OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Rozpočet stratégie Európa 2020 /* KOM/2011/0500 v konečnom znení */
Predhovor Európska únia sa
dennodenne snaží pomáhať našim 500 miliónom obyvateľov
realizovať svoje túžby. Verím, že to môže byť impulzom pre obnovu
vysoko konkurencieschopného sociálne trhového hospodárstva v Európe a vo svete.
Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme rozpočet, ktorý bude
inovatívny. Rozpočet, ktorý je v súlade s novou realitou globalizácie.
Rozpočet, ktorý reaguje na súčasné výzvy a vytvára príležitosti pre
budúcnosť. Toto je
inovatívny rozpočet. Apelujem na Vás, aby ste zmenili tradičný uhol
pohľadu a sústredili sa na to, ako prostredníctvom rozpočtu
dosiahneme ciele stratégie Európa 2020, ktoré sme si spoločne stanovili.
To je dôvod, prečo sa vzďaľujeme od „princípu nároku“,
v rámci ktorého niektoré verejné orgány očakávajú, že môžu financie
míňať ako sa im zachce. Každá požiadavka musí byť teraz jasne
spojená s cieľmi a prioritami, na ktorých sme sa spoločne dohodli.
Takto bude každé vydané euro eurom vydaným na viaceré účely. Jedno euro
môže posilniť súdržnosť, podporiť energetickú efektívnosť a
boj proti zmene klímy, a zároveň podporiť sociálne ciele. To
môže mať významný pákový efekt na mnohé oblasti. Vlády,
podnikatelia a rodiny v celej Európe si starostlivo vyberajú, na čo
vydávajú svoje peniaze. Je čas dobre si rozmyslieť, kde treba
začať sporiť a kde investovať do budúcnosti. Musíme
byť nekompromisní, zároveň však kvôli rastu v Európe potrebujeme
investície. Európska únia
tiež musí hospodáriť v rámci vymedzených prostriedkov a zároveň
investovať do budúcnosti. Máme relatívne malý rozpočet, len okolo 1 %
bohatstva Európy (merané hrubým národným dôchodkom), čo predstavuje jednu
päťdesiatinu rozpočtov členských štátov. Vplyv tohto
rozpočtu však musí byť rozsiahly a musíme naplno využiť každé jedno
euro. Dnes robíme tieto
rozhodnutia na obdobie od roku 2014 do roku 2020. Rozpočet EÚ,
ktorý navrhujeme, nebude stáť daňových poplatníkov viac ako doteraz.
Získajú však z neho viac. Modernizujeme rozpočet EÚ s cieľom
ušetriť v určitých oblastiach, aby sme mohli vydať viac
peňazí v skutočne dôležitých prioritných oblastiach. Predkladám Vám
rozpočet, ktorý je ambiciózny v oblastiach, kde môže Európa veľa
zmeniť. Je to rozpočet založený na celoeurópskom myslení. Sústredí sa
na tie oblasti ktorá sa sústredí na tie oblasti, kde vložením peňazí môžeme
dosiahnuť synergický efekt a na činnosti, ktorých financovanie by na
vnútroštátnej úrovni vyšlo oveľa drahšie. Tento nový
rozpočet bude jednoduchší, transparentnejší a spravodlivejší. Navrhujeme
rozpočet, prostredníctvom ktorého bude možné mobilizovať súkromné
financie. A navrhujeme zmenu spôsobu financovania rozpočtu
prostredníctvom vzniku nových príjmových tokov, ktoré by čiastočne
nahradili príspevky založené na hrubom národnom dôchodku každého členského
štátu. Veríme, že rodinám a vládam to poskytne lepšie podmienky. Bude to
skutočný európsky rozpočet. Rozpočet pre integráciu.
Rozpočet, ktorý sa vyhýba zdvojovaniu výdavkov členských štátov a
prináša pridanú hodnotu prostredníctvom synergie činností, o ktorých
môžeme na európskej úrovni rozhodovať a ktoré nemôžu bez tejto európskej
perspektívy vykonané. Veľká
časť tohto rozpočtu bude zameraná na podporu rastu zamestnanosti
a hospodárskeho rastu, čo nadväzuje na stratégiu Európa 2020 na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Napríklad
prostredníctvom nástroja „Connecting Europe“ sa budú financovať chýbajúce
prepojenia v oblasti energetiky, dopravy a informačných technológií. Tým
sa bude posilňovať integrita vnútorného trhu, spájať východ so
západom a sever s juhom a bude sa vytvárať skutočná územná
súdržnosť ku prospechu všetkých. Rozpočet bude investovať do
európskych mozgov prostredníctvom zvyšovania pridelených prostriedkov do
oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácie. Z hľadiska
globálnej konkurencieschopnosti Európy je veľmi dôležité, aby sme mohli
vytvárať pracovné miesta a realizovať myšlienky zajtrajška. Vo svete,
kde si konkurujeme s ostatnými blokmi, je najlepšou šancou Európy spojiť
svoje zdroje, čím budeme môcť budovať vysoko konkurencieschopné
sociálne trhové hospodárstvo, ktoré spĺňa ciele našej stratégie
Európa 2020. Naše hospodárstva sú v súčasnosti prepojenejšie ako
kedykoľvek predtým a všetci sme zapojení do posilňovania
hospodárskeho oživenia v každom našom členskom štáte. Takisto podiel
rozpočtu určený pre poľnohospodárstvo vyjadruje skutočnú
spoločnú európsku politiku strategického významu, kde viac ako 70 %
financovania nepochádza z jednotlivých štátov a financovanie EÚ je menej
nákladné ako financovanie 27 vnútroštátnych poľnohospodárskych politík.
Spoločná poľnohospodárska politika sa bude modernizovať, aby
poskytovala bezpečné a zdravé potraviny, chránila životné prostredie a aby
z nej malí farmári mali väčší prospech. Je to príklad toho, ako jedno euro
môže a musí slúžiť viacerým účelom. Svet sa stáva
menším. Meniace sa spojenectvá a nové veľmoci nútia Európu, aby urobila
viac, ak chce, aby jej hlas mal váhu. Suma investovaná do spolupráce Európy so
svetom sa zvýši. Bude viac peňazí pre naše okolie a viac peňazí na
plnenie našich záväzkov pomáhať najchudobnejším vo svete. My teraz
zažívame ťažké časy, to sa však nedá porovnať s tým, akým
problémom musia oni neustále čeliť. Téma solidarity
sa prelína celým týmto návrhom – solidarita s najchudobnejšími členskými
štátmi a regiónmi, solidarita pri spoločnom riešení výziev migrácie,
solidarita v oblasti energetickej bezpečnosti a solidarita s
ľuďmi v tretích krajinách. Všeobecne
rozšírený názor, že Európa utráca väčšinu svojich peňazí na úradníkov
a budovy, je scestný. Táto položka tvorí v skutočnosti len 6 %
rozpočtu. Som však presvedčený, že európske inštitúcie by tiež mali
vyjadriť solidaritu s občanmi Európy v čase, keď sa všade
vyžadujú nekompromisné úspory nákladov a maximálna efektívnosť. To je
dôvod prečo sa nezvýšia náklady na administratívu a dôjde k 5 % zníženiu
stavu zamestnancov inštitúcií EÚ počas nasledujúcich siedmich rokov. Verím, že
predkladáme ambiciózne, ale zodpovedné návrhy. V niektorých oblastiach dôjde
k zníženiu a v prioritných oblastiach zase k zvýšeniu. Odolali sme pokušeniu
urobiť malé úpravy, ktorých výsledkom by však bol prakticky rovnaký
rozpočet ako predtým. Našim hlavným cieľom je ponúknuť európskym
občanom za ich peniaze náležitú protihodnotu. Európsky
parlament, členské štáty a Komisia sa teraz musia stretnúť, aby sa
tieto návrhy pretavili do dohody. V nasledujúcich mesiacoch očakávam
veľa náročných debát, ale pokiaľ bude na každej strane
vládnuť skutočný európsky duch, verím, že môžeme dospieť k
dohode o ambicióznom a inovatívnom rozpočte, ktorý bude môcť
skutočne ovplyvniť životy ľudí. José Manuel Durão Barroso predseda Európskej komisie
1.
SÚVISLOSTI
Komisia sa pri príprave návrhu budúceho
rozpočtu Európskej únie stretla s problémom, akým spôsobom
financovať rastúci počet oblastí politiky, v ktorých môže
byť EÚ efektívnejšia pri činnosti prostredníctvom úrovne EÚ
v súčasnej atmosfére, keď členské štáty prijímajú úsporné
opatrenia a zavádza sa fiškálna konsolidácia. Komisia preto navrhla
rozpočet, ktorý je do značnej miery postavený na celoeurópskom
základe tak, aby účinne podporil stratégiu rastu Európa 2020. Tento návrh
je inovatívny v otázke kvality výdavkov a tiež pri riešení spôsobu,
ktorým by rozpočet EÚ mal byť financovaný v budúcnosti,
s možnosťou zmierniť priamy dosah na vnútroštátne rozpočty
a urobiť rozpočet skutočne európskym. Európska únia v dôsledku ekonomickej
a finančnej krízy podnikla dôležité kroky na zlepšenie koordinácie
hospodárskeho riadenia na podporu obnovy. Európsky parlament
a členské štáty uznali výhody riadenia vzájomnej závislosti
v rámci EÚ na základe štruktúrovaného prístupu stanoveného
v európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík. Budúci
finančný rámec bol navrhnutý tak, aby tento proces podporil. Predstavuje
dlhodobú víziu európskej ekonomiky po prekonaní súčasných fiškálnych
ťažkostí, s ktorými sa niektoré členské štáty stretávajú.
Rozpočet EÚ nie je rozpočtom pre „Brusel“, je určený
občanom EÚ. Je malý veľkosťou a je určený pre
členské štáty s cieľom priniesť prospech Európskej únii
a jej občanom. Jeho cieľom je prispieť k plneniu
stratégie udržateľného rastu EÚ, pretože má značný urýchľujúci
účinok, najmä ak bude zameraný na plnenie cieľov stratégie Európa
2020. Ústrednou témou tohto návrhu je inteligentný,
udržateľný a inkluzívny rast. Komisia navrhuje zvýšiť sumy určené
na výskum a inovácie, vzdelanie a rozvoj MSP. Navrhuje
v zvýšenej miere využiť potenciál jednotného trhu prostredníctvom
vytvorenia infraštruktúry, ktorá je potrebná na jeho fungovanie
v dvadsiatom prvom storočí. Navrhuje zefektívniť spoločnú
poľnohospodársku politiku (CAP) tak, aby nielen poskytovala potraviny
vysokej kvality, ale napomáhala aj pri ochrane životného prostredia a boji
proti zmene klímy. Témou tohto návrhu je aj otázka solidarity: solidarity
s najmenej rozvinutými členskými štátmi a regiónmi
prostredníctvom koncentrácie najväčšej časti výdavkov na kohéziu na
ich potreby, solidarity pri spoločnom riešení problémov migrácie
a reakcii na katastrofy, solidarity v otázke energetickej
bezpečnosti a solidarity s občanmi tretích krajín, ktorí
potrebujú podporu v rámci okamžitých humanitárnych potrieb
a dlhodobého rozvoja. Komisia zdieľa stanovisko Európskeho parlamentu[1], že „spôsob, akým sa doteraz
vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ... kladie neprimeraný dôraz na čistú
bilanciu jednotlivých členských štátov, a je tak v rozpore so zásadou
solidarity EÚ, oslabuje európsky spoločný záujem a do značnej miery
ignoruje európsku pridanú hodnotu“. Snahou Komisie pri príprave týchto návrhov
je dať financovaniu EÚ iný základ, teda presunúť ťažisko
rozpočtu z príspevkov na základe hrubého národného dôchodku tak, aby
určitý podiel tvorili skutočné „vlastné zdroje“ v súlade
s ustanoveniami Zmluvy, na základe ktorých má rozpočet byť
financovaný výhradne z vlastných zdrojov. Komisia pri
príprave návrhu budúceho viacročného finančného rámca (VFR)
preskúmala vplyv súčasných výdavkových nástrojov a programov,
v širokej miere uskutočnila konzultácie so zainteresovanými stranami[2] a analyzovala možnosti
navrhnutia nástrojov a programov v budúcom viacročnom
finančnom rámci[3].
2.
Navrhovaný viacročný finančný rámec
Komisia pri rozhodovaní o celkovej sume
pre budúci viacročný finančný rámec zohľadnila stanovisko
Európskeho parlamentu, že „zmrazenie nasledujúceho VFR na úrovni roku 2013...
nie je schodnou možnosťou... [a že]... pre budúci VFR je potrebné najmenej
5 % zvýšenie“[4].
Vzala tiež do úvahy závery Európskej rady[5],
podľa ktorých je nevyhnutné „aby nasledujúci viacročný finančný
rámec odrážali konsolidačné úsilie členských štátov, aby sa deficit
a dlh dostali na udržateľnejšiu úroveň. ...[je potrebné]
zabezpečiť, aby k tomuto úsiliu primerane prispeli výdavky na
európskej úrovni, pričom zohľadní úlohu jednotlivých inštitúcií a
potrebu plniť európske ciele“. Komisia je presvedčená o pridanej
hodnote výdavkov na úrovni EÚ. Súčasný VFR predstavuje len tesne nad
1 % HDP EÚ a je malý vo vzťahu k celoeurópskym potrebám,
ktoré pravidelne identifikuje Európsky parlament a Rada. Komisia navrhuje
finančný rámec na úrovni 1,05 % HDP v záväzkoch, pričom 1 %
pochádza z platieb z rozpočtu EÚ. Ďalších 0,02 % výdavkov
sa predpokladá mimo VFR, a 0,04 % mimo rozpočtu, čím celková
suma dosahuje 1,11 %; táto suma zahŕňa prostriedky
vyčlenené na reakciu na krízy a mimoriadne situácie (ktoré nemôžu
byť predpokladané, ako humanitárne zásahy) a výdavky, na ktoré prispievajú
členské štáty ad hoc (napríklad systém príspevkov do EDF má iný
základ ako rozpočet EÚ). Snahou Komisie pri návrhu tohto rámca bolo
dosiahnuť rovnováhu medzi ambíciami a realizmom, vzhľadom na
časový rámec, v ktorom sa uskutočnia rokovania
o rozpočte. Komisia v súlade s osvedčeným
postupom pre viacročný finančný rámec predkladá návrh vyjadrený
v budúcich finančných záväzkoch. Podrobne je tiež uvedené tempo
platieb s cieľom zvýšenia predvídateľnosti. To je obzvlášť
dôležité v čase rozpočtovej konsolidácie, ktorá si vyžaduje
dôslednú kontrolu úrovne platieb na začiatku budúceho obdobia. Komisia sa rozhodla navrhnúť budúci
viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 v tejto
podobe: ·
3.
Financovanie rozpočtu EÚ
Potreba modernizácie finančného rámca sa
vzťahuje nielen na výdavkové priority a ich navrhovanie, ale aj na
financovanie rozpočtu EÚ, ktoré bolo v nedávnej minulosti
v rastúcej miere spochybňované. Zmluva o fungovaní Európskej únie
zdôrazňuje pôvodný úmysel financovať rozpočet EÚ výhradne
z vlastných zdrojov. Skutočnosť je však v súčasnosti
taká, že viac ako 85 % finančných prostriedkov EÚ je založených na
štatistických súhrnoch odvodených z hrubého domáceho príjmu (HDP) a DPH.
Vo všeobecnosti sú tieto prostriedky vnímané ako príspevky členských
štátov, ktoré je potrebné minimalizovať. Na tomto základe vznikol prístup
„my money back“ (primeranej návratnosti) zo strany čistých
prispievateľov, čím sa narušuje odôvodnenie rozpočtu EÚ
a spochybňujú sa spoločné hodnoty solidarity v rámci Únie.
To tiež viedlo k nadmernej koncentrácii na čisté platby a súvahy
a bráni tomu, aby rozpočet mohol v plnej miere prinášať
pridanú hodnotu pre EÚ ako celok. Na to, aby boli dosiahnuté dohodnuté politické
ciele je potrebné, aby financovanie EÚ bolo opätovne zladené s princípmi
autonómie, transparentnosti a spravodlivosti. Účelom navrhnutia
nových zdrojov nie je zvýšiť celkový rozpočet EÚ, ale snaha
o odklon od prístupu „my money back“ a o väčšiu
transparentnosť v systéme. Nejedná sa o snahu o získanie rozpočtovej
suverenity EÚ, ale o návrat k mechanizmom financovania, ktoré viac
zodpovedajú pôvodnému duchu zmlúv. Návrh Komisie by preto viedol
k zníženiu priamych príspevkov z rozpočtov členských
štátov. Komisia v preskúmaní rozpočtu[6] stanovila neúplný zoznam
možných spôsobov financovania, ktoré by postupne mohli nahradiť národné
príspevky a znížiť zaťaženie štátnych pokladníc. Uviedla tiež
kritériá, ktoré je pri ich zvažovaní potrebné uplatniť. Komisia
v širokej miere analyzovala možnosti[7]
a rozhodla sa navrhnúť nový systém vlastných zdrojov na základe
zdanenia finančných transakcií a nového zdroja založeného na DPH.
Tieto nové vlastné zdroje by čiastočne financovali rozpočet EÚ
a mohli by úplne nahradiť existujúce komplexné vlastné zdroje
založené na DPH, ktoré Komisia navrhuje odstrániť. Navrhla tiež zníženie
podielu zdroja založeného na HDP. Návrh Komisie na rozhodnutie Rady
o nových vlastných zdrojoch je podrobne uvedený v sprievodnom
legislatívnom texte[8].
Komisia v tejto súvislosti podporuje výzvu Európskeho parlamentu na
uskutočnenie konferencie za účasti parlamentov členských štátov
s cieľom diskutovať o tejto otázke. Z uvedených dôvodov preto Komisia tiež navrhuje značné
zjednodušenie otázky zliav a korekcií. Pokusy o vyrovnanie rozdielov
medzi platbami členských štátov do rozpočtu EÚ a príjmami
z rôznych výdavkových politík EÚ v rozpočte spôsobujú
nezrovnalosti a obmedzujú schopnosť rozpočtu EÚ prinášať
pridanú hodnotu. Komisia preto v súlade so závermi zasadnutia Európskej
rady vo Fontainebleau v roku 1984 navrhuje znížiť príspevky
členských štátov, pre ktoré tieto vo vzťahu k ich
relatívnej prosperite predstavujú nadmernú rozpočtovú záťaž.
4.
Základné princípy rozpočtu EÚ
Rozpočet EÚ sa odlišuje od vnútroštátnych
rozpočtov. EÚ nefinancuje priamu zdravotnú starostlivosť alebo
vzdelávanie. Rovnako nefinancuje policajné alebo ozbrojené sily. Jeho základom
je celoeurópsky prístup, nie vnútroštátny. Jeho relatívne malá
veľkosť umožňuje aby bol zameraný na oblasti, v ktorých prináša
vysokú pridanú hodnotu pre EÚ[9].
Cieľom rozpočtu EÚ nie je financovať opatrenia, ktoré môžu
členské štáty financovať z vlastných zdrojov. Jeho účelom
je financovanie činností, ktoré musia byť financované, aby EÚ mohla
existovať, alebo je možné ich vykonať efektívnejšie
a s nižšími nákladmi prostredníctvom spoločného financovania
z rozpočtu EÚ. Účelom rozpočtu EÚ je: (a)
financovať spoločné politiky, ktoré na
základe dohody členských štátov majú byť riešené na úrovni EÚ
(napríklad spoločná poľnohospodárska politika); (b)
vyjadrovať solidaritu medzi všetkými
členskými štátmi a regiónmi, podporiť rozvoj najslabších
regiónov, čo umožní EÚ fungovať ako jednotný hospodársky priestor
(napríklad prostredníctvom politiky súdržnosti); (c)
financovať zásahy na dokončenie
vnútorného trhu, ktoré by ani najvyspelejšie členské štáty nemohli
samostatne financovať. Rozpočet EÚ umožňuje namiesto čisto
národnej perspektívy použiť európsku perspektívu (napríklad
prostredníctvom celoeurópskeho financovania infraštruktúry); pomáha tiež
odstrániť nákladnú duplikáciu rôznych vnútroštátnych schém, ktoré
čiastočne plnia rovnaké ciele; (d)
zaistiť synergie a úspory z rozsahu
prostredníctvom uľahčenia spolupráce a spoločného riešenia
problémov, ktoré členské štáty nemôžu riešiť samostatne (napríklad
podpora výskumu a inovácií na svetovej úrovni, spolupráca v oblasti
vnútorných záležitostí, migrácie a spravodlivosti); (e)
poskytnúť odpoveď na pretrvávajúce
a nové problémy, ktoré si vyžadujú spoločný, celoeurópsky prístup
(napríklad v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, humanitárnej
pomoci, demografických zmien a kultúry). Komisia na základe toho pri návrhu budúceho
VFR uplatnila princípy, ktoré boli uvedené v preskúmaní rozpočtu
z roku 2010: ·
zameranie na plnenie hlavných politických priorít, ·
zameranie na pridanú hodnotu EÚ, ·
zameranie na vplyvy a výsledky, ·
vzájomné výhody v celej Európskej únii. Rozpočet EÚ vyjadruje „politiku
v číslach“. Financovanie musí preto byť v súlade
s existujúcim regulačným prostredím a politickými prioritami
v príslušných oblastiach. Financovanie musí priniesť očakávané
výsledky. Štátne orgány nie sú „oprávnené“ získať prostriedky na výdavky
podľa vlastnej úvahy. Prostriedky z rozpočtu EÚ prijímajú
s cieľom plniť dohodnuté spoločné ciele EÚ. Programy
a nástroje zahrnuté do tohto návrhu VFR boli preto upravené tak, aby sa
zaistilo, že ich výsledky podporia hlavné politické priority EÚ.
Charakteristickými znakmi budúceho súboru finančných programov
a nástrojov bude zameranie na výsledky, zvýšené využitie podmienenosti
a zjednodušenie plnenia. ·
Výsledky budú
jednoznačne súvisieť s uplatňovaním stratégie Európa 2020
a dosahovaním jej cieľov. To znamená zamerať programy na
obmedzený počet dôležitých priorít a opatrení, ktoré môžu dosiahnuť
požadované ciele. Je potrebné vyhnúť sa fragmentácii
a nekoordinovaným zásahom. Pokiaľ je to možné, budú existujúce
programy zlúčené (napríklad v oblastiach ako vnútorné záležitosti,
vzdelávanie a kultúra) a/alebo upravené (ako napríklad výskum
a súdržnosť), aby sa zaistilo integrované plánovanie a jednotný súbor
mechanizmov na implementáciu, kontrolu a predkladanie správ. ·
Zjednodušenie: súčasné
pravidlá financovania boli upravené nielen v súvislosti s požiadavkou
zodpovednosti pri výdavkoch z verejných prostriedkov, ale aj
v súvislosti s minulými problémami. Dôsledkom je rôznorodosť
a komplexnosť pravidiel, ktoré sú ťažko uplatniteľné
a kontrolovateľné. Táto komplexnosť predstavuje pre príjemcov
a pre Komisiu a členské štáty nadmernú administratívnu
záťaž, ktorá sa môže nechcene prejaviť v odradení od účasti
a omeškaní pri vykonávaní. V súčasnosti sa pracuje na zjednodušení
všeobecných pravidiel (nariadenie o rozpočtových pravidlách)
a pravidiel špecifických pre jednotlivé sektory. ·
Podmienenosť: S
cieľom klásť väčší dôraz na výsledky ako na vstupy alebo sumy
bude pri programoch a nástrojoch zavedená podmienenosť. To platí
najmä v prípade veľkých výdavkových blokov pri politike súdržnosti
a v poľnohospodárstve, kde sa od členských štátov
a príjemcov bude vyžadovať preukázanie skutočnosti, že prijaté
prostriedky sa využívajú na rozšírenie plnenia politických priorít EÚ. Komisia
zaistí súdržnosť medzi celkovou ekonomickou politikou EÚ
a rozpočtom EÚ, najmä aby predišla situáciám, keď
účinnosť financovania z prostriedkov EÚ bude oslabená nevhodnými
makrofiškálnymi politikami. ·
Vplyv investícií: Na
základe spolupráce so súkromným sektorom na inovatívnych finančných
nástrojoch je možné zvýšiť vplyv rozpočtu EÚ, čo umožní
väčší počet strategických investícií a rozšíri potenciál rastu
EÚ. Skúsenosti pri spolupráci predovšetkým so skupinou Európskej
investičnej banky (EIB) a vnútroštátnymi a medzinárodnými
finančnými inštitúciami boli pozitívne a budú pri budúcom VFR
zohľadnené. Záruky a schémy na zdieľanie rizika umožnia
finančnému sektoru poskytnúť viac kapitálu a úverov inovatívnym
spoločnostiam alebo na infraštruktúrne projekty. Týmto spôsobom tiež môžu
finančné nástroje prispieť k celkovému rozvoju finančných
trhov po prekonaní krízy.
5.
Hlavné nové prvky
V súvislosti s budúcim rozpočtom je
cieľom Komisie realizovať výdavky odlišným spôsobom, pričom bude
väčší dôraz kladený na výsledky a výkonnosť, so zameraním na
plnenie cieľov agendy Európa 2020 prostredníctvom väčšej
podmienenosti v politike súdržnosti a podmienenia priamych platieb
poľnohospodárom ochranou životného prostredia. Budúci rozpočet by mal
byť modernizovaný presunutím prostriedkov do prioritných oblastí, ako
napríklad európska infraštruktúra, výskum a inovácie, ochrana vonkajších
hraníc Únie a priorít v oblasti politiky vonkajších vzťahov, ako
napríklad susedstvo EÚ. Rieši priority zasahujúce do viacerých oblastí
politiky, ako ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy ako
súčasť všetkých hlavných nástrojov a opatrení. Podrobnosti
o prístupe v každej oblasti politiky sú uvedené v časti II
tohto oznámenia. V nasledujúcej časti sú stanovené kľúčové
zmeny, ktoré budú uskutočnené v hlavných výdavkových oblastiach.
5.1.
Horizont 2020: spoločný strategický rámec pre
výskum, inovácie a technologický vývoj
EÚ sa potýka so značným nedostatkom
inovácií[10],
ktorý musí byť odstránený, pokiaľ má EÚ konkurovať ostatným
rozvinutým a rozvíjajúcim sa ekonomikám. Európska únia ako celok zaostáva
za Japonskom a Spojenými štátmi v mnohých kľúčových
indikátoroch, ako napríklad počet registrovaných patentov, objem vývozu
stredne vyspelých a vyspelých výrobkov a podiel výdavkov na výskum
a vývoj na HDP. Výskum a inovácie pomáhajú pri tvorbe
pracovných príležitostí, dosiahnutí prosperity a zlepšení kvality života.
Aj keď je EÚ pri mnohých technológiách na vedúcej pozícii, musí
čeliť zvýšenej konkurencie tradičných súperov
a rozvíjajúcich sa ekonomík. Spoločné programy združujú výskumné
úsilie a môžu tak priniesť výsledky, ktoré členské štáty
samostatne nemôžu dosiahnuť. Cieľom je podporiť zvýšenie
investícií do výskumu a vývoja v celej EÚ, aby bol dosiahnutý podiel
investícií na úrovni 3 % HDP, ktorý je jedným z hlavných cieľov
stratégie Európa 2020. EÚ tiež musí zvýšiť úsilie pri transformácii
vedeckých poznatkov na patentované postupy a produkty s využitím
nielen v priemysle využívajúcom vyspelé technológie, ale podľa
možností aj v tradičných sektoroch. To si vyžaduje úsilie zo strany
štátnych orgánov, súkromného sektora a výskumnej komunity. Komisia
v rámci zásadnej revízie riadiacich štruktúr výskumu v EÚ vytvorila
Európsku radu pre výskum, ktorá prináša pozitívne výsledky. Komisia okrem toho
v návrhu MFF navrhuje zvýšiť úsilie a reorganizovať
a integrovať existujúce nástroje na financovanie výskumu
a inovácií (najmä rámcové programy pre výskum a pre konkurencieschopnosť
a inovácie) s cieľom lepšie prepojiť vymedzené politické ciele
a vytvoriť zjednodušené a štandardizované postupy vykonávania.
Tým sa zmierni administratívna záťaž pre príjemcov. Komisia navrhuje, aby bolo financovanie
výskumu a inovácií v budúcnosti založené na troch hlavných oblastiach,
ktoré sú pevne zakotvené v stratégii Európa 2020: ·
excelentnosť vo vedeckom výskume, ·
riešenie spoločenských výziev, ·
dosiahnutie vedúcej pozície v oblasti
priemyslu a podpora konkurencieschopnosti. Spoločný strategický rámec (s názvom
HORIZON 2020) spolu s využitím národných výskumných programov obmedzí
fragmentáciu a zaistí väčšiu súdržnosť. Bude úzko prepojený
s hlavnými sektorovými politickými prioritami, ako napríklad zdravie,
potravinová bezpečnosť a bioekonomika, energie a zmena
klímy. Európsky inovačný a technologický inštitút bude súčasťou
programu HORIZON 2020 a bude mať dôležitú úlohu pri zblížení troch
strán vedomostného trojuholníka (vzdelávanie – výskum – inovácia)
prostredníctvom vedomostných a inovačných komunít. Jedným zo znakov
nového prístupu k financovaniu výskumu bude zvýšené využitie inovatívnych
finančných nástrojov na základe úspešného príkladu finančného
nástroja s rozdelením rizika (RSFF). Komisia navrhuje vyčleniť 80 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 na Spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie. Tieto prostriedky budú doplnené významnou podporou výskumu a inovácií v štrukturálnych fondoch. Napríklad od roku 2007 do roku 2013 bolo na výskum a inovácie v európskych regiónoch vynaložených 60 mld. EUR a podobné výdavky môžu byť očakávané v budúcnosti.
5.2.
Solidarita a investície pre udržateľný rast
a zamestnanosť
Politika súdržnosti je dôležitým vyjadrením
solidarity s chudobnejšími a menej rozvinutými regiónmi EÚ. Má však
väčší význam. Jedným z najväčších úspechov EÚ je schopnosť
zvyšovať životnú úroveň všetkých občanov. Pomáha nielen menej
rozvinutým členským štátom a regiónom pri rozvoji a raste, ale
aj má tiež úlohu pri integrácii vnútorného trhu, ktorý predstavuje úspory
z rozsahu pre všetky regióny EÚ bez ohľadu na bohatstvo alebo
veľkosť. Komisia na základe hodnotenia minulých výdavkov zistila
mnoho prípadov pridanej hodnoty a investícií, na základe ktorých boli
vytvorené pracovné príležitosti a dosiahnutý rast. Tieto by sa
neuskutočnili bez podpory rozpočtu EÚ. Výsledky však ukázali aj
určitý rozptyl a nedostatočné stanovenie priorít. Komisia sa
rozhodla navrhnúť zásadné zmeny v politike súdržnosti
v čase, keď sa potýkame s nedostatkom verejných financií
a keď sú viac ako kedykoľvek predtým potrebné investície na
posilnenie rastu. Politika súdržnosti má tiež kľúčovú
úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 v celej EÚ. Komisia navrhuje
posilniť zameranie na výsledky a účinnosť výdavkov na
súdržnosť prostredníctvom systematickejšieho prepojenia politiky
súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020. Okrem toho navrhuje
vytvoriť novú kategóriu „prechodných regiónov“, ktoré nahradia
súčasný systém rušenia a zavádzania. Táto kategória bude
zahŕňať všetky regióny, v ktorých HDP per capita dosahuje
75 % až 90 % priemeru EÚ–27. Nezamestnanosť a pretrvávajúca
vysoká úroveň chudoby si vyžadujú opatrenia na úrovni EÚ
a členských štátov. Vzhľadom na to, že sa Únia potýka
s rastúcimi problémami nedostatočnej úrovne kvalifikácie, nízkej
výkonnosti aktívnej politiky na pracovnom trhu a vo vzdelávacích
systémoch, sociálneho vylúčenia marginalizovaných skupín a nízkej
pracovnej mobility, sú potrebné politické iniciatívy a konkrétne podporné
opatrenia. Mnohé z týchto problémov boli zhoršené finančnou
a ekonomickou krízou, demografickými a migračnými trendmi
a rýchlym tempom technologických zmien. Ak nebudú účinne riešené,
predstavujú zásadný problém pre sociálnu súdržnosť
a konkurencieschopnosť. Preto je dôležité, aby investície do
infraštruktúry, regionálnej konkurencieschopnosti a rozvoja podnikania,
zamerané na posilnenie rastu, boli sprevádzané opatreniami zameranými na
politiky na pracovnom trhu, v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy,
sociálneho zahrnutia, prispôsobivosti, ako aj na politiky zamerané na podniky
a podnikateľov a na zvýšenie administratívnej kapacity. Pri tomto úsilí zohráva kľúčovú
úlohu Európsky sociálny fond (ESF). Podľa návrhu by sa od členských
štátov vyžadovalo stanovenie spôsobu, ktorým by jednotlivé nástroje
financovania prispeli k dosiahnutiu celkových cieľov stratégie Európa
2020, vrátane vytvorenia minimálnych podielov podpory zo štrukturálnych fondov
v rámci ESF pre všetky kategórie regiónov (25 % pre
konvergenčné regióny, 40 % pre prechodné regióny, 52 % pre
konkurencieschopné regióny na základe skutočnosti, že Kohézny fond
naďalej predstavuje jednu tretinu prostriedkov pridelených na politiku
súdržnosti v oprávnených členských štátoch s výnimkou územnej
spolupráce). Uplatňovanie týchto podielov znamená, že minimálny celkový
podiel pre ESF dosiahne 25 % rozpočtových prostriedkov
vyčlenených na politiku súdržnosti, teda 84 mld. EUR. ESF bude
dopĺňať množstvo nástrojov priamo spravovaných Komisiou, ako
napríklad PROGRESS a sieť EURES na podporu tvorby pracovných
príležitostí. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii
je flexibilný fond mimo rozpočtu avšak v rámci finančného rámca,
ktorý podporuje pracovníkov, ktorý boli prepustení v dôsledku zmien
v štruktúre svetového obchodu a pomáha im čo najskôr si
nájsť prácu. Potrebné sumy sú každý rok rôzne, preto Komisia navrhuje, aby
Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii bol ponechaný mimo finančného
rámca. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii môže tiež byť
použitý na pomoc poľnohospodárom a zamestnancom
v poľnohospodárstve, ktorých živobytie by mohlo byť ovplyvnené globalizáciou. Komisia s cieľom zvýšiť
účinnosť výdavkov EÚ a v súlade s územným prístupom
Lisabonskej zmluvy navrhuje vytvoriť spoločný strategický rámec pre
všetky štrukturálne fondy, aby ciele stratégie Európa 2020 boli transformované
do investičných priorít. Cieľom tohto návrhu je oživiť cieľ
územnej súdržnosti stanovený v Lisabonskej zmluve. Komisia
z operačného hľadiska navrhuje uzatvoriť zmluvy
o partnerstve s každým členským štátom. V týchto zmluvách
budú stanovené záväzky partnerov na úrovni štátov a regiónov pri využití
prostriedkov pridelených na vykonanie stratégie Európa 2020 a rámec
výkonnosti, na základe ktorého bude možné hodnotiť pokrok, dosiahnutý pri
plnení záväzkov. Je preto potrebné na tomto základe pevne
prepojiť národné programy reforiem, konvergenčné programy
a programy stability vypracované členskými štátmi
s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny prijaté Radou. Aby sa
zaistilo, že účinnosť výdavkov na súdržnosť nebude oslabená nevhodnými
makrofiškálnymi politikami, bude podmienenosť spojená s novou
ekonomickou správou dopĺňať podmienenosť ex ante stanovenú
v zmluvách, špecifickú pre jednotlivé sektory. V zmluvách budú jasne stanovené ciele
a indikátory a obmedzený počet podmienok (tak podmienok ex
ante, ako ak podmienok spojených s dosiahnutím cieľov, aby ich bolo
možné monitorovať). Budú tiež obsahovať záväzok celoročne
podávať správy o pokroku pri zostavovaní výročných správ
o politike súdržnosti. Financovanie bude sústredené na obmedzený
počet priorít. Konkurencieschopné a prechodné regióny by pridelené
prostriedky z rozpočtu, s výnimkou ESF, využili predovšetkým na
energetickú účinnosť, energiu z obnoviteľných zdrojov, konkurencieschopnosť
MSP a inovácie, kým konvergenčné regióny by pridelené prostriedky
využili na širší rozsah priorít (vrátane budovania inštitucionálnych kapacít,
pokiaľ je to potrebné). Na posilnenie výkonnosti budú zavedené nové
ustanovenia o podmienenosti, aby financovanie z prostriedkov EÚ bolo
zamerané na účinné plnenie cieľov stratégie Európa 2020
prostredníctvom politiky súdržnosti. Podmienenosť bude zavedená vo forme
tak „ex ante“ podmienok, ktoré musia byť zavedené pred poskytnutím
prostriedkov, ako aj „ex post“ podmienok, podľa ktorých bude
uvoľnenie dodatočných podmienok závisieť na výkonnosti.
Nedostatočný pokrok pri plnení týchto podmienok bude dôvodom pozastavenia
alebo odobratia prostriedkov. Podmienenosť bude založená na výsledkoch
a podnetoch na vykonávanie reforiem potrebných na zaistenie účinného
využitia finančných prostriedkov. S cieľom posilniť
zameranie na výsledky a dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 bude
5 % rozpočtu na súdržnosť vyčlenených ako rezerva
a pridelených na základe strednodobého hodnotenia členským štátom
a regiónom, ktorých programy dosiahli určené ciele v súvislosti
s dosiahnutím programových cieľov súvisiacich s cieľmi
stratégie Európa 2020. Ciele programov budú stanovené v súlade
s predpismi politiky súdržnosti. Skúsenosti so súčasným finančným
rámcom ukazujú, že mnohé členské štáty majú ťažkosti s prijímaním
veľkého objemu prostriedkov z EÚ v obmedzenom čase.
Omeškanie pri príprave projektov, záväzkov a výdavkov má za následok
značný objem nevyužitých prostriedkov na konci súčasného obdobia
financovania. Fiškálna situácia v niektorých členských štátoch okrem
toho sťažila uvoľnenie prostriedkov v rámci vnútroštátneho
spolufinancovania. Komisia s cieľom posilniť schopnosť
prijať finančné prostriedky navrhuje niekoľko krokov: ·
stanoviť maximálnu mieru pridelených
prostriedkov na súdržnosť na 2,5 % HDP, ·
umožniť dočasné zvýšenie úrovne
spolufinancovania o 5 až 10 percentuálnych bodov, pokiaľ
členský štát prijíma finančnú pomoc v súlade s článkom 136
alebo 143 ZFEÚ, čím sa zníži objem potrebných prostriedkov
z vnútroštátnych rozpočtov v čase fiškálnej konsolidácie, pri
zachovaní rovnakej celkovej úrovne financovania EÚ, ·
zahrnúť niektoré podmienky v súvislosti
so zlepšením administratívnej kapacity do zmlúv o partnerstve. Komisia
v rámci budúceho VFR navrhuje zamerať najväčší podiel
financovania na súdržnosť na najmenej rozvinuté regióny
a členské štáty. Navrhuje tiež pomôcť regiónom, ktoré sa
presunuli z kategórie „konvergenčný región“ prostredníctvom obmedzenia
znižovania intenzity pomoci, ktoré by nastalo, ak by sa okamžite presunuli do
kategórie „konkurencieschopný región“. Komisia preto navrhuje, aby si ponechali
dve tretiny úrovne súčasných príspevkov na obdobie trvania budúceho VFR.
Tieto regióny spolu s ostatnými regiónmi s podobnou úrovňou HDP
(medzi 75 % a 90 % HDP EÚ) by vytvorili novú kategóriu
„prechodných regiónov“. Komisia navrhuje vyčleniť 376 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 na výdavky v rámci nástrojov politiky súdržnosti. Táto suma zahŕňa: · 162,6 mld. EUR pre konvergenčné regióny, · 38,9 mld. EUR pre prechodné regióny, · 53,1 mld. EUR pre konkurencieschopné regióny, · 11,7 mld. EUR na územnú spoluprácu, · 68,7 mld. EUR pre Kohézny fond, A 40 mld. EUR na nástroj Connecting Europe Európsky sociálny fond (na základe vzorca 25/40/52) podľa kategórie regiónu bude predstavovať aspoň 25 % prostriedkov určených na politiku súdržnosti, pričom prostriedky na nástroj „Spájame Európu“, t.j. 84 mld. EUR, sú oddelené. Mimo VFR: · 3 mld. EUR pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, · 7 mld. EUR pre Európsky fond solidarity
5.3.
Spájanie Európy
Riadne fungujúci jednotný trh závisí od
modernej, výkonnej infraštruktúry, ktorá Európu spája najmä v oblastiach
dopravy, energie a informačných a komunikačných technológií
(IKT). Odhaduje sa, že na dokončenie
transeurópskych energetických sietí je potrebných približne 200 mld. EUR
a v rozmedzí rokov 2014 až 2020 je do transeurópskych energetických
sietí potrebné investovať 540 mld. EUR a viac ako 250 mld. EUR do
IKT. Trh poskytne hlavnú časť potrebných investícií, najmä
v energetickom sektore a v sektore IKT sietí. Je však potrebné
riešiť zlyhanie trhu s cieľom odstrániť pretrvávajúce
nedostatky, prekážky a zaistiť dostatočné cezhraničné
prepojenia. Skúsenosti však ukazujú, že členské štáty nepriraďujú
dostatočne vysokú prioritu cezhraničným investíciám zasahujúcim do
viacerých štátov, ktorých cieľom je vybudovanie infraštruktúry potrebnej
pre fungovanie vnútorného trhu. To je ďalším príkladom pridanej hodnoty
rozpočtu EÚ. Jeho prostredníctvom je možné zabezpečiť
financovanie celoeurópskych projektov, ktoré spájajú centrálne a okrajové
oblasti v prospech všetkých občanov. Komisia sa preto rozhodla navrhnúť
vytvorenie nástroja Connecting Europe s cieľom urýchliť rozvoj
infraštruktúry, ktorú EÚ potrebuje. Tieto spojenia posilňujúce rast
poskytnú lepší prístup na vnútorný trh a ukončia izoláciu niektorých
ekonomických „ostrovov“. Napríklad časti EÚ, ktoré ešte nie sú prepojené
na hlavné elektrické a plynové siete, závisia v otázke dodávky
energie od investícií v iných členských štátoch. Nástroj Connecting
Europe prostredníctvom zaistenia celoeurópskeho prístupu k rôznym zdrojom
a poskytovateľom v Únii a mimo nej značne posilní
energetickú bezpečnosť. Pomôže tiež realizovať nový koncept
teritoriálnej súdržnosti, ktorý bol zavedený v Lisabonskej zmluve.
Prostredníctvom celoeurópskej dostupnosti vysokorýchlostných IKT sietí
a celoeurópskych IKT služieb bude tiež prekonaná roztrieštenosť
jednotného trhu. Pomôžu tiež malým a stredným podnikom pri hľadaní
možností rastu na domácich trhoch. V rámci tohto nástroja budú financované vopred
určené infraštruktúrne projekty v oblasti dopravy, energetiky a IKT,
ktoré sú pre EÚ prioritné. Tie zahŕňajú fyzickú infraštruktúru
a infraštruktúru informačných technológií, pri zohľadnení
kritérií udržateľného rozvoja. Zoznam navrhovaných infraštruktúrnych
projektov (chýbajúce spojenia) sprevádza predkladaný návrh. Nástroj Connecting Europe bude riadený
centrálne a bude financovaný na základe určeného rozpočtu
a prostredníctvom vyčlenených súm na dopravu v Kohéznom fonde.
Úrovne spolufinancovania z rozpočtu EÚ budú vyššie v prípade
investícií, ktoré sa uskutočnia v „konvergenčných regiónoch“,
ako v prípade „konkurencieschopných“ regiónov. Miestna a regionálna
infraštruktúra bude napojená na prioritnú infraštruktúru EÚ, pričom bude
spájať všetkých občanov EÚ a môže byť (spolu-) financovaná
zo štrukturálnych fondov (Kohézny fond a/alebo ERDF v závislosti od
situácie v členskom štáte/regióne). Komisia vzhľadom na
nedostatok infraštruktúry v nových členských štátoch pre Kohézny fond
navrhuje takmer nezmenenú úroveň prostriedkov. To pomôže posilniť
investície do dopravy v oprávnených regiónoch a podporí spojenia
medzi nimi a celou EÚ. Nástroj Connecting Europe poskytuje možnosti
na využitie inovatívnych finančných nástrojov na zaistenie väčšieho
objemu investícií a ich urýchlenie, ktoré by mohlo byť dosiahnuté len
prostredníctvom financovania z verejných zdrojov. Komisia bude úzko
spolupracovať s EIB a ostatnými bankami, ktoré
uskutočňujú verejné investície, pri zaistení kombinácie financovania
týchto projektov. Komisia bude predovšetkým podporovať využitie dlhopisov
na projekty EÚ[11],
ako prostriedku na zabezpečenie realizácie týchto dôležitých projektov. Niektoré z infraštruktúrnych projektov
v záujme EÚ budú musieť prechádzať susediacimi krajinami
a krajinami zapojenými do procesu rozširovania. Komisia navrhne zjednodušené
prostriedky na ich spojenie a financovanie prostredníctvom nového nástroja
s cieľom zaistiť súdržnosť medzi vnútornými
a vonkajšími nástrojmi. To znamená existenciu integrovaného súboru
pravidiel, aby financovanie príslušných projektov bolo sprístupnené
z rôznych okruhov rozpočtu EÚ. Komisia navrhuje vyčleniť 40 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 pre nástroj Connecting Europe. Tieto prostriedky bude dopĺňať 10 mld. EUR, ktoré budú vyčlenené v Kohéznom fonde na súvisiace investície v doprave. Táto suma zahŕňa 9,1 mld. EUR pre energetický sektor, 31,6 mld. EUR na dopravu (vrátane 10 mld. EUR z Kohézneho fondu) a 9,1 mld. EUR na IKT.
5.4.
Efektívna spoločná poľnohospodárska
politika
Spoločná poľnohospodárska politika
(CAP) je jednou z mála skutočne spoločných politík EÚ. Je
navrhnutá tak, aby bol poľnohospodársky sektor v Európe
udržateľný, a to prostredníctvom posilnenia konkurencieschopnosti,
zaistenia dostatočného a bezpečného zásobovania potravinami,
ochrany životného prostredia a vidieka pri zachovaní spravodlivej životnej
úrovne pre poľnohospodárov. Nahrádza 27 odlišných vnútroštátnych
poľnohospodárskych politík a pre vnútroštátne rozpočty
predstavuje úspory, pretože poľnohospodárom sa poskytuje priama podpora
z rozpočtu EÚ bez vnútorného spolufinancovania. Komisia sa prostredníctvom navrhovaných zmien
vo financovaní usiluje vo väčšej miere integrovať CAP v rámci
stratégie Európa 2020, pri súčasnom zaistení stabilnej úrovne príjmov pre
európskych poľnohospodárov. V budúcnosti bude rozpočet na poľnohospodárstvo
využitý nielen na zvýšenie poľnohospodárskej produktivity, zaistenie
spravodlivej životnej úrovne pre poľnohospodársku komunitu, stabilizáciu
trhu, zaistenie dostupnosti surovín a ich prístupnosti pre
spotrebiteľov za rozumné ceny, ale podporí tiež udržateľné riadenie
prírodných zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a vyvážený územný rozvoj
v celej Európe. Tri prvky stratégie Európa 2020 – inteligentný,
udržateľný a inkluzívny rast – budú začlenené do budúcej fázy vývoja
CAP. Zmeny, ktoré navrhuje Komisia, sú určené
na vytvorenie spravodlivejšieho systému podpory v celej EÚ, prepojenie
poľnohospodárstva a politiky v oblasti životného prostredia
s cieľom udržateľne spravovať vidiek a zaistiť,
aby poľnohospodárstvo aj naďalej prispievalo k prosperite
ekonomiky na vidieku. Postupne bolo v rámci CAP zavedených niekoľko
povinností a poplatkov, ktoré v skutočnosti patria do iných
oblastí politiky. Komisia v rámci budúceho VFR využije príležitosť
znovu zamerať CAP na hlavné a nové aktivity. Preto napríklad
prostriedky určené na bezpečnosť potravín boli presunuté do
tretieho okruhu rozpočtu a potravinová pomoc pre najchudobnejších
bude v budúcnosti financovaná z okruhu 1, kde viac zodpovedá
cieľu znížiť chudobu v rámci stratégie Európa 2020. Komisia
navrhne rozšírenie rozsahu pôsobnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa
globalizácii, aby zahŕňal pomoc poľnohospodárom, ktorých
živobytie môže byť ovplyvnené globalizáciou. Dva základné piliere štruktúry CAP budú
zachované. Hlavné zmeny, ktoré navrhuje Komisia, sa týkajú: Priamych platieb, ktoré budú podmienené
ochranou životného prostredia: s cieľom
zaistiť, aby CAP prispela k naplneniu cieľov EÚ v oblasti
ochrany životného prostredia a klímy, okrem požiadaviek krížového plnenia
súčasnej legislatívy, bude 30 % priamej podpory podmienenej ochranou
životného prostredia. To znamená, že všetci poľnohospodári musia
zaviesť postupy podporujúce ochranu životného prostredia, ktoré budú
vymedzené v právnych predpisoch a kontrolovateľné. V dôsledku
toho v sektore poľnohospodárstve nastane posun smerom
k udržateľnej správe, pričom poľnohospodári budú
dostávať platby za dodávky verejných statkov. Konvergencia platieb: na zaistenie spravodlivejšej distribúcie priamej podpory pri
zohľadnení rozdielov, ktoré stále existujú na úrovni príjmov
a nákladov na vstupy, budú úrovne priamej podpory za hektár progresívne
prispôsobené. To bude dosiahnuté tak, že všetky členské štáty
s úrovňou priamych platieb menej ako 90 % priemeru postupne
znížia rozdiel medzi súčasnou úrovňou a navrhovanou úrovňou
o jednu tretinu. Táto konvergencia bude financovaná proporčne
všetkými členskými štátmi, v ktorých priame platby prekračujú
priemer EÚ. Prostriedky pridelené na rozvoj vidiek budú tiež prehodnotené na
základe objektívnejších kritérií a budú lepšie zamerané na ciele politiky.
To zaistí spravodlivejšie zaobchádzanie s poľnohospodármi
vykonávajúcimi rovnaké aktivity. Komisia predloží návrhy, ktoré umožnia
flexibilitu medzi dvomi piliermi, aby v rámci CAP existovala možnosť
reagovať na problémy v súvislosti s ekonomickými, sociálnymi,
environmentálnymi a geografickými zvláštnosťami európskeho
poľnohospodárstva v 21. storočí a účinne prispieť
k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Stanovenia limitu pre priame platby prostredníctvom obmedzenia základnej úrovne priamej podpory, ktorú
môžu veľké poľnohospodárskej podniky získať, pri zohľadnení
úspor z rozsahu a priamych pracovných príležitostí, ktoré tieto
podniky vytvárajú. Komisia navrhuje, aby vzniknuté úspory boli opätovne
prevedené do rozpočtových prostriedkov vyčlenených na rozvoj vidieka
a zachované v rámci prostriedkov určených pre členské
štáty, z ktorých pochádzajú. Komisia sa domnieva, že tieto nové prvky môžu
byť začlenené v rámci súčasných dvoch pilierov štruktúry
CAP. Tá bude preto v budúcnosti obsahovať prvý pilier, ktorý bude
spravodlivejšie distribuovaný a viac zameraný na ochranu životného
prostredia a druhý pilier, ktorá je viac zameraný na
konkurencieschopnosť a inovácie, zmenu klímy a životné prostredie.
Zlepšené plánovanie cieľov by malo viesť k efektívnejšiemu
využívaniu dostupných finančných prostriedkov. Druhý pilier CAP, ktorý sa
vzťahuje na rozvoj vidieka, bude naďalej prispievať
k plneniu špecifických vnútroštátnych a/alebo regionálnych potrieb pri
zohľadnení potrieb EÚ, a rovnako ako ostatné štrukturálne fondy bude
podliehať ustanoveniam o podmienenosti na základe výkonnosti,
stanovených v stratégii Európa 2020. Od roku 2013 bude Európsky
poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) zahrnutý do spoločného
strategického rámca pre všetky štrukturálne fondy a do zmlúv, ktoré budú
uzatvorené so všetkými členskými štátmi. Zdôraznením teritoriálneho
rozmeru sociálno-ekonomického rozvoja a kombinácie dostupných prostriedkov
EÚ do jednej zmluvy bude v budúcnosti lepšie podporovaný ekonomický rozvoj
vidieckych oblastí v celej EÚ. Komisia tiež navrhuje reštrukturalizáciu
trhových opatrení, ktoré v súčasnosti patria do prvého piliera CAP.
Európske poľnohospodárstvo sa v súčasnosti čelí rôznym
problémom, predovšetkým potrebe reagovať na nepredvídateľné
okolnosti, alebo uľahčiť vykonanie zmien vyžadovaných
medzinárodnými obchodnými dohodami. Komisia preto navrhuje vytvorenie dvoch
nástrojov mimo viacročného finančného rámca, ktoré budú
podliehať rovnakému zrýchlenému postupu ako rezerva na núdzovú
pomoc(Emergency Aid Reserve – EAR): núdzového mechanizmu určeného na
reakciu na krízové situácie (napríklad problém s bezpečnosťou
potravín) a rozšírenie rozsahu pôsobnosti Európskeho fondu na
prispôsobenie sa globalizácii. Komisia navrhuje vyčleniť 281,8 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky a 89,9 mld. EUR na rozvoj vidieka. Tieto prostriedky bude dopĺňať ďalších 15,2 mld. EUR: · 4,5 mld. EUR na výskum a inovácie v rámci potravinovej bezpečnosti, bioekonómie a udržateľného poľnohospodárstva (v Spoločnom strategickom rámci pre výskum a inovácie), · 2,2 mld. EUR na potravinovú bezpečnosť v rámci okruhu 3, · 2,5 mld. EUR na potravinovú pomoc pre najchudobnejších v rámci okruhu 1, · 3,5 mld. EUR v rámci novej rezervy na krízy v potravinovom sektore, · 2,5 mld. EUR pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.
5.5.
Investície do ľudského kapitálu
Hlavné ciele stratégie Európa 2020 zamerané na
zvýšenie vyššej vzdelanosti a zníženie miery predčasného ukončenia
školskej dochádzky nebudú dosiahnuté bez zvýšenia investícií do ľudského
kapitálu. Najväčší príspevok z rozpočtu EÚ na investície do
ľudského kapitálu pochádza z Európskeho sociálneho fondu. Okrem
aktivít fondu existuje potenciál zvýšenia podpory EÚ pre všetky úrovne
inštitucionalizovaného vzdelávania a odbornej prípravy (školské, vyššie,
odborné, vzdelávanie dospelých), ako aj neformálneho vzdelávania
a odbornej prípravy. Jedným z hlavných úspechov súčasného
programu Celoživotného vzdelávania (LLP), programov Erasmus Mundus
a Mládež v akcii je rast medzinárodnej vzdelávacej mobility.
S cieľom zvýšiť úroveň schopností a pomôcť pri
riešení vysokej úrovne nezamestnanosti mladých v mnohých členských
štátoch budú v rámci obdobia trvania budúceho VFR podporované opatrenia, ktoré
sú v súčasnosti začlenené do programu Leonardo, ktorý
občanom pomáha získať vzdelanie v zahraničí v rámci EÚ
v oblastiach ako príprava na zamestnanie a tiež pri tvorbe
a transfere inovatívnych politík medzi jednotlivými členskými štátmi.
V súčasnosti je pre študentov magisterského štúdia
v zahraničných členských štátoch dostupná len veľmi malá
finančná podpora. Komisia v spolupráci s EIB navrhne vytvorenie
inovatívneho programu na poskytnutie záruk študentom magisterského štúdia na
mobilitách. Komisia preto navrhuje posilniť programy Únie v oblasti
vzdelávania a odbornej prípravy a zvýšiť objem finančných
prostriedkov pridelených na tieto činnosti. Financovanie kultúrnych a mediálnych
aktivít z prostriedkov EÚ podporuje spoločné kultúrne dedičstvo
Európanov a jeho cieľom je tiež zvýšiť cirkuláciu tvorivých
európskych diel v rámci EÚ aj mimo nej. Súčasné programy zohrávajú
jedinečnú úlohu pri stimulovaní cezhraničnej spolupráce, podporovaní
partnerského učenia a profesionalizácii týchto sektorov. Rastúca
ekonomická úloha kultúry a odvetvia tvorivého priemyslu je v súlade
s cieľmi stratégie Európa 2020. Súčasná štruktúra programov
a nástrojov je však nesúrodá. Charakteristické je šírenie projektov malého
rozsahu, pričom niektorých z nich nedosahujú trvalý účinok.
Niektoré z činností sa tiež prekrývajú. To viedlo k zvýšeniu
nákladov na riadenie a zmiatlo potenciálnych žiadateľov. Komisia preto navrhuje zjednodušiť
súčasnú štruktúru a zaviesť jednotný, integrovaný program
v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Program bude
zameraný na rozvoj schopností a mobility ľudského kapitálu. Z
rovnakých dôvodov vznikne synergia aj pri programoch, ktoré súvisia
s kultúrou. Postupy podávania žiadostí
a monitorovanie a hodnotenie projektov bude zjednodušené aj
prostredníctvom riadenia projektov národnými agentúrami. Na obdobie rokov 2014 – 2020 Komisia navrhuje vyčleniť 15,2 mld. EUR na oblasť vzdelávania a odbornej prípravy a 1,6 mld. EUR na oblasť kultúry. Tieto prostriedky budú doplnené významnou podporou vzdelania a odbornej prípravy v štrukturálnych fondoch. Napríklad od roku 2007 do roku 2013 bolo na vzdelanie a odbornú prípravu v európskych regiónoch vynaložených približne 72,5 mld. EUR a podobné výdavky môžu byť očakávané v budúcnosti.
5.6.
Riešenie problémov migrácie
Dôležitosť politík v oblasti
vnútorných vecí, ktoré sa týkajú bezpečnosti, migrácie a ochrany
vonkajších hraníc v poslednej dobe rástla. V tejto oblasti boli
v rámci Lisabonskej zmluvy vykonané zásadné zmeny. Ich dôležitosť
bola potvrdená Štokholmským programom[12]
a akčným plánom na jeho implementáciu[13]. Mimoriadne dôležitým cieľom je
vytvoriť priestor bez vnútorných hraníc, do ktorého občania
členských štátov EÚ a tretích krajín s právom na vstup
a pobyt môžu vstúpiť, voľne sa pohybovať, žiť
v ňom a pracovať a môžu si byť istí, že ich práva
budú dodržané a že bude zaručená ich bezpečnosť.
Súčasne narástli obavy verejnosti z nelegálneho prisťahovalectva
a integrácie. Prisťahovalecká a integračná politika
orientovaná na budúcnosť je kľúčová pri posilnení
konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti v EÚ, pričom
bude obohacovať spoločnosť a vytvorí príležitosti pre
všetkých. Dokončenie bezpečnejšieho a účinnejšieho európskeho
azylového systému, ktorý zodpovedá našim hodnotám, zostáva prioritou. Táto
oblasť je celkovo jasná pridaná hodnota mobilizácie rozpočtu EÚ. Komisia pri budúcom viacročnom
finančnom rámci navrhuje zjednodušiť štruktúru výdavkových nástrojov
prostredníctvom zníženia počtu programov a ich transformácie do dvoch
pilierov, ktoré bude tvoriť Migračný a azylový fond a Fond
pre vnútornú bezpečnosť. Oba fondy budú mať externý rozmer pri
zaistení kontinuity financovania s pôvodom v EÚ, ktoré je určené
pre tretie krajiny, napríklad na presídlenie utečencov, readmisiu
a regionálne ochranné programy. Komisia tiež predpokladá presun od
ročného plánovania k viacročnému plánovaniu. Tým sa zníži
pracovná záťaž Komisie, členských štátov a konečných
príjemcov. Lisabonská zmluva predpokladá spoluprácu EÚ
v boji proti kriminálnym sieťam, obchodovaniu s ľuďmi
a pašovaniu zbraní a drog, ako aj v oblasti civilnej ochrany,
s cieľom zaistiť lepšiu ochranu občanov a životného
prostredia v prípade prírodných a človekom spôsobených
katastrof. Zvýšenie počtu katastrof, ktoré ovplyvňujú európskych občanov,
si vyžaduje systematickejšie opatrenia na európskej úrovni. Komisia preto
navrhuje zvýšiť účinnosť, súdržnosť
a viditeľnosť kapacity EÚ v oblasti reakcie na katastrofy. Komisia navrhuje pre oblasť vnútorných záležitostí vyčleniť 8,2 mld. EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 a 455 mil. EUR pre civilnú ochranu a Európsku kapacitu na núdzové reakcie.
5.7.
EÚ ako globálny aktér
Udalosti mimo hraníc Únie priamo
ovplyvňujú prosperitu a bezpečnosť občanov EÚ. Je
preto v záujme EÚ, aby sa aktívne zapojila do ovplyvňovania udalostí
vo svete s využitím finančných nástrojov. Lisabonská zmluva predstavuje nový
začiatok vo vzťahoch EÚ so zvyškom sveta. Post vysokého
predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,
ktorý je tiež podpredsedom Komisie s dôrazom na koordinačné úlohy bol
vytvorený na základe potreby jednotnej a účinnej interakcie
s medzinárodnými partnermi na základe princípov demokracie, právneho
štátu, ľudských práv a základných slobôd, ľudskej dôstojnosti,
rovnosti a solidarity a rešpektovania princípov charty OSN
a medzinárodných právnych noriem. EÚ bude aj naďalej podporovať
a chrániť ľudské práva, demokraciu a právny štát
v tretích krajinách. To je dôležitým aspektom vonkajších činností pri
ochrane hodnôt Únie. Ďalšou kľúčovou prioritou je dodržať
záväzok EÚ vyčleniť 0,7 % HDP na zámorský rozvoj prostredníctvom
zachovania rozpočtu EÚ ako súčasti spoločného úsilia celej EÚ do
roku 2015, čím sa dosiahne zásadný pokrok pri dosahovaní miléniových
rozvojových cieľov. Na podporu vykonávania Spoločnej stratégie pre
Afriku a Európu bude v rámci Nástroja financovania rozvojovej
spolupráce (DCI) vytvorený nástroj s pôsobnosťou pre celú Afriku,
ktorý bude zameraný na zrejmú pridanú hodnotu medziregionálnych
a kontinentálnych činností. Bude
dostatočne flexibilný aby mohol zahŕňať príspevky
z členských štátov EÚ, afrických štátov, finančných inštitúcií
a súkromného sektora. Nástroj financovania rozvojovej spolupráce bude
okrem toho zameraný na odstránenie chudoby a dosiahnutie rozvojových
cieľov tisícročia v príslušných regiónoch sveta. Záväzky EÚ musia byť prispôsobené
individuálnym okolnostiam. Medzi našimi partnermi sú rozvojové krajiny, ktoré
potrebujú od EÚ špecifickú pomoc. V súlade s nedávnym oznámením
o európskej susedskej politike[14]
je EÚ odhodlaná v dlhodobom horizonte v susedných štátoch
vytvoriť priestor stability, prosperity a demokracie. Historické
udalosti v arabskom svete si tiež vyžadujú pokračujúce investície na
podporu transformácie, ktorá je jasne v našom spoločnom záujme. EÚ
zvýši úsilie pri prevencii kríz s cieľom zachovať mier
a posilniť medzinárodnú bezpečnosť. Dostupné
nástroje tiež môžu uľahčiť záväzok EÚ voči tretím krajinám
v súvislosti s problémami globálneho dosahu, ako zmena klímy, ochrana
životného prostredia, nelegálna migrácia a regionálna nestabilita, a umožnia EÚ
včas a účinne reagovať v prípade prírodných
a človekom spôsobených katastrof vo svete. EÚ je odhodlaná
finančne prispievať k splneniu medzinárodných záväzkov
v oblasti zmeny klímy a biodiverzity. V roku 2003 sa uskutočnila
zásadná racionalizácia týchto nástrojov a priniesla presvedčivejšie
výsledky. Komisia nepovažuje na obdobie budúceho VRF ďalšiu zásadnú zmenu
legislatívnej štruktúry za potrebnú, aj keď navrhla niektoré zmeny
a zvýšenie celkovej úrovne investícií. Hlavnou otázkou budúcej vonkajšej
politiky EÚ je zvýšenie pridanej hodnoty a zameranie na výsledky. Komisia
s cieľom zohľadniť prebiehajúce zmeny v medzinárodnom
meradle navrhuje zmeniť orientáciu financovania programov v
industrializovaných a rýchlo sa rozvíjajúcich štátoch a nahradiť
ich novým nástrojom pre partnerstvo na podporu našich ekonomických záujmov vo
svete. Tým môžu podnikom z EÚ vzniknúť nové obchodné príležitosti
prostredníctvom podpory obchodnej a regulačnej konvergencie
v prípadoch, v ktorých môže financovanie prispieť
k posilneniu ekonomických partnerstiev EÚ vo svete. Európskym podnikom tak
vzniknú nové príležitosti na základe ekonomickej transformácie v mnohých
častiach sveta, kde je však značná konkurencia. Humanitárna pomoc EÚ je v Lisabonskej
zmluve uznaná ako samostatná politika v oblasti vonkajších činností
EÚ s vysokou úrovňou pridanej hodnoty. Jednotný, komplementárny
a koordinovaný prístup EÚ k poskytovaniu humanitárnej pomoci
zaisťuje, že obmedzené zdroje budú účinne využité na plnenie
určených potrieb a podporu úsilia zameraného na účinnejšiu
medzinárodnú humanitárnu kapacitu. Nárast počtu prírodných
a človekom spôsobených katastrof a ich ekonomický dopad si
vyžaduje systematické opatrenia na európskej úrovni na posilnenie pripravenosti
a schopnosti reagovať v rámci Únie aj mimo nej. Komisia
navrhuje, aby reakcia na krízy, prevencia a riadenie boli začlenené
do nástroja humanitárnej pomoci a do mechanizmu v oblasti civilnej
ochrany, ktorého účelom je reagovať na prírodné a človekom spôsobené
katastrofy, ktoré budú vznikať aj naďalej, keďže pociťujeme
účinky zmeny klímy. Komisia je presvedčená, že nástroje
financovania v niektorých oblastiach vnútornej politiky, ako napríklad
vzdelávanie alebo migrácia, by mali byť využité aj na podporu
činností v tretích krajinách vzhľadom na zrejmé výhody
racionalizácie a zjednodušenia prístupu. Na obdobie rokov 2014 – 2020 Komisia navrhuje vyčleniť 70 mld. EUR na vonkajšie nástroje. Prostriedky mimo VFR: · Európsky rozvojový fond (krajiny AKT) 30 mld. EUR, · Európsky rozvojový fond (zámorské krajiny a územia) 321 mil. EUR. · Globálny fond na opatrenia v oblasti klímy a biodiverzity · rezerva na núdzovú pomoc 2,45 mld. EUR.
5.8.
Položky so zvláštnym postavením
Existujú rôzne spôsoby financovania
činností vykonávaných v mene EÚ alebo ako súčasti politík Únie.
Z rôznych dôvodov sú niektoré činnosti financované na základe odlišnej
rozpočtovej schémy alebo len niektorými členskými štátmi. Komisia
v tomto návrhu VFR tiež upozorňuje na množstvo výdavkových návrhov so
zvláštnym postavením.
5.8.1.
Európsky rozvojový fond
V rámci Európskeho rozvojového fondu (EDF) je
financovaná rozvojová pomoc pre rozvojové krajiny, ktoré uzatvorili partnerstvo
s EÚ. Obvykle je financovaná mimo rozpočtu EÚ, aby boli
zohľadnené výnimočné historické vzťahy niektorých členských
štátov so štátmi v rôznych častiach sveta. Komisia sa domnieva, že za
súčasného stavu, keď platnosť dohody z Cotonou (na základe
ktorej EDF poskytuje podporu krajinám AKT) vyprší v roku 2020, podmienky
na integráciu EDF do rozpočtu ešte nie sú splnené. Zváži však podanie
návrhu, s cieľom vytvoriť perspektívu budúceho zahrnutia,
priblížiť model príspevkov do EDF modelu, ktorý je využívaný pre
rozpočet EÚ. To tiež prispeje k viditeľnosti celkových súm
určených na rozvojovú pomoc. Navrhuje sa tiež zlepšiť demokratickú
kontrolu EDF prostredníctvom zosúladenia s DCI, pri zohľadnení
špecifík tohto nástroja.
5.8.2.
Projekty veľkého rozsahu
Skúsenosti ukázali, že projekty veľkého
rozsahu v rámci záujmov EÚ sú obvykle neprimerane nákladné vo vzťahu
k malému rozpočtu EÚ. Ich špecifická povaha znamená, že často
prekročia pôvodné odhady nákladov. V dôsledku toho potreba
dodatočných prostriedkov znamená presun financií, ktoré už boli
vyčlenené na iné prioritné potreby. Neexistuje žiadne udržateľné
riešenie a Komisia sa preto rozhodla predložiť alternatívne návrhy
budúceho financovania vedeckých projektov veľkého rozsahu, pri rozlíšení
projektu Galileo a ostatných projektov. EÚ je jediným vlastníkom projektu Galileo
a na budúce potreby v rámci tohto projektu je v rámci
predkladaného návrhu určený dostatočný rozpočet. Na udržanie
výdavkov na rozumnej úrovni bude potrebné pokračujúce úsilie. To bude
zaistené v nariadení, ktorým sa určí VFR. Fáza plného nasadenia a prevádzkovej
pripravenosti by mala byť dosiahnutá na začiatku obdobia trvania
budúceho finančného rámca. V tomto časovom horizonte by malo byť
prijaté rozhodnutie o novom spôsobe dlhodobej správy. Komisia v prípade projektov ako ITER
a GMES, pri ktorých náklady a/alebo ich prekročenie sú príliš vysoké
na to, aby ich znášal len rozpočet EÚ, navrhuje ich financovanie po roku
2013 mimo VFR. To EÚ umožní v plnej miere dodržiavať medzinárodné
záväzky.
6.
Nástroje a implementácia
6.1.
Zjednodušenie s cieľom zlepšiť
plnenie cieľov
Postupy vykonávania a kontrolné
požiadavky programov EÚ musia zaistiť zodpovednosť ale musia tiež
byť nákladovo účinné. Vykonané zmeny spôsobili, že systém je
v súčasnosti považovaný za príliš komplikovaný a často
odradzuje od účasti a/alebo spomaľuje vykonávanie. Komisia sa preto
rozhodla navrhnúť v celom budúcom MFF zásadné zjednodušenie. V tejto
súvislosti je dôležité, aby pri právnom základe všetkých sektorových programov
bola dosiahnutá rovnováha medzi politickými cieľmi, prostriedkami na ich
dosiahnutie a nákladmi na administratívu a kontrolu. Predovšetkým
podmienky na dosiahnutie politických cieľov budú stanovené nákladovo
účinným spôsobom pri zaistení jasných podmienok oprávnenosti,
zodpovednosti a vhodnej úrovne kontroly, ktorá obmedzí riziko podvodov a vzniku
chýb na rozumnú úroveň pri patričných nákladoch. Akékoľvek zmysluplné zjednodušenie
použitia financovania EÚ si vyžiada spoločné úsilie všetkých inštitúcií
pri revízii všeobecných pravidiel v nariadení o rozpočtových
pravidlách a pripravovaných sektorových pravidiel. Úsilie
o zjednodušenie na úrovni EÚ nedosiahne úplný efekt, ak toto úsilie nebude
prebiehať paralelne na úrovni členských štátov, napríklad
v oblasti zdieľanej správy. Komisia predloží oznámenie
o zjednodušení na konci roku 2011 po predložení všetkých sektorových
návrhov.
6.1.1.
Zníženie počtu programov
Prvým spôsobom dosiahnutia tohto cieľa je
znížiť počet samostatných programov a nástrojov. Viaceré
politické ciele môžu byť dosiahnuté bez zbytočného zvyšovania
počtu nástrojov na ich vykonanie a bez zásadných zmien pravidiel
správy medzi jednotlivými programami. Komplexné programy, ktoré neboli úspešné,
budú zjednodušené a zefektívnené alebo zrušené. Tento prístup je
navrhovaný v niektorých oblastiach – námorné záležitosti a rybné
hospodárstvo, spravodlivosť a základné práva, vnútorné záležitosti,
vzdelávanie a kultúra.
6.1.2.
Zjednotenie rôznych nástrojov do jednotného rámca
Ďalším spôsobom zjednodušenia správy
programov je ich integrácia do jednotného rámca so spoločnými pravidlami
pri obmedzení výnimiek na minimum. Napríklad: ·
Komisia navrhuje zlúčiť tri hlavné zdroje
financovania výskumu a inovácií [súčasný 7. rámcový program,
inovačná časť programu pre konkurencieschopnosť a inovácie
a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)] v rámci
Spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie (CSF). ·
V rámci spoločne spravovaných prostriedkov
– ERDF, ESF, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj
vidieka a pripravovaný Fond pre rybné hospodárstvo a námorné
záležitosti, nahradí spoločný strategický rámec súčasný prístup
vytvárania osobitných strategických smerníc pre jednotlivé nástroje.
6.1.3.
Externalizácia
Komisia tiež navrhuje využiť možnosť
rozsiahlejšieho využitia existujúcich výkonných agentúr. Dvor audítorov
potvrdil, že agentúry poskytujú efektívnejšie služby a zvyšujú
viditeľnosť EÚ. Tento nástroj je predovšetkým vhodný na
pokračovanie súčasných programov, ktoré ešte neboli externalizované
a ktoré zahŕňajú potrebný počet homogénnych
a štandardizovaných činností, čím sa dosiahnu úspory
z rozsahu. To neznamená vytvorenie nových výkonných agentúr, ale
podľa potreby preskúmanie mandátu existujúcich. Tento prístup je dodržaný
napríklad v návrhoch vzdelávacích a kultúrnych programov.
6.1.4.
Začlenenie priorít v jednotlivých
politikách
Optimálne dosiahnutie cieľov
v niektorých oblastiach politiky vrátane oblasti klímy, životného
prostredia, zdravia a základných práv, závisí od začlenenia priorít
do rozsahu nástrojov v iných oblastiach politiky. Ciele v oblasti
klímy napríklad musia byť zohľadnené v nástrojoch aby sa zaistilo,
že prispejú k vybudovaniu nízkouhlíkovej ekonomiky, ktorá bude odolná
voči zmenám klímy. Tým sa posilní konkurencieschopnosť Európy,
vytvorených viac pracovných príležitostí s nižším vplyvom na životné
prostredia, posilnená energetická bezpečnosť a zlepšené zdravie.
V oblasti rozvojovej spolupráce, budú otázky klímy a životného prostredia
a najmä biodiverzity začlenené do všetkých príslušných programov. Preto sa v dôsledku účinného
začlenenia do všetkých hlavných oblastí politiky EÚ (ako napríklad súdržnosť,
výskum a inovácie, poľnohospodárstvo a vonkajšiu spoluprácu)
zvýši príslušná úroveň pridelených prostriedkov v rámci rozpočtu
EÚ. Keďže v rámci jednej činnosti je možné a vhodné
sledovať rôzne ciele, začlenenie podporí dosiahnutie synergií pri
využití prostriedkov na rôzne priority a bude mať za následok zvýšenú
konzistentnosť a nákladovú účinnosť výdavkov.
6.1.5.
Účinnejšia správa
Administratívne výdavky v súčasnosti
predstavujú 5,7 % rozpočtu EÚ. V rámci rozpočtu sú financované
všetky inštitúcie Európskej únie: Európsky parlament (20 %), Európska rada
a Rada (7 %), Komisia (40 %) a menšie inštitúcie. Komisia
za posledných 10 rokov vynaložila značné úsilie na reformu riadenia
ľudských a rozpočtových zdrojov a na zaistenie ich
účinnejšie využívania. To od roku 2004 prinieslo úspory vo výške 3
mld. EUR, a reformný proces prinesie v nasledujúcich rokov
ďalšie úspory vo výške 5 mld. EUR. Súčasťou pokračujúceho
záväzku obmedziť náklady na správu politík EÚ je od roku 2007 prístup
„nulového rastu“ ľudských zdrojov. Komisia navrhuje zjednodušiť
a ďalej racionalizovať administratívu inštitúcií, agentúr
a orgánov EÚ s cieľom vytvoriť modernú, účinnú
a dynamickú organizáciu v súlade s cieľmi stratégie Európa
2020. Komisia s ohľadom na tlak na rozpočty členských
krajín a škrty vo výdavkoch na administratívu preskúmala výdavky všetkých
inštitúcií s cieľom zistiť ďalšie zdroje možných úspor
a zníženia nákladov. V rámci budúceho VFR navrhla zníženie počtu
pracovníkov každej inštitúcie, útvaru, agentúry a iného orgánu
o 5 %. Spolu s inými úsporami sa tak v rámci budúceho VFR
zníži podiel administratívnych výdavkov na minimum. Komisia sa rozhodla nečakať, kým
v roku 2014 začne platiť budúci VFR a navrhnúť
niekoľko zmien v služobnom poriadku, ktoré sa vzťahujú na
zamestnancov inštitúcií EÚ. Tie zahŕňajú novú metódu výpočtu
úpravy platov, zvýšenie pracovného času (z 37,5 hod. na 40 hod. za
týždeň) bez patričného zvýšenia platu, zvýšenie vekového limitu na
odchod do dôchodku a modernizáciu niektorých zastaraných podmienok
v súlade s podobnými trendmi v administratíve členských
štátov. Komisia pripravuje návrh nariadenia, ktorý bude najskôr prediskutovaný
so zástupcami úradníkov v rámci riadneho sociálneho dialógu
a čo najskôr predložený na prijatie Európskemu parlamentu
a Rade.
7.
Trvanie, štruktúra a flexibilita
viacročného finančného rámca
Komisia sa pri zohľadnení stanoviska
Európskeho parlamentu pre budúci VFR rozhodla predložiť sedemročný
časový rámec. To posilní prepojenie s postupným dosiahnutím
cieľov stratégie Európa 2020. Komisia v roku 2016 predloží hodnotenie
vykonávania priloženého finančného rámca, a podľa potreby
predloží potrebné návrhy. Komisia navrhuje, aby okruhy použité v rámci na
roky 2007 – 2013 boli reformované s cieľom
zohľadniť ciele stratégie Európa 2020. Komisia súhlasí so stanoviskom Európskeho
parlamentu, že je potrebná väčšia flexibilita v rámci
rozpočtových okruhov aj medzi okruhmi navzájom, aby Európska únia
bola schopná čeliť novým výzvam a tiež s cieľom uľahčiť
rozhodovací proces v rámci inštitúcií. Komisia preto navrhuje päť
nástrojov mimo finančného rámca (rezerva na núdzovú pomoc, nástroj
flexibility, Fond solidarity a Európsky fond na prispôsobenie sa
globalizácii a nový nástroj na reakciu na krízové situácie
v poľnohospodárstve) a niektoré dodatočné zmeny, ktoré sú
uvedené v sprievodnom návrhu nariadenia o VFR a v návrhu
medziinštitucionálnej dohody o spolupráci v oblasti rozpočtu
a o riadnom finančnom hospodárení. Okrem toho v rámci
právneho základu rôznych budúcich nástrojov bude navrhnuté rozšírené využitie
delegovaných aktov s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri
riadení politík počas rozpočtového obdobia, pri rešpektovaní daností
oboch zložiek legislatívneho orgánu. Pri riadení programov je však tiež potrebné
viac zohľadniť potrebu dôkladnejšieho plánovania budúcich výdavkov
a v budúcnosti predísť prílišnému zvýšeniu množstva nevyužitých
prostriedkov. Komisia preto navrhne opatrenia na zaistenie prísnejších
pravidiel finančného plánovania a riadenia programov financovaných
EÚ, predovšetkým v štrukturálnych fondoch, pri zohľadnení kompetencií
členských štátov pri riadení týchto fondov.
8.
Záver
Komisia v sprievodných legislatívnych
textoch predkladá návrh nariadenia, na základe ktorého bude prijatý nový
viacročný finančný rámec, návrh medziinštitucionálnej dohody (IIA)
o spolupráci v oblasti rozpočtu a o riadnom
finančnom hospodárení a návrh rozhodnutia o vlastných zdrojoch
(s príslušným vykonávacími predpismi). Do konca roku 2011 bude postup stanovený
v tomto oznámení podrobne rozpracovaný v legislatívnych návrhoch
výdavkových programov a nástrojov v jednotlivých oblastiach politiky. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu,
aby podporili orientačné návrhy uvedené v tomto oznámení
a podnikli potrebné kroky v procese vyjednávania, aby sa zaistilo, že
príslušné legislatívne akty, a to vrátane sektorových výdavkových programov
a nástrojov, budú prijaté včas pred začatím trvania nového
finančného rámca 1. januára 2014. Pokiaľ sa Chorvátsko
podľa očakávaní stane členským štátom pred vstupom budúceho
viacročného finančného rámca platnosti, Komisia navrhne potrebné
úpravy tohto rámca. [1] Rezolúcia Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o
investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre
konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu. [2] Pozri napríklad podrobnosti o procese konzultácií
pred schválením revízie rozpočtu EÚ,
http://ec.europa.eu/budget/reform/issues/read_en.htm [3] Podrobnosti o hodnotení Komisie, ktoré je zamerané na
výdavky v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007-2013
a analýza vplyvov predkladaných návrhov sú uvedené v sprievodnom
pracovnom dokumente útvarov Komisie SEK (2011) 868. [4] Rezolúcia Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o
investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre
konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu. [5] Závery Európskej rady z 29. októbra 2010. [6] KOM(2010) 700. [7] Podrobnosti sú uvedené v sprievodnom pracovnom
dokumente útvarov Komisie SEC (2011) 876. [8] KOM(2011) 510. [9] Príklady pridanej hodnoty výdavkov EÚ sú uvedené
v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie SEC (2011) 867. [10] Pozri Správu o konkurencieschopnosti iniciatívy Inovácia v
Únii za rok 2011, SEC (2011) 739. [11] Podrobnosti sú uvedené
v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie SEC(2011) 868. [12] Dokument Rady 17024/09. [13] KOM(2010) 171. [14] KOM(2010) 303. OBSAH Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka............................................................................................. 3 Občania........................................................................................................................................ 7 Civilná ochrana............................................................................................................................. 9 Ochrana klímy............................................................................................................................ 12 Konkurencieschopnosť a MSP................................................................................................... 17 Colná únia a dane....................................................................................................................... 21 Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť................................................................................. 24 Vzdelávanie a kultúra.................................................................................................................. 29 Zamestnanosť a sociálne veci...................................................................................................... 33 Životné prostredie....................................................................................................................... 38 Vonkajšia činnosť....................................................................................................................... 43 Boj proti podvodom................................................................................................................... 49 Zdravie a spotrebitelia................................................................................................................. 51 Vnútorné záležitosti..................................................................................................................... 54 Infraštruktúra – Nástroj „Spájame európu“.................................................................................. 57 Inovačné Finančné Nástroje........................................................................................................ 78 Spravodlivosť............................................................................................................................. 81 Rybné hospodárstvo a námorná politika...................................................................................... 83 Výskum a inovácia...................................................................................................................... 86 Administratíva............................................................................................................................. 90 Poľnohospodárstvo
a rozvoj vidieka
1.
Ciele politiky
Poľnohospodárstvo a lesníctvo
pokrývajú rozsiahlu časť nášho územia a majú kľúčový význam
pre „zdravie“ vidieckeho hospodárstva a formovanie vidieckeho krajinného
rázu. Poľnohospodári zabezpečujú mnoho rozličných funkcií, od
produkcie potravinových a nepotravinových produktov, po správu vidieckych
oblastí, ochranu prírody a cestovný ruch. Spoločná poľnohospodárska politika
(CAP) je navrhnutá tak, aby vytvárala moderné, udržateľné a efektívne
odvetvie poľnohospodárstva v Európe. Jej cieľom je
podporovať konkurencieschopnosť v odvetví, zabezpečiť
dostatok dodávok bezpečných potravín, chrániť životné prostredie
a vidiecke oblasti a zároveň poskytovať
poľnohospodárom slušný životný štandard. CAP je rýdzo európskou politikou. Namiesto
riadenia 27 osobitných poľnohospodárskych politík a rozpočtov
členské štáty spoločne využívajú zdroje a riadia jednu európsku
politiku s jedným európskym rozpočtom. To prirodzene znamená, že CAP
si vyžaduje nemalú časť prostriedkov z rozpočtu EÚ. Napriek tomu
je tento model efektívnejší a zároveň hospodárnejší ako
nekoordinovaný národný prístup. Európske poľnohospodárstvo dnes čelí
viacerým výzvam. V nedávnych rokoch vzrástli poľnohospodárske ceny o
50 %, ale ceny za energie a hnojivá vzrástli o 200, resp. 150 %. To
spôsobilo rýchly, dlhodobý prepad v poľnohospodárskych príjmoch. Toto odvetvie
musí zároveň riešiť otázky súvisiace so zmenou klímy a degradáciou
životného prostredia, ako aj rastúce obavy o bezpečnosť potravín,
územnú rovnováhu a snahy o udržateľný rast. Pod vplyvom týchto výziev sa CAP
v posledných rokoch podstatne menila. Pripravovaná reforma bude
nadväzovať na tento proces a povedie k modernejšej, „zelenšej“
politike pripravenej aktívne prispievať k napĺňaniu
cieľov stratégie Európa 2020 uvoľnením ekonomického potenciálu vidieckych
oblastí, vytvorením miestnych trhov a pracovných miest a bude
sprevádzať reštrukturalizáciu poľnohospodárstva
a podporovať príjmy poľnohospodárov v snahe zachovať
udržateľnosť odvetvia poľnohospodárstva v celej Európe. Reformovaná CAP bude presadzovať
inteligentný, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast podporovaním
zdrojovej efektívnosti s cieľom zachovať výrobnú základňu
pre potraviny, krmivá a obnoviteľné zdroje energií na území EÚ, bude
stimulovať činnosti na zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy,
na ochranu ekosystémov a na boj s úbytkom biodiverzity a zároveň
podporovať diverzifikáciu ekonomických činností vo vidieckych
oblastiach, a tým v celej Európe propagovať územný rozvoj.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje
zachovať súčasnú štruktúru CAP zloženú z dvoch pilierov: · 1. pilier bude aj naďalej poskytovať
priamu podporu poľnohospodárom a podporovať trhové opatrenia.
Priama podpora a trhové opatrenia budú plne financované
z rozpočtu EÚ tak, aby sa na celom jednotnom trhu zabezpečilo
uplatňovanie spoločnej politiky a aby mohol existovať
systém integrovanej správy a kontroly. · 2. pilier CAP bude aj naďalej
zabezpečovať špecifické environmentálne verejné statky, zvyšovať
konkurencieschopnosť odvetví poľnohospodárstva a lesníctva
a podporovať diverzifikáciu ekonomických činností a kvalitu
života vo vidieckych oblastiach. Členské štáty majú voľnosť pri
navrhovaní opatrení založených na špecifických celoštátnych a regionálnych
potrebách, musia však pritom zohľadňovať priority EÚ. Opatrenia
v 2. pilieri spolufinancujú členské štáty, preto je možné
zaručiť plnenie príslušných cieľov a zvýšiť výsledný efekt
politiky rozvoja vidieka. Zvýšením podielov spolufinancovania
pre chudobnejšie regióny v EÚ prispieva 2. pilier aj
k napĺňaniu cieľov európskej politiky súdržnosti. V rámci
uvedených dvoch pilierov dôjde k ich celkovej modernizácii
a zjednodušeniu tak, aby sa dosiahla spravodlivejšia a „zelenšia“
politika, ktorá bude v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Medzi základné
prvky reformy budú patriť: · Rovnocennejšie rozdeľovanie priamej podpory príjmov Z historických príčin sa miera priamej
podpory na hektár určenej poľnohospodárom v EÚ výrazne líši.
Napríklad priemerná priama platba na hektár potenciálne oprávnenej pôdy
a na prijímateľa bude v roku 2013 predstavovať 94,7
eur v Lotyšsku a 475,5 eur v Holandsku. Priemer EÚ-27 je 269,1
eur. Reformou CAP sa
zavedie systém „konvergencie“ tak, aby sa uvedené rozdiely znížili a aby
sa podporilo spravodlivé rozdeľovanie finančnej podpory. Toto
„preváženie“ podpory je hlavným prvkom reformy zameranej na efektívnejšie využívanie
rozpočtových prostriedkov rovnocennejšími a lepšie cielenými priamymi
platbami, ako aj lepším súladom medzi budúcim rozdeľovaním podpory
určenej na rozvoj vidieka a cieľmi politiky. To sa dosiahne
týmto spôsobom: všetky členské štáty s priamymi platbami pod
90 % priemeru EÚ-27 za určité obdobie znížia rozdiel medzi
súčasnou výškou ich priamych platieb a 90 % priemeru EÚ
o jednu tretinu. Takisto sa
zmodernizuje prideľovanie pomoci učenej na rozvoj vidieka tým, že
podiely sa budú určovať na základe niekoľkých objektívnych
územných a ekonomických kritérií, aby boli zohľadnené budúce ciele
hospodárskej, sociálnej, environmentálnej a územnej politiky. · Ekologizácia priamych platieb Povinná „ekologizácia“ priamych platieb je
základným pilierom reformy. Prinesie zlepšenie environmentálneho správania
odvetvia a jasne ukáže, akým spôsobom reformovaná CAP dopĺňa
širokú škálu priorít Únie. Konkrétne bude
30 % priamych platieb podmienených súladom s viacerými
environmentálnymi postupmi nad rámec krížového plnenia. · Podpora pre aktívnych poľnohospodárov V snahe zabezpečiť efektívne
využívanie zdrojov na CAP sa výhody priamej podpory obmedzia na aktívnych
poľnohospodárov. · Strop pre priame platby najväčším poľnohospodárom V súčasnosti dostávajú veľké
poľnohospodárske podniky neúmerne veľký podiel priamej podpory
príjmov z CAP. Reforma CAP zavedie pre tie najväčšie podniky rozumný
a postupný proces určovania „stropov“ výšky priamej podpory príjmov,
pričom sa riadne zohľadnia úspory z rozsahu v prípade
väčších štruktúr, ako aj počet priamych pracovných miest, ktoré
takéto štruktúry vytvorili. · Politika rozvoja vidieka orientovaná na výsledky V snahe maximalizovať synergické
efekty medzi politikou rozvoja vidieka a inými fondmi EÚ určenými na
územný rozvoj sa Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka stane
súčasťou partnerských zmlúv medzi Komisiou a členskými
štátmi. Tieto zmluvy budú nadväzovať na ciele stratégie Európa 2020
a na národné programy reforiem. Budú tvoriť integrovanú stratégiu
územného rozvoja podporovanú všetkými príslušnými štrukturálnymi fondmi EÚ
vrátane rozvoja vidieka. Budú obsahovať ciele založené na dohodnutých
ukazovateľoch, strategických investíciách a viacerých podmienkach. ·
Zjednodušený systém pre drobných
poľnohospodárov Mnohí z prijímateľov priamej podpory
sú drobní poľnohospodári; jednoduchší mechanizmus prideľovania
priamej podpory na ich činnosť podstatne zníži členským štátom
a poľnohospodárom administratívnu záťaž a nezaťaží
rozpočet EÚ. · Trhové výdavky a krízové mechanizmy Dnes čelí európske poľnohospodárstvo
viacerým výzvam, najmä potrebe reagovať na nepredvídateľné
okolnosti, ktoré priamo ovplyvňujú poľnohospodárske príjmy, prípadne
na potrebu zjednodušiť prispôsobenie sa, resp. prechod na požiadavky
v medzinárodných obchodných dohodách. Z tohto
dôvodu sa navrhuje reštrukturalizácia trhových opatrení, ktoré sú
v súčasnosti preskupené v 1. pilieri, a vytvoriť dva
nástroje a rozšíriť ich tak, aby boli mimo rozsahu viacročného
finančného rámca. Vytvorí sa núdzový mechanizmus reagujúci na krízové
situácie (z dôvodu problémov s bezpečnosťou potravín, prípadne
náhlych zmien na trhu), ktorý bude poľnohospodárom poskytovať
okamžitú pomoc zrýchleným postupom. Postup na mobilizáciu tohto fondu bude
rovnaký ako na mobilizáciu rezervy na núdzovú pomoc. Zároveň sa
navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti intervencií Európskeho fondu
na prispôsobenie sa globalizácii, ktoré poskytnú poľnohospodárom
prechodnú podporu na uľahčenie prispôsobenia sa novej situácii
na trhu spôsobenej sprievodnými vplyvmi globalizácie. Navyše Komisia navrhuje
presunúť finančnú podporu na potravinovú pomoc pre najviac
odkázané osoby do okruhu 1 v snahe preskupiť činnosti
v boji proti chudobe a vylúčeniu a presunúť finančnú
podporu na potravinovú pomoc spolu s činnosťami týkajúcimi sa
verejného zdravia.
3.
Implementácia
Zriadením
Európskeho poľnohospodárskeho garančného fondu (EAGF) a Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) došlo
k reštrukturalizácii právneho základu CAP tak, aby sa zosúladili oba jej
piliere. V období po roku 2013 sa navrhuje zachovať nastavenie oboch
fondov tak dlho, ako to bude možné. Návrh nového
článku nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúceho sa
spoločného riadenia je v súlade so súčasnými systémami riadenia
a kontroly platnými pre EAGF a EAFRD. Došlo aj k
výraznému zjednoteniu právnych predpisov EÚ týkajúcich sa organizácie
poľnohospodárskych trhov formou jednotnej spoločnej organizácie trhov
(Common Market Organisation – CMO, nariadenie
č. 1234/2007), vďaka ktorému sa vtedajšie ustanovenia o CMO
v rôznych odvetviach zlúčili do jedného nariadenia. V súčasnosti
prebieha revízia všetkých právnych základov CAP, aby sa tam, kde je to potrebné
a možné, pokračovalo v zjednodušovaní aj v období po roku 2013.
4.
Pridelenie rozpočtových prostriedkov
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011 Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, z toho: · 1. pilier – priame platby a trhové výdavky · 2. pilier – rozvoj vidieka · bezpečnosť potravín · najviac odkázané osoby · rezerva pre krízu v odvetví poľnohospodárstva · Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii · výskum a inovácie týkajúce sa bezpečnosti potravín, biohospodárstva a udržateľného poľnohospodárstva (v rámci Spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie) || 386,9 mld. EUR 281,8 mld. EUR 89,9 mld. EUR 2,2 mld. EUR 2,5 mld. EUR 3,5 mld. EUR do výšky 2,5 mld. EUR 4,5 mld. EUR Občania
1.
Ciele politiky
Lisabonskou zmluvou sa posilňuje
postavenie občanov a občianskych združení v ich účasti
na demokratickom živote v EÚ. Program „Európa pre občanov“ podporuje
medzištátne projekty v oblasti občianskej participácie a európskej
identity. Kým v rôznych oblastiach politiky existujú špecifické opatrenia,
program „Európa pre občanov“ je jediným nástrojom, ktorý občanom
umožňuje angažovať sa vo všeobecných európskych témach, či
už inštitucionálnych, ako sú napr. zmluvy o EÚ alebo voľby
do Európskeho parlamentu, alebo v tých, ktoré zasahujú
do viacerých oblastí politík. Komunikácie, t. j. informovanie
širokej verejnosti o politikách EÚ, je ďalší spôsob, ako zvýšiť
povedomie občanov o európskych záležitostiach, ako
aj o svojich právach. Činnosti zamerané na komunikácu preto
zvyšujú povedomie a zabezpečujú podporu pre politické priority Únie.
2.
Nástroje
Prevažná časť programu „Európa pre
občanov“ je venovaná podpore medzinárodných družobných partnerstiev miest.
Program zároveň zabezpečuje štrukturálnu pomoc pre organizácie
zastrešujúce občiansku spoločnosť na úrovni EÚ a pre
think-tanky. Vďaka týmto strategickým partnerstvám môžu organizácie
zastupujúce európske verejné záujmy prispievať do diskusií na
celoeurópskej úrovni. Tým sa v občianskej spoločnosti
a u občanov EÚ posilňuje pocit zodpovednosti za program EÚ
a podporuje kultúra občianskej participácie v prospech EÚ a
členských štátov. Program takisto prispieva k rozvoju spoločného
porozumenia európskej histórie (najmä pokiaľ ide o holokaust
a stalinizmus) podporou spomienkových projektov. ·
Od roku 2007 sa na aktivitách podporujúcich tento
program zúčastnilo každoročne okolo 1 milióna európskych
občanov. ·
V rokoch 2007 až 2010 bolo uskutočnených
približne 800 spomienkových projektov a projektov zameraných na
občiansku spoločnosť a viac ako 4000 družobných projektov
partnerských miest. ·
Program zároveň podporuje viac ako 50 hlavných
think-tankov na úrovni EÚ, strešných organizácií a sietí, ktoré vystupujú
ako multiplikátory a kľúčoví partneri inštitúcií EÚ. Okrem tohto špecifického programu je na
zabezpečenie účinnej komunikácie poltických priorít Únie potrebná
efektívnejšia komunikácia so širokou verejnosťou a výraznejšie
synergie komunikačných aktivít Komisie. Preto bude ustanovenie
o komunikácii vrátane korporátnej komunikácie súčasťou každého
právneho základu novej generácie právnych nástrojov na roky
2014 – 2020.
3.
Implementácia
Program „Európa pre občanov“ centrálne
riadi Komisia v spolupráci so Vzdelávacou a audiovizuálnou výkonnou
agentúrou (Education and Audiovisual Executive Agency – EACEA).
V tejto činnosti ich podporuje programová rada zložená zo zástupcov
vlád členských štátov. Vo väčšine účastníckych krajín boli
zriadené kontaktné miesta programu „Európa pre občanov“, ktoré majú
pomáhať prijímateľom na vnútroštátnej úrovni a poskytovať
Európskej komisii spätnú väzbu o vykonávaní programu. V rámci
programu sú organizované pravidelné dialógy so zainteresovanými stranami. Synergie
a spoločné využívanie zdrojov z rozličných právnych
základov týkajúcich a komunikácie zaručia lepšiu konzistentnosť,
úspory z rozsahu, ako aj lepšie využívanie zdrojov na komunikačné
aktivity určené širokej verejnosti.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011 Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, || 203 mil. EUR Civilná ochrana
1.
Ciele politiky
Hlavným cieľom európskej spolupráce
v oblasti civilnej ochrany je zabezpečiť lepšiu ochranu
obyvateľov, životného prostredia, majetkového a kultúrneho
dedičstva v prípade veľkých prírodných, technologických alebo
človekom spôsobených katastrof. Zvyšovanie počtu a intenzity
prírodných a človekom spôsobených katastrof a ich ekonomický
dosah si vyžadujú systematický prístup na európskej
úrovni, ktorým sa zvýši pripravenosť a zlepšia kapacity
v oblasti reakcie na katastrofy na území alebo za hranicami EÚ. Vďaka
európskej spolupráci a solidarite môže byť EÚ ako taká spoločne
pripravená čeliť veľkým katastrofám, pričom
členské štáty a iné účastnícke krajiny (Nórsko, Lichtenštajnsko,
Island a Chorvátsko) môžu spoločne využívať zdroje
a konať v spoločnom úsilí, a tým maximalizovať reakciu na
následky katastrofy a minimalizovať ľudské a materiálne
straty. Ak dôjde ku katastrofe na území EÚ alebo tretích krajín, orgány v
krajine postihnutej katastrofou môžu využiť okamžitú a konkrétnu
pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Cieľom spolupráce EÚ v oblasti
civilnej ochrany je: –
umožniť rýchlejšiu a účinnejšiu reakciu
na katastrofy, –
zabezpečiť dostatočnú pripravenosť
subjektov civilnej ochrany na krízové stavy, a –
vypracovať opatrenia na ochranu pred
katastrofami. EÚ vypracovala integrovaný prístup riadenia
reakcií na katastrofy, pripravenosti a preventívnych činností.
V roku 2010 bolo Komisiou prijaté[1]
a Radou odsúhlasené oznámenie pod názvom „Smerovanie
k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy“. Jeho hlavným
cieľom je zvýšiť efektivitu, koherentnosť
a viditeľnosť reakcie EÚ na katastrofy. To sa dosiahne využitím
skúseností z reakcií na prírodné katastrofy, ktoré Európu i krajiny
mimo EÚ postihli v roku 2010 (ako napr. búrka Xynthia, povodne vo
východnej Európe, lesné požiare v južnej Európe, záplava červeným
kalom v Maďarsku, zemetrasenie na Haiti, záplavy v Pakistane). Vytvorenie „Európskej kapacity na núdzové
reakcie“ bude primárne vychádzať z existujúcich kapacít
členských štátov, a preto si nevyžiada žiadne dodatočné náklady.
Na úrovni EÚ prinesie zriadenie „Európskeho centra pre núdzové reakcie“
s posilnenými plánovacími a koordinančnými funkciami zisk pre
celú EÚ vytváraním úspor na úrovni členských štátov, ktoré vyrovnajú
náklady z rozpočtu EÚ, i keď, prirodzene, výhody rýchlej
a účinnej reakcie na katastrofu v podobe ľudských životov
nemožno merať len v peniazoch. Opatrenia v politike prevencie a pripravenosti
stanovené v oznámeniach Komisie a v záveroch Rady[2]
zahŕňajú podporu na odbornú prípravu a cvičenia, na výmenu
odborníkov a na projekty spolupráce pri testovaní nových prístupov
k zníženiu rizika katastrof. Z nezávislých štúdií pre organizácie
vrátane Svetovej banky vyplýva, že návratnosť investícií do prevencie
proti katastrofám sa pohybujej od 400 do 700 %.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje obnoviť finančný
nástroj civilnej ochrany (CPI) na účely poskytovania finančnej
podpory činnostiam, ktoré riešia rozličné aspekty cyklu riadenia
katastrof, konrétne koherentnejšiu a lepšie integrovanú reakciu v prípade
krízových stavov, zlepšenú pripravenosť čeliť katastrofám, ako
aj inovatívne činnosti zamerané na zníženie rizika katastrof. CPI
sa takisto použije na vytvorenie „Európskej kapacity na núdzové reakcie“,
ktoré stavia na dobrovoľnom spoločnom využívaní prostriedkov civilnej
ochrany v členských štátoch, aby sa prostredníctvom koordinovania
dostupnosti takýchto prostriedkov zlepšila nákladová efektívnosť. Novým CPI by sa výraznejšie posilnila
a zdokonalila kapcita riadenia katastrof v EÚ prechodom na
predvídateľné a vopred naplánované systémy. To sa dosiahne dôslednejším
zberom informácií o katastrofách v reálnom čase a lepším
mapovaním prostriedkov civilnej ochrany v členských štátoch, ako aj
koordinovaným prístupom k umožneniu rýchleho prenosu materiálu a personálu
do postihnutej oblasti. CPI takisto podporí činnostiv oblasti
pripravenosti zamerané na zvýšenie kvality odbornej prípravy, rozšírenie jej
rozsahu o prevenciu, ako aj na integráciu odbornej prípravy
a cvičení. Zároveň bude podporvať členské štáty v ich
úsilí o zdokonalenie plánovania riadenia rizík a na príprave
inovatívnych finančných mechanizmov (ako napr. regionálne spájanie
poistenia).
3.
Implementácia
Pri obnove CPI budú zohľadnené výsledky
hodnotenia, návrhy subjektov civilnej ochrany o zjednodušení postupov
a mechanizmov finančnej pomoci a rovnako aj skúsenosti získané
z pilotných projektov a prípravných činností zameraných na
rýchlu reakciu. Činnosti v oblasti civilnej ochrany
vykonávané orgánmi civilnej ochrany v členských štátoch budú podporované
a dopĺňané činnosťami EÚ aj uľahčením
koordinovaného postupu. Medzi tieto činnosti budú patriť
dobrovoľné spoločné využívanie zdrojov, odborná príprava
a príspevok na náklady na dopravu prostriedkov civilnej ochrany do oblastí
v krízovom stave. Tým sa umožní zjednodušenie postupov používaných
pri súčasných nástrojoch a dôjde k zjednoteniu administratívnych
postupov najmä v oblasti grantov, pričom sa budú
zohľadňovať zásady transparentnosti a rovnakého
zaobchádzania. Zvažujú sa možnosti súvisiace s charakterom podporovaných
operácií – odborná príprava, cvičenia týkajúce sa krízových
stavov, dopravná podpora určená členským štátom v krízovom
stave, projekty spolupráce v oblasti prevencie a pripravenosti na
katastrofy.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011 Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 pre nástroj civilnej ochrany spolu, z toho: || 455 mil. EUR Civilná ochrana – interná || 245 mil. EUR Civilná ochrana – externá a Európska kapacita na núdzové reakcie || 210 mil. EUR Ochrana klímy
1.
Ciele politiky
Riešenie zmeny klímy je jednou
z najdôležitejších výziev, pred ktorou stojí EÚ a jej svetoví
partneri. Potreba okamžitej reakcie je jasne zaktovená v stratégii Európa
2020 a v ambicióznych 20/20/20 cieľoch Európskej únie,
konkrétne: –
znížiť skleníkové plyny o 20 % (o
30 % za vhodných podmienok), –
znížiť spotrebu energie o 20 %
zvýšením energetickej účinnosti a –
naplniť 20 % dopytu po energii
z obnoviteľných zdrojov. Vybudovaním nízkouhlíkového hospodárstva
odolného voči zmene klímy sa zvýši konkurencieschopnosť Európy,
vytvoria nové „zelenšie“ pracovné miesta, upevní energetická
bezpečnosť a zlepší zdravie obyvateľstva vďaka
čistejšiemu vzduchu. Splnenie klimatických a energetických
cieľov do roku 2020 a v období po ňom si vyžiada sústavné
úsilie a investovanie. EÚ zohráva hlavnú úlohu pri monitorovaní a
presadzovaní dodržiavania týchto cieľov. Napríklad je potrebné podstatne
vystupňovať doterajšie snahy, ak sa má dosiahnuť cieľ 20 %
energetickej účinnosti (podľa súčasných odhadov sa podarí
dosiahnuť menej ako 10 %), čím by bolo možné dosiahnuť
25 % zníženie emisií skleníkových plynov. Komisia zmapovala činnosti,
ktoré by EÚ umožnili dosiahnuť do roku 2050 zníženie skleníkových plynov
o 80 až 95 %[3]. Významnú úlohu pri podpore ochrany klímy vo
všetkých odvetviach európskeho hospodárstva zohráva rozpočet EÚ, ktorý je
zároveň katalyzátorom špecifických investícií potrebných na splnenie
klimatických cieľov a zabezpečenie odolnosti voči zmene
klímy. Tieto investície súvisia so širokou škálou technológií, ktoré je zvyšujú
energetickú účinnosť, s obnoviteľnými zdrojmi energie
a s príslušnou infraštruktúrou, ako aj s investíciami
na prispôsobenie sa zmene klímy. Náklady na investície do zmiernenia zmeny
klímy, ktoré sa odhadujú na sumu okolo 125 miliárd eur ročne[4]
v období od 2014 do 2020, by mali primárne znášať súkromní investori,
ale rozpočet EÚ môže slúžiť na podporu vnútroštátnych výdavkov
a ponúknuť súkromným investorom dlhodobé prognózy.
K najsľubnejšie sa vyvíjajúcim oblastiam patrí renovácia budov,
inovácie v doprave a nasadenie nových technológií, napr.
inteligentných sietí alebo energie z obnoviteľných zdrojov. Takéto investície majú obrovský potenciál
zvýšiť konkurencieschopnosť a rast v celej EÚ.
Rozpočet EÚ môže ponuknúť predovšetkým zvýšenie pridanej hodnoty
Európskej únie uľahčením investícií v členských štátoch
s pomerne nízkou schopnosťou investovať, ale s vysokým
potenciálom nákladovo efektívne znížiť emisie. Investície do energetickej
účinnosti vo všetkých členských štátoch zároveň zvýšia celkovú
produktivitu a prsipejú k vyriešeniu energetickej bezpečnosti
a otázok energetickej chudoby. Podporovaním takýchto investícií môže
rozpočet EÚ pomôcť výrazne znížiť celkové náklady na splnenie
klimatických a energetických cieľov.
2.
Nástroje
2.1.
Ulatňovanie hľadiska ochrany klímy
Dnes je ochrana klímy súčasťou
mnohých oblastí politiky a vykonáva sa prostredníctvom množstva nástrojov,
ktoré podporujú viacero cieľov EÚ, napr. tak v politike biodiverzity,
ako aj v politike zmierňovania zmien klímy. Už dnes sa určitý
podiel v rozpočte EÚ používa na uplatňovanie spomínaného
hľadiska, čo pomáha Európe pri prechode na nízkouhlíkovú
spoločnosť odolnú voči zmene klímy. Komisia má v úmysle, po
preštudovaní dôkazov z hodnotenia vplyvu, zvýšiť tento podiel najmenej na
20 % spolu s finančnými príspevkami z iných oblastí
politík. V snahe dosiahnuť ciele stratégie
Európa 2020 a pomôcť iným častiam sveta urýchliť ich snahy
v boji proti zmene klímy je nevyhutné podstatne zvýšiť podiel z
budúceho rozpočtu EÚ venovaný problematike klímy vrátane investícií do
projektov, ktoré s ňou priamo nesúvisia, ale je v nich výrazným
spôsobom zastúpená. Aby bolo možné tento cieľ splniť,
bude vo všetkých hlavných programoch EÚ uplatnené hľadisko činností
na prispôsobenie sa zmene klímy a na jej zmiernenie. ·
Politika súdržnosti, ako aj politiky
týkajúce sa energetiky a dopravy so zmenou klímy úzko
súvisia. Pokiaľ ide o politiku súdržnosti, jasné zameranie sa na
výsledky a sprísnenie podmienok zaručia, že projekty podporované
z rozpočtu EÚ aktívne prispejú k naplneniu cieľov EÚ
týkajúcich sa zmeny klímy. Partnerské zmluvy s členskými štátmi sa
použijú na stimulovanie a monitorovanie vývoja investícií prispievajúcich
k dosahovaniu cieľov 20/20/20. Cieľom uplatňovania
hľadiska by malo byť podrobenie investícií „klimatickým skúškam“.
Prostredníctvom svojich operačných programov v celej EÚ zohráva
politika súdržnosti kľúčovú úlohu pri stupňovaní úsilia o
dosiahnutie cieľa 20 % energetickej účinnosti. ·
Výskum a inovácie: ochrana
klímy sa stane základným pilierom budúceho Spoločného strategického rámca
pre výskum a inovácie, ktorý bude podporovať aktivity
s priamym alebo nepriamym pozitívnym vplyvom na klímu v oblastiach
ako doprava, energetika, výskum materiálov a udržateľné
biohospodárstvo. V strategickom pláne pre energetické technológie sa na obdobie
rokov 2010 – 2020 odhaduje 50 miliárd eur potrebných na vývoj
technológií, ktoré majú riešiť zmenu klímy, zabezpečiť dodávky
energií pre EÚ a zaručiť konkurencieschopnosť. Podstatná
časť rozpočtu by sa mala prostredníctvom finančných
nástrojov (dlh a vlastné imanie) použiť na riešenie nedostatkov
v uvádzaní inovatívnych nízkouhlíkových a adaptívnych technológií na
trh[5]. ·
„Ekologizácia“ priamych platieb farmárom
bude jedným z hlavných prvkov reformy Spoločnej
poľnohospodárskej politiky (SPP). Nad rámec existujúcich
požiadaviek krížového plnenia bude 30 % platieb farmárom podmienených
splnením niekoľkých environmentálnych postupov prispievajúcich
k poľnohospodárstvu, ktoré šetrí klímu. V tomto smere má
reformovaná SPP výrazne prispieť k dosiahnutiu klimatických
cieľov EÚ tak v oblasti zmierňovania (napr. zvyšovaním obsahu
organickej hmoty v pôde, znížením emisií z používania hnojív a hnoja),
ako aj v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy (napr. zvyšovaním
odolnosti voči škodcom, riešením väčšieho nedostatku vody). ·
Okrem toho sa politika rozvoja vidieka
výraznejšie prepojí s ochranou klímy. Vďaka uplatňovaniu
klimatického a environmentálneho hľadiska sa vytvoria silné stimuly
pre farmárov zabezpečujúcich EÚ verejnými statkami a zlepší
zavádzanie efektívnych technológií pre zelenšie a odolnejšie odvetvie
poľnohospodárstva, ktoré šetrí klímu.
2.2.
Program LIFE +
Okrem uplatňovania hľadiska ochrany
klímy a environmentálnych cieľov Komisia navrhuje
pokračovať v programe LIFE +, výraznejšie ho
zjednotiť s cieľmi stratégie Európa 2020 a zvýšiť
podiel činností na ochranu klímy. LIFE + bude naďalej platformou
výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi
a katalyzátorom zvýšenia efektivity investícií. Bude prispievať
k ochrane klímym „zdola nahor“ jednak prípravou projektov na budovanie
kapacít na miestnej/regionálnej úrovni a jednak podporovaním súkromných
subjektov, najmä MSP, v testovaní nízkouhlíkových a adaptívnych
technológií v malom meradle. Na oboznámenie sa s politikou
a zabezpečenie jej ďalšieho rozvoja je v prípade týchto
nových priorít EÚ potrebný počiatočný kapitál tak pre pilotné
projekty zamerané na zmiernenie, ako aj na prispôsobenie sa zmene klímy.
Podprogram ochrany klímy bude zameraný na pilotné projekty a demonštratívne
projekty v malom meradle. Použijú sa aj integrované projekty, napr. na
podporu cezhraničných stratégií prispôsobovania sa zmene klímy
v oblastiach s rizikom záplav. Podprogram ochrany klímy bude podporovať
predovšetkým snahy podporujúce a prispievajúce k naplneniu týchto
cieľov: (1)
Zmiernenie: podpora
znižovania emisií skleníkových plynov. Aktivity smerujúce k príprave
pilotných projektov, ktoré je možné použiť pri testovaní inovatívnych
prístupov vrátane pdopory pre MSP, na zlepšenie vedomostnej základne
a uľahčenie vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa klímy. (2)
Prispôsobenie: podpora
snáh vedúcich k zvýšenej odolnosti voči zmene klímy. Aktivity podporujúce vypracovanie a vykonávanie celoštátnych/regionálnych/miestnych
stratégií prispôsobenia sa zmene klímy. Aktivity umožňujúce zákonodarcom
efektívne využívať poznatky a informácie o vplyvoch zmeny klímy
najmä na účely plánovania súvisiaceho s prispôsobovaním sa zmene klímy. (3)
Riadenie a informovanie:
podpora snáh vedúcich k zvyšovaniu povedomia, ku komunikácii,
k spolupráci a k šíreniu informácií o aktivitách
súvisiacich so zmiernením a prispôsobením sa zmene klímy. Aktivity
zamerané na zvyšovanie povedomia občanov EÚ a zainteresovaných strán
vrátane zmien v správaní.
2.3.
Globálny rozmer
Lisabonskou zmluvou sa z medzinárodného
boja proti zmene klímy stal samostatný cieľ EÚ. EÚ ako najväčší
svetový prispievateľ pomoci a priekopník trhových mechanizmov môže
prispieť unikátnymi odbornými poznatkami. Finančné príspevky
a zastúpenie v správnych orgánoch medzinárodných nástrojov
a fondov zaručujú, že EÚ je aj naďalej kľúčovým
hráčom pri vytváraní budúcej medzinárodnej politiky týkajúcej sa klímy. EÚ
je rozhodnutá plniť si svoje medzinárodné finančné záväzky
v oblasti zmeny klímy. Hľadisko politiky týkajúcej sa ochrany
klímy bude zohľadnené a rozvinuté v nástrojoch geografických
vonkajších akcií s cieľom podstatne zvýšiť finančnú podporu
v rámci okruhu vonkajších akcií; pokiaľ ide o tematické
nástroje financovania rozvojovej spolupráce, EÚ by mala investovať
najmenej 25 % do programu „Globálne verejné statky“ v súvislosti
so zmenou klímy a environmentálnymi cieľmi. Z rozpočtu EÚ sa
prispeje aj na medzinárodnú finančnú pomoc na ochranu klímy v rozvojových
krajinách počas obdobia do roku 2020 (100 miliárd dolárov ročne),
ktorá je predmetom rokovaní UNFCCC. Okrem uplatnenia hľadiska ochrany klímy
v rozpočte na externú činnosť uvažuje Komisia
o vytvorení mimorozpočtového mechanizmu/fondu, ktorý by spoločne
využíval príspevky z členských štátov a z rozpočtu EÚ.
3.
Implementácia
3.1.
Uplatňovanie hľadiska
Uplatňovaním hľadiska sa
maximalizujú synergické efekty medzi politikami týkajúcimi sa zmeny klímy
a inými oblasťami politík, avšak musia byť viditeľné
a silné. Sprevádzať ho bude jasný záväzok zasahujúci viaceré oblasti
politík, ktorý umožní identifikovať tie časti programov, ktoré
podporujú ochranu klímy alebo energetickú efektívnosť tak, aby EÚ mohla
jasne určiť, koľko výdavkov vynakladá na ochranu klímy. Navrhuje sa vo všetkých príslušných nástrojoch
politiky EÚ stanoviť jasnú referenčnú hodnotu, pravidlá monitorovania
a podávania správ. Takýto rámec by mal byť jednoduchý
a pragmatický a mal by mať dve línie: 1) spoločné postupy
vysledovateľnosti výdavkov na ochranu klímy a 2) stanovenie
cieľov vo všetkých príslušných politikách a monitorovanie výsledkov. Vysledovateľnosť výdavkov na ochranu
klímy sa zlúči s existujúcou metodikou merania výsledkov používanou v
programoch EÚ. Súčasťou každého relevantného nástroja sa stane
špecifický cieľ týkajúci sa zmeny klímy a sprevádzaný
ukazovateľom výsledku. Všetky výdavky sa
zaradia do jednej z troch kategórií: týkajúci sa len zmeny klímy
(100 %), významne súvisiaci so zmenou klímy (40%), a nesúvisiaci so
zmenou klímy (0 %). Táto klasifikácia vychádza z platnej metodiky
OECD (tzv. „rio markery“), ale nevylučuje použitie presnejších metodík
v oblastiach politík, v ktorých už existujú. Monitorovaním výsledkov sa v nasledujúcom
rozpočtovom cykle zabezpečí efektivita úsilia vynaloženého pri
uplatňovaní hľadiska. To zároveň pomôže identifikovať
efektivitu rozličných výdavkových programov a podmienky s nimi
spojené.
3.2.
LIFE +
V súčasnosti je program LIFE +
riadený Komisiou centralizovaným priamym riadením. Komisia uvažuje o tom, že v
budúcnosti by mal byť tento program aj naďalej centrálne riadený, ale
podstatná časť riadiacich úloh by bola delegovaná na existujúce
výkonné agentúry. V podmienkach a pravidlách takéhoto delegovania
bude zohľadnená potreba Komisie zachovať silné väzby na politiky v
prípade integrovaných projektov.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené v
konštantných cenách na rok 2011. Vynechané sú fondy určené na
uplatňovanie hľadiska, ktoré sú zahrnuté do rozpočtových
príspevkov pre nástroje finančnej pomoci v jednotlivých odvetviach. program LIFE+ (podprogram na ochranu klímy) || 800 mil. EUR Konkurencieschopnosť
a MSP
1.
Ciele politiky
Podpora konkurencieschopnosti priemyslu EÚ,
najmä malých a stredných podnikov (MSP), a pomoc pri prechode
výrobných procesov a služieb na nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne
hospodárstvo odolné voči klíme patria k hlavným cieľom stratégie
Európap 2020. EÚ sa snaží zlepšovať podnikateľské prostredie
a podporovať rozvoj silnej a diferencovanej priemyselnej základne,
ktorá dokáže konkurovať na svetovej úrovni. Osobitná pozornosť musí byť venovaná
podpore rozvoja MSP. MSP sú hlavným zdrojom hospodárskeho rastu a tvorby
pracovných miest v EÚ, predstavujú viac ako 67 % pracovných miest
v súkromnom sektore a tvoria viac ako 58 % celkového obratu v
EÚ. Vytvorenie podmienok pre rast MSP je súčasťou stratégie
hospodárskeho rastu a pracovných miest v EÚ, ako je uvedené v hlavnom
oznámení Komisie v rámci stratégie Európa 2020, ktoré sa týka priemyselnej
politiky[6]. EÚ musí zohrávať významnú úlohu pri
uvoľňovaní rastového potenciálu MSP aj prostredníctvom cieleného
využívania rozpočtu EÚ. Činnosti v tejto oblasti sa zameriavajú
na riešenie kľúčových nedostatkov trhu, ktoré MSP bránia v raste
, napr. v súvislosti s prístupom k finančným prostriedkom,
a na zabezpečenie toho, aby mohli MSP plne využívať obrovský
potenciál, ktorý im ponúka jednotný európsky trh. Strategické a inovatívne využívanie
rozpočtu EÚ bude výrazne prispievať k týmto snahám.
Rozpočet EÚ sa použije na pomoc pri nadobúdaní tak potrebného vlastného
imania a financovania dlhov použitím inovatívnych finančných
nástrojov, ako aj na podporu širokého spektra činností stimulujúcich
rozvoj MSP na európskej úrovni. Všetky tieto aktivity významným spôsobom
podporia rast MSP.
2.
Nástroje
Európska stratégia pre priemyselnú
konkurencieschopnosť a MSP bude zameraná na podporu výdavkových
programov a činností orientovaných na MSP naprieč celým spektrom
politík EÚ, ako aj na poskytovanie špecifickej podpory a špecifických služieb
zohľadňujúcich potreby komunity MSP na európskej úrovni.
2.1.
Podpora priemyselnej konkurencieschopnosti a MSP
V procese tvorby všetkých politík EÚ
a programov finančnej pomoci je dôležité zohľadniť
špecifickosť záujmov a potrieb MSP. Predovšetkým treba nasledujúci finančný
rámec navrhnúť tak, aby uľahčoval účasť malých
podnikov v programoch finančnej pomoci, napr. zjednodušením
pravidiel, znížením nákladov na takúto účasť, urýchlením postupov
udeľovania ocenení a vytvorením jednotného kontaktného miesta,
a tým uľahčiť život prijímateľom finančnej pomoci
EÚ.
2.2.
Osobitný program pre priemyselnú
konkurencieschopnosť a MSP
Okrem presadzovania záujmov MSP a prijatia
krokov na posilnenie koordinácie a na zjednodušenie finančných
programov bude z rozpočtu EÚ taktiež poskytovaná cielená pomoc pre
MSP. Komisia navrhuje zriadiť špeciálny program „Konkurencieschopnosť
a MSP“, ktorý by naväzoval na neinovatívnu časť súčasného
„Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie“
(Competitiveness and Innovation Framework Programme – CIP). Každá
podpora výskumu a inovácií určená MSP (vrátane časti CIP, ktorá
sa týka inovácií) sa stane súčasťou „Spoločného strategického
rámca pre výskum a inovácie“. Program „Konkurencieschopnosť
a MSP“ bude zameraný hlavne na opatrenia podporujúce dynamickejšie
a medzinárodne konkurencieschopné MSP. Medzi takéto opatrenia patria:
2.2.1.
Prístup k finančným prostriedkom: finančné
nástroje pre rast
Finančné nástroje pre rast
uľahčia MSP prístup k finančnej pomoci využitím
inovatívnych finančných nástrojov. Tieto nástroje budú na poskytovanie
kapitálových a úverových garančných nástrojov plne využívať nové
platformy vyvinuté v súvislosti s kapitálom a dlhom. Finančné
nástroje na investície do založenia a do rastu MSP, predovšetkým rizikový
kapitál, budú poskytované aj prostredníctvom „Spoločného strategického
rámca pre výskum a inovácie“ a určené inovatívnym podnikom
a MSP. Medzi nástroje programu „Konkurencieschopnosť a MSP“
patria: (1)
Kapitálový nástroj na
investície vo fáze rastu, ktoré budú MSP poskytovať komerčne
orientované návratné kapitálové financovanie primárne vo forme rizikového
kapitálu prostredníctvom finančných sprostredkovateľov. Plánované sú
dve opatrenia: –
investície do cezhraničných fondov
s rizikovým kapitálom v rámci EÚ, ktoré sú zamerané na investovanie
do podnikov orientovaných na rast, čím sa podporí rozvoj európskeho trhu
s rozikovým kapitálom, –
„fond fondov“ (alebo „Európsky fond) na
cezhraničné investície vo forme rizikového kapitálu, ktoré sa následne
investujú do podnikov, predovšetkým vo fáze ich medzinárodného rozmachu. (2)
Úverový nástroj na
poskytovanie priamych alebo iných rizikových prostriedkov dohodnutých
s finančnými sprostredkovateľmi na pokyrtie úverov pre MSP.
Týmto nástrojom sa znásobí účinok a poskytnú cezhraničné alebo
nadnárodné úvery, ktoré nie je možné získať prostriedkami na vnútroštátnej
úrovni. V snahe zaručiť
komplementárnosť budú tieto činnosti úzko koordinované s typmi
akcií v rámci politiky súdržnosti a spoločného riadenia.
2.2.2.
Skvalitnenie konkurencieschopnosti
a udržateľnosti priemyslu EÚ
Táto línia programu „Konkurencieschopnosť
a MSP“ bude podporovať činnosti vrátane: ·
Činností na zvýšenie konkurencieschopnosti
Európy: činnosť EÚ v tejto
oblasti bude zameraná na podporu koherentnosti a konzistentnosti implementácie
a na informáciami podloženú tvorbu politík na európkej úrovni. Predovšetkým
pôjde o zlepšenie ekonomického a regulačného prostredia
prostredníctvom referenčného porovnávania, výmen osvedčených postupov
a iniciatív v jednotlivých odvetviach. ·
Vypracovanie politiky v oblasti MSP
a podpora konkurencieschopnosti MSP v súlade s cieľmi
iniciatívy „Small Business Act“ (zákon o malých podnikoch). Súčasťou činnosti EÚ bude zohľadniť
pri tvorbe politík na úrovni EÚ a členských štátov zásadu
„Najskôr myslieť na malých“, identifikovať
a zabezpečiť výmenu osvedčených postupov ako pomoc pri
implementácii spomínanej iniciatívy, zachovať jedno miesto prístupu
k politikám EÚ – tzv. „Small Business Portal“ (portál pre malé
a stredné podniky) – a podporovať MSP, aby využívali
potenciálu jednotného trhu. ·
Cestovný ruch:
Opatrenia EÚ týkajúce sa cestovného ruchu budú, okrem iného, zamerané
na poskytovanie dôveryhodných informácií o trendoch v dopyte po
cestovnom ruchu na európskej úrovni, na zvyšovanie konkurencieschopnosti v odvetví
cestovného ruchu a na podporu početnejšieho využívania IKT
podnikateľskými subjektami v tomto odvetví, na boj so
„sezónnosťou“ cestovného ruchu, na podporu udržateľných turistických
produktov a destinácií, na zriadenie rámca pre zručnosti a kompetencie
určeného zamestnancom a zamestnávateľom v tomto odvetví, na
uľahčenie výmeny osvedčených postupov a na vytváranie
partnerstiev, V súlade s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy budú
opatrenia EÚ týkajúce sa cestovného ruchu podnecovať k spolupráci
medzi členskými štátmi napomáhaním diverzifikácie ponuky medzištátneho
cestovného ruchu, koordinácie úsilia jednotlivých štátov zvyšovať
viditeľnosť Európy na trhoch v tretích krajinách a
spoločným presadzovaním rozvíjajúcich sa netradičnýcheurópskych
destinácií. ·
Nové podnikateľské koncepty
a technológie pre udržateľné výrobky orientované
na používateľov a dizajn: táto iniciatíva
bude zameraná na komerčné využitie príslušných konceptov a nápadov
v textilnom, obuvníckom a športovom odvetví, ako aj v iných odvetviach
spotrebného tovaru.
2.2.3.
Prístup na trhy
Medzi tieto činnosti patrí: ·
Poskytovanie podpory podnikom orientovaným na
rast prostredníctvom siete „Enterprise Eurpe Network“:
Sieť „Enterprise Europe Network“ – jednotné kontaktné miesto pre
MSP so 600 partnerskými organizáciami v 49
krajinách – bude aj naďalej MSP poskytovať komplexné
a integrované služby, ako napr.: –
informačné a poradenské služby týkajúce
sa záležitostí EÚ, –
uľahčovanie vytvárania cezhraničných
partnerstiev správou databázy s 13 000 aktívnymi žiadosťami
a ponukami naspoluprácu, –
„internacionalizácia“ služieb v rámci EÚ,
ktorá vedie každoročne k uzatvoreniu 2 500 partnerských dohôd
v oblasti podnikateľskej spolupráce, technológií a výskumu
a vývoja, –
informovanie MSP o právnych predpisoch EÚ
a presadzovanie programov finančnej pomoci EÚ vrátane Spoločného
strategického rámca pre výskum a inovácie, –
poskytovanie kanálu na dvojsmernú komunikáciu medzi
MSP a Komisiou, ktorý využíva 10 000 MSP, –
podpora MSP pri zvyšovaní ich poznatkov
v oblasti finančníctva a –
prístup k odborným poznatkov MSP o
energetickej efektívnosti, zmene klímy a o životnom protredí. ·
Podpora podnikania MSP na trhoch mimo EÚ: aby mohli úspešne vstúpiť na trh v tretej krajine, musia
byť MSP primerane zručné a informované v otázkach regulačného
rámca danej krajiny. Medzi navrhované činnosti v tejto oblasti patrí
porovnanie dopytu po službách s ich existujúcou ponukou, zriadenie on-line
portálu a, ak je to treba, vo vybraných prípadoch aj poskytnutie, príp. pokračovanie
podpory určenej MSP centrám v EÚ v spolupráci s miestnymi
združeniami podnikateľov v EÚ alebo v príslušnom členskom
štáte. MSP centá v EÚ budú poskytovať komplexnú podporu MSP
podnikajúcim na trhoch mimo EÚ. ·
Medzinárodná priemyselná spolupráca: činnosť bude zameraná na znižovanie rozdielov
v regulačnom a ponikateľskom prostredí medzi EÚ a jej
hlavnými obchodnými partnermi a krajinami „Európskeho susedstva“ formou
medzivládnych rozhovorov na tému regulácie, medzipodnikových rozhovorov
a organizovania „priamych akcií“ s tretími krajinami, ako
napr. tematických tvorivých dielní a konferencií.
2.2.4.
Podpora podnikania
Činnosti v tejto oblasti budú
zamerané na zjednodušenie administratívnych postupov a rozvoj
podnikateľských zručností a prístupov, najmä medzi
začínajúcimi podnikateľmi, mladými ľuďmi a ženami.
Všetky činnosti budú nositeľmi silného európskeho rozmeru. Výmenný program „Erasmus pre
podnikateľov“ ponúka novým alebo nádejným podnikateľom možnosť
pracovať maximálne šesť mesiacov u skúseného podnikateľa
v inej krajine EÚ. Cieľom tohto systému európskej mobility je
propagácia podnikania a podpora „internacionalizácie“
a konkurencieschopnosti mikro- a malých podnikov v EÚ.
3.
Implementácia
Riadenie nového programu
„Konkurencieschopnosť a MSP“ bude z väčšej časti
delegované na externé subjekty, najmä na skupinu EIB v prípade
finančných nástrojov rastu, ako aj na výkonnú agentúru pre
konkurencieschopnosť a inovácie (resp. na jej nástupcu)
v prípade ďalších činností súvisiacich s MSP.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011 Program „Konkurencieschopnosť a MSP“ || 2,4 mld. EUR Colná únia a
dane
1.
Ciele politiky
Jedným zo základných kameňov vnútorného
trhu je colná únia. Umožňuje fungovanie vnútorného trhu bez hraníc
a zabezpečuje, aby tovar s pôvodom v tretích krajinách
spĺňal dohodnuté pravidlá pri vstupe alebo jeho uvoľnení do
obehu a mohol sa tak voľne pohybovať po vnútornom trhu. Colná
únia je zároveň operatívnou zložkou spoločnej obchodnej politiky pri
vykonávaní bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd, výbere ciel,
uplatňovaní obchodných opatrení (napr. pravidiel o pôvode), embárg a iných
obmedzení. Okrem toho plnia clá stále významnejšiu
ochrannú funkciu napr. prispievaním k bezpečnosti dodávateľského
reťazca, k boju s terorizmom a medzinárodným zločinom
(napr. pranie peňazí, prekurzory na výrobu drog a ilegálny obchod so
zbraňami) a k presadzovaniu dodržiavania práv duševného
vlastníctva na hraniciach. Pomáhajú aj pri zjednocovaní pravidiel hry tak, aby
bol dovážaný tovar v súlade s rovnakými technickými, hygienickými a
bezpečnostnými normami aké platia pre tovar v EÚ. Medzinárodný obchod sa neustále rozvíja,
a preto je efektivita dovozných a vývozných procedúr rozhodujúca pre
konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ. Zároveň však narastajú aj
riziká pre ochranu a bezpečnosť. EÚ preto čelí dvojnásobnej
výzve, ktorá rozhodne o jej budúcich prioritách: uľahčovať
legitímnym obchodníkom pohyb tovaru a zároveň chrániť
občanov pred rizikami súvisiacimi s ich ochranou
a bezpečnosťou. Vnútroštátne colné úrady sú každodenne
zodpovedné za hladké fungovanie colnej únie. To si vyžaduje intenzívne
vytváranie operatívnych sietí medzi colnými orgánmi vrátane najvyspelejšej IT
infraštruktúry a systémov, ktoré im umožnia konať ako jediný colný
orgán svetovej triedy. Financovanie určitých činností skôr
z rozpočtu EÚ ako z jednotlivých vnútroštátnych programov má
jasný ekonomický význam. Preto program colnej spolupráce financovaný EÚ
podporuje vytváranie sietí a spolupráce v mnohých praktických
aspektoch. Pokiaľ ide o cezhraničnú
činnosť, podniky a obyvatelia v EÚ tu čelia viacerým
daňovým prekážkam. Takéto prekážky sú výsledkom fragmentácie
a odlišnosti v spôsobe, akým tie isté transakcie prebiehajú v rozličných
členských štátoch. Práve preto odstránenie týchto prekážok a presadzovanie
výraznejšej daňovej spolupráce medzi členskými štátmi, pri úplnom
rešpektovaní kompetencií jednotlivých členských štátov v oblasti
daní, je jednou z priorít posilňovania a prehlbovania jednotného
trhu. Daňové podvody ostávajú pre EÚ
a členské štáty aj naďalej vážnou výzvou, zvlášť
v čase, keď je fiškálna disciplína mimoriadne dôležitá. Boj
proti daňovým podvodom v rámci jednotného trhu je preto na poprednom mieste
programu EÚ týkajúceho sa daňovej politiky. Odstrániť daňové
podvody na jednotnom trhu si vyžaduje úzku administratívnu spoluprácu medzi
daňovými úradmi členských štátov a efektívnu výmenu informácií o
transakciách, podnikoch alebo formách podvodu. Napríklad boj proti podvodom
s DPH a so spotrebnými daňami vo veľkej miere
uľahčujú systémy umožňujúce rýchlu výmenu informácií medzi
jednotlivými úradmi. EÚ zohráva nenahraditeľnú úlohu v tom, že
členským štátom asistuje pri zavádzaní potrebných systémov a postupov
účinnej cezhraničnej spolupráce. Kľúčovú úlohu pri
uľahčovaní tejto spolupráce zohráva najmä program spolupráce
Fiscalis, ktorý tak zvyšuje pridanú hodnotu úsilia jednotlivých
členských štátov v tejto oblasti.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje novú generáciu programov v
oblasti ciel („Clá 2020“) a daní („Fiscalis 2020“) Oba programy budú nástrojom na podporu
a posilnenie vnútorného trhu v nadchádzajúcom desaťročí.
Výhody pre všetky zainteresované strany budú plynúť z účinného
a bezpečného podnikateľského prostredia, z vyššej ochrany
a bezpečnosti pre občanov a z účinnejšej
a efektívnejšej implementácie verejnej politiky pre vlády. Tieto programy pomôžu daňovým
a colným úradom v členských štátoch efektívnejšie
spolupracovať aj s podporou moderných a účinných systémov
na výmenu informácií, ktoré uľahčia legitímny obchod
a zároveň pomôžu v boji proti podvodom. Takéto paneurópske
prostriedky je možné najefektívnejšie a najhospodárnejšie poskytnúť
na úrovni EÚ. Napríklad dostupnosť bezpečnej transeurópskej
počítačovej siete na území celej Európy, ktorá spája colné
a daňové orgány, usporí členským štátom ročne 35 miliónov
eur, keďže na úrovni EÚ stojí len 11 miliónov eur. Tieto programy
budú podporovať tieto činnosti: ·
transeurópske IT systémy zdieľania údajov a procesov medzi colnými a daňovými
orgánmi prostredníctvom aplikácií IT umožňujúcim úradom spolupracovať
a konať „ako jeden orgán“ a skvalitniť elektronickú správu
pre podniky a občanov, ·
posilňovanie ľudských sietí
a budovanie kompetencií na podporu praktickej
spolupráce, výmeny poznatkov a na identifikáciu a šírenie osvedčených
postupov medzi štátnymi colnými úradníkmi, štátnymi daňovými úradníkmi
a zástupcami odvetvia obchodu, ako aj na ich odbornú prípravu, ·
budovanie kapacít infraštruktúry na spolufinancovanie nákupu špeciálneho operačného vybavenia
potrebného na výkon colných kontrol a dozoru na vonkajších hraniciach EÚ,
čo je v záujme všetkých členských štátov.
3.
Implementácia
Colný program a program Fiscalis sú
vykonávané na základe priorít. Pracovné programy v spolupráci so zainteresovanými
stranami sú už pripravené a určujú priority na konkrétne obdobie.
Právne základy týchto jednoročných programov sa prepracujú tak, aby sa
z nich stali viacročné programy a aby sa zjednodušili existujúce
ustanovenia. V súčasnosti platné centrálne
riadenie bude zachované a maximálne zjednodušené v prípade oboch
programov tak, aby sa zaručila maximálna efektivita, pokiaľ ide
o každodennú podporu riadenia v Komisii a na národnej úrovni,
a aby mohli všetky zainteresované strany lepšie pochopiť vykonávacie
pravidlá. Zmluvy o obstarávaní, ktoré tvoria najväčšiu časť rozpočtu na programy,
bude uzatvárať Komisia v súlade s pravidlami EÚ a pri
použití jednotných pravidiel záruky kvality a akceptovateľnosti. Oba programy sú navrhnuté tak, aby mohla EÚ v rýchlo
sa meniacich situáciách zasiahnuť primerane a rýchlo. Vďaka
na mieru šitým nástrojom, ako aj vďaka flexibilným mechanizmom
predkladania návrhov, umožnia oba programy účinne implementovať
programové činnosti. Na pokrytie účastníckych
a organizačných nákladov sa jednoznačne použijú alternatívne
spôsoby financovania. Komisia nahradí (aspoň čiastočne)
existujúce žiadosti o náhradu skutočných nákladov vyplácaním
jednorazových súm.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011 Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu programy „Clá 2020“ a „Fiscalis 2020“ || 690 mil. EUR Hospodárska,
sociálna a územná súdržnosť
1.
Ciele politiky
Primárnym cieľom politiky súdržnosti EÚ je
znížiť podstatné hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ktoré medzi
európskymi regiónmi stále existujú. Neschopnosť tieto rozdiely znížiť
by ohrozila niektoré základné stavebné kamene EÚ vrátane jej jednotného trhu
a meny – euro. Politika súdržnosti zohráva kľúčovú
úlohu pri napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020 v celej EÚ.
Správne nasmerované výdavky na súdržnosť môžu priniesť skutočnú
pridanú hodnotu, podporiť hospodársky rast a vytvoriť pracovné
miesta v regiónoch Európy. V súlade so závermi 5. kohéznej správy[7] Komisia
navrhuje výraznejšie sa zamerať na výsledky a pridanú hodnotu EÚ
systematickejším prepojením politiky súdržnosti s cieľmi stratégie
Európa 2020. Predovšetkým Komisia navrhuje urobiť
dôležité zmeny v spôsobe, akým je politika súdržnosti navrhovaná
a vykonávaná. Financovanie bude sústredené na menší počet priorít,
pokrok v napĺňaní dohodnutých cieľov sa bude dôkladnejšie
monitorovať a v partnerských zmluvách s členskými
štátmi budú stanovené prísne podmienky. To umožní politike súdržnosti EÚ maximálne
možným spôsobom prispieť k hospodárskej, sociálnej a územnej
celistvosti, ako aj k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných
miest.
2.
Nástroje
2.1.
Spoločný strategický rámec
Komisia navrhuje
spojiť Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny
fond do spoločného strategického rámca, ktorý by zahŕňal
aj Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond
námorného a rybného hospodárstva. Tým sa zabezpečí užšia
spojitosť medzi zdrojmi financovania a oveľa dôslednejším zameraním
sa na stratégiu Európa 2020.
2.2.
Zvýšený dôraz na stratégiu Európa 2020
V snahe
zlepšiť účinnosť financovania politiky súdržnosti sa takéto
financovanie v budúcnosti sústredí na obmedzený počet cieľov
vychádzajúcich z priorít stratégie Európa 2020. Financovanie
politiky súdržnosti sa bude aj naďalej zameriavať na menej rozvinuté regióny
a členské štáty. Avšak vzhľadom na problémy, ktoré
členské štáty majú s absorbovaním štrukturálneho financovania, ako aj
s rastúcou potrebou spolufinancovania, bude príspevok na politiku súdržnosti
ohraničený stropom 2,5 % HND. Zavedie sa nová
kategória regiónov – regióny s prechodným financovaním – ktorá
nahradí súčasný systém následnej (phasing-out) a vstupnej (phasing-in)
podpory. Do tejto kategórie budú patriť všetky regióny s HDP na
obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ-27 a najmä: · regióny, ktoré spĺňajú podmienky cieľa konvergencie, ale
ktorých HDP na obyvateľa vzrástlo na viac ako 75 % priemeru EÚ-27,
pre prípad núdze si tieto regióny ponechajú dve tretiny z im pridelených
prostriedkov; a · regióny, ktoré napriek tomu, že v súčasnosti
nespĺňajú podmienky cieľa konvergencie, majú priemer HDP na
obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ-27. Výška podpory
bude závisieť od miery HDP tak, aby regióny s HDP tesne pod 90 %
priemeru EÚ mohli dostávať pomoc rovnakej intenzity ako rozvinutejšie
regióny. Konkurencieschopné
regióny s HDP nad 90 % priemeru EÚ budú aj
naďalej dostávať podporu z politiky súdržnosti na obmedzený
počet priorít. Regióny
s prechodným financovaním budú musieť celú výšku finančného
príspevku na politiku súdržnosti (s výnimkou ESF) primárne zamerať na
energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energií,
konkurencieschopnosť MSP a inovácie. V týchto regiónoch sa do
energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energií investuje
najmenej 20 %. Konvergnenčné regióny budú môcť časť
svojich príspevkov venovať na rozsiahlejšie spektrum cieľov, ktoré
odzrkadľujú širšiu škálu ich rozvojových potrieb. A napokon, územná
spolupráca bude aj naďalej zohrávať svoju úlohu v pomoci
určenej regiónom na prekonanie nevýhod vyplývajúcich z ich polohy
alebo vonkajších hraníc, prispievaním k napĺňaniu ambicióznej
politiky susedstva a v riešení cezhraničných a nadnárodných
výziev. Nástroje politiky
súdržnosti sa použijú pri presadzovaní rozdielnych, no vzájomne sa
doplňujúcich cieľov: · Európsky fond regionálneho rozvoja Cieľom EFRR je upevňovať
hospodársku a sociálnu súdržnosť Európskej únie vyrovnávaním
rozdielov medzi regiónmi. EFRR podporuje regionálny a miestny rozvoj
spolufinancovaním investícií do výskumu a vývoja, do inovácií, do boja so
zmenou klímy a do životného prostredia, do podpory MSP, do služieb
všeobecného hospodárskeho záujmu, do infraštruktúry pre telekomunikácie,
energetiku a dopravu, do zdravotníckych, vzdelávacích a sociálnych
infraštruktúr a do udržateľného mestského rozvoja. Na rozdiel od prebiehajúceho obdobia bude
možné všetky typy investícií v budúcnosti financovať nielen vo forme
grantov, ale aj finančnými nástrojmi (rizikový kapitál, rizikové fondy,
miestne rozvojové fondy atď.). · Európsky sociálny fond Cieľom Európskeho sociálneho fondu je
upevňovať hospodársku a sociálnu súdržnosť podporovaním
zamestnanosti, investícií do kvalifikácií, vzdelávania a celoživotného
vzdelávania, sociálneho začlenenia a boja proti chudobe
a zvyšovaním inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy. Minimálny podiel
sa v prípade Európskeho sociálneho fondu stanoví pre každú kategóriu regiónov
(25 % pre konvergenčné regióny, 40 % pre regióny s prechodným
financovaním a 52 % pre konkurencieschopné regióny) a rozsah
pôsobnosti Európskeho sociálneho fondu sa rozšíri o pokrytie nákladov na
vybavenie súvisiace s investíciami do sociálneho a ľudského
kapitálu. · Kohézny fond Kohézny fond
pomáha členským štátom s HND na obyvateľa pod 90 % priemeru
EÚ-27 v investovaní do transeurópskych dopravných sietí a do
životného prostredia. Časť príspevkov z Kohézneho fondu (10 miliárd
eur) bude viazaná na financovanie hlavných dopravných sietí v rámci
nástroja „Spájame Európu“ (pozri aj osobitnú kapitolu). Kohézny fond môže
podporovať aj projekty súvisiace s energetikou, pokiaľ prinášajú
jednoznačné výhody pre životné prostredie napr. podporovaním energetickej
účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energií.
3.
Implementácia
3.1.
Spoločné riadenie
Podpora poskytovaná prostredníctvom politiky
súdržnosti bude aj naďalej riadená spoločne Európskou komisiou
a členskými štátmi (s výnimkou nástroja „Spájame Európu“, ktorý bude
riadený centrálne), a preto bude vyžadovať spolufinancovanie.
Krajiny, ktoré dostávajú finančnú pomoc v súlade s článkom
136 alebo 143 ZFEÚ budú môcť ťažiť z vyššej miery
spolufinancovania.
3.2.
Partnerské zmluvy
Partnerské zmluvy
medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi budú určovať
záväzky partnerov na národnej a regionálnej úrovni, ako aj záväzky
Komisie. Budú nadväzovať na ciele stratégie Európa 2020 a na národné
programy reforiem. Budú tvoriť integrovanú stratégiu územného rozvoja
podporovanú všetkými príslušnými štrukturálnymi fondmi EÚ
a zahŕňať ciele založené na dohodnutých ukazovateľoch,
strategických investíciách a viacerých podmienkach. Budú obsahovať
záväzok každoročne vyhodnocovať dosiahnutý pokrok vo výročných
správach o politike súdržnosti, ako aj v iných verejných
správach.
3.3.
Integrované plánovanie
V budúcnosti
bude snaha povzbudzovať členské štáty, aby využívali financovanie
z viacerých fondov s jednotnými postupmi na prípravu, rokovania,
riadenie a implementáciu, predovšetkým tam, kde je potreba koordinácie
investícií do ľudského kapitálu a infraštruktúry najväčšia. V odôvodnených
prípadoch sa zriadi „hlavný fond“ viazaný na oblasť, resp. oblasti
politiky v programe. Intervencie hlavného fondu budú doplnené o
intervencie z iných štrukturálnych fondov tak, aby sa zaručila koherentná
podpora pre rôzne tematické ciele v rámci politiky súdržnosti.
3.4.
Podmienenosť
Budú zavedené
nové ustanovenia o podmienenosti, aby bolo možné zaručiť, že je
finančná podpora EÚ zameraná na výsledky a že vytvára jasné stimuly,
aby mohli členské štáty garantovať efektívne plnenie cieľov
a zámerov stratégie Európa 2020 prostredníctvom politiky súdržnosti.
A aby bolo možné zaručiť, že efektivita výdavkov na politiku
súdržnosti nebude ohrozovaná nestabilnými makrofiškálnymi politikami, budú
ex-ante podmienky špecifické pre každé odvetvie a stanovené v každej
zmluve doplnené o podmienky súvisiace s novou správou ekonomických
záležitostí. Podmienenosť
bude mať podobu tak podmienok ex-ante, ktoré musia byť stanovené
skôr, ako budú uvoľnené prostriedky z fondov, ako aj podmienok
ex-post, ktoré budú uvoľnenie dodatočných prostriedkov z fondov
podmieňovať dosiahnutím vopred stanovených výsledkov. V záujme
jednoduchosti budú stanovené jasné medzníky a ukazovatele
a predkladaním ročných správ sa bude prísne monitorovať pokrok.
Nedostatočný pokrok bude viesť k prerušeniu, prípadne
k zastaveniu finančnej pomoci.
3.5.
Výkonnostná rezerva
V snahe
zvýrazniť orientáciu na výsledky a splnenie cieľov stratégie
Európa 2020 sa 5 % z rozpočtu na politiku súdržnosti uloží bokom
a počas hodnotenia v polovici trvania rozdelí tým členským
štátom a regiónom, ktorých programy dosiahli svoje stanovené medzníky
súvisiace s plnením programových cieľov týkajúcich sa zámerov
a cieľov stratégie Európa 2020. Tieto medzníky budú vymedzené
v súlade s nariadeniami o politike súdržnosti.
3.6.
Inovatívne financovanie
Okrem grantovej
finančnej pomoci sa navrhuje, aby bola podpora politiky súdržnosti
určená podnikom a projektom, ktoré podľa očakávaní prinesú
významnú návratnosť investícií, poskytovaná primárne inovatívnymi
finančnými nástrojmi. (pozri aj osobitnú kapitolu o inovatívnych
finančných nástrojoch)
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011 Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, z toho || 376 mld. EUR · konvergenčné regióny · regióny s prechodným financovaním · konkurencieschopné regióny · územná spolupráca · Kohézny fond · osobitný príspevok pre najvzdialenejšie a riedko osídlené regióny || 162,6 mld. EUR 39 mld. EUR 53,1 mld. EUR 11,7 mld. EUR 68,7 mld. EUR 926 mil. EUR · nástroj „Spájame Európu“ pre dopravu, energetiku a IKT || 40 mld. EUR plus 10 mld. EUR viazaných v Kohéznom fonde Vzdelávanie a
kultúra
1.
Ciele politiky
Vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutné pre rozvoj a rast európskeho hospodárstva
a budú zohrávať kľúčovú úlohu pri spoločnom
napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020. Zvýšenie investícií do
ľudského kapitálu a modernizácie systémov vzdelávania a odbornej
prípravy pomôže EÚ stať sa inteligentnou, udržateľnou
a inkluzívnou ekonomikou. Väčšina týchto investícií bude
pochádzať z vnútroštátnych zdrojov. Avšak rastúci počet
európskych občanov uvažujúcich o odchode za hranice svojej krajiny
kvôli možnostiam vzdelávania a odbornej prípravy stavia EÚ do dôležitej
úlohy zabezpečiť, aby boli príležitosti, ktoré prináša jednotný trh,
dostupné pre každého. EÚ sa snaží podporovať vzdelávanie
a odbornú prípravu mnohými spôsobmi. Programy podporujúce medzištátnu
vzdelávaciu mobilitu, ako napr. program Erasmus, sa ukázali ako veľmi
úspešné a pomohli ľuďom nadobudnúť nové zručnosti,
ktoré budú potrebovať pre pracovné miesta zajtrajška. Zvýšená mobilita
môže zároveň prispieť k reforme systémov vzdelávania
a odbornej prípravy uľahčením cezhraničnej výmeny nápadov a
osvedčených postupov. Kombináciou cielených programov finančnej
podpory a v kombinácii s inými zdrojmi financovania, ako napr. štrukturálnymi
fondmi, môže rozpočet EÚ ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu
presadzovaním mobility, uľahčovaním spolupráce, výmenou
osvedčených postupov a podporovaním členských štátov
v modernizácii svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Kultúrna rozmanitosť Európy je jednou z našich silných stránok, ktorá je pre občanov
obohatením a inšpiráciou a ktorá zároveň prináša reálne
ekonomické výhody. Ekonomická a sociálna úloha kultúrnych a tvorivých
odvetví je stále viditeľnejšia a v roku 2008 predstavovala
4,5 % európskeho HDP a tvorila okolo 3,8 % pracovných miest. EÚ
sa v spolupráci s členskými štátmi snaží využiť potenciál
jednotného trhu v tejto oblasti a pripraviť vhodné podmienky pre
rast kultúrnych a tvorivých odvetví. Nasledujúca generácia programov financovaných
z rozpočtu EÚ bude riešiť nedostatky, ktoré obmedzujú rastový
potenciál tohto odvetvia odstraňovaním fragmentácie trhu,
posilňovaním konkurencieschopnosti v kultúrnych a audiovizuálnych
odvetviach a zmeriavaním sa na opatrenia pre vytváranie kapacít a na
podporu pohybu kultúrnych diel.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje, aby rozpočet EÚ
podporoval politiku vzdelávania a kultúry prostredníctvom dvoch nástrojov:
2.1.
Program pre vzdelávanie, odbornú prípravu
a mládež – „Európa vzdeláva“
Tento program spojí v súčasnosti osobitné
zložky programu celoživotného vzdelávania s medzinárodnými aspektmi
vyššieho vzdelávania, vrátane Erasmus Mundus,
a s programom Mládež v akcii. To umožní zvýšiť
efektivitu, posilniť strategickú orientáciu a využiť synergické
efekty rozličných aspektov tohto programu. Hoci súčasné nástroje EÚ v oblasti
mobility ponúkajú najefektívnejšie stupne vzdelávania pre inovatívne
pracovné miesta, nezodpovedajú potrebám poslucháčov magisterských štúdií.
Nákladovo najefektívnejší spôsob, akým osloviť túto kategóriu študentov je
využiť rozpočet EÚ na pritiahnutie finančných prostriedkov zo
súkromného sektora, najmä od štátnych bánk, a tým zaručiť
prenosnosť študentských pôžičiek a grantov. Činnosti v súčasnosti
podporované programom Leonardo sa v rámci boja proti nezamestnanosti
mladých zintenzívnia a Komisia sa bude v spolupráci s EIB
snažiť o poskytovanie záruk na pôžičky pre poslucháčov
magisterských štúdií, ktorí chcú štúdium dokončiť v inom
členskom štáte. Tento nový program sa zameria: –
na poskytovanie cielených medzištátnych
príležitostí na vzdelanie, –
na prispôsobenie zručností potrebám trhu práce
v snahe podporiť zamestnateľnosť, podnikateľského
ducha a participáciu mladých ľudí, –
na dobrovoľnícku prácu, ako aj na neformálne
a formálne vzdelávanie a –
na podporu širokospektrálnych reforiem a na
modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe
i za jej hranicami. Konkrétne budú činnosti v rámci tohto
programu sledovať tieto tri línie: (1)
medzištátna vzdelávacia mobilita – až
800 000 občanov EÚ ročne, prevažne študentov, sa vďaka
pomoci môže stať „mobilnými“, (2)
činnosti v rámci spolupráce medzi
vzdelávacími inštitúciami a pracovným svetom budú podporované tak, aby
propagovali modernizáciu vzdelávania, inovácie a podnikanie, (3)
podpora politiky sa bude poskytovať tak, aby
sa zhromažďovali dôkazy o efektívnosti investícií do vzdelania
a aby sa členským pomohlo pri implementácii účinných
politík. Na zabezpečenie vysokej európskej
pridanej hodnoty budú potrebné prísne kvalitatívne podmienky mobility, dôraz na
kľúčové ciele politiky tam, kde je možné dosiahnuť „kritické
množstvo“ a zároveň komplementárnosť s inými programami EÚ. Program „Európa vzdeláva“ bude pozostávať
z existujúcich medzinárodných programov ako Erasmus Mundus, Tempus, Alfa
a Edulink, ako aj z programov spolupráce s priemyselnými
krajinami v rámci toho istého nástroja a zastrešovať odlišné
ciele (atraktívnosť „Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania“,
excelentnosť, solidarita a rovnosť). Týmto prístupom sa odstráni súčasná
fragmentácia nástrojov EÚ podporujúcich medzinárodnú spoluprácu v oblasti
vysokoškolského vzdelávania, ktorá študentom a univerzitám bráni
v prístupe k informáciám o možnostiach vysokoškolského
vzdelávania v Európe a znižuje viditeľnosť európskeho
vysokoškolského vzdelávania vo svete.
2.2.
Šport
Súčasťou programu „Európa vzdeláva“
je navrhovaný podprogram „Šport“, ktorý sa zameria: ·
na odstraňovanie nadnárodných hrozieb, ktoré
sú pre šport typické, ako doping, násilie, rasizmus a netolerancia, ako aj
problémov súvisiacich s čestnosťou súťaží
a športovcov, ·
na vytvorenie európskej spolupráce v oblasti
športu, napr. prostredníctvom usmernení o dvojitých kariérach atlétov
alebo referenčných hodnôt pre správnu organizáciu športových podujatí a ·
na podporu komunitných športových základní, ktoré
môžu zohrať významnú úlohu pri riešení širších sociálno-ekonomických
výziev, akou je napr. sociálne začlenenie. Tento program prinesie EÚ pridanú hodnotu
v otázkach súvisiacich so špecifickou povahou športu mobilizáciou
finančných prostriedkov zo súkromného sektora od aktérov z oblasti
športu a podporovaním organizácií naspodku športovej pyramídy a nie
na vrcholovej úrovni.
2.3.
Program pre kultúru a audiovizuálne
odvetvie – „Tvorivá Európa“
Tento program spojí súčasné programy
Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus tak, aby sa podpora sústreďovala na
dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 a aby bolo možné
uvoľniť potenciál vzniku pracovných miest v kultúrnych
a tvorivých odvetviach. Program bude dopĺňať iné programy
EÚ tým, že bude úzko súvisieť s propagáciou kultúrnej
a jazykovej rozmanitosti a že sa zameria na konkrétne potreby
kultúrnych a tvorivých odvetví v snahe prekročiť hranice štátov. Budú
zohľadnené špecifickosti každého z týchto odvetví, aj pridelením
osobitných rozpočtových prostriedkov, pričom treťou líniou
programu sa zabezpečí horizontálna podpora tvorivých a kultúrnych
odvetví využitím inovatívnych finančných nástrojov.
3.
Implementácia
Implementácia uvedených nových programov sa
výrazne zjednoduší. Nový program „Európa vzdeláva“ so sebou
prinesie podstatné zjednodušenie činností a pravidiel zrušením
podprogramov, znížením celkového počtu aktivít a častejším
používaním jednorazových platieb. Program „Kreatívna Európa“ bude riadený
centrálne Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálne médiá
a komunikáciu tak, ako je tomu v súčasnosti v prípade
programov Kultúra a MEDIA. Niekoľko málo činností bude riadených
priamo Komisiou (napr. Európske hlavné mestá kultúry, Ceny EÚ za kultúru,
spoločné podujatia s medzinárodnými inštitúciami). Programy Kultúra a MEDIA budú
v rámci programu „Kreatívna Európa“ doplnené o inovatívny
finančný nástroj riadený skupinou EIB, ktorý bude poskytovať
financovanie dlhu a kapitálu v kultúrnych a tvorivých odvetviach. Tým
sa odstráni jedna z kľúčových prekážok v naplňovaní
kultúrneho a tvorivého obsahu – prístup k finančným
prostriedkom – a podporia kultúrne a tvorivé odvetvia, ktoré nie
sú podporované z iných programov EÚ.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011 Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, z toho: || 16,8 mld. EUR · Európa vzdeláva || 15,2 mld. EUR · Tvorivá Európa || 1,6 mld. EUR Zamestnanosť
a sociálne veci
1.
Ciele politiky
V oblasti zamestnanosti a sociálnych
vecí stojí Európska únia pred vážnymi výzvami. Takmer 23 miliónov ľudí je
dnes bez práce a podľa odhadov viac ako 113 miliónov ľudí žije
na hranici chudoby, príp. sociálneho vylúčenia[8]. Sociálne
veci a zamestnanosť sú základnou starosťou európskych
občanov a oblasťou, v ktorej sa od Únie očakáva viac.
Napriek nedávnym zlepšeniam hospodárskych ukazovateľov sú perspektívy zo
strednodobého hľadiska týkajúce sa zamestnanosti naďalej zmiešané,
okrem iného aj pre rozdiely v situácii jednotlivých členských štátov,
ako aj pre očakávaný tlak na reštrukturalizáciu hospodárstva vyvíjaný
stavom svetovej ekonomiky. Nezamestnanosť a rastúca miera
chudoby si vyžadujú prijať komplexné kroky. Politiky, ktoré už boli
prijaté, musia byť aktualizované a posilnené, pretože Únia čelí
stále naliehavejším výzvam: nedostatočná úroveň kvalifikácií, slabá
účinnosť politiky aktívneho trhu práce, ako aj vzdelávacích systémov,
sociálne vylúčenie marginalizovaných skupín a nízka pracovná
mobilita. Mnohé z týchto výziev skomplikovala finančná a hospodárska
kríza, demografické a migračné trendy a rýchle tempo
technologických zmien. Ak sa nenájde efektívne riešenie, uvedené výzvy vážne
ohrozia sociálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť. Hlavnú zodpovednosť za modernizáciu
politík v oblasti trhu práce a sociálnych politík nesú členské
štáty. Avšak EÚ im môže v ich úsilí pomôcť tým, že bude katalyzátorom
presadzovania a uľahčovania reforiem poskytovaním finančnej
pomoci, najmä cez Európsky sociálny fond, a posilnením postavenia
sociálnych partnerov, občianskych združení a iných zainteresovaných
strán, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri uskutočňovaní reforiem.
2.
Nástroje
Spoločnými aktivitami v oblasti
vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti a začlenenia dôjde k
vypracovaniu európskej iniciatívy týkajúcej sa sociálneho začlenenia.
Financovanie tejto oblasti bude v zásade zabezpečené tromi hlavnými
nástrojmi: tieto nástroje budú v plnom súlade s cieľmi stratégie
Európa 2020 a ich fungovanie sa skvalitní zvýšenou komplementárnosťou
s inými nástrojmi, ako aj zjednodušením príslušných postupov.
2.1.
Európsky sociálny fond
Európsky sociálny
fond (ESF) bude zabezpečovať finančnú pomoc pre štrukturálne
činnosti zamerané na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.
Financovanie sa sústredí na tri hlavné priority stratégie Európa 2020 najmä
využitím štyroch „investičných okien“: –
podpora zamestnanosti, –
investície do kvalifikácií, vzdelávania
a celoživotného vzdelávania, –
sociálne začlenenie a boj proti chudobe a –
zvyšovanie inštitucionálnych kapacít
a efektivity verejnej správy. V rámci spomínaných „okien“ bude ESF
prispievať aj k napĺňaniu cieľov iných politík, napr. zjednodušením
prechodu na nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne hospodárstvo, podporovaním
výskumu a inovácií, najmä v sociálnej oblasti, posilňovaním
rodovej rovnosti a odstraňovaním diskriminácie. Navrhuje sa zlúčenie
niektorých činností, najmä tých, ktoré podporujú sociálne začlenenie,
presunom systému potravinovej podpory pre najviac odkázané osoby do pôsobnosti
ESF. V období po roku 2013 bude ESF
súčasťou spoločného strategického rámca pre štrukturálne fondy[9].
Plánovanie finančnej pomoci bude prebiehať v rámci partnerských
zmlúv dohodnutých s členskými štátmi. Stanovené ciele sa zjednotia
s národnými programami reforiem a dohodnuté ciele sa zapracujú do
investičných rozhodnutí. V snahe upriamiť pozornosť na
výsledky bude zavedený mechanizmus podmienenosti založený na stanovených
požiadavkách vymedzených ex-ante, aby sa maximalizoval dosah rozpočtu EÚ
a spustili a podporili potrebné reformy v členských
štátoch. Aby mohol ESF reálne prispievať
k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020, je potrebné
dosiahnuť kritické množstvo finančnej pomoci tak na úrovni EÚ, ako aj
na úrovni operačných programov. Minimálny nevyhnutný podiel investícii
určených na politiku súdržnosti v ESF sa prispôsobí potrebám
jednotlivých kategórií regiónov podľa rozdielov v intenzite prijímanej
pomoci a výziev, ktorým čelia: to sa dosiahne stanovením
minimálnych podielov ESF na podpore zo štrukturálnych fondov pre každú
kategóriu regiónov (25 % pre konvergenčné regióny, 40 % pre
regióny s prechodným financovaním, 52 % pre konkurencieschopné
regióny, ide o výpočet bez územnej spolupráce, pričom Kohézny
fond aj naďalej predstavuje jednu tretinu finančných prostriedkov
určených na politiku súdržnosti v oprávnených členských
štátoch). Uplatňovanie týchto podielov povedie k minimálnemu celkovému
podielu ESF vo výške 25 % rozpočtu určeného na politiku
súdržnosti.
2.2.
Integrovaný program pre zamestnanosť, sociálnu
politiku a začlenenie
Integrovaný
program pre zamestnanosť, sociálnu politiku a začlenenie bude prispievať k napĺňaniu stratégie Európa 2020
a jej vzájomne podporované hlavné ciele prostredníctvom podpory
určenej na činnosti, ktoré presadzujú vysokú úroveň
zamestnanosti a primeranej sociálnej ochrany, pomáhajú
odstraňovať sociálne vylúčenie a zlepšujú pracovné
podmienky. Program bude slúžiť ako katalyzátor zmien v členských
štátoch a bude pozostávať z týchto zložiek: ·
celoeurópska platforma procesov vzájomného
vzdelávania na skvalitnenie dôkazových materiálov pre návrh
a implementáciu reforiem a podporu výraznejšieho zapojenia
zainteresovaných strán do procesu tvorby politík v snahe zdôrazniť význam
cieľov EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky
a začlenenia, nadväzujúc pritom na úspechy programu Progress, ·
presadzovanie dôkazmi podložených sociálnych
inovácií na urýchlenie úsilia členských štátov modernizovať svoje
systémy sociálnej a zamestnaneckej politiky využívaním osvedčených
metód návrhu, implementácie a hodnotenia inovácií, ako aj efektívnejšieho
šírenia informácií, ·
presadzovanie pracovnej mobility v rámci EÚ
a zlepšenia prístupu k možnostiam zamestnania, najmä
u mladých ľudí, v nadväznosti na činnosť siete EURES, ·
podpora podnikania a samostatných
zárobkových činností ako prostriedkov na tvorbu pracovných miest
a na boj so sociálnym vylúčením formou zvyšovania dostupnosti
a zlepšovania prístupu zraniteľných skupín, mikropodnikov
a sociálnych hospodárstiev k mikropôžičkám použitím
mikrofinančného nástroja programu Progress.
2.3.
Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii
Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii
(EGF) bude poskytovať špecifickú podporu prepusteným pracovníkom. Prostredníctvom EGF bude EÚ aj naďalej
pomáhať členským štátom poskytovaním na mieru šitej podpory pre
pracovníkov prepustených z dôvodu vážnych štrukturálnych zmien spôsobených
rastúcou globalizáciou výrobných a obchodných praktík. Okrem toho sa bude
EGF zameriavať na masové prepúšťanie spôsobené vážnym narušením
miestnej, regionálnej alebo celoštátnej ekonomiky v dôsledku náhlej
a neočakávanej krízy. Cieľom EGF bude dosiahnuť, aby si
50 % z pracovníkov, ktorým je pomoc určená, našlo do 12
mesiacov nové a stabilné pracovné miesto[10]. Komisia navrhne rozšírenie rozsahu pôsobnosti
EGF tak, aby v určitých prípadoch mohol poskytovať kompenzáciu
za následky globalizácie v určitých odvetviach
poľnohospodárstva.
2.4.
Autonómne rozpočtové riadky
Okrem spomínaných nástrojov a na základe
právomocí, ktoré jej udeľuje ZFEÚ, bude Komisia aj naďalej
pokračovať v implementácii autonómnych rozpočtových riadkov[11], aby: –
umožnila európsky sociálny dialóg, ktorý je
nevyhnutnou súčasťou európskeho sociálneho modelu, –
analyzovala a vyhodnotila hlavné trendy vo
vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa voľného pohybu osôb
a aby podporila spoluprácu vnútroštátnych systémov sociálneho
zabezpečenia a –
analyzovala sociálnu situáciu a vplyv
demografických zmien.
3.
Implementácia
Obmedzenie počtu finančných
nástrojov a rozpočtových riadkov a zjednotenie spôsobov
a systémov riadenia a implementácie povedie k lepšiemu
prepojeniu jednotlivých nástrojov a k podstatnému zjednodušeniu, najmä
v prospech prijímateľov.
3.1.
Európsky sociálny fond
Implementácia ESF sa zameria na spojenie
dôslednejšej orientácie na výsledky začlenením ESF do spoločného
strategického rámca pre všetky spoločné nástroje nariadenia
s partnerskými zmluvami dohodnutými s členskými štátmi. Zjednoduší sa aj samotná implementácia.
Zintenzívni sa využívanie zjednodušených nákladových možností, najmä
v prípade malých projektov, čím sa zníži administratívna záťaž
v členských štátoch a regiónoch a zároveň uľahčí
prístup k financovaniu miestnych iniciatív. Na základe spoločných
akčných plánov dôjde zároveň k užšiemu prepojeniu platieb
s dosahovanými cieľmi vopred stanovenými v partnerských
zmluvách. Napokon sa zavedú stimulačné mechanizmy
orientované na výsledky, aby bolo možné oceniť úspešné programy
a opatrenia a zároveň podporiť zmeny v menej úspešných
programoch.
3.2.
Integrovaný program (priame riadenie) pre
zamestnanosť, sociálnu politiku a začlenenie
Nový integrovaný program pre zamestnanosť
a sociálne začlenenie bude riadený priamo Komisiou. Medzí základné
postupy patria vyhlásenia verejných súťaží, výzvy na predloženie návrhov
a takisto spoločné riadenie, najmä v prípade implementácie
mikrofinančného nástroja v spolupráci s Európskym
investičným fondom. Nový program bude zameraný na veľké projekty,
ktoré podstatne zvyšujú pridanú hodnotu EÚ tak, aby sa dosiahlo kritické
množstvo a znížila administratívna záťaž. Budú zavedené zjednotené
a zjednodušené pravidlá a postupy na uľahčenie prístupu
k programom, predovšetkým pre malé organizácie. Okrem toho sa zavedie viacročné
plánovanie, aby sa vytýčili dlhodobé ciele politiky spolu
s ročnou finančnou podporu, čím sa z programu stane
ojedinelý nástroj riadený danou politikou. Program bude implementovaný metódou
riadenia orientovaného na výsledky založeného na pravidelnom monitorovaní
jeho plnenia na základe jasných ukazovateľov.
3.3.
Podpora pre prepustených pracovníkov
Mobilizácia EGF bude aj naďalej
podmienená rozhodnutím rozpočtového orgánu. Snahou Komisie bude
zabezpečiť, aby sa fungovanie EGF zjednodušilo a aby EGF mohol
rýchlejšie reagovať na zmenu ekonomických ukazovateľov.
3.4.
Autonómne rozpočtové riadky
Implementácia autonómnych rozpočtových
riadkov bude plne koordinovaná s oboma nástrojmi tak, aby nedošlo
k ich prekrývaniu a aby sa znásobili ich synergické efekty. Ich
počet sa obmedzí a prioritu dostanú veľké projekty, aby bolo
možné dosiahnuť kritické množstvo a znížiť administratívnu
záťaž.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011 Návrh rozpočtu na roky 2014 – 2020 spolu, z toho: || 88,3 mld. EUR · Európsky sociálny fond (bez nástroja „Spájame Európu“ a podľa vzorca 25/40/52 v závislosti od kategórie regiónov, pričom celková kohézna suma je 25 %) || 84 mld. EUR · Integrovaný program pre zamestnanosť, sociálnu politiku a začlenenie || 850 mil. EUR · Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii || 3 mld. EUR · autonómne rozpočtové riadky || 400 mil. EUR Životné
prostredie
1.
Ciele politiky
Environmentálna
politika Európskej únie prispieva k naplneniu
cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu
stanovených v stratégii Európa 2020. Investície do ochrany životného prostredia
sú investíciami na modernizáciu našej spoločnosti a pomáhajú zmeniť
Európu na zdrojovo efektívne hospodárstvo založené na vedomostiach. Sú
nevyhnutné na ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia. „Zelenšie“ hospodárstvo si vyžaduje zníženie
environmentálnych nákladov ich efektívnejším využívaním, ktoré umožní
hospodársky rast, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest.
Ochrana biodiverzity, nášho prírodného bohatstva, a posilnenie odolnosti
ekosystémov významným spôsobom prispejú k naplneniu cieľov
udržateľného hospodárskeho rastu. Ekosystémy zabezpečujú potravu,
vodu, suroviny a iné výhody, a tým prispievajú k produktivite
a kvalite života a znižujú účty za verejné zdravie. Obnova
ekosystémov a služieb, ktoré nám poskytujú, prispieva k „zelenému“
hospodárstvu a ponúka nové kvalifikácie, pracovné miesta
a príležitosti na podnikanie tým, že urýchľuje inovácie
a prispieva k zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa zmene
klímy. Pridaná hodnota spolupráce na európskej úrovni v
úsilí dosiahnuť spoločné environmentálne ciele je všeobecne známa,
keďže témy týkajúce sa životného prostredia nepoznajú štátne hranice.
Užšia spolupráca so susedmi EÚ a s rozvíjajúcimi sa ekonomikami je
predpokladom k dosiahnutiu „zelenšej“ Európy. Udržateľné životné
prostredie je zároveň jedným z „miléniových rozvojových cieľov
milénia“, ktoré sa EÚ zaviazala plniť. Okrem výhod v európskych právnych
predpisoch týkajúcich sa životného prostredia, môže rozpočet EÚ
prispieť k naplneniu environmentálnych cieľov, jednak
špecifickými programami, a jednak zabezpečením toho, aby boli
environmentálne ciele zakotvené v každej činnosti podporovanej
z rozpočtu EÚ.
2.
Nástroje
2.1.
Uplatňovanie hľadiska
Hľadisko priorít environmentálnej
politiky sa uplatní vo všetkých hlavných nástrojoch finančnej pomoci EÚ
vrátane politiky súdržnosti, poľnohospodárstva, námorného a rybného
hospodárstva, výskumu a inovácií, ako aj v programoch externej
pomoci. Týmto prístupom dôjde k maximalizácii synergických efektov medzi
environmentálnymi politikami a inými oblasťami, keďže tie isté
činnosti môžu a mali by sledovať viaceré navzájom sa
doplňujúce ciele. Tento prístup zároveň pomôže vyhnúť sa
„rozmnožovaniu“ programov a odstráni administratívnu záťaž. ·
Poľnohospodárstvo.
Hlavným cieľom reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky
(CAP) je presadzovať plnenie environmentálnych cieľov formou „ekologizácie“
priamych platieb poľnohospodárom. 30 % priamych platieb bude
podmienených dodržiavaním niekoľkých environmentálnych osvedčených
postupov v rámci a nad rámec existujúcich požiadaviek krížového
plnenia. Okrem toho sa rozvoj vidieka v rámci CAP opätovne zameria
na zabezpečovanie verejných statkov aj formou agroenvironmentálnych
opatrení. Tieto opatrenia pomôžu zaručiť, že odvetvie
poľnohospodárstva EÚ bude stabilným a hlavným poskytovateľom
environmentálnych verejných statkov, akými sú čistá voda, biodiverzita,
ochrana pôdy, čistejší vzduch a ochrana krajiny. To zároveň
prispeje k dosiahnutiu „klimatických“ cieľov EÚ, pokiaľ ide
o zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy. ·
Rybné hospodárstvo a námorná politika. Udržateľné životné prostredie bude stredobodom politiky námorného
a rybného hospodárstva. To sa okrem iného dosiahne znížením nadmerného výlovu,
nadmernej kapacity flotíl, a priamych vplyvov (vedľajších úlovkov alebo
vplyvu na morské dno), ako aj podporou chránených námorných oblastí.
Integrovaná námorná politika bude pokračovať vo vymedzovaní hraníc
udržateľnosti ľudských činností, ktoré majú vplyv na námorné
prostredie, v rámci vykonávania rámcovej smernice o námornej
stratégii. ·
Politika súdržnosti.
Politika súdržnosti sa zameria najmä na priority stratégie Európa 2020 vrátane
cieľa zvýšiť dosiahnuť zdrojovo efektívnejšie, „zelenšie“
a konkurencieschopnejšie hospodárstvo EÚ. To sa dosiahne jednoznačným
zameraním sa na výsledky, ako aj podmienenosťou týkajúcou sa aj
environmentálnych cieľov. Medzi tieto ciele patrí podpora vykonávania
environmentálnych právnych predpisov (týkajúcich sa vody, odpadu, námorníctva,
dusičnanov, kvality ovzdušia, záplav, ako aj vykonávania smernice o
priemyselných emisiách), finančná pomoc určená
na environmentálnu infraštruktúru, ochrana a obnova biodiverzity
a ekosystémov, vrátane vytvárania „zelených“ infraštruktúr, a úsilie
zabrániť a obmedziť rozširovanie púští. Environmentálne skúšky budú
posilnené v rámci politiky súdržnosti. ·
Výskum a inovácie.
Nový spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie bude
katalyzátorom vedeckých a technologických prelomových výsledkov, ktoré si
vyžaduje prechod na zdrojovo efektívne hospodárstvo. Pokračujúca
širšia finančná podpora ekoinovácií môže rovnako pomôcť
pri dosahovaní inteligentného a udržateľného hospodárskeho
rastu. Inovatívne partnerstvá budú priamo ovplyvňovať
efektívnosť využívania zdrojov, napr. v prípade vody, ekosystémov,
surovín a „inteligentných“ miest. ·
Pokiaľ ide o vonkajšie akcie, tu môže
predvstupový nástroj pomáhať kandidátskym krajinám pri financovaní
environmentálnej infraštruktúry a pri budovaní kapacít v súlade s acquis
EÚ. Politickým dialógom na regionálnej a národnej úrovni bude Komisia
pokračovať v úsilí uplatniť hľadisko podpory
určenej na životné prostredie v nástroji európskej susedskej
politiky. Hľadisko životného prostredia by sa malo lepšie uplatniť aj
v programoch pomoci rozvojovým krajinám. Biodiverzita a ekosystémy sú
kľúčové globálne verejné statky, ktoré sa stanú súčasťou plánovaného
tematického programu zameraného na globálne verejné statky a výzvy.
Lisabonskou zmluvou získala EÚ silnejšie postavenie v prípade
multilaterálnych environmentálnych dohôd a medzinárodného
environmentálneho riadenia, čo bude zohľadnené zvýšením
finančnej pomoci.
2.2.
Osobitný nástroj pre životné prostredie
a ochranu klímy
Okrem uplatňovania spomínaného
hľadiska Komisia navrhuje pokračovať v programe
LIFE + a výraznejšie ho zjednotiť s cieľmi stratégie
Európa 2020. Tak, ako v tomto programovacom období, bude aj tento nový
nástroj v rámci jedného programu zahŕňať viacero
činností v oblastiach životného prostredia a ochrany klímy. V podprograme „Životné prostredie“[12] sa tento nástroj zameria na dva typy projektov: nové integrované
projekty, ktorých počet a podiel finančnej pomoci sa bude
počas životného cyklu programu postupne zvyšovať a na
„tradičné“ projekty. Komisia sa domnieva, že integrované projekty môžu
zohrať významnú úlohu katalyzátorov procesu dosahovania cieľov, akými
sú ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov, efektívne riadenie
siete Natura 2000, podpora environmentálneho riadenia, odpadové a vodné
hospodárstvo a zároveň môžu účinne mobilizovať fondy na
tieto účely. Výber projektov sa bude aj naďalej riadiť ich
pridanou hodnotou a potenciálom na prenos know-how. Integrované projekty LIFE sú navrhnuté tak, aby viedli k udržateľnému vykonávaniu
environmentálnych akčných plánov[13]
vychádzajúcich z hlavných environmentálnych smerníc EÚ, ako sú smernica
o biotopoch alebo rámcová smernica o vode. Integrované projekty budú
podporovať niekoľko špecifických aktivít a opatrení. Ďalšie
finančné prostriedky na tieto projekty sa získajú z iných programov
finančnej podpory EÚ, ako aj zo štátnych, regionálnych zdrojov a zo
súkromného sektora a budú spoločne použité na dosiahnutie
environmentálnych cieľov. Finančná podpora z programu LIFE bude
preto slúžiť ako katalyzátor, ktorý zaručí konzistentnosť
a strategické environmentálne zameranie a naplno využije synergické
efekty, pričom spoločným strategickým rámcom sa nadviaže úzka
a lepšie štruktúrovaná spolupráca s inými fondmi EÚ. Podprogram „Životné prostredie“ bude rozdelený podľa nasledujúcich priorít: (a)
LIFE biodiverzita,
pričom ťažiskom bude aj naďalej Natura 2000 a získavanie
a výmena osvedčených postupov v oblasti biodiverzity, sa rovnako
zameria na širšie výzvy súvisiace s biodiverzitou v súlade
s cieľom stratégie Európa 2020 v tejto oblasti, ktorým je
zachovanie a obnova ekosystémov a ich funkcií, (b)
LIFE životné prostredie
sa zameria na podporu vykonávania environmentálnej politiky EÚ politiky vo
verejnom a súkromnom sektore a najmä na vykonávanie environmentálnych
právnych predpisov súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020 týkajúcimi
sa zdrojovej efektívnosti (ako napr. rámcová smernica o vode alebo rámcová
smernica o odpade). (c)
LIFE riadenie bude podporovať
tvorbu platforiem na výmenu osvedčených postupov pri zabezpečovaní
lepšieho súladu s prioritami environmentálnej politiky EÚ,
pri presadzovaní jej dodržiavania, pri tvorbe politík, ako aj pri
prijímaní rozhodnutí založených na poznatkoch (napr. otvoreným šírením
výsledkov projektu) s dôrazom na dobrú správu. Táto línia programu bude
podporovať aj environmentálne mimovládne organizácie
a presadzovať zvyšovanie povedomia, propagáciu a distribúciu
environmentálnych informácií, keďže tieto činnosti veľmi úzko
súvisia s dobrou správou, ako aj s úplnou implementáciou a dosiahnutím
zhody.
2.3.
Financovanie biodiverzity
Financovanie stratégie biodiverzity EÚ
do roku 2020[14]
si vyžaduje uplatnenie hľadiska biodiverzity v celom
rozpočte EÚ tak vo vnútri EÚ prostredníctvom finančných nástrojov,
ako aj financovaním vonkajších akcií. Aby bolo možné zvýšiť efektivitu
výdavkov EÚ, tak interných, ako aj externých, je rovnako dôležité
maximalizovať synergické efekty s finančnými prostriedkami na
ochranu klímy financovaním projektov na zmiernenie a pri pôsobenie
sa zmene klímy orientovaných na ekosystémy, ktoré sa zameriavajú na
funkcie ekosystému v širšom rozsahu. Účinné riadenie a obnova chránených
oblastí Natura 2020 sú nevyhnutné na dosiahnutia cieľa stratégie Európa
2020 zastaviť a zvrátiť úbytok biodiverzity v EÚ, ktorý
Európska rada stanovila v roku 2010. Na úrovni EÚ bude vďaka
posilneniu integrovaného prístupu využitím fondov EÚ v rôznych odvetviach
a zaručením ich konzistentnosti s prioritami akčných rámcov
Natura 2000, ako aj s dôrazom na prioritu LIFE biodiverzita, možné
vytvoriť silnú východiskovú základňu pre novú stratégiu financovania
Natury 2000. Externe sa EÚ, ako aj iné zúčastnené
strany, zaviazali na 10. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o
biologickej diverzite (CBD COP10), ktoré sa konalo v októbri 2010 v japonskej
Nagoji, do roku 2020 podstatne zintenzívniť mobilizáciu finančných
zdrojov na globálnu biodiverzitu. Financovanie z rozpočtu EÚ
bude poskytované formou geograficky a regionálne prideľovaných
rozpočtových prostriedkov z programov vonkajších akcií EÚ, ako aj
prostredníctvom tematických programov týkajúcich sa globálnych verejných
statkov. Okrem uplatnenia hľadiska biodiverzity
v rozpočte na vonkajšie akcie navrhuje Komisia vytvoriť mimorozpočtový
mechanizmus/fond, ktorý by spoločne využíval príspevky
z členských štátov a z rozpočtu EÚ.
3.
Implementácia
3.1.
Uplatňovanie hľadiska
Uplatňovanie hľadiska bude
zabezpečené pomocou štruktúr a nástrojov opísaných v ostatných kapitolách
o politikách v jednotlivých odvetviach. Na to, aby bolo možné
dosiahnuť výsledky, budú, spolu s vhodnými ukazovateľmi, jasne
stanovené referenčné hodnoty, pravidlá monitorovania a predkladania
správ v prípade všetkých príslušných nástrojov EÚ. Na maximalizáciu synergických efektov
rozličných cieľov politiky sa uvažuje o zavedení systému
sledovania výdavkov na životné prostredie, ktorý je podobný systému
navrhovanému v prípade ochrany klímy. Pokiaľ ide o biodiverzitu, „rio
markery“ stanovené OECD a použité Komisiou v prípade externých
nástrojov sa stanú súčasťou existujúcej metodiky merania výsledkov
používanou v programoch EÚ. Vďaka nim bude zároveň možné
dokázať spoločné výhody výdavkov na ochranu klímy
a zdôrazniť význam spoločných výhod výdavkov na ochranu klímy
v rámci činností REDD+ (zníženie emisií z odlesňovania a
degradácie lesov ) pre biodiverzitu.
3.2.
Osobitný nástroj pre životné prostredie
a zmenu klímy
V súčasnosti je program LIFE +
riadený Komisiou centralizovaným priamym riadením. Komisia uvažuje o tom, že v
budúcnosti by mal byť tento program aj naďalej centrálne riadený, ale
podstatná časť riadiacich úloh by bola delegovaná na existujúce
výkonné agentúry. V rozsahu, podmienkach a pravidlách
takéhoto delegovania bude musieť byť zohľadnená potreba
Komisie zachovať silné väzby na politiky v prípade integrovaných
projektov.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky
2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené
v konštantných cenách na rok 2011. Vynechané sú fondy určené na
uplatňovanie hľadiska, ktoré sú zahrnuté do rozpočtových
príspevkov pre nástroje finančnej pomoci v jednotlivých odvetviach. program LIFE+ (environmentálny podprogram) || 2,4 mld. EUR Vonkajšia
činnosť
1.
Ciele politiky
Vzhľadom na počet obyvateľov a
hospodársku silu je Európska únia jedným z globálnych aktérov. S viac ako
500 miliónmi obyvateľov vytvára viac ako 25 % svetového hrubého
domáceho produktu a v oblasti celosvetového obchodu je na piatom mieste. Únia
je tiež aktívnym politickým aktérom, ktorý má regionálne (predovšetkým v svojom
susedstve) a globálne bezpečnostné záujmy a záväzky. Demonštruje
najmä solidaritu tým, že poskytuje viac ako polovicu medzinárodnej rozvojovej
pomoci a je najväčším darcom humanitárnej pomoci vo svete. Aktívne sa
zapája do ochrany ľudských práv, ako aj podpory programu dôstojnej práce,
ostatných univerzálnych hodnôt a dodržiavania medzinárodných dohovorov
v environmentálnej a sociálnej oblasti. EÚ sa vo zvýšenej miere angažuje v oblasti
predchádzania konfliktom a budovania mieru, najmä prostredníctvom misií v oblasti
krízového riadenia pod vedením EÚ a nástrojov EÚ v oblasti reakcie na
krízy a stabilizácie. EÚ tiež podporuje misie OSN a Africkej únie na zachovanie
a obnovu mieru v nestabilných a vojnou zmietaných krajinách. EÚ je navyše
odhodlaná podporovať multilaterálny systém a jeho reformu, viacstranné
obchodné rokovania v rámci dauhaského kola, rokovania o zmene klímy na
základe rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy,
rokovania o biodiverzite v rámci dohovoru o biologickej diverzite, rokovania
o ostatných viacstranných dohodách, reformy G-8 a G-20 a program globálnej
správy vecí verejných. Vonkajšie politiky patria preto k hlavným
oblastiam pôsobenia EÚ, čo sa ešte dostalo do popredia v rámci nového
inštitucionálneho rámca Lisabonskej zmluvy. EÚ používa finančné nástroje v oblasti
vonkajších vzťahov na podporu realizácie najmä týchto vonkajších politík: (1)
Podpora o obrana hodnôt EÚ v zahraničí tým, že ľudské práva, demokracia a právny štát sú v centre
jej záujmov, pričom nedávne udalosti v rôznych častiach sveta volajú
po revízii poskytovania pomoci EÚ v prospech tranzície a demokratizácie,
ako aj občianskej spoločnosti. (2)
Plánovanie politík EÚ v záujme podpory riešenia hlavných globálnych problémov, akým je boj proti zmene klímy,
zvrátenie straty biodiverzity, ochrana globálnych verejných statkov a zdrojov
by sa malo ešte viac posilniť. Komisia navrhuje vypracovať aktívnu
agendu EÚ a budovať vzájomné vzťahy s tretími krajiny,
pričom osobitná pozornosť sa bude venovať strategickým
partnerstvám. (3)
Zvýšenie vplyvu rozvojovej spolupráce EÚ s prvoradým cieľom pomôcť odstrániť chudobu. EÚ pomoc
sústredí na tie oblasti, v ktorých disponuje konkrétnou expertízou, aby
rozlišujúc medzi partnerskými krajinami a regiónmi mohla zaistiť, že
zdroje určené na pomoc sú pridelené na základe potrieb, kapacít, záujmov
a záväzkov; zlepší koordináciu poskytovania pomoci a koherentnosť
rozvojovej politiky; a zabezpečí dostatočné financovanie v oblasti
rozvoja. Vytvorí sa celoafrický nástroj v záujme podpory realizácie
spoločnej africko-európskej stratégie so zameraním na zreteľnú
pridanú hodnotu v prípade činností na úrovni prekračujúcej regióny a
kontinenty. Bude dostatočne pružným na to, aby absorboval príspevky
členských štátov EÚ, afrických štátov, finančných inštitúcií a
súkromného sektoru. (4)
Investovanie do dlhodobej prosperity a stability
v susedstve EÚ. Prostredníctvom prípravy
(potenciálnych) kandidátskych krajín na členstvo a obnovenou
susedskou politikou sa bude sledovať dosiahnutie cieľa vybudovať
priestor stability, prosperity a demokracie. EÚ bude aktívne pôsobiť pri
podpore demokratických hodnôt a zásad vo svojom susedstve a prostredníctvom
intenzívnejšej politickej spolupráce a hlbšej hospodárskej integrácie smerom na
juh a východ sa bude zasadzovať o rovnomernejšie prerozdeľovanie
výhod plynúcich z rastu. (5)
Rozšírenie európskej solidarity po prírodných
a človekom spôsobených katastrofách. V
oblasti humanitárnej pomoci a civilnej ochrany sa pri dodržiavaní medzinárodne
dohodnutých zásad humanitárneho práva a zvyšovaní svojich kapacít budú
z rozpočtu EÚ financované opatrenia zamerané na predvídanie
katastrof, prípravu na ne, prevenciu a rýchlejšiu reakciu na ne a opatrenia na
pružnejšie zapájanie sa do rozvojových opatrení zameraných na pokrízovú obnovu
a budovanie odolnosti postihnutých oblastí do budúcnosti. (6)
Zlepšenie prevencie a riešenie krízových
situácií. Zintenzívni sa činnosť EÚ
v oblasti prevencie a riešenia krízových situácií, udržiavania mieru a
posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, a to vrátane posilnenia
kapacít EÚ v oblasti pripravenosti na krízové situácie. Otvorená Európa, pôsobiaca v medzinárodnom
rámci založenom na pravidlách, je najlepším spôsobom, ako využiť výhody
globalizácie, ktoré podporia rast a zamestnanosť.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje túto štruktúru budúcich
nástrojov EÚ v oblasti vonkajšej činnosti:
2.1.
Rozvojová spolupráca
Komisia navrhuje, aby sa vychádzalo zo
súčasného nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) so zreteľom na jeho
geografický a tematický rozsah pôsobnosti. Navrhuje, aby počas trvania
nasledujúceho viacročného finančného rámca zostal Európsky rozvojový fond
(ERF), ktorý financuje spoluprácu s africkými, karibskými a tichomorskými
krajinami (AKT) a zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ), mimo
rozpočtu.
2.2.
Nástroj pre krajiny zapojené do procesu
rozširovania
Navrhuje sa jeden integrovaný nástroj
predvstupovej pomoci ako finančná opora stratégie rozširovania, ktorý
zahŕňa všetky rozmery vnútorných politík a tematických otázok. Jeho
cieľom bude zaistiť plnú pripravenosť kandidátskych krajín a
potenciálnych kandidátskych krajín na prípadné pristúpenie. Dôraz sa bude
klásť na sociálno-ekonomický rozvoj, regionálnu spoluprácu, prijímanie
a vykonávanie acquis, ako aj prípravu na riadenie vnútorných
politík po pristúpení. Implementácia tohto nástroja sa bude
uskutočňovať prostredníctvom vnútroštátnych programov alebo
programov zameraných na viacerých príjemcov, ktoré sa dohodnú
s príslušnými príjemcami. Nástroj tiež bude reflektovať štrukturálne
fondy, Kohézny fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj
vidieka (EPFRV) vrátane zmeny ich zamerania na poskytovanie verejných statkov.
Okrem toho budú v prípade potreby krajinám zapojeným do procesu rozširovania aj
naďalej k dispozícii nástroje súvisiace s politickou a finančnou
krízou (makrofinančná pomoc, nástroj stability).
2.3.
Nástroj európskej susedskej politiky (ENI)
Nástroj európskej susedskej politiky (ENI)
prispeje k podpore EÚ pri prehlbovaní politickej spolupráce, užšej hospodárskej
integrácii s EÚ a podpore efektívneho a udržateľného
prechodu k demokracii. Spolupráca s krajinami susediacimi s EÚ bude
vychádzať zo zásady „viac za viac“ v súlade so závermi uvedenými v
oznámení Komisie „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“. Väčšiu
časť prostriedkov EÚ na účely susedskej politiky bude
poskytovať tento nástroj, pričom podľa potreby bude doplnený o
ďalšie vonkajšie nástroje[15].
2.4.
Nástroj partnerstva
Tento nový program bude poskytovať ad
hoc podporu v oblasti spolupráce so všetkými tretími krajinami
(rozvojovými a inými ako rozvojovými) s osobitným zameraním na
strategických partnerov / nové trhové ekonomiky. Nástroj bude financovať
činnosti: na podporu realizácie politík EÚ v zahraničí
prostredníctvom dvojstrannej spolupráce a spoločných prístupov k
problematickým otázkam, hospodárskych partnerstiev a spolupráce v oblasti
podnikania, diplomatických aktivít a sietí zameraných na verejnosť,
medziľudských vzťahov; vedenie politických diskusií a spoločných
činností s jednotlivými partnerskými krajinami; a na podporu obchodnej,
investičnej a regulačnej konvergencie so strategickými partnermi.
2.5.
Celosvetová podpora ľudských práv
Posilnený európsky nástroj pre demokraciu a
ľudské práva (EIDHR) sa zameria na dve činnosti: po prvé, zvýšenú
podporu bude poskytovať rozvíjaniu prosperujúcich občianskych
spoločností a ich osobitnej úlohe pri presadzovaní zmien a pri podpore
ľudských práv a demokracie. Súčasťou toho bude posilnenie
kapacity EÚ v záujme okamžitej reakcie na naliehavé situácie v oblasti
ľudských práv, ako aj vyššia podpora medzinárodných a regionálnych
pozorovaní a mechanizmov zameraných na ľudské práva. Po druhé,
podpora sa bude poskytovať volebným pozorovacím misiám a zlepšovaniu
volebných postupov.
2.6.
Solidarita s populáciami, ktoré čelia
prírodným a človekom spôsobeným katastrofám, a im určená
pomoc
Humanitárna pomoc a civilná ochrana budú
posilnené a aj naďalej sa budú riadiť prístupom založeným na potrebách
a zásadách. –
Nástroj humanitárnej pomoci bude reagovať na prírodné a človekom spôsobené katastrofy,
pričom sa bude riadiť medzinárodnými princípmi humanitárneho práva
a využívať pri tom bude špecializované organizácie. –
Mechanizmus civilnej ochrany bude reagovať na prírodné a človekom spôsobené
katastrofy v tretích krajinách koordináciou orgánov civilnej ochrany
v členských štátoch EÚ.
2.7.
Predchádzanie krízam a krízové riadenie
Činnosť EÚ v tejto oblasti sa
skladá z viacerých prvkov: ·
Reakcia na krízy prostredníctvom nástroja stability
(IfS), a to vrátane prírodných katastrof, so zameraním na predchádzanie
konfliktom, budovanie mieru a štátu. Jeho komponent zameraný na riešenie
dlhodobých cieľov bude riešiť také globálne a nadregionálne
hrozby, ako je šírenie zbraní hromadného ničenia, boj proti terorizmu
a organizovanej trestnej činnosti, predchádzanie nelegálnemu
pašovaniu atď. ·
Prostredníctvom makrofinančnej pomoci (MFA)
bude riešiť potreby krátkodobého financovania v krajinách,
v ktorých sa uskutočňujú stabilizačné a adaptačné
programy. ·
Prostredníctvom nástroja spolupráce v oblasti
jadrovej bezpečnosti (INSC) bude propagovať jadrovú
bezpečnosť poskytovaním podpory medzinárodným regulačným
mechanizmom. Jeho cieľom bude podporovať presadzovanie jadrovej
bezpečnosti na vysokej úrovni, ochranu pred radiáciou, ako
aj uplatňovanie účinných a efektívnych bezpečnostných
opatrení v oblasti jadrového materiálu v tretích krajinách. ·
Okrem toho rozpočet v oblasti
spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bude
podporovať opatrenia, ktoré nie sú vojenskej ani obrannej povahy.
3.
Vykonávanie
Realizácia týchto nových programov sa
ďalej zjednoduší, najmä s cieľom dosiahnuť
efektívnosť poskytovanej pomoci. Uvedené nové nástroje sa podľa
potreby budú pri prideľovaní a vyplácaní finančných prostriedkov
opierať o zásadu vzájomnej adresnej zodpovednosti. Pri využívaní
externých prostriedkov na financovanie početných cieľov politiky EÚ
sa bude vyvíjať úsilie o zvýšenie synergického účinku,
napr. pri plnení finančných záväzkov EÚ v oblasti znižovania chudoby,
klímy a biodiverzity. Bude tiež predložený návrh na zvýšenie flexibility
vonkajších opatrení. Posilnia sa rozpočtové mechanizmy mimo
finančného rámca, ktoré sa zameriavajú na riešenie rozsiahlych
nepredvídaných udalostí (rezerva na núdzovú pomoc, nástroj flexibility). Zjednodušenie sa
dosiahne jasnejším vymedzením a znížením počtu prienikov medzi jednotlivými
nástrojmi tak, aby ich bolo možné rozlíšiť na základe jasne vymedzených
politických cieľov. Predloží sa tiež návrh na zjednodušenie pravidiel
a postupov poskytovania pomoci EÚ, najmä aby plánovanie
uľahčovalo vedenie jednotnej akcie s členskými štátmi. V rámci všetkých nástrojov sa navrhuje
ďalšie využívanie inovatívnych finančných nástrojov (najmä
prostredníctvom regionálnych investičných nástrojov), čo by umožnilo
zvýšiť podiel kombinovania grantov s úvermi tak, aby sa zmobilizovali
dodatočné finančné prostriedky na pokrytie investičných potrieb
partnerských krajín. Usudzuje sa, že sa musí zvýšiť demokratická
kontrola v oblasti vonkajšej pomoci. V prípade niektorých
hľadísk uvedených programov by sa to mohlo dosiahnuť využívaním
delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy. A to nie iba
zrovnoprávnením spoluzákonodarcov, ale aj zaistením väčšej flexibility pri
plánovaní. V prípade ERF sa navrhuje, aby sa kontrola zosúladila
s nástrojom rozvojovej pomoci, pričom by sa zároveň
zohľadnili osobitosti tohto nástroja.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 –
2020
Všetky číselné údaje sú v stálych
cenách z roku 2011 Navrhovaný rozpočet na roky 2014 – 2020 spolu z toho || 70 mld. EUR · Nástroj rozvojovej pomoci || 20,6 mld. EUR · Nástroj predvstupovej pomoci || 12,5 mld. EUR · Nástroj európskeho susedstva || 16,1 mld. EUR · Nástroj partnerstva || 1 mld. EUR · Nástroj stability || 2,5 mld. EUR · Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva || 1,4 mld. EUR · Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika || 2,5 mld. EUR · Nástroj humanitárnej pomoci || 6,4 mld. EUR · Nástroj civilnej ochrany a reakcie na núdzové situácie || 0,2 mld. EUR · Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc || 0,2 mld. EUR · Nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti || 0,56 mld. EUR · Makrofinančná pomoc || 0,6 mld. EUR · Garančný fond pre vonkajšie opatrenia || 1,26 mld. EUR Rezerva na núdzovú pomoc || 2,45 mld. EUR Návrh rozpočtu v rámci 11. ERF spolu || 30,3 mld. EUR Boj proti
podvodom
1.
Politické ciele
Cieľom politiky EÚ v oblasti boja
proti podvodom je chrániť finančné záujmy Európskej únie
prostredníctvom prevencie, odradenia, vyšetrovania a stíhania podvodov
v súvislosti s rozpočtom EÚ. Túto politiku vykonáva Európsky
úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý je súčasťou Komisie, ale
vyšetrovania vedie úplne nezávisle. Ako útvar Komisie spravuje OLAF nižšie opísané
programy na podporu politík Únie na boj proti podvodom. Osobitnou oblasťou
boja proti podvodom je ochrana Eura proti falšovaniu bankoviek a mincí,
ktorá je mimoriadne dôležitá pre riadne fungovanie jednotnej meny.
2.
Nástroje
Na koordináciu opatrení členský štátov v
boji proti podvodom v súvislosti s rozpočtom EÚ sú navrhnuté tri
programy v súlade s povinnosťou úzkej a pravidelnej
spolupráce podľa čl. 325 ZFEÚ. ·
Program Hercule II
podporuje boj proti podvodom na základe posilnenia medzinárodnej
a multidisciplinárnej spolupráce, odbornej prípravy, špecializovaných
právnych štúdií, poskytovania iných špecializovaných služieb v rámci boja
proti podvodom orgánom členských štátov, ktoré sú zodpovedné za túto
oblasť (polícia a colná správa, štátny zástupcovia atď.),
budovanie profesných sietí so zahrnutím pristupujúcich a kandidátskych krajín
a financovanie technického vybavenia pre členské štáty. Program
Hercule hrá dôležitú úlohu v boji proti pašovaniu cigariet. ·
Informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS)
poskytuje zabezpečenú infraštruktúru pre výmenu informácií
v súvislosti s podvodmi medzi členskými štátmi a medzi
členskými štátmi a Komisiou. Táto infraštruktúra tiež umožňuje
spoločné colné operácie zahŕňajúce členské štáty
a tretie krajiny, pričom sú jej prostredníctvom koordinované zdroje
rôznych útvarov proti mimoriadne rizikovým cieľom spoločného záujmu. ·
Program Pericles je
určený na ochranu Eura proti falšovaniu. V rámci tohto programu sú
organizované školenia, výmeny zamestnancov, a je poskytovaná
pomoc. Boj proti falšovaniu Eura je úspešný vďaka koherentnému súboru
opatrení s dôrazom na úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných strán na
úrovni členských štátov a Únie, a tiež vďaka odbornej
príprave a zvyšovaniu povedomia. Okrem konkrétnych výdavkových programov na
opatrenia proti podvodom zabezpečí väčšia koherentnosť
v celom rozsahu výdavkových programov, že záväzok Únie bojovať proti
podvodom bude vykonávaný účinne. Ustanovenia v oblasti boja proti
podvodom budú preto zahrnuté do právneho základu všetkých programov na obdobie
2014 – 2020.
3.
Vykonávanie
Hodnotenie predchádzajúcich programov Hercule
ukázali značný vplyv v otázke zlepšenia úrovne technického vybavenia
používaného v členských štátoch, uľahčenia
cezhraničných operácií a kvality dôkazov. Boli posilnené kontakty
medzi špecialistami v oblasti vymáhania práva. Právne štúdie zamerané na
konkrétne problémy v súvislosti s cezhraničnými operáciami proti
podvodom posilnili základ pre spoluprácu. Miera využitia AFIS
v členských štátoch sa po zavedení novej technológie v roku
2010 značne zvýšila. Sú planované ďalšie vylepšenia, najmä na
uľahčenie analýzy rizika. Bude posilnená schopnosť
vykonávať spoločné colné operácie. Program Pericles prispel
k relatívne nízkej úrovni falšovania eurobankoviek a euromincí
a k úspešným opatreniam proti falošným peniazom ešte predtým ako
vstúpili do obehu. Pericles je dôležitou súčasťou súboru opatrení na
ochranu Eura proti falšovaniu. Tieto programy sú vykonávané prostredníctvom
grantov a verejného obstarávania. Pre všetky tri programy je navrhované
zlepšenie súčasného prístupu v súvislosti so skúsenosťami,
v súlade so stratégiou Komisie v oblasti boja proti podvodom pri zachovaní
patričnej úrovne výdavkov.
4.
Navrhované prostriedky v rozpočte na obdobie 2014-2020
Všetky sumy v stálych cenách roku 2011 Celkový navrhovaný rozpočet na obdobie 2014 – 2020 pre programy HERCULE, PERICLES a AFIS || 150 mil. EUR Zdravie a
spotrebitelia
1.
Ciele politiky
Politika Európskej únie týkajúca sa zdravia a
spotrebiteľov sa zameriava na otázky, ktoré sú významné pre všetkých
obyvateľov Európy, a to z hľadiska ich zdravia
a bezpečnosti, ako aj z hľadiska dostupnosti širokej škály
potravín a spotrebiteľských výrobkov na efektívnom a bezpečnom
vnútornom trhu. Politika EÚ v tejto oblasti je navrhnutá tak, aby posilnila
právomoci európskych spotrebiteľov, aby chránila a zlepšovala zdravie
európskych obyvateľov, zaistila bezpečnosť a prospešnosť
potravín a ochraňovala zdravie rastlín a dobré životné podmienky zvierat. Komisia nesie osobitnú zodpovednosť za
ochranu a zlepšovanie zdravia a podmienok zvierat v Spoločenstve, a
to obzvlášť zvierat produkujúcich potraviny, a zároveň
uľahčovať obchod v rámci Spoločenstva a dovoz zvierat a výrobkov
zo zvierat v súlade s vhodnými zdravotnými normami a medzinárodnými záväzkami.
Európska únia dohliada na dodávanie výrobkov na ochranu rastlín na trh, ako aj
na ich využitie a stanovuje normy na monitorovanie a kontrolu rezídua
pesticídov. Realizuje preventívne opatrenia na ochranu proti vzniku a
rozširovaniu organizmov, ktoré škodia rastlinám a rastlinným výrobkom v rámci
EÚ. Zaisťuje takisto podmienky kvality semien na predaj a propagovanie
materiálu v rámci EÚ. Táto úloha sa vykonáva efektívnejšie a hospodárnejšie
prostredníctvom rozpočtu EÚ než prostredníctvom 27 vnútroštátnych
rozpočtov. Odvetvie ľudského zdravia je integrálnou
súčasťou cieľov inteligentného a inkluzívneho rastu uvedených v
stratégii Európa 2020. Ak sú ľudia zdraví a aktívni dlhší čas, má to
pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť. Inovácia v oblasti
zdravotnej starostlivosti pomáha riešiť problém udržateľnosti v tomto
sektore v rámci kontextu demografických zmien. Spotrebiteľská politika podobne významne
prispieva efektívnosti európskeho hospodárstva tým, že obyvateľom dáva
právomoc zohrávať na jednotnom trhu plnohodnotnú úlohu a posilňuje
ich schopnosť a dôveru nakupovať tovar a služby cezhranične,
a to najmä on-line. So spotrebiteľskými výdavkami predstavujúcimi 56 %
HDP Európskej únie môže účinná spotrebiteľská politika aktívne
prispievať cieľom stratégie Európa 2020. Programy financované ako súčasť
politiky EÚ týkajúcej sa zdravia a spotrebiteľov prispievajú k blahobytu
európskych občanov. Pridaná hodnota programov EÚ týkajúcich sa zdravia a
spotrebiteľov spočíva v ich spôsobilosti riešiť otázky, na ktoré
nemohol členský štát sám efektívne reagovať. Napríklad aktivity na
propagáciu cezhraničného nakupovania alebo reakcia na choroby alebo
pandémie ovplyvňujúce niekoľko členských štátov si vyžadujú
koordinovanú a koherentnú odozvu. Podobne platí, že choroby zvierat
a rastlín nerešpektujú národné hranice. Zabezpečenie jednotného
zdravia zvierat na vysokej úrovni a bezpečnosť potravín
prostredníctvom EÚ umožňuje voľný pohyb živých zvierat
a zvieracích produktov, čo je základom fungovania jednotného trhu,
poskytuje to výhody spotrebiteľom vďaka väčším možnostiam výberu
a zvýšenej hospodárskej súťaži a umožňuje výrobcom potravín
z EÚ tešiť sa z úspor.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje tieto programy na podporu
politiky EÚ týkajúcej sa zdravia a spotrebiteľov.
2.1.
Zdravie
2.1.1.
Zdravie zvierat a rastlín
a bezpečnosť potravín
Programy týkajúce sa zdravia zvierat
a rastlín a bezpečnosti potravín sa zameriavajú na vykorenenie
chorôb zvierat, na núdzový veterinárny fond a súvisiace akcie, ako napr.
financovanie referenčných laboratórií EÚ, programy odbornej prípravy
a na vakcinačné banky. Budúci program bude pokračovať
v týchto aktivitách so zvýšeným dôrazom na výsledky. Program bude takisto
financovať dodatočné opatrenia a potrebnú akciu na riešenie
rastlinných škodcov a chorôb, ktoré sú v Európe čoraz bežnejšie.
2.1.2.
Zdravie pre program rastu
Nový program zdravie pre rast sa bude
orientovať na akcie s jasnou pridanou hodnotou pre EÚ v súlade
s cieľmi stratégie Európa 2020 a novými právnymi záväzkami.
Hlavným cieľom je pracovať s členskými štátmi na ochrane
občanov pred cezhraničným ohrozením zdravia zvýšiť
udržateľnosť zdravotných služieb a zlepšiť zdravie
populácie a zároveň podporovať inováciu v oblasti zdravia.
Program bude napríklad podporovať zdravotnú politiku vyvíjaním najlepších
postupov a usmernení pre diagnózu a liečenie zriedkavých chorôb
podporou európskych referenčných sietí o chorobách a usmernení
pre skríning rakoviny a vyvíjaním spoločného prístupu EÚ
k posudkom zdravotných technológií a e-zdravia.
2.2.
Spotrebitelia
Spotrebiteľské programy Spotrebiteľský program bude
presadzovať posilnenie právomocí spotrebiteľa ako kľúčového
prostriedku na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany v rámci jednotného trhu.
Program sa bude sústreďovať na zlepšovanie informačného toku
smerom k spotrebiteľom a na zastupovanie záujmov
spotrebiteľa. Bude podporovať účinné uplatňovanie
ochranných predpisov spotrebiteľa prostredníctvom spolupráce medzi orgánmi
a organizáciami zodpovednými za ich implementáciu, informácie, vzdelávanie
a urovnávanie sporov. Nový program bude nadväzovať na pozitívne
výsledky súčasného programu a nastaví svoje zameranie na riešenia
nových kľúčových priorít. Komisia predovšetkým navrhuje, aby sa
zvýšili zdroje vyčlenené na alternatívne urovnávanie sporov a na
budovanie kapacity s cieľom poradiť spotrebiteľom pri
cezhraničných nákupoch.
3.
Implementácia
Rozpočet pre zdravie
a spotrebiteľov sa plní prostredníctvom priamej a nepriamej
centralizovanej správy. Väčšina rozpočtu pre potraviny a krmivá
sa plní centralizovanou priamou správou predovšetkým prostredníctvom grantov
platených orgánom členských štátov. V roku 2004 zriadila Komisia výkonnú
agentúru pre zdravie a spotrebiteľov s cieľom riadiť
program verejného zdravia. Mandát agentúry sa rozšíril v roku 2008 na
implementáciu spotrebiteľského programu a opatrení na odbornú
prípravu o bezpečnosti potravín, ktoré sú financované v rámci
rozpočtu pre potraviny a krmivo. V tejto oblasti pôsobí aj
niekoľko ďalších regulačných agentúr: Úrad Spoločenstva pre
odrody rastlín (CPVO), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb,
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska agentúra pre
lieky (EMA). Úrad CPVO je samofinancovaný prostredníctvom poplatkov. ECDC a
EFSA sú financované ročnou rozpočtovou dotáciou, zatiaľ čo
EMA získava rozpočtovú dotáciu spolu s poplatkami zo súkromného
sektora. Tieto subjekty sa využijú pri implementovaní nových programov
v oblastiach ich expertízy.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 –
2020
Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných
cenách na rok 2011. Navrhovaný rozpočet na roky 2014 – 2020 spolu z toho: || 2,75 mld. EUR · Zdravie zvierat/rastlín a bezpečnosť potravín || 2,2 mld. EUR · Program Zdravie pre rast || 396 mil. EUR · Program Spotrebitelia || 175 mil. EUR Vnútorné
záležitosti
1.
Ciele Politiky
Cieľom politiky Európskej únie v oblasti
vnútorných záležitostí je vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, do
ktorej môžu ľudia vstupovať a v ktorej sa môžu pohybovať,
pracovať a žiť voľne s dôverou, že ich práva sú plne
rešpektované a ich bezpečnosť zaručená. EÚ hrá rozhodujúcu rolu pri riešení hrozieb
závažnej a organizovanej trestnej činnosti, počítačovej trestnej
činnosti a terorizmu, a pri zaistení účinnej správy vonkajších hraníc
EÚ a pri potrebe rýchlo reagovať na novo sa objavujúce krízy spôsobené
človekom alebo prírodnou katastrofou. V ére globalizácie, v čase
stále rastúcich hrozieb so stále väčším nadnárodným rozmerom, nie je
žiaden členský štát schopný účinne reagovať sám. Na zaistenie
toho, aby orgány presadzovania práva mohli účinne spolupracovať aj
cez hranice a v rámci právnych systémov, je potrebná konzistentná a
komplexná európska odpoveď. Spolupráca a solidarita na úrovni EÚ už
umožnili výrazný pokrok pri budovaní otvorenejšej a bezpečnej Európy. EÚ
bude aj naďalej čeliť významným výzvam, najmä v súvislosti so
starnutím populácie a s ubúdajúcou pracovnou silou. Do budúcnosti zameraná
legálna prisťahovalecká a integračná politika je rozhodujúca pre zvýšenie
konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti EÚ, obohatenie našej
spoločnosti a vytváranie príležitostí pre všetkých. Musíme sa
vysporiadať s nelegálnou migráciou a bojovať proti obchodovaniu s
ľuďmi a iným formám novodobého otroctva. Súčasne musí EÚ aj
naďalej vyjadrovať svoju solidaritu so všetkými, ktorí potrebujú
medzinárodnú ochranu. Prioritou zostáva dokončenie bezpečnejšieho a
účinnejšieho spoločného európskeho azylového systému, ktorý odráža
naše hodnoty. Podpora z rozpočtu EÚ môže v tejto oblasti
ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu. Financovanie zo strany EÚ je
hmatateľným znakom solidarity a zdieľanie zodpovedností, ktoré sú
nevyhnutné pri riešení našich spoločných úloh. Napríklad kontrola
vonkajších hraníc EÚ je základnou podmienkou voľného pohybu a je
sprevádzaná niektorými členskými štátmi v záujme a menom celej EÚ. Navyše
v situácii, kedy členský štát čelí mimoriadnym tlakom na svojich
hraniciach, mala by byť EÚ schopná poskytnúť zodpovedajúcu podporu.
Podobne tie členské štáty, ktorým z dôvodu ich zemepisnej situácie vzniknú
neprimerané náklady v dôsledku prílivu utečencov, by mali získať
primerané finančné prostriedky z rozpočtu EÚ. Financovanie zo strany EÚ môže rovnako
prispieť k väčšej účinnosti prostredníctvom zlúčenia
zdrojov a posilnenia nadnárodnej praktickej spolupráce medzi členskými
štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami. To je
zvlášť dôležité v oblasti vnútornej bezpečnosti, kde finančná
podpora spoločných operácií, ako sú spoločné vyšetrovacie tímy,
posilňuje spoluprácu medzi orgánmi polície, colnej služby,
pohraničnej stráže a súdnymi orgánmi. Okrem podpory vnútorných aspektov politík pre
vnútorné záležitosti by malo byť takisto k dispozícii dostatočné
financovanie EÚ na účely posilnenia vonkajšieho rozmeru politiky pre
vnútorné záležitosti v plnom súlade s vonkajšími činnosťami
EÚ; napríklad tým, že sa poskytne podpora pre implementovanie dohody o vracaní
osôb späť a partnerstve v oblasti mobility, že sa pomôže tretím
krajinám budovať kapacity na ochranu ich hraníc, alebo že sa poskytnú
finančné prostriedky na boj proti medzinárodným zločineckým
sieťam, obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu zbraní a drog.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje zjednodušiť štruktúru
financovania EÚ v tejto oblasti tým, že zníži počet finančných
programov na dva: –
Fond v oblasti prisťahovalectva a azylu bude podporovať opatrenia týkajúce sa azylu a
prisťahovalectva, integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a ich
navrátenia. –
Fond vnútornej bezpečnosti bude poskytovať finančnú pomoc iniciatívam v oblasti
vonkajších hraníc a vnútornej bezpečnosti. Oba fondy by mali mať významný
vonkajší rozmer, ktorý by zaručil, že EÚ má prostriedky na
presadzovanie priorít svojej politiky v oblasti vnútorných záležitostí vo
vzťahu k tretím krajinám na podporu záujmov EÚ. Finančná podpora bude
poskytnutá tak, aby zaistila územnú kontinuitu financovania, počínajúceho
v EÚ a pokračujúceho v tretích krajinách. Napríklad vo vzťahu k
presídleniu utečencov, dohodám o vracaní osôb späť, regionálnym
programom ochrany, boju proti nedovolenému prisťahovalectvu, posilneniu
správy hraníc a policajnej spolupráci, napr. so susednými krajinami. Nástroje zaistia takisto rýchlu reakciu v
prípade mimoriadnych udalostí pomocou fondu (ov) nastaveného tak, aby EÚ
mohla primeraným spôsobom reagovať na rýchlo sa vyvíjajúce situácie.
3.
Implementácia
Zníženie
počtu programov a im zodpovedajúcich implementačných pravidiel
povedie ku zjednodušeniu postupov a umožní všetkým zúčastneným stranám
lepšie chápanie pravidiel. Posun ku zdieľanému skôr ako k priamemu
riadeniu odstráni zbytočnú byrokratickú záťaž, kde to bude možné.
Priame riadenie bude zachované v rámci osobitných nadnárodných alebo
obzvlášť inovačných projektov a na podporu neštátnych subjektov, ako
aj na podporu akcií a štúdií. Priame riadenie bude takisto zachované
v súvislosti s mechanizmom pružnej reakcie na mimoriadne udalosti
a vonkajšieho rozmeru. V súvislosti s finančnými prostriedkami v
rámci zdieľaného riadenia sa navrhuje namiesto ročných programov
prejsť na systém viacročného plánovania, ktorý sa zameriava na
dosiahnutie konkrétnych výsledkov. To prispeje k lepšiemu zameraniu na ciele a
výstupy, zníži pracovnú záťaž pre všetkých zúčastnených a skráti
čas potrebný na schválenie vnútroštátnych programov, čím sa urýchli
uvoľňovanie prostriedkov. Mnoho agentúr podporuje činnosť EÚ v
tejto oblasti vrátane Europolu, agentúry Frontex, Európskeho podporného úradu
pre azyl, Európskej policajnej akadémie, Európskeho monitorovacieho centra pre
drogy a drogovú závislosť a agentúry IT. Existuje priestor a potreba
zlepšovať súčinnosť a súlad medzi činnosťami Komisie a
jej agentúrami, aby sa zaistilo, že agentúry budú účinne podporovať
praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi. Rozsiahle informačné systémy (ako napr.
SIS II a VIS) predstavujú významný podiel rozpočtu v tejto oblasti.
Prinášajú vysokú pridanú hodnotu EÚ. Tieto systémy sú v súčasnosti
spravované Komisiou, ale ich riadenie bude postupne prenesené na budúcu
agentúru IT, ktorá má začať fungovať v roku 2012. Agentúra IT
bude takisto zodpovedná za riadenie a rozvoj budúcich systémov IT v tejto
oblasti.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 –
2020
Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných
cenách na rok 2011. Navrhovaný rozpočet na roky 2014 – 2020 spolu z toho: || 8,23 mld. EUR · Migračný a azylový fond || 3,4 mld. EUR · Fond vnútornej bezpečnosti || 4,1 mld. EUR · Systémy IT || 730 mil. EUR Infraštruktúra
– Nástroj „Spájame európu“
1.
ciele politiky
Hospodárska budúcnosť Európy si vyžaduje
udržateľné a v plnej miere prepojené dopravné, energetické a digitálne
siete. Predstavujú nevyhnutnú podmienku pre dokončenie jednotného
európskeho trhu. Pomôžu takisto splniť ciele udržateľného rastu EÚ,
ktoré sú uvedené v stratégii Európa 2020 a ambiciózne ciele 20-20-20 v oblasti
energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy[16]. Hoci sa očakáva, že hlavnú úlohu pri
dodávaní vyžadovanej infraštruktúry bude zohrávať trh prostredníctvom
vhodných investičných mechanizmov a mechanizmov stanovovania cien, bez
primeraného verejného zásahu (aj pokiaľ ide o rozpočet EÚ) sa
niektoré investície do infraštruktúry neuskutočnia alebo sa preložia na
termín po lehote v roku 2020. V oblasti energetiky Komisia vymedzila
v roku 2010 prioritné koridory na prepravu elektriny (štyri), plynu (tri) a
ropy. Odhaduje sa, že na plynovodné a elektrické siete bude do roku 2020
potrebná investícia vo výške 200 miliárd EUR. 100
miliárd EUR tejto celkovej investície by mal dodať trh bez pomoci,
zatiaľ čo v prípade ďalších 100 miliárd EUR si hľadanie
zdrojov tohto nutného súkromného kapitálu a posilnenie jeho účinku bude
vyžadovať verejné opatrenia. V odvetví dopravy treba infraštruktúru
plánovať tak, aby sa maximalizoval jej pozitívny vplyv na hospodársky rast
a aby sa minimalizoval jej negatívny vplyv na životné prostredie. Dopravná
infraštruktúra je vo východnej a západnej časti EÚ nerovnomerne rozvinutá
a treba ju zjednotiť. Európa potrebuje vysoko efektívnu celoeurópsku „základnú
sieť“ s koridormi na prepravu nákladu a osôb s nízkymi emisiami, ktorá
bude vo veľkej miere využívať existujúcu infraštruktúru,
dokončia sa v nej chýbajúce spojenia a aspoň čiastočne sa
vyriešia problematické miesta a v rámci ktorej sa budú využívať
efektívnejšie služby v multimodálnych kombináciách. Túto základnú sieť
bude podporovať nástroj „Spájame Európu“ a bude ho dopĺňať
komplexná sieť vnútroštátnych infraštruktúr (ktorú možno podporiť
pomocou zo štrukturálnych fondov EÚ). Základná sieť sa zriadi pomocou
paneurópskej metodiky plánovania. Okrem zachovania existujúcich aktív bude
komplexná sieť založená na súčasnej transeurópskej dopravnej sieti
TEN-T a bude zahŕňať existujúcu a plánovanú infraštruktúru v
členských štátoch. Náklady na rozvoj infraštruktúry EÚ, ktorá by uspokojovala dopyt po
preprave, sa odhadli na viac ako 1,5 bilióna EUR na obdobie 2010 – 2030.
Dokončenie siete TEN-T si vyžaduje okolo 500 miliárd EUR do roku 2020, z
ktorých by sa 250 miliárd EUR vyčlenilo na odstránenie hlavných
problematických miest. Digitálne siete tak fyzické, ako aj na báze služieb zohrávajú v inteligentnom
raste kľúčovú úlohu. Ako súčasť
digitálnej agendy by mal mať každý Európan prístup k základnému
širokopásmovému internetu do roku 2013 a k rýchlemu a ultra rýchlemu
širokopásmovému internetu do roku 2020. V septembri 2010 Komisia naznačila
kroky, ktoré by mohla spolu s členskými štátmi podniknúť s
cieľom pomôcť odštartovať investíciu vo výške 180 až 270 miliárd
EUR potrebnú na to, aby všetky domácnosti mali do roku 2020 rýchle
širokopásmové pripojenie. Sústredený verejný zásah je nutný na stimulovanie
súkromných investícií, ak je trh slabý. S pokračujúcou modernizáciou
Európy spoločná architektúra pre digitálne služby podporí čoraz
mobilnejších občanov, umožní vznik jednotného digitálneho trhu, podporí
rast cezhraničných služieb a zníži transakčné náklady podnikov, najmä
MSP, pri hľadaní príležitostí rastu mimo ich domovských trhov.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje vytvoriť nástroj
„Spájame Európu“ na presadenie dokončenia „dopravnej základnej siete“,
prioritných energetických koridorov a digitálnej infraštruktúry, ktorú EÚ
potrebuje pre svoju budúcu udržateľnú konkurencieschopnosť. Uvedený
prostriedok podporí infraštruktúry s európskym rozmerom a rozmerom jednotného
trhu a zameria sa na pomoc EÚ prioritným sieťam, ktoré sa musia implementovať
do roku 2020 a pri ktorých je európske opatrenie najviac oprávnené.
Vzhľadom na čoraz väčšiu zložitosť sietí možno účinnú
spoluprácu, vďaka ktorej sa minimalizujú náklady všetkých občanov,
dosiahnuť len na európskej úrovni. Okrem toho ďalšia úloha spočíva vo
vybudovaní prostredia, ktoré bude priaznivé pre súkromné investície, a vo
vyvinutí nástrojov, ktoré budú predstavovať príťažlivé prostriedky
pre investorov špecializujúcich sa na infraštruktúru. Členské štáty a
Európska únia musia stanoviť podmienky na stimulovanie súkromných
investícií, musia takisto urýchliť svoje vlastné úsilie napriek
súčasným finančným ťažkostiam, ktorým čelia všetky verejné
orgány, ako aj kvôli nim. V záujme čo najväčšej účinnosti musia
byť takéto prostriedky viacodvetvové a musia sa implementovať vo
viacerých krajinách, aby sa maximalizovala diverzifikáciu a znížili sa riziká.
Tento cieľ možno dosiahnuť len na európskej úrovni a na základe dobre
vymedzených koridorov a cielených investícií. Atraktívne úspory na dlhodobých
investíciách, ktoré podporujú rast, budú stimulovať hospodárstvo, vytvoria
pracovné príležitosti, zvýšia spotrebu a podporia ciele dohodnuté v rámci
stratégie Európa 2020. Nástroj „Spájame Európu“ podporí paneurópske
projekty, v rámci ktorých koordinovaný a optimalizovaný prístup zníži
kolektívne náklady alebo bude riešiť otázku nerovnakej návratnosti.
Prostredníctvom spoločného zriadenia finančných nástrojov okrem toho
poskytne nástroje na prilákanie finančných prostriedkov zo súkromného
sektora z EÚ, ako aj mimo nej. Financovanie projektu tak doplní a vylepší
využívanie fondov EÚ. Nástroj „Spájame Európu“ využije taktiež synergie v
materiálnej infraštruktúre (napríklad realizovaním spoločných veľkých
dopravných a energetických cezhraničných prepojení) a tým, že zavedie do
dopravnej a energetickej infraštruktúry inteligentné technológie.
3.
Implementácia
Nástroj pre infraštruktúry bude počas
obdobia rokov 2014 až 2020 disponovať jediným fondom vo výške XX miliárd
EUR. V rámci tejto sumy sa vyčlenia osobitné finančné prostriedky na
energetické, dopravné a digitálne siete. Nástroj bude centrálne riadiť
Komisia pomocou výkonnej agentúry (akou je súčasná výkonná agentúra TEN-T)
a finančných sprostredkovateľov. Skutočnú technickú
implementáciu projektov (napr. verejné obstarávanie a vypísanie verejnej
súťaže) uskutočnia navrhovatelia projektov. V závislosti od odvetvia, zemepisnej polohy a
typu projektov sa uplatní rôzna miera spolufinancovania, ktorá vyváži potrebu
maximalizovať finančnú silu, ako aj potrebu výrazne urýchliť
implementáciu projektu. Maximálna miera spolufinancovania sa bude
regulovať na základe analýzy nákladov a ziskov každého projektu z
finančného hľadiska, dostupnosti rozpočtových zdrojov a potreby
maximalizovať vplyv finančných prostriedkov EÚ. Pokiaľ ide o
uvedené tri projekty vplyv uplatniteľnej miery spolufinancovania, vo
veľkej miere záleží od hospodárskeho/rozvojového postavenia príslušných
krajín[17].
Konkrétne v prípade energetiky sa v európskom pláne na oživenie hospodárstva
(EERP) poukázalo takisto na to, že v záujme spustenia projektov zvyšujúcich
bezpečnosť dodávok je nutná vyššia miera spolufinancovania[18]. Nástroj „Spájame Európu“ spojí nástroje
založené na trhu a priamu podporu EÚ s cieľom optimalizovať vplyv
financovania. Vysoké účinky vplyvu inovačných finančných
nástrojov (napr. ktoré by mohli dosahovať podiel až do 1:25 na cenné
papiere projektu) a úspešná absorpcia priamej podpory EÚ (aká sa zaznamenala v
európskom pláne na oživenie hospodárstva alebo v programe TEN-T) prispeje
významne k znižovaniu rizík a v prípade veľkých investičných potrieb
uľahčí prístup ku kapitálu. Potrebu kľúčových prioritných sietí
pokrývajúcich celú Európu identifikovala Komisia v revidovaných
usmerneniach TEN-T (budú prijaté v septembri 2011), tak v balíku pre
energetickú infraštruktúru (KOM(2010) 677), ktorý Európska rada schválila 4.
februára 2011, ako aj v digitálnej agende pre Európu (KOM(2010) 245). Navrhovaný zoznam prepojení, ktoré sa majú
financovať, sa nachádza v prílohe.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 –
2020
Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných
cenách na rok 2011. Nástroj „Spájame Európu“ z toho: || 40 mld. EUR · Energia || 9,1 mld. EUR · Doprava || 21,6 mld. EUR · IKT/Digitálne || 9,1 mld. EUR Sumy vyčlenené v Kohéznom fonde na dopravné infraštruktúry || 10 mld. EUR Spolu || 50 mld. EUR Predbežný
zoznam koridorov európskej mobility a projektov hlavných dopravných sietí Horizontálne priority Inovačné riadenie a služby || Jednotné európske nebo – SESAR Inovačné riadenie a služby || Systémy riadenia dopravy po ceste, železnici a vnútrozemských vodných cestách (ITS, ERTMS a RIS) Inovačné riadenie a služby || Hlavné siete prístavov a letísk || || || Európske koridory Projekt koridorov hlavnej siete TEN-T || Oddiele, ktoré majú byť financované do roku 2020 || Režim || Hlavné údaje 1. Baltský a Jadranský koridor - Helsinki – Tallinn – Riga – Kaunas – Varšava – Katovice - Gdynia – Katovice - Katovice – Ostrava – Brno- Viedeň - Katovice – Žilina – Bratislava – Viedeň - Viedeň – Graz – Udine (vrátane Koralmu) – Benátky - Graz – Maribor – Ljubljana – Trieste / Koper – Benátky - Benátky – Boloňa - Ravenna || || || || Tallinn - Riga - Kaunas - Varšava || multimodálny || Štúdia uskutočniteľnosti dokončená, modernizácia súčasnej trate má byť dokončená do roku 2015, stavebné práce pre nové trate majú začať do roku 2020 Multimodálne spojenie Gdynia - Katovice || multimodálny || Prebieha modernizácia na 160 km/h Katovice - Ostrava - Brno & Katovice - Žilina - Bratislava || železničný || prebieha modernizácia Železničné spojenie Bratislava — Viedeň letisko – Viedeň || železničný || prepojenie s letiskom vo výstavbe Železničné spojenie Viedeň – Graz – Klagenfurt (Semmering, tunel Koralm) || železničný || Prebieha podrobná štúdia pre Semmering, pokračuje výstavba tunelu Koralm do roku 2024 Železničné spojenie Klagenfurt – Udine (Pontebbana) || železničný || systémy riadenia dopravy majú byť rozmiestnené Železničné spojenie Graz – Maribor || železničný || Má byť dokončené po roku 2020 Železničné spojenie Maribor - Ljubljana - Trieste || železničný || Prebieha štúdia a čiastočná modernizácia Železničné spojenie Koper || železničný || prebieha modernizácia - Benátky – Boloňa - Ravenna || železničný || Majú byť rozmiestnené systémy riadenia dopravy, modernizácie modálnych prepojení || || || 2. Koridor Varšava – Berlín – Amsterdam Amsterdam (Rotterdam) – Hannover – Berlín – Poznaň – Varšava || || || || Multimodálne spojenie Varšava – Poznaň – nemecká hranica || multimodálny || prebieha modernizácia cestnej a železničnej siete, prebiehajú štúdie pre vysokorýchlostnú železnicu Železničné spojenie poľská hranica – Berlín – Hannover – Amsterdam || železničný || systémy riadenia dopravy majú byť rozmiestnené Amsterdamské plavebné komory || IWW || prebiehajú štúdie || || || 3. Koridor v oblasti Stredozemného mora – Algeciras – Madrid – Tarragona – Valencia – Tarragona – Tarragona – Barcelona – Perpignan – Lyon – Torino – Miláno – Miláno – Benátky - Ljubljana – Budapešť – ukrajinská hranica || || || || Železničné spojenie Algeciras — Madrid || železničný || Prebiehajú štúdie, stavebné práce, ktoré majú byť zahájené do roku 2015 a dokončené do roku 2020 Železničné spojenie Valencia – Tarragona – Barcelona || železničný || Výstavba v rokoch 2014 – 2020 Barcelona – Perpignan || železničný || Prebiehajú práce, dokončenie do roku 2015 Perpignan – Montpellier priame železničné spojenie || železničný || obchvat Nîmes – Montpellier bude funkčný v roku 2017, Montpellier – Perpignan v roku 2020 železničné spojenie Lyon – Turín || železničný || Práce majú byť dokončené v roku 2005 Miláno – Brescia || železničný || prebieha modernizácia Brescia – Benátky – Trieste || železničný || práce začnú do roku 2014 vo viacerých oblastiach Trieste - Divača || železničný || prebieha štúdia a čiastočná modernizácia Maribor – Budapešť – Záhony || železničný || Prebiehajú práce || || || 4. Koridor Hamburg – Roztoky – Konstanca – Burgas – Pireus – Lefkosia – Hamburg – Berlín – Roztoky – Berlín – Berlín – Praha – Brno – Bratislava – Budapešť – Arad – Arad – Bukurešť – Konstanca – Arad – Temešvár – Sofia – Burgas – Sofia – Thessaloniky – Pireus – Lefkosia || || || || Hamburg – Berlín & Roztoky – Berlín – Drážďany || || systémy riadenia dopravy majú byť rozmiestnené Drážďany - Praha || || Majú byť rozmiestené systémy riadenia dopravy, prebiehajú štúdie pre vysokorýchlostné železničné spojenie Plavebné komory v Dečíne || IWW || prebiehajú štúdie Multimodálne spojenie Bratislava – Budapešť (vrátane budapeštianskeho okruhu) || multimodálny || Prebiehajú práce Multimodálne spojenie Budapešť – Bukurešť – Konstanca, Arad – Temešvár — Calafat || multimodálny || Modernizácia v Maďarsku takmer dokončená, v Rumunsku prebiehajúca Multimodálne spojení Calafat – Sofia - Burgas Sofia – Thessaloniky || multimodálny || Prebieha štúdia Calafat – Sofia – Thessaloniky, prebieha modernizácia Sofia – Burgas Prístavné investície a Multimodálne spojenie na Cypre || multimodálny || Majú byť rozmiestnené systémy riadenia dopravy, modernizácie modálnych prepojení || || || 5. Koridor Helsinki – Valletta – Helsinki – Turku – Štokholm – Malmö – København – Hamburg (vrátane Fehmarn) – Hamburg – Hannover – Norimberg – Mníchov – Verona (vrátane Brennerského tunelu) – Boloňa – Rím – Neapoli – Bari – Valletta || || || || Helsinki - Turku || multimodálny || Prebiehajú práce Štokholm - Malmö (Nordický trojuholník) || multimodálny || Prebiehajú práce Iba Fehmarn || multimodálny || Prebiehajú štúdie, stavebné práce na projekte Fehmarn v rokoch 2014 – 2020 Multimodálne spojenie Kodaň – Hamburg cez Fehmarn: prístupové cesty || multimodálny || Dánske prístupové cesty majú byť dokončené do roku 2020, prístupové cesty v Nemecku majú byť dokončené v dvoch krokoch (2020 – 2027) Železničné problémové miesta medzi Hamburgom a Mníchovom || železničný || dokončenie sa očakáva v roku 2017 Mníchov – Wörgl: Prístup k Brennerskému tunelu, cezhraniční úsek || železničný || štúdia zahájená Brennerský tunel || železničný || 2010 – 2024 prebehnú práce na hlavnom tuneli Brennerský tunel prístupové cesty do Verony || železničný || prebiehajú štúdie Verona – Boloňa – Rím – Neapol || železničný || Modernizácia modálneho prepojenia Neapol – Bari – Valletta || železničný || prebiehajú štúdie Prístavné investície a multimodálne spojenie na Malte || multimodálny || Majú byť rozmiestnené systémy riadenia dopravy, modernizácie modálnych prepojení || || || 6. Koridor Janov – Rotterdam Janov – Miláno/Novara – Basilej – Mannheim – Kolín Rotterdam – Kolín – Düsseldorf Kolín – Liège – Brusel – Zeebrugge || || || || Terzovalico – Miláno/Novara – Janov || železničný || Prebiehajú štúdie a práce Železničné spojenie Karlsruhe – Basilej || železničný || Práce majú byť dokončené do konce roku 2020 Železničné spojenie Frankfurt – Mannheim || železničný || prebiehajú štúdie Železničné spojenie Rotterdam – Oberhausen || železničný || Práce majú byť dokončené do roku 2017 Námorné plavebné komory v Zeebrugge || Námorný || prebiehajú štúdie || || || 7. Atlantický koridor Sines/Lisabon – Madrid – Valladolid – Lisabon – Aveiro – Oporto – Aveiro – Valladolid – Vitoria – Bordeaux – Paríž || || || || Vysokorýchlostná železnica Sines/Lisabon – Madrid || železničný || prebiehajú štúdie a práce, modernizácia modálneho prepojenia Vysokorýchlostná železnica Porto – Lisabon || železničný || prebiehajú štúdie Železničné spojenie Aveiro – Španielsko || železničný || Prebiehajú cezhraničné práce Železničné spojenie Bergara – San Sebastián – Bayonne || železničný || Dokončenie sa očakáva v Španielsku v roku 2016 a v roku 2020 vo Francúzsku Bayonne - Bordeaux || železničný || Prebieha verejná konzultácia || || || 8. Koridor Dublin – Londýn – Paríž – Brusel - Belfast – Dublin - Dublin – Holyhead - Holyhead – Birmingham – Londýn – Lille – Brusel - Lille – Paríž (vrátane kanálu Seina – Escaut) || || || || Železniční spojenie Dublin – Belfast || železničný || Práce prebiehajú do roku 2018 Multimodálne prepojenia v Anglicku (vrátane vysokorýchlostnej trate 2) || multimodálny || Má byť dokončené do roku 2025 Kanál Seine - Escaut || IWW || Návrh dokončený, začal súťažný dialóg, celkové dokončenie do roku 2018 Modernizácia vodných ciest vo Valónsku || IWW || prebiehajú štúdie || || || 9. Koridor Antverpy – Lyon – Basilej – Rotterdam – Antwerp – Brusel – Luxemburg - Luxemburg – Dijon – Lyon - Luxemburg – Štrasburg – Basilej || || || || Modernizácia Maas || IWW || Má byť dokončené do roku 2015 Modernizácia plavebných komôr v Terneuzen || IWW || prebiehajú štúdie Námorné plavebné komory v Antverpách || Námorný || prebiehajú štúdie Eurocaprail || železničný || Prebiehajú práce Železničné spojenia Luxemburg Dijon Lyon (TGV Rhin - Rhône) || železničný || prebiehajú štúdie Kanál Saône - Moselle || IWW || prebiehajú štúdie Štrasburg - Mulhouse - Bazilej || multimodálny || prebiehajú štúdie a modernizácia || || || 10. Koridor Seina – Dunaj - Le Havre – Paríž – Štrasburg – Štutgart – Mníchov – Viedeň || || || || Vysokorýchlostné spojenie Le Havre – Paríž || železničný || prebiehajú štúdie Železničné spojenie Paríž – Štrasburg: druhá fáza LGV Est || železničný || Má byť dokončené do roku 2016 Železničné spojenie Štrasburg – Kehl Appenweier || železničný || Má byť dokončené do roku 2016 Karlsruhe – Štutgart – Mníchov || železničný || Prebiehajú štúdie a práce Železničné spojenie Mníchov – Salcburg || železničný || Prebiehajú štúdie a práce Železničné spojenie Wels - Viedeň || železničný || dokončenie sa očakáva do roku 2017 Modernizácia Dunaja || IWW || Prebiehajú štúdie a práce || || || Ďalšie oddiele hlavnej siete || || || Cezhraničný || Železničné spojenie Sofia - Plovdiv - Istanbul || železničný || prebieha modernizácia Cezhraničný || Cestné spojenie Sofia – Bukurešť cez Ruse || cestný || prebiehajú štúdie Cezhraničný || Cestné a železničné spojenie zo Sofie do Skopje || multimodálny || prebiehajú štúdie Cezhraničný || Cestné a železničné spojenie Temešvár – Belehrad || multimodálny || prebiehajú štúdie Cezhraničný || Železničné spojenie Norimberg - Praha || železničný || Prebiehajú štúdie a práce Cezhraničný || Cestné a železničné spojenie Wrocław – Drážďany || multimodálny || prebieha modernizácia Cezhraničný || Multimodálne spojenie Norimberg – Linz || multimodálny || Prebiehajú práce Problémové miesto || Železničná sieť severozápadného Španielska a Portugalska || železničný || Prebiehajú práce Problémové miesto || Železničné spojenie Frankfurt – Fulda – Erfurt – Berlín || železničný || prebiehajú štúdie Problémové miesto || Halle - Leipzig - Norimberg || železničný || Práce majú byť dokončené do roku 2017 Problémové miesto || HSL Provence - Côte d'Azur || železničný || prebiehajú štúdie Problémové miesto || Železnica Egnathia (EL) || železničný || prebiehajú štúdie Problémové miesto || Vnútrozemské vodné cesty Dunkerque – Lille || IWW || prebiehajú štúdie Problémové miesto || Paralelné spojenie HSR Paríž – Lyon || železničný || prebiehajú predbežné štúdie Ďalšie hlavné siete || Hlavná sieť vysokorýchlostného spojenia medzi Zaragozou –Pamplonou – Logrono, Valladolid – La Coruña || železničný || Prebiehajú čiastočné práce Ďalšie hlavné siete || Železničné spojenie Shannon - Cork - Dublin || železničný || prebiehajú štúdie Ďalšie hlavné siete || Zlepšenie železnice a vysokorýchlostné spojenie medzi väčšími poľskými mestami (vrátane Varšavy, Lodže, Wrocławu, Poznane, Krakova) || železničný || prebiehajú štúdie Ďalšie hlavné siete || Železničné spojenie do Wilhelmshavenu a Bremerhavenu || železničný || prebiehajú štúdie Predbežný
zoznam prioritných energetických koridorov Horizontálne priority Zavedenie inteligentných sietí || Investície do rozsiahlych projektov zameraných na vyrovnanie dopytu/ponuky využívajúce riešenia inteligentných sietí pre elektrické rozvodné siete vysokého a stredného napätia vo veľkých cezhraničných regiónoch s významne premenlivou výrobou elektriny || || || Európske elektrické koridory || Cieľ, ktorý treba dosiahnuť do roku 2020 || Dotknuté krajiny || Hlavné krátkodobé problémové miesta 1. Elektrické rozvodné siete na pobreží Severného mora || Integrovaná sieť na pobreží Severného mora, spojujúca plánovaných 40 GW z obnoviteľných zdrojov energie a zaisťujúca ich prepravu do stredísk spotreby || BE, DE, DK, FR, IE, LU, NL, SE, UK (NO) || - optimálne riešenia sietí s využitím podmorských radiálnych alebo uzlových spojení na breh a T-spojenia k prepojovacím vedeniam v Severnom mori, Írskom mori a oblasti Lamanšského prielivu - posilnenie pobrežných sietí umožňujúcich tok elektriny k hlavným strediskám spotreby pobrežných krajín Severného mora - rozšírený prístup k vodným a iným skladovacím kapacitám pre zálohovanie a vyrovnávanie || || || 2. Elektrické prepojenia v juhozápadnej Európe || Prepojenia v juhozápadnej oblasti medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami v oblasti Stredomoria. || ES, FR, IT, MT, PT (CH, severoafrické krajiny) || - prepojenie medzi Pyrenejským polostrovom a Francúzskom - ďalšie spojenia smerom k strednej Európe - prepojenia medzi Talianskom/Španielskom a severoafrickými krajinami vzhľadom na ich dlhodobý potenciál obnoviteľných zdrojov energie - zodpovedajúce spojenie Malty s Talianskom || || || 3. Prepojenie elektrických sietí v strednej východnej a juhovýchodnej Európe || Posilnená regionálna elektrická sieť v severojužnom a východozápadnom smere energetického toku v záujme dokončenia vnútorného trhu a integrácie obnoviteľných zdrojov energie, a to ako prostredníctvom prepojovacích vedení, tak vnútorných spojení || AT, BG, CZ, DE, GR, HU, IT, PL, RO, SI, SK (AL, BA, FYROM, HR, ME, SP) || - posilnenie vnútorných sietí v Poľsku, Českej republike, Rumunsku, na Slovensku a v Bulharsku, Chorvátsku, ako aj v Rakúsku a Nemecku v severojužnom smeru – nové prepojenia medzi Nemeckom a Poľskom, Slovenskom a Maďarskom - zvýšenie prenosovej kapacity medzi Rumunskom, Bulharskom a Gréckom, a to aj s krajinami Zmluvy o Energetickom spoločenstve - prepojenie medzi Talianskom a krajinami Energetického spoločenstva (najmä Čiernou horou, ale aj Albánskom a Chorvátskom) || || || 4. Plán prepojenia baltského trhu s energiou v oblasti elektrickej energie (BEMIP) || Ukončiť izoláciu troch pobaltských štátov a zvýšiť ich systémovú nezávislosť na ruskej elektrickej sieti. V dlhodobom horizonte synchrónne pripojiť k európskemu kontinentálnemu systému ENTSO-E || DE, DK, EE, FI, LT, LV, PL, SE (NO) || - vedenie elektrickej energie z uvedených troch pobaltských štátov do Švédska, Fínska a Poľska - v súlade s tým posilniť vnútornú sieť pobaltských štátov, najmä v Lotyšsku - ďalšie prepojenie medzi Estónskom a Lotyšskom tak, aby to pomohlo systémovej nezávislosti - posilnení poľskej prenosovej siete v severovýchodnej časti krajiny, ako aj ďalšej cezhraničnej kapacity medzi Poľskom a Litvou tak, aby boli pripravené pre synchrónne spojenie Európske koridory zemného plynu 5. Južný koridor na prepravu plynu || Otvoriť štvrtý koridor na dodávky plynu do EÚ, ktorý je schopný napojiť Európu na dodávky plynu z oblasti Kaspického mora a panvy Blízkeho východu (90,6 biliónov metrov kubických preukázaných rezerv). || Priamo: IT, EL, BG, RO, AT, HU Nepriamo: DE, CZ, PL, FR (AL, BA, FYROM, HR, ME, SP) Gruzínsko, Irak, Turecko, krajiny oblasti Kaspického mora) || - plynovody, ktoré by umožnili vytvorenie priameho spojenia medzi krajinami EÚ s miestami ťažby zemného plynu v oblasti Kaspického mora a na Blízkom východe - zvažuje sa viacero možností a plynovodných zostáv vrátane samostatného plynovodu cez územie Turecka a podmorského plynovodu na dne Kaspického a Čierneho mora (Turkmenistan-Azerbajdžán a Gruzínsko-EÚ) || || || 6. Severojužný koridor na prepravu plynu v západnej Európe || Nové prepojenia na severojužnej ose v západnej Európe v záujme lepšieho prepojenia stredomorskej oblasti so severozápadným plynárenským regiónom a tým umožniť ďalšiu diverzifikáciu z Talianska a Španielska a hospodársku súťaž v celej oblasti, umožniť prístup k dodávkam z Afriky, Nórska a Ruska a zvýšiť flexibilitu celej plynovej siete EÚ || BE, DE, DK, FR, IE, LU, NL, SE, UK (CH, severoafrické krajiny) || - ďalšie kapacity prepojenia medzi Pyrenejským polostrovom a Francúzskom a odstrániť vnútorné problémové miesta - ďalšie kapacity prepojenia s Rakúskom v severnom Taliansku a na juhu Talianska s oblasťami severnej Afriky - primerané plynovodné riešenie LNG/CNG/na Cypre a Malte - ďalšie infraštruktúry na zvýšenie kapacity v UK a IRL (napr. skladovaní/LNG) || || || 7. Severojužné plynové spojenia v stredo- a juhovýchodnej Európe || Plynové spojenie medzi Baltským morom a Jadranským morom a Egejským morom a ďalej k Čiernemu moru s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu zdrojov dodávok v regióne. V druhom kroku bude musieť byť tento proces integrácie rozšírený na členské krajiny Zmluvy o založení Energetického spoločenstva prostredníctvom primeranej prepojovacej kapacity. || BG, HU, CZ, PL, RO, SK, AT, GR, SI (HR, krajiny Energetického spoločenstva) || - severojužné prepojenie v krajinách a medzi krajinami, najmä modernizácia alebo nové plynovody v Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom a Slovenskom a Maďarskom - zvýšiť cezhraničné kapacity alebo umožniť obojsmerné toky medzi Poľskom a Českou republikou, Poľskom a Nemeckom a Rumunskom a Maďarskom - nové infraštruktúry pre dovoz zemného plynu z nových zdrojov a ich napojenie na regionálne sústavy zemného plynu v severnej a južnej časti prostredníctvom nových plynovodov a terminálov LNG v Poľsku, Chorvátsku a Rumunsku, čo poslúži širšiemu regiónu || || || 8. Plán prepojenia baltského trhu s energiou v oblasti zemného plynu (BEMIP) || Ukončiť izoláciu troch pobaltských štátov a Fínska ukončením závislosti na jedinom dodávateľovi, ako aj zlepšením zabezpečenia dodávok v celom regióne Baltského mora prostredníctvom väčšej diverzifikácie dodávok z Nórska || DK, EE, FI, LT, LV, PL, SE, DE (NO) || - prepojovacie vedenie spojujúce Fínsko a Estónsko, Poľsko a Litvu a regionálny terminál LNG vo východnej časti Pobaltia - modernizácia vnútorného systému s cieľom dosiahnuť dostatočné kapacity na umožnenie voľného toku plynu vo všetkých smeroch - pre oblasť západného Pobaltia ďalšie možnosti prepojenia medzi nórskymi a dánskymi systémami, prepojenie medzi Poľskom a Dánskom a zvýšenie obojsmernej kapacity medzi Dánskom a Nemeckom Predbežný
zoznam infraštruktúrnych koridorov širokopásmových cieľových oblastí a
Európskej digitálnej služby Horizontálne priority Inovačné riadenie a služby || Mapovanie celoeurópskej infraštruktúry širokopásmového pripojenia bude rozvíjať prebiehajúce podrobné fyzické testovanie a dokumentáciu príslušných webových stránok, analýzu práv prístupu, posúdenie možnosti modernizácie súčasných zariadení atď. Inovačné riadenie a služby || Opatrenia technickej pomoci vrátane projektového plánovania a plánovania investícií a štúdií uskutočniteľnosti na podporu investičných opatrení a finančných nástrojov. || || || Širokopásmové cieľové oblasti Projekt prioritných širokopásmových cieľových oblastí || Popis cieľových oblastí, ktoré majú byť financované do roku 2020 || Dôležitosť/Hlavné údaje 1. Rozvoj zemepisne diverzifikovaného portfólia širokopásmových projektov, ktoré prispievajú k cieľom stanoveným v Digitálnej agende pre Európu || Zemepisne diverzifikované portfólio širokopásmových projektov zodpovedajúcich širokopásmovým cieľovým oblastiam, prevažne určené ako predmestské oblasti, v ktorých budú mať portfoliové spoločnosti prospech z prístupu ku špecializovaným finančným nástrojom, ktoré sú katalyzované a disponujú navýšeným kreditom z finančného príspevku vo výške 1 miliardy EUR z rozpočtu EÚ. Finančný príspevok pravdepodobne priláka ďalšie finančné prostriedky z verejného alebo súkromného sektoru, ktoré by mohli podporiť hrubé investície 6 miliárd EUR – 15 miliárd EUR v rámci širokopásmového pripojenia v závislosti od finančných potrieb a profiloch rizika podkladových investícií. V prvej vlne projektov širokopásmových cieľových oblastí je pravdepodobné, že zavedené telekomunikačné spoločnosti (subjekty alebo prevádzkovatelia) budú investovať v oblastiach, kde je silný tlak káblových spoločností. V iných podnikoch verejných služieb (voda, odpadové vody, elektrina) sa očakáva, že budú investovať do pasívnych širokopásmových sietí, a to buď samostatne alebo v spolupráci s prevádzkovateľmi. Niekoľko prevádzkovateľov (často pôsobiacich na pevných a mobilných trhoch) môže spojiť svoje sily s cieľom vytvoriť novú generáciu infraštruktúr. Partnerstvá sú svojou podstatou riskantnejšie než u výhradných dlžníkov. || Zásadný hospodársky a sociálny prínos je spätý so širokopásmovým pripojením vyšších rýchlostí. Bezprostredný účinok na zamestnanosť súvisiaci s výstavbou a implementáciou vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia. Strednodobé priame vplyvy budú spojené s posilnenou a zlepšenou efektívnosťou nákladov služieb podporovaných IKT (napr. inteligentných sietí, elektronickej správy (e-government) a výhody pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o poskytovanie zdravotníckych služieb). Štúdia OECD ukázala, že silnejšie rozšírenie širokopásmového pripojenia o 5 percentných bodov sa premietne do miery rastu produktivity práce o 0,07 percentného bodu. V dlhodobom výhľade dôjde k trvalým účinkom na HDP. || || || Koridory európskej digitálnej infraštruktúry Súbor projektov priorít infraštruktúry || Opis infraštruktúry služby, ktorá sa má financovať do roku 2020 || Význam / dôležité dátumy 1. Umožniť prístup k digitálnym zdrojom Európskeho kultúrneho dedičstva (Europeana) || Infraštruktúra služby na využitie digitálnych zdrojov európskych múzeí, knižníc, archívov a audiovizuálnych zbierok. Táto infraštruktúra umožňuje ľahký a centrálny on-line prístup k európskemu kultúrnemu obsahu a jej cieľom je vytvoriť zo zdrojov európskej kultúry trvalú hodnotu v digitálnej podobe, ktorá sa spojí s infraštruktúrou súvisiacich práv a bude slúžiť ako centrum pre tvorivé odvetvia a inovatívne opakované využívanie kultúrnych materiálov Nadväzuje na Europeanu a obohacuje predtým nepoužívanú kolekciu v členských štátoch. || Europeana podporuje prístup k vedomostiam, ku kultúrnej rozmanitosti a k tvorivému obsahu a jej cieľom je podporovať digitalizáciu a šírenie kultúrnych diel v Európe. Na základe záverov Rady z mája 2010 bolo rozhodnuté o posilnení Europeany. Kultúrne a tvorivé odvetvia sú jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví Európy a vytvárajú 3,3 % celkového HDP Únie a 3 % pracovných miest. Silné kultúrne dedičstvo Európy je stabilným základom pre sektor obsahu. Všetky majstrovské diela musia byť na verejných doménach prístupné v roku 2016. O ďalšom rozširovaní obsahu a služieb sa uvažuje po roku 2016. || || || 2. Interoperabilná bezpečná elektronická identifikácia a autentifikácia v Európe || Infraštruktúra služby na cezhraničné využívanie elektronickej identifikácie (eID) vrátane autentifikácie v celej Európe, ktorá občanom a podnikateľským subjektom umožní prístup k digitalizovaným službám v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom žijú alebo ktorý navštevujú. Služby elektronickej identifikácie a autentifikácie rozšírené vo všetkých členských štátoch participujúcich na tejto službe a zapojených do ďalších vysokoúrovňových služieb (elektronické obstarávanie, mobilita podnikateľských subjektov, elektronická výmena právnych informácií) || Viacero ďalších služieb bude závisieť od sprevádzkovania infraštruktúry cezhraničnej služby eID, ako napr. jednotné kontaktné miesto pre smernicu o službách, výmena záznamov z registra trestov, zdravotných kariet atď. Činnosti potvrdzujúce, či daný koncept služby dokáže fungovať aj v obmedzenom režime budú prebiehať do roku 2014. Plná prevádzka sa očakáva po roku 2014. || || || 3. Interoperabilné cezhraničné služby elektronického obstarávania || Infraštruktúra služby, ktorá má umožniť ktorejkoľvek obchodnej spoločnosti v EÚ prihlásiť sa do európskych verejných súťaží v ktoromkoľvek členskom štáte vrátane činností pred a po zadaní zákazky elektronického obstarávania Rozšírenie na všetky členské štáty a zlúčenie činností ako záznamy o virtuálnej spoločnosti, elektronické katalógy, elektronické objednávky a elektronické faktúry. || Elektronické verejné obstarávanie znamená pre obchodné spoločnosti a orgány verejnej správy rozšírenie trhu a zvýšenie konkurencie v podobe aukcie a vďaka efektívnejším, konkurenčnejším postupom obstarávania môže viesť k ročným úsporám medzi 1 % a 2 % z celého trhu s verejným obstarávaním, ktorý má hodnotu 2 000 miliárd eur Po roku 2014 sa uvažuje o rozšírení služby do všetkých členských štátov tak, ako sa uvádza v bielej knihe o možnostiach prepojenia kapacity elektronického obstarávania v rámci jednotného trhu. || || || 4. Elektronické postupy pri zakladaní firmy v inej európskej krajine (v kontexte smernice o službách) || Infraštruktúra uvedenej služby má osloviť poskytovateľov služieb ochotných ponúkať svoje profesionálne služby v inej ako ich domovskej krajine. Cieľom je poskytnúť jednoduché cezhraničné elektronické postupy pri zakladaní firmy v inej európskej krajine, aby mohli všetky cezhraničné administratívne procedúry prebiehať elektronicky cez jednotné kontaktné miesta v kontexte smernice o službách || Interoperabilná služba zakotvená v smernici o službách. Činnosti zamerané na odstraňovanie administratívnej záťaže, ktorá sa týka európskych podnikateľských subjektov ponúkajúcich svoje služby v zahraničí, budú prebiehať do roku 2014 v obmedzenom režime. Plná prevádzka by mala byť spustená od roku 2014 so zapojením všetkých členských štátov. || || || 5. Interoperabilná elektronická podpora pre zdravotnícku pomoc kdekoľvek v EÚ || Infraštruktúra služby zameranej na prepojenie zdravotníckych zariadení a na odstránenie jazykových, administratívnych a technických prekážok v službách elektronického zdravotníctva. Súčasťou týchto služieb je výmena záznamov o pacientoch a elektronických predpisov v rámci Európy a podpora určená na zriadenie cezhraničných telezdravotníckych služieb. || Táto infraštruktúra bude prispievať k implementácii mechanizmov článku 14 smernice o právach pacientov na cezhraničnú zdravotnícku starostlivosť formou elektronického zdravotníctva tým, že vytvorí jednotné pravidlá formy a postupu vyplňovania zdravotníckych záznamov. Činnosti na uvedenie služby do prevádzky v obmedzenom režime budú prebiehať do roku 2015. Plná prevádzka sa očakáva po roku 2015. || || || 6. Data.eu || Infraštruktúra služby na účely zlúčiť do jediného miesta súbory údajov od verejných orgánov členských štátov na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a zo strany európskych orgánov na použitie a opätovné použitie údajov v aplikáciách. Portál data.eu obsahuje vyhľadávanie dátových súborov resp. prístup k nemu v každom jazyku, ktorý používajú verejné subjekty v členských štátoch na účely otázok a vizualizácie. Poskytuje otvorené nástroje pre každého na komunikáciu s infraštruktúrou (vyhľadávania údajov, zhromažďovanie štatistík, sťahovanie údajov) na účely rozvoja nových podnikov. || Informácie verejného sektora sú nielen hlavným zdrojom údajov, ale takisto dôležitým prostriedkom pre vytváranie inovačných služieb (miestne služby, finančné služby, marketing, sledovanie stavu životného prostredia). Ako odvetvie informácií verejného sektora bola cena celosvetového trhu so zemepisnými informáciami v roku 2009 odhadnutá na 5,3 miliardy EUR. Prebiehajúci pilotný portál v obmedzenom prostredí. Postupné zavádzanie celoeurópskej otvorenej dátovej infraštruktúry, ktorá sa postupne rozširuje na všetky verejné správy v Európskej únii od roku 2014. || || || 7. Bezpečnejší internet pre deti || Infraštruktúra služby na lepšiu ochranu mladých používateľov internetu. Bude v celej EÚ ponúkať platformu pre zdieľanie zdrojových informačných systémov a softvérových nástrojov. Spojené „strediská pre bezpečnejší internet“ budú poskytovať vzdelávacie obsahy, informácie o bezpečnosti online, nástroje verejného povedomia a integrované technológie prístupu k nástrojom rodičovskej kontroly, na overenie minimálneho veku, pre kvalifikáciu v súlade s priemyslovými kódexmi chovania (napr. on-line hry), zavádzaním inovačných nástrojov pre tvorbu obsahu a pre interoperabilné biele listiny k zintenzívneniu rozvoja bezpečného internetového prostredia pre mladšie deti a na podporu prístupu ku kvalitnému obsahu, ktorý by zodpovedal ich veku. || Táto infraštruktúra prispieva k dosiahnutiu cieľov Komisie na ochranu detí online, ako sú uvedené v Digitálnej agende pre Európu. Implementovanie a zavádzanie platformy a nástrojov pre rôzne zložky služieb bude prebiehať od roku 2014. Integrácia a rozširovanie počínajúc rokom 2018. || || || 8. Viacjazyčné služby || Infraštruktúra služieb s cieľom poskytovať elektronické podnikanie (poskytovatelia elektronického obchodovania) s neobmedzeným prístupom k opakovane použiteľným viacjazyčným súborom zloženým z online prekladu, interaktívnych služieb založených na hovorenom slove a vyhľadávaní viacjazyčných obsahov. Infraštruktúra spravuje a poskytuje prístup s pridanou hodnotou k zdrojom údajov pre jazyky EÚ (napr. preložené dokumenty, viacjazyčné texty, slovníky a terminologické databanky), súvisiace metaúdaje, nástroje a normy a umožňuje zhromažďovanie, zdieľanie a obchodovanie s jazykovými zdrojmi (tak s údajmi, ako aj s nástrojmi) pochádzajúcimi z verejného aj súkromného sektora. || Prekonávanie jazykových bariér podporuje vytvorenie hladkého a účinného fungovania cezhraničného jednotného digitálneho trhu. Štúdia z roku 2009 odhadla hodnotu jazykového odvetvia EÚ v roku 2008 na 8,4 miliardy EUR. Odvetvie zahŕňa preklady a tlmočenie, lokalizačný softvér, rozvoj nástrojov jazykové technológie, poradenstvo a vzdelávanie. Ročné tempo rastu tohto odvetvia bolo odhadnuté na minimálne 10 % v priebehu niekoľkých budúcich rokov. Infraštruktúra začne pripojením a rozšírením súčasných iniciatív (napr. TAUS, ELRA, LDC, sietí EÚ ako META-NET) a bude sa rozširovať od roku 2016. || || || 9. Verejná trans-európska tepna (tzv. „mid-mile“) || Infraštruktúra služby na prepojenie kľúčových služieb verejného sektora v rámci paneurópskej „tepny“ vysokorýchlostných sietí, ktoré môžu slúžiť na poskytovanie ďalších vysokoúrovňových služieb a ktoré by neskôr mohli byť predpokladom pre vznik transeurópskych verejných služieb. Týmto spôsobom dôjde k výraznému dopytu, čím sa ušetria náklady a dosiahne kritické množstvo poskytovaním oveľa rýchlejších služieb. || Primárnymi zainteresovanými stranami sú verejné orgány, ponúkajúce služby využívajúce vysokorýchlostné siete (napr. zdravotné služby, archív údajov o obyvateľoch, štatistické úrady, agentúry monitorujúce životné prostredie, civilná ochrana, kultúrne zariadenia). Od roku 2014 by bolo možné uviesť takúto paneurópsku službu uviesť do prevádzky v rozmedzí od 2 do 4 rokov s dostatočným pokrytím. V druhej fáze by sa vyriešili konkrétne prekážky v zemepisných a/alebo iných špecifických oblastiach. Začiatkom pre takúto paneurópsku službu je sTesta. Inovačné Finančné
Nástroje
1.
Ciele politiky
Využitie inovačných finančných
nástrojov ponúka alternatívu voči tradičnému financovaniu pomocou
grantov spojenému s rozpočtom EÚ a môže poskytnúť dôležitý nový
finančný smer pre strategické investície. Kľúčovú výhodu
inovačných finančných nástrojov predstavuje skutočnosť, že
pre rozpočet EÚ vytvárajú multiplikačný efekt, a to tým, že
umožňujú a priťahujú iné verejné a súkromné financovanie projektov, o
ktoré má záujem EÚ. V prípade projektov s komerčným
potenciálom možno finančné prostriedky EÚ využiť v partnerskej
spolupráci so súkromným a bankovým sektorom, predovšetkým s Európskou
investičnou bankou (EIB), s cieľom pomôcť prekonať
nedokonalosti trhu pri financovaní projektov a činností, ktoré sú
strategickým záujmom EÚ a jej občanov. Potenciál na rozsiahlejšie využitie takýchto
nástrojov použitých na podporu existuje v rámci širokého spektra politík.
Rozpočet EÚ využíva finančné nástroje, ako napr. záručné a
priame investície, pre MSP už viac ako desať rokov. V súčasnom
finančnom rámci sa poskytla nová generácia finančných nástrojov v
spolupráci s EIB, ako napr. finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF) v
rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj alebo nástroj na poskytovanie
záruk za úvery na projekty TEN-T (LGTT). Pokiaľ ide o aktivity mimo EÚ,
bol na účely poskytovania investícií vlastného imania v rozvojových
krajinách zriadený Fond globálnej energetickej účinnosti a
obnoviteľnej energie. V oblasti štrukturálnych fondov sa zriadili
finančné nástroje na podporu podnikov, mestského rozvoja a energetickej
účinnosti prostredníctvom revolvingového fondu. Tieto nástroje boli úspešné, avšak boli
vyvinuté experimentálne. Preto Komisia navrhuje, aby sa ako súčasť
finančného rámca zaviedol priamočiarejší a štandardizovaný
prístup na využitie finančných nástrojov, ktorý by pomohol
zabezpečiť, že finančné prostriedky EÚ sa budú využívať
čo najúčinnejším spôsobom s cieľom podporiť politiky EÚ.
2.
Nástroje
Navrhuje sa racionalizácia finančných
nástrojov s cieľom poskytnúť spoločné pravidlá pre nástroje
vlastného imania a dlhové nástroje, aby sa zabezpečila integrovaná vízia
využívania finančných nástrojov na úrovni EÚ, ako aj na
celoštátnej/regionálnej úrovni. Uvedené nástroje usmernia vzťahy s
finančnými partnermi predovšetkým s EIB a medzinárodnými inštitúciami.
Poskytnú transparentnosť voči trhom týkajúcu sa zásahov EÚ do
nástrojov vlastného imania a dlhových nástrojov, čím sa zabezpečí
väčšia prehľadnosť zásahov EÚ. Komisia navrhuje nový typ nástroja t. j. iniciatívu
projektových dlhopisov EÚ, ktorá sa využije ako prostriedok na
zabezpečenie investičných zdrojov na projekty týkajúce sa
infraštruktúry s kľúčovým strategickým významom pre Európu. Príspevok
z rozpočtu EÚ sa použije na podporu projektov tak, že sa zvýši ich trieda
úveruschopnosti, čím sa prilákajú finančné prostriedky z EIB, z iných
finančných inštitúcií a od trhových investorov súkromného kapitálu.
Finančné nástroje neznamenajú väčšie riziko ako dotácie, keďže
riziko pre rozpočet EÚ sa vo všetkých prípadoch prísne obmedzuje na
rozpočtový príspevok. Rozpočet EÚ nemôže mať deficit. V externej oblasti sa pracuje na osobitnej
platforme EÚ týkajúcej sa externej spolupráce a rozvoja, a to spájaním síl
Komisie, členských štátov a európskych bilaterálnych a multilaterálnych
finančných inštitúcií (najmä EIB) pôsobiacich v oblasti externej
spolupráce a rozvoja. Platforma prispeje k podpore súdržnosti, účinnosti
EÚ a prehľadnosti v oblasti externého financovania, pričom
zohľadní osobitnosti externých partnerov EÚ.
3.
Implementácia
Finančné nástroje budú predstavovať
súčasť zásahov do rozpočtu EÚ v rôznych oblastiach politík,
najmä v tých, ktoré majú tieto ciele: (1)
podporiť kapacitu súkromného sektora súvisiacu s tvorbou rastu, pracovných miest a/alebo inováciou: podpora
vzniku nových firiem, MSP, stredne veľkých spoločností (mid-caps),
mikropodnikov, výmeny poznatkov, investícií do duševného vlastníctva; (2)
vybudovať infraštruktúru s použitím
mechanizmov verejno-súkromného partnerstva na posilnenie konkurencieschopnosti
EÚ a udržateľnosti v odvetviach dopravy, energetiky a informačných a
komunikačných technológií; (3)
podporovať mechanizmy, ktoré mobilizujú
súkromné investície na zaisťovanie verejných statkov, ako je napr. ochrana
klímy a životného prostredia, v iných oblastiach. Vytváranie nástrojov sa bude riadiť
týmito zásadami: ·
Rozsiahle mechanizmy správy: dlhová platforma a platforma vlastného imania budú mať rozsiahlu
štruktúru správy s cieľom zabezpečiť účinný dohľad EÚ
nad finančnými operáciami a investíciami, ako aj nad plnením cieľov
politiky. ·
Financovanie prostredníctvom rôznych
rozpočtových položiek: v rozpočte nebude
osobitný balík na financovanie takýchto nástrojov; namiesto toho sa budú
finančné nástroje financovať prostredníctvom rozpočtových
položiek z osobitných oblastí politík v kombinácii s vhodnými nástrojmi
poskytujúcimi kapitál alebo dlh. ·
Zriadené ako súčasť nariadenia o
rozpočtových pravidlách: kľúčové zásady
uvedených dvoch platforiem sa ukotvia v nariadení o rozpočtových pravidlách,
ktoré sa v súčasnosti posudzuje v Rade a v Európskom parlamente. Významne
prispeje k zefektívneniu a štandardizácii. ·
Použitie spoločných pravidiel v súvislosti
s vlastným imaním a dlhom bude povinné: pre vnútorné
politiky a bude sa uplatňovať horizontálne na nástroje vo
všetkých týchto oblastiach politiky. Existujúce inovačné finančné
nástroje sa zaradia do uvedených spoločných pravidiel. V prípade politiky
súdržnosti sa dodrží zásada zdieľaného riadenia s členskými
štátmi, a preto sa modely EÚ ponúknu členským štátom ako fakultatívne
modely najlepších postupov spolu s výraznou motiváciou nasledovať prístup
uplatňujúci sa na úrovni EÚ. V oblasti externých opatrení sa zmieša
väčší podiel grantov EÚ (ak je to vhodné tak prostredníctvom regionálnych
investičných nástrojov) s pôžičkami alebo sa použije v nástrojoch
vlastného imania alebo v nástrojoch na rozdelenie rizika, čím sa napomôže
mobilizácii dodatočného financovania – vrátane financovania zo súkromného
sektora – v záujme podpory priorít EÚ a pokrytia investičných potrieb
našich partnerských krajín. K uľahčeniu uvedeného procesu dôjde
nadobudnutím platnosti navrhovaných nových ustanovení o finančných
nástrojoch v nariadení o rozpočtových pravidlách a zriadením
spoločných zásad pre takéto nástroje v miere, ktorá je vhodná pre
prostredie externých opatrení. ·
Riadenie zo strany finančných inštitúcií: riadením a implementáciou finančných nástrojov by bola všeobecne
poverená EIB Group, iné medzinárodné finančné inštitúcie alebo verejné
finančné inštitúcie, a to v prípade, že aspoň jeden členský štát
je akcionárom. Riadenie by sa takisto mohlo uskutočňovať
prostredníctvom štruktúry investičného prostriedku zriadenej na základe
vnútroštátnych právnych predpisov a finančné zdroje by sa mohli
zložiť z rôznych zdrojov verejného a súkromného sektora. Do úvahy by
pripadala aj ďalšia delegácia riadenia na súkromných finančných
činiteľov. Spravodlivosť
1.
Ciele politiky
Politiky Európskej únie v oblasti
spravodlivosti, základných práv, občianstva a rovnosti sú založené na základných
hodnotách a zásadách EÚ, akými sú demokracia, sloboda, tolerancia,
nediskriminácia a zákonnosť. Politika podporuje vytvorenie paneurópskej
oblasti práva, práv a spravodlivosti v prospech všetkých občanov EÚ. V dnešnej Európe sa milióny občanov zapájajú
do činností, ktoré presahujú hranice, či už ide o ich súkromný život,
prácu alebo štúdium alebo postavenie spotrebiteľov. Komisia sa snaží
ponúknuť občanom aj podnikom praktické riešenia cezhraničných
problémov. Občanom sa snaží zabezpečiť bezproblémové nažívanie,
cestovanie a pracovanie v inom členskom štáte a vzbudiť v nich
dôveru, že ich práva sú chránené bez ohľadu na to, kde v EÚ sa nachádzajú.
Podnikom sa zas snaží zabezpečiť, aby mohli v plnej miere
využívať príležitosti, ktoré ponúka jednotný trh. Hlavným nástrojom budovania priestoru
spravodlivosti v EÚ je legislatíva a Komisia má ambiciózny program zameraný na
stanovenie noriem platných v celej EÚ, aby sa ľudia mohli spoliehať
na rovnakú základnú úroveň spravodlivosti (napríklad, ak sa stanú
obeťou trestného činu) a aby mohli požívať nediskriminačné
zaobchádzanie kdekoľvek v Európe. Lisabonská zmluva ponúka nové
príležitosti v oblasti justičnej spolupráce v trestnoprávnych a civilných
veciach a dáva EÚ za úlohu zjednodušiť prístup k spravodlivosti po celej
EÚ. Ustanovuje takisto zásady rovnosti pohlaví a nediskriminácie na základe
rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, postihnutia, veku alebo
sexuálnej orientácie vo všetkých politikách a aktivitách EÚ. Aby sa tieto práva a právne predpisy stali
účinné v praxi, musia sa implementovať správne a ľudia – od
občanov až po sudcom – im musia rozumieť a musia vedieť, ako ich
použiť. Komisia preto vedie niekoľko jednoúčelových finančných
programov na podporu svojej legislatívy a politík a zameriava sa na
cezhraničné otázky, ktoré možno primerane riešiť len koordinovaným
postupom na úrovni EÚ.
2.
Nástroje
Komisia navrhuje,
aby sa programy z tejto oblasti sústredili do programu „spravodlivosť“
a do programu „práva a občianstvo“. Pomocou tohto prístupu sa
zjednodušia opatrenia financovania a poskytne sa väčšia súdržnosť a
konzistencia v rámci širokej škály financovaných aktivít. Integrované programy
sa zamerajú na rad tematických priorít a budú financovať aktivity
ponúkajúce EÚ jasnú pridanú hodnotu, ako napr.: ·
odborná príprava pre právnické povolania (ako napr. sudcovia a žalobcovia) s cieľom vybaviť ich
nástrojmi, ktoré v praxi zabezpečia plnenie práv a výkon spravodlivosti v
EÚ a vytvoria vzájomnú dôveru, ktorá je základom pre priestor slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti, ·
posilnenie sietí, t. j.
organizácií po celej EÚ, ktoré majú pomáhať s prípravou budúcich iniciatív
v tejto oblasti, ako aj presadzovať ich konzistentnú implementáciu po
celej Európe, ·
cezhraničná spolupráca v oblasti presadzovania
práva, napr. zriadenie poplašných systémov v
súvislosti s nezvestnými deťmi, koordinácia operačnej
a cezhraničnej protidrogovej spolupráce, ako aj ·
zvyšovanie informovanosti a verejného povedomia vrátane podpory vnútroštátnych a európskych kampaní s cieľom
informovať ľudí o ich právach garantovaných právnymi predpismi EÚ a o
spôsobe, ako ich presadzovať v praxi. Pokiaľ to
bude možné, účasť na programoch sa umožní kandidátskym krajinám a
prípadne aj iným tretím krajinám.
3.
Implementácia
Znížením počtu programov financovania a
koncentrovaním všetkých priorít financovania sa umožní, aby sa rovnaký súbor
pravidiel uplatňoval na všetky oblasti a aby sa zefektívnili postupy. Povedie to k zlepšeniam účinnosti v
prípade Komisie, ako aj v prípade príjemcov finančných prostriedkov EÚ.
Zníženie právnych základov a rozpočtových kriviek umožní väčšiu
flexibilitu, čím dôjde k lepšiemu zameraniu na priority politík EÚ a k
lepšiemu plneniu rozpočtu. Komisia navrhuje, aby sa pokračovalo vo
financovaní existujúcich agentúr v oblasti spravodlivosti a základných práv,
keďže všetky vytvárajú v rámci rozvoja a implementácie politík v tejto
oblasti významnú pridanú hodnotu. Medzi tieto agentúry patria EUROJUST,
Európsky inštitút pre rodovú rovnosť a Agentúra Európskej únie pre základné
práva.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020
Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných
cenách na rok 2011. Navrhovaný rozpočet na roky 2014 – 2020 spolu, z toho: Program spravodlivosť Program práva a občianstvo || 802 mil. EUR 416 mil. EUR 387 mil. EUR Rybné
hospodárstvo a námorná politika
1.
Ciele politiky
Zdravé morské prostredie je dôležitým zdrojom
biologickej diverzity, ktorá poskytuje širokú škálu hospodárskych, sociálnych a
environmentálnych výhod. Je takisto zdrojom výživnej a bezpečnej
morskej potravy, ktorú v Európe konzumujeme ako dôležitú súčasť našej
stravy. Obyvatelia pobrežných oblastí, kde rybárstvo zohráva dôležitú úlohu so
svojim životným štýlom, kultúrami, tradíciou a v priebehu času
nazhromaždenými vedomosťami, sú odkázaní na pracovné miesta súvisiace s
rybolovom, či už v rybárskej flotile, v poľnohospodárstve,
v odvetví spracúvania potravy či v rybárskych prístavoch. Rybné
hospodárstvo a pobrežné zóny sú takisto obzvlášť citlivé na vplyvy zmeny
klímy vrátane povodní, pobrežnej erózie a zvyšujúcej sa hladiny morí. Európska únia je odhodlaná dosiahnuť
udržateľné riadenie svojho rybného hospodárstva založené na ekosystémoch.
Po komplexnom prehľade Komisia zanedlho predloží radikálnu reformu
spoločnej rybárskej politiky (SRP), ktorá povedie k základným zmenám v
riadení rybného hospodárstva s cieľom zabezpečiť udržateľné
využívanie rybných zdrojov a budúcnosť rybného hospodárstva v Európe.
Túto reformu bude sprevádzať zásadné preorientovanie financovania spoločnej
rybárskej politiky (SRP) a integrovaná námorná politika (INP), ktorá bude
zahŕňať: ·
presun neefektívnych priamych dotácií flotile v
súlade s cieľmi v stratégii Európa 2020 vrátane poskytnutia stimulov pre
priemysel rybného hospodárstva podnecujúcich reformy, inovácie a
udržateľný rybolov, ·
uzatvorenie inovačnej priepasti medzi rybným
hospodárstvom a inými sektormi hospodárstva, ktoré umožní rybárskym flotilám
EÚ, aby sa stali rentabilné a konkurencieschopné a aby prispievali k rastu
a zamestnanosti v komunitách závislých na rybnom hospodárstve, ·
uľahčenie prechodu na rybné hospodárstvo
s nízkym vplyvom, s vylúčením odvrhnutých úlovkov a ktoré má nízky vplyv
na morské ekosystémy, ·
prispievanie k trvalo udržateľnému riadeniu
morských ekosystémov a ekosystémov závislých na akvakultúre, ·
posilnenie podpory kolektívnych opatrení vrátane
marketingu a výroby, ktorá počíta s dôležitou úlohou organizácií výrobcov, ·
zvýšené zameranie na životaschopnosť
pobrežných a vnútrozemských komunít závislých od rybného hospodárstva vrátanie
zvyšovania hodnoty aktivít súvisiacich s rybolovným hospodárstvom a
diverzifikácie smerom k iným sektorom námorného hospodárstva, ·
konkurencieschopná a udržateľná akvakultúra
poskytujúca spotrebiteľom EÚ zdravé a vysoko výživné produkty. ·
posilnená kontrola a zber údajov, čím sa
zaistí lepšie dodržiavanie predpisov a plnohodnotná politika založená na
vedomostiach, ·
integrovaná námorná politika zameraná na
presadzovanie udržateľného rastu v námorných sektoroch a regiónoch.
2.
Nástroje
Reformovaná námorná politika a politika
rybného hospodárstva sa zameria na nový Európsky námorný fond a fond rybného
hospodárstva (EMFF), ktorý bude štruktúrovaný na základe 4 pilierov: ·
Inteligentné ekologické rybné hospodárstvo (spoločná správa) s cieľom podporovať prechod na
udržateľné rybné hospodárstvo, ktoré je selektívnejšie, neprodukuje žiadne
odvrhnuté úlovky a menej poškodzuje morské ekosystémy, čím prispieva
k udržateľnému riadeniu morských ekosystémov; a poskytovať
podporu zameranú na inovácie a pridanú hodnotu, čím sa sektor rybného
hospodárstva stane hospodársky životaschopný a odolný voči externým šokom
a konkurencii z tretích krajín. ·
Inteligentná ekologická akvakultúra (spoločná správa) na dosiahnutie hospodársky životaschopnej,
konkurencieschopnej a ekologickej akvakultúry, schopnej čeliť
celosvetovej konkurencii a poskytnúť spotrebiteľom v EÚ výrobky s
vysokou nutričnou hodnotou. ·
Udržateľný a inkluzívny územný rozvoj (spoločná správa) s cieľom zvrátiť hospodársky úpadok
mnohých pobrežných a vnútrozemských komunít závislých na rybnom hospodárstve, a
to tak, že sa aktivitám súvisiacim s rybným hospodárstvom a diverzifikácii
smerom k iným sektorom námorného hospodárstva pridá vyššia hodnota. ·
Integrovaná námorná politika (priama centralizovaná správa) na podporu prierezových priorít, ktoré
majú skutočný potenciál na tvorbu úspor a rastu, ale ktoré členské
štáty sami nepresadzujú – ako napr. vedomosti v námornej oblasti, námorné
územné plánovanie, integrovaná správa pobrežných oblastí a integrovaný námorný
dohľad a prispôsobenie sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy v pobrežných
oblastiach. Okrem týchto štyroch pilierov zahrnie EMFF
sprievodné opatrenia v oblasti zberu údajov a vedeckých odporúčaní,
kontroly, správy, trhov v oblasti rybného hospodárstva (vrátane najvzdialenejších
regiónov), dobrovoľných platieb regionálnych správnych organizácií rybného
hospodárstva a technickej pomoci. Politiku doplnia dva medzinárodné nástroje: ·
Dohody o partnerstve v oblasti rybného
hospodárstva (FPA), v ktorých sa ustanoví právny,
hospodársky a environmentálny rámec pre rybolovné aktivity vykonávané
rybárskymi loďami z EÚ vo vodách tretích krajín, ktoré samotné nie sú
schopné plne využiť svoje zásoby rýb. ·
Regionálne organizácie pre riadenie rybného
hospodárstva (RFMO), čo sú medzinárodné subjekty
pozostávajúce zo štátov, regionálnych hospodárskych integrovaných organizácií
(EÚ) a rybolovných subjektov zriadených na zabezpečenie zachovania a
udržateľnosti rybolovných zdrojov na otvorenom mori.
3.
Implementácia
Architektúra
právnych aktov, na ktorých sú založené tieto programy, sa výrazne zjednoduší. Bude
vytvorená jednotný EMFF zahŕňajúci v jednom rámci všetky existujúce
nástroje rybného hospodárstva a námorné nástroje s výnimkou medzinárodných
dohôd v oblasti rybného hospodárstva a členstva EÚ v RFMO. Tento prístup
umožní z hľadiska plánovania, riadenia, monitorovania a hodnotenia
väčšiu synergiu a zníženie administratívnej záťaže pre členské
štáty aj Komisiu. Okrem toho spoločný strategický rámec
pokrývajúci všetky štrukturálne fondy umožní, aby boli opatrenia na podporu
námornej politiky a politiky rybolovu plánované aj v rámci ďalších fondov,
na ktoré sa tento rámec vzťahuje. V rámci spoločnej správy sa zvýši
počet výdavkových oblastí, čím členské štáty získajú väčšiu
flexibilitu a dlhodobejšiu strategickú perspektívu. Na EMFF sa bude
vzťahovať spoločný strategický rámec a zmluvy o partnerstve,
ktorý sa vzťahuje na všetky fondy EÚ v rámci spoločnej správy.
4.
navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 –
2020
Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných
cenách na rok 2011. Európsky námorný fond a fond rybného hospodárstva (EMFF) a Medzinárodné dohody o rybolove / RFMO || 6,7 mld. EUR Výskum
a inovácia
1.
ciele politiky
Európa potrebuje špičkový výskum a
inováciu, ktoré presahujú štátne hranice, kombinujú rôzne vedecké disciplíny,
technológie a schopnosti v oblasti obchodovania a lákajú talenty z celého
sveta. Výskum a inovácia je nevyhnutná na podporu pozície EÚ na dnešných rýchlo
sa rozvíjajúcich trhoch a na riešenie výziev budúcnosti. Investovanie do
výskumu a inovácie v Európe vytvorí nové pracovné príležitosti a
zabezpečí dlhodobý udržateľný rast a konkurencieschopnosť
Európy. Vedecké poznatky, nové technológie a inovácie
sú takisto potrebné na riešenie pálčivých spoločenských problémov,
akými sú. zmena klímy, starnúca populácia a nedostatok zdrojov. Sú to obrovské
výzvy, ktoré si vyžadujú zásadný prelom v oblasti výskumu a inovácie,
pričom niektoré z nich možno dosiahnuť len prostredníctvom
koordinovaného postupu na európskej úrovni. Minulý výskum financovaný EÚ
napríklad sústredil odborné vedomosti z vedúcich centier v celej Európe,
čo vyústilo do inovatívneho spôsobu, ako diagnostikovať
a liečiť Alzheimerovu chorobu. Prelomy takéhoto druhu hlboko
ovplyvnia životy európskych občanov vďaka zlepšeniam kvality
zdravotníckej starostlivosti, novým modelom práce a súkromného života a
bezpečnejšiemu živobytiu. Úspešné inovácie, ktoré riešia tieto výzvy,
poskytnú podnikom obrovské príležitosti pre rast a pre tvorbu nových pracovných
miest. A predsa, aj napriek svojej zásadnej
dôležitosti, výkon Európy v oblasti výskumu a inovácie zaostáva za americkým a
japonským, pričom Čína, Brazília a India ho rapídne dobiehajú. Na
zvrátenie súčasného trendu sa v stratégii Európa 2020 stanovuje cieľ
zvýšiť náklady na výskum a rozvoj na 3 % HDP do roku 2020. Osobitnou
prioritou je posilnenie podnikového výskumu a inovácií, napríklad
prostredníctvom verejného financovania, ktoré priláka vyššie súkromné
investície. V spojení s národným a súkromným financovaním
môže rozpočet EÚ významne prispieť k splneniu týchto cieľov
a k zvýšeniu výkonu výskumu a inovácie EÚ.
2.
Nástroje
Kľúčový krok k modernizácii
programov EÚ z oblasti výskumu a inovácie je sústrediť v rámci
jediného spoločného strategického rámca pre výskum a inovácie (CSF) tri
hlavné existujúce iniciatívy a zdroje financovania: –
siedmy rámcový program (7. RP), –
časť o inovácii rámcového programu pre
konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), a –
Európsky inovačný a technologický inštitút
(EIT). CIP stanoví strategické ciele pre všetky
opatrenia v oblasti financovania výskumu a inovácie EÚ. Bude sústredenejší ako
súčasné schémy financovania a bude sa implementovať prostredníctvom
harmonizovaných pravidiel a postupov. Týmto spôsobom budú výskumné a inovačné
činnosti navzájom koherentne spojené a vplyv financovania EÚ sa zvýši.
Spoločný strategický rámec zvýši pridanú hodnotu intervencií EÚ
prostredníctvom generovania kritickej úrovne zdrojov, odborných znalostí a
vynikajúcich výsledkov v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa nedajú
dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni. Spoločný strategický rámec sa vďaka
zjednodušeniu a zjednoteniu financovania výskumu EÚ stane prístupnejším
pre MSP a pre nových účastníkov. Zlepší sa tak rozširovanie know-how
potrebného pre inováciu a tvorbu politiky. Spojené výskumné centrum tak bude
môcť účinnejšie prispievať k tvorbe politiky. Medzinárodná
spolupráca získa strategickejšie postavenie a zdôrazní sa význam Európskej
výskumnej oblasti. V tomto celkovom rámci sa bude spoločný strategický
rámec vzťahovať na priamy a nepriamy výskum, pričom každý z
nich bude založený na troch odlišných, ale vzájomne podporujúcich sa blokoch v
súlade s prioritami stratégie Európa 2020: (4)
Vynikajúce výsledky vo vedných odboroch. Tento blok posilní vynikajúce výsledky EÚ na svetovej úrovni vo vede,
a to tak, že sa v Európe vytvoria podmienky pre rozvoj talentov a prilákajú sa
vedúci výskumníci. Dôraz sa bude klásť na: silnejšiu podporu
priekopníckemu výskumu (prostredníctvom Európskej výskumnej rady); budúce
a novovznikajúce technológie; zručnosti, odbornú prípravu a rozvoj
kariéry výskumníkov (akcie „Marie Curie“); budovanie sietí
medzi prioritnými výskumnými infraštruktúrami, prístup k nim (vrátane
e-infraštruktúr) a ich rozvoj. (5)
Riešenie spoločenských výziev. V záujme priameho reagovania na výzvy uvedené v stratégii Európa 2020
sa v rámci tohto bloku budú podporovať aktivity vzťahujúce sa na celé
spektrum od výskumu po uvádzanie na trh. Tento celok bude
zahŕňať inovačné činnosti (pilotné projekty, demonštračné
projekty, testovacie prostredie, podpora verejnému obstarávaniu a uvádzanie
inovácií na trh), medziodborový prístup, sociálno-ekonomický výskum a výskum v
oblasti humanitných vied. Bude sa zameriavať na zdravie, demografické
zmeny a dobré životné podmienky, bezpečnosť potravín a ekologické
hospodárstvo, bezpečnú, čistú a účinnú energiu,
inteligentnú, ekologickú a integrovanú dopravu, dodávku surovín,
efektívnosť zdrojov a akcie súvisiace s klímou, a inkluzívne, inovatívne a
bezpečné spoločnosti (vrátane bezpečnosti kybernetického
priestoru a bezpečnejšieho internetu). Európsky inovačný a
technologický inštitút bude prostredníctvom znalostných a inovačných
spoločenstiev významne prispievať k riešeniu týchto výziev s výrazne
navýšeným rozpočtom. (6)
Vytváranie vedúceho postavenia v oblasti
priemyslu a súťažných rámcov. Cieľom je
podpora a presadzovanie výskumu v podnikateľskom sektore a inovácií
v oblasti podporných technológií, služieb a novovznikajúcich odvetví
s výrazným zameraním na vyrovnanie investícií súkromného sektora do výskumu a
rozvoja a riešenie problémov typických pre MSP. Prioritné akcie sa týkajú
týchto oblastí: zvyšovanie strategických investícií a vedúceho postavenia
v súčasnosti a v budúcnosti, ktoré umožňuje priemyselné
technológie a služby so špecializovanou podporou IKT (vrátane makro/nano
elektroniky a fotoniky); nanotechnológie, zdokonalených materiálov a
pokročilých výrobných systémov; priemyselnej biotechnológie; výskumu
vesmíru a inovácie a nízkouhlíkových a adaptačných technológií so
zvláštnym zreteľom na zabezpečenie integrovaného prístupu ku
kľúčovým technológiám; umožnenie prístupu k rizikovému financovaniu
a rizikovému kapitálu (na základe finančného nástroja s rozdelením
rizika 7. RP a finančných nástrojov CIP) a na poskytnutie širokej
podpory Európskej únii na inováciu v MSP s vysokým potenciálom rastu. Prístup bude zahŕňať ako
aktivity založené na programe, tak aj viac otvorených oblastí, v rámci
ktorých budú môcť uchádzači navrhnúť inovačné projekty a
prelomové riešenia.
3.
Implementácia
V súlade s koncepciou spoločného
strategického rámca sa implementácia zjednoduší a zoštandardizuje.
Zjednodušenie sa bude týkať tak schém financovania, ako aj
administratívnych pravidiel súvisiacich s účasťou a šírením
výsledkov. Na uvedené tri bloky spoločného strategického rámca sa bude
vzťahovať nový a jednotný súbor pravidiel, pričom sa
zohľadnia osobitosti Európskeho inovačného a technologického
inštitútu (EIT) (a jeho potreby regulačnej flexiblity), ako aj osobitostí
MSP. Hlavné operačné prvky spoločného strategického rámca budú
zahŕňať toto: ·
V rámci spoločného strategického rámca sa bude
používať racionalizovaný súbor schém a nástrojov financovania,
pričom sa zachovajú tie schémy a nástroje, ktoré fungujú v súčasných
programoch, spoja sa tie, ktoré majú podobné ciele a ukončia sa tie, ktoré
už na tento účel nie sú vhodné. Okrem financovania grantov sa budú viac
využívať aj inovačné finančné nástroje. Dôraz sa bude klásť
aj na obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a na ceny. ·
Na výberové kritériá, účtovníctvo, podávanie
správ a audit sa bude plošne vzťahovať jednotný súbor pravidiel.
Medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa riziku
nastane nová rovnováha. S cieľom uľahčiť príjemcom pomoci
(držiteľom grantov) administratívne bremeno sa zavedie zásadným spôsobom
zjednodušený prístup preplácania nákladov založený na čo možno najširšej
akceptácii účtovníckej a manažérskej praxe príjemcov pomoci
s jednorazovými platbami a paušálnymi sadzbami. Od príjemcov pomoci sa
bude vyžadovať, aby využili výsledky alebo aby ich zverejnili
prostredníctvom vhodných distribučných kanálov. ·
Projekty budú môcť začať skôr, pretože výberové a následné hodnotiace rokovacie fázy budú oveľa
kratšie. Jednoduchšie usmerňovacie a poradenské služby sa budú
uchádzačom a účastníkom poskytovať prostredníctvom
jedinečného elektronického portálu. Okrem toho dôjde k racionalizácii
podporných štruktúr v členských štátoch s cieľom zriadiť
jednotné kontaktné miesto pre všetky spoločné aktivity v rámci spoločného
strategického rámca v národných jazykoch. Na pomoc talentovaným výskumníkom a
inovátorom, ktorí nemajú dostatok skúseností so žiadaním o finančné
prostriedky EÚ, sa zavedú osobitné opatrenia. Na spoločný strategický
rámec sa bude vzťahovať prístup jednotného auditu. ·
Kvalita, efektívnosť a konzistentnosť
implementácie spoločného strategického rámca sa zvýši prostredníctvom väčšej
externalizácie, pričom sa nadviaže na pokrok dosiahnutý v
súčasných programoch. Výkonné agentúry zriadené v rámci súčasných
programov sa v záujme úspor rozšíria. Verejno-súkromné partnerstvá s priemyslom
a verejno-verejné partnerstvá s programami členských štátov sa budú
ďalej využívať, a to vrátane využívania nových možností uvedených v
revidovanom nariadení o rozpočtových pravidlách. Tieto partnerstvá
budú spočívať v záväzkoch všetkých strán získať zdroje, aby sa
v strategických oblastiach zvýšili investície a prekonala sa fragmentácia
úsilia. ·
Strategické zosúladenie zdrojov EÚ, národných a
regionálnych zdrojov prostredníctvom spoločného
programovania s členskými štátmi zvýši pridanú hodnotu a vplyv celkových
investícií. ·
Zvýšené použitie inovačných finančných
nástrojov posilní súkromné výskumné a inovačné investície vrátane
investícií rizikového kapitálu do inovačných podnikov zaoberajúcich sa
špičkovými technológiami, najmä MSP. Riadiť ich bude externe banková
skupina Európskej investičnej banky, iné medzinárodné finančné
inštitúcie alebo verejné finančné inštitúcie, kde aspoň jeden štát je
akcionárom v súlade so všeobecnými pravidlami o dlhu a vlastnom imaní. Predpokladá sa, že okolo dvoch tretín
rozpočtu spoločného strategického rámca by sa mohlo takýmto spôsobom
implementovať externe (v súčasnosti je to asi polovica), a to
rozdelených medzi rôzne podporné mechanizmy. Stupeň a povaha
externalizácie by sa mali určiť medzi iným podľa vplyvu na
efektívnosť a na celkový rozpočet v rámci riadenia, čo môže
znamenať ďalšie zjednodušenie pravidiel uplatniteľných na
externalizované riadenie. Komisia by aj v takomto prípade mala
naďalej priamu zodpovednosť za riadenie, obzvlášť v oblastiach
spojených so základnými politickými kompetenciami. Doplnkovosť a synergie s financovaním výskumu a inovácií uskutočňovaných cez
politiku súdržnosti sa zaistia jasným rozlíšením medzi cieľmi a metódami
intervencie. Výskum a inovácie tvoria základ prosperity a blahobytu
všetkých regiónov EÚ, a je preto v záujme členských štátov
vybudovať vysokokvalitné, silné a účinné systémy výskumu a inovácií.
Zásahy spoločného strategického rámca k tomu prispejú prideľovaním
rozpočtových prostriedkov založených na vynikajúcich výsledkoch v oblasti
výskumu a inovácie, bez ohľadu na zemepisnú polohu. Zásahy v oblasti
politiky súdržnosti sa zvýšia, keďže predstavujú najdôležitejší nástroj na
riešenie budovania výskumných a inovačných kapacít na regionálnej úrovni
vrátane rozvoja výskumných infraštruktúr, a to prostredníctvom vopred
určených rámcov pre oprávnené regióny. Partnerské zmluvy
s členskými štátmi budú spolu so spoločným strategickým rámcom
podporovať stratégie inteligentnej špecializácie riešiace priority, ktoré
sú stanovené v spoločnom strategickom rámci a ktoré sú založené na
posúdení regionálnej/miestnej situácie. Malo by to poskytnúť cestu
k vynikajúcim výsledkom a časom viesť k vyššiemu počtu
vynikajúcich výskumníkov a inovátorov z regiónov (najmä
z konvergentných regiónov), ktorí sa môžu v plnej miere
zúčastniť na spoločnom strategickom rámci. Vhodné rozhranie sa
môže zriadiť v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na
podporu výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, ako aj v rámci
relevantných aktivít vzdelávania a iných programov EÚ vrátane bezpečnosti.
4.
Navrhované pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 –
2020
Číselné údaje sú vyjadrené v konštantných
cenách na rok 2011. Spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie spolu || 80 mld. EUR Administratíva Z
administratívneho okruhu rozpočtu EÚ sa financujú aktivity všetkých
finančných inštitúcií EÚ – Európskeho parlamentu (približne 20 %),
Európskej rady a Rady (7 %) Komisie (40 %) a iných inštitúcií, ako sú
Súdny dvor, Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť alebo Európsky
ombudsman (15 %), ako aj dôchodky (16 %) a európske školy (2 %).
Administratíva predstavuje pomerne malú
časť rozpočtu EÚ – 5,7 % súčasného viacročného
finančného rámca. Tento podiel sa v posledných rokoch významne nezmenil
napriek najväčšiemu rozšíreniu EÚ, ku ktorému kedy došlo, a rastúcemu
množstvu inštitúcií a útvarov umiestnených po celej EÚ, dodatočným úlohám,
ktoré prirodzene vedú k rastúcemu počtu zamestnancov a neskôr k
poberateľom dôchodkov. Časť rozpočtu vyhradená na
administratívu sa používa na vyplácanie výplat a dôchodkov, na pokrývanie
nákladov napr. za budovy, zasadnutia expertov, za služobné cesty, systémy IT a
za iné súvisiace výdavky. Pokrýva aj náklady za preklad a tlmočenie v Únii
s 23 jazykmi. Z tejto časti rozpočtu sa vypláca aj systém európskych
škôl v niekoľkých členských štátoch. Vzhľadom na to, že výdavky na dôchodky a na
európske školy majú iný charakter a sú ovplyvnené dlhodobými trendmi, návrh
viacročného finančného rámca Komisie uvádza administratívne výdavky
potrebné na fungovanie inštitúcií EÚ oddelene, ako podokruh v rámci okuhu V
(bez dôchodkov a európskych škôl). Komisia sa domnieva, že je ťažké, avšak
realizovateľné obmedziť rast na administratívne náklady (položka V
rozpočtu) počas budúceho programového obdobia na základe stropu z
roku 2013. Za obdobie rokov 2014 – 2020 by to neznamenalo žiadne navýšenie
operačných administratívnych výdavkov bez toho, aby boli dotknuté náklady
vyplývajúce z budúcich rozšírení. V roku 2004 Európska únia reformovala svoju
verejnú službu a postavenie jej zamestnancov sa stalo jedno z najmodernejších v
tej dobe. Nová kariérna štruktúra orientovaná na výkon a založená na zásluhách,
nový zmluvný štatút pre zamestnancov plniacich vedľajšie úlohy, reforma
dôchodkového systému, nové pracovné metódy a prorodinné pracovné podmienky
predstavovali len niekoľko zmien, ktoré zaviedla prvá komplexná reforma
európskeho práva verejnej služby od roku 1968. Táto reforma sa vzťahovala
nielen na inštitúcie, ale aj na útvary EÚ a agentúry založené v takmer všetkých
členských štátoch. Táto reforma umožnila EÚ do dnešného dňa
ušetriť takmer 3 miliardy EUR. Až do roku 2020 bude naďalej pre
rozpočet EÚ vytvárať úspory vo výške približne 5 miliárd EUR. Nedávne udalosti v celosvetovom hospodárstve,
ako aj následná potreba konsolidovať verejné financie si vyžaduje osobitné
úsilie zo strany každej verejnej správy a jej zamestnancov, aby sa zlepšila
efektívnosť a aby došlo k prispôsobeniu sa meniacemu sa hospodárskemu a
sociálnemu kontextu. Tento kontext sa takisto vzťahuje na európsku verejnú
službu a správu európskych inštitúcií. Komisia ako správny orgán v posledných
rokoch dodržala túto zodpovednosť tým, že sledovala politiku nulového
rastu zamestnancov a plnila nové politické priority prostredníctvom vnútorného
presunu zamestnancov, poskytovala nástroje a postupy na zlepšenie svojej
vnútornej organizácie a efektívnosti a nedávno navrhla zmrazenie
administratívnych výdavkov na rok 2012. Okrem týchto administratívnych opatrení sa
Komisia rozhodla navrhnúť zmeny v súčasnom Služobnom poriadku
úradníkov Únie a podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Únie, ktoré
umožnia všetkým inštitúciám, útvarom a agentúram uskutočniť
ďalšie zisky a úspory a pritom garantovať príťažlivú verejnú
službu EÚ tých najvyšších štandardov v spoločnosti občanov zo
všetkých členských štátov. Komisia sa domnieva, že je nutné a aj možné
usporiť viac, a to vo všetkých inštitúciách, útvaroch a agentúrach. V záujme
tohto cieľa sa Komisia rozhodla navrhnúť zníženie zamestnancov o 5 %
vo všetkých inštitúciách, útvaroch a agentúrach. Toto bude jeden z hlavných
prvkov pri zabezpečovaní úspor a predstavuje časť celosvetového
stimulu na zvýšenie efektívnosti pre všetky inštitúcie. Zníženie stavu
zamestnancov by sa malo kompenzovať zvýšením počtu pracovných hodín
zamestnancov bez kompenzačných úprav ich platov. Výzva zadržať rast administratívnych
výdavkov si však bude vyžadovať dodatočné modifikácie
regulačného rámca pracovnepránych vzťahov. Komisia má v úmysle najmä:
· Modifikovať metódu pre úpravu platov a súčasne
predĺžiť súčasný „osobitný poplatok“, ktorý platia všetci
úradníci v dnešnej maximálnej sadzbe 5,5 %. · V súlade s demografickým vývojom v Európe predĺžiť dôchodkový
vek zo 63 na 65 rokov a vekovú hranicu na predčasný dôchodok zvýšiť z
55 rokov na 58 rokov a lákať ponukou možnosti pracovať do 67 rokov.
Metodika výpočtu výšky príspevku na dôchodkové zabezpečenie bude
takisto zladená s medzinárodnými aktuálnymi štandardmi. Cieľom tejto zmeny
bude poskytnúť orgánom a členským štátom stabilnejšiu sadzbu
dôchodkových príspevkov, ktorá bude menej citlivá na pohyby krátkodobých
úrokových sadzieb, a teda aj menej náchylná na otrasy. · Nastaviť jasnú väzbu medzi zodpovednosťou a hodnosťou:
bude reštrukturalizovaný kariérny postup vo funkčnej skupine AST tak, aby
dve najvyššie hodnosti (AST 10 a 11) boli vyhradené pre úradníkov
vykonávajúcich najvyššiu úroveň zodpovedných úloh v tejto kategórii čo
do zodpovednosti za pracovníkov, finančné otázky alebo koordináciu. · Naberať administratívny personál nastálo ako zmluvných
zamestnancov miesto ich doživotného menovania za úradníkov. S cieľom
vyhnúť sa stálemu prekrývaniu zmluvných zamestnancov a úradníkov
vykonávajúcich tie isté úlohy, bude naberanie úradníkov do administratívnych
funkcií postupne utlmované. · Predlžovať minimálnu týždennú pracovnú dobu z 37,5 hod. na 40
hodín a súčasne udržiavať súčasnú maximálnu týždennú pracovnú
dobu v trvaní 42 hodín. Predĺženie pracovnej doby pomôže vyrovnať 5 %
zníženie počtu zamestnancov. · Zmeniť výpočet cestovných náhrad. Čo sa týka
agentúr, Komisia by takisto rada predložila isté zmeny služobného poriadku s
cieľom umožniť dôslednejšiu a bezproblémovejšiu implementáciu
služobného radu, ktorý by lepšie zohľadňoval osobitnosti agentúr. V
závislosti od záverov medziinštitucionálnej pracovnej skupiny o agentúrach by
mohli byť v budúcnosti predložené ďalšie opatrenia, ktoré by mohli
priniesť ďalšie úspory správnych výdavkov agentúr a ktoré by boli zohľadnené
v zodpovedajúcom okruhu rozpočtu EÚ. Komisia navrhne realizáciu týchto opatrení od
roku 2013, t. j. pred programovým obdobím 2014 – 2020. Navrhované
pridelenie rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020 Číselné
údaje sú vyjadrené v konštantných cenách na rok 2011. Administratíva, z toho || 62,6 mld. EUR · Výdavky na dôchodky a európske školy || 12,2 mld. EUR · Administratívne výdavky inštitúcií || 50,45 mld. EUR [1] KOM(2010)
600 v konečnom znení, prijaté 26. októbra 2010. [2] KOM(2009)
82 v konečnom znení a závery Rady z 30. 11. 2009 o rámci
Spoločenstva pre prevenciu katastrof v EÚ a závery Rady zo 14.
11. 2008 o európskej odbornej príprave zameranej na zvládanie katastrof. [3] KOM
(2011) 112: Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové
hospodárstvo v roku 2050, 8. marec 2011. [4] Tento
údaj vychádza z posúdenia vplyvu plánu do roku 2050. [5] Tento
údaj vychádza zo skúseností s programom „NER 300“, v ktorom sa
v období 2011 – 2015 očakáva mobilizácia okolo 10 miliárd
eur (vrátane 4 až 5 miliárd v podobe príjmov z aukcie emisných kvót)
na podporu demonštratívnych projektov zachytávania a ukladania oxidu
uhličitého a výroby energie z obnoviteľných zdrojov. [6] KOM(2010)
614. [7] KOM(2010)
642. [8] Správa
Eurostatu o nezamestnanosti z 10. mája 2011 a údaje Eurostatu
o ukazovateľoch stratégie Európa 2020 z 20. mája 2011. [9] Spoločný
strategický rámec bude zahŕňať ESF, Európsky fond regionálneho
rozvoja, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva. [10] Z doterajších
skúseností vyplýva, že podiel reintegrácie na trh práce po 12 mesiacoch
dosahuje okolo 40 % a z dlhodobého hľadiska je možné
pozorovať ďalší pozitívny vývoj. [11] Tak, ako
je stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, na
implementáciu týchto akcií nie je potrebný žiadny špecifický právny predpis.
Príslušné rozpočtové príspevky prideľuje každoročne
rozpočtový orgán. [12] Navrhované
prvky podprogramu „Ochrana klímy“ sú uvedené v samostatnej kapitole venovanej
politike ochrany klímy. [13] Environmentálne
akčné plány sú plány alebo programy na vykonávanie špecifickej
environmentálnej politiky v zmysle požiadaviek environmentálnych smerníc
EÚ (napr. akčný rámec priorít podľa smernice o biotopoch a plánu
vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode,
plán minimalizácie odpadu podľa rámcovej smernice o vode, plán
redukcie znečistenia ovzdušia, ktorý má viesť k splneniu požiadaviek
na kvalitu ovzdušia stanovených v právnych predpisoch CAFÉ atď.),
prípadne, ktoré sú navrhované príslušnými orgánmi v súlade
s odporúčaniami EÚ (napr. udržateľný plán rozvoja mesta, plány
integrovaného riadenia pobrežných zón atď.). [14] KOM(2011)
244. [15] Rusko bude môcť aj naďalej čerpať z
podpory cezhraničnej a regionálnej spolupráce v rámci nástroja ENI.
[16] Zníženie
emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšenie podielu z obnoviteľných
zdrojov energie v konečnej spotrebe energie v EÚ o 20 % a zlepšenie
energetickej účinnosti o 20 % do roku 2020. [17] V prípade
dopravných projektov sa bude miera spolufinancovania líšiť v rámci módov v
závislosti od dostupnosti financovania projektu. Vyššia miera spolufinancovania
sa predpokladá v prípade cezhraničných projektov. V konvergenčných regiónoch
bude miera spolufinancovania založená na miere spolufinancovania pre investície
ustanovenej podľa nových nariadení pre Kohézny fond a štrukturálne fondy. [18] Na základe
skúseností s európskym plánom na oživenie hospodárstva sa odhaduje, že typicky do
30 % spolufinancovania môže byť nutných na odštartovanie
konečného investičného rozhodnutia a na opätovné spustenie zložitých
cezhraničných projektov. V prípade, že projekt nie je z komerčného
hľadiska realizovateľný, ale zameriava sa na zvyšovanie bezpečnosti
dodávok alebo na ukončenie izolácie niektorých členských štátov,
mohla by byť vyžadovaná miera spolufinancovania dokonca ešte vyššia (až do
80 %).