OBSAH

ÚVOD .......................................................................................................................................2

Program .......................................................................................................................................2

Druhy podporovaných akcií 3

Vykonávanie programu ZPO 3

Priebežné hodnotenie 7

Význam programu ZPO 7

Účinnosť programu ZPO 9

Efektivita programu ZPO 10

Udržateľnosť programu ZPO 11

Odporúčania 12

Zvýšenie dôrazu na priority politík EÚ 12

Zvýšená podpora projektov so širším európskym rozmerom 12

Rovnováha medzi účastníkmi programu ZPO 12

Väčšia účinnosť riadenia programu ZPO 13

Lepšie šírenie a využívanie výsledkov 13

Závery .....................................................................................................................................13

ÚVOD

Cieľom tohto dokumentu je predstaviť hlavné zistenia a odporúčania priebežného hodnotenia programu Základné práva a občianstvo 2007 – 2013 a závery Komisie z toho vyplývajúce.

Program

Špecifický program Základné práva a občianstvo (ďalej len „program ZPO“) bol stanovený rozhodnutím Rady 2007/252/ES z 19. apríla 2007 na roky 2007 – 2013 ako súčasť programu Základné práva a spravodlivosť.

Všeobecné ciele:

1. Všeobecné ciele programu sú:

a) podporovať rozvoj európskej spoločnosti založenej na rešpektovaní základných práv stanovených v ods. 2 článku 6 Zmluvy o Európskej únii, vrátane práv vyplývajúcich z občianstva Únie;

b) posilniť občiansku spoločnosť a podporovať otvorenosť, transparentnosť a pravidelnosť dialógu v súvislosti s rešpektovaním základných práv;

c) bojovať proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu a podporovať lepšie porozumenie a toleranciu medzi vierovyznaniami a kultúrami v celej Európskej únii;

d) zlepšovať kontakty, výmenu informácií a vytváranie sietí medzi legislatívnymi, justičnými a správnymi orgánmi a právnickými profesiami, aj podporou odbornej justičnej prípravy, s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie medzi orgánmi a odborníkmi v tejto oblasti.

2. Všeobecné ciele tohto programu dopĺňajú ciele stanovené Agentúrou Európskej únie pre základné práva, ktorá bola založená nariadením Rady (ES) č. 168/2007.

3. Všeobecné ciele by mali prispieť k rozvoju a uplatňovaniu politík Spoločenstva v súlade so základnými právami.

Špecifické ciele :

4. Špecifické ciele programu sú:

a) podporovať základné práva stanovené v ods. 2 článku 6 Zmluvy o Európskej únii a oboznamovať všetkých ľudí s ich právami vrátane práv vyplývajúcich z občianstva Únie, s cieľom povzbudiť občanov EÚ aktívne sa podieľať na demokratickom živote v EÚ;

b) ak je to potrebné, preveriť dodržiavanie základných práv v rámci EÚ a členských štátov pri uplatňovaní práva Spoločenstva a získať stanoviská k osobitým otázkam týkajúcim sa základných práv v tomto rozsahu;

c) podporovať mimovládne organizácie a iné orgány občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť ich aktívnu účasť na šírení základných práv, zásad právneho štátu a demokracie;

d) vytvárať príslušné štruktúry na podporu vzájomného dialógu medzi vierovyznaniami a kultúrami na úrovni Európskej únie.

Druhy podporovaných akcií

Vzhľadom na uvedené všeobecné a špecifické ciele program podporuje tieto štyri druhy akcií:

a) špecifické činnosti Komisie, napr. štúdie a výskumy, prieskumy verejnej mienky, určovanie ukazovateľov a spoločných postupov, zhromažďovanie, spracovanie a šírenie údajov a štatistík, semináre, konferencie a stretnutia odborníkov, organizovanie verejných kampaní a podujatí; tvorba a údržba webových stránok, príprava a šírenie informačných materiálov, podpora a spravovanie kontaktných sietí medzi národnými odborníkmi, analytické, monitorovacie a hodnotiace činnosti;

b) konkrétne nadnárodné projekty v záujme Spoločenstva predložené orgánom alebo inou inštitúciou členského štátu, medzinárodnou alebo mimovládnou organizáciou, do ktorých sú zapojené aspoň dva členské štáty alebo aspoň jeden členský štát a iný štát, ktorý je buď pristupujúcou alebo kandidátskou krajinou, za podmienok stanovených vo výročných pracovných programoch;

c) činnosti mimovládnych organizácií a iných orgánov vo všeobecnom záujme Európskej únie, ktoré sú v súlade so všeobecnými cieľmi programu a s podmienkami stanovenými vo výročných pracovných programoch;

d) prevádzkovanie grantov na spolufinancovanie výdavkov spojených so stálym pracovným programom Konferencie európskych ústavných súdov a Združenia štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie, ktorý udržiava niektoré databázy zhromažďujúce celoeurópsku zbierku vnútroštátnych rozsudkov týkajúcich sa uplatňovania práva Spoločenstva, pokiaľ jeho výdavky vznikli v súvislosti s plnením všeobecného záujmu Únie podporou výmeny názorov a skúseností ohľadom judikatúry, organizácie a činnosti jej členov pri vykonávaní súdnych a/alebo poradných funkcií týkajúcich sa práva Spoločenstva.

Vykonávanie programu ZPO

Program ZPO zahŕňa všetkých 27 členských štátov EÚ. Napriek tomu, že do programu sa môžu zapojiť aj tretie krajiny, pristupujúce alebo kandidátske krajiny a krajiny západného Balkánu v procese stabilizácie a pridruženia, žiadna z nich nevyužila túto možnosť.

Program je v plnej miere riadený centrálne Európskou komisiou a jeho celkové rozpočtové prostriedky na roky 2007–2013 sú 95,2 mil. EUR, pričom táto čiastka je rozdelená nasledovne podľa jednotlivých rokov (v mil. EUR):

CELKOVÁ čIASTKA NA ROKY 2007 – 2013: 95,2 MIL. EUR 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 10,60 12,00 14,20 13,80 13,80 15,30 15,50 |

Pokiaľ ide o rozdelenie rozpočtu, priemerne 70 % fondov je každoročne určených na financovanie grantov na akcie, 9 % na granty na prevádzku a 21 % na iniciatívy Komisie.

ROZPOČET NA ROKY 2007 – 2010

[pic]

Od roku 2007 Komisia uverejnila tri výzvy na predloženie návrhov na granty na akcie a štyri výzvy na predloženie návrhov na granty na prevádzku, a prostredníctvom verejného obstarávania financovala 61 iniciatív Komisie.

GRANTY NA AKCIE

Výzvy na podávanie žiadostí, ktoré zverejnila Komisia, prilákali veľké množstvo záujemcov. Komisia dostala a posudzovala celkovo 415 žiadostí o granty na akcie, ktoré predložili združenia priemerne 4,5 organizácií aspoň z dvoch členských štátov EÚ. Z celkového počtu sa Komisia rozhodla financovať 93 viacstranných projektov a na jeden projekt s priemernou dĺžkou trvania 21 mesiacov vyčlenila priemerne 341 000 EUR.

GRANTY NA PREVÁDZKU

V súlade s článkom 4 písm. c) rozhodnutia Rady ustanovujúceho program Komisia spolufinancovala ročné pracovné programy ôsmych mimovládnych organizácií alebo iných subjektov, ktoré mali na zreteli všeobecný európsky záujem, tak ako stanovujú všeobecné ciele programu. Ide najmä o:

Európsku sieť ombudsmanov pre práva detí (European Network of Ombudspersons for Children)

Organizáciu pre spravodlivé súdne procesy vo svete (Fair Trials International)

Jezuitskú službu pre utečencov v Európe (Jesuit Refugee Service(Europe))

Združenie európskych sudcov pôsobiacich v oblasti správneho súdnictva (Association of European Administrative Judges)

Dve združenia sú spomenuté v právnom základe programu a majú nárok na granty na prevádzku na spolufinancovanie výdavkov spojených s ich trvalým pracovným programom:

1. Združenie štátnych rád a najvyšších správnych súdov EÚ

Cieľom tohto združenia je podporovať výmenu názorov a skúseností v oblasti judikatúry, organizácie a činnosti jeho členov pri vykonávaní súdnych a/alebo poradných funkcií týkajúcich sa práva Spoločenstva. Združenie zriadilo databázu, kde sa zhromažďujú hlavne rozhodnutia, rady a štúdie členov združenia týkajúce sa činnosti združenia, ďalej správy a závery z kolokvií a iné užitočné informácie.

2. Konferencia európskych ústavných súdov

Toto združenie doteraz (2011) nepožiadalo o prevádzkový grant, na ktorý má nárok podľa právneho základu programu.

AKCIE KOMISIE:

Od roku 2007 do roku 2010 Komisia spustila 61 vlastných akcií, ktoré boli financované z programu prostredníctvom verejného obstarávania. V týchto prípadoch sú akcie na rozdiel od grantov plne financované z programu a ich produkty alebo výsledky partia Komisii.

Zameranie financovaných akcií môže byť rôzne:

- kampane zamerané na zvyšovanie povedomia a šírenie informácií o ochrane údajov, právach detí, rasizme a xenofóbii;

- vytváranie a údržba webových stránok: práva detí, konzulárna ochrana;

- štúdie (12) a výskumy:

- štúdie o spoločnom volebnom systéme pre Európsky parlament, o viacnásobnej kandidatúre, o vzájomnom uznávaní uložených obmedzení;

- porovnávacia štúdia o právnych predpisoch a postupoch členských štátov v oblasti diplomatickej a konzulárnej ochrany;

- štúdia o tom, ako sa členské štáty vo svojich právnych predpisoch a v praxi vyrovnávajú s totalitnými zločinmi z minulosti, a hlavne o metódach a nástrojoch, ktoré dané členské štáty na tento účel využívajú;

- štúdia o prekážkach, s ktorými sa stretávajú páry rovnakého pohlavia pri premiestňovaní sa v rámci EÚ;

- štúdia o vnútroštátnych právnych prostriedkoch v boji proti rasizmu a xenofóbii atď.

- 3 prieskumy Eurobarometer (prevádzkovatelia údajov a občania, povedomie o občianstve EÚ, pamäť o zločinoch spáchaných totalitnými režimami v Európe);

- konferencie, semináre, iné podujatia, atď.

PRIEBEžNÉ HODNOTENIE

Pri priebežnom hodnotení využila Komisia služby externého dodávateľa[1]. Dodávateľ vykonal rozsiahly prieskum medzi všetkými priamymi príjemcami grantov na akcie a na prevádzku a vypočul interných aj externých účastníkov programu.

Celkové ciele a zámery hodnotenia boli:

a) poskytnúť prehľad výsledkov dosiahnutých počas prvých troch rokoch programu;

b) posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne aspekty vykonávania programu, hlavne pokiaľ ide o jeho význam , účinnosť a efektívnosť ;

c) poskytnúť odporúčania a usmernenia v súvislosti so zlepšovaním programu v nasledujúcich rokoch jeho trvania.

Hodnotenie prebehlo v druhej polovici roku 2010 na základe údajov z obdobia rokov 2007 – 2010[2] a poskytlo veľmi podrobný obraz o vykonávaní programu aj rozsiahle štatistické údaje o príjemcoch pomoci.

HLAVNÉ ZISTENIA HODNOTENIA

Význam programu ZPO

Program ZPO je veľmi významný z hľadiska potrieb, ktoré má riešiť. Program ZPO prispieva k rozvoju a posilňovaniu činností EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a osobitne sa venuje potrebám ochrany základných práv a šírenia občianstva EÚ.

Ciele programu priamo súvisia s potrebami, ťažkosťami a záležitosťami, ktorými sa mal zaoberať, a sú teda externe koherentné, čo ukázal aj prieskum medzi príjemcami pomoci v rámci programu. Navyše vďaka tomu, že priority programu sa každoročne určujú, pracovný plán odráža a reaguje na meniace sa potreby a smerovanie politík Komisie. Príkladom toho je aj boj proti homofóbii, ktorý sa úspešne zaradil medzi priority programu. Program ZPO však zároveň pokrýva široké spektrum oblastí, ktoré sú už zhrnuté v iných programoch EÚ, a preto nie je dopad realizovaných činností dostatočne zameraný na konkrétne ciele.

Spôsobilo to stály nárast žiadateľov o granty a rastúcu konkurenciu pri získavaní obmedzených finančných prostriedkov vyčlenených na granty na akcie. Počas troch rokov sa počet žiadostí viac než strojnásobil zo 66 v roku 2007 na 215 v rokoch 2009 – 2010. Záujem o granty na prevádzku sa naopak udržiaval na rovnakej úrovni a počas štyroch rokov od zverejnenia výzvy na predloženie návrhov sa nezaznamenalo viac než 20 predložených žiadostí ročne.

[pic]

Pokiaľ ide o vnútornú súdržnosť programu, realizované projekty (finančne podporované projekty a špecifické činnosti Komisie) sú plne v súlade s cieľmi programu a medzi činnosťami, ktoré sa v rámci schválených projektov uskutočnili (alebo práve prebiehajú) a ročnými prioritami zahrnutými v pracovných plánoch alebo širšími cieľmi programu, je veľmi pevná väzba.

Avšak medzi činnosťami financovanými z rôznych zdrojov (priamymi grantmi alebo iniciatívami Komisie) je nadväznosť veľmi slabá. Je to sčasti dané organizačným usporiadaním generálnych riaditeľstiev, pričom iniciatívy Komisie sa riadia a realizujú v troch osobitných oddeleniach, a granty na akcie a granty na prevádzku sa spravujú v prevádzkovom/finančnom oddelení. Ďalšie rozdiely sú spôsobené tým, že žiadosti o granty na akcie sú rozdelené podľa prioritných oblastí a podľa iniciatív Komisie financovaných v rámci týchto oblastí. Kým iniciatívy sú rovnomerne rozdelené medzi oblasťami základných práv, ochrany údajov a občianstva, žiadosti o granty na financovanie projektov v oblasti základných práv (rasizmus, práva detí a homofóbia) predstavujú viac než 82 % doručených žiadostí, pričom oveľa menej je zastúpená oblasť občianstvo (12 %) a ochrana údajov (menej ako 5 %).

[pic]

Aj keď ciele programu a financované projekty spolu pevne súvisia, výsledky a výstupy realizovaných činností by sa mali lepšie využiť na zlepšenie rozvoja politiky v tejto oblasti. Nejestvujú žiadne formálne postupy, ktoré by zaručovali prenos výsledkov činností a prevádzkových grantov do politických útvarov alebo k zúčastneným stranám podieľajúcim sa na tvorbe politík. Výsledky sa šíria viac-menej náhodne a neoficiálne.

Viaceré ukazovatele dokazujú pridanú hodnotu činností financovaných v rámci programu ZPO. V prvom rade hrá finančná podpora EÚ hlavnú úlohu pri uskutočňovaní činností a celoeurópsky význam projektov obyčajne napomáha šíreniu výsledkov ich činností. Navyše účasť partnerov z viacerých členských štátov na jednom projekte prináša úžitok na poli inovácie, výmeny osvedčených postupov a rozširovaní vplyvu. Postupy a výsledky mnohých projektov sa môžu po menších úpravách uplatniť aj v ďalších členských štátoch.

Účinnosť programu ZPO

Vo fáze priebežného hodnotenia by bolo predčasné formulovať akékoľvek ďalekosiahle závery o tom, či program dosahuje stanovené ciele. Navyše je veľmi zložité zmysluplne stanoviť ukazovatele tak, aby boli využiteľné a neskresľovali získané údaje, čo je spôsobené štruktúrou programu, rôznorodými prioritami a tematickými oblasťami, širokou cieľovou skupinou a početnými stranami zúčastnenými na programe.

Z hodnotenia však vyplýva, že všetky financované projekty aj iniciatívy Komisie zodpovedajú cieľom a prioritám programu. Jedným z faktorov, ktoré jasne brzdia dosahovanie cieľov programu, sú finančné prostriedky dostupné vo fondoch, hlavne na európskej úrovni. Horná hranica finančných prostriedkov je 1 000 000 EUR na dvojročný projekt zahŕňajúci priemerne štyroch partnerov, čo znamená, že na jedného partnera ročne pripadá 125 000 EUR a to nie je dostatočná čiastka na to, aby projekty presiahli rozmer širšej spolupráce a preukázali pravý celoeurópsky rozmer a pridanú hodnotu.

Príjemcovia podpory vo všeobecnosti neuviedli žiadne väčšie prekážky, ktoré by bránili v realizácii činností. Úroveň financovania, až do výšky 80 % sa považuje za primeranú, rovnako ako všeobecné podmienky, napr. požiadavky na trvanie projektov a spolupráce pre granty na akcie. V prípade grantov na prevádzku niektorí príjemcovia navrhli predĺženie poskytovania finančnej podpory nad rámec terajšej ročnej lehoty, aby sa zaručil väčší dosah činnosti.

Charakter výberových kritérií pri rozhodovaní o finančnej podpore projektov umožňuje lepšiu spoluprácu medzi štátmi, ktoré sa na projektoch zúčastnia. Dôraz na rovnocennú spoluprácu a rovnomerné rozdelenie úloh a účasti na projekte, ktorá je okrem iného daná rovnomerným rozdelením finančných prostriedkov, navyše prispieva k vytvoreniu zdravého riadenia projektov založeného na spolupráci a pripravuje vhodné podmienky pre tvorbu a výmenu osvedčených postupov.

Všetkým tieto kladné stránky dokazujú, že projekty prispeli nielen k prehĺbeniu spolupráce medzi jestvujúcimi partnermi, ale aj k vytvoreniu nových partnerstiev. Netreba však zabúdať na nedostatky projektu, ktoré treba odstrániť, napr. nerovnomerné zastúpenie jednotlivých krajín v predkladaných projektoch (viac než tretinu žiadostí o granty na akcie v rokoch 2009 – 2010 predložili talianski žiadatelia) alebo v prípade niektorých členských štátov ich úplná neúčasť na programe.

[pic]

Efektivita programu ZPO

Percentuálny podiel finančných prostriedkov pridelených na granty na akcie sa blíži k hornej hranici stanovenej vo finančnom nariadení. Percento prostriedkov na granty na činnosť je oveľa menšie, lebo finančné prostriedky na jednu organizáciu sú obmedzené na 300 000 EUR. Veľkú časť príjemcov tvoria mimovládne organizácie, pre ktoré je čoraz ťažšie získavať doplnkové zdroje financovania kvôli finančnej kríze a jej vplyvu na dostupnosť dotácií z vnútroštátnych fondov určených na podobné druhy činností a pre podobné organizácie.

Príjemcovia ohodnotili všeobecnú riadiacu schopnosť Komisie, vrátane poradenstva a podávania správ ako primeranú. So vzrastajúcou popularitou a úspechom programu (počet žiadostí sa viac než strojnásobil v období 2007 – 2010) sú oddelenia ľudských zdrojov v Komisii čoraz preťaženejšie a niektoré dôležité aspekty projektov, napr. dôkladné sledovanie realizácie projektov počas celej ich životnosti, sa čoraz viac zanedbávajú. V dôsledku toho sa dostatočne nevyužíva potenciál na vertikálne zjednotenie činností podporovaných v rámci programu ZPO ani použitie výsledkov na posilnenie politík.

Kvalita výberových konaní prešla veľkými zmenami, od podávania návrhov v papierovej forme k elektronickej forme prostredníctvom systému PRIAMOS, ktorý výrazne zjednodušil počiatočné fázy procesu. Jednou z najväčších prekážok pri predkladaní návrhov je podľa účastníkov programu množstvo dokumentov potrebných na predloženie návrhov a nasledovný zdĺhavý postup vyhodnocovania. Ďalšou prekážkou v skracovaní čakacej doby od podania návrhu k udeleniu grantu je povinnosť konzultovať výber s komitologickým výborom.

Zložité podmienky financovania viacstranných projektov a povinnosť podávať rozsiahle finančné správy považujú príjemcovia za prekážku účinnej realizácie projektov. Niektoré zúčastnené strany považovali za prekážku aj požiadavku týkajúcu sa spolufinancovania, partnerstva a európskeho rozmeru. Z charakteru podporovaných činností vyplýva, že financie z rozpočtu na granty na akcie a granty na prevádzku poskytované v rámci programu ZPO boli väčšinou použité na personálne náklady, náklady na konferencie a semináre, publikácie a šírenie informácií a iné priame náklady. Tieto náklady sú priamo použité na uskutočňovanie činností určených pre cieľové skupiny. Pohlcujú až 88 % celkových nákladov na granty na akcie a 86 % celkových nákladov na granty na prevádzku. V rámci grantov na akcie sa oveľa viac prostriedkov vydáva na šírenie informácií, konferencie a semináre, kým granty na prevádzku majú oveľa vyššie personálne náklady.

Udržateľnosť programu ZPO

Príjemcovia grantov na akcie a grantov na prevádzku sú pri realizácii činností a dosahovaní reálnych výsledkov činností odkázaní na finančnú podporu Komisie. Finančná podpora je neodmysliteľná aj pre dosahovanie dlhodobých cieľov činností. Niektoré organizácie získali v rámci programu ZPO finančnú podporu podaním viacerých žiadostí, ktoré boli schválené, hoci pre drvivú väčšinu organizácií to neplatí.

Veľa príjemcov sa snaží získať dodatočné prostriedky na financovanie svojich činností, ale len niektorým sa to podarí, a tak väčšinou činnosti dofinancujú z vlastných zdrojov.

Sú však činnosti, ktorých platnosť presahuje rozsah projektu, a preto nepotrebujú dodatočné finančné injekcie na to, aby mali udržateľné výsledky. Dôkazom toho sú niektoré výstupy činností, príručky odbornej prípravy, súbory nástrojov a osvedčených postupov, ktoré sa používajú aj po ukončení projektov. Ďalším dôkazom udržateľnosti výstupov programu je trvácnosť a stabilita partnerstiev, ktoré sa vytvorili počas projektov. V mnohých prípadoch sa tieto partnerstvá prehĺbili a upevnili vznikom oficiálnych a neoficiálnych sietí a veľmi pravdepodobne sa budú rozvíjať aj ďalej v rámci budúcej spolupráce.

Spolupráca môže získať novú podobu, ktorá nemusí byť rovnako ambiciózna. Potreby cieľových skupín sa vyvíjajú, a preto je niekedy lepšie uplatniť iné prístupy, než zotrvávať v pôvodných činnostiach.

Odporúčania

Na základe výsledkov hodnotenia Komisia zamýšľa uplatniť nasledujúce opatrenia na posilnenie vplyvu programu a zlepšenie jeho uskutočňovania.

Zvýšenie dôrazu na priority politík EÚ

Význam programu vyzdvihli všetky zúčastnené strany, jeho vplyv bol však sčasti obmedzený rozptýlenými prioritami systému poskytovania finančných prostriedkov. Význam programu by sa mohol zvýšiť zúžením jeho rozsahu. Z tohto dôvodu by sa mali priority stanovené pre jeden rok zjednodušiť a ich počet výrazne znížiť.

Do budúcnosti by sa malo tiež usmerniť poskytovanie finančnej podpory v rámci programu na projekty so zameraním na základné práva, ochranu údajov a občianstvo EÚ. Spolu s primeranou podporou rozvoja iniciatív Komisie by to mohlo prispieť k zvýšeniu vplyvu rozvoja politík a zabrániť prekrývaniu programov jestvujúcich v rámci iných generálnych riaditeľstiev, ktoré majú k dispozícii oveľa väčšie rozpočtové prostriedky na poskytovanie podobnej priamej finančnej pomoci.

Zvýšená podpora projektov so širším európskym rozmerom

Počas prvých rokov fungovania programu ZPO sa úspešne kládol veľký dôraz na viacstrannú spoluprácu a na účasť veľkého počtu partnerov a v niektorých prípadoch i viacerých členských štátov. Na druhej strane však tento prístup spôsobil, že sa obmedzené množstvo finančných prostriedkov rozdelilo medzi mnohých príjemcov finančnej pomoci a tak sa rozptýlil dosah podporovaných činností.

V súčasnosti obmedzené množstvo finančných prostriedkov by sa preto malo sústrediť na projekty so širším európskym rozmerom, čím by sa mohla zvýšiť účinnosť programu. Projekty so širším zameraním, na ktoré by sa vyčlenilo viac finančných prostriedkov, by zviditeľnili celý program a ich dosah by presiahol miestne či regionálne rozmery, lebo väčšia finančná pomoc by zaistila rozšírenie a väčšiu prepracovanosť projektov, pridala by na hodnote európskeho významu projektov a zvýšila by trvalú udržateľnosť ich výsledkov.

S rovnakým zámerom Komisia preskúma, či je vplyv grantov na prevádzku na dosahovanie cieľov programu dostatočný na to, aby sa naďalej tieto granty poskytovali, keďže je o ne dlhodobo nízky záujem zo strany žiadateľov a ani výrazne nezviditeľňuje program ZPO a jeho ciele.

Rovnováha medzi účastníkmi programu ZPO

Účasť na programe ZPO ukazuje, že najmenej zastúpení sú priami či nepriami príjemcovia z EÚ-12, a naopak prevažujú príjemcovia z ostatných členských štátov.

V snahe riešiť tento problém Komisia zameria informačné kampane na organizácie málo zastúpených členských štátov a posilní spoluprácu s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi, ktoré môžu znásobiť obmedzený dosah kampaní, ktorý je daný finančnými prostriedkami vyčlenenými na financovanie podobných činností.

Väčšia účinnosť riadenia programu ZPO

S rastúcim úspechom programu sa zvyšuje množstvo žiadostí o finančnú pomoc aj počet financovaných projektov, preto je potrebné zjednodušiť postupy, ktoré je nutné vykonávať počas celej životnosti projektov.

Elektronická podoba podávania žiadostí pomocou programu PRIAMOS môže v budúcnosti výrazne uľahčiť prácu žiadateľov aj Komisie a už teraz sa zaznamenal prvý príjem elektronických žiadostí. Elektronický systém prináša veľké výhody. Komisia sa bude snažiť zjednodušovať systém tak, aby bol pre užívateľov čo najprijateľnejší, zvyšovať jeho výkonnosť a rýchlosť, aby sa zaradil medzi účinné pracovné nástroje žiadateľov/príjemcov aj Komisie, pri riadení projektov počas celej ich životnosti.

Malo by sa takisto posúdiť, či povinnosť predstúpiť na konci výberového konania pred programový výbor ZPO zbytočne nezdržiava proces podávania a schvaľovania žiadostí, a či je tento postup primeraný vzhľadom na veľmi obmedzené finančné prostriedky.

Na zvýšenie účinnosti programu Komisia zamýšľa vo väčšej miere podporovať a monitorovať príjemcov finančnej podpory počas vykonávania podporovaných činností. Prispeje to k účinnejšiemu vykonávaniu činností a lepšiemu porozumeniu prioritám programovej politiky a osvedčených postupov aj k ich zjednoteniu.

Lepšie šírenie a využívanie výsledkov

Hodnotenie ukázalo, že šírenie výsledkov a výstupov projektov by malo byť cielenejšie a malo by sa viac využívať na ďalší rozvoj programovej politiky.

Komisia bude preto pri výbere a riadení projektov vo väčšej miere využívať prístup založený na výsledkoch a výstupoch. Spolu s užším zameraním priorít programu to posilní vzájomné väzby medzi priamymi iniciatívami Komisie a iniciatívami v rámci projektov, čím sa vytvorí priaznivé prostredie pre vzájomné prepojenie týchto dvoch mechanizmov financovania programu.

Okrem prístupu orientovaného na výsledky je možné zvážiť ďalšie opatrenia na zviditeľnenie programu zahŕňajúce lepšie a pružnejšie šírenie informácií on-line, a zároveň osobitné zdôraznenie úspešných projektov formou akcií, ktoré prispejú k dobrému znázorneniu pridanej celoeurópskej hodnoty programu.

Závery

Priebežné hodnotenie potvrdzuje význam programu Základné práva a občianstvo pri podpore dodržiavania základných práv, dialógu, ako aj v boji proti rasizmu a xenofóbii.

Rastúci záujem o finančnú podporu a zviditeľňovanie uskutočnených projektov a zároveň príchod nových známych a dôležitých medzinárodných organizácií ako priamych príjemcov finančnej pomoci pridáva programu na hodnote a zdôrazňuje jeho význam. Skutočnosť, že v najnovších výberových kolách sa zúčastnilo päť krát viac žiadateľov o finančnú pomoc, než bolo množstvo dostupných finančných prostriedkov, potvrdzuje, že program má veľký potenciál rozvoja a rastu.

Napriek nedostatkom, ktoré hodnotenie odhalilo v uplatňovaní programu ZPO, a zlepšeniam, ktoré navrhlo, je nesporné, že program má skutočnú hodnotu, pokiaľ ide o dnešné smerovanie politík EÚ, potreby vybraných cieľových skupín a zúčastnených strán a v neposlednom rade jeho pridanú hodnotu.

Komisia zamýšľa zlepšiť dosah a účinnosť programu tým, že zúži jeho rozsah, posilní väzby medzi projektmi zameranými na výsledky a rozvojom politík, rozšíri program medzi EÚ-12, zlepší postupy riadenia programu a zdôrazní šírenie dosiahnutých výsledkov.

[1] EPEC pod vedením GHK Consulting,

[2] Granty na akcie: 18 projektov sa začalo v roku 2008 (ukončené), 26 projektov v roku 2009 (prebiehajú).

Granty na prevádzku: 3 projekty sa začali v roku 2009 a 5 projektov v roku 2010.

Iniciatívy Komisie na roky 2007 – 2009: 47, na rok 2010 je plánovaných 12 iniciatív.