaná trestná činnosť, korupcia a obchodovanie s ľuďmi), a pomáhať susedom EÚ ukotviť základné hodnoty a zásady ľudských práv, demokracie a právnych noriem .

EÚ a členské štáty zvýšia technickú a finančnú pomoc určenú východným partnerom s cieľom konsolidovať reformný proces v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktorý sa nedávno začal.

Komisia je presvedčená, že navrhovaný súbor usmernení umožní EÚ a krajinám Východného partnerstva ďalej prehlbovať politickú a operačnú spoluprácu v rámci Východného partnerstva v oblasti SVV a priblížiť sa k vytvoreniu spoločného priestoru SVV v súlade so závermi a odporúčaniami uvedenými v spoločnom oznámení Komisie a vysokej predstaviteľky z 25. mája 2011 s názvom „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“ a v záveroch Rady o európskej susedskej politike z júna 2011.

Príloha

Všeobecný prehľad rámcov pre dialóg a spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva

1. Existujúce rámce pre dialóg a spoluprácu na bilaterálnej úrovni

Dialóg a spolupráca medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva má dlhú tradíciu a široký záber. Opierajú sa hlavne o dohody o partnerstve a spolupráci podpísané s Ukrajinou, Moldavskom, Gruzínskom, Arménskom a Azerbajdžanom, ako aj o príslušné podvýbory a pravidelné sektorové dialógy. Dôležitú súčasť tohto rámca vždy predstavovala problematika spravodlivosti a vnútorných vecí (ďalej len „SVV“) vrátane ľudských práv a v jej kontexte sa realizovala široká škála iniciatív. Hlavnými fórami pre dialóg s krajinami Východného partnerstva sú podvýbory pre SVV a dialógy o ľudských právach .[17] Dohody o partnerstve a spolupráci sa v budúcnosti nahradia dohodami o pridružení, o ktorých sa momentálne rokuje. Okrem toho sa vytvorilo niekoľko dialógov, v ktorých sa diskutuje o problematike SVV. Ide napríklad o partnerstvá v oblasti mobility (v súčasnosti sa realizujú od roku 2008 s Moldavskom a od roku 2009 s Gruzínskom), dialógy o vízach s Ukrajinou a Moldavskom a o príslušné štruktúry a zasadnutia vytvorené v týchto rôznych kontextoch.

Partnerstvá v oblasti mobility sú nástrojom globálneho prístupu k migrácii a o ktorý sa aj opierajú. Predstavujú politický rámec pre posilnenie dialógu a spoluprácu s jednotlivými tretími krajinami v oblasti legálnej migrácie, migrácie a rozvoja a boja proti nelegálnej migrácii vrátane readmisie.

Dialóg o vízach predstavuje rámec, v ktorom sa riešia podmienky liberalizácie vízového režimu, ktorá by umožnila krátkodobé bezvízové cestovanie medzi EÚ a príslušnou krajinou. Táto liberalizácia závisí od toho, či partnerská krajina účinne uplatňuje niekoľko kritérií, ktoré sa vzťahujú na širokú škálu otázok SVV a ktoré vychádzajú z podrobného dvojfázového akčného plánu prispôsobeného podmienkam tejto krajiny. K dnešnému dňu predložila Európska únia krajinám Východného partnerstva dva takéto akčné plány na liberalizáciu vízového režimu , a to Ukrajine v novembri 2010 a Moldavsku v januári 2011. Akčné plány na liberalizáciu vízového režimu sa zameriavajú na kľúčové oblasti, ako napr. bezpečnosť dokladov, riadenie hraníc a migrácie, azylovú politiku, verejný poriadok a bezpečnosť vrátane boja proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovania s ľuďmi, ako aj na príslušné vonkajšie vzťahy a základné práva. Obsahujú prvú sadu kritérií týkajúcich sa politického rámca (právnych predpisov a plánovania) a druhú sadu konkrétnejších kritérií vzťahujúcich sa na účinné a udržateľné uplatňovanie príslušných opatrení zameraných na dosahovanie konkrétnych výsledkov v praxi.

Osobitný akčný plán SVV medzi EÚ a Ukrajinou bol dohodnutý v roku 2001 a zrevidovaný v roku 2007. Európska únia a Ukrajina sa okrem toho každoročne stretávajú na ministerskej úrovni, aby prediskutovali problematiku SVV.

S Ukrajinou sa pravidelne uskutočňuje aj bilaterálny politický dialóg o drogovej problematike. Politické dialógy s Arménskom, Moldavskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom sa prvýkrát zorganizovali za poľského predsedníctva.

Okrem toho EÚ nadviazala osobitné zmluvné vzťahy s niektorými krajinami Východného partnerstva v oblasti SVV uzavretím readmisných dohôd a dohôd o zjednodušení vízového režimu (Moldavsko, Gruzínsko a Ukrajina[18]) a v súlade s týmito dohodami zriadila spoločné výbory. Rokovania o nových rozsiahlejších dohodách o zjednodušení vízového režimu s Moldavskom a Ukrajinou sa začali v máji 2011.

Na multilaterálnych činnostiach Východného partnerstva sa zúčastňuje aj Bielorusko . V súčasnosti sa pre túto krajinu vypracúva spoločný predbežný plán. Problematika SVV je okrem toho na programe viacerých fór na regionálnej úrovni, na ktorých sa zúčastňujú niektoré alebo všetky krajiny EÚ a Východného partnerstva.

Analýza rôznych rámcov pre dialóg a spoluprácu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva na bilaterálnej úrovni v oblasti SVV odhaľuje viacrozmerný obraz, upriamujúci pozornosť na to, že o rovnakej problematike sa diskutuje vo viac ako jednom rámci. Situácia je čoraz zložitejšia aj kvôli tomu, že niektoré rámce sú právne záväzné (dohody o partnerstve a spolupráci, readmisné dohody, dohody o zjednodušení vízového režimu) a iné majú operatívnejšiu (napr. platformy spolupráce) alebo čiastočne politickú (dialógy na ministerskej úrovni) a čiastočne operatívnu povahu (partnerstvá v oblasti mobility, dialóg o vízach a súvisiaci akčný plán). Niektoré sa vzťahujú na časť programu SVV (partnerstvá v oblasti mobility) a niektoré sú súčasťou širšej štruktúry dialógu (podvýbory pre SVV).

2. Existujúce rámce pre dialóg a spoluprácu na regionálnej a multilaterálnej úrovni

Niekoľko regionálnych fór, na ktorých sa stretávajú členské štáty EÚ a východní partneri, poskytuje platformy na výmenu informácií a osvedčených postupov, ako aj na realizáciu konkrétnych cezhraničných iniciatív. Z tematického a geografického hľadiska v nich však dochádza k prekrývaniu.

Pokiaľ ide o otázky migrácie , EÚ aj krajiny Východného partnerstva sú zapojené do značného množstva procesov. Jedným z nich je söderköpingenský proces , ktorého účastníkmi sú všetky krajiny Východného partnerstva a niektoré členské štáty EÚ. Tento proces bol vytvorený v roku 2001 a je zameraný na zdieľanie skúseností týkajúcich sa otázok azylu, medzinárodnej ochrany, migrácie a riadenia hraníc medzi niektorými krajinami EÚ a pôvodne Moldavskom, Ukrajinou a Bieloruskom, no neskôr aj Arménskom, Azerbajdžanom a Gruzínskom.

Všetci východní partneri sa zúčastňujú aj na Pražskom procese (budovanie partnerstiev v oblasti migrácie) , v rámci ktorého sa stretávajú členské štáty EÚ a krajiny východnej a juhovýchodnej Európy, ako aj krajiny strednej Ázie. Tento proces sa usiluje o posilnenie spolupráce medzi štátmi zapojenými do riadenia migrácie vo všetkých jej podobách. V Poznani sa má 3. a 4. novembra 2011 uskutočniť dôležitá ministerská konferencia, na ktorej sa očakáva, že zúčastnené štáty príjmu akčný plán.

Budapeštiansky proces predstavuje konzultačné fórum zahŕňajúce členské štáty EÚ, krajiny východnej a juhovýchodnej Európy a krajiny strednej Ázie, ako aj USA, Kanadu a Austráliu. Jeho hlavným účelom je výmena informácií a skúseností pri riešení legálnej a nelegálnej migrácie, azylu, víz, riadenia hraníc, obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov, readmisie a návratu.

Boj proti nadnárodnej trestnej činnosti je jednou z tém, o ktorých sa diskutovalo v kontexte Čiernomorskej synergie , ktorá je zmeraná na posilnenie spolupráce medzi krajinami v oblasti Čierneho mora. Jeden z východných partnerov, a to Moldavsko, sa zapája do spolupráce regionálneho centra pre boj proti cezhraničnej trestnej činnosti v rámci Iniciatívy pre spoluprácu pre juhovýchodnú Európu (SECI) , čo je regionálna organizácia, na pôde ktorej sa stretávajú orgány polície a colnej správy z 13 krajín juhovýchodnej Európy. Prostredníctvom zdieľania informácií, získavania vedomostí a spoločných akcií v oblasti cezhraničnej trestnej činnosti podporuje vnútroštátne orgány colnej správy a presadzovania práva.

V rámci Východného partnerstva sa vytvorilo niekoľko multilaterálnych platforiem . Tri z nich, a to platforma č.1 týkajúca sa demokracie, dobrej správy a stability , platforma č. 2 týkajúca sa hospodárskej integrácie a súladu s politikami EÚ a platforma č. 4 týkajúca sa medziľudských kontaktov sa zaoberajú niektorými otázkami spravodlivosti a vnútorných vecí. V rámci platformy č. 1 sa zriadili tri pracovné skupiny, a to pracovná skupina pre integrované riadenie hraníc, pracovná skupina pre boj proti korupcii a pracovná skupina pre lepšie fungovanie justície.

Pracovná skupina pre integrované riadenie hraníc umožňuje krajinám Východného partnerstva a členským štátom EÚ zdieľať skúsenosti a podávať správy o dosiahnutom pokroku pri realizácií stratégií a akčných plánov v oblasti integrovaného riadenia hraníc . Táto skupina zabezpečuje, že odborná príprava sa koncipuje v rámci strategického a programového prístupu k integrovanému riadeniu hraníc a že sa diferencuje na základe miery pokroku partnerskej krajiny v oblasti rozvoja stratégie integrovaného riadenia hraníc. S cieľom zlepšiť postupy riadenia hraníc podporila skupina aj opatrenia na určenie miery spokojnosti verejnosti s hraničnými kontrolami v krajinách Východného partnerstva.

Pracovná skupina pre boj proti korupcii sa usiluje o zjednodušenie výmeny informácií a osvedčených postupov v súvislosti s budovaním integrity, ako aj prevenciou a trestným stíhaním korupcie v krajinách Východného partnerstva prostredníctvom multilaterálneho prístupu s cieľom podporiť lepšie plnenie medzinárodných záväzkov, najmä záväzkov stanovených Radou Európy a Dohovorom OSN proti korupcii. Účastníkmi sú krajiny Východného partnerstva, členské štáty, inštitúcie EÚ, Rada Európy a zástupcovia občianskej spoločnosti. „Nástroj ľudských práv, demokracie a právnych noriem“, ktorý je financovaný Európskou komisiou a zavedený Radou Európy, zahŕňa ako jednu zo svojich oblastí spolupráce boj proti korupcii.

Pracovná skupina pre lepšie fungovanie justície bola vytvorená za podpory Rady Európy na základe multilaterálneho rámca krajín Východnej Európy s cieľom riešiť potreby v tejto oblasti . Skupina a jej konkrétne činnosti zjednodušia výmenu informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa účinného zabezpečenia spravodlivosti s cieľom podporiť dodržiavanie medzinárodných noriem zo strany partnerských krajín predovšetkým noriem stanovených v príslušných dohovoroch Rady Európy a OSN.

[1] „Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich“, 17024/09.

[2] Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová reakcia na meniace sa susedstvo, 25. máj 2011, KOM(2011) 303.

[3] Doteraz boli s krajinami Východného partnerstva podpísané dve partnerstvá v oblasti mobility (Moldavsko a Gruzínsko) a tretia by sa mala podpísať čoskoro (Arménsko) (viď príloha).

[4] Pracovná skupina pre integrované riadenie hraníc, pracovná skupina pre boj proti korupcii a pracovná skupina pre lepšie fungovanie justície.

[5] Projekt HIMS („ Household International Migration Surveys “) bol vypracovaný v rámci programu technickej pomoci MEDSTAT určeného južným krajinám ESP, ktorý je zameraný na zber údajov o migrácii vrátane determinantov a následkov migrácie.

[6] Údaje Svetovej banky o migrácii a remitenciách, 2011.

[7] Okrem toho ENPI v roku 2011 vytvorí dva pilotné projekty zamerané na a) posilnenie kapacít dohľadu a cezhraničnej spolupráce na hraniciach medzi Bieloruskou republikou a Ukrajinou a na b) zvýšenie spôsobilosti riadenia hraníc medzi Gruzínskom a Arménskom.

[8] Európska bezpečnostná stratégia: bezpečná Európa v lepšom svete“ bola prijatá v roku 2003 a revidovaná v roku 2008.

[9] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe“ KOM/2010/673 v konečnom znení.

[10] http://www.unodc.org/documents/Global_Report_on_TIP.pdf.

[11] Hodnotenie hrozieb organizovanej trestnej činnosti (OCTA) pre EÚ na rok 2011OCTA.

[12] Dohoda s Ukrajinou bola podpísaná 4. decembra 2009 a dohoda s Moldavskom 12. februára 2007.

[13] Akčný plán na boj proti pašovaniu cigariet a alkoholu na východných hraniciach EÚ, 24. jún 2011, SEK(2011) 791 v konečnom znení.

[14] „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: „Boj proti korupcii v EÚ“, zo 6. júna 2011, KOM(2011) 308 v konečnom znení.

[15] Napríklad poskytovanie makrofinančnej pomoci EÚ je podmienené neustálym dodržiavaním zásad právneho štátu, demokracie a ľudských práv orgánmi partnerských krajín.

[16] Aspekty spolupráce s krajinami Východného partnerstva sa podrobnejšie rozvedú v oznámení Komisie o vonkajšom rozmere spravodlivosti plánovanom na koniec roka 2011.

[17] EÚ vedie s niektorými krajinami Východného partnerstva plnohodnotné dialógy o ľudských právach (Arménsko, Bielorusko, Gruzínsko a Moldavsko). Zatiaľ čo v prípade Azerbajdžanu sa problematikou ľudských práv zaoberá spoločný podvýbor pre SVV a ľudské práva, ktorý sa diskusiám o ľudských právach venuje celý deň, v prípade Ukrajiny sa ľudským právam v rámci podvýboru pre SVV venuje pozornosť celý deň len od roku 2011.

[18] Dohoda s Moldavskom bola podpísaná 10. októbra 2007, s Gruzínskom 22. novembra 2010 a s Ukrajinou 18. júna 2007. Komisia už bola oprávnená viesť rokovania o rovnakých dohodách s Bieloruskom a čoskoro predloží návrh na takéto povolenia v prípade Azerbajdžanu a Arménska.