2.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 259/34

—

dôrazne nabáda všetky členské štáty, aby stanovili kvantitatívne národné ciele pre všetky hlavné iniciatívy stratégie 2020, a najmä pre tie, ktoré priamo súvisia s Programom pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, a to s cieľom zvýšiť stotožnenie sa s národnými programami reforiem, preukázať politickú ambíciu uplatňovaných politík a umožniť transparentné hodnotenie efektívnosti politických opatrení;

—

zasadzuje sa za taký prístup k zručnostiam a pracovným miestam, ktorý: a) dá miestnym/regionálnym partnerom právomoci na tvorbu opatrení a priamych zdrojov s cieľom uspokojovať potreby miestnych/regionálnych zamestnávateľov a zameria sa na stanovené cieľové skupiny v rámci pracovnej sily, a b) vytvorí rámec na zjednocovanie služieb pri ich poskytovaní a na navrhovanie konkrétnych riešení pre špecifické miestne/regionálne problémy;

—

pripomína článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o územnej súdržnosti a zdôrazňuje, že je potrebné plne zohľadniť regionálne rozdiely, pretože v rámci Európskej únie existujú výrazné nerovnosti a takisto sa značne odlišujú výzvy, ktorým čelia regióny pri napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020. Tieto náročné okolnosti boli jasne definované v piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (pozri bod 6 na strane 3 - 4);

—

vyzýva, aby sa vo väčšej miere zohľadnil časový harmonogram rušenia súčasných opatrení týkajúcich sa pracovného trhu, ktoré súvisia s terajšou krízou, a ich dôsledky na dôveru trhu, verejné financie, individuálne perspektívy zamestnateľnosti zraniteľných pracovníkov a celkovú mieru dlhodobej nezamestnanosti. Domnieva sa, že rýchly úspech alebo neúspech Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta bude závisieť od efektívnosti a trvalých dôsledkov krízových opatrení na podporu trhu práce počas hospodárskej krízy. Musí však platiť pravidlo, že s krízou súvisiace opatrenia na trhu práce musia byť zase rýchlo ukončené.

Spravodajca

Henk KOOL (NL/SES), člen výkonnej rady mesta Haag

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti

KOM(2010) 682 v konečnom znení

1.

víta „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ ako jednu zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Uznáva, že táto iniciatíva je doplnená ďalšími hlavnými iniciatívami a zdôrazňuje, že program možno uskutočniť len vtedy, ak sa prijme ucelený, viacúrovňový a integrovaný prístup na jeho uplatnenie;

2.

dôrazne nabáda všetky členské štáty, aby stanovili kvantitatívne národné ciele pre všetky hlavné iniciatívy stratégie 2020, a najmä pre tie, ktoré priamo súvisia s Programom pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, a to s cieľom zvýšiť stotožnenie sa s národnými programami reforiem, preukázať politickú ambíciu uplatňovaných politík a umožniť transparentné hodnotenie efektívnosti politických opatrení;

3.

víta, že Komisia v tejto kľúčovej iniciatíve do určitej miery zohľadňuje regionálne aspekty, domnieva sa však, že by sa mal prikladať väčší význam rozličným úlohám, ktoré zohrávajú miestne a regionálne orgány ako zamestnávatelia, poskytovatelia služieb a regulačné orgány pri podpore rastu a súdržnosti a koordinácii strategických partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikateľskými agentúrami a podnikmi v jednotlivých regiónoch;

4.

zasadzuje sa za taký prístup k zručnostiam a pracovným miestam, ktorý: a) dá miestnym/regionálnym partnerom právomoci na tvorbu opatrení a priamych zdrojov s cieľom uspokojovať potreby miestnych/regionálnych zamestnávateľov a zameria sa na stanovené cieľové skupiny v rámci pracovnej sily, a b) vytvorí rámec na zjednocovanie služieb pri ich poskytovaní a na navrhovanie konkrétnych riešení pre špecifické miestne/regionálne problémy;

5.

ďalej sa nazdáva, že v hlavnej iniciatíve je predložených niekoľko návrhov opatrení, ktoré by posilnili miestny/regionálny rozmer a naliehali by na európske inštitúcie a členské štáty, aby podporili kroky týkajúce sa: miestnych stratégií pre zručnosti, regionálneho a miestneho rozmeru panorámy zručností EÚ, miestnych opatrení zameraných na zapojenie tých, ktorí majú vážne problémy získať pracovné miesto (napríklad prisťahovalcov), do trhu práce, miestnych opatrení týkajúcich sa predčasného ukončenia školskej dochádzky, stratégií zameraných na schopnosť dospelých čítať, písať a počítať a na celoživotné vzdelávanie, podmienok umožňujúcich vytváranie pracovných miest, sociálneho dialógu o pracovných a zamestnaneckých politikách na miestnej/regionálnej úrovni, regionálnych centier výnimočnosti pre pracovné miesta budúcnosti a opatrenia na to, aby sa do budúcnosti zabezpečil dostatočný počet zamestnancov v kľúčových sektoroch, ako je zdravotníctvo;

6.

pripomína článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o územnej súdržnosti a zdôrazňuje, že je potrebné plne zohľadniť regionálne rozdiely, pretože v rámci Európskej únie existujú výrazné nerovnosti a takisto sa značne odlišujú výzvy, ktorým čelia regióny pri napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020. Tieto náročné okolnosti boli jasne definované v piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (1) a to konkrétne:

7.

poukazuje na možné negatívne dôsledky pre niektoré regióny vyplývajúce z politík, ktoré sa snažia o celkové zlepšenie v EÚ alebo národne ciele s malým alebo žiadnym ohľadom na územný rozmer, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zohľadnili dôsledky takéhoto prístupu, predovšetkým pre tie regióny, ktoré majú vážne štrukturálne nedostatky;

8.

poukazuje na značné rozdiely medzi regiónmi v celej Európskej úrovni, pokiaľ ide o mieru zapojenia do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy a obáva sa, že napriek veľkému počtu cieľov v tejto oblasti, ktoré boli stanovené v priebehu mnohých rokov sa stále nedarí zabezpečiť, aby zaostávajúce členské štáty a regióny dosiahli priemer EÚ;

9.

ľutuje, že súčasťou predstavenia hlavnej iniciatívy „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ nebolo posúdenie vplyvu navrhnutých opatrení na rozpočet;

10.

vyzýva, aby sa vo väčšej miere zohľadnil časový harmonogram rušenia súčasných opatrení týkajúcich sa pracovného trhu, ktoré súvisia s terajšou krízou, a ich dôsledky na dôveru trhu, verejné financie, individuálne perspektívy zamestnateľnosti zraniteľných pracovníkov a celkovú mieru dlhodobej nezamestnanosti. Domnieva sa, že rýchly úspech alebo neúspech Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta bude závisieť od efektívnosti a trvalých dôsledkov krízových opatrení na podporu trhu práce počas hospodárskej krízy. Musí však platiť pravidlo, že s krízou súvisiace opatrenia na trhu práce musia byť zase rýchlo ukončené;

11.

žiada, aby boli na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov vytvorené mechanizmy na koordináciu úsilia o dosiahnutie cieľov Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a ostatných hlavných iniciatív, najmä iniciatív „Mládež v pohybe“ a „Európska platforma na boj proti chudobe“;

12.

víta, že Európska komisia uznala, že v rámci voľného trhu práce a v kontexte vysokej miery štrukturálnej nezamestnanosti sú len samotné opatrenia na zaistenie ponuky pracovnej sily nedostatočné na to, aby sa riešil problém nezamestnanosti, a že ich treba doplniť opatreniami zameranými na stimulovanie dopytu po pracovnej sile, požaduje však, aby sa medzi týmito dvomi súbormi politických riešení dosiahla väčšia rovnováha;

13.

uznáva, že národné modely flexiistoty treba posilniť a prispôsobiť novému sociálnemu a hospodárskemu kontextu a víta začlenenie usmernení pre flexiistotu do činnosti Rady. Pripomína Komisii, že sociálni partneri by mali byť zapojení vždy, keď sa diskutuje o zmenách, ktoré by mohli mať vplyv na trh práce. Žiada Komisiu, aby podrobnejšie objasnila dôsledky navrhovaných zmien v zmluvách na dobu neurčitú na bezpečnosť pracovných miest, existujúce práva zamestnancov, pracovnú dobu a spôsoby organizácie práce;

14.

pripomína, že Európska únia bola prostredníctvom predchádzajúcich smerníc EÚ katalyzátorom progresívnych zmien v národných právnych predpisoch týkajúcich sa zamestnanosti a zdôrazňuje význam udržania týchto štandardov. Domnieva sa však, že je potrebné ďalšie úsilie a ďalšia motivácia v záujme dosiahnutia štrukturálnych zmien zameraných na väčšiu sociálnu stabilitu;

15.

podporuje dôraz, ktorý Európska komisia kladie na kľúčovú úlohu malých a stredných podnikov pri vytváraní pracovných miest a hospodárskej súťaže a pripomína odporúčania formulované vo svojom stanovisku na tému Najskôr myslieť v malom – iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu Act (2) hlavne pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom a uplatňovanie zásady „najskôr myslieť v malom“;

16.

poukazuje na nerovnomerný pokrok a na odlišné interpretácie mnohých z existujúcich smerníc EÚ o zamestnanosti v jednotlivých štátoch pri ich transpozícii do právnych predpisov členských štátov, v dôsledku čoho neexistuje jednotný pracovný trh EÚ. Zároveň však konštatuje, že vďaka právu Komisie dostávať správy členských štátov o pokroku pri vykonávaní právnych predpisov EÚ vo vnútroštátnom práve je zabezpečené, že sa odchýlky v prípade jednotlivých štátov udržia v určitom rámci. S cieľom získať prehľad o rozsahu rozdielov sa navrhuje vypracovanie komparatívnych analýz uplatňovania niektorých smerníc v členských štátoch;

17.

uznáva výstižné zhodnotenie hlavných problémov pracovného trhu Európskej únie, ktoré predložila Európska komisia. Súhlasí s tým, že prevláda nedostatok vhodných zručností vzhľadom na budúce potreby trhu, neexistuje dostatočná ponuka príležitostí odbornej prípravy na určitých úrovniach zručností ani dopyt po nej a že treba lepšie zosúladiť a koordinovať zručnosti a skúsenosti migrujúcich pracovníkov;

18.

upozorňuje však, že Európska komisia sa v súčasnosti pridŕža príliš úzkej interpretácie problému zručností a zdá sa, že podceňuje problémy pri riadení meniaceho sa sektorového zloženia hospodárstva a ich dôsledky na vek, pohlavie a na ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj pri uznávaní predchádzajúcich skúseností, formálnom uznávaní zručností spojených s rastúcimi základnými pracovnými sektormi, ako napríklad doplnková zdravotná starostlivosť, pri uznávaní rastúceho podielu starších pracovníkov a s tým spojenými otázkami neustáleho zvyšovania ich zručností, pri riešení otázky miery nezamestnanosti medzi príslušníkmi tretích krajín, ktorá je dvojnásobne vyššia než miera nezamestnanosti príslušníkov jednotlivých členských štátov a pri uznaní potreby osobitného súboru opatrení na boj proti rastúcemu počtu mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie a nepokračujú vo vzdelávaní ani v odbornej príprave;

19.

domnieva sa, že Európska komisia by mala klásť väčší dôraz na potrebu lokálnejšieho poskytovania služieb a strategického plánovania z hľadiska profilovania pracovného trhu, predpovedania a tvorby priemyselnej politiky a väčšej personalizácie pri navrhovaní a plánovaní priamych intervencií zo strany miestnych zamestnávateľov, sociálnych partnerov a služieb zamestnanosti, v oblastiach získavania podpory v podnikaní a proaktívnych mechanizmov včasnej identifikácie potrieb odbornej prípravy zamestnancov vo firmách, ktorým hrozí zánik;

20.

podporuje koncept „panorámy zručností EÚ“ na zlepšenie transparentnosti pre uchádzačov o zamestnanie, pracovníkov, spoločnosti a/alebo verejné inštitúcie, no domnieva sa, že je potrebná lokálnejšie zameraná forma tohto nástroja, aby sa mohli doplniť informácie zhromažďované na národnej úrovni, predovšetkým v tých členských štátoch, ktoré majú veľmi centralizované administratívne systémy. Najpresnejšie a najvčasnejšie informácie o regionálnych pracovných trhoch možno získavať na nižšej než národnej úrovni, na ktorej môžu miestne a regionálne úrady zohrávať dôležitú úlohu pri odhaľovaní nekompatibility zručností, pri poskytovaní vhodných programov rekvalifikácie a odbornej prípravy a stimulovaní investícií v reakcii na miestny dopyt;

21.

podporuje rozvoj výraznejšieho prepojenia medzi podnikmi a univerzitami, a najmä začlenenie pracovných stáží, za ktoré možno získať kredity, do všetkých univerzitných študijných programov s cieľom posilniť odborné, podnikateľské a spoločenské zručnosti absolventov a zlepšiť ich zamestnateľnosť na modernom trhu práce;

22.

nazdáva sa, že digitálna gramotnosť a spôsobilosť by mali byť kľúčovým prvkom pri predvídaní a plánovaní zručností do budúcnosti a že investície do infraštruktúr IKT musia dopĺňať vhodné plány na zvyšovanie digitálnych zručností pracovníkov, najmä menej kvalifikovaných, zraniteľných skupín a nezamestnaných;

23.

vzhľadom na to, že rok 2011 je Európskym rokom dobrovoľníckej práce navrhuje, aby Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta zohľadnil význam dobrovoľníctva pri rozširovaní zručností jednotlivcov. Ďalej žiada, aby boli súčasné certifikačné systémy na uznávanie zručností, vedomostí a skúseností získaných prostredníctvom dobrovoľníckej práce prepojené so systémom životopisu Europass s cieľom umožniť celoeurópske uznávanie relevantných skúseností z dobrovoľníckej práce a zlepšiť zamestnateľnosť;

24.

nazdáva sa, že existujúce služby, ktoré už poskytujú mnohé miestne a regionálne orgány v oblasti poskytovania školiacich a poradenských služieb a stimulovania spoločností, predovšetkým malých a stredných podnikov, a ich podpory, by mali byť explicitne uznané a mala by sa zdôrazniť a ďalej podporovať ich úloha pri spoločnom investovaní a uľahčovaní prepojení medzi akademickou a obchodnou oblasťou;

25.

poznamenáva, že len 15 % mobility na pracovnom trhu pripadá na cezhraničný pohyb v rámci EÚ, a že podiel prisťahovalcov v produktívnom veku, ktorí prichádzajú z tretích krajín, je dvojnásobne vyšší než podiel prisťahovalcov z iných členských štátov. Domnieva sa, že mapovanie kvalifikačných profilov príslušníkov tretích krajín, tak ako to navrhla Európska komisia, by malo byť vítané a zdôrazňuje, že by sa mal klásť väčší dôraz na sociálnu a hospodársku integráciu a zapájať by sa mali národné, regionálne a miestne orgány. V prípade takéhoto mapovania sa však musí zvoliť veľmi opatrný postup a zaručiť osobná nedotknuteľnosť;

26.

uznáva, že Európska komisia podporuje pracovnú mobilitu ako mechanizmus úprav nerovnováhy na trhu medzi regiónmi, pozoruje však, že to má vplyv na zásadu územnej súdržnosti. Požaduje väčšie zohľadnenie úniku mozgov a odlišných dôsledkov pracovnej mobility na „domovské“ a „prijímajúce“ regióny, pretože uplatňovanie takejto politiky prináša so sebou riziko toho, že krátkodobý prínos pre celkovú zamestnanosť v rámci celej EÚ vyvolá zvýšenie dlhodobejších nákladov v niektorých okrajových regiónoch. Napokon vyzýva na rozsiahlu debatu medzi členskými štátmi a ich regiónmi o skúsenostiach s prisťahovalectvom a o dôsledkoch na dlhodobý rastový potenciál jednotlivých regiónov;

27.

víta návrh na uskutočnenie rozsiahleho hodnotenia súčasného právneho acquis týkajúceho sa kvality práce a pracovných podmienok, vyzýva však Európsku komisiu, aby zohľadnila terajšie nejednotné uplatňovanie smerníc EÚ v členských štátoch EÚ;

28.

upozorňuje na dôležité programy racionalizácie a krátenia rozpočtov, ktoré momentálne uplatňujú miestne a regionálne orgány v mnohých členských štátoch EÚ a poukazuje na možné ťažkosti, ktorým môžu čeliť orgány pri ich riadení spoločne s progresívnym programom pre zaobchádzanie s ich pracovníkmi. Znepokojenie vyvoláva možnosť, že miestne a regionálne orgány budú v snahe o zachovanie štandardu prvoradých služieb s menšími finančnými a ľudskými zdrojmi čeliť problémom pri dodržiavaní smernice o pracovnom čase. Samotné zvyšovanie produktivity zrejme nebude stačiť na plnenie rozsahu cieľov v oblasti služieb a menej početný personál bude nevyhnutne nútený pracovať dlhšie. Po vykonaní realistických zlepšení v oblasti produktivity možno očakávať, že vznikne rovnováha medzi menšími ľudskými zdrojmi a objemom služieb, ktoré možno poskytovať. Treba podporovať miestne a regionálne orgány, aby išli príkladom pri dodržiavaní pracovných predpisov a takisto sú vyzývané, aby si pre poskytovanie služieb stanovovali reálne ciele;

29.

uznáva, že členské štáty si zachovávajú kontrolu nad presadzovaním takýchto ochranných právnych predpisov, navrhuje však, že EÚ by mohla zriadiť nástroj na zber a šírenie informácií, predovšetkým čo sa týka uplatňovania pravidiel na ochranu zdravia a bezpečnosti, teda tzv. monitor zdravia a bezpečnosti, aby sa tak umožnila výmena informácií o nezrovnalostiach pri ich vykonávaní v členských štátoch;

30.

pripomína, že Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta sa síce zmieňuje o chudobe pracujúcich, no bohužiaľ nepredkladá žiadne konkrétne návrhy týkajúce sa kvalitnej práce, udržateľného zamestnania a primeraného príjmu s cieľom priamo riešiť tento pretrvávajúci problém;

31.

podporuje názor, že malé a stredné podniky budú hnacou silou rastu zamestnanosti v budúcnosti a že bude potrebná vyššia úroveň podnikateľskej aktivity v rámci celého hospodárstva EÚ na podporu rastúcej populácie v produktívnom veku a s cieľom vymaniť sa z vysokej miery závislosti na priamych zahraničných investíciách v niektorých regiónoch. Vyzýva však na širší prístup k podnikateľskej odbornej príprave a k prispôsobovaniu sa novému sektorovému zloženiu hospodárstva. Je potrebné klásť väčší dôraz na podnikateľského ducha vo vzdelávacích systémoch, no treba ho tiež začleniť do odborného výcviku a rekvalifikácie starších pracovníkov vo verejnom aj súkromnom sektore v snahe podporiť väčšie inovácie na terajších pracoviskách;

32.

víta dôraz, ktorý sa kladie na princíp „najskôr myslieť v malom“, ktorý by sa mal uplatňovať vo všetkých pilieroch hlavnej iniciatívy. Ďalej zdôrazňuje, že podpora by sa nemala zameriavať len na vznikajúce podniky, nové MSP a podniky v oblasti špičkových technológií, ale aj na podniky, ktoré prechádzajú vývojom a reštrukturalizáciou, s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť všetkých podnikov;

33.

súhlasí s tým, že treba vyvinúť úsilie na posun pracovných miest z neformálnej do formálnej oblasti a zdôrazňuje, že na jeho dosiahnutie bude potrebná právna úprava určitých domácich a opatrovateľských aktivít. Vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa podrobností o druhoch stimulov v snahe čo najskôr napredovať v tomto smere;

34.

domnieva sa, že aj verejné orgány môžu pri realizácii verejných zákaziek prispieť k zamestnávaniu dlhodobo nezamestnaných, postihnutých osôb a praktikantov. Do znenia výzvy na predkladanie ponúk môžu napríklad zahrnúť požiadavku, aby víťazný subjekt použil určitú časť sumy zákazky na zamestnanie týchto cieľových skupín pri realizácii zákazky. Dostupné možnosti sa momentálne nevyužívajú v dostatočnej miere. Výbor preto v súlade so svojím stanoviskom o modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ odporúča, aby sa na európskej úrovni venovala väčšia pozornosť sociálnemu obstarávaniu a podporovalo sa uplatnenie dlhodobo nezamestnaných, postihnutých osôb a praktikantov pri realizácii verejných zákaziek;

35.

uvítal by, keby sa lepšie objasnilo, ako budú príslušné programy EÚ pristupovať k cieľom hlavnej iniciatívy pre nové zručnosti a nové pracovné miesta počas súčasného programového obdobia, varuje však pred radikálnymi zmenami v operačných programoch v tejto fáze procesu implementácie;

36.

podporuje výzvu na lepšie využitie a väčšiu súčinnosť medzi fondmi EÚ, tak ako sa navrhuje v preskúmaní rozpočtu (3) na podporu cieľov Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta. Domnieva sa však, že to možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom:

lokálne orientovaných prístupov– zlepšením koordinácie medzi sektorovými a územnými politikami, pri využití viacfondového prístupu (spoločný strategický rámec) a predovšetkým silnejším územným rozmerom ESF (ktorý sa využíva prostredníctvom rozsiahlych národných programov len v niektorých členských štátoch). Členské štáty a regióny by si mali ponechať dostatočnú flexibilitu na stanovenie vlastných priorít a vypracovávanie rozličných vhodných politických reakcií na národné/regionálne špecifiká,

prístupu viacúrovňového riadenia– na zaistenie väčšieho prepojenia cieľov stratégie Európa 2020 a ambícií politiky súdržnosti je vítané uzatváranie zmlúv o rozvojovom a investičnom partnerstve. Tieto zmluvy by sa mali vytvárať v spolupráci so všetkými úrovňami správy s cieľom zabezpečiť, aby sa regionálne plánovanie nestalo len nástrojom určovaným národnými prioritami,

prístupu založenom na výsledkoch– monitorovaním pokroku z hľadiska kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov na podporu hodnotenia a tvorby politiky. To by pomohlo posilniť opatrenia zamerané na priority a tiež ich prepojiť so špecifickými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci stratégie Európa 2020 (článok 148 ZFEÚ). Ak sa to má dosiahnuť, je potrebné vypracovať na úrovni EÚ spoločný rámec pre hodnotenie dôsledkov;

37.

uvítal by výraznejšie prepojenie oznamovacích povinností vyplývajúcich zo stratégie Európa 2020 a z národných programov reforiem a rovnakých povinností vyplývajúcich z politiky súdržnosti, aby sa predišlo duplicite a aby sa dosiahli efektívnejšie výsledky;

38.

uznáva potrebu lepšieho využívania finančných prostriedkov EÚ na uskutočnenie reforiem v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, odmieta však návrhy, aby sa na financovanie vzťahovala zmluvne záväzná „podmienenosť“, pretože medzi nárokmi regiónov na finančné prostriedky z kohéznych fondov a efektívnosťou inštitúcií a makroekonomických politík členských štátov by nemalo existovať žiadne represívne prepojenie;

39.

pripomína, že na základe skúseností s využívaním niektorých fondov, ako napríklad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), je potrebná lepšia koordinácia medzi všetkými fondmi EÚ, ktoré sa zaoberajú zručnosťami a pracovnými miestami;

40.

prostredníctvom svojej platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020 by chcel pomôcť Európskej komisii pri monitorovaní implementácie stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív miestnymi a regionálnymi orgánmi.