11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 9/45

—

víta skutočnosť, že Komisia súhlasí s návrhom Výboru regiónov rozlišovať: 1. náhrady za služby verejného záujmu de minimis, ktoré nemajú vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, 2. náhradami poskytovanými za služby verejného záujmu, ktoré majú miestny a sociálny charakter a sú nad hranicou de minimis, a ktoré však vzhľadom na spôsob ich organizácie a na súčasný stav rozvoja vnútorného trhu nemajú vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, 3. náhradami poskytovanými za služby verejného záujmu na európskej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré sa riadia sektorovými smernicami alebo nariadeniami;

—

opätovne žiada, aby sa strop pomoci de minimis zvýšil na 800 000 EUR na rok;

—

žiada Komisiu, aby medzi podmienky uplatňovania tohto nového nariadenia o pomoci de minimis nezaradila kritérium počtu obyvateľov zastúpených miestnym orgánom;

—

je proti zavedeniu hodnotenia ekonomickej efektívnosti náhrad za služby všeobecného hospodárskeho záujmu Komisiou; podľa jeho názoru ani článok 106, ani rozhodnutie alebo jednostranná smernica Komisie na základe ustanovení jeho odseku 3 nie sú dostatočným právnym základom pre takúto legislatívnu iniciatívu. Mandát Komisie ako európskeho orgánu pre hospodársku súťaž sa vôbec netýka podmienok účinného prideľovania verejných zdrojov verejnými orgánmi členských štátov.

Hlavný spravodajca

pán Karl-Heinz LAMBERTZ (BE/SES), ministerský predseda po nemecky hovoriaceho spoločenstva v Belgicku

Referenčné dokumenty

Revidované stanovisko Výboru regiónov v súvislosti s dokumentom CdR 150/2011 fin, v súlade s článkom 52 rokovacieho poriadku – ECOS-V-016

1.

víta návrh legislatívneho balíka Európskej komisie, ktorý sa týka štátnej pomoci formou náhrady za služby verejného záujmu;

2.

domnieva sa, že tento návrh na revíziu je pre miestne a regionálne samosprávy významnou politickou iniciatívou, pretože jeho cieľom je vymedziť jasné a vyvážené nové pravidlá, ktoré umožnia zosúladiť spôsoby financovania služieb verejného záujmu s podmienkami vnútorného trhu, a zabezpečiť tak právnu istotu a predvídateľnosť, ktoré sú potrebné pre rozvoj služieb verejného záujmu v Únii. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia neplní cieľ, ktorý si sama stanovila, t. j. dosiahnuť väčšiu jednoznačnosť v otázkach uplatniteľnosti a uplatňovania a znížiť administratívnu záťaž najmä pre dotknuté subjekty;

3.

zastáva názor, že všeobecná štruktúra nástroja na kontrolu štátnej pomoci, ktorý navrhla Komisia, by mala lepšie zohľadňovať miestny, cezhraničný alebo európsky rozmer služieb verejného záujmu, rozmanitosť ich spôsobov organizácie a skutočnú mieru možného negatívneho vplyvu na obchod medzi členskými štátmi Únie. V návrhoch sa to však odráža len čiastočne;

4.

víta skutočnosť, že Komisia súhlasí s návrhom Výboru regiónov (1) rozlišovať medzi: 1. situáciami, v ktorých náhrady za služby verejného záujmu de minimis nemajú vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, a preto nemusia podliehať kontrole štátnej pomoci, 2. náhradami poskytovanými za služby verejného záujmu, ktoré majú miestny a sociálny charakter a sú nad hranicou de minimis, a ktoré však vzhľadom na spôsob ich organizácie a na súčasný stav rozvoja vnútorného trhu nemajú taký vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie, 3. náhradami poskytovanými za služby verejného záujmu na európskej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré sa riadia sektorovými smernicami alebo nariadeniami alebo majú štruktúru nadnárodných obchodných podnikov;

5.

víta návrh oznámenia, ktorý objasňuje a aktualizuje rôzne právne pojmy a koncepcie Únie uplatniteľné na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä vzhľadom na vývoj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia nedokázala vytvoriť zrozumiteľné kritériá na určenie hospodárskej činnosti, miestneho charakteru a významu pre vnútorný trh, ktoré by presahovali podmienky Súdneho dvora EÚ, čím si zachováva široký priestor na výklad pri vykonávaní kontrol a naďalej ponecháva právnu neistotu;

6.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že článok 14 ZFEÚ, ktorý vychádza zo všeobecne uplatniteľných ustanovení zmluvy, poskytuje Európskemu parlamentu a Rade nový právny základ na to, aby prostredníctvom nariadení vytvorili zásady a podmienky, ktoré by službám všeobecného hospodárskeho záujmu umožnili plniť svoje špecifické úlohy. Žiada preto Komisiu, aby prostredníctvom návrhu nariadenia Rady a Európskeho parlamentu na základe článku 14 ZFEÚ sformalizovala objasnenie kľúčových pojmov, ktoré nie sú definované v zmluve;

7.

domnieva sa, že tento návrh oznámenia nezbavuje Komisiu povinnosti predložiť kvalitný rámec pre služby všeobecného záujmu;

8.

víta úmysel Komisie zvýšiť strop, ktorý je stanovený v nariadení o pomoci de minimis  (2), a pod ktorý sa na štátnu pomoc nevzťahuje kontrola štátnej pomoci, a to tak, že sa z jej rozsahu vylúčia všetky miestne služby verejného záujmu najmä v oblasti miestneho sociálneho rozvoja, ako je sociálne začlenenie, boj proti vylúčeniu, pomoc starším osobám, miestne aktivity, rozvoj kultúrnych, športových alebo sociálno-vzdelávacích činností, ktoré poskytujú najmä miestne združenia a miestne sociálne mikropodniky. Tento návrh vychádza z predpokladu, že v prípade tohto typu služieb vo verejnom záujme existuje nulové riziko negatívneho vplyvu na obchodnú výmenu medzi členskými štátmi;

9.

ľutuje však, že Komisia sa uspokojila so zvýšením stropu z 200 000 EUR počas troch rokov na 150 000 EUR na rok, čo by umožnilo pokryť iba miestne štruktúry s menej než 4 zamestnancami; preto opätovne žiada, aby sa tento strop zvýšil na 800 000 EUR na rok, aby bolo možné pokryť všetky miestne štruktúry s počtom zamestnancov menej než 20, ktorých jedinými zdrojmi sú náhrady priznané verejnými orgánmi, pokiaľ sú miestne služby poskytované bezplatne na vyhradenom území;

10.

žiada Komisiu, aby medzi podmienky uplatňovania tohto nového nariadenia o pomoci de minimis nezaradila kritérium počtu obyvateľov zastúpených miestnym orgánom; v skutočnosti počet obyvateľov nie je rozhodujúci pri meraní vplyvu hospodárskej činnosti danej samosprávy na obchod medzi členskými štátmi; okrem toho by nebolo vhodné opierať sa o úsudok, ktorý by mohol viesť k diskriminácii medzi subjektmi (obcami, regiónmi, štátmi atď.); Jediné kritérium počtu obyvateľov by taktiež nezohľadňovalo skutočnosť, že tieto miestne služby môžu spolufinancovať viaceré verejné orgány rôznej veľkosti a úrovne v súlade so zásadami slobodnej organizácie a slobodného poskytovania služieb verejného záujmu, ktoré sú stanovené v zmluve. Nakoniec by bolo nesprávne penalizovať zlučovanie služieb najmä v prípade spoločných miestnych orgánov. Overovanie miestneho charakteru a ohraničenosti preto musí vychádzať zo súboru ukazovateľov, ktoré zohľadňujú najmä geografickú situáciu danej samosprávy a rozsah možných užívateľov príslušných služieb vo verejnom záujme. Pri tomto overovaní bude potrebné v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zohľadniť situáciu regiónov, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, a zodpovedajúco naplánovať diferencované podporné opatrenia. Obmedzenie obratu na 5 miliónov EUR by sa malo zrušiť;

11.

s potešením konštatuje, že Komisia berie transparentnosť veľmi vážne a vylučuje z rozsahu pôsobnosti svojho nariadenia akúkoľvek netransparentnú pomoc, ktorú nie je možné presne vypočítať;

12.

v súlade so zásadou proporcionality uvedenou v zmluve podporuje metódu Komisie, na základe ktorej sa zohľadňuje výlučne lokálny charakter niektorých miestnych služieb verejného záujmu, ako aj návrh rozšíriť rozhodnutie o apriórnej zlučiteľnosti na iné sociálne služby, nielen na nemocnice a organizácie pôsobiace v oblasti sociálneho bývania;

13.

domnieva sa, že zavedenie nového pojmu „základné sociálne potreby“ je pre územné samosprávy a ich partnerov zdrojom veľkých nejasností, pretože sa prekrýva s už existujúcimi koncepciami sociálnych služieb vo verejnom záujme a sociálnych služieb vyňatých z rozsahu pôsobnosti podľa článku 2 ods. 2 písm. j) smernice o službách; žiada preto Komisiu, aby uprednostnila koncepciu sociálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 2 písm. j) smernice o službách, ktorý ponecháva členským štátom a územným samosprávam právo definovať rozsah v súlade so zásadou subsidiarity, a aby spresnila, že zoznam príkladov služieb, ktorý je uvedený v návrhu rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania článku 106 ods. 2 ZFEÚ, nie je ani definitívny, ani úplný;

14.

žiada Komisiu, aby nepodmieňovala uplatňovanie tohto rozhodnutia znížením stropu ročnej náhrady o polovicu a aby ju zachovala vo výške 30 miliónov EUR ročne;

15.

žiada Komisiu, aby nepodmieňovala udelenie výnimky z notifikačnej povinnosti maximálnou dĺžkou poverovacieho aktu v súlade so zásadami slobodnej správy a organizácie služieb vo verejnom záujme verejnými orgánmi členských štátov;

16.

žiada Komisiu, aby nepodmieňovala udelenie výnimky z notifikačnej povinnosti pre sociálne služby výlučným poskytovaním týchto služieb podnikmi poverenými na tento účel, pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia smernice o transparentnosti vzťahov medzi podnikmi a verejnými orgánmi (odkazy) a pokiaľ príslušné podniky uplatňujú nákladové účtovníctvo;

17.

domnieva sa, že ak územné samosprávy vyhlásia verejnú súťaž, aby splnili štvrté kritérium uvedené v rozsudku vo veci Altmark na určenie náhrady za službu verejného záujmu, musia mať možnosť stanoviť kvalitatívne kritériá, na základe ktorých skôr určia ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, než uplatnia kritérium najlepšej ceny;

18.

domnieva sa, že navrhovaná nová definícia pojmu „primeraný zisk“ na základe miery rentability kapitálu a ukazovateľov úrovne zisku je tak zložitá, že veľký počet orgánov na nižšej než ústrednej úrovni ju nebude môcť uplatňovať;

19.

žiada Komisiu, aby svoje konečné návrhy na revíziu doplnila o všetky možné formy náhrad za služby verejného záujmu vzhľadom na rozsiahle diskrečné právomoci územných samospráv v oblasti financovania služieb verejného záujmu; tieto formy náhrad by mali tiež zahŕňať náhrady formou pomoci pre dlhodobé investície, ktoré sú potrebné na financovanie miestnej infraštruktúry pre služby verejného záujmu; ďalej žiada, aby sa pri odôvodnení účtovníctva neobmedzila výlučne na ročné príspevky na prevádzku a aby spresnila osobitné podmienky na posúdenie skutočnosti, že nedošlo k nadmernej kompenzácii v prípade pomoci pre dlhodobé investície, najmä v prípade infraštruktúry v oblasti nehnuteľností a pozemkov;

20.

pripomína Komisii, že je potrebné zohľadniť ďalšie objektívne kritériá, ktoré a priori vylučujú riziko negatívneho vplyvu na obchod medzi členskými štátmi, riziko narušenia hospodárskej súťaže alebo riziko krížového subvencovania, ako napr. obmedzená územná pôsobnosť niektorých poskytovateľov, ktorí sa riadia územnými postupmi udeľovania povolení, obmedzený predmet činnosti niektorých verejných alebo súkromných poskytovateľov, ktorí boli vytvorení osobitne na to, aby poskytovali špecifickú službu verejného záujmu na danom území, a ktorí nevyvíjajú žiadnu obchodnú činnosť na trhu, neziskový charakter niektorých sociálnych podnikov, ktoré svoje prípadné zisky reinvestujú do financovania služieb verejného záujmu, ktorých poskytovaním boli poverené, čo sa im odpočíta od budúcich náhrad;

21.

navrhuje, aby v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality uvedenou v zmluve Komisia v konečnom rozhodnutí poverila verejné orgány, ktoré priznávajú náhrady, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom predísť všetkým takým situáciám, keď by mohlo dôjsť k nadmernej náhrade, takéto situácie kontrolovať a odstraňovať, pretože sa domnieva, že je v priamom záujme miestnych samospráv, aby predchádzali situáciám, v ktorých by mohlo dôjsť k nadmernej náhrade; ako protiváhu treba podnikom, ktoré boli skutočne a priamo penalizované, uľahčiť možnosti odvolať sa v prípade preukázaných nadmerných náhrad;

22.

navrhuje Komisii, aby uplatňovanie týchto ustanovení podmienila:

23.

pripomína, že je proti zavedeniu hodnotenia ekonomickej efektívnosti náhrad za služby všeobecného hospodárskeho záujmu Komisiou; podľa jeho názoru ani článok 106, ani rozhodnutie alebo jednostranná smernica Komisie na základe ustanovení jeho odseku 3 nie sú dostatočným právnym základom pre takúto legislatívnu iniciatívu. Mandát Komisie ako európskeho orgánu pre hospodársku súťaž sa vôbec netýka podmienok účinného prideľovania verejných zdrojov verejnými orgánmi členských štátov; tento výlučný mandát, ktorý sa vykonáva pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie, sa obmedzuje na overovanie správnosti náhrad za služby verejného záujmu, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené Súdnym dvorom vo veci Altmark, a preto sa na ne vzťahujú pravidlá zákazu a kontroly štátnej pomoci;

24.

odmieta myšlienku, aby členské štáty museli formou prieskumu trhu preukazovať, že verejná služba je potrebná, ako zásah do výhradného práva členských štátov organizovať a vytvárať služby vo verejnom záujme.