52011DC0102

/* KOM/2011/0102 v konečnom znení */ DOCPROPERTY "Classification" SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o vykonávaní nariadenia (ES) č. 450/2003 Európskeho parlamentu a Rady o indexe nákladov práce (INP)


[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 8.3.2011

KOM(2011) 102 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia (ES) č. 450/2003 Európskeho parlamentu a Rady o indexe nákladov práce (INP)

1. Úvod

Pri analyzovaní krátkodobého a strednodobého hospodárskeho vývoja sú dôležité náklady práce na odpracovanú hodinu. Komisia a Európska centrálna banka sa pri posudzovaní možného inflačného tlaku spôsobeného vývojom na trhu práce riadia indexom nákladov práce na odpracovanú hodinu. Tento index je treba vypočítať bezodkladne pre každý členský štát, pre celú EÚ a pre eurozónu. Index nákladov práce je takisto dôležitý pre sociálnych partnerov pri rokovaniach o mzdách a pre samotnú Komisiu pri monitorovaní krátkodobého vývoja nákladov práce. Index nákladov práce (INP) je jedným z hlavných európskych hospodárskych ukazovateľov (Principal European Economic Indicators, PEEI)[1].

Nariadenie (ES) č. 450/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 27. februára 2003 o indexe nákladov práce[2] (v tomto texte nazývané „Nariadenie o INP“) vytvára spoločný rámec na vypracúvanie a zasielanie porovnateľných indexov nákladov práce v Európskej únii. Komisia (Eurostat) vydáva štvrťročnú tlačovú správu o indexe hodinových nákladov práce[3].

V júli 2003 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 1216/2003[4], v ktorom sa podrobnejšie stanovujú postupy na zasielanie indexu, na osobitné (sezónne) úpravy, ktoré sa majú vykonať, a postupy týkajúce sa obsahu národných správ o kvalite. V marci 2007 potom Komisia prijala nariadenie (ES) č. 224/2007[5]. Toto nariadenie mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1216/2003 a rozširuje rozsah indexu nákladov práce tak, aby zahŕňal hospodárske činnosti vymedzené v klasifikácii NACE Rev. 1, oddiely L, M, N a O. Toto rozšírenie znamená, že netrhové služby, ktoré predstavujú hlavný podiel v týchto oddieloch, a ktoré môžu mať inú dynamiku než trhové služby, budú tiež zahrnuté. V auguste 2007 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 973/2007[6], ktorým sa zmenili a doplnili niektoré nariadenia týkajúce sa určitých štatistických oblastí, vrátane indexu nákladov práce, na účely implementácie štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Revision 2.

V článku 13 nariadenia (ES) č. 450/2003 sa stanovuje, že Komisia musí každé dva roky predkladať správu Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa by mala hodnotiť najmä kvalitu zaslaných údajov. Výročné národné správy o kvalite sa vyžadujú podľa článku 8 ods. 2 nariadenia o INP. V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1216/2003 sa kvalita indexu nákladov práce stanovila na základe týchto parametrov: významnosť, správnosť, včasnosť a presnosť, prístupnosť a jasnosť, porovnateľnosť, súvislosť a úplnosť.

Porovnateľnosť a úplnosť sa výrazne zlepšili, preto sa táto správa zameria na správnosť, včasnosť a súvislosť. Drobné nedostatky v dodržiavaní lehôt na poskytovanie údajov sa nebudú uvádzať, pretože boli iba dočasné.

2. VšEOBECNÝ POKROK OD POSLEDNEJ SPRÁVY

Od poslednej správy prijatej v roku 2008[7] sa dosiahol výrazný pokrok. V súlade s požiadavkou v prvom zasielaní údajov v júni 2009 sa zaviedla nová klasifikácia NACE Rev.2. Zavedenie NACE Rev.2 si vyžiadalo veľké náklady členských štátov. V mnohých prípadoch tiež podnietilo dôkladné preskúmanie metód zberu údajov, čo viedlo k zmenám zameraným na zlepšenie kvality INP. Zároveň uplynula platnosť výnimky pre netrhové služby a všetky členské štáty poskytli údaje v priebehu roku 2009.

Včasnosť sa výrazne zlepšila a už len v dvoch členských štátoch (Belgicku a Írsku) pretrvávajú isté problémy s dodržiavaním termínov stanovených v predpisoch. Údaje z minulosti boli podrobené rozsiahlym úpravám, čo však bolo nevyhnutné vzhľadom na zavedenie novej klasifikácie NACE Rev.2 a zmeny zberných systémov v určitých členských štátoch. S úmyslom pomôcť používateľom a informovať o rozsahu úprav sa na internetovej stránke Eurostatu zverejňujú všetky údaje o Európskej únii a eure získané od júna 2009.

Dostupnosť a kvalita indexu nákladov práce (INP) sa celkovo zlepšila. Mnohé členské štáty zaviedli zmeny vo svojich systémoch zberu údajov, aby sa odstránili všetky odchýlky od noriem a koncepcií kvality, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 450/2003. Napríklad v Írsku a Švédsku sa v súčasnosti do zberu údajov zahŕňajú aj neoprávnené platby a vo Fínsku sa teraz zaznamenávajú všetky typy zamestnancov, nielen zamestnanci na plný úväzok. Viditeľné zlepšenie nastalo tiež v poskytovaní metaúdajov členskými štátmi. Viaceré členské štáty poskytli národné správy o kvalite v stanovených lehotách a takmer všetky v súčasnosti podávajú štvrťročné správy o metaúdajoch, v ktorých vysvetľujú zmeny v údajoch. Nestálosť indexu sa znížila najmä vďaka zlepšeniu časových radov odpracovaných hodín, ktoré sa sledujú dôkladnejšie než v minulosti.

Získavanie INP od všetkých členských štátov umožňuje Eurostatu zostavovať súhrnné štatistiky Európskej únie a s dostatočnou presnosťou porovnávať vývoj hodinových nákladov práce medzi členskými štátmi. Ešte však existuje veľa otázok, ktoré si vyžadujú zvýšené úsilie určitých členských štátov, aby sa mohol ukončiť harmonizačný proces. Tieto otázky sú rozobraté ďalej v texte.

Zatiaľ čo členské štáty vytvorili potrebnú infraštruktúru na vypracúvanie INP, Komisia (Eurostat) zachovala a rozšírila svoj systém vypracúvania na včasné prijímanie, overovanie, spracúvanie, uchovávanie a šírenie údajov o indexe nákladov práce. Tieto postupy, ktoré začali naplno fungovať v roku 2005, sa neustále preskúmavajú a aktualizujú.

3. HODNOTENIE SÚLADU (DO SEPTEMBRA 2010)

3.1 Prehľad

Mnohé členské štáty, ktoré podľa správy z roku 2008 nevykazovali úplný súlad, prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu. Holandsko splnilo požiadavky včasnosti stanovené v nariadení o INP. Švédsko, Fínsko a Írsko vykonali potrebné zmeny vo svojich zberných systémoch na dosiahnutie súladu s vymedzeniami INP. Rakúsko preskúmalo svoju metódu odhadu a zlepšilo včasnosť poskytovania údajov. V oddieloch G až S klasifikácie Nace Rev.2 sa však uvádzajú pomerne veľké úpravy prvých odhadov Rakúska, ktoré vyžadujú ďalšie prešetrenie. Grécko sa zlepšilo v mnohých ohľadoch, ale údaje o INP sú naďalej veľmi nestále.

Keďže všetky členské štáty podávajú správy o hlavných ukazovateľoch INP stanovených v nariadení o INP, dosahovanie súladu sa teraz môže viac zamerať na ďalšie požiadavky stanovené v nariadení o INP. Napríklad kvalita postupov sezónnych úprav sa v budúcnosti bude dôkladnejšie hodnotiť, keďže sezónne upravený INP bude hlavným údajom tlačových správ Eurostatu, podobne ako vo všetkých ostatných krátkodobých makroekonomických štatistikách. Švédsko a Fínsko sú jediné členské štáty, ktoré Eurostatu nezasielajú sezónne upravené údaje. V prípade Fínska je to odôvodnené krátkymi časovými radmi v jeho novom zbernom systéme (od roku 2007). V nariadení (ES) č. 1216/2003 sa členským štátom stanovuje uskutočňovanie štúdií vykonateľnosti na posúdenie, ako je možné získať index na odhad celkových nákladov práce bez odmien (total labour costs excluding bonuses, TEB). V mnohých prípadoch boli výsledky štúdií vykonateľnosti nepriaznivé a v posledných rokoch sa nedosiahol výrazný pokrok. Rakúsko, Bulharsko, Malta, Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Írsko v súčasnosti neodhadujú TEB. Bulharsko, Nemecko a Írsko budú schopné ho odhadovať v blízkej budúcnosti. Rakúsko a Taliansko by mohli odhadovať TEB, ale iba s veľmi obmedzeným pokrytím, pokiaľ ide o oddiely NACE alebo rozsah jednotky. Francúzsko a Malta nepokladajú odhady TEB za vykonateľné.

3.2 Podrobnosti o nedostatkoch v kvalite

3.2.1 Správnosť

V rôznych aspektoch INP existujú obavy o správnosť. Všeobecne sú spôsobené nedostatkami v zdrojových údajoch a môžu viesť k vysokej nestálosti časových radov INP. Nesprávne údaje tiež nemusia byť plne porovnateľné s údajmi iných členských štátov a okrem toho môžu viesť k rozporom medzi INP a inými zdrojmi údajov, ktoré merajú podobné aspekty (napr. vývoj hodinového odmeňovania zamestnancov stanovený podľa národných účtov). Dotknuté členské štáty spravidla rozoberajú známe problémy týkajúce sa správnosti vo výročnej správe o kvalite a Komisia (Eurostat) monitoruje dosiahnutý alebo plánovaný pokrok v realizácii lepších zdrojov.

V súčasnosti sa problémy spojené so správnosťou týkajú troch členských štátov. Nemecko a Maďarsko v súčasnej dobe nevyužívajú zdrojové údaje, ktoré by im umožnili úplný súlad s nariadením. Údaje o INP, ktoré poskytlo Grécko, často svedčia o nevysvetliteľných mierach rastu, ktoré je ťažké zosúladiť s vývojom na trhu práce.

Nemecko: v prvom štvrťroku 2010 Nemecko začalo využívať nový štvrťročný prieskum príjmov ako hlavný zdroj odhadov INP. Predtým sa ako zdroj využívali údaje národných účtov. Prechod ku konkrétnemu zdroju by sa mal pokladať za zlepšenie, ale zároveň znamenal menšie pokrytie malých podnikov v určitých hospodárskych odvetviach. V súčasnosti sa využívajú metódy na zmiernenie tohto problému pokrytia. Zamestnanci v malých podnikoch sú zahrnutí v hodnotách, pomocou ktorých sa vypočítava index nákladov práce pri zahrnutí oddielov B až S klasifikácie NACE Rev.2.

Grécko: vysoká nestálosť časových radov INP a rozsiahle úpravy. Správa o kvalite, ktorú Grécko zaslalo v roku 2009, je príliš stručná na to, aby umožnila vyvodiť akékoľvek závery súvisiace s prípadmi problémov týkajúcich sa správnosti.

Maďarsko: zdrojové údaje nepokrývajú veľmi malé podniky s menej ako 5 zamestnancami a chýba pri nich imputácia.

3.2.2 Včasnosť

Včasnosť sa od poslednej správy v roku 2008 ďalej zlepšovala. Napriek tomu niektoré členské štáty z rôznych dôvodov neposkytli INP za niektoré štvrťroky včas (70 dní po referenčnom štvrťroku). Včasnosť je mimoriadne dôležitá, keďže oneskorenia v poskytovaní údajov znamenajú, že sa musia použiť odhady pre súhrnné údaje Európskej únie a eurozóny. To môže mať za následok zbytočne rozsiahle úpravy. Nižšie sú uvedené členské štáty, ktoré poskytli údaje tak neskoro (> t+75), že nemohli byť zahrnuté v štvrťročnej tlačovej správe Komisie. Eurostat musel na súhrnné údaje EÚ a eurozóny uverejnené za daný štvrťrok použiť extrapolácie hodnôt INP pre tieto krajiny.

Belgicko neposkytlo údaje v stanovených lehotách v troch prípadoch z uplynulých štyroch štvrťrokov. Oneskorenia pri zasielaní údajov sa však výrazne skrátili v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Belgicko naďalej vyvíja úsilie, pokiaľ ide o prácu s administratívnymi registrami a zefektívňovanie postupov. Zaviazalo sa dosiahnuť úplný súlad v roku 2011.

Írsko neposkytlo údaje v stanovených lehotách v posledných dvoch štvrťrokoch 2009 a neposkytlo žiadne údaje v prvých dvoch štvrťrokoch 2010. Dôvodom sú problémy s vykonávaním novej klasifikácie NACE Rev.2 a zavedenie nového systému zberu údajov. V roku 2011 sa očakáva zlepšenie situácie.

Komisia požiadala krajiny, aby prijali vhodné opatrenia na zaistenie dodržiavania termínov na zasielanie údajov v budúcnosti.

3.2.3 Súvislosť

Od členských štátov sa vyžaduje, aby vo výročnej správe o kvalite porovnali miery rastu INP s mierami rastu hodinovej odmeny zamestnancov v národných účtoch (vymedzenie ESA95). Pri obidvoch zberoch údajov sa meria ten istý jav, len s odchýlkami v definíciách, úplnosti zdrojov a metodike výpočtu mier rastu. Nemožno očakávať úplnú súvislosť, stupeň súvislosti medzi nimi však môže slúžiť ako indikátor kvality INP. Keďže nie všetky členské štáty vypracúvajú štvrťročné údaje o hodinovom odmeňovaní zamestnancov (údaje národných účtov), úplný prehľad o súvislosti nie je možný. Nasledujúci prehľad sa zakladá na správach o kvalite z roku 2008. Navyše, keďže pri národných účtoch sa naďalej využíva klasifikácia NACE Rev.1, kým pri INP sa využíva klasifikácia NACE Rev.2, porovnanie sa obmedzuje na veľmi malý počet súhrnných údajov oddielov NACE.

Cyprus a Malta: keďže národné účty sú zdrojom pre INP (Malta) alebo INP je zdrojom pre národné účty (Cyprus), súvislosť je nevyhnutná.

Česká republika, Nemecko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Slovinsko: dostatočná miera súvislosti. Tendencie mier rastu sú vo všeobecnosti rovnaké a miery rastu sú približne rovnako veľké.

Dánsko, Francúzsko, Estónsko, Litva, Rumunsko a Slovensko: nízka súvislosť; veľké nezrovnalosti v mierach rastu stanovených na základe týchto dvoch zdrojov.

Belgicko, Bulharsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo: žiadne štvrťročné údaje národných účtov nie sú dostupné, alebo sa neuvádzajú v správe o kvalite.

Eurostat podrobne analyzuje súvislosť INP s údajmi národných účtov a prieskumom nákladov práce a naďalej v tom bude pokračovať. O výsledkoch analýzy sa často diskutuje s členskými štátmi s cieľom zlepšiť súvislosť v rozličných štatistických oblastiach.

4. Závery

Vo všeobecnosti sa miera súladu s nariadením o INP od predchádzajúcej správy z roku 2008 zvýšila. Väčšina členských štátov v súčasnosti dosahuje súlad. Členské štáty naďalej investujú do vykonávania činností s cieľom dosiahnuť porovnateľnejšie a včasnejšie časové rady indexov. Vďaka tomu sa jednoznačne zvýšila celková kvalita, a tým aj užitočnosť údajov.

Včasnosť poskytovania údajov sa zlepšila a počet členských štátov, ktoré majú problémy so správnosťou, sa znížil.

Komisia (Eurostat) v posledných rokoch pravidelne vyzývala členské štáty, aby vystupňovali svoje snahy o zlepšenie. Komisia bude monitorovať zvyšné prípady nesúladu a otázky kvality prostredníctvom poskytnutých údajov a ostatnej národnej dokumentácie. V prípadoch, keď žiaduce alebo plánované zlepšenia primerane nenapredujú, budú kontaktované príslušné vnútroštátne orgány a Komisia prijme nevyhnutné opatrenia na presadenie súladu.

[1] KOM (2002) 661, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o štatistikách eurozóny.

[2] Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2003, s. 1.

[3] Štvrťročná tlačová správa sa vydáva k dátumom uvedeným v kalendári zverejňovania; obidva sú dostupné na internetovej stránke Eurostatu (http://ec.europa.eu/eurostat).

[4] Nariadenie Komisie (ES) č. 1216/2003 zo 7. júla 2003, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2003 o indexe nákladov práce (Ú. v. EÚ L 169, 8.7.2003, s. 37).

[5] Nariadenie Komisie (ES) č. 224/2007 z 1. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1216/2003, pokiaľ ide o hospodársku činnosť zahrnutú v indexe nákladov práce (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 23).

[6] Nariadenie Komisie (ES) č. 973/2007 z 20. augusta 2007 o zmene a doplnení niektorých nariadení ES týkajúcich sa určitých štatistických oblastí na účely implementácie štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Revision 2 (Ú. v. EÚ L 216, 21.8.2007, s. 10).

[7] KOM(2009) 33.