SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní smernice o environmentálnom hluku v súlade s článkom 11 smernice 2002/49/ES

Úvod

Dňa 25. júna 2002 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (ďalej len smernica o environmentálnom hluku, END – Environmental Noise Directive). Bol to krok dopredu v spracúvaní politiky EÚ týkajúcej sa hluku.

Cieľom je „definovať spoločný prístup určený na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých účinkov na základe priorít, vrátane obťažovania, spôsobených vystavením environmentálnemu hluku“.

Aby sa to dosiahlo, smernica požaduje od členských štátov, aby prijali celý rad opatrení, najmä:

1. určenie vystavenia environmentálnemu hluku prostredníctvom hlukovej mapy,

2. prijatie akčných plánov na základe výsledkov hlukových máp a

3. zabezpečenie, že informácie o environmentálnom hluku sú sprístupnené verejnosti.

Smernica poskytuje tiež základ pre spracovanie ďalších opatrení EÚ na zníženie hluku emitovaného rôznymi zdrojmi. Táto správa o vykonávaní je spracovaná v súlade s článkom 11 smernice o environmentálnom hluku, v ktorom sa požaduje, aby Komisia zvážila najmä[1]:

- potrebu ďalšej činnosti EÚ ohľadne environmentálneho hluku (čl. 11 ods. 2) a

- prieskum kvality akustického prostredia v EÚ na základe údajov oznámených členskými štátmi (čl. 11 ods. 3).

Komisia pri príprave tejto správy dostala príspevok od Európskej environmentálnej agentúry – EEA[2] a spracovala niekoľko podporných štúdií[3], v ktorých možno nájsť ďalšie informácie.

Enviro NMENTÁLNY HLUK A JEHO DOPADY

Environmentálny hluk je značný environmentálny problém v celej EÚ. K dispozícii je čím ďalej tým viac informácii o vplyve hluku na ľudské zdravie. Napríklad najnovšia publikácia[4] Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Spoločného výskumného centra Komisie ukazuje, že hluk z dopravy sa môže v členských štátoch EÚ a iných západoeurópskych krajinách podieľať na strate života 1 milióna inakšie zdravých ľudí.

Okrem toho usmernenia WHO o hluku EÚ[5] potvrdili účinky environmentálneho hluku vrátane obťažovania ako závažného zdravotného problému. Usmernenia WHO o nočnom hluku pre Európu[6] navrhujú odporúčanú hodnotu pre hladiny hluku v noci v najnižšej možnej výške 40 decibelov (dB, Lnoc). EÚ ďalej od roku 2009 do roku 2011 financovala veľkú koordinačnú aktivitu zahŕňajúcu 33 zúčastnených inštitútov z Európy[7]. Nedávne štúdie[8] ukazujú, že environmentálny hluk predstavuje významné environmentálne riziká, ktoré ohrozujú verejné zdravie, a že vystavenie hluku v Európe má zvyšujúci sa trend v porovnaní s inými stresovými faktormi. Urbanizácia, rastúci dopyt po motorizovanej doprave a neefektívne plánovanie miest sú hlavné hybné sily vystavenia environmentálnemu hluku. Hlučnosť je okrem toho často spojená s mestskými oblasťami, kde môže byť problém aj kvalita ovzdušia.

Hlučnosť môže obťažovať, narušovať spánok, postihovať kognitívne funkcie školákov, spôsobovať psychologické stresové reakcie a môže spôsobiť kardiovaskulárne problémy subjektov chronicky vystavených hluku[9]. Stres môže vyvolať vytváranie určitých hormónov, ktoré môžu viesť k rôznym bezprostredným účinkom vrátane zvýšeného krvného tlaku. Pri dlhodobom vystavení hluku môžu tieto účinky zvýšiť aj riziko kardiovaskulárnych ochorení a psychiatrických porúch. WHO navrhla niekoľko prahových úrovní5, 6 v rozmedzí od 32 (LAmax[10], vnútri) do 42 (Lnoc, vonku) dB, ktoré riešia tieto negatívne účinky na ľudské zdravie.

Ekonomické náklady spojené s hlučnosťou zahŕňajú znehodnotenie cien domov, straty v produktivite kvôli dopadom na ľudské zdravie a distribučným dopadom. Sociálne náklady súvisia s predčasným úmrtím alebo ochorením (zlá koncentrácia, únava, problémy so sluchom). Sociálne náklady spojené s dopravou, s hlukom zo železničnej a cestnej dopravy v celej EÚ, boli v poslednej dobe odhadnuté na 40 miliárd EUR za rok, z ktorých 90 % sa vzťahuje na osobné autá a nákladné vozidlá. To bolo okolo 0,4 % celkového HDP EÚ[11] vrátane nákladov na zdravotnú starostlivosť. Podľa Bielej knihy Komisie o doprave z roku 2011 by sa externé náklady dopravy spojené s hlukom zvýšili do roku 2050 približne na 20 miliárd EUR, ak nebudú prijaté ďalšie opatrenia.

Transpozícia právnych predpisov

Smernica o environmentálnom hluku (END) sa musela transponovať do 18. júla 2004. Komisia zaznamenala prípady 14 členských štátov EÚ[12], ktoré transpozíciu neoznámili. Všetky ostatné členské štáty transponovali smernicu o environmentálnom hluku do svojich vnútroštátnych predpisov v určenom termíne. Do októbra 2007 boli všetky prípady neoznámenia uzavreté.

Celková kvalita transpozície právnych predpisov bola uspokojujúca. Komisia zistila, že doteraz mali dva členské štáty[13] nedostatky týkajúce sa transpozície článkov 4, 5, 6, 7 a 8. Validácia posúdenia nesúladu však ešte nebola uskutočnená. Ak tieto počiatočné zistenia budú potvrdené, Komisia príjme príslušné opatrenia.

Vykonávanie smernice

Členské štáty majú podľa smernice o environmentálnom hluku mnohé povinnosti a musia Európskej komisii tiež oznamovať určité informácie. U každej požiadavky ambiciózneho pravidelného vykonávania smernice a cyklu podávania správ sú uvedené termíny (pozri nižšie uvedenú tabuľku 1).

Konečný termín vykonávania | Otázka | Odkaz | Aktualizácie |

30. júna 2005 | Informácia o väčších cestách, väčších železničných tratiach, väčších letiskách a aglomeráciách podľa horných prahových hodnôt určených členskými štátmi a týkajúcich sa 1. kola mapovania. | Čl. 7 ods. 1 | Povinne každých 5 rokov |

18. júla 2005 | Zriadenie príslušných orgánov pre strategické hlukové mapy, akčné plány a zber údajov. | Čl. 4 ods. 2 | Možné kedykoľvek |

18. júla 2005 | Platné alebo plánované limitné hodnoty hluku a súvisiace informácie. | Čl. 5 ods. 4 | Možné kedykoľvek |

30. júna 2007 | Strategické hlukové mapy pre väčšie cesty, železničné trate, letiská a aglomerácie podľa horných prahových hodnôt. | Čl. 7 ods. 1 |

18. júla 2008 | Akčné plány pre väčšie cesty, železničné trate, letiská a aglomerácie. | Čl. 8 ods. 1 | Povinne každých 5 rokov |

31. decembra 2008 | Informácia o väčších cestách, väčších železničných tratiach, väčších letiskách a aglomeráciách podľa ďalej uvedených prahových hodnôt určených členskými štátmi a týkajúcich sa 2. kola mapovania. | Čl. 7 ods. 2 | Možné kedykoľvek |

30. júna 2012 | Strategické hlukové mapy pre väčšie cesty, železničné trate, letiská a aglomerácie podľa horných prahových hodnôt. | Čl. 7 ods. 2 | Povinne každých 5 rokov |

Vymenovanie administratívnych orgánov

Väčšina členských štátov podala Komisii správy včas a všetky členské štáty udelili príslušným administratívnym orgánom právomoci na vykonávanie smernice o environmentálnom hluku. Prierezová oblasť pôsobnosti smernice o environmentálnom hluku viedla v niektorých členských štátoch k účasti mnohých rôznych štátnych orgánov, ako aj súkromných subjektov. Niektoré členské štáty podali správy o problémoch spojených s koordináciou zúčastnených orgánov tak v počiatočných fázach zberu údajov, ako aj v neskorších fázach plánovania aktivít a vykonávania.

Hlukové indikátory a limitné hodnoty

Článok 5 smernice o environmentálnom hluku zaviedol hlukové indikátory pre podávanie správ, ale neustanovil žiadne právne záväzné limitné hodnoty alebo ciele hluku v rámci celej EÚ. Členské štáty boli požiadané, aby oznámili svoje platné alebo pripravované vnútroštátne limitné hodnoty.

Členské štáty použili širokú škálu prístupov. Väčšina[14] ustanovila právne záväzné limitné hodnoty hluku, alebo ich v súčasnej dobe reviduje[15]. Iné[16] majú zavedené odporúčané hodnoty.

Hlukové mapy ukázali, že limitné hodnoty sa často prekračujú bez toho, že by sa zaviedli dostatočné opatrenia. Existovali dôkazy, že zavádzanie opatrení na kontrolu hluku alebo na izolovanie obyvateľstva vystaveného hluku nie je v niektorých krajinách prepojené s tým, či je hodnota záväzná alebo nie.

Ďalším problémom bol veľký rozsah limitných, spúšťacích a odporúčaných hodnôt. Len obmedzený počet členských štátov[17] výslovne uviedol, že pri stanovovaní limitných hodnôt hluku používa posúdenie vychádzajúce zo zdravotných aspektov, alebo že používa posúdenie WHO vychádzajúce zo zdravotných aspektov. Z dôvodov častých rôznych základní, koncepcií a úrovní diferenciácie bolo ťažké zhrnúť a porovnať rôzne úrovne v členských štátoch[18].

Posúdenie hluku

Úsilia členských štátov zamerané na podávanie správ všeobecne umožnili Komisii a Európskej environmentálnej agentúre vytvoriť informačnú základňu, ktorá predtým na úrovni EÚ neexistovala. Kvalita správ a termíny ich zaslania sa však značne odlišovali a sťažovali proces posudzovania súladu.

Smernica o environmentálnom hluku nekonkretizuje podrobnosti pre oznamovanie rôznych tokov údajov. Boli ustanovené len minimálne technické požiadavky (pozri prílohu VI END).

V dôsledku toho Komisia a Európska environmentálna agentúra spracovali mechanizmus podávania správ v rámci smernice o environmentálnom hluku (END Reporting Mechanism – ENDRM)[19], ktorý uľahčil a zjednodušil zber údajov, kontrolu kvality a posudzovanie súladu. Výbor pre hluk v roku 2007 súhlasil s dobrovoľným používaním ENDRM. Ďalšie prepojenie s nástrojom „Reportnet“[20] Medzinárodnej environmentálnej agentúry ešte viac zvýšilo efektívnosť ENDRM.

Väčšie aglomerácie, cesty, železničné trate a letiská.

Členské štáty boli požiadané, aby do roku 2005 informovali Komisiu o väčších cestách, väčších železničných tratiach, väčších letiskách a aglomeráciách podľa horných prahových hodnôt[21] na ich územiach. Prvá aktualizácia sa mala uskutočniť do 30. júna 2008, pokiaľ ide o dolné limitné hodnoty[22]. Členské štáty boli požiadané, aby počínajúc rokom 2010 každých päť rokov aktualizovali zoznam pre obidve prahové hodnoty.

Skúsenosti získané v procese podávania správ postupne viedli k včasnejšiemu a lepšie zrovnateľnému a zvládnuteľnému podávaniu správ. Zatiaľ čo posledná správa jedného členského štátu za rok 2005 sa oneskorila takmer o dva roky, v roku 2010 sa oneskorenie znížilo na päť mesiacov. V roku 2010 podalo 18 členských štátov správu včas, osem s oneskorením. Iba Taliansko ešte nepodalo správu.

Strategické hlukové mapy

Členské štáty boli požiadané, aby najneskoršie do 30. júna 2007 spracovali strategické hlukové mapy (čl. 7 ods. 1). Tieto požiadavky sa použijú znova k 30. júnu 2012 a každých ďalších päť rokov. Podľa čl. 7 ods. 1 by sa takého hlukové mapy mali zostaviť pre všetky väčšie cesty, železničné trate, letiská a aglomerácie určené v predchádzajúcom kalendárnom roku (pozri bod 4.3.1)[23].

Strategické hlukové mapy majú príslušné orgány použiť na určenie priorít pre plánovanie opatrení a Komisia na posúdenie počtu ľudí vystavených hluku.

Dvanásť členských štátov[24] predložilo všetky povinné údaje za všetky zdroje, jedenásť[25] poskytlo údaje za všetky zdroje s menšími nedostatkami a tri[26] dali údaje len za niektoré zdroje. Iba Malta nezaslala Komisii (doteraz) správu a Komisia v tomto prípade začala konanie vo veci porušenia právnych predpisov.

V posúdení týkajúcom sa prvého kola hlukových máp sa tvrdí, že okolo 40 miliónov ľudí v celej EÚ je v noci vystavených hluku nad 50 dB z ciest v aglomeráciách (pozri tabuľku 2). Vyše 25 miliónov ľudí je vystavených rovnakej hladine hluku z väčších ciest mimo aglomerácií. Očakáva sa, že tieto čísla sa po ich revízii ešte zvýšia, keď bude prijatých a/alebo posúdených viacej hlukových máp.

Tabuľka 2: Zhrnutie celkového počtu ľudí vystavených environmentálnemu hluku na základe údajov predložených členskými štátmi, ktoré sa týkajú prvého kola hlukových máp

Rozsah | Počet ľudí vystavených hluku nad Ldvn[27] > 55 dB [v miliónoch] | Počet ľudí vystavených hluku nad Lnoc > 50 dB [v miliónoch] |

V aglomeráciách (163 aglomerácií v EÚ > 250 000 obyvateľov) |

Všetky cesty | 55,8 | 40,1 |

Všetky železničné trate | 6,3 | 4,5 |

Všetky letiská | 3,3 | 1,8 |

Priemyslové areály | 0,8 | 0,5 |

Väčšie infraštruktúry mimo aglomerácií |

Väčšie cesty | 34 | 25,4 |

Väčšie železničné trate | 5,4 | 4,5 |

Väčšie letiská | 1 | 0,3 |

Komisia skúmala tiež administratívnu záťaž a náklady na zostavenie hlukových máp. Najnáročnejšou úlohou bolo získať údaje o zdrojoch hluku, topografii, okolitých budovách a obyvateľstve. Náklady na hlukové mapy sa pohybujú v rozmedzí 0,33–1,16 EUR na jedného obyvateľa, priemerne 0,84 EUR na jedného obyvateľa.[28]

Harmonizované metódy posudzovania máp

Podľa článku 6 smernice o environmentálnom hluku bola Komisia splnomocnená, aby vytvorila spoločné metódy posudzovania hluku na určenie hlukových indikátorov. Smernica však nestanovila žiadnu lehotu alebo časový harmonogram. Než budú k dispozícii harmonizované metódy, smernica ustanovila dočasné metódy, ktoré sa majú používať, ale členské štáty majú možnosť používať svoje vlastné metódy.

Komisia uskutočnila posúdenie stupňa zrovnateľnosti výsledkov dosiahnutých rôznymi metódami. Posúdenie dospelo k záveru, že v prípade 13 štátov sa vnútroštátne metódy posudzovania odlišujú od dočasných metód. Komisia v dôsledku toho zahájila v roku 2008 spracovanie harmonizovaných metód posudzovania (CNOSSOS-EÚ) (pozri 0).

Akčné plány

Podľa článku 8 musia členské štáty zabezpečiť, aby príslušné orgány spracovali akčné plány určené na riadenie otázok a účinkov hluku vrátane prípadne zníženia hluku. Opatrenia v rámci týchto plánov boli ponechané na uváženie príslušných orgánov, pokiaľ plnia minimálne požiadavky prílohy V.

20 členských štátov predložilo doteraz zhrnutia týkajúce sa akčných plánov. Päť členských štátov[29] predložilo údaje požadované smernicou o environmentálnom hluku včas[30]. Osem[31] ich predložilo so 6 mesačným oneskorením a sedem[32] ich zaslalo viac ako rok po termíne. Do súčasnej doby neposkytlo akčné plány týchto sedem členských štátov: DK, FR, EL, HU, IT, MT a SI.

Informácie predložené členskými štátmi boli veľmi rozdielne a údaje neboli usporiadané. Takže komplexná analýza akčných plánov sa ukázala ako náročná a stále prebieha.

Tiché oblasti

Tiché oblasti značne prispievajú k verejnému zdraviu, najmä pokiaľ ide o ľudí žijúcich v hlučných oblastiach miest. Členské štáty boli požiadané, aby ako súčasť akčných plánov zaviedli konkrétne opatrenia a aby spracovali akčné plány na ochranu tichých oblastí v aglomeráciách proti zvyšovaniu hluku. Smernica o environmentálnom hluku však vo veľkej miere ponechala na uváženie členských štátov, aby vymedzili tieto oblasti.

Dôsledok tohto ponechania na vlastné uváženie viedlo k veľmi rozdielnym prístupom v celej EÚ. Zatiaľ čo väčšina členských štátov vymedzila tiché oblasti v aglomeráciách, v otvorenej krajine to ešte mnohé členské štáty neurobili.

Verejné informácie, konzultácie a správa údajov

Podľa článkov 8 a 9 musia členské štáty zabezpečiť, aby konzultovali s verejnosťou akčné plány a aby plány boli sprístupnené verejnosti a rozšírené v súlade so smernicou o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí[33]. Podľa čl. 10 ods. 3 smernice Komisia založí databázu informácií o strategických hlukových mapách, aby sa uľahčila kompilácia správ uvedených v článku 11 a inej technickej práce.

Na tento účel Komisia do decembra 2010 sprístupní všetky správy predložené členskými štátmi.[34] Používanie nástroja Európskej environmentálnej agentúry (EEA) „Reportnet“ takisto uľahčilo riadenie informácií a skrátilo čas potrebný na posúdenie správ. Aj keď je to v súčasnej dobe dobrovoľné, na „Reportnete“ bolo uverejnených okolo 80 % správ členských štátov. EEA okrem toho zahájila v októbri 2009 pozorovaciu a informačnú službu hluku v Európe (N.O.I.S.E)[35] na účel informovania verejnosti o hlučnosti v Európe.

Možné opatrenia v krátkodobom a dlhodobom výhľade

Smernica o environmentálnom hluku umožnila pokročiť ďalej v riešení hlučnosti na úrovni EÚ. Tato správa uvádza niekoľko úspechov a úloh, ktoré ešte zostali vo vykonávaní tejto smernice.

Úspechy boli uznané nielen v analýze Komisie. Združenie Eurocities[36] dospelo v jednom vyhodnotení k záveru, že smernica „priniesla skutočné prínosy“ .

Smernica najskôr zaviedla vo všetkých členských štátoch systém riadenia environmentálneho hluku. Niektoré členské štáty už spracovali tieto systémy a získali skúsenosti, zatiaľ čo iné riešili tieto otázky systematicky po prvý krát. Pretože v členských štátoch právomoci v riadení hluku tradične prináležali niekoľkým orgánom a úrovniam správy, niektoré členské štáty využili vykonávanie smernice o environmentálnom hluku na zriadenie príslušných štruktúr pre spoluprácu a koordináciu.

Medzi ďalšie úspechy patrilo najmä toto:

- pokrok v mapovaní a posudzovaní hlučnosti v EÚ, ktorého výsledkom bol prvý prehľad rozsahu problémov hlučnosti;

- kroky smerom k ďalšiemu zlepšeniu zrovnateľnosti strategických hlukových máp vrátane spoločných indikátorov a vytvorenie komplexného súboru údajov o hlučnosti na úrovni EÚ, ktorý predtým neexistoval;

- spracovanie hlukových akčných plánov v celej Únii, ktoré riešia „problematické miesta“ z hľadiska hluku zistené členskými štátmi;

- určenie nedostatkov týkajúcich sa právnych predpisov EÚ o zdrojoch hluku (napr. vozidlá, železnice, lietadlá) (pozri bod Error! Reference source not found. ).

V priebehu posledných rokov bolo súčasne určených niekoľko problémov vykonávania a iných nedostatkov, ktoré treba v budúcnosti riešiť. Táto úloha bola rozdelená do dvoch hlavných oblastí možných následných opatrení, a to zlepšenie vykonávania a ďalšie spracúvanie právnych predpisov upravujúcich zdroje hluku.

Zlepšenie vykonávania

Analýza prvej fázy vykonávania smernice o environmentálnom hluku ukázala potenciálne oblasti na zlepšenie, ktoré by Komisia a členské štáty mohli uskutočniť priamo a okamžite. Komisia s týmto cieľom hodlá pracovný program predložiť Výboru pre hluk uvedenému v článku 13 smernice vrátane niektorých prvkov uvedených nižšie. Komisia v prípade potreby tiež zváži prijatie právnych opatrení s cieľom doplniť aktívne činnosti implementácie vymenované nižšie.

Dokončenie harmonizovaného rámca pre metódy mapovania

Nehľadiac na zlepšenie zrovnateľnosti strategických hlukových máp nie je situácia vôbec ideálna. Prebiehajúce posudzovania ukázali, že je aj naďalej ťažké predložiť zrovnateľné čísla o počte ľudí vystavených nadmerným hladinám hluku. Ťažkosti sa okrem iného týkajú rozdielnych spôsobov zberu, kvality a dostupnosti údajov a používaných metód posudzovania. Vedie to k rôznorodosti výsledkov členských štátov v celej EÚ. Harmonizačný rámec metód(y), ktorý dostatočne odráža odvetvové špecifiká, nakoniec povedie k požadovanej úrovni zrovnateľnosti.

V roku 2008 Komisia začala snahy o spracovanie harmonizovaných metód pre posudzovanie vystavenia hluku (podľa čl. 6 ods. 2). Projekt pod názvom „CNOSSOS-EÚ“ (Common Noise Assessment Methods in Europe – spoločné metódy posudzovania hluku v Európe) pod vedením Spoločného výskumného centra poskytne technickú základňu pre prípravu vykonávacieho rozhodnutia Komisie. Za predpokladu, že sa technická práca dokončí v roku 2011, Komisia zvažuje prípadnú revíziu prílohy II smernice o environmentálnom hluku začiatkom roka 2012 (v nadväznosti na stanovisko Komisie v roku 2011). Harmonizovaný metodický rámec by sa mohol zamerať na strategické mapy a mal by potreby harmonizácie dôkladne vyvážiť s proporcionalitou a odvetvovými špecifikami, napr. pokiaľ ide o požiadavky na údaje. Komisia hodlá ako súčasť tohto rozhodnutia navrhnúť spoločný pracovný program Komisie/EEA/členských štátov pre vykonávanie CNOSSOS-EÚ v priebehu rokov 2012–2015 s cieľom uviesť ho do činnosti pre tretí cyklus podávania správ v roku 2017.

Spracovanie pokynov EÚ týkajúcich sa implementácie

Mnoho aspektov smernice nebolo podrobne predpísaných, alebo zostal určitý priestor pre rôzny výklad a implementáciu. Mnoho členských štátov navrhovalo, že by sa táto otázka mohla riešiť pomocou osobitných opatrení, ktoré pomôžu v implementácii a dosahovaní súladu na úrovni EÚ, napr. spracovanie usmernení, výmena informácií o osvedčených postupoch alebo usporiadanie špecifických seminárov a školiacich kurzov. Pre takéto opatrenia boli určené tieto otázky: metódy a najlepšie postupy spracúvania máp, prognostické hodnoty pre hlukové mapy, vzťahy dávka – reakcia, výpočet niekoľkonásobného vystavenia hluku, spracovanie akčných plánov a spúšťacích alebo cieľových hodnôt

Pokiaľ ide o akčné plány, mnohé členské štáty boli toho názoru, že minimálne požiadavky ustanovené v prílohe V nie sú dostatočné, aby pomohli pripraviť tieto plány. To zahŕňa najmä aspekt určenia tichých oblastí (pozri bod 4.3.5).

Vykonávacie aktivity, o ktorých sa predpokladá, že budú súčasťou pracovného programu, by mali taktiež pomôcť zlepšiť mechanizmy spolupráce a koordinácie v členských štátoch.

Zlepšenie synergií medzi kvalitou ovzdušia a riadením hluku

Často sa navrhovala možnosť užšej koordinácie a spojenia kvality ovzdušia a riadenia hluku. Vykonávanie smernice o kvalite okolitého ovzdušia (2008/50/ES) a predchádzajúcich smerníc si vyžaduje podobné prvky, napr. zber údajov v aglomeráciách, zlepšenie metód posudzovania, spracovanie akčných plánov, informácie pre verejnosť a podávanie správ Komisii. Niektoré členské štáty oznámili kladné skúsenosti týkajúce sa implementácie spojenia kvality ovzdušia a hluku, napr. integrovaným plánovaním aktivít, najmä pre miesta na cestách, ktoré sú problematické z hľadiska hluku a znečistenia ovzdušia. Tieto aspekty by sa mohli ďalej využiť s cieľom podporiť synergie a získať skúsenosti.

Uľahčenie otázok podávania správ

Smernica obsahuje rôzne povinnosti pravidelného podávania správ, ktoré v určitých prípadoch spôsobujú ďalšiu administratívnu záťaž a pritom nevytvárajú potrebnú pridanú hodnotu pre aktivity EÚ. Zjednodušenie podávania správ a procesy elektronického podávania správ by sa mohli ďalej optimalizovať a používať povinne. Niektoré členské štáty zdôraznili ďalšie nedostatky, najmä požiadavky na vstupné údaje vrátane koordinácie, zberu a dostupnosti údajov, nedostatok údajov a pokynov o požiadavkách kvality a problémy s úrovňami posudzovania. Vykonávacie činnosti podľa smernice INSPIRE[37] (napr. o spoločnej infraštruktúre údajov o hluku) môžu viesť k posúdeniu ďalšieho zosúladenia.

Právne predpisy upravujúce zdroje hluku

Environmentálny hluk sa na úrovni EÚ rieši pomocou širokej škály nástrojov vrátane ustanovení o požiadavkách týkajúcich sa prístupu určitých vozidiel a zariadení na trh, špecifikácií interoperability železníc[38] a pravidiel o prevádzkových obmedzeniach na letiskách. Okrem rôznych aktivít a zdokonalenia právnych predpisov EÚ v tejto oblasti v priebehu minulého desaťročia[39] Komisia zvažuje ďalšie rozpracovanie týchto opatrení, aby sa znížili hladiny hluku a znečistenie v EÚ. Do pracovného programu Komisie na rok 2011 bolo začlenených mnoho dôležitých iniciatív týkajúcich sa hluku, najmä:

- Biela kniha o doprave [40] poskytujúca plán do roku 2050, ktorý okrem mnohých iných cieľov má prispieť k zníženiu hlučnosti z dopravy (napr. opatrenie na spracovanie „noriem vozidiel pre hladiny hluku“);

- revízia smernice 2002/30/ES o hluku na letiskách , ktorá ako súčasť balíka letísk zlepšuje hlukové mapy na základe medzinárodne uznanej metódy a údajov a presadzuje prijatie nákladovo efektívnych opatrení na zmiernenie hluku s prihliadnutím na medzinárodne dohodnuté normy s cieľom zjednodušiť vzťah medzi smernicou o hluku na letiskách a smernicou o environmentálnom hluku. Bude tiež aktualizovať definíciu hlučných lietadiel („limitovanie vyhovujúcich lietadiel“) v súlade s existujúcim zložením lietadlového parku.

- Ďalšia revízia hluku z motorových vozidiel s najmenej štyrmi kolesami posúdi na základe zlepšeného skúšobného postupu možnosti zavedenia prísnejších limitov, ktoré zabezpečia, že na trh sa budú skutočne uvádzať tichšie vozidlá. Môže to zahŕňať návrh nariadenia o prípustnej hladine hluku a výfukových systémoch motorových vozidiel. Hlavným cieľom iniciatívy je zamerať sa na zníženie negatívneho vplyvu hluku na európskych občanov spôsobeného premávkou motorových vozidiel.

- Revízia smernice o vonkajšom hluku [41] vyhodnotí rozsah zahrnutých zariadení a zreviduje požiadavky na hluk s cieľom odraziť súčasné moderné technológie. Súčasne budú zjednodušené príslušné administratívne požiadavky.

Komisia okrem toho hodlá pokračovať v analýze iných možných opatrení na zníženie hlučnosti na úrovni EÚ, napr. nízkohlučné vozovky ciest, a prípadne predloží príslušné návrhy.

Otázky na ďalšie posúdenie

V prípravnej práci sa ako súčasť preskúmania posudzovali tiež prvky, ktoré sa možno budú musieť riešiť s cieľom dosiahnuť efektívne a účinné právne predpisy o environmentálnom hluku v celej Únii. Najmä:

- Spúšťacie alebo cieľové hodnoty: Členské štáty zaviedli širokú škálu prístupov a úrovne ambícií, ktoré zamedzujú ďalšiemu zbližovaniu zameranému na rovnaké podmienky na vnútornom trhu a vytvárajú veľmi rôzne úrovne ochrany pre občanov v celej EÚ (pozri bod 4.2). V tomto zmysle by sa stanovenie povinných limitných/cieľových hodnôt hluku na úrovni EÚ dotklo otázok subsidiarity obmedzením flexibility vnútroštátnych a miestnych orgánov s cieľom prispôsobiť úroveň ochrany a akčné plány/opatrenia ich konkrétnym situáciám. Inou alternatívou by mohlo byť ustanovenie spúšťacích hodnôt hluku EÚ, minimálnych požiadaviek alebo odporúčaní EÚ. Tieto prístupy by mohli slúžiť ako minimálne prahové hodnoty na vyvolanie opatrení týkajúcich sa hluku, ale nebránili by členským štátom ustanoviť v prípade potreby prísnejšie požiadavky.

- Indikátory hluku: Súčasná smernica požaduje od členských štátov, aby používali špecifické indikátory hluku Ldvn a Lnoc a oznamovali vystavenie obyvateľstva hluku príslušne o 55 dB a 50 dB alebo vyššiemu (pozri bod 4.2.) Súčasné podávanie správ však neberie do úvahy skutočnosť, že značný podiel obyvateľov EÚ je vystavený hluku s nižšími hladinami, ktoré však pravdepodobne majú škodlivé účinky na ľudské zdravie (pozri bod 2). Podľa posledných odporúčaní WHO by sa rozsah oznamovaných hodnôt indikátorov Lnoc mal znížiť na 40 dB Lnoc, aby sa dosiahlo oveľa realistickejšie posúdenie účinkov hluku v celej EÚ.

- Presadzovanie: Smernica nemá jasný režim presadzovania, pričom akčné plány sú priamo prepojené s prekročeniami hladín hluku a prípadnými pokutami dokonca aj v prípadoch, keď členské štáty majú na vnútroštátnej úrovni právne záväzné limitné hodnoty; posúdenie predložené hlukovými mapami ukázalo, že limitné hodnoty hluku sa často porušujú bez akýchkoľvek následkov. Mohlo by sa zvážiť vysvetlenie cieľov, obsahu a presadzovania akčných plánov so zreteľom na dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality.

- Technické definície, požiadavky a pojmy: Bolo určených mnoho možných technických zlepšení vrátane vysvetlenia definícií a povinností týkajúcich sa aglomerácií, tichých oblastí, väčších ciest, priemyslového hluku a akčných plánov. Ako problém zostala okrem toho otázka bodov merania vrátane pružnosti týkajúcej sa miery výšky, ktorá v určitých členských štátoch vzbudzuje obavy z dôvodov jej špecifických stavebných štruktúr. A napokon predloženie hodnôt a výsledkov posúdenia by malo výhodu z ďalšieho vysvetlenia a harmonizácie.

- Administratívna záťaž a uvedenie právnych aspektov do súladu: Bola by príležitosť zjednodušiť a uľahčiť časový harmonogram podávania správ. Niektoré prvky správ[42] sa oznamovali niekoľkokrát. V smernici o environmentálnom hluku nebolo tiež dostatočne jasné, že rôzne fázy v rámci posudzovania (hlukové mapy a plánovanie aktivít) sa stavajú jedna na druhú. Okrem toho bolo oznámené, že krátka doba medzi strategickými hlukovými mapami a dokončením akčných plánov je jednou z hlavných prekážok uskutočnenia príslušných konzultácií s verejnosťou. A napokon zodpovedajúce ustanovenia smernice o environmentálnom hluku by sa prípadne museli uviesť do súladu s novým systémom delegovaných aktov a vykonávacích opatrení (články 290 a 291 ZFEÚ).

Závery

Environmentálny hluk je aj naďalej značný problém v celej EÚ s podstatnými dopadmi na ľudské zdravie. Na základe dostupných informácií o dopadoch hluku na ľudské zdravie sa zdá, že by sa mali posúdiť ďalšie opatrenia, aby sa znížil počet ľudí zasiahnutých škodlivými hladinami hluku.

Vykonávanie smernice o environmentálnom hluku vstúpilo v poslednej dobe do aktívnej fázy mapovania hluku a plánovania aktivít. Prvá správa o vykonávaní uvádza značné úspechy, ale tiež niektoré ťažkosti a oblasti na zlepšenie. Plný potenciál smernice o environmentálnom hluku však ešte nebol zužitkovaný. Akčné plány sa vykonávajú až teraz a často nevytvorili (zatiaľ) predpokladané účinky.

Komisia posúdi ďalšie opatrenia popísané v tejto správe a týkajúce sa zlepšenia vykonávania a prípadných opatrení na zníženie zdrojov hluku. Okrem toho sa pripravuje harmonizácia posudzovania metodického rámca. V prípravnej práci sa ako súčasť preskúmania (pozri bod 5.3) posudzovali tiež prvky, napr. indikátory a mechanizmy posilneného presadzovania, ktoré sa možno budú musieť v budúcnosti riešiť s cieľom dosiahnuť efektívne a účinné právne predpisy o environmentálnom hluku.

Táto správa bude základom pre ďalšie diskusie s členskými štátmi a inými zainteresovanými stranami, aby sa využili možnosti zvýšenia účinnosti právnych predpisov o hluku.

Nezávisle od tohto konzultačného procesu treba mať na pamäti, že komplexnejšie a realistickejšie posudzovanie účinnosti smernice o environmentálnom hluku možno uskutočniť až po druhom kole hlukových máp, keď sa ďalej zlepšia znalosti o hlučnosti.

[1] Správa sa oneskorila z niekoľkých dôvodov, a to najmä preto, lebo sa oneskoruje vykonávanie, je málo dostačujúcich údajov a proces posúdenia je zložitý.

[2] http://www.eea.europa.eu/themes/noise

[3] http://www.milieu.be/noise/index.html

[4] Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) – Spoločné výskumné centrum, 2011; Správa o “Nákladoch na choroby z environmentálneho hluku“, http://www.euro.who.int/en/what-we-do/health-topics/environmental-health/noise

[5] WHO, 1999; http://whqlibdoc.who.int/hq/1999/a68672.pdf

[6] WHO, 2009 http://www.euro.who.int/en/what-we-do/health-topics/environmental-health/noise/publications

[7] ENNAH, www.ennah.eu

[8] Environmentálne náklady na choroby v európskom projekte zaradili hluk ako druhý environmentálny stresový faktor. Bola zavedená všeobecná metodika zameraná na využívanie rokov života v zhoršenom zdraví (Disability-adjusted life years, DALY), ako najbežnejšie používané opatrenie; http://en.opasnet.org/w/Ebode

[9] Babisch 2006, 2008; Miedema & Vos 2007; WHO Europe 2009, 2010

[10] LAmax – maximálna hladina akustického tlaku.

[11] EC Delft, 2007, http://www.transportenvironment.org/docs/Publications/2008/2008-02_traffic_noise_ce_delft_report.pdf

[12] AT, BE, CZ, DE, EL, FI, FR, IE, IT, LU, PT, SE, SL, UK.

[13] LV, PL.

[14] AT, BG, BE, CZ, DK, EE, ES, FR, DE, EL, IT, LV, LT, LU NL, PL, PT, SL, SI.

[15] LT, LV, RO.

[16] FI, IE, SE, UK.

[17] EE, LU, PT, SL a bruselská administratíva BE.

[18] Viac podrobností pozri v technickej správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 11/2010 a študijnej správe (pozri poznámku pod čiarou č. 2).

[19] http://eea.eionet.europa.eu/Public/irc/eionet-circle/eione_noise/library

[20] http://www.eionet.europa.eu/reportnet

[21] Horné prahové hodnoty: Väčšie cesty > 6 m vozidiel/rok; väčšie železničné trate > 60 000 vlakov/rok; väčšie letiská > 50 000 pohybov/rok; väčšie aglomerácie >250 000 obyvateľov.

[22] Dolné prahové hodnoty: väčšie cesty > 3 m vozidiel/rok; väčšie železničné trate > 30 000 vlakov/rok; a väčšie aglomerácie > 100 000 obyvateľov.

[23] Poznámka: článok 7 stanovuje, že zoznam väčších aglomerácií, ciest, železničných tratí a letísk oznámený v roku 2005 sa musí preskúmať pri spracovaní prvej strategickej hlukovej mapy, t. j. s prihliadnutím na poslednú situáciu v roku 2006. Podobne ďalšie fázy hlukových máp musia aktualizovať zoznamy už oznámené Komisii, s cieľom zamedziť tomu, že by chýbali nejaké väčšie kritické miesta, ktoré medzitým prekročili prahovú hodnotu.

[24] BG, CZ, EE, HU, IE, LT, LV, LU, PL, PT, SI, UK.

[25] AT, BE CY, DK, FI, DE, NL, RO, ES, SE, SK.

[26] FR, EL, IT.

[27] Ldvn – indikátor hluku deň-večer-noc.

[28] Európska Komisia – Štúdia nákladov týkajúca sa hlukových máp a akčných plánov; P-44581-W, 2000.

[29] DE, IE, LT, SE, UK.

[30] 18. januára 2009.

[31] CY, CZ, EE, ES, FI, LU, PL, SL.

[32] AT, BE, BG, LV, NL, PT, RO .

[33] 2003/4/ES (Ú. v. ES L 41,14.2.2003, s. 26–32).

[34] http://circa.europa.eu/Public/irc/env/d_2002_49/library

[35] http://noise.eionet.europa.eu/

[36] Pracovná skupina pre hluk združenia Eurocities (2009): http://workinggroupnoise.web-log.nl/

[37] Ú. v. ES L 108, 25.04.2007, s. 1–14.

[38] Rozhodnutie Komisie 2006/66/ES o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „vozový park — hluk“ transeurópskej konvenčnej železnice.

[39] Najmä revízia politiky železničného hluku EÚ na základe „Oznámenia o opatreniach na zníženie železničného hluku, ktoré riešia existujúci vozový park z roku 2008 “ a nasledujúce návrhy Komisie, napr. smernica 2001/43/ES o pneumatikách motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a ich montáži a návrhy týkajúce sa hluku z vozidiel kategórie L upraveného v smernici 97/24/ES.

[40] KOM(2011) 144 v konečnom znení.

[41] Smernica 2000/14/ES o hluku z vonkajších zariadení.

[42] Napr. aglomerácie, väčšie cesty, väčšie železničné trate a letiská.