[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 23.2.2011

KOM(2011) 78 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu

ÚVOD

Iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu (ďalej len „SBA“)[1] sa poskytuje komplexný rámec pre politiku v oblasti MSP, podporuje podnikanie a v tvorbe politiky a právnych predpisov sa s cieľom posilniť konkurencieschopnosť MSP zakotvuje zásada „najskôr myslieť v malom“.

V rámci iniciatívy SBA, ktorá vychádza z desiatich zásad a niekoľkých konkrétnych politických a legislatívnych vykonávacích opatrení, sa Komisia a členské štáty vyzývajú, aby odstránili prekážky, ktoré obmedzujú potenciál MSP rásť a vytvárať pracovné miesta. Týmto oznámením sa hodnotí vykonávanie SBA a posudzujú sa nové potreby MSP vykonávajúcich svoju činnosť v súčasnom hospodárskom prostredí, v ktorom je čoraz ťažšie získať financovanie a prístup na trhy. Iniciatívou SBA sa musí prispieť k dosiahnutiu ambicióznych cieľov nového programu reforiem Komisie s názvom stratégia Európa 2020[2], v rámci ktorej sa niekoľko opatrení vzťahujúcich sa na MSP už vytýčilo v kľúčových hlavných iniciatívach. V ročnom prieskume rastu[3], ktorý Komisia predložila v januári 2011, sa dospelo k záveru, že splnenie cieľov stratégie Európa 2020 si popri fiškálnej konsolidácii vyžaduje proaktívnu politiku, ktorá by podnietila rast v EÚ, vrátane opatrení na zlepšenie priemyselného a podnikateľského prostredia, najmä pokiaľ ide o MSP. Oznámením Komisie s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“ sa takisto začala diskusia o kľúčových opatreniach, ktoré sa musia prijať s cieľom znovu oživiť jednotný trh vrátane iniciatív na posilnenie konkurencieschopnosti MSP.

V rámci tohto prieskumu sa predstavuje prehľad pokroku dosiahnutého počas prvých dvoch rokov uplatňovania iniciatívy SBA, stanovujú sa nové opatrenia predstavujúce reakciu na výzvy, ktoré, ako uvádzajú zainteresované strany, vyplynuli z hospodárskej krízy, a navrhujú sa spôsoby, ako zlepšiť využívanie a vykonávanie SBA. Zainteresované strany pritom zohrávajú jednoznačnú úlohu a podnikateľské organizácie sú dokonca v prvej línii. Zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že každý MSP je iný: ich rôzne veľkosti, oblasti pôsobenia a právne formy si vyžadujú, aby nositelia politických rozhodnutí náležite prispôsobili svoju pozornosť. V prieskume sa tiež uvádzajú záväzky Komisie pri pokračovaní vo vykonávaní SBA, pričom Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby svojou časťou priložili ruku k dielu.

VYKONÁVANIE SBA STÁLE NAPREDUJE, VEľKÝ KUS PRÁCE JE VšAK STÁLE EšTE LEN PRED NAMI

Iniciatíva SBA vychádza z desiatich kľúčových zásad a celého radu konkrétnych opatrení, ktoré v plnej miere potvrdila Európska rada v decembri 2008. Európska komisia aj členské štáty sa zaviazali stanoviť opatrenia potrebné na zlepšenie regulačného, administratívneho a podnikateľského prostredia a na podporu európskych MSP. Hlavná pozornosť sa venovala a naďalej venuje trom oblastiam: zaisteniu prístupu k financovaniu, plnému využitiu jednotného trhu a inteligentnej regulácii.

Prvá správa o opatreniach Komisie a členských štátov zameraných na vykonávanie SBA bola uverejnená v decembri 2009[4]. Táto časť vychádza z jej výsledkov a posudzuje sa v nej, do akej miery EÚ a členské štáty vykonávajú SBA.

Pokrok dosiahnutý Európskou komisiou

Skok smerom k zlepšeniu podnikateľského prostredia

Všetky legislatívne iniciatívy naplánované v rámci SBA sa prijali. Výnimku tvorí nariadenie, ktorým sa zavádza štatút európskej súkromnej spoločnosti (SPE), o ktorom sa v rámci Rady stále diskutuje. Komisia naliehavo vyzýva členské štáty, aby ho s cieľom obmedziť administratívnu záťaž spojenú s cezhraničným obchodovaním bezodkladne prijali. Zo smernice o elektronickej fakturácii, ktorú Rada prijala v roku 2010, vyplýva prínos najmä preto, že umožňuje posielať elektronické faktúry za rovnakých podmienok ako v prípade papierových faktúr. Podniky s obratom nepresahujúcim 2 mil. EUR môžu okrem toho profitovať z voliteľného systému účtovania na základe peňažných tokov, ktorým sa im umožňuje, aby DPH účtovali až potom, keď dostanú platby od svojich klientov[5]. V smernici o boji proti oneskoreným platbám, ktorú Rada prijala v januári 2011, sa vyžaduje, aby verejné orgány vykonali platbu do 30 dní, a pre platby medzi podnikmi sa stanovuje horná hranica 60 dní, pokiaľ sa podniky vyslovene nedohodnú na inej úprave a pokiaľ to nie je zjavne nevýhodné pre veriteľa[6]. Členské štáty sa vyzývajú na bezodkladné vykonávanie smernice. Komisia popri tom začala v rámci svojich posúdení vplyvu používať „test MSP“.

Dôležitosť EÚ v rámci prístupu k financovaniu rastie

Finančnými nástrojmi rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie sa s cieľom zlepšiť prístup MSP k financovaniu naďalej umožňujú investície do rizikového kapitálu a poskytujú záruky pri poskytovaní úverov MSP. Mikropodniky predstavujú 90 % z celkového počtu viac ako 100 000 MSP, ktoré doposiaľ profitovali z finančných nástrojov rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie. Očakáva sa, že ďalších 200 000 MSP z nich bude profitovať do roku 2013. Každý podnik, ktorému sa v EÚ poskytne zaručený úver, vytvorí v priemere 1,2 pracovných miest[7]. Komisia okrem toho zriadila stále finančné fórum pre MSP, v rámci ktorého sa stretávajú zástupcovia MSP, banky, prevádzkovatelia na trhu a ostatné finančné inštitúcie vrátane EIB s cieľom zaoberať sa rôznymi praktickými prekážkami, ktorým musia MSP čeliť, keď sa pokúšajú získať úver. Okrem toho sa čiastočne predĺžila platnosť dočasného rámca pre štátnu pomoc, ktorým sa umožňuje ďalšia pomoc pre MSP, a to do konca roka 2011[8].

Zlepšuje sa prístup k trhom, najmä v oblasti verejného obstarávania

Komisia aj európske normotvorné orgány vykonali značný pokrok v oblasti podpory prístupu MSP k vývoju a používaniu noriem. Niekoľko odborníkov zastupujúcich záujmy MSP sa s finančnou podporou Komisie podieľa na pretváraní európskych noriem, aby sa stali priaznivejšími pre MSP, a európske normotvorné organizácie začínajú uľahčovať prístup MSP k normám, napr. vytváraním asistenčných pracovísk a portálov pre MSP.

Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, z nedávneho prieskumu Komisie vyplýva, že MSP dnes musia v rámci verejného obstarávania čeliť menšej administratívnej záťaži a že majú lepšie príležitosti predkladať spoločné ponuky. MSP si v období 2006 –2008 zaistili 33 % z celkovej hodnoty zákaziek verejného obstarávania, čím prekročili limit daný smernicami EÚ, pričom ich celkový podiel na hospodárstve vypočítaný na základe ich celkového obratu tvorí 52 %[9].

V novembri 2010 Komisia otvorila v Číne Centrum EÚ pre MSP, ktoré európskym MSP so záujmom o vývoz na ázijský trh alebo o investovanie na tomto trhu poskytuje informácie, poradenstvo, odbornú prípravu a možnosti nadväzovať kontakty.

Podnikateľská činnosť sa vykonáva v prostredí novej inovačnej politiky

„Európsky týždeň MSP“ naďalej predstavuje celoeurópsku platformu s viac ako 1 500 podujatiam a 3 miliónmi účastníkov[10]. Táto iniciatíva bude pokračovať aj v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch. V rámci programu „Erasmus pre mladých podnikateľov“, ktorý bol spustený v roku 2009, sa začínajúcim a novým podnikateľom okrem toho ponúka relevantná odborná príprava s cieľom podporiť budovanie cezhraničných sietí a obchodnej spolupráce so skúsenými podnikateľmi. V neposlednom rade je potrebné spomenúť, že Európsku sieť vyslankýň pre podnikanie žien, ktorú Komisia zriadila v roku 2009 s cieľom inšpirovať viac žien, aby začali podnikať, dnes tvorí približne 250 úspešných podnikateliek[11].

Komisia postavila podnikateľov a MSP do centra svojej politiky v oblasti inovácií a výskumu[12]. Jej cieľom je odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré bránia tomu, „aby sa myšlienky uviedli na trh“, a podporovať podnikateľského ducha medzi študentmi a výskumníkmi . Návrh zahŕňa nové finančné nástroje pre začínajúce a rýchlo rastúce firmy, ktoré expandujú na svetových trhoch a trhoch EÚ (napr. úvery, rizikový kapitál a financovanie s rozdelením rizika), ďalšie zjednodušenie programov EÚ v oblasti výskumu a inovácií, finančne dostupné práva duševného vlastníctva a strategické využitie rozpočtov na obstarávanie. Komisia takisto plánuje podporovať klastre, ktoré by boli konkurencieschopné v medzinárodnom meradle a v rámci ktorých sa na účel výmeny poznatkov a myšlienok spájajú veľké spoločnosti a MSP, univerzity, výskumné strediská a združenia vedcov a odborníci z praxe.

Programy politiky súdržnosti[13] a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)[14] predstavujú kľúčové prostriedky na zmenu priorít SBA smerom k účelným opatreniam v praxi a na zaistenie toho, že podpora EÚ, vnútroštátna a regionálna podpora sa budú navzájom dopĺňať. Regióny vrátane vidieckych oblastí by sa mali ďalšími investíciami podnecovať, aby na základe „inteligentných špecializačných stratégií“ našli v inovačnom priestore špecifické medzery.

Vývoj v členských štátoch

Zlepšovanie podnikateľského prostredia napreduje pomaly

Všetky členské štáty uznali dôležitosť rýchleho vykonávania SBA, ale prijaté prístupy a dosiahnuté výsledky jednotlivých členských štátov sa značne líšia[15]. Hoci väčšina z nich prijala vnútroštátne ciele vzťahujúce sa na zníženie administratívnej záťaže, nie všetkým sa ich podarilo účinne znížiť. Len niekoľko členských štátov začlenilo test MSP do svojho vnútroštátneho prístupu k prijímaniu rozhodnutí (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo).

Prístup k financovaniu sa zlepšil, ale to, ako sa táto výzva vyrieši, zostáva v rukách členských štátov

Väčšina členských štátov prijala v reakcii na finančnú a hospodársku krízu opatrenia na posilnenie prístupu MSP k financovaniu, najmä k bankovým úverom, a to prostredníctvom výhodných podriadených úverov, programov úverových záruk alebo programov mikroúverov. V šiestich členských štátoch (Belgicko, Maďarsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko a najnovšie aj Fínsko) sa zriadil inštitút „úverového ombudsmana“. Vzhľadom na skutočnosť, že prístup k financovaniu je v konečnom dôsledku v prevažnej miere v rukách členských štátov, prísnejší prístup k tejto problematike je oprávnený.

Prístup na trhy sa zlepšuje vďaka tomu, že členské štáty zavádzajú inovačné postupy verejného obstarávania a elektronickej verejnej správy

Niekoľko vlád podporuje internacionalizáciu MSP, napr. prostredníctvom finančnej podpory v oblasti propagácie vývozu, stratégií na získanie prístupu na trh a účasti na obchodných veľtrhoch (Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). Niektoré z nich (napr. Dánsko, Slovinsko) sa sústredia na rýchlo rastúce spoločnosti so záujmom o internacionalizáciu, v iných sa zriadili nové agentúry na podporu vývozu (napr. Luxembursko) alebo nové programy podpory (napr. Maďarsko). Ako pilotný program sa takisto zavádza systém tútorstva, v rámci ktorého budú veľké spoločnosti podporovať internacionalizáciu MSP (napr. Francúzsko).

Len malý počet krajín oznámil, že sa na ich území začal propagovať Európsky kódex osvedčených postupov na zjednodušenie prístupu MSP k zákazkám verejného obstarávania (napr. Rakúsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). Najrozšírenejšími opatreniami v tejto oblasti, ktoré sú priaznivé pre MSP, zostávajú rozčlenenie výberových konaní na menšie celky a uľahčenie prístupu k informáciám prostredníctvom centralizovaných webových lokalít, interaktívnych webových stránok a iných výdobytkov elektronického verejného obstarávania.

Niektoré členské štáty vyvinuli nové modely zamerané na podporu spolupráce medzi spoločnosťami (napr. v Taliansku prostredníctvom obchodných sietí a v Nemecku prostredníctvom sietí klastrov).

Členské štáty musia s cieľom podporiť podnikateľskú činnosť v týchto hospodársky ťažkých časov zintenzívniť svoje úsilie zamerané na zjednodušenie konkurzného konania

V oblasti zjednodušenia konkurzného konania sa nezaznamenal žiadny pokrok. Len v piatich členských štátoch (Belgicko, Fínsko, Írsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) sa dodržiava odporúčanie ukončiť všetky právne úkony v súvislosti s likvidáciou podniku v prípade nepodvodného bankrotu do jedného roka. Rovnako tomu bolo aj v roku 2009 a v roku 2008.

Na záver je potrebné uviesť, že členské štáty vykazujú dobrý pokrok pri znižovaní nákladov spojených so založením novej spoločnosti a urýchľovaní tohto procesu. Založenie novej spoločnosti s ručením obmedzeným si v roku 2010 vyžadovalo v priemere 7 dní (12 dní v roku 2007) a s tým spojené náklady predstavovali 399 EUR (485 EUR v roku 2007)[16].

Potreba ďalších opatrení

- Od prijatia iniciatívy SBA sa podarilo veľa dosiahnuť. Komisia zostáva verná svojim záväzkom a vykonala väčšinu sľúbených opatrení. Pokiaľ však ide o členské štáty, stav je roztrieštenejší. Aby iniciatíva SBA dosiahla svoj cieľ v podobe hospodárskej politiky priaznivej pre MSP je dôležité zaistiť, aby EÚ a členské štáty v plnej miere vykonávali opatrenia, ku ktorým sa zaviazali pri prijímaní SBA. Zároveň však v hospodárskom kontexte došlo k mnohým zmenám a objavili sa nové výzvy. Na to, aby sa v rámci politiky v oblasti MSP správne reagovalo na aktuálnu situáciu, je nevyhnutné jej ďalšie preskúmanie.

- Na základe týchto skutočností sa v rámci preskúmania iniciatívy SBA navrhuje súbor nových opatrení, ktorých cieľom je reagovať na výzvy, ktoré priniesla hospodárska kríza , a ďalej rozvíjať existujúce opatrenia v súlade so stratégiou Európa 2020 , a to v týchto oblastiach:

- zaistiť, aby sa inteligentná regulácia stala pre európske MSP skutočnosťou,

- venovať osobitnú pozornosť potrebám MSP v oblasti financovania,

- zaistiť široké ponímanie posilnenia prístupu MSP na trh,

- podporovať MSP, pokiaľ ide o ich príspevok k hospodárstvu založenému na účinnom využívaní zdrojov, ako aj

- podporovať podnikanie, vytváranie pracovných miest a inkluzívny rast.

Tieto opatrenia prinesú ovocie, len ak budú vychádzať zo silnej správy MSP. Spôsoby, ako dosiahnuť zlepšenie v tejto oblasti, sa navrhujú v preskúmaní iniciatívy SBA a zainteresované strany pritom zohrávajú jednoznačnú úlohu.

NOVÉ PODNETY PRE INICIATÍVU SBA

Inteligentná regulácia sa musí pre európske MSP stať skutočnosťou

Vykonávanie zásady „najskôr myslieť v malom“ zostáva centrálnym princípom SBA. Vyplýva z toho zjednodušenie regulačného a administratívneho prostredia, v ktorom MSP pôsobia, a to najmä prostredníctvom navrhnutia príslušných pravidiel vrátane zásady „len raz“ alebo prostredníctvom používania nástrojov ako napr. elektronickej verejnej správy alebo riešení jednotného kontaktného miesta. Hoci tak Komisia, ako aj členské štáty vyvíjajú stále viac úsilia na vykonávanie danej zásady, ešte stále existuje priestor na zvýšenie systematickosti pri jej uplatňovaní, a to na základe programu inteligentnej regulácie EÚ[17].

Komisia ďalej posilní uplatňovanie „testu MSP“ v rámci svojho postupu posudzovania vplyvu, aby tak zaistila, že vplyv na MSP sa vo všetkých príslušných návrhoch právnych predpisov a politík dôkladne zanalyzuje a zohľadní, pričom sa vždy, keď to bude možné a primerané, jasne uvedie kvantifikovaný vplyv na MSP. Komisia bude v rámci „kontroly svojich návrhov z hľadiska konkurencieschopnosti“ analyzovať schopnosť európskych podnikov, a najmä MSP, presadiť sa v konkurenčnom prostredí na trhoch EÚ a v zahraničí. Pri uplatňovaní „testu MSP“ sa okrem toho musia uznať a zohľadniť rozdiely medzi mikropodnikmi, malými podnikmi a strednými podnikmi a vo vhodných prípadoch by sa mali naplánovať osobitné opatrenia, ako napr. zníženie poplatkov alebo zjednodušenie povinností týkajúcich sa vykazovania. Vždy, keď sa členským štátom ponechá možnosť vykonávať tento druh opatrení, mali by ju využiť. Podobne platí, že členské štáty by sa pri transpozícii smerníc do vnútroštátnych právnych predpisov mali vyhýbať prekročeniu požiadaviek právnych predpisov EÚ (tzv. „pozlacovanie“). Komisia potvrdzuje, že je pripravená pomáhať členským štátom s touto úlohou.

S cieľom zaistiť, aby regulačný rámec zodpovedal svojmu účelu, a s cieľom identifikovať kumulatívne vplyvy právnych predpisov Komisia podrobí platné právne predpisy „kontrole spôsobilosti“, čím sa hodnotenia jednotlivých právnych predpisov doplnia o komplexnejší prístup. Pomôže to identifikovať nezrovnalosti a zastarané alebo neúčinné opatrenia a ďalej sa tým zníži záťaž MSP vrátane podnikov pôsobiacich v iných ako priemyselných odvetviach, napr. v oblasti obchodu alebo remesiel. Takýto prístup sa v súčasnosti vyvíja v oblasti služieb s cieľom preskúšať celkové fungovanie jednotného trhu služieb, najmä z pohľadu MSP[18].

Jedným z hlavných cieľov je zjednodušenie. Pokiaľ ide o menšie kótované spoločnosti, Komisia do októbra 2011 zjednoduší požiadavky týkajúce sa transparentnosti a vykazovania. Komisia okrem toho ako následné opatrenie k zelenej knihe o politike v oblasti auditu práve pracuje na posúdení zjednodušenia požiadaviek týkajúcich sa auditu malých firiem[19].

Aktívna účasť zainteresovaných strán na vývoji politiky EÚ v oblasti MSP je podstatným prvkom iniciatívy SBA. Rozhodnutie predĺžiť obdobie Komisiou poriadanej verejnej konzultácie z ôsmich na dvanásť týždňov od roku 2012 by malo zainteresovaným stranám poskytnúť viac času na to, aby konzultovali svojich členov a aby skonsolidovali svoje postoje k iniciatívam týkajúcim sa MSP. Upravené panely pre MSP siete Enterprise Europe Network dopĺňajú spätnú väzbu etablovaných orgánov zastupujúcich MSP na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ.

Je potrebné posilniť úsilie zamerané na zvýšenie citlivosti verejných správ na potreby MSP, a to najmä intenzívnejším využívaním riešení elektronickej verejnej správy. V Akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu[20] sa stanovuje široké spektrum opatrení, ktorými sa MSP umožní, aby nemuseli toľko času venovať administratívnym postupom vrátane prostredníctvom propagovania cezhraničného elektronického obstarávania. Komisia bude rovnakým spôsobom spolupracovať s členskými štátmi na ďalšom vývoji „jednotných kontaktných miest“ zameraných na značné zjednodušenie takýchto postupov, aby sa z nich stali ľahko použiteľné portály elektronickej verejnej správy umožňujúce elektronické vyplnenie všetkých potrebných administratívnych náležitostí, a to i v cezhraničnom kontexte.

Komisia: zaistí, aby boli odborné znalosti MSP v plnej miere k dispozícii pri posudzovaní vplyvu nových návrhov týkajúcich sa MSP, pričom prípadne zohľadní rôzne veľkosti podnikov, v rámci EÚ podporí uplatňovanie zásady „len raz“, na základe ktorej by verejné a správne orgány nemali opätovne požadovať tie isté informácie, údaje, dokumenty alebo osvedčenia, ktoré im už boli poskytnuté v súvislosti s inými postupmi, zjednoduší účtovný rámec EÚ, a to preskúmaním základných požiadaviek vzťahujúcich sa na výročné a konsolidované účty (4. a 7. smernica) spoločností s ručením obmedzeným, v súlade s oznámením o inteligentnej regulácii preskúma možnosť obmedziť „pozlacovanie“ členskými štátmi, vykoná „kontroly spôsobilosti“ s cieľom posúdiť, či regulačný rámec danej politickej oblasti zodpovedá svojmu účelu a ak nie, posúdi, čo by sa malo zlepšiť, vykoná „kontroly výkonnosti“ jednotného trhu s cieľom identifikovať a prípadne odstrániť ťažkosti týkajúce sa vzájomného pôsobenia simultánne uplatniteľných právnych predpisov EÚ v sektore služieb. Členské štáty sa vyzývajú, aby: systematicky použitím „testu MSP“ posudzovali vplyv právnych predpisov na MSP, pričom prípadne zohľadnia rôzne veľkosti podnikov, vo vymedzenom období každého roka predložili plán právnych predpisov vzťahujúci sa na podniky, ktoré nadobudnú účinnosť počas budúceho rozpočtového obdobia, uplatňovali zásadu „najskôr myslieť v malom“ nielen na právne predpisy, ale aj na správne postupy, ktoré majú vplyv na MSP (napr. zavedením jedného kontaktného miesta a obmedzením povinností týkajúcich sa vykazovania). |

Hospodárska situácia si vyžaduje, aby sa potrebám MSP v oblasti financovania venovala osobitná pozornosť

- V rámci iniciatívy SBA sa EÚ a členské štáty vyzývajú, aby uľahčili prístup MSP k financovaniu vrátane podporovania včasných platieb v obchodných transakciách. Hospodárska kríza spôsobila zhoršenie finančnej situácie a úverovej bonity mnohých MSP, a to napriek založeniu ich činnosti na funkčne schopnom obchodnom modeli a napriek pevnej klientskej základni. Z posledných prieskumov úverov, ktoré vykonala Európska centrálna banka (ECB), vyplýva, že mnohé európske banky sprísnili svoje normy týkajúce sa poskytovania úverov spoločnostiam[21]. Potrebné sú nové iniciatívy, ktorými by sa zlepšil prístup MSP k financovaniu vrátane financovania prostredníctvom kapitálových trhov a podnietenia investícií prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky. Mnohé MSP reagujú v dôsledku vysokej miery zadlženosti citlivejšie na ťažké podmienky na finančnom trhu. Členské štáty by preto mali stimulovať investovanie výnosov do vlastného imania, pričom by mali zohľadňovať skutočnosť, že potreby nových podnikov zameraných na rast sa líšia od potrieb už etablovaných európskych MSP. Verejné programy financovania MSP by sa s cieľom reagovať na známe zlyhania trhu mali posilniť tak na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni a mali by sa upraviť, aby sa zlepšila ich dostupnosť. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať problematike financovania prvej fázy rastu firiem.

Nové regulačné opatrenia pre finančné inštitúcie zavedené buď na úrovni EÚ alebo členskými štátmi by sa mali primerane nastaviť a mali by ich sprevádzať posúdenia vplyvu („test MSP“). Komisia zohľadní vplyv na poskytovanie úverov pre MSP najmä pri navrhovaní požiadaviek týkajúcich zvýšenia kapitálu bánk v roku 2011.

Zlepšené a efektívnejšie programy úverových záruk sú nevyhnutné pre MSP, ktoré nemajú vždy k dispozícii zábezpeku. Platí to najmä pre MSP, ktoré si požičiavajú malé sumy, keďže zlepšenie poskytovania mikroúverov môže posilniť podnikateľskú činnosť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Komisia na tento účel zaviedla nástroj mikrofinancovania Progress[22] a pracuje na tom, aby podnietila výmenu osvedčených postupov v oblasti mikrofinancovania, propagovala odbornú prípravu pre mikrofinančné inštitúcie a poskytovala im podporu, a to najmä v rámci akcie JASMINE[23], pričom podporuje navrhovanie etického kódexu[24]. Je dôležité, aby všetky banky, a to nezávisle od ich veľkosti, mali prístup k všetkým finančným nástrojom EÚ. Okrem toho by sa banky mohli podporovať, aby vypracovali osobitné kritériá vzťahujúce sa na úverovú bonitu MSP, pričom by zohľadnili napríklad kvalitatívne kritériá.

Nedostatok rizikového kapitálu na trhu si vyžaduje, aby sa zvýšila jeho ponuka a aby boli k dispozícii kvalitné firmy s rastových potenciálom, do ktorých sa dá investovať. Aby sa zlepšila schopnosť podnikateľov reagovať na obavy investorov a aby boli pripravení na investície, mali by sa viac šíriť osvedčené postupy, ktoré v oblasti odbornej prípravy v Európe existujú. Okrem toho existuje potreba zriadiť na európskej úrovni kritéria kvality vzťahujúce sa na dobré programy investičnej pripravenosti, aby sa tak podnikateľským subjektom pomohlo vybrať si správny program.

Takisto je potrebné, aby investori boli lepšie informovaní o príležitostiach, ktoré ponúkajú vývojové vyhliadky kótovaných MSP a ktoré spočívajú vo vytvorení podmienok pre efektívnu sieť búrz alebo osobitných regulovaných trhov zameraných na MSP, ako aj vo väčšom prispôsobení požiadaviek týkajúcich sa kótovania a zverejňovania potrebám MSP.

Komisia prijme akčný plán zameraný na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu vrátane prístupu k rizikovému kapitálu a kapitálovým trhom a bude sa snažiť lepšie zosúladiť ponuku rizikového kapitálu a dopytu po ňom, a to v rámci siete Enterprise Europe Network .

Finančná podpora EÚ

Komisia zastáva názor, že finančné nástroje by mali zohrávať väčšiu úlohu pri uľahčovaní prístupu MSP k financovaniu, pričom by zároveň mali mať dôležitý pákový efekt na kapitál, ktorý je k dispozícii na poskytovanie úverov. Komisia v rámci svojho celkového návrhu viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013 navrhne s cieľom pomôcť MSP pri investovaní a raste úpravu a posilnenie existujúceho súboru inovačných finančných nástrojov, medzi ktoré patrí záručný program pre MSP a RSFF[25]. Komisia bude venovať zvláštnu pozornosť zabezpečeniu toho, aby budúce finančné nástroje EÚ zohrávali kľúčovú úlohu pri zaistení správnej reakcie na nedostatky trhu, ktoré majú vplyv na MSP.

Na regulačné nedostatky sa okrem toho bude reagovať aj tým, že efektívny jednotný európsky trh pre fondy rizikového kapitálu sa stane skutočnosťou, pričom sa zohľadnia všetky prvky, ktoré brzdia hladké fungovanie trhu pre fondy rizikového kapitálu a bránia rastu a pričom sa prípadne zaistí primeraná ochrana drobných investorov.

Výzva Európskej rady z februára 2011 zameraná na zjednodušenie nástrojov EÚ podporujúcich výskum a inovácie má za cieľ uľahčiť vyžívanie týchto nástrojov inovačnými spoločnosťami, a to najmä prostredníctvom nového zosúladenia dôvery a kontroly. Európska rada vyzýva, aby sa posúdilo, ako sa najlepšie dajú splniť potreby rýchlo rastúcich inovačných spoločností, a to na základe trhovo orientovaného prístupu. Komisia bola v tejto súvislosti takisto vyzvaná, aby preskúmala uskutočniteľnosť iniciatívy na podporu výskumu v malých podnikoch. Verejné obstarávanie by sa malo zamerať na vytváranie väčšieho dopytu po inovačnom tovare a inovačných službách a práva duševného vlastníctva by sa mali lepšie valorizovať, tak ako sa načrtáva v hlavnej iniciatíve s názvom Únia inovácií.

Komisia zintenzívni svoje opatrenia s cieľom uľahčiť prístup MSP k programom financovania EÚ. Naďalej bude nadväzovať na efektívne prideľovanie prostriedkov z rozpočtu na politiku súdržnosti v prospech podpory podnikania, najmä pokiaľ ide o časť, ktorá sa priamo zameriava na MSP[26]. Takisto bude pokračovať vo vydávaní výziev venovaných MSP v rámci súčasného rámcového programu v oblasti výskumu a v poskytovaní zlepšenej podpory používateľom. Komisia takisto zvažuje navrhnutie spoločného strategického rámca, ktorý by sa vzťahoval na všetky súčasné programy a iniciatívy v oblasti výskumu a inovácií a z ktorého by profitovali najmä MSP, keďže takýmto rámcom by sa im poskytli jednoduchšie administratívne a finančné pravidlá, súbor upravených nástrojov pre MSP, ktoré by sa plynulo vzťahovali na celý inovačný reťazec, a jednotné kontaktné miesto pre poradenstvo a podporu.

Prebiehajúce zjednodušenie nariadenia o rozpočtových pravidlách[27] by takisto malo mať pozitívny vplyv na prístup MSP k financovaniu Únie a na ich účasť na tomto financovaní.

Komisia: sa bude v rámci upraveného a rozšíreného súboru finančných nástrojov snažiť pomôcť väčšiemu počtu príjemcov – MSP, a to prostredníctvom posilnenia programov úverových záruk, ktorými sa podporia investície, rast, inovácie a výskum, ešte viac sprístupní programy financovania EÚ malým a stredným podnikom, a to prostredníctvom ďalších postupov zjednodušenia, prijme v roku 2011 akčný plán zameraný na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu vrátane prístupu k rizikovému kapitálu, ako aj cielené opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti investorov o príležitostiach, ktoré MSP ponúkajú, zváži prijatie nového legislatívneho režimu na zaistenie toho, aby fondy rizikového kapitálu zriadené v ktoromkoľvek členskom štáte mohli do roka 2012 v rámci EÚ voľne fungovať a investovať, v súlade s požiadavkou Európskej rady preskúma možnosť zriadenia nástroja valorizácie práv duševného vlastníctva na európskej úrovni, najmä s cieľom uľahčiť prístup MSP k trhu vedomostí. |

Členské štáty sa vyzývajú, aby: uľahčili prístup MSP k štrukturálnym fondom, a to tak, že MSP umožnia, aby všetky údaje, ktoré sú potrebné na podporu zo štrukturálnych fondov, museli podávať len raz, vyvinuli riešenia typu „úverový ombudsman“ zamerané na ďalšie uľahčenie dialógu medzi MSP a úverovými inštitúciami, zaistili, aby nezrovnalosti v daňovom režime neviedli k dvojitému zdaneniu, ktoré by obmedzovalo cezhraničné investovanie v oblasti rizikového kapitálu, vytvorili jednotné kontaktné miesta, kde MSP môžu žiadať o európske, vnútroštátne a miestne granty. |

Široké ponímanie posilnenia prístupu MSP na trh

- V rámci iniciatívy SBA sa Komisia a členské štáty vyzývajú, aby podporovali a podnecovali MSP, aby pri vyrovnávaní sa s výzvou, ktorú udržateľné hospodárstvo predstavuje, profitovali z jednotného trhu vrátane digitálneho jednotného trhu a rastu trhov mimo EÚ. V stratégii Európa 2020 sa okrem toho stanovuje niekoľko opatrení zameraných na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ vzhľadom na jej hlavných obchodných partnerov, a to najmä prostredníctvom stanovenia priemyselnej politiky v ére globalizácie a stanovenia obnovenej obchodnej stratégie[28], ako aj opatrení zameraných na propagáciu Európy založenej na účinnom využívaní zdrojov. Na záver je potrebné uviesť, že v oznámení s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“[29] sa stanovujú ambiciózne ciele zamerané na zlepšenie jednotného trhu a predstavuje sa komplexný balík opatrení.

Maximálne využitie jednotného trhu malými a strednými podnikmi

Aj napriek značnému pokroku v pomoci malým a stredným podnikom využívať jednotný trh, zostávajú MSP z rôznych dôvodov naďalej opatrné, pokiaľ ide vykonávanie cezhraničných činností. Vykonávanie cezhraničných platieb sa často považuje za nákladné a zaťažujúce a podobne to platí aj pre nástroje, ktoré sú k dispozícii na riešenie možných konfliktov s klientmi, najmä pri elektronickom obchodovaní. Kľúčovým prvkom dobre fungujúceho jednotného trhu je uľahčenie cezhraničného vymáhania pohľadávok. Keďže viac ako 60 % cezhraničných pohľadávok sa naďalej nedarí vymôcť, Komisia predloží opatrenia zamerané na uľahčenie cezhraničného vymáhania pohľadávok[30].

Takisto je potrebné ďalej uľahčiť prístup MSP k zákazkám verejného obstarávania, ktoré predstavujú 17 % HDP EÚ, a to najmä prostredníctvom ďalšieho zjednodušenia[31]. Prístup MSP k normám a zohľadnenie ich záujmov v rámci normotvorného procesu sa zlepšuje, i keď pomaly. Situácia by sa ešte stále mohla zlepšiť, aby sa okrem iného zaistila vyvážená účasť zainteresovaných strán na normotvornom procese. Rozdiely v práve obchodných spoločností, zmluvnom práve a v daňových systémoch môžu byť spojené s ťažkosťami a nákladmi v takom rozsahu, že odradia podnikateľov od toho, aby svoju podnikateľskú činnosť rozšírili aj na iné členské štáty. Komisia preto navrhne jednotný súbor pravidiel na výpočet vymeriavacieho základu dane z príjmu právnických osôb v celej EÚ, aby sa tak MSP uľahčilo rozširovanie ich podnikateľskej činnosti v rámci jednotného trhu. Takisto sa navrhnú iniciatívy vzťahujúce sa na fungovanie DPH, aby sa obmedzila administratívna záťaž podnikov a podporila cezhraničná činnosť. MSP okrem toho často narážajú na neférové zmluvné podmienky a praktiky, ktoré im ukladajú rôzni aktéri dodávateľského reťazca.

Komisia prijíma opatrenia, aby zaistila, že pre MSP budú existovať optimálne podmienky na cezhraničné obchodovanie vrátane obchodovania cez internet. Vďaka jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) sa MSP umožní, aby profitovali z jednoduchších platobných úprav so zníženými nákladmi a z toho, že v rámci jednotného trhu nebude potrebné použiť viac ako jeden bankový účet[32]. SEPA takisto poskytuje platformu na vývoj celoeurópskej elektronickej fakturácie a na jej hromadné prijatie malými a strednými podnikmi. Komisia v rámci svojej „digitálnej agendy“ takisto zdôraznila potenciál online podnikania, pričom sa stanovil osobitný cieľ, podľa ktorého by do roku 2015 malo online nákupy/predaj vykonávať 33 % MSP. Komisia okrem toho s cieľom podporiť lacnú, jednoduchú a rýchlu nápravu, a tým ponúknuť efektívnu alternatívu k drahším a zdĺhavejším súdnym konaniam, v súčasnosti pripravuje návrh právneho predpisu zameraného na podporu systémov alternatívneho riešenia sporov (ADR) v EÚ vrátane možného vývoja online systému riešenia sporov pre transakcie elektronického obchodovania, ktorý by bol platný v celej EÚ a vzťahoval by sa tak na situácie B2B, ako aj na situácie B2C.

Komisia v rámci jednotného trhu dôkladne zanalyzuje neférové obchodné praktiky a zmluvné doložky v medzipodnikovom prostredí a v prípade potreby predloží návrh právneho predpisu zameraného na ochranu podnikov pred neférovými zmluvnými podmienkami. Komisia okrem toho vydá oznámenie týkajúce sa smernice o klamlivej a porovnávacej reklame[33], aby sa tak preskúmali problémy, ktorým MSP musia často čeliť, ako napr. podvodné adresárové spoločnosti. Komisia bude takisto pracovať na zaistení ochrany MSP v hospodársky závislých situáciách pred neférovými obchodnými praktikami a na zaistení toho, aby takéto MSP mali možnosť domáhať sa účinnej nápravy vždy, keď sa takéto praktiky uplatňujú v rámci dodávateľských reťazcov.

V rámci právnych predpisov a politík EÚ sa uznáva, že je dôležité, aby sa spotrebiteľom poskytli náležité informácie o výrobnom procese vrátane informácií o výrobcovi a pôvode výrobkov, ktoré sa uvádzajú na jednotný trh[34]. Osobitná pozornosť sa venuje dodržiavaniu noriem ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, noriem zaisťujúcich hygienickosť a bezpečnosť výrobkov a pravidiel ochrany životného prostredia. Zatiaľ čo sa v Parlamente a v Rade za podpory Komisie diskutuje o legislatívnych iniciatívach zameraných na zlepšenie regulačného rámca[35], MSP by mali byť lepšie informované o tom, ako môžu využiť platné právne nástroje EÚ na ochranu svojich legitímnych záujmov pred neférovými obchodnými praktikami a klamlivými informáciami.

MSP sú pravidelne poškodzované protisúťažnými praktikami, ako napr. kartelmi alebo zneužívaním dominantného postavenia. Komisia s cieľom preskúmať varianty, ako môžu MSP efektívne uplatniť svoje právo na plné odškodnenie za takýto druh ujmy, začala verejnú konzultáciu o koherentnom európskom prístupe ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu.

Na záver je potrebné uviesť, že značné množstvo informácií a rád týkajúcich sa jednotného trhu sa podnikom poskytuje prostredníctvom informačných služieb EÚ (ako napr. Enterprise Europe Network, European Small Business Portal, SOLVIT, Your Europe – Business Portal) a vnútroštátnych webových stránok. Tým sa MSP umožňuje prístup k informáciám v ich vlastnom jazyku. Členské štáty by mali zároveň propagovať informačné služby Komisie a mali by zaistiť intenzívnejšiu koordináciu informačných nástrojov Komisie s vnútroštátnymi informačnými nástrojmi.

Komisia: dôkladne zanalyzuje neférové obchodné praktiky v EÚ a v prípade potreby predloží návrh právneho predpisu, predloží daňové iniciatívy, ako napr. návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) a novú stratégiu v oblasti DPH zameranú najmä na odstránenie daňových prekážok a administratívnej záťaže, ktorým musia MSP v rámci jednotného trhu čeliť, v roku 2011 preskúma európsky normotvorný systém, vypracuje usmerňovací dokument vysvetľujúci pravidlá označovania pôvodu a MSP bude informovať o prostriedkoch, ktoré sú im k dispozícii na ochranu ich legitímnych záujmov, navrhne nástroj v oblasti európskeho zmluvného práva, ktorý by reagoval na potreby MSP snažiacich sa vstúpiť na nové trhy, zriadi jednotný postup na uľahčenie cezhraničného vymáhania pohľadávok, v rámci ktorého veriteľovi umožní zadržať peniaze, ktoré má jeho dlžník na bankovom účte v inom členskom štáte. |

Členské štáty sa vyzývajú, aby: v plnej miere vykonávali „Európsky kódex osvedčených postupov na zjednodušenie prístupu MSP k zákazkám verejného obstarávania“, podporovali online uverejňovanie ľahko prístupných a bezplatných zhrnutí európskych noriem, pričom by sa jasne označili zmeny vykonané v rámci revízie noriem. Komisia bude, a členské štáty sa vyzývajú, aby: vyvíjať/vyvíjali spoločnú snahu o posilnenie elektronickej interoperability v rámci vnútorného trhu, najmä vykonávaním návrhu rozhodnutia vyplývajúceho z Aktu o jednotnom trhu do roku 2012, ktorým by sa zaistilo vzájomné uznávanie elektronickej identifikácie a elektronického overovania v celej EÚ, a preskúmaním smernice o elektronických podpisoch v roku 2011. |

Podpora MSP obstáť na globalizovaných trhoch

- Globalizované trhy ponúkajú MSP z EÚ nové obchodné príležitosti. Podľa nedávno vykonanej štúdie[36] sú v medzinárodnom meradle aktívnejšie ako MSP z USA a Japonska. 25 % MSP z EÚ vykonáva vývozné transakcie alebo ich počas uplynulých 3 rokov vykonalo/vykonávalo, pričom v prípade 13 % z nich sa cieľ vývozu nachádza/nachádzal za hranicami jednotného trhu EÚ. V štúdii sa zároveň poukazuje na obrovský nevyužitý trhový potenciál, najmä v krajinách BRIC[37], na ktoré bude podľa odhadov do roku 2030 pripadať 60 % svetového HDP. V súčasnosti na tieto trhy vyváža len 7 % až 10 % vyvážajúcich MSP z EÚ.

Na to, aby boli MSP schopné úspešne vstúpiť na trhy tretích krajín, musia mať náležité zručnosti, podporu vhodného politického rámca, ktorý im umožní získať konkurenčnú výhodu, a rovnaké podmienky, pokiaľ ide o reagovanie na prekážky, ako napr. zahraničné regulačné rámce a necolné bariéry[38]. Komisia zvažuje celý rad variantov vrátane pomoci pri vstupe na trh a usmernení týkajúcich sa regulačných otázok, normalizácie a posúdenia zhody. Zohľadňujú sa pritom služby poskytované existujúcimi podnikateľskými organizáciami, sieťou Enterprise Europe Network, ako aj Centrom EÚ pre obchod a technológie v Indii a Centrom EÚ pre MSP v Číne. MSP zároveň profitujú z opatrení prijatých v kontexte stratégie pre prístup na trh, ako napr. databázy pre prístup na trh alebo práce viac ako 30 tímov pre prístup na trh, ktorú tieto tímy vykonávajú na kľúčových vývozných trhoch, pričom sa v jej rámci s cieľom zlepšiť prístup európskych spoločností na tieto trhy spájajú miestne odborné znalosti zástupcov delegácií EÚ, veľvyslanectiev členských štátov a podnikov EÚ[39].

Komisia je aktívna pri podporovaní nových foriem spolupráce medzi spoločnosťami vrátane spolupráce medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v rôznych regiónoch alebo krajinách. Predstavuje to nový model spolupráce prostredníctvom klastrov a podnikateľských sietí, vďaka ktorým sa podnikom umožňuje, aby pri dosahovaní spoločného cieľa spojili svoje sily bez toho, aby stratili svoju nezávislosť, a vďaka ktorým sa pritom bude podnecovať prijatie koherentného a koordinovaného prístupu. Komisia vypracuje štúdiu, v ktorej sa bude snažiť zistiť, ako sa takýto druh spolupráce dá na európskej úrovni najlepšie podporiť.

Komisia popritom začiatkom roka 2011 spustí nové opatrenia zamerané na podporu klastrov svetovej kvality, a to konkrétne na podporu medzinárodných činností v rámci klastrov, excelentnosti riadenia klastrov a rozšírenia Európskeho strediska pre monitorovanie klastrov (European Cluster Observatory).

Komisia bude ako súčasť medzinárodnej agendy EÚ podporovať v rámci svojej dvojstrannej a viacstrannej spolupráce s tretími krajinami oblasti, ktoré majú pre MSP osobitný význam (napr. uľahčenie obchodovania), ako aj začlenenie zásad SBA do príslušných dohôd a do mechanizmov monitorovania a koordinácie, ktoré s nimi súvisia. Okrem toho sa bude usilovať o odstránenie necolných bariér a obmedzení vzťahujúcich sa na prístup k surovinám, a to prostredníctvom nasadenia dostupných nástrojov obchodnej politiky. Týmto sa takisto prispeje k ďalšiemu otvoreniu sektorov, ktoré sú pre MSP ešte stále prevažne neprístupné, ako napr. trhov služieb a zákaziek verejného obstarávania, a pomôže sa tým pri presadzovaní práv duševného vlastníctva.

Komisia: predloží v roku 2011 novú stratégiu pre podporu MSP z EÚ na trhoch mimo Európskej únie a stratégiu pre globálne konkurencieschopné klastre a siete[40], pričom osobitnú pozornosť bude venovať analýze úlohy, ktorú tieto klastre a siete zohrávajú pri zlepšovaní konkurencieschopnosti MSP, bude reagovať na problémy MSP súvisiace s nasadzovaním nástrojov na ochranu obchodu EÚ, a to tak, že zvýši informovanosť o týchto nástrojoch a zintenzívni pomoc pri ich nasadzovaní, bude vyvíjať systematické úsilie zamerané na odstránenie necolných bariér v rámci dohôd o voľnom obchode a na uľahčenie prístupu MSP na trhy tretích krajín, ako aj na pomoc pri presadzovaní PDV, a to v súlade s obnovenou obchodnou politikou. Členské štáty sa vyzývajú, aby: podporovali vytváranie sietí MSP v súlade s pravidlami Spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc a hospodársku súťaž, podnecovali MSP, aby si prenajímali alebo kupovali špecializované odborné znalosti s cieľom pomôcť spoločnostiam pri raste, inovačných činnostiach a internacionalizácii. |

Podpora MSP, pokiaľ ide o ich príspevok k hospodárstvu založenému na účinnom využívaní zdrojov

- Komisia prijala opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti MSP o otázkach týkajúcich sa životného prostredia a energetiky a podporuje MSP pri vykonávaní právnych predpisov, pri posudzovaní ich environmentálnej a energetickej účinnosti a pri zlepšovaní zručností a zvyšovaní kvalifikácie. Je síce potrebné, aby sa tieto opatrenia zintenzívnili, ale stratégiou Európa 2020 sa pozornosť presmerovala na podporu MSP, aby sa stali kľúčovými aktérmi pri prechode na rast založený na účinnom využívaní zdrojov. Hoci pre MSP existujú určité trhové stimuly na optimalizáciu využívania zdrojov, v mnohých prípadoch nie je jednoduché trhové signály identifikovať alebo interpretovať a MSP musia okrem toho čeliť obmedzeniam v oblasti informácií, ako aj v oblasti časových, ľudských a finančných zdrojov. Na prekonanie týchto prekážok je potrebné, aby mali k dispozícii primerané finančné prostriedky vrátane prostriedkov z regionálnych programov podpory podnikania, aby včas získali informácie a aby im organizácie zamerané na podporu podnikania, ako napr. obchodné komory a konzultačné služby, poskytli konkrétnu pomoc. Tento prechod sa môže podporiť vývinom stimulov zameraných na podnietenie auditov v oblasti energetiky a zdrojov.

Trhovo orientované nástroje sa takisto môžu použiť na podnietenie správania, ktoré by viedlo k účinnému využívaniu zdrojov, a tým môžu prispieť k vytváraniu pracovných miest a k hospodárskemu rastu.

Komisia vytvorí osobitný rámec, ktorým sa MSP umožní, aby prijali výzvu, ktorú hospodárstvo založené na účinnom využívaní zdrojov predstavuje, a aby vyťažili z jeho potenciálu. Komisia: bude najmä vykonávať nový plán energetickej účinnosti a vykročí na cestu smerom k akčnému plánu pre ekologické inovácie, v rámci ktorého sa pri podporovaní vytvárania sietí, nízkouhlíkových technológií a inovácií založených a účinnom využívaní zdrojov osobitná pozornosť venuje MSP, bude najmä ďalej vyvíjať osobitné opatrenia, pokiaľ ide o odborníkov na životné prostredie a energetiku v rámci siete Enterprise Europe Network, na základe ktorých sa medzi regiónmi s mnohými skúsenosťami a zaostávajúcim regiónmi bude vykonávať transfer poznatkov o aktuálnych metodikách a osvedčených postupoch, sieť Enterprise Europe Network bude MSP podporovať pri predávaní výrobkov a služieb, ktoré vznikli na základe osvedčených postupov, najmä na základe nízkouhlíkových technológií, na trhu, panely pre MSP a databázy spätnej odozvy SMP v rámci siete Enterprise Europe Network sa budú používať na zlepšenie kvality právnych predpisov v oblasti životného prostredia vrátane ich vykonávania. |

Členské štáty sa vyzývajú, aby: lepšie využili možnosti štátnej pomoci na podporu investícií v oblasti životného prostredia a energetiky, pomohli MSP získať manažérske a odborné zručnosti, ktoré sú potrebné na to, aby sa ich podnikateľská činnosť prispôsobila nízkouhlíkovému hospodárstvu založenému na účinnom využívaní zdrojov, a to okrem iného prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, poskytli regulačné stimuly MSP zaregistrovaným v Schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a ISO 14.000 a prijali opatrenia, vďaka ktorým by sa mikropodniky a malé podniky podporili vo využití zjednodušených schém typu EMAS, ako napr. „EMAS-EASY“. |

Podpora podnikania, vytvárania pracovných miest a inkluzívneho rastu

- MSP vytvárajú v rámci EÚ najviac pracovných miest, ale hospodárska kríza im spôsobila stratu približne 3,25 mil. pracovných miest.

V súčasnej situácii je potrebné, aby členské štáty viac zjednodušili administratívne požiadavky a postupy súvisiace s likvidáciou krachujúceho podniku. Okrem toho približne jedna tretina podnikov krachuje v súvislosti s prevodom podniku. Je preto nevyhnutné zlepšiť rámcové podmienky prevodu podnikov, keďže počas budúceho desaťročia sa bude musieť každý rok previesť až 500 000 podnikov poskytujúcich 2 milióny pracovných miest[41]. V roku 2011 Komisia predloží súbor politických odporúčaní vychádzajúcich zo štúdie, v ktorej sa meria rozsah bankrotov a problémov druhej šance.

Komisia ako súčasť hlavnej iniciatívy s názvom „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“[42] posúdi, ktoré zručnosti budú v budúcnosti potrebné v mikropodnikoch a remeselných podnikoch (a podnikoch tohto typu). V iniciatíve s názvom „Mládež v pohybe“ [43] sa okrem toho zdôrazňuje odborná príprava, a to s cieľom zaistiť, aby vzdelávacie systémy skutočne poskytovali správne zručnosti na začatie a riadenie MSP.

Len príliš malé množstvo inovačných MSP v EÚ sa rozrastie na veľké spoločnosti úspešné v globálne meradle. Zostávajúce prekážky, ktoré podnikateľom bránia, aby „myšlienky uviedli na trh“ sa musia odstrániť, a to použitím širokého spektra politických nástrojov založených na širokej koncepcii inovácií v oblasti výrobkov a služieb, medzi ktoré patria akékoľvek zmeny, ktoré urýchľujú a zlepšujú spôsob, ktorým podniky navrhujú, vyvíjajú, vyrábajú a prinášajú na trh nové výrobky a služby, ako sa stanovuje v oznámení s názvom Únia inovácií[44]. Komisia preskúma realizovateľnosť monitorovania inovačnej výkonnosti mikropodnikov a navrhne integrovaný rámec pre vývoj a podporu elektronických zručností potrebných na zaistenie inovácií a konkurencieschopnosti, pričom osobitnú pozornosť bude venovať malým podnikom, začínajúcim podnikom a novým podnikom zameraným na rast („gazelám“).

Existujú aj MSP, ktoré sa riadia obchodnými modelmi odlišnými od tradičných kapitálových spoločností. Do tejto kategórie známej ako „sociálne hospodárstvo“ patria okrem iného neziskové združenia, nadácie, družstvá, spoločnosti založené na princípe vzájomnosti a podobné právne formy. Komisia oznámila v Akte o jednotnom trhu celý rad opatrení, ktorými sa pre všetkých zaistia rovnaké podmienky, čím reagovala na osobitné potreby týchto subjektov. Týmito opatreniami sa bude na jednej strane reagovať na problémy súvisiace s družstvami, nadáciami a spoločnosťami založenými na princípe vzájomnosti a na druhej strane na problémy podnikov, ktoré sledujú sociálne ciele.

Komisia: zriadi v najmenej 10 krajinách EÚ systémy tútorstva pre podnikateľky, v rámci ktorých sa im bude poskytovať poradenstvo a podpora pri začínaní činnosti, prevádzkovaní a zaistení rastu ich podnikov, identifikuje osvedčené postupy na podporu prevodu podnikov a začne kampaň na ich propagáciu, prijme do konca roku 2011 iniciatívu sociálneho podnikania zameranú na podniky, ktoré sledujú sociálne ciele. |

Členské štáty sa vyzývajú, aby: do roku 2012 uskutočnili odporúčanie stanovené v akčnom pláne SBA zamerané na zníženie času potrebného na založenie nových podnikov na 3 pracovné dní a na zníženie s tým spojených nákladov na 100 EUR, do konca roku 2013 znížili čas, ktorý je potrebný na získanie licencií a povolení (vrátane povolení v oblasti životného prostredia) na začatie a vykonávanie osobitnej činnosti podniku, na jeden mesiac, do roku 2013 uskutočnili odporúčanie stanovené v akčnom pláne SBA zamerané na podporu druhých šancí pre podnikateľov, a to tak, že čas potrebný na zrušenie a vyrovnanie dlhov sa v prípade čestného podnikateľa po bankrote obmedzí na najviac tri roky, vyvinuli ľahko použiteľné a široko podporované „trhoviská“ a databázy pre podniky, pri ktorých existuje možnosť prevodu, a poskytovali odbornú prípravu a podporu s cieľom zvýšiť počet úspešných prevodov podnikov vrátane komunikačných kampaní na zvýšenie informovanosti o potrebe včasnej prípravy prevodu podniku. |

POSILNENIE RIADENIA SBA S CIEľOM DOSIAHNUť HMATATEľNÉ VÝSLEDKY

- Spoľahlivé riadenie je kľúčom k úspešnému vykonávaniu SBA.

Komisia s cieľom posúdiť dosiahnutý pokrok zozbiera informácie o opatreniach členských štátov EÚ a každoročne vydá správu o ich konkurencieschopnosti, a to na základe článku 173 Lisabonskej zmluvy. Monitorovaním politík členských štátov v oblasti hospodárskej súťaže sa poskytne základ pre partnerské preskúmanie a výmenu osvedčených postupov. Komisia bude Rade podávať správy o pokroku dosiahnutom v rámci vykonávania SBA.

Posilní sa angažovanosť zainteresovaných strán a MSP sa vyzývajú, aby sa aktívne podieľali na vykonávaní SBA aj prostredníctvom poskytovania pravidelných podnetov týkajúcich sa uskutočňovania opatrení SBA.

Komisia: zriadi poradnú skupinu pre SBA, ktorá bude pozostávať zo zástupcov vlád a podnikateľských organizácií a ktorej cieľom bude prispievať k hodnoteniu využívania iniciatívy SBA a k podávaniu správ o tejto iniciatíve, posilniť snahy o rozsiahle šírenie informácií o opatreniach v oblasti politiky vzťahujúcej sa na MSP a podporovať výmenu osvedčených postupov. V tejto súvislosti bude ďalej vyvíjať preskúmanie výkonnosti MSP, pričom sa pozornosť bude sústrediť najmä na opatrenia akčného plánu SBA, aby sa tak monitorovali a posúdili výsledky členských štátov v rámci vykonávania SBA, a to na základe širokého spektra ukazovateľov úspešnosti, navrhne, aby sa konalo každoročné zhromaždenie MSP, ktoré bude úzko prepojené s konferenciou o osvedčených postupoch v rámci SBA s cieľom mobilizovať pri vykonávaní SBA všetky relevantné zainteresované strany a podporiť dialóg medzi nimi. Členské štáty a prípadne regionálne a miestne orgány sa vyzývajú, aby: koordinovane so zástupcami podnikateľských organizácií stanovili vnútroštátne a miestne plány vykonávania SBA, ktoré sa budú zakladať na silnom mechanizme monitorovania, ako aj zriadili orgán, ktorý bude niesť zodpovednosť za koordinovanie problematiky MSP v rámci rôznych verejných správ („vyslanec MSP“) a ktorý bude disponovať primeranými ľudskými zdrojmi a mať silné postavenie v rámci jednotlivých verejných správ. |

ĎALšIE KROKY

- S cieľom zaistiť vykonávanie SBA v plnej miere a s cieľom reagovať na súčasné výzvy, ktorým musia MSP čeliť, je Komisia odhodlaná pokračovať v uprednostňovaní MSP, pričom v rámci svojich návrhov a programov zohľadní ich osobitné charakteristiky. Zlepšenie informovanosti a viditeľnosti opatrení, pokiaľ ide o nositeľov vnútroštátnych a regionálnych politických rozhodnutí a ostatné zainteresované strany, pomôže pri zaistení toho, aby vykonávanie SBA nebolo vzdialené podnikateľom. Vyslanec MSP bude poverený úlohou monitorovať pokrok, ktoré členské štáty dosiahli pri vykonávaní SBA, a bude pravidelne informovať zhromaždenie MSP. Členské štáty sa vyzývajú, aby v plnej miere vykonávali aktualizovanú iniciatívu SBA. Táto výzva sa v rovnakej miere vzťahuje aj na kandidátske krajiny a možných kandidátov.

PRÍLOHAPreskúmanie iniciatívy SBAPríklady niektorých osvedčených postupov pri vykonávaní 10 zásad SBA

Pripomíname, že táto príloha nepredstavuje komplexné posúdenie politík členských štátov, a mala by sa chápať ako doplnok k dostupným európskym alebo vnútroštátnym publikáciám o politikách v oblasti MSP.

Zásada 1: Podpora podnikania | V mnohých členských štátoch sa zaviedli podnikateľské programy zamerané na podporu podnikateľského ducha a podnikateľských zručností mladých ľudí a na ich informovanie o možnostiach založenia podniku, a to buď začlenením tematiky podnikania do školských a univerzitných osnov alebo zriadením samostatných projektov [45]. Vzdelávanie v oblasti podnikania je v niektorých krajinách predmetom koherentnej vnútroštátnej stratégie (Dánsko, Holandsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) a iné krajiny takisto smerujú k takémuto riešeniu (Rakúsko, Portugalsko). V Lotyšsku sa koná súťaž, v rámci ktorej môžu svoje podnikateľské plány každoročne predložiť stovky študentov. V Holandsku sa vytvoril program pre mladých podnikateľov zameraný na vytváranie sietí v USA. Niektoré krajiny sa podieľajú na vnútroštátnych alebo európskych programoch zameraných na podporu podnikania žien (Cyprus, Dánsko, Grécko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Island[46], Írsko, Taliansko, Nórsko[47], Poľsko, Slovensko a Švédsko). V niekoľkých členských štátoch sa na tieto programy využívajú značené sumy poskytnuté zo štrukturálnych fondov. |

Iné príklady osvedčených postupov[48] Rakúsko: Prostredníctvom „Burzy nástupníctva“ (vytvorenej v roku 2008) sa uľahčuje prevod podnikov. Aby podnikatelia, ktorí chcú previesť firmu nadviazali kontakty s podnikateľmi, ktorí majú záujem o prevzatie firmy, je k dispozícii elektronická platforma a podporné služby. Francúzsko: Právnym štatútom individuálneho podnikateľa (Auto-entrepreneur), ktorý sa zaviedol v roku 2009, sa všetkým občanom (nezamestnaným, zamestnaným, úradníkom, dôchodcom) umožňuje ľahko založiť podnik a počas prvých 3 rokov profitovať z celého radu daňových úľav. V období od januára 2009 do júna 2010 vzniklo viac ako 500 000 subjektov individuálneho podnikania Rumunsko: Cieľom programu „Štart“ je rozvíjať podnikateľské zručnosti mladých ľudí (vo veku 18 – 35 rokov) a podporovať začínajúce podniky. (Rozpočet: 21,2 mil. EUR v roku 2009, z toho 19 mil. EUR na granty a 2,1 mil. EUR na financovanie vykonávacej agentúry). Švédsko: V rámci národného programu podpory podnikania žien (2007 –2010) sa začínajúcim podnikom, ktoré založili ženy, poskytujú podporné služby a tútorstvo. Založila sa národná sieť vyslankýň, ktorá sa v roku 2009 stala inšpiráciou pre založenie Európskej siete vyslankýň pre podnikanie žien. |

Zásada 2: Druhá šanca | Len v piatich členských štátoch (Belgicko, Fínsko, Írsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) sa dodržiava odporúčanie[49] ukončiť všetky právne úkony v súvislosti s likvidáciou podniku v prípade nepodvodného bankrotu do jedného roka. |

Iné príklady osvedčených postupov[50] Belgicko: V zákone o kontinuite podnikov (z roku 2009) sa pre spoločnosti vo finančných ťažkostiach stanovuje moratórium s cieľom zabrániť tomu, aby sa spoločnosť stala platobne neschopnou alebo aby sa dostala na pokraj bankrotu. Estónsko: Zákonom o reorganizácii, ktorý sa prijal v roku 2008, sa vytvorila alternatíva ku konkurznému konaniu, ktorá spoločnostiam umožňuje prežiť v prípade dočasných problémov s platobnou schopnosťou. Lotyšsko: Novým zákonom o platobnej neschopnosti, ktorý nadobudol platnosť v roku 2010, sa zjednodušuje a urýchľuje konanie v prípade platobnej neschopnosti, zaisťuje stabilizácia finančného sektora a znižuje miera zadlženosti súkromného sektora. |

Zásada 3: Najskôr myslieť v malom | Len niekoľko členských štátov (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Luxembursko, Nemecko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) začlenilo test MSP do svojho vnútroštátneho prístupu k prijímaniu rozhodnutí. Holandsko predstavuje zaujímavý príklad úspešného zníženia administratívnej záťaže a holandský model[51] sa napodobňuje aj v iných krajinách. |

Iné príklady osvedčených postupov Nemecko: V rámci tretieho zákona o znížení administratívnych prekážok pre MSP sa v roku 2009 zjednodušilo 23 administratívnych postupov[52]. Taliansko: V apríli 2010 vláda prijala odporúčanie vykonávať SBA v Taliansku a zriadiť stálu pracovnú skupiny spájajúcu ministerstvá, komory, podnikateľské organizácie, regióny a talianskeho člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorej úlohou bude monitorovať vykonávanie SBA a navrhovať iniciatívy v tejto oblasti. Každoročne sa vypracováva správa o vykonávaní SBA, ktorá sa zverejňuje na internete[53]. |

Zásada 4: Citlivé verejné správy | Príklady osvedčených postupov[54] Česká republika: Cieľom „dátovej schránky“ (2009) je zjednodušenie prenosu dát a komunikácie medzi podnikmi a správami. Maďarsko: V rámci verejnej správy sa na registráciu spoločností poskytujú jednotné kontaktné miesta, pričom sa využívajú zjednodušené a elektronické postupy (elektronické postupy sú od roku 2008 povinné a čas potrebný na založenie podniku sa znížil na jednu hodinu). Portugalsko: Cieľom programu „Simplex“ je zjednodušiť administratívne procesy, postupy a praktiky. Verejné konzultácie sa od roku 2009 vykonávajú aj prostredníctvom verejného blogu. |

Zásada 5: Prístup k zákazkám verejného obstarávania | Európsky kódex osvedčených postupov na zjednodušenie prístupu MSP k zákazkám verejného obstarávania sa začal uplatňovať len v malom počte krajín (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). Najrozšírenejšími opatreniami, ktorú sú priaznivé pre MSP, zostávajú rozčlenenie výberových konaní na menšie celky a uľahčenie prístupu k informáciám prostredníctvom centralizovaných webových lokalít, interaktívnych webových stránok a iných výdobytkov elektronického verejného obstarávania. |

Iný príklad osvedčených postupov[55] Spojené kráľovstvo: Na webovom portáli vlády s názvom “Supply2.gov.uk” sa oznamujú zákazky verejného sektora a poskytuje prístup k nim. V roku 2008 orgán s názvom „Office of Government Commerce“ uverejnil 12 odporúčaní zameraných na odstránenie prekážok, s ktorými sa MSP musia vyrovnať, keď sa uchádzajú o zákazky verejného sektora. |

Zásada 6: Prístup k financovaniu | Príklady osvedčených postupov[56] Vo väčšine členských štátov sa prijali politické opatrenia na uľahčenie prístupu MSP k financovaniu, a to prostredníctvom verejnej podpory záručných programov (Belgicko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) alebo spolufinancovania na základe mikroúverov (Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko a Švédsko). V niekoľkých členských štátoch sa takisto prijali opatrenia na zvýšenie rizikového kapitálu (Česká republika, Dánsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Poľsko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). Takisto stojí za to spomenúť, že v Belgicku, Maďarsku, Francúzsku, Írsku a najnovšie aj Fínsku sa zriadil inštitút „úverového ombudsmana“. Niektoré členské štáty predvídali prepracovanie smernice o oneskorených platbách a prijali opatrenia na ich riešenie, pričom v niektorých štátoch tieto opatrenia presahujú rámec spomenutej smernice (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo). V roku 2010 Španielsko prijalo nový zákon, v ktorom sa na platby verejným orgánom vzťahuje lehota 30 dní a na platby medzi podnikmi lehota 60 dní. |

Zásada 7: Jednotný trh | V 22 členských štátoch sa zriadili operačné jednotné kontaktné miesta[57], v rámci ktorých sa poskytovateľom služieb umožňuje realizovať príslušné formality potrebné na vykonávanie podnikateľskej činnosti v celej Európe elektronickou formou. V 15 z nich je príslušná webová stránka dostupná popri vnútroštátnom jazyku/-och aj v angličtine (Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko). |

Zásada 8: Zručnosti a inovácie | V niekoľkých členských štátoch je k dispozícii finančná pomoc určená mladým inovačným spoločnostiam, a to najmä vo forme štartovacieho kapitálu a rizikového kapitálu (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Fínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). V iných štátoch sa finančná pomoc poskytuje inovačným centrám alebo pilierom konkurencieschopnosti, ktoré spájajú univerzity, výskumné centrá a podniky (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Írsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo). „Inovačné poukazy“, ktoré MSP umožňujú kúpiť si inovačné konzultačné služby a know-how sa stále viac rozširujú (Rakúsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo)[58]. |

Iný príklad osvedčených postupov Taliansko: S cieľom podporiť vytváranie sietí medzi inovačnými MSP sa v júli 2010 prijal zákon, ktorým sa upravujú siete spoločnosti a na základe ktorého sa týmto sieťam poskytujú fiškálne, administratívne a finančné stimuly[59]. |

Zásada 9: Premena environmentálnych výziev na príležitosti | Niektoré členské štáty s cieľom pomôcť MSP pri aktualizácii alebo nahradzovaní vybavenia energeticky účinnými alternatívami poskytujú finančnú pomoc na energeticky účinné riešenia, a to prostredníctvom priaznivých úverových podmienok alebo priamych dotácií (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Malta, Portugalsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo). V niektorých iných štátoch sa MSP podporujú aj pri vývoji obchodných príležitostí na „zelených“ trhoch (Bulharsko, Česká republika, Nemecko a Slovensko). Členské štáty takisto poskytujú MSP konzultačné služby, aby ich informovali o úsporách nákladov pri využívaní energeticky účinných riešení a o obchodných príležitostiach, a aby zvýšili mieru ich informovanosti v tejto oblasti (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Maďarsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo)[60]. |

Iné príklady osvedčených postupov[61] Dánsko: Dánske ministerstvo hospodárstva a obchodných záležitostí podporuje prostredníctvom Fondu pre inováciu podnikov (100 mil. EUR na obdobie 2010 – 2012), ktorý vznikol v roku 2009, obchodné príležitosti na „zelených“ trhoch. Holandsko: Nadácia pre vedomosti a inovácie v energetických a environmentálnych technológiách (založená v roku 2008) je sieťou 160 spoločností, vedomostných inštitútov a regionálnych a miestnych vlád, ktorá spolufinancuje projekty zamerané na vývoj ekologických výrobkov a technológií (napr. inteligentné solárne aplikácie, inteligentné siete atď.). |

Zásada 10: Podpora internacionalizácie | Niekoľko vlád podporuje internacionalizáciu MSP, napr. finančnou podporou v oblasti propagácie vývozu, stratégií na získanie prístupu na trh a účasti na obchodných veľtrhoch (Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). Niektoré z nich (Dánsko, Slovinsko) sa zameriavajú na rýchlo rastúce spoločnosti so záujmom o internacionalizáciu, v iných sa zriadili nové agentúry na podporu vývozu (Luxembursko) alebo nové programy podpory (Maďarsko). Ako pilotný program sa takisto zavádza systém tútorstva, v rámci ktorého budú veľké spoločnosti podporovať internacionalizáciu MSP (Francúzsko)[62]. |

[1] Oznámenie Komisie „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, KOM(2008) 394 v konečnom znení.

[2] http://ec.europa.eu/eu2020/index_en.htm

[3] KOM(2011) 11 v konečnom znení.

[4] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/small-business-act/implementation/files/sba_imp_sk.pdf

[5] Zelená kniha Komisie o budúcnosti DPH okrem toho obsahuje osobitnú časť zaoberajúcu sa MSP.

[6] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/fighting-late-payments/index_en.htm

[7] SEK(2005)0433 v konečnom znení, príloha ku KOM(2005)121 v konečnom znení.

[8] Oznámenie Komisie: Dočasný rámec Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 6, 11.1.2011, s. 5).

[9] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/business-environment/public-procurement/index_en.htm

[10] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/entrepreneurship/sme-week/

[11] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/promoting-entrepreneurship/women/ambassadors/index_en.htm

[12] Hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 s názvom „Únia inovácií“, ktorú Komisia prijala v októbri 2010.

[13] Oznámenie s názvom „Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020“, KOM(2010)553.

[14] http://ec.europa.eu/agriculture/rurdev/leg/index_en.htm a http://ec.europa.eu/agriculture/fin/index_en.htm

[15] Príklady opatrení členských štátov zameraných na vykonávanie SBA sa nachádzajú v prílohe.

[16] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/business-environment/start-up-procedures/index_en.htm

[17] Oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii, KOM (2010)543.

[18] KOM(2011) 20.

[19] http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/2010/green_paper_audit_en.htm

[20] http://ec.europa.eu/information_society/activities/egovernment/action_plan_2011_2015/index_en.htm

[21] http://www.ecb.int/stats/money/surveys/lend/html/index.en.html

[22] http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=836

[23] Spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe (Joint Action to support Microfinance Institutions in Europe – Jasmine).

[24] http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=836 ahttp://ec.europa.eu/enterprise/policies/finance/borrowing/microcredit/index_en.htm

[25] Finančný nástroj s rozdelením rizika, http://www.eib.org/products/loans/special/rsff/index.htm?lang=en

[26] Celková výška plánovaného pridelenia prostriedkov na podporu podnikania v rámci politiky súdržnosti predstavuje v súčasnom programovom období 2007 – 2013 približne 55 mld. EUR, z čoho 27 mld. EUR sa priamo zameriava na MSP a 28 mld. EUR nie je viazaných na určitú veľkosť podniku.

[27] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie KOM(2010)815.

[28] Oznámenie s názvom „Obchod, rast a svetové záležitosti“, KOM(2010)612, 9.11.2010.

[29] http://ec.europa.eu/internal_market/smact/index_sk.htm

[30] SEK(2005)433, príloha ku KOM(2010)135 v konečnom znení.

[31] Pozri Zelenú knihu o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ: http://ec.europa.eu/internal_market/publicprocurement/modernising_rules/consultations/index_en.htm

[32] http://ec.europa.eu/internal_market/payments/sepa/

[33] Smernica 2006/114/ES.

[34] Na informácie o pôvode alebo mieste pôvodu tovaru sa vzťahujú dve legislatívne iniciatívy, ktoré sú v súčasnosti predmetom diskusie: návrh nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom a balík právnych predpisov upravujúcich kvalitu poľnohospodárskych výrobkov, KOM(2010)738.

[35] Návrh nariadenia Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín /KOM(2005)661/ a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami /COM(2009)31/.

[36] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/market-access/internationalisation/index_en.htm

[37] Brazília, Rusko, India a Čína.

[38] V štúdii, ktorú si objednala Komisia, sa identifikujú osobitné problémy, s ktorými sa rôzne druhy MSP stretli pri prešetrovaní opatrení na ochranu obchodu (vrátane nedostatku transparentnosti a ťažkostí pri získavaní prístupu k informáciám) a navrhujú sa ich možné riešenia. Členské štáty v súčasnosti diskutujú o zisteniach tejto štúdie, aby boli schopné uzniesť sa na následných opatreniach. Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke GR pre obchod: http://ec.europa.eu/trade/tackling-unfair-trade/tradedefence/information-for-business/sme/

[39] http://ec.europa.eu/trade/creating-opportunities/trade-topics/market-access/export-from-eu/

[40] Oznámenie Komisie s názvom „Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie. Konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu“ [KOM(2010) 614].

[41] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/documents/transfers/index_en.htm

[42] KOM(2010) 682 v konečnom znení.

[43] KOM(2010) 477 v konečnom znení.

[44] http://ec.europa.eu/research/innovation-union/index_en.cfm

[45] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/industrial-competitiveness/industrial-policy/files/member_states_competitiveness_performance_and_policies_en.pdf

[46] Island a Nórsko patria k nečlenským štátom EÚ, ktoré vykonávajú SBA a profitujú z programu pre konkurencieschopnosť a inovácie.

[47] Pozri poznámku pod čiarou 2.

[48] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/index_en.htm [pozri prehľad jednotlivých krajín iniciatívy SBA za rok 2009 (SBA country fact sheets 2009), odsek 5 týkajúci sa osvedčených postupov].

[49] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/files/docs/sba/sba_action_plan_en.pdf

[50] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/index_en.htm [pozri prehľad jednotlivých krajín iniciatívy SBA za rok 2009 (SBA country fact sheets 2009), odsek 5 týkajúci sa osvedčených postupov].

[51] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/better-regulation/administrative-burdens/action-programme/index_en.htm#h2-5 ahttp://english.minlnv.nl/portal/page?_pageid=116,4093799&_dad=portal&_schema=PORTAL

[52] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/index_en.htm [pozri prehľad jednotlivých krajín iniciatívy SBA za rok 2009 (SBA country fact sheets 2009), odsek 5 týkajúci sa osvedčených postupov].

[53] http://www.sviluppoeconomico.gov.it/pdf_upload/documenti/Rapportosba2010DEF.pdf ahttp://www.sviluppoeconomico.gov.it/primopiano/dettaglio_primopiano.php?sezione=primopiano&tema_dir=tema2&id_primopiano=718

[54] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/index_en.htm [pozri prehľad jednotlivých krajín iniciatívy SBA za rok 2009 (SBA country fact sheets 2009), odsek 5 týkajúci sa osvedčených postupov].

[55] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/index_en.htm [pozri prehľad jednotlivých krajín iniciatívy SBA za rok 2009 (SBA country fact sheets 2009), odsek 5 týkajúci sa osvedčených postupov].

[56] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/index_en.htm [pozri prehľad jednotlivých krajín iniciatívy SBA za rok 2009 (SBA country fact sheets 2009), odsek 5 týkajúci sa osvedčených postupov].

[57] http://ec.europa.eu/internal_market/eu-go/

[58] „MSP, podnikanie a inovácie“ (SMEs, Entrepreneurship and Innovation) – štúdia OECD o MSP a podnikaní, 2010.

[59] http://www.urp.it/allegati/Legge_2010_122.pdf (článok 42).

[60] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/index_en.htm [pozri prehľad jednotlivých krajín iniciatívy SBA za rok 2009 (SBA country fact sheets 2009), odsek 5 týkajúci sa osvedčených postupov].

[61] Zdroj: SBA: Databáza osvedčených postupov http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/best-practices/database/SBA/index.cfm?fuseaction=welcome.detail

[62] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/performance-review/index_en.htm [pozri prehľad jednotlivých krajín iniciatívy SBA za rok 2009 (SBA country fact sheets 2009), odsek 5 týkajúci sa osvedčených postupov].