OBSAH

1. Úvod 3

2. Súhrn správ členských štátov 3

3. Vývoj kapacity rybolovu počas roka 2009 8

3.1. Výsledky týkajúce sa kontinentálnej flotily, t. j. s výnimkou plavidiel zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch 8

3.2. Výsledky týkajúce sa flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch 8

4. Súlad s pravidlami riadenia kapacity rybolovu 8

5. Kvalita správ členských štátov 8

6. Závery Komisie 12

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o úsilí členských štátov, ktoré v roku 2009 vynaložili na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a možnosťami rybolovu

ÚVOD

Od členských štátov sa vyžaduje, aby Komisii do 1. mája každý rok poslali správu o svojom úsilí vynaloženom v predchádzajúcom roku na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou flotíl a dostupnými rybolovnými možnosťami[1]. Komisia pripravila na základe týchto správ a údajov v registri rybárskej flotily EÚ súhrn za rok 2009, ktorý predložila Vedeckému, technickému a hospodárskemu výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) a Výboru pre rybolov a akvakultúru. Komisia v tejto správe teraz Rade a Európskemu parlamentu predkladá súhrn správ členských štátov, technickú prílohu (pracovný dokument útvarov Komisie č. SEK(2011) 759) a stanoviská uvedených výborov (pracovný dokument útvarov Komisie č. SEK(2011) 760).

Súhrn správ členských štátov

Tento rok predložilo svoje správy načas desať členských štátov a ostatné správy boli doručené s meškaním jeden až dvanásť týždňov. Komisia aj napriek tomuto oneskoreniu uvedeným výborom predložila súhrnnú správu k 31. júlu 2010. Treba doplniť, že aj keď mnohé členské štáty dodržali osnovu správy stanovenú článkom 13 nariadenia č. 1438/2003, kvalita poskytnutých informácií nebola vždy dostatočná na účely tejto správy.

Táto správa predstavuje zhrnutie opisov rybárskych flotíl členských štátov, vplyvu existujúcich schém na zníženie rybolovného úsilia a súladu členských štátov so schémou vstupu a výstupu.

Belgicko : V správe sa uplatnili usmernenia na vlečné siete s rozperným rahnom, do ktorých sa chytajú hlavne platesy a soley. Priemerné hodnoty biologického ukazovateľa pre platesu a soleu boli nižšie ako jeden, ale netýkalo sa to každej zásoby samostatne. Sedem plavidiel (nad 221 kW) loviacich s vlečnými sieťami s rozperným rahnom bolo vyradených a dve plavidlá boli čiastočne vyradené. Kategória lodí s dĺžkou 24 – 40 m loviacich s vlečnými sieťami s rozperným rahnom mala vysoké využitie kvóty v prípade lovu platesy a soley vo všetkých oblastiach okrem zóny VIIa. Podľa správy bolo nízke využitie kapacity v tejto oblasti spôsobené najmä zvýšenou vnútroštátnou kvótou z dôvodu výmen. Ďalšie znižovanie kapacity flotily vyraďovaním sa neplánuje.

Bulharsko : Počet 2 100 rybárskych plavidiel s dĺžkou menšou ako 12 m predstavuje približne 95 % všetkých bulharských plavidiel. Podľa správy bolo v roku 2009 z celkového počtu 2 206 plavidiel 1 304 plavidiel nečinných. Päť plavidiel sa pridalo k flotile na základe administratívneho rozhodnutia prijatého pred vstupom. V roku 2009 bolo z registra flotily vyradených spolu 366 plavidiel bez použitia verejných prostriedkov, pričom 344 z týchto plavidiel bolo vyradených v dôsledku vnútroštátneho administratívneho opatrenia týkajúceho sa nečinných plavidiel. V správe Bulharska boli usmernenia uplatnené. Technický ukazovateľ naznačuje nízke využitie kapacity pri všetkých kategóriách flotily, ale tri kategórie využili viac dní na mori v porovnaní s minulým rokom. V prípade plavidiel s dĺžkou menšou ako 12 m je hodnotenie najhoršie. Bulharsko plánuje vypracovať prísnejšie legislatívne opatrenia týkajúce sa nečinných plavidiel. Bulharsko uplatňuje kvótový režim len na dva hlavné druhy: kambala veľká a šprota.

Dánsko : V správe boli uplatnené usmernenia v prípade 11 kategórií flotily zatriedených v súlade s nariadením o zhromažďovaní údajov. Analýza ukazuje, že súčasná situácia je pomerne stabilná a naznačuje, že neexistuje významná dlhodobá nadmerná kapacita. Po zahrnutí pasívnych plavidiel sa však objavuje nadmerná kapacita v kategóriách malých plavidiel. Zložité hospodárske podmienky môžu znamenať, že podľa hospodárskych ukazovateľov sa v hospodárskych výsledkoch objaví zvýšenie nadmernej kapacity. Najväčšie zníženie kapacity nastalo v kategórii plavidiel s dĺžkou od 12 do 24 m. Kapacita vyradených plavidiel v roku 2009 dosiahla 4 684 GT, čo predstavovalo 6 % celkovej kapacity. Existujúca možnosť prenosu kvót mala v Dánsku za následok zníženie počtu komerčných plavidiel. Slabou stránkou systému riadenia sú problémy pri overovaní správnosti uvádzania výkonu motora.

Nemecko : V správe neboli usmernenia uplatnené. Správa posudzovala vývoj kapacity v každej kategórii flotily oproti vývoju príslušných hlavných zásob. Z nemeckej rybárskej flotily bolo odobratých päťdesiatpäť plavidiel (-3 %); celková tonáž sa znížila o 552 GT (0,8 %) a výkon motorov sa zvýšil o 1 026 kW (0,64 %). Podľa správy mali schémy na zníženie rybolovného úsilia obmedzený vplyv na zmenšenie flotily, pričom tento vplyv nebol vyčíslený. Štát neprijal nijaké opatrenia v súvislosti s rozvojom flotily, pretože sa prispôsobila hospodárskym podmienkam stanoveným spoločnou rybárskou politikou a obmedzenej dostupnosti zdrojov.

Estónsko : V správe boli usmernenia čiastočne uplatnené. Technický ukazovateľ naznačuje zreteľnú nadmernú kapacitu v rámci kategórie plavidiel s vlečnými sieťami a s dĺžkou viac ako 12 m. Z registra rybárskych plavidiel sa v roku 2009 s použitím verejných prostriedkov odobralo jedenásť plavidiel. Od roku 2004 sa kapacita rybolovu estónskej rybárskej flotily znížila o 40 %. Správa uvádza, že súčasná kapacita estónskej flotily je nižšia ako minimálna kapacita rybolovu potrebná na vylovenie jej kvót. Neobsahuje však posúdenie vplyvu opatrení na obnovu, ktoré boli prijaté pre baltickú tresku.

Grécko: Správa neobsahuje výpočet ukazovateľov navrhnutých v usmerneniach. V správe nebolo možné poskytnúť sociálno-hospodárske a biologické ukazovatele, pretože sa nevykonával vnútroštátny program zhromažďovania údajov v rybnom hospodárstve. Z údajov o výlovoch a rybolovnom úsilí zozbieraných v rámci iných programov však správa vyvodzuje záver, že činnosti rybolovu a situácia biologických zásob (napriek malým odchýlkam v biomase spôsobeným biologickým cyklom) sa oproti minulému roku nezmenili. Z verejných prostriedkov sa v roku 2009 naďalej financovalo zníženie kapacity, ktorého výsledkom bolo vyradenie 23 plavidiel s kapacitou 523 GT a 1 873 kW.

Španielsko: Neuplatnili sa usmernenia a správa neposkytovala posúdenie kapacity flotily vo vzťahu k rybolovným možnostiam. Znižovanie kapacity flotily pokračovalo ako v predchádzajúcich rokoch; s použitím verejných prostriedkov bolo vyradených 66 plavidiel s celkovou tonážou 4 949 GT; niektoré výstupy sa uskutočnili administratívnym rozhodnutím z dôvodu nedostatku rybolovnej činnosti. Do flotily pribudlo 85 nových plavidiel s celkovou tonážou mierne nad 1 000 GT. Španielska flotila sa riadi plánom obnovy zásob merlúzy južnej a homára štíhleho a tiež niekoľkými vnútroštátnymi plánmi. Správa však neposkytuje nijaké informácie týkajúce sa účinku obmedzenia rybolovného úsilia, ktoré je súčasťou týchto plánov, na kapacitu flotíl.

Francúzsko : Správa poskytla rozsiahly opis flotily a jej základne zdrojov, ale usmernenia neboli uplatnené. Správa neobsahuje posúdenie rovnováhy medzi veľkosťou flotily a rybolovnými možnosťami. V tejto súvislosti správa uvádza, že zavedené riadiace opatrenia vyústili do zníženia kapacity flotily a postupného prispôsobenia flotily rybolovným možnostiam. Podľa správy bolo v roku 2009 vykonávaných päť schém vyraďovania; výsledkom týchto schém bol výstup 110 plavidiel z flotily s celkovou tonážou približne 8 200 GT. V správe sa uvádzajú významné obmedzenia úsilia v rámci plánu obnovy zásob tresky a lovu hlbokomorských druhov.

Írsko : Neboli uplatnené usmernenia a správa neobsahuje nijaké posúdenie rovnováhy medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami. Mnohé z cieľových zásob sú však podľa správy mimo bezpečných biologických limitov. Rybné hospodárstva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti plánov na obnovu zásob (oblasti ICES VIa a VIIa), majú veľmi rôznorodý charakter. Írska administratíva preto považuje za ťažké posúdiť vplyv schém na zníženie úsilia. V roku 2009 bolo udelené zvýšenie o 11 GT ako „bezpečnostná tonáž“.

Taliansko: V správe boli usmernenia uplatnené. Biologické ukazovatele však neboli vypočítané, pretože pre stredomorské zásoby s výnimkou tuniaka modroplutvého nie sú určené maximálne povolené úlovky. Úlovok na jednotku úsilia zaznamenal v období 2004 – 2008 klesajúci vývoj pre maloobjemové plavidlá a lode s vakovými sieťami, kým pre plavidlá s lovnými šnúrami a plavidlá s vlečnými sieťami zostal konštantný. Hospodárske ukazovatele vykázali zhoršujúci sa vývoj pre takmer všetky kategórie. Napriek tomu však správa uvádza, že negatívne hodnoty, ktoré ukazovatele vykázali v roku 2008, nemožno spájať s nerovnováhou medzi flotilou a jej rybolovnými možnosťami, ale sú skôr výsledkom veľmi vysokých cien paliva. Počas roka 2009 sa kapacita talianskej flotily znížila približne o 1 %, pokiaľ ide o tonáž aj výkon.

Cyprus : Správa poskytuje výpočet a výklad ukazovateľov, ale neobsahuje posúdenie rovnováhy medzi kapacitou a rybolovnými možnosťami. Dva biologické ukazovatele nie je možné vypočítať, pretože neexistujú podiely kvót ani zavedené ciele pomeru úlovku pre lovené zásoby (okrem tuniaka modroplutvého). Príjmy plavidiel s pasívnym polyvalentným výstrojom v kategórii s dĺžkou 12 – 24 m sa výrazne znížili z dôvodu dramatického poklesu produkcie tuniaka dlhoplutvého, ktorý predstavuje najdôležitejší komerčný druh tejto kategórie flotily. Tento účinok sa prejavuje aj v zníženej hodnote úlovku na jednotku úsilia pre tuniaka dlhoplutvého vyloveného plavidlami s unášanými lovnými šnúrami. Počas roka 2009 sa z flotily odobralo dvanásť rybárskych plavidiel s použitím verejných prostriedkov a devätnásť plavidiel bez použitia verejných prostriedkov.

Lotyšsko : V roku 2009 sa rybárska flotila zmenšila o 47 plavidiel na celkový počet 794 plavidiel. Súčasne sa zvýšila celková kapacita z dôvodu administratívnych rozhodnutí prijatých pred vstupom (coups parties). Od roku 2004 bolo vyradených spolu 160 plavidiel s použitím finančnej podpory. V správe Lotyšska boli usmernenia uplatnené. Využitie kapacity je pomerne malé. Na základe skupiny biologických ukazovateľov Lotyšsko vyvodzuje záver, že jeho rybné hospodárstvo sa blíži k dosiahnutiu rovnováhy medzi kapacitou a rybolovnými možnosťami. Hospodársky ukazovateľ CR/BER a sociálne ukazovatele poukazujú na pozitívny vývoj hospodárskej účinnosti rybárskej flotily. Hlavným dôvodom je znížený počet rybárskych plavidiel. Plánuje sa vyradiť 70 plavidiel v Baltskom mori a 110 plavidiel v kategórií maloobjemových plavidiel.

Litva : Usmernenia boli uplatnené pre kategórie loviace zásoby tresky vo východnej časti Baltského mora. Analýza ukazuje, že baltská rybárska flotila loviaca tresku vo východnej časti Baltského mora je v rovnováhe so súčasnou veľkosťou zásob. Kapacita rybolovu flotily loviacej pelagické zásoby a lososa je tiež v rovnováhe s rybolovnými možnosťami. Rovnováha medzi rybolovným úsilím a rybolovnými možnosťami by sa mala dosiahnuť zavedením litovskej stratégie rybného hospodárstva. Cieľom je zredukovať maloobjemovú pobrežnú rybársku flotilu do roku 2013 o 50 %, čo tvorí 12 % kapacity pobrežného rybolovu. V roku 2009 bolo s použitím verejných prostriedkov odobratých z flotily sedemnásť maloobjemových plavidiel a jedno plavidlo loviace na šírom mori. Hospodárske výsledky pre kategóriu plavidiel s vlečnými sieťami na lov pri dne a s dĺžkou 24 – 40 m sa v roku 2009 výrazne zlepšili, čo bolo dôsledkom zníženia počtu plavidiel.

Malta : V správe boli usmernenia uplatnené. Technický ukazovateľ naznačuje nízke využívanie flotily, klesajúci vývoj v prípade plavidiel s aktívnym výstrojom (plavidlá s vlečnými sieťami) a relatívne stabilný vývoj pre plavidlá s pasívnym výstrojom. Podľa správy tento ukazovateľ naznačuje, že menej ako polovica súčasnej maltskej flotily sa nepoužíva. Správa vyvodzuje záver, že stav zdrojov, ktoré loví maltská rybárska flotila, nevyžaduje zníženie kapacity rybolovu. Na maltskú flotilu sa nevzťahovala nijaká schéma na prispôsobenie rybolovného úsilia. Počas roka 2009 ukončili 4 rybárske plavidlá svoju činnosť na základe prispôsobenia schémy pomoci rybolovnému úsiliu.

Holandsko : V roku 2009 sa kapacita aj úsilie rybárskej flotily mierne znížili. Usmernenia boli uplatnené na kategóriu plavidiel s vlečnými sieťami s rozperným rahnom a kategóriu pelagických plavidiel s navíjacou vlečnou sieťou a mraziarenským zariadením. Úhyn zásob platesy a soley pri rybolove výrazne klesol, ale je potrebné ďalej ho znižovať. Hospodárske a sociálne ukazovatele sa zhoršili z dôvodu nízkych cien rýb (platesy a soley) a vysokých cien paliva. Holandsko v roku 2009 znížilo kapacitu rybolovu pevnými sieťami, ktorý už niekoľko rokov neustále narastá. V správe sa konštatuje, že vysoké ceny paliva majú významný vplyv na hospodársku životaschopnosť rybárskej flotily a zlepšenie účinnosti využívania paliva je pre holandskú rybársku flotilu nevyhnutné.

Poľsko: Usmernenia boli v správe uplatnené, ale boli obmedzené na biologický ukazovateľ. Do správy nebolo zahrnuté posúdenie kapacity flotily vo vzťahu k možnostiam rybolovu. V roku 2009 bolo z flotily na Baltskom mori s použitím verejných prostriedkov vyradených 46 plavidiel. Podľa správy bol následkom znižovania rybolovného úsilia počet dní rybolovu baltskej flotily v roku 2008 o 41,57 % nižší ako v roku 2004. V rozpätí rokov 2004 a 2008 sa počet dní lovu tresky znížil o 38 %. Zníženie počtu špeciálnych povolení na lov tresky v roku 2009 sa dosiahlo vylúčením 2/3 baltskej flotily z rybolovu tresky. Iba 147 plavidiel získalo špeciálne povolenie na lov tresky.

Portugalsko : V správe boli uplatnené usmernenia, ale nebolo v nej zahrnuté posúdenie kapacity flotily vo vzťahu k rybolovným možnostiam. S použitím verejných prostriedkov bolo v rôznych kategóriách flotily vyradených 24 plavidiel, z ktorých 21 bolo vyradených v dôsledku plánov obnovy zásob merlúzy južnej a homára štíhleho. K azorskej flotile sa v roku 2009 pripojilo 34 plavidiel postavených s použitím štátnej pomoci. Súhrnná činnosť plavidiel, na ktoré sa vzťahujú tieto plány, sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšila, hoci využili iba 85 % z počtu dní, ktoré im boli pridelené. Po prijatí plánu prispôsobenia pre plavidlá oprávnené používať pri love lastúrnikov v južnom regióne lode so škrabákmi v roku 2008 boli v roku 2009 schválené dve žiadosti o vyradenie. Na plavidlá loviace v oblasti NAFO sa vzťahuje plán obnovy zásob halibuta tmavého. Celkový počet dní rybolovu sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšil, hoci bol stále o 31 % nižší ako v roku 2003.

Rumunsko : V správe sa usmernenia neuplatnili, hoci sa v nej tvrdí, že flotila koná udržateľným spôsobom a že druhy rýb sú dostupné v dostatočných množstvách. Celkovo je flotila stará a v zlom technickom stave. Zo 443 plavidiel nachádzajúcich sa v registri flotily bolo v roku 2009 v činnosti 160 plavidiel. Na programové obdobie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo 2007 – 2013 existujú plány vyradenia. Do flotily v roku 2009 pribudlo jedenásť nových plavidiel na základe administratívneho rozhodnutia prijatého pred vstupom a šesť plavidiel bolo z flotily vyradených bez použitia verejných prostriedkov. Rumunsko si želá udržať minimálnu úroveň svojej rybárskej flotily („minimum vitalis“), čo je odhadom 12 – 13 moderných a výkonných rybárskych plavidiel.

Slovinsko : Slovinsko čiastočne uplatnilo usmernenia. Technický ukazovateľ naznačuje nízke používanie (< 0,7). Biologický ukazovateľ nebolo možné vypočítať. Pre nedôveru investorov sa do slovinského rybného hospodárstva takmer neinvestovalo. V roku 2009 pribudli štyri plavidlá do kategórie plavidiel s dĺžkou menej ako 12 m. Flotila má štrukturálne problémy, predovšetkým staré plavidlá a zastaraný rybársky výstroj. Na programové obdobie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo 2007 – 2013 je naplánované vyraďovanie. Slovinsko zaviedlo svoj prvý plán riadenia v histórii slovinského morského rybného hospodárstva. Od roku 2008 bolo zavedené opatrenie týkajúce sa obmedzenia počtu vlečných sietí.

Fínsko : V správe neboli uplatnené usmernenia, hoci vyvodzuje záver, že fínsku flotilu ako celok možno vo vzťahu k zdrojom rybolovu považovať za prijateľne vyváženú. Nijaká z kvót nebola počas roka 2009 úplne vyčerpaná. V roku 2009 bola zavedená nová schéma na zníženie kapacity. Táto schéma bola zameraná výlučne na plavidlá s pasívnym výstrojom, keďže lov lososa na mori trpí slabou výnosnosťou v dôsledku zákazu používania unášaných sietí, ktorý je v platnosti od roku 2008. V dôsledku schémy vyraďovania z roku 2009 sa z flotily s použitím verejných prostriedkov odobrala celková kapacita 245 GT a 1 698 kW. Napriek zníženiu kapacity oproti roku 2003 má od roku 2005 rybolovné úsilie fínskej flotily stúpajúcu tendenciu a stabilizovalo sa iba v rokoch 2008 a 2009.

Švédsko : V správe boli usmernenia uplatnené. Biologické aj technické ukazovatele naznačujú nadmernú kapacitu v niekoľkých kategóriách. V rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo 2007 – 2013 dostal švédsky operačný program prioritu na získanie pomoci pri vyraďovaní a v Baltskom a Severnom mori sa uskutočnili vyraďovacie kampane. Od roku 2007 sa v pelagickom segmente zaviedli ročné kvóty, čo viedlo k štrukturálnym zmenám a určitému zníženiu kapacity. Počas roka boli tiež zavedené prenosné rybolovné práva v pelagickom rybolove. Ukazovatele naznačujú nadmernú kapacitu flotily. Hrubá pridaná hodnota naznačuje, že rybné hospodárstvo prispieva k švédskemu hospodárstvu vo všetkých kategóriách.

Spojené kráľovstvo : Usmernenia neboli uplatnené, hoci správa obsahuje niektoré iné technické, biologické a sociálno-hospodárske údaje. Vo všetkých kategóriách flotíl okrem tých, ktoré používajú koše a pasce, sa za obdobie 2000 – 2009 kapacita znížila. Správa vyvodzuje záver, že kapacita flotily Spojeného kráľovstva ako celok prekračuje úroveň svojich možností. V roku 2009 predstavovala celková kapacita neaktívnej flotily spolu 23 000 GT (11 % celkovej registrovanej flotily) a 140 000 kW (17 % celkovej registrovanej flotily). Problémy v anglickej pobrežnej flotile (menej ako 10 metrov) spôsobila nerovnováha medzi kapacitou tejto flotily a dostupnej kvóty. V roku 2009 bolo z flotily vyradených spolu 65 plavidiel s dĺžkou menšou ako 10 metrov a bol zavedený systém obmedzovania licencií.

Vývoj kapacity rybolovu počas roka 2009

Podľa registra rybárskej flotily EÚ tvorilo túto flotilu k 31. decembru 2009 84 301 plavidiel s celkovou kapacitou rybolovu 1 797 183 GT a 6 606 556 kW. Počas roka 2009 sa počet plavidiel znížil o 1,53 %, kým tonáž a výkon sa znížili o 2,84 % a 2,24 %. Tieto čísla zahŕňajú aj plavidlá zaregistrované v najvzdialenejších regiónoch.

Počas sedemročného obdobia od roku 2003 do roku 2009 bolo s použitím verejných prostriedkov odobratých z flotily EÚ približne 305 212 GT a 969 597 kW (vrátane najvzdialenejších regiónov), pričom v roku 2009 sa z nich odobralo 39 273 GT a 117 236 kW.

Výsledky týkajúce sa kontinentálnej flotily, t. j. s výnimkou plavidiel zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch

Kapacita flotily, ktorá podlieha režimu vstupu a výstupu, t. j. okrem plavidiel zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch a tých, ktoré sa používajú výhradne pre akvakultúru, sa počas roka 2009 znížila v rámci tonáže a výkonu približne o 2,80 % a 2,55 %. Napriek rozšíreniu v roku 2004 a 2007 je rybárska flotila EÚ v súčasnosti menšia, ako bola 1. januára 2003.

Počas sedemročného obdobia 2003 – 2009 sa kapacita flotily EÚ-15 znížila z hľadiska tonáže aj výkonu približne o 16 %. Tonáž flotily EÚ-10 sa znížila o 31 % a jej výkon o 27 %. Rumunsko a Bulharsko vyradili približne 7 % kapacity vyjadrenej v kW.

Výsledky týkajúce sa flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch

Vývoj kapacity flotíl zaregistrovaných v najvzdialenejších regiónoch je zhrnutý v tabuľke č. 4 v technickej prílohe. Kapacita flotily zaregistrovanej na Kanárskych ostrovoch sa znížila vzhľadom na tonáž aj výkon. Vo francúzskych zámorských územiach sa tonáž flotily znížila, ale jej výkon sa zvýšil hlavne z dôvodu regulovania výkonu motorov po zvýšení referenčných úrovní. V oblastiach Azory a Madeira sa po zavedení plánu rozvoja flotily zvýšil výkon flotily, hoci jej tonáž sa naďalej znižuje. Vo všetkých prípadoch boli dodržané referenčné úrovne pre rôzne kategórie flotíl.

Súlad s pravidlami riadenia kapacity rybolovu

Všetky členské štáty splnili tieto pravidlá vrátane špecifických obmedzení pre flotily zaregistrované v najvzdialenejších regiónoch. V priemere je kapacita rybolovu flotily EÚ približne o 9 % nižšia ako stropy kapacity rybolovu, ktoré vyplývajú z pravidiel riadenia. Tabuľky č. 1 a 2 v technickej prílohe tejto správy obsahujú zhrnutie súladu členských štátov so schémou vstupu a výstupu a referenčnými úrovňami k 31. decembru 2009.

Kvalita správ členských štátov

Vo svojich vnútroštátnych správach využilo 14 členských štátov do určitej miery usmernenia na posúdenie rovnováhy medzi kapacitou a rybolovnými možnosťami. Technické problémy súvisiace s ich použiteľnosťou, nedostupnosťou údajov a nedostatkom koordinácie, najmä s vedeckými orgánmi v členských štátoch, stále bránia ich využitiu. Pri uplatňovaní usmernení členské štáty nevyvodzujú vždy z výsledkov ich použitia konkrétne závery. V mnohých prípadoch však získané hodnoty ukazovateľov rovnováhy poukazujú na prebytok kapacity rybolovu.

Väčšina správ nestanovuje vzťah medzi schémami na zníženie úsilia a prispôsobením kapacity rybolovu. Nemalo by sa zabúdať, že v niektorých rybných hospodárstvach alebo oblastiach rybolovu, ako je napríklad Stredomorie, neexistujú nijaké schémy na prispôsobenie úsilia. Tam, kde prispôsobenie úsilia existuje, často neexistujú jasné informácie týkajúce sa vývoja úsilia vynaloženého v niektorých rybných hospodárstvach alebo v rámci celých flotíl. Celkovo sa zdá, že opatrenia na prispôsobenie rybolovného úsilia majú obmedzený vplyv na kapacitu flotíl, ale v niektorých flotilách sa ich dôsledky prejavujú v nízkej úrovni činnosti.

Posúdenie výboru STECF je zhrnuté v týchto bodoch:

- Z celkového pohľadu sa správy členských štátov za rok 2009 odlišujú svojou úplnosťou a kvalitou, ale vo všeobecnosti sa ich úplnosť v porovnaní so správami za rok 2008 zlepšila. Spoločnou silnou stránkou v rámci správ členských štátov bol opäť poskytnutý opis vlastných flotíl, zmien flotíl v priebehu roka a prepojenie s rybárstvom. Kľúčové body, na ktoré je potrebné upozorniť:

- Nastalo výrazné celkové zlepšenie v poskytovaní požadovaných prvkov v správach členských štátov v porovnaní so správami za rok 2008.

- Niekoľko členských štátov, o ktorých bolo uvedené, že nevyplnili požadované prvky v správach za rok 2008, začlenili tieto prvky do správ za rok 2009.

- Švédsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo neposkytli opis svojich rybárskych flotíl vo vzťahu k rybárstvu.

- Všetky členské štáty uviedli, či splnili schémy vstupu a výstupu.

- Päť členských štátov (Belgicko, Cyprus, Estónsko, Grécko a Španielsko) neposkytlo zhrnutie slabých a silných stránok systému riadenia flotily.

- Jedenásť správ členských štátov neuviedlo plány na zlepšenie systémov riadenia flotíl.

- Sedem členských štátov neposkytlo informácie o úrovni súladu s nástrojmi politiky flotíl. Išlo o zlepšenie oproti správam členských štátov za rok 2008.

- Osem členských štátov neuviedlo celkové stanovisko k tomu, či ich flotila v roku 2009 bola alebo nebola v rovnováhe s rybolovnými možnosťami (v porovnaní so 14 správami za rok 2008).

- Grécko sa spomedzi členských štátov najviac zlepšilo v dosiahnutom hodnotení.

Výbor STECF vypracoval aj tabuľku s hodnotením kvality a obsahu správ členských štátov, ktorá je uvedená nižšie.

Hodnotenie jednotlivých členských štátov za zahrnutie požadovaných prvkov do výročných správ [2]

O |Požadovaný prvok správy |Max. hodnotenia |BE |BG |CY |DK |EE |FI |DE |EL |EI |IT |LV |LT |MT |NL |PL |PT |RO |SI |ES |SE |UK | |1A |i) Opis flotíl |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 | | |ii) Prepojenie s rybným hospodárstvom |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |0 |0 |0 | | |iii) Rozvoj flotíl |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |0 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |0 |3 |3 | |1B |i) Uvedenie schém na zníženie úsilia |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |0 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 | | |ii) Vplyv schém na zníženie úsilia na kapacitu rybolovu |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |0 |3 |3 | |1C |Uvedenie súladu so schémou vstupu a výstupu a s referenčnou úrovňou |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 |2 | |1D |i) Zhrnutie slabých a silných stránok systému riadenia flotily |1 |0 |1 |0 |1 |0 |1 |1 |0 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |0 |1 |1 | | |ii) Plán na zlepšenie systému riadenia flotily |2 |0 |2 |2 |2 |0 |0 |0 |2 |0 |2 |0 |0 |0 |0 |2 |2 |0 |2 |0 |2 |2 | | |iii) Informácie o všeobecnej úrovni súladu s nástrojmi politiky flotíl |1 |0 |1 |0 |0 |0 |1 |0 |1 |0 |1 |1 |0 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 | |1E |Informácie o zmenách administratívnych postupov súvisiacich s riadením flotily |1 |0 |1 |1 |1 |0 |1 |1 |1 |0 |1 |1 |0 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |1 | |2 |Správa: 10 strán alebo menej? |1 |1 |1 |0 |1 |1 |1 |1 |1 |1 |0 |1 |1 |0 |1 |1 |0 |1 |0 |0 |1 |0 | |S |Súhrn: posudzuje správa rovnováhu medzi kapacitou a možnosťami? |3 |3 |3 |0 |3 |3 |0 |3 |3 |0 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |0 |0 |0 |0 |0 |3 | | Celkové hodnotenie: |24 |19 |24 |18 |23 |19 |19 |19 |23 |14 |23 |22 |20 |21 |22 |24 |20 |19 |20 |8 |18 |20 | |

Hodnotenie jednotlivých členských štátov za kvalitu požadovaných prvkov vo výročnej správe

O |Požadovaný prvok správy |Max. hodnotenia |BE |BG |CY |DK |EE |FI |DE |EL |EI |IT |LV |LT |MT |NL |PL |PT |RO |SI |ES |SE |UK | |1A |i) Opis flotíl |3 |3 |3 |3 |3 |2,5 |3 |3 |3 |3 |1,5 |3 |2 |2 |3 |1,5 |2 |3 |3 |3 |3 |3 | | |ii) Prepojenie s rybným hospodárstvom |3 |1 |2 |3 |2 |2,5 |3 |3 |2,5 |2 |3 |3 |2 |2,5 |2 |1,5 |2,5 |3 |0,5 |0 |0 |0 | | |iii) Rozvoj flotíl |3 |2 |2,5 |0,5 |3 |2,5 |3 |3 |1 |0 |1 |3 |1,5 |2 |2 |1,5 |2 |3 |2 |0 |3 |3 | |1B |i) Uvedenie schém na zníženie úsilia |3 |2,5 |0,5 |3 |3 |3 |3 |0 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |3 |2,5 |3 |3 |3 |3 | | |ii) Vplyv schém na zníženie úsilia na kapacitu rybolovu |3 |2 |2 |3 |3 |3 |2,5 |1 |3 |1,5 |3 |1,5 |3 |3 |2 |3 |3 |3 |0,5 |0 |1,5 |3 | |1C |Uvedenie súladu so schémou vstupu a výstupu a s referenčnou úrovňou |3 |1,5 |3 |3 |3 |3 |2,5 |3 |3 |3 |3 |2,5 |1,5 |3 |0 |2,5 |3 |3 |3 |2 |0 |3 | |1D |i) Zhrnutie slabých a silných stránok systému riadenia flotily |3 |0 |1,5 |0 |3 |0 |1,5 |2 |0 |0 |1,5 |3 |2,5 |1,5 |3 |3 |1,5 |3 |3 |0 |1,5 |0 | | |ii) Plán na zlepšenie systému riadenia flotily |3 |0 |1,5 |2 |2 |0 |0 |0 |1,5 |0 |2,5 |0 |0 |0 |0 |3 |2,5 |0 |3 |0 |1,5 |3 | | |iii) Informácie o všeobecnej úrovni súladu s nástrojmi politiky flotíl |3 |0 |0,5 |0 |0 |0 |1,5 |0 |0,5 |0 |0,5 |0 |0 |2 |1 |3 |2,5 |1 |2 |1,5 |1,5 |0 | |1E |Informácie o zmenách administratívnych postupov súvisiacich s riadením flotily |3 |0 |1,5 |3 |3 |0 |2,5 |3 |2,5 |0 |1 |3 |0 |1,5 |3 |3 |1,5 |2 |2 |0 |1,5 |3 | |2 |Správa: 10 strán alebo menej? |neuv. | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | | |S |Súhrn: posudzuje správa rovnováhu medzi kapacitou a možnosťami? |3 |2 |2 |0 |3 |2 |0 |2 |1,5 |0 |1,5 |1,5 |2 |0 |1,5 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |3 | | Celkové hodnotenie: |33 |14,0 |20,0 |20,5 |28,0 |18,5 |22,5 |20,0 |21,5 |12,5 |21,5 |23,5 |17,5 |20,5 |20,5 |25,0 |23,5 |23,5 |22,0 |9,5 |16,5 |24,0 | |

ZÁVERY KOMISIE

Počas roka 2009 sa celkové znižovanie kapacity rybolovu naďalej pohybovalo v priemere medzi 2 % a 3 % rovnako ako v minulých rokoch. Celkový vývoj kapacity rybolovu od roku 1992, na ktorý poukazujú údaje 3 až 5 v technickej prílohe, nevykazuje nijakú významnú zmenu trendu.

Komisia má obavy, že celkový výkon flotily zaznamenaný v registroch flotíl EÚ a členských štátov nemusí zodpovedať výkonu účinne vynaloženému na mori. Tento problém sa bude riešiť uplatnením nového kontrolného nariadenia a jeho vykonávacích pravidiel.

Hospodárske údaje za rok 2009 vo väčšine členských štátov neboli k dispozícii a správy v týchto prípadoch obsahujú údaje za rok 2008. Výročná hospodárska správa[3] poukazuje na zhoršenie hospodárskeho výkonu v roku 2008. Je odôvodnené predpokladať, že hospodársky výkon flotily v roku 2009 ovplyvnili vysoké ceny paliva v roku 2008 a následné hospodárske krízy. Okrem toho správy členských štátov naznačujú, že rybolovná činnosť, t. j. priemerný počet dní rybolovu na plavidlo, je pomerne nízka a ak je k dispozícii časový rad, často ukazuje klesajúci vývoj.

Množstvo kapacity vyradenej v roku 2009 s použitím verejných prostriedkov sa v porovnaní s rokom 2008 zvýšilo približne o 10 %. Znižovanie kapacity s použitím verejných prostriedkov zodpovedalo 73 % GT a 79 % kW čistého zníženia kapacity počas roka 2009. Pravdepodobne ide o náznak skutočnosti, že hospodárske problémy a nedostatok rybolovných možností z dôvodu nadmerného využívania zdrojov spôsobujú pokles veľkosti flotily. V mnohých členských štátoch je veľkosť flotily značne nižšia ako stropy kapacity, ktoré vyplývajú z režimu vstupu a výstupu, ako bolo uvedené. Okrem toho, programy vyraďovania, ktoré pre majiteľov plavidiel predstavujú vždy dobrovoľnú možnosť, sú dôsledkom slabých hospodárskych výsledkov, a nie nevyhnutne dôsledkom stavu zásob. Tieto informácie podporujú nevyhnutnosť analyzovať úlohu obmedzenia kapacity rybolovu a spochybňujú potrebu a účinnosť znižovania kapacít financovaných z verejných prostriedkov.

Zavedenie individuálnych prenosných práv v niektorých rybných hospodárstvach viedlo k zníženiu kapacity bez použitia verejných prostriedkov. Rozšírenie schém individuálnych prenosných práv na ďalšie rybné hospodárstva, najmä tie s väčším prebytkom kapacity rybolovu, by mohlo uľahčiť ich prispôsobovanie.

Napriek skutočnosti, že niektoré konkrétne flotily sú pravdepodobne v primeranej rovnováhe s príslušnými rybolovnými možnosťami, celkové posúdenie naznačuje prebytok kapacity rybolovu. Tento záver možno vyvodiť z kombinácie nadmerného výlovu, t. j. nadmerného úhynu v rámci niektorých zásob pri rybolove, čo predpokladá zníženie rybolovného úsilia, nízkeho využívania kapacity, t. j. veľmi malého priemerného počtu dní rybolovu na plavidlo, a nízkej výnosnosti. Súčasná miera znižovania kapacity, ktorú aspoň sčasti vyvažuje technologický pokrok, sťaží v krátkodobom výhľade odstraňovanie nadmernej kapacity, ak nedôjde k zmenám súčasnej politiky.

Nemala by sa premeškať príležitosť zaviesť zmeny politiky potrebné na odstránenie nadmernej kapacity flotíl v najbližšej reforme spoločnej rybárskej politiky.

[1] V súlade s článkom 14 nariadenia č. 2371/2002 a článkom 12 nariadenia č. 1438/2003.

[2] Správa Francúzska nebola predložená načas, aby ju mohla pracovná skupina výboru STECF posúdiť.

[3] Výročná hospodárska správa za rok 2010 o európskej rybárskej flotile, ISBN 978-92-79-17117-8.