[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 19.1.2011

KOM(2011) 13 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o tematickej stratégii predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovaniaSEK(2011) 70 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o tematickej stratégii predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania

ÚVOD

Politika EÚ v oblasti odpadov prispieva k zvyšovaniu účinného využívania zdrojov a znižovaniu negatívnych dosahov na zdravie a životné prostredie počas životného cyklu zdrojov. Tematickou stratégiou predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania („ďalej len stratégia“)[1] prijatou v roku 2005, sa stanovujú dlhodobé ciele, vďaka ktorým sa EÚ má stať recyklačnou spoločnosťou, ktorá sa snaží predchádzať vzniku odpadov a využíva odpad ako zdroj. V tejto súvislosti sa v stratégii stanovujú kľúčové činnosti na aktualizáciu súčasného právneho rámca a podporu pri predchádzaní vzniku odpadu, opätovnom využívaní a recyklovaní, pričom likvidácia odpadu sa uskutočňuje ako posledná možnosť.

Toto oznámenie poskytuje prehľad o pokroku pri dosahovaní cieľov stratégie a premietne sa do hodnotenia šiesteho akčného programu pre životné prostredie[2].

K oznámeniu je priložený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa uvádzajú ďalšie súvisiace informácie o kľúčových činnostiach oddielu 2 a podrobné odkazy na údaje použité v oddiele 3, ako aj na príslušné právne predpisy uvedené ďalej v texte. Zahŕňa tiež prehľad kľúčových zistení z konzultácií so zúčastnenými stranami.

POKROK V RÁMCI KľÚčOVÝCH čINNOSTÍ STRATÉGIE

Na dosiahnutie cieľov stratégie je určených 7 kľúčových činností: V tejto časti sa hodnotí pokrok týkajúci sa realizácie týchto činností.

Vykonávanie a presadzovanie platných právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov

Od roku 2005 Komisia zintenzívnila činnosti podporujúce zlepšenie vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov na vnútroštátnej úrovni. Usporiadala viac ako 60 zasadnutí a 40 akcií na zvýšenie povedomia a výmeny informácií, ktoré sa konali vo všetkých členských štátoch. S cieľom vyriešiť problémy s nejednotným výkladom sa zverejnilo 5 usmernení EÚ o výklade a vykonávaní kľúčových koncepcií právnych predpisov v oblasti odpadov.

V spolupráci s vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi sa v 22 členských štátoch a susediacich krajinách vykonalo viac ako 10 000 spoločných kontrol prepravy odpadov, pričom sa ukázalo, že 19 % celkovej cezhraničnej prepravy odpadov nebolo v súlade s právnymi predpismi v oblasti odpadov. Prostredníctvom kohéznej politiky sa sprístupnila finančná pomoc na zlepšenie nakladania s odpadom. Medzi rokmi 2005 a 2006 sa na uzatvorenie alebo rekultiváciu nepovolených skládok odpadu, rozvoj infraštruktúry pre nakladanie s odpadom a podporu schém separovaného zberu a recyklácie použilo približne 4,1 miliardy eur.

V nedávnej správe Komisie sa potvrdzuje, že realizácia je aj naďalej nedostatočná, čo spôsobuje, že sa do značnej miery nedarí plniť schválené ciele ochrany životného prostredia v praxi. Zo správy okrem toho vyplývame medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely. Na konci roka 2009 predstavoval odpad priemerne 20 % všetkých prípadov porušenia v oblasti životného prostredia.

Zjednodušenie a aktualizácia

Komisia od prijatia stratégie sústavne podniká kroky týkajúce sa úspornejších právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov s cieľom poskytnúť základ pre udržateľný rozvoj.

Zrevidovaným nariadením o preprave odpadov[3], ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2007, sa posilňujú a zjednodušujú súčasné postupy kontroly prepravy odpadu a zlepšuje sa spolupráca medzi členskými štátmi. Smernica o odpade z výroby oxidu titaničitého sa začlenila do novej smernice o priemyselných emisiách[4], ktorou sa znižuje administratívna záťaž na úrovni EÚ o 32 miliónov EUR na činnosti v jej rozsahu pôsobnosti.

Komisia navrhla v roku 2008 ďalšiu aktualizáciu a zefektívnenie smerníc elektronickom odpade (OEEZ[5] a ONL[6]) a zabezpečenie súladu s novšími právnymi predpismi, ako je napríklad REACH[7] a zrevidovaná rámcová smernica o odpadoch[8]. Úspory na základe návrhu Komisie o registračných požiadavkách podľa smernice OEEZ by mohli dosiahnuť až 66 miliónov EUR.

Rámcovou smernicou o odpadoch sa ďalej aktualizovalo a zjednodušili právne predpisy v oblasti odpadov. Smernica o nebezpečných odpadoch a smernica o odpadových olejoch boli napríklad začlenené do rámcovej smernice o odpadoch a požiadavky týkajúce sa národných plánov nakladania s odpadom sa tým zefektívnili. Komisia bude aj naďalej hodnotiť možnosť zlepšenia konzistentnosti právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov prostredníctvom hodnotenia ex post, ktoré sa začne v roku 2011. A napokon sa zohľadnilo viacero odporúčaní, ktoré predložila skupina na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže.

Zavedenie koncepcie zohľadňovania životného cyklu do politiky v oblasti odpadov

Koncepcia zohľadňovania životného cyklu sleduje vplyvy na životné prostredie počas celého životného cyklu výrobku, a to od získania zdrojov až po fázu likvidácie. Odpadová hierarchia podporuje na prvom mieste predchádzanie vzniku odpadov a potom nasleduje opätovné využitie, recyklácia a zhodnocovanie, pričom likvidácia odpadu sa uskutočňuje ako posledná možnosť. Keďže rôzne metódy nakladania s odpadom môžu mať rôzny dosah na životné prostredie a zdravie ľudí, môžu sa členské štáty odchýliť od odpadovej hierarchie v prípade, že sa to dá v rámci koncepcie zohľadňovania životného cyklu zdôvodniť. Komisia tento nástroj využije pri hodnotení národných plánov nakladania s odpadom a v roku 2011 uverejní súbor usmernení o tom, ako ho využívať v politike v oblasti odpadu.

V rámcovej smernici o odpadoch sa tiež aktualizuje koncepcia „odpadu“ s cieľom podporiť koncepciu zohľadňovania životného cyklu, a to napríklad objasnením rozdielu medzi odpadmi a „vedľajšími produktmi“ a zavedením „kritérií pre stav konca odpadu“. Vymedzenie pojmu „energetické zhodnocovanie“ sa zjednodušilo a aktualizovalo tým, že sa zaviedol jasný prah energetickej účinnosti, ktorým sa uľahčilo fungovanie vnútorného trhu. Smernicou o ekodizajne[9] sa koncepcia zohľadňovania životného cyklu používa pri určovaní pravidiel ekodizajnu v záujme zlepšenia environmentálnych vlastností výrobkov.

Predchádzanie vzniku odpadov

Predchádzanie vzniku odpadov zostáva v rámci nakladania s odpadmi jasnou prioritou. Od prijatia stratégie sa rámcovou smernicou o odpadoch zaviedlo množstvo nových ustanovení zameraných na maximalizáciu úsilia predchádzania vzniku odpadov, konkrétne prostredníctvom národných programov na predchádzanie vzniku odpadov. Komisia uverejní usmernenia týkajúce sa predchádzania vzniku odpadov a aktualizuje súbor príkladov najlepších postupov v celej EÚ.

Ďalšie právne predpisy, ako sú napríklad smernica o batériách[10] a smernica o nakladaní s odpadmi z ťažobného priemyslu[11], ktoré boli prijaté v roku 2006, REACH, smernica o priemyselných emisiách a smernica o ekodizajne majú tiež potenciál zlepšiť predchádzanie vzniku odpadov. Ďalšie iniciatívy týkajúce sa aspektov návrhu, výroby a spotreby sa začali v rámci prijatia akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu[12] v roku 2008.

V roku 2009 sa v EÚ za podpory Komisie začal Európsky týždeň predchádzania vzniku odpadov.

Zlepšenie vedomostnej základne

Fakticky podložená tvorba politík zostáva jednou zo zásad Komisie a zahŕňa komplexnú oblasť politík nakladania s odpadmi. Potrebné odborné znalosti o koncepcii zohľadňovania životného cyklu a hodnotení poskytuje osobitná platforma, ktorú spravuje Spoločné výskumné centrum (SVC). Komisia tiež spolupracuje s Eurostatom, Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) a medzinárodnými organizáciami. Eurostat spravuje centrum údajov o odpadoch, ktoré funguje ako centrálne miesto podávania správ a prístupu k údajom o odpade. EEA pravidelne uverejňuje správy o vývoji v oblasti odpadu a recyklácie, v čom jej pomáha vlastné tematické centrum.

S cieľom zlepšiť kvalitu podávania správ od jednotlivých členských štátov, sa Komisia v roku 2010 zamerala na smernicu o vozidlách po dobe životnosti[13]. Podobné činnosti týkajúce sa povinností podávania správ by sa mohli v budúcnosti začať podľa iných právnych predpisov v oblasti odpadov.

Vývoj noriem pre recykláciu

V stratégii sa navrhuje množstvo opatrení, ktoré stanovujú minimálne normy EÚ pre recyklačné činnosti s cieľom zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu v oblasti recyklácie a rozširovať najlepšie postupy v EÚ, najmä pokiaľ ide o produkty získané z biologického odpadu.

V roku 2006 bol uverejnený referenčný dokument o najlepších dostupných postupoch pre spracovanie odpadu[14]. Návrh Komisie týkajúci sa smernice o priemyselných emisiách[15] z roku 2007 zahŕňa podrobné špecifikácie o povolení zariadení na spracovanie odpadu.

Komisia začala vypracúvať „kritériá pre stav konca odpadu“ pre odpad, ktorý po zhodnotení prestáva byť odpadom. Začala kritériami pre oceľový a hliníkový šrot a následne sa zameria na meď, sklo, papier a kompost.

Ďalšie rozpracovanie recyklačnej politiky EÚ

Od roku 2005 sa novými alebo zrevidovanými cieľmi v oblasti zberu a recyklácie na úrovni EÚ podporil vnútorný trh v oblasti recyklácie.

Ciele 85 % opätovného využitia, recyklácie a zhodnotenia stanovené v smernici o vozidlách po dobe životnosti, do ktorých sa doplnili požiadavky na legislatívny návrh týkajúci sa recyklovateľnosti a opätovnej využiteľnosti vozidla uvedeného na trh[16] sa v roku 2006 podrobili preskúmaniu a zachovala sa ich ambiciózna úroveň. Do smernice o batériách, ktorá bola prijatá v roku 2006, boli začlenené ciele zberu a recyklácie pre všetky typy batérií.

V roku 2008 sa do zrevidovanej rámcovej smernice o odpadoch zaviedol cieľ recyklovať 50 % komunálneho odpadu zahŕňajúceho aspoň papier, kovy, plasty a sklo a cieľ recyklovať 70 % odpadu zo stavebných a demolačných prác (obidva sa majú dosiahnuť do roku 2020). V tom istom roku navrhla Komisia zrevidovať ciele zberu a recyklácie týkajúce sa odpadu z elektronických zariadení, vrátane cieľa pre opätovné použitie.

Uplatňovanie cieľov smernice o skládkach odpadu[17] pomohlo podporiť zhodnocovanie zdrojov z odpadu prostredníctvom postupného zákazu skládok určitého odpadu. Do roku 2006 (alebo o 4 roky neskôr pre niektoré členské štáty, ktoré majú výnimku) sa množstvo biologicky rozložiteľného odpadu zo skládok malo znížiť na 75 % úrovne z roku 1995 a do roku 2009 na 50 % úroveň. Nakladanie s biologickým odpadom v EÚ stále nerozvinulo svoj úplný potenciál. V oznámení o nakladaní s biologickým odpadom v EÚ[18] sa preto navrhujú ďalšie opatrenia, konkrétne vypracovanie usmernení o predchádzaní vzniku biologického odpadu a uplatňovaní koncepcie zohľadňovania životného cyklu na nakladanie s biologickým odpadom. Začalo sa pracovať na štúdii, ktorej cieľom je hlbšie zanalyzovať možnosť stanovenia cieľov EÚ v oblasti zberu a/alebo recyklácie biologického odpadu, .pracovať na K ďalším iniciatívam patrí stanovenie noriem pre kompostovanie prostredníctvom kritérií pre stav konca odpadu, a noriem kvality pre využívanie kompostu na pôde prostredníctvom revízie smernice o splaškových kaloch[19].

POKROK PRI REALIZÁCII DLHODOBÝCH CIEľOV

Jedným z najdôležitejších cieľov stratégie je, aby sa EÚ stala recyklačnou spoločnosťou, ktorá sa snaží predchádzať vzniku odpadov a využíva odpad ako zdroj. Očakávalo sa, že väčší objem recyklácie a jej lepšia kvalita, menej odpadu na skládkach a väčšie množstvo odpadu využívané na kompost a energetické zhodnocovanie budú mať značný prínos z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska. V tejto časti sa hodnotí pokrok vykonaný pri dosahovaní týchto dlhodobých cieľov stratégie.

Zdá sa, že vo väčšine členských štátov sa produkcia odpadu zvýšila, prípadne v lepšom prípade stabilizovala. Vzhľadom na výrazný pokles v 4 členských štátoch sa však celková ročná produkcia odpadu v EÚ-27 v rokoch 2006 až 2008 znížila o 10 %. . Je potrebné vykonať dodatočnú analýzu s cieľom overiť, v akom rozsahu tieto poklesy súvisia s dosahom hospodárskej krízy, upravenými metódami podávania správ a/alebo pokrokom pri predchádzaní vzniku odpadov. Objem vyprodukovaného pevného komunálneho odpadu (7 % celkového odpadu) sa v EÚ-27 v súčasnosti stabilizoval na približne 524 kg za rok na osobu (rok 2008). Dochádza k relatívnemu oddeleniu medzi produkciou odpadu a spotrebou (ktorá sa v období rokov 1999 a 2007 zvýšila o 16,3 %). V jednotlivých členských štátoch existujú veľké rozdiely v rozpätí od 400 do 800 kg na osobu. Dá sa to porovnať s USA (750 kg) a Japonskom (400 kg). .

V rámci predchádzania vzniku odpadov z kvantitatívneho hľadiska sa dosiahol iba obmedzený konkrétny pokrok; z kvalitatívneho hľadiska sa však dosiahli lepšie výsledky. Napríklad uplatňovaním zákazu látok podľa smernice o obmedzení nebezpečných látok (ONL) od roku 2006 sa znížil objem potenciálne škodlivých látok v elektronických zariadeniach umiestnených na trh EÚ o približne 110 000 ton ročne.

V EÚ-12 sa i naďalej znižuje objem nebezpečného odpadu (3 % celkového odpadu), najmä v dôsledku zavedenia čistých technológií a zatvárania baní, avšak v štátoch EÚ-27 je stále možné pozorovať nárast o 0,5 % ročne. Predstavuje to tiež relatívne oddelenie od rastu HDP.

Produkcia priemyselného odpadu (12 % celkového odpadu) sa znížila o 5,4 % medzi obdobím rokov 2004 až 2006. Odpad z ťažobných činností (25 % celkového odpadu) sa počas rovnakého časového obdobia znížil o 14 %. Táto situácia pravdepodobne vyplýva z uplatňovania účinných opatrení v priemyselnom odvetví alebo je výsledkom hospodárskych zmien v rámci EÚ, kde sa uprednostňuje odvetvie služieb pred priemyselnými činnosťami, akými sú výroba a ťažba. V rovnakom období sa odpad z ostaných hospodárskych odvetví ( služieb ) zvýšil o 6,2 %.

V mnohých oblastiach podporujú miestne orgány trhy s produktmi na opätovné využitie . V rámcovej smernici o odpadoch sa stanovilo jasné vymedzenie pojmu „opätovné použitie“, a v návrhu na prepracovanie smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) sa stanovili nové ciele opätovného použitia. Údaje by teda mali byť k dispozícii v budúcich rokoch. Opätovné použitie so sebou navyše prináša aj ďalšie výhody, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, zníženie nadmernej spotreby a ponuku použitých produktov za dostupné ceny.

Zatiaľ čo sa miera recyklácie medzi jednotlivými druhmi odpadu líši, celková miera recyklácie odpadov sa v EÚ zvýšila. V roku 2008 sa miera recyklácie odpadov odhadovala na 38 %, čo v porovnaní s rokom 2005 predstavovalo zvýšenie o 5 % a v porovnaní s rokom 1995 o 18 %. V roku 2008 bolo zrecyklovaného alebo skompostovaného 40 % komunálneho odpadu, čo v období rokov 2005 až 2008 predstavuje zvýšenie o 11,4 %, pričom jednotlivé štáty vykazujú značné rozdiely (od niekoľkých percent až po 70 %).

Energetické zhodnocovanie odpadu sa zvýšilo (z 96 kg na osobu v roku 2005 na 102 kg v roku 2008), čo viedlo k zvýšeniu výroby energie: približne 1,3 % celkovej výroby energie v EÚ-27 pochádza zo spaľovania pevného komunálneho odpadu. Odhaduje sa, že 50 % až 60 % spaľovní komunálneho odpadu v EÚ splní nové kritériá energetickej účinnosti stanovené v rámcovej smernici o odpadoch.

Od prijatia stratégie sa na skládky dostáva menej odpadu: zhruba 40 % v roku 2008, v porovnaní s 49 % v roku 2005 a 65 % v roku 1995. Právne predpisy v oblasti odpadov sa aktualizáciou a zjednodušením stávajú nákladovo úspornejšími. Veľké rozdiely vo vykonávaní a presadzovaní medzi jednotlivými členskými štátmi však aj naďalej pretrvávajú. V závislosti od cieľov a tokov odpadu sú výsledky niektorých členských štátov výrazne nad rámec dosiahnutia minimálnych európskych cieľov recyklácie alebo odklonu od využívania skládok, iné členské štáty však musia vyvinúť dodatočné úsilie, aby splnili požiadavky EÚ. Okrem dobrej správy verejných vecí a silnej politickej vôle vytvorili pokročilejšie členské štáty lepšie podmienky pre trh recyklácie prostredníctvom optimálneho využitia právnych a ekonomických nástrojov, akými sú zákazy skládok, uloženie daní a poplatkov súvisiacich s odpadovou hierarchiou a uplatňovanie koncepcie zodpovednosti výrobcu vzhľadom na jednotlivé toky odpadu. To viedlo k tomu, že sa náklady na nakladanie s odpadmi postupne začali premietať do ceny výrobkov a služieb.

Zdokonalené nakladanie s odpadmi znižuje negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí, a to pokiaľ ide o emisie do ovzdušia, pôdy a vody, ako aj emisie skleníkových plynov z likvidácie odpadu. Priame emisie skleníkových plynov z odpadu v EÚ-27, ktoré v roku 2007 predstavovali 2,8 % celkových emisií, sa znížili v období rokov 1995 až 2007 o viac ako 30 %.

Od prijatia stratégie viedlo zatváranie nevyhovujúcich skládok a spaľovní k výraznému zníženiu znečistenia vody, pôdy a ovzdušia. Zatvoril sa značný počet skládok (v období rokov 2004 až 2006 išlo o približne 3 300 skládok). Komisia navyše označila približne 1 000 skládok ako nevyhovujúce skládky, ktoré je potrebné čo najskôr zmodernizovať alebo zatvoriť.

Recyklácia poskytuje nové ekonomické možnosti. V rôznej miere prispieva k zvyšovaniu dodávok cenných surovín potrebných v hospodárstve EÚ. Napríklad kovový šrot predstavuje v súčasnosti 40 % až 56 % východiskových surovín na výrobu kovov v EÚ. Recyklácia špecifických kovov v EÚ, ktorá je i naďalej dôležitá pre niektoré kľúčové aplikácie, zostáva nízka. Podľa odhadov z roku 2009 mali podniky v oblasti nakladania s odpadom a recyklácie v EÚ obrat 95 miliárd EUR. Odvetvie poskytuje 1,2 až 1,5 miliónov pracovných miest, čo prispieva k splneniu cieľa EÚ na rok 2020, ktorým je dosiahnutie 75 % miery zamestnanosti, a predstavuje približne 1 % HDP. Okrem predchádzania vzniku odpadov opätovné použitie so sebou navyše prináša aj ďalšie výhody v podobe vytvárania pracovných miest, zníženia nadmernej spotreby a ponuky použitých produktov za dostupné ceny.

MEDZINÁRODNÉ ASPEKTY

Medzinárodný kontext je čoraz dôležitejším aspektom. Zvyšujúca sa globalizácia a zmeny v hospodárstve EÚ viedli k nárastu vývozu surovín a polotovarov. Zároveň sa zvýšil objem vývozu odpadu, ktorý sa dá transformovať na cenné druhotné suroviny, čím by sa znížil náš dopyt po surovinách. Táto situácia vyvoláva otázky týkajúce sa dodávok surovín pre EÚ a možného vývozu environmentálnych problémov do tretích krajín v prípadoch, kde sa zdroje alebo polotovary dovážajú z nevyhovujúcich zariadení alebo vyvezený odpad skončí v nevyhovujúcom zariadení.

Komisia prijala niekoľko iniciatív na podporu správneho nakladania s odpadmi, konkrétne prostredníctvom tematického programu pre životné prostredie a prírodné zdroje. Niekoľko činností na podporu aproximácie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov boli financované z programu Európski susedia.

Komisia takisto rieši túto problematiku prostredníctvom Iniciatívy v oblasti surovín[20], v rámci ktorej hrajú významnú úlohu politiky recyklácie, ako aj prostredníctvom podpory lepšieho presadzovania nariadenia EÚ o preprave odpadov. Napriek tomuto úsiliu pretrváva problém nezákonného vývozu odpadu, ktorý je v podstate veľmi náročné vyčísliť. Komisia sa tiež aktívne podieľa na medzinárodných diskusiách o bazilejskom zákaze, ktorým sa zakazuje vyvážať nebezpečný odpad do krajín, ktoré nie sú členmi OECD.

Od prijatia stratégie zavádzajú tretie krajiny podobné politiky v oblasti odpadu a recyklácie, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú v EÚ, čo pre priemyselné odvetvia EÚ vytvára výhody plynúce z vedúceho postavenia. Napríklad Čína, Spojené štáty a India zaviedli podobné ustanovenia týkajúce sa obmedzenia používania nebezpečného odpadu v elektronických zariadeniach.

BUDÚCE TRENDY

Predpokladá sa, že s pokračujúcim rastom svetovej populácie a ekonomickej sily rozvíjajúcich sa krajín dôjde aj k výraznému nárastu celkovej spotreby. Táto situácia povedie k zvýšenému tlaku na využívanie zdrojov, čo bude mať vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí, najmä pokiaľ ide o biotický materiál, minerály a kovy. Keďže sa dopyt po surovinách v EÚ neustále zvyšuje a vzhľadom na závislosť EÚ na dovoze mnohých surovín, bude hrať recyklácia čoraz väčšiu úlohu.

Odhady budúcich trendov v oblasti vzniku a nakladania s odpadmi naznačujú, že bez dodatočných politík v oblasti predchádzania vzniku odpadov, vzrastie objem vyprodukovaného odpadu od roku 2008 do roku 2020 o 7 %. Očakáva sa, že uplatňovanie nariadenia REACH v kombinácii s národnými politikami predchádzania vzniku odpadov prispejú k zníženiu produkcie nebezpečného odpadu. Pri úplnom vykonávaní súčasných právnych predpisov by sa recyklácia zvýšila zo 40 % v roku 2008 na 49 % v roku 2020. Skládkovanie by sa znížilo o 10 % a stabilizovalo na 28 %. V nadchádzajúcich rokoch by sa malo skládkovať menej biologického odpadu, čo by prinieslo nové možnosti rastu v oblasti kompostovania a produkcie plynu.

Okrem očakávaných účinkov smernice o skládkach by väčšia miera predchádzania vzniku odpadov a recyklácie mohla viesť k výrazným dodatočným prínosom. Úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov, intenzívnejšie predchádzanie ich vzniku a recyklácia by mohli viesť k dodatočnému zníženiu emisií skleníkových plynov v takom objeme, ktorý zodpovedá významnej časti európskych cieľov v oblasti zmeny klímy do roku 2020. Oblasť recyklácie bude naďalej ponúkať hospodárske možnosti a prispievať k efektívnemu využívaniu zdrojov hospodárstva EÚ. Odhaduje sa, že množstvo pracovných miest v odvetví recyklácie môže vzrásť až na pol milióna pracovných miest.

Aj naďalej sa očakávajú značné rozdiely vo vykonávaní a presadzovaní predpisov v jednotlivých členských štátoch, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia na úrovni EÚ na podporu členských štátov a zabezpečenie rovnakých podmienok, najmä v oblasti vnútroštátnych kontrol. Plnenie cieľov EÚ týkajúcich sa zberu, recyklácie a zníženia množstva odpadu v skládkach aj naďalej zostáva prioritou a niektoré členské štáty budú musieť vyvinúť značné úsilie, aby ciele EÚ dosiahli.

ZÁVERY

Stratégia zohrala pri formovaní rozvoja politiky dôležitú úlohu. Významný pokrok sa dosiahol v rôznych oblastiach, najmä v oblasti zlepšenia a zjednodušenia právnych predpisov, stanovenia a šírenia kľúčových koncepcií, ako sú napríklad odpadová hierarchia alebo koncepcia zohľadňovania životného cyklu; ďalej v oblasti predchádzania vzniku odpadov, koordinácie úsilia na zlepšenie znalostí a stanovenia nových európskych cieľov zberu a recyklácie.

Miera recyklácie sa vo všeobecnosti zvýšila, množstvo odpadu určeného na skládky sa znížilo a používanie nebezpečných látok v niektorých tokoch odpadu sa obmedzilo. Súčasné politiky viedli k zníženiu relatívnych environmentálnych dosahov na tonu spracovaného odpadu. Existujú však aj negatívne dosahy spôsobené očakávaným zvýšením produkcie odpadu.

Bez ďalších a doplňujúcich iniciatív sa nevyužijú možnosti na zníženie emisií skleníkových plynov a vplyvov na životné prostredie vo všeobecnosti, vytvorenie pracovných miest a uspokojenie dopytu po zdrojoch v budúcnosti.

Je potrebné vyvíjať neustále úsilie na zlepšenie vedomostnej základne: je potrebné stanoviť nové ukazovatele na meranie pokroku na ceste k recyklačnej spoločnosti a zmapovať toky odpadov a materiálov a toky zdrojov. Mali by sa vypracovať lepšie informácie a prognózy o vplyve politiky v oblasti odpadov na životné prostredie a zdravie ľudí, ktoré vychádzajú z prístupu životného cyklu, a to s osobitným zameraním na zdroje a politiky v oblasti zmeny klímy.

Riadne vykonávanie a presadzovanie platných právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov musí zostať prioritou, konkrétne prostredníctvom zabezpečenia súladu s kľúčovými cieľmi EÚ a úplnou realizáciou rámcovej smernice o odpadoch a nariadenia o preprave odpadov. V tejto súvislosti sa na základe národných plánov nakladania s odpadom vypracuje proaktívny postup overovania súladu s kľúčovými cieľmi EÚ v kombinácii so systémom včasnej reakcie. Komisia prijme opatrenia na ďalšiu podporu vnútroštátnych politík predchádzania vzniku odpadov, vrátane predchádzania vzniku biologického odpadu a obmedzenia plytvania potravinami.

Komisia preskúma nové nástroje na podporu činností vykonávania a presadzovania, najmä vzhľadom na nedávnu haváriu v Maďarsku. Zvláštna pozornosť sa bude venovať koordinácii vnútroštátnych kontrolných činností zo strany EÚ, ktoré majú vychádzať zo stratégií zameraných na výsledky, ako aj vzájomným kontrolám a systémom nezávislého auditu, najmä pokiaľ ide o zariadenia s možným cezhraničným dosahom.

V rámci súčasných minimálnych cieľov EÚ v oblasti zberu a recyklácie stále existuje významný priestor pre zlepšenie. V tejto súvislosti by sa malo výrazne podporovať zavedenie nástrojov používaných v členských štátoch, ktoré dosahujú dobré výsledky, a to najmä v štátoch, kde sú výsledky horšie. Je potrebné podporiť optimálnu kombináciu ekonomických a právnych nástrojov , predovšetkým prostredníctvom zákazu skládok a uplatňovaním koncepcie zodpovednosti výrobcu za ďalšie toky odpadov na základe spoločného európskeho prístupu.

Na vytvorenie pracovných miest v EÚ je nevyhnutné zlepšiť konkurencieschopnosť recyklačného priemyselného odvetvia v EÚ. V tejto súvislosti je pre Komisiu základnou prioritou zabezpečiť, aby sa hospodárska súťaž uskutočňovala v rámci, ktorým sa zachováva vysoká úroveň ochrany životného prostredia. Komisia navyše preskúma, ako lepšie predchádzať nezákonnému vývozu odpadu, a zabezpečí, aby sa odpad vyvezený do tretích krajín spracovával vo zariadeniach, ktoré dodržiavajú prísne normy. Platí to najmä v prípade demontáže lodí.

Odpadová politika môže pomôcť rozvíjať trhy s druhotnými materiálmi a posilniť ich dodávky vo EÚ a tým zlepšiť využívanie zdrojov v hospodárstve EÚ. Mali by sa preskúmať nové mechanizmy trhu a hospodárske podnety, ktoré uprednostňujú druhotné suroviny, najmä s cieľom lepšie zohľadniť významný potenciál recyklácie, pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov. Určením nových a ambicióznejších cieľov predchádzania vzniku odpadu a recyklácie, ako aj posunom k cieľom stanoveným pre konkrétne materiály sa môže priamo prispieť k plneniu cieľa stratégie Európa 2020 a súvisiacej hlavnej iniciatívy , ktorým je „podporiť účinnejšie využívanie zdrojov“ . V tomto zmysle by sa mali stanoviť konkrétnejšie ciele pre materiály, ktoré majú počas celého životného cyklu negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí, okrem iného z dôvodu spotreby energie a vplyvu na zmenu klímy. Tieto ciele by sa mohli začleniť do sledovania pokroku členských štátov z hľadiska rastu s účinným využívaním zdrojov v rámci vnútroštátneho podávania správ podľa stratégie Európa 2020. Keďže si plnenie ambicióznych cieľov recyklácie a predchádzania vzniku odpadov vyžaduje, aby sa na nich podieľala celá občianska spoločnosť, je potrebné vyvinúť úsilie na zlepšenie účasti zúčastnených strán a zvýšenie informovanosti verejnosti.

Zvláštnu pozornosť si zaslúžia nové iniciatívy na podporu inovácií prostredníctvom rámcového programu a inovačných partnerstiev a na lepšie začlenenie koncepcie zohľadňovania životného cyklu do tvorby politiky. Bude to znamenať lepší súlad medzi politikou v oblasti odpadov a politikou návrhov výrobkov , pričom sa treba zamerať na pravidlá stanovujúce minimálny obsah recyklovaného materiálu v prioritných výrobkoch, recyklovateľnosť a životnosť výrobkov a zníženie používania nebezpečných látok. V súlade s odpadovou hierarchiou a s cieľom uplatňovať najlepšie dostupné technológie sa podporí využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov.

Po piatich rokoch sú hlavné ciele stratégie aj naďalej platné. Zásahy boli zamerané na lepšie vykonávanie a presadzovanie, posun v rámci odpadovej hierarchie, podporu predchádzania vzniku odpadov vo všetkých aspektoch a posun k celistvejším a konsolidovaným politikám využívania zdrojov, ktoré nakladanie s odpadmi považujú za významný prvok širšieho celku. Komisia si uvedomuje potrebu ďalšej konsolidácie svojich politík v oblasti odpadov a v roku 2012 prednesie ďalšie návrhy, vrátane konkrétnych krokov, ktoré plánuje podniknúť, aby sa priblížila k európskej recyklačnej spoločnosti účinne využívajúcej zdroje.[pic][pic][pic]

[1] KOM(2005) 666

[2] Rozhodnutie č. 1600/2002/ES.

[3] Nariadenie č. 1013/2006.

[4] KOM(2007) 843.

[5] 2002/96/ES.

[6] 2002/95/ES.

[7] Nariadenie 1907/2006.

[8] 2008/98/ES.

[9] 2009/125/ES.

[10] 2006/66/ES.

[11] 2006/21/ES.

[12] KOM (2008) 0397.

[13] 2000/53/ES.

[14] Pozri: http://eippcb.jrc.es/reference/wt.html

[15] KOM(2007) 844.

[16] Smernica 2005/64/ES.

[17] 99/31/ES.

[18] KOM(2010) 235.

[19] 86/278/ES.

[20] KOM(2008) 699.