7.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 199/90

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (3),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2009 spolu s odpoveďami kontrolovaných inštitúcií (4),

—

so zreteľom na článok 23 ods. 7 a článok 79 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0049/2011),

A.

keďže súčasná finančná, hospodárska a sociálna situácia EÚ zaväzuje inštitúcie k tomu, aby reagovali s požadovanou kvalitou a efektívnosťou a aby zaviedli prísne postupy riadenia s cieľom dosiahnuť úspory,

B.

keďže inštitúciám by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje, no v súčasnom hospodárskom kontexte by sa s týmito zdrojmi malo hospodáriť obozretne a účinne,

C.

keďže Európsky parlament v tomto štádiu ročného rozpočtového postupu čaká na odhady ostatných inštitúcií a na návrhy svojho Predsedníctva v súvislosti s rozpočtom na rok 2012,

D.

keďže je obzvlášť žiaduce, aby Výbor pre rozpočet a Predsedníctvo pokračovali v roku 2012 už štvrtý rok v posilnenej spolupráci v priebehu celého rozpočtového postupu,

E.

keďže podľa článku 23 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu je Predsedníctvo zodpovedné za prijímanie finančných, organizačných a administratívnych rozhodnutí týkajúcich sa internej organizácie Európskeho parlamentu a Výbor pre rozpočet je zodpovedný za vypracovanie odhadov návrhu rozpočtu Európskeho parlamentu v rámci ročného postupu,

F.

keďže vplyv nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na okruh 5 by sa mal v roku 2012 stabilizovať, hoci je stále zložité zhodnotiť v tomto momente napríklad to, aký dosah bude mať ESVČ,

G.

keďže vzhľadom na pristúpenie Chorvátska plánované na rok 2013 bude mať na rozpočet na rok 2012 vplyv aj toto rozšírenie, najmä pokiaľ ide o prostriedky pre nových poslancov a na nábor zamestnancov,

H.

keďže v minulých rokoch rozpočtový orgán súhlasil s prijatím obozretného prístupu k administratívnym výdavkom, na základe čoho sa ponecháva výrazná rezerva pod stropom okruhu 5,

I.

keďže strop okruhu 5 viacročného finančného rámca (VFR) rozpočtu EÚ na rok 2012 dosahuje 8 754 000 000 EUR (čo predstavuje nárast o 340 000 000 EUR, čiže o 4 % v porovnaní s rokom 2011 vrátane inflácie vo výške 2 %),

J.

keďže Európsky parlament sa vo svojej funkcii spoluzákonodarcu rozhodol nájsť rozumnú vyváženosť medzi svojimi ľudskými zdrojmi a novými úlohami vyplývajúcimi z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (19,67 % celkovej výšky okruhu 5 v roku 2009, 19,99 % v roku 2010 a 20,03 % v roku 2011),

K.

keďže v roku 2011 je dôležité monitorovať pohyby vo výdavkoch v rámci okruhu 5, aby bolo možné vypracovať primeraný odhad pre budúce rozpočty,

L.

keďže Predsedníctvo svojím rozhodnutím z 24. marca 2010 prijalo strednodobú stratégiu Európskeho parlamentu v oblasti budov, v ktorej sa stanovili niektoré kľúčové ukazovatele budúcej politiky Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností; keďže v rámci tejto stratégie Európsky parlament rozhodol, aby sa naďalej uprednostňoval kúpu budov (ak to je opodstatnené) so zameraním na geografickú koncentráciu na pracoviskách Európskeho parlamentu; keďže skoré splatenie s cieľom znížiť finančné náklady zostáva jednou z kľúčových priorít do budúcnosti,

1.

zdôrazňuje ťažkú situáciu v súvislosti so stropom výdavkov v okruhu 5 na rok 2012 a plne si uvedomuje skutočnosť, že inštitúcie môžu čeliť problémom pri spĺňaní všetkých finančných požiadaviek a súčasnom zachovávaní rozpočtovej disciplíny a vlastnom uskromnení s cieľom dodržiavať súlad s viacročným finančným rámcom;

2.

stanovuje zásadu prvotriedneho vykonávania legislatívnej činnosti za prioritu, aby sa zabezpečila primeraná reakcia na súčasné politické výzvy, čo si vyžaduje konsolidáciu zdrojov potrebných na riešenie otázok nového inštitucionálneho rámca vyplývajúceho z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy; zastáva názor, že rozpočet Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií na rok 2012 by mal byť rozpočtom konsolidácie, a to najmä preto, že môže slúžiť ako základ pre nasledujúci viacročný finančný rámec;

3.

zdôrazňuje, že toto úsilie o konsolidáciu by nemalo zabrániť investíciám (napr. investíciám do technológií), ktorých výsledkom by boli budúce dlhodobé úspory;

4.

za ďalšiu prioritu považuje zásady riadneho hospodárenia (článok 27 nariadenia o rozpočtových pravidlách), a síce zásady hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti; domnieva sa, že tieto zásady by mali byť z hľadiska zodpovednosti jasne odzrkadlené v rozpočtoch Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií, ako aj v ich organizačnej kultúre; je preto presvedčený, že pri vykonávaní rôznych politík treba zohľadniť dosiahnuté výsledky a že variabilné výdavky by mali, pokiaľ je to možné a ak to dovoľuje ich rozsah, podliehať pravidelným hodnoteniam nákladov a prínosov;

5.

je presvedčený, že v dôsledku uplatňovania týchto zásad by inštitúcie mali predložiť plány na znižovanie nákladov; v tejto súvislosti sa nazdáva, že by sa mali zvážiť výhody centralizácie, aby sa dosiahli úspory z rozsahu (napríklad centralizované obstarávanie, spoločné útvary medzi inštitúciami), ako aj to, čo by malo zostať alebo byť decentralizované;

6.

je presvedčený, že presnosť, jednoduchosť, jasnosť a transparentnosť musia byť výsledkom uplatňovania zásad riadneho hospodárenia; v tejto súvislosti požaduje predloženie organizačnej štruktúry každej inštitúcie spolu s príslušnými nákladmi za každú jednotlivú zložku; požaduje navyše, aby s cieľom spĺňať zásady vyrovnaného rozpočtu bol každý výdavok jasne špecifikovaný a odôvodnený s jasným rozlíšením medzi fixnými a variabilnými nákladmi;

7.

domnieva sa, že najneskôr od nasledujúceho viacročného finančného rámca by mal byť rozpočet Európskeho parlamentu a rozpočty ostatných inštitúcií výsledkom viacročného plánovania pokrývajúceho dĺžku trvania tohto rámca;

8.

zdôrazňuje, že treba vykonať nevyhnutné opatrenia na medziinštitucionálnej úrovni s cieľom pripraviť sa na prijatie zamestnancov z Chorvátska s ohľadom na možné rozšírenie EÚ;

9.

zastáva názor, že Európsky parlament a ostatné inštitúcie by mali každé dva roky predkladať správy o plnení svojich rozpočtov, v ktorých by uvádzali podrobnosti o plnení každého rozpočtového riadka;

10.

zastáva názor, že súčasťou organizačnej kultúry Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií by mali byť environmentálna politika a systém EMAS (5) a že na tieto účely by sa mali predložiť opatrenia zamerané na zníženie spotreby papiera, energie, vody a emisií;

11.

pripomína, že medziinštitucionálna spolupráca je v prípade, keď je to možné a vhodné, nevyhnutne potrebná na to, aby sa mohli vymieňať najlepšie postupy, ktoré zvyšujú efektívnosť a umožňujú dosahovať úspory; domnieva sa, že medziinštitucionálna spolupráca, pokiaľ ide o preklady, tlmočenie, nábor zamestnancov (EPSO) a systém EMAS, by sa mala zlepšiť a mala by sa rozšíriť aj na ďalšie oblasti; žiada, aby sa dôkladne preskúmalo využívanie služieb nezávislých prekladateľov, ako aj úloha prekladateľského strediska;

12.

pripomína potrebu plne integrovaného systému riadenia vedomostí; víta informácie, ktoré administratíva poskytla v súvislosti so systémom riadenia vedomostí; požaduje správu o pokroku, čo sa týka množstva informačných zdrojov/systémov dostupných poslancom; požaduje stanovenie jasného harmonogramu, pokiaľ ide o vypracovanie prototypu; zdôrazňuje potrebu rýchlej implementácie politiky klasifikácie a indexácie; požaduje poskytnutie informácií o tom, ako možno zabezpečiť jednoduchý prístup k tomuto systému pre európskych občanov;

13.

zdôrazňuje, že pre Európsky parlament a ostatné inštitúcie je dôležité prijať ambicióznu a rozsiahlu digitálnu stratégiu, najmä v súvislosti s nástrojmi Web 2.0 a sociálnymi sieťami, aby sa posilnil vzťah medzi Európou a jej občanmi; ďalej sa domnieva, že Európsky parlament a ostatné inštitúcie by mali rozvinúť stratégiu elektronickej správy; požaduje, aby sa vo vhodných prípadoch využívala práca z domu (teleworking); vyzýva Predsedníctvo, aby zvážilo zavedenie modelu „cloud computing“ s cieľom znížiť prevádzkové náklady na počítačový systém, zlepšiť jeho výkonnosť a zvýšiť mobilitu v rámci činnosti Európskeho parlamentu;

14.

zdôrazňuje, že finančné výkazy a podobné typy analýz nákladov majú pre rozhodovací proces v rámci inštitúcie zásadný význam; trvá na tom, že tieto dokumenty by sa mali používať systematicky a že by mali identifikovať opakované a jednorazové náklady (t. j. fixné náklady a variabilné náklady) priamo spojené s každým konkrétnym opatrením;

15.

požaduje, aby sa na zvýšenie mobility využívali presuny zamestnancov a ich preškoľovanie; odporúča, aby sa noví zamestnanci prijímali len vtedy, ak sa vnútorné presuny či školenia ukážu ako neúspešné a pokiaľ nie je vhodné využiť možnosť zaobstarania služby prostredníctvom externého dodávateľa;

16.

zastáva názor, že všetky inštitúcie, ktorých sa týka pristúpenie Chorvátska, by sa mali dohodnúť na spoločnej a koordinovanej stratégii plnenia rozpočtu; požaduje, aby sa predložili odhady v súvislosti s dôsledkami na okruh 5;

17.

je presvedčený, že všetky inštitúcie by mali mať aktívne politiky nediskriminácie a mali by prispôsobiť svoje budovy a politiky v oblasti ľudských zdrojov tak, aby zaistili ľahší prístup pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.

zdôrazňuje, že v kontexte hospodárskej krízy, vysokého zaťaženia vyplývajúceho z verejného dlhu a obmedzení v čase prebiehajúcich vnútroštátnych snáh o konsolidáciu rozpočtu by mali Európsky parlament a ostatné inštitúcie ísť príkladom dodržiavaním rozpočtovej disciplíny a vlastným uskromnením;

19.

zastáva názor, že cieľom Európskeho parlamentu by malo byť prvotriedne vykonávanie legislatívnej práce a že na tento účel by mali byť k dispozícii všetky potrebné zdroje, pričom by sa mali dodržiavať rozpočtové obmedzenia;

20.

domnieva sa, že Európsky parlament by mal ukázať príklad rozpočtovej zodpovednosti a vlastného uskromnenia tým, že sa bude riadiť úrovňou inflácie; v súlade s medziinštitucionálnou praxou sa potreby súvisiace s rozšírením začleňujú do rozpočtu buď prostredníctvom opravného listu, alebo opravného rozpočtu; potreby súvisiace s 18 novými poslancami Európskeho parlamentu v dôsledku Lisabonskej zmluvy sa tiež začlenia do rozpočtu prostredníctvom opravného listu alebo opravného rozpočtu;

21.

domnieva sa, že dodatočné zdroje na zamestnancov vyčlenené pre administratívu Európskeho parlamentu, aby mohla čeliť novým výzvam vyplývajúcim z Lisabonskej zmluvy, by mali teraz vstúpiť do fázy konsolidácie; trvá na tom, že organizačné štruktúry by mali byť také, aby podporovali vytváranie synergií prostredníctvom využívania skúseností existujúcich špecializovaných útvarov;

22.

zdôrazňuje, že rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2011 dosahuje 1 685 000 000 EUR, čo predstavuje 20,03 % okruhu 5;

23.

očakáva, že požiadavky Predsedníctva pri predkladaní odhadov budú realistické; je pripravený preskúmať jeho návrhy na základe zohľadnenia všetkých potrieb a obozretne, aby sa zabezpečilo náležité a efektívne fungovanie inštitúcie; zdôrazňuje, že účelom opravného listu, ktorý v septembri predkladá Predsedníctvo Výboru pre rozpočet, je zohľadniť potreby, ktoré v čase vypracovania odhadov neboli známe, a zdôrazňuje, že by sa to nemalo považovať za príležitosť prepracovať už dohodnuté odhady; v súlade s medziinštitucionálnou praxou sa potreby súvisiace s rozšírením začleňujú do rozpočtu buď prostredníctvom opravného listu, alebo opravného rozpočtu; potreby súvisiace s 18 novými poslancami Európskeho parlamentu v dôsledku Lisabonskej zmluvy sa tiež začlenia do rozpočtu prostredníctvom opravného listu alebo opravného rozpočtu;

24.

požaduje podrobný a jasný prehľad rozpočtových riadkov, ktorých plnenie bolo v roku 2010 nedostatočné, a má v úmysle preskúmať dôvody vzniku tejto situácie; požaduje tiež prehľad všetkých prenosov a údaje o ich využití v roku 2010, ako aj aktualizované údaje o konečných pripísaných príjmoch v porovnaní so sumami zapísanými v rozpočte;

25.

domnieva sa, že poslancom sa musia sprístupniť kvalitné služby, aby mohli vykonávať svoje úlohy za rovnakých podmienok; zdôrazňuje preto význam rovnakého zaobchádzania s poslancami všetkých národností a jazykov v zmysle ich možnosti plniť si svoje povinnosti a uskutočňovať politickú činnosť vyplývajúcu z ich funkcie vo vlastnom jazyku, ak sa tak rozhodnú; považuje napríklad za neprijateľnú absenciu tlmočenia na stretnutiach výborov; je presvedčený, že zásada riadneho finančného hospodárenia sa musí vzťahovať aj na tlmočenie a prekladanie;

26.

domnieva sa tiež, že je potrebné vyvinúť maximálne úsilie o zvýšenie pružnosti tlmočníckych služieb, čo je hlavný krok k zabezpečeniu dobrých pracovných postupov, a poznamenáva, že v mnohých prípadoch by sa dalo zabrániť problémom a plytvaniu finančnými prostriedkami, keby bolo možné v krátkom čase zmeniť jazyky podľa skutočnej, a nie plánovanej prítomnosti na rokovaniach;

27.

naliehavo vyzýva na dôkladné preskúmanie možnosti účinnejšie zosúladiť právo na slobodný prístup európskych občanov k ich európskym zástupcom s naliehavou potrebou zaistiť bezpečnosť zamestnancov inštitúcií; žiada generálneho tajomníka, aby o tom predložil správu do 30. júna 2011;

28.

zastáva názor, ako už bolo rozhodnuté, že sa musí realizovať plne fungujúca služba wifi, aby sa umožnilo dosiahnutie cieľa znížiť spotrebu papiera; domnieva sa, že by sa malo podporiť využívanie videokonferencií pre schôdze a rovnako aj využívanie nových ekologických technológií; požaduje analýzu nákladov a prínosov takýchto opatrení;

29.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o politiku v oblasti budov, Európsky parlament sa usiluje o racionalizáciu využívania svojich existujúcich priestorov a o dosahovanie úspor nákladov a úspor z rozsahu; zdôrazňuje, že projekt rozšírenia budovy KAD, ktorý v súčasnosti prebieha a ktorého náklady sa odhadujú na zhruba 549,6 milióna EUR (v cenách z roku 2016), umožní geografické sústredenie administratívy Európskeho parlamentu v Luxemburgu a že všetky ostatné budovy, ktoré sú momentálne v Luxemburgu prenajímané, sa postupne uvoľnia, čo umožní výrazné úspory po zavŕšení projektu; poukazuje na skutočnosť, že financovanie tohto stavebného projektu si môže vyžadovať zriadenie osobitných právnych štruktúr (špecializovaný účelový nástroj), keďže nariadenie o rozpočtových pravidlách zakazuje priame požičiavanie, a že úspory nákladov by sa mohli dosiahnuť, ak by sa tento projekt financoval priamo z rozpočtu alebo prostredníctvom priameho úveru, čo jasne dokazuje potrebu úprav nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa zaručila väčšia transparentnosť a priamejšia realizácia budúcich stavebných projektov;

30.

víta rozhodnutia Predsedníctva z 24. marca 2010; pripomína svoju výzvu na vypracovanie strednodobej a dlhodobej stratégie v oblasti budov; zastáva názor, že táto stratégia by sa mala usilovať o nájdenie najlepšieho riešenia, pričom by sa zohľadnili zásady riadneho hospodárenia a potreba zvážiť rôzne možnosti a alternatívne spôsoby financovania; upozorňuje na návrh v uvedenom rozhodnutí na použitie pripísaných príjmov od belgickej vlády na investovanie do infraštruktúry nových kancelárskych priestorov pre asistentov poslancov Európskeho parlamentu; požaduje dodatočné informácie, pokiaľ ide o použitie týchto pripísaných príjmov na takýto účel, ako aj podrobné informácie o alternatívnych možnostiach pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia;

31.

zdôrazňuje potrebu ďalších informácií v súvislosti s Domom európskej histórie; požaduje najmä, aby bol Výboru pre rozpočet predložený podrobný podnikateľský plán; pripomína potrebu získať informácie o celkových nákladoch tohto projektu, ako aj o celkových budúcich finančných a právnych dôsledkoch pre Európsky parlament, a vyžaduje ďalšie informácie o súťaži architektonických návrhov, ktorá prebieha od roku 2009; zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia týkajúce sa projektu podliehajú štandardnému parlamentnému postupu;

32.

zastáva názor, že nezávislý pohľad zvonku na využívanie zdrojov a organizáciu práce je podobne ako v prípade všetkých veľkých organizácií niekedy potrebný a môže byť za predpokladu správneho prístupu iba prínosom; zdôrazňuje síce, že politická európska inštitúcia ako Európsky parlament má osobitný charakter, ale domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska by sa malo zvážiť uskutočnenie takejto externej analýzy jeho organizácie a riadenia; zastáva názor, že v roku 2012 by sa mohli stanoviť a následne týmto spôsobom preskúmať niektoré konkrétne oblasti;

33.

zdôrazňuje, že informačná a komunikačná politika Európskeho parlamentu je dôležitá a že by mala mať dosah na všetkých európskych občanov a zlepšiť ich schopnosť byť v priamom spojení s Európskym parlamentom, a preto žiada, aby sa zhodnotili výsledky dosiahnuté v rámci tejto politiky;

34.

podporuje všetko úsilie o modernizáciu softvérových systémov finančných aplikácií Európskeho parlamentu;

35.

plne podporuje všetko úsilie o presadzovanie účinnejšej a profesionálnejšej zamestnaneckej politiky vrátane presunu zamestnancov v rámci generálnych riaditeľstiev a medzi nimi;

36.

považuje za dôležité následné kroky v súvislosti s viacerými politikami, ktoré majú finančné dôsledky, ako napríklad EMAS, verejné obstarávanie a kroky prijaté v reakcii na odporúčania v rámci udeľovania absolutória za plnenie rozpočtu; zdôrazňuje, že je potrebné neustále kontrolovať a analyzovať plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu vo všeobecnosti;

37.

vyjadruje znepokojenie nad návrhom vytvoriť oddelenie pre posudzovanie európskej pridanej hodnoty s cieľom vyčísliť náklady spojené s neexistenciou EÚ; vyjadruje pochybnosti nad tým, či je takéto oddelenie potrebné; požaduje podrobnejšie údaje o vytvorení takéhoto oddelenia;

38.

žiada, aby ostatné inštitúcie uplatňovali realistické rozpočtové požiadavky, ktoré budú vychádzať z nákladov a ktoré budú v plnej miere zohľadňovať potrebu optimálneho hospodárenia s obmedzenými prostriedkami; víta zriadenie nového oddielu X v rozpočte EÚ pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť s vyčlenenými prostriedkami vo výške 464 miliónov EUR, je pripravený preskúmať potreby ESVČ v súvislosti s nehnuteľnosťami a personálom a je odhodlaný úzko monitorovať ich dosah na okruh 5, keďže zriadenie tejto služby sa plánovalo ako rozpočtovo neutrálne; je pripravený neohrozovať potreby existujúcich inštitúcií;

39.

je presvedčený, že vytvorenie nového oddielu X v rozpočte EÚ pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť reaguje na potrebu poskytnúť Európskej únii inštitucionálny rámec, ktorý spolu novými ustanoveniami SZBP/SBOP umožní podporu ambícií EÚ v zahraničnej politike;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a ESVČ.