18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/56

—

podporuje myšlienku zlepšiť ochranu obetí trestných činov a ich právne postavenie. Je to dôležitý prvok, ktorý pomáha zaviesť do praxe Štokholmský program a jeho akčný plán, zamerané na vybudovanie skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európe, ktorého vytvorenie je zase jedným z hlavných prvkov európskej integrácie a cieľom EÚ;

—

víta skutočnosť, že miestne orgány a regióny majú byť zapojené do tohto úsilia. Práve ony totiž zohrávajú rozhodujúcu úlohu, keďže poskytujú mnohé zo služieb a štruktúr v oblasti podpory pre obete trestných činov, a navrhnuté minimálne normy na úrovni EÚ budú mať aj po prijatí balíka Komisie o právach obetí nevyhnutne naďalej dosah na miestnu a regionálnu úroveň;

—

zdôrazňuje, že legislatívny balík o právach obetí, ktorý navrhla Komisia, bude mať výrazný vplyv na miestnej a regionálnej úrovni, najmä pokiaľ ide o jeho finančné dôsledky;

—

domnieva sa, že je potrebné nájsť riešenia, ktoré by boli patrične vyvážené pokiaľ ide o práva obetí a zároveň dodržali zásadu prezumpcie neviny počas trestnoprávneho stíhania, ako aj práva, ktoré majú podozriví a odsúdení zločinci ako osoby;

—

navrhuje preto, aby EÚ v súvislosti s koordináciou úloh medzi členskými štátmi prevzala aktívnejšiu úlohu.

Spravodajca

Per Bødker ANDERSEN (DK/SES), zástupca primátora a člen mestskej rady mesta Kolding

Referenčné dokumenty

1.

podporuje myšlienku zlepšiť ochranu obetí trestných činov a ich právne postavenie. Je to dôležitý prvok, ktorý pomáha zaviesť do praxe Štokholmský program a jeho akčný plán, zamerané na vybudovanie skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európe, ktorého vytvorenie je zase jedným z hlavných prvkov európskej integrácie a cieľom EÚ v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ. Návrhy na zlepšenie ochrany sa vzťahujú predovšetkým na obete trestných činov, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, najmä deti;

2.

konštatuje v tejto súvislosti, že stanovenie spoločných minimálnych noriem v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pomáha vytvárať súdržnejšiu Európsku úniu, a nabáda preto všetky členské štáty, aby sa zapojili do tejto oblasti politiky v prospech všetkých občanov;

3.

víta skutočnosť, že miestne orgány a regióny majú byť zapojené do tohto úsilia. Práve ony totiž zohrávajú rozhodujúcu úlohu, keďže poskytujú mnohé zo služieb a štruktúr v oblasti podpory pre obete trestných činov, a navrhnuté minimálne normy na úrovni EÚ budú mať aj po prijatí balíka Komisie o právach obetí nevyhnutne naďalej dosah na miestnu a regionálnu úroveň;

4.

je presvedčený, že je potrebné poskytnúť obetiam vysokú úroveň ochrany, aby sa minimalizoval celkový vplyv trestného činu, a to tak, že sa obetiam poskytne pomoc pri prekonávaní fyzických a/alebo psychologických vplyvov trestného činu;

5.

poukazuje na skutočnosť, že ustanovenia týkajúce sa práv obetí majú rôzne dôsledky zo sociálneho, kriminologického, ale aj finančného hľadiska, a pre všetky je potrebné nájsť vyvážené riešenia. Pri zlepšovaní postavenia obetí treba zohľadniť celý rad hospodárskych aspektov, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj aspekty v oblasti právnej istoty;

6.

pripomína, že ustanovenia týkajúce sa práv obetí môžu mať vplyv na právne postavenie podozrivých alebo obvinených. Výbor sa domnieva, že treba hľadať riešenia, ktoré sa síce budú v prvom rade zameriavať na záujmy obetí, ale nebudú ohrozovať právnu istotu podozrivých alebo obvinených. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti podozrivých a obvinených – a to aj v prípade závažných trestných činov – je kľúčovým prvkom právneho štátu, ktorý je jednou zo zásad, na ktorých je založená európska integrácia, a predpokladom trvalých a udržateľných riešení aj pre obete. To zahŕňa aj prezumpciu neviny, kým nie je dokázaná vina, a právo na spravodlivý proces. Ak nebudeme dodržiavať práva podozrivých alebo obvinených, nebudeme môcť v EÚ vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Výbor regiónov v tejto súvislosti pripomína, že aj držitelia volebných mandátov na miestnej a regionálnej úrovni sú povinní zabezpečiť túto rovnováhu;

7.

víta skutočnosť, že balík o právach obetí, ktorý Komisia predložila, pozostáva v podstate z minimálnych ustanovení, ktoré zabezpečujú minimálnu úroveň práv, ponecháva však členskému štátu možnosť zvýšiť tieto normy. Výbor by rád pripomenul, že normy EÚ by v žiadnom prípade nemali oslabiť práva, ktoré majú obete v členských štátoch. V každom národnom a regionálnom kontexte treba nájsť vyvážené riešenia, ktoré budú vhodne zohľadňovať osobitosti, kultúru a tradície. Je to v súlade s článkom 82 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že sa zohľadňujú rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami členských štátov a zároveň je to odrazom zásady subsidiarity a proporcionality, ako ich stanovuje článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

8.

zdôrazňuje, že sú potrebné vyvážené riešenia, ktoré by zahŕňali aj požiadavky na rozlišovanie podpory pre obete a ich procesné práva, a to podľa závažnosti a významu problému, ktorý sa rieši. Ochrana práv obetí je veľmi široká oblasť, ktorá pokrýva celý rad najrôznejších druhov trestných činov a sadu rôznorodých opatrení v právnej, sociálnej, hospodárskej, zdravotnej a psychologickej oblasti. Výbor regiónov vyzýva, aby sa hľadali diferencované riešenia, v ktorých bude zohľadnená zásada proporcionality, aby sa dosiahol vyvážený pomer medzi problémom a jeho riešením;

9.

zdôrazňuje, že legislatívny balík o právach obetí, ktorý navrhla Komisia, bude mať výrazný vplyv na miestnej a regionálnej úrovni, najmä pokiaľ ide o jeho finančné dôsledky. A neplatí to len pre regióny v členských krajinách s federatívnou štruktúrou, ale aj pre miestnu úroveň, pretože v mnohých prípadoch je to práve miestna polícia alebo iné miestne orgány, ktoré prichádzajú ako prvé do styku s obeťami trestných činov. Okrem toho sa často budú musieť o obete trestných činov, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, ako napríklad o deti, mladistvých či osoby so zdravotným postihnutím, starať práve miestne samosprávy. Výbor regiónov preto poukazuje na to, že je potrebné nájsť v rôznych národných kontextoch primerané finančné riešenia, ktoré umožnia zabezpečiť, aby bola ochrana obetí zlepšená v súlade s návrhom a aby miestne a regionálne orgány boli schopné plniť svoje povinnosti v tejto oblasti;

10.

zdôrazňuje, že obrovský význam má úsilie posilniť cezhraničnú spoluprácu medzi rôznymi orgánmi, s cieľom zlepšiť ochranu obetí. Takéto systémy spolupráce, v ktorých budú samozrejme kľúčovú úlohu zohrávať miestne a regionálne orgány, je potrebné posilniť vo vertikálnom (vzťahy medzi miestnymi/regionálnymi samosprávami a národnými orgánmi) aj horizontálnom (vzťahy medzi rozdielnymi orgánmi verejnej správy na regionálnej a/alebo miestnej úrovni) smere. Tieto štruktúry majú osobitný význam najmä vtedy, ak trestný čin vykazuje znaky cezhraničného trestného činu a jedna z obetí býva v inom členskom štáte EÚ.

V tejto súvislosti vyjadruje Výbor regiónov poľutovanie nad skutočnosťou, že ustanovenia týkajúce sa úsilia o koordináciu spolupráce, obsiahnuté v článku 25 návrhu smernice, sa od roku 2001 nijako nezmenili a naďalej sú adresované len členským štátom;

11.

domnieva sa, že regionálne a miestne samosprávy disponujú už dnes rozsiahlymi skúsenosťami a odbornými poznatkami, pokiaľ ide o podporu obetí trestných činov a starostlivosť o ne. Využitie týchto odborných poznatkov a ich vzájomná výmena – a to aj v zákonodarnom procese – by mohlo pomôcť dosiahnuť ciele, ktoré vytýčila Komisia, a preto by sa malo podporovať;

12.

navrhuje, aby sa v kontexte balíka o právach obetí hovorilo konkrétnejšie o úlohe regiónov, miest a obcí. Ak je zákonodarca Únie presvedčený, že aj regióny, mestá a obce zohrávajú dôležitú úlohu, malo by sa to konkrétnejšie prejaviť napríklad v odôvodneniach návrhu smernice (pozri pozmeňovací návrh 2);

13.

vyzýva na zamyslenie sa nad tým, ako resp. či vôbec by sa dali využiť odborné poznatky regionálnych a miestnych samospráv pri úsilí o lepšiu podporu obetí trestných činov a starostlivosť o ne. Takéto úsilie by sa ale malo v každom prípade spájať aj so silnejším dôrazom na výcvik príslušníkov policajného zboru, sociálnych pracovníkov a iných skupín zamestnancov na miestnej úrovni, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov často ako prví;

14.

domnieva sa, že je potrebné nájsť riešenia, ktoré by boli patrične vyvážené pokiaľ ide o práva obetí a zároveň dodržali zásadu prezumpcie neviny počas trestnoprávneho stíhania, ako aj práva, ktoré majú podozriví a odsúdení zločinci ako osoby. Navrhuje preto, aby sa to výslovne uviedlo v odôvodnení 7 navrhovanej smernice (pozri pozmeňovací návrh 1);

15.

domnieva sa, že regióny, mestá a obce by mali byť zapojené do hľadania možných spôsobov, ako zlepšiť cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami z rôznych krajín. Ustanovenie zástupcov pre každý región a/alebo obec, ktorí by poskytovali informácie o príslušných aktivitách rôznych správnych jednotiek je v tejto súvislosti nevyhnutne nutné;

16.

navrhuje preto, aby EÚ v súvislosti s koordináciou úloh medzi členskými štátmi prevzala aktívnejšiu úlohu aj na miestnej a regionálnej úrovni. To by sa dalo dosiahnuť napríklad vytvorením koordinačného mechanizmu na úrovni EÚ, ktorého úlohou by bolo podporovať spoluprácu medzi samosprávami rôznych členských štátov, a to prostredníctvom všeobecných štúdií a prostredníctvom koordinácie konkrétnych postupov, napríklad tým, že sprostredkuje kontakt medzi príslušnými zodpovednými miestnymi a regionálnymi samosprávami v jednotlivých členských štátoch. Táto štruktúra by tiež mohla vytvárať a spravovať databázu osvedčených postupov, ktorú VR navrhol vytvoriť v stanovisku k akčnému plánu na implementáciu Štokholmského programu (1);

17.

patričnú pozornosť treba venovať aj vhodným prostriedkom, ktoré by umožnili obetiam prístup k praktickým informáciám a podpore na úrovni EÚ. Napríklad telefonická linka EÚ pre obete by pravdepodobne mohla zlepšiť situáciu obetí trestných činov spáchaných v zahraničí, a to nielen kým sa ešte nachádzajú v zahraničí a potrebujú rôznorodú pomoc a podporu, ale aj po návrate do domovskej krajiny a pri kontakte s orgánmi krajiny, v ktorej sa trestný čin udial;

18.

rád by tiež upriamil pozornosť na to, že aj súkromní a iní aktéri disponujú v tejto oblasti značnými skúsenosťami a príslušnými odbornými poznatkami. VR preto vyzýva, aby boli do úsilia o zlepšenie situácie obetí zapojené nielen rôzne fyzické osoby, ale aj právnické osoby a mimovládne združenia na podporu a pomoc obetiam, ktoré pôsobia na národnej, ale i na regionálnej a miestnej úrovni. To by sa dalo dosiahnuť prostredníctvom koordinačného úsilia na úrovni EÚ, zameraného na analýzu skúseností, na ktorom by sa podieľali rôzni súkromní a iní aktéri, ktorí by tak mohli prispieť k zlepšeniu spolupráce;

19.

prikladá osobitný význam tomu, aby sa v súvislosti s trestnými činmi predovšetkým zohľadnila potreba podpory a starostlivosti o deti a mladistvých. Podľa jeho názoru by sa mali minimálne normy týkajúce sa pomoci pre deti a mladistvých, ktorí sa stali obeťami trestných činov, prevziať do právnych predpisov na úrovni EÚ v čo najzreteľnejšej forme, a neobmedziť sa len na všeobecné vyhlásenie zámeru;

20.

zdôrazňuje, že kriminologické a viktimologické poznatky pokiaľ ide o deti a mladistvých ako obete trestných činov sa rozvíjajú a prehlbujú, a preto by sa mali pri vypracúvaní a aktualizácii legislatívy EÚ zohľadniť aj nové zistenia. Vedecké výskumy naznačujú najmä to, že by bolo vhodnejšie zvoliť prístup, ktorý je citlivejší voči jednotlivým vývinovým obdobiam detí a lepšie zodpovedá ich potrebám, než prístup, ktorý zvolila Európska komisia (2);

Špecifickejšie riešenia v závislosti od veku a druhu trestného činu by mohli otvoriť cestu prísnejším a cielenejším minimálnym predpisom týkajúcim sa osobitných kategórií obetí, napríklad špeciálna podpora pre malé deti alebo pre deti a mladistvých, ktorí sa stali obeťami veľmi závažných trestných činov;

21.

poukazuje na to, že definícia obete v článku 2 návrhu smernice je príliš široká. Každá fyzická osoba, ktorá sa stala obeťou akéhokoľvek trestného činu – dokonca aj menších priestupkov – sa považuje v zmysle tejto smernice za obeť. Takáto široko poňatá definícia poskytuje aj obetiam malých priestupkov prístup k celému spektru procesných práv, ktoré ustanovuje smernica. To by sa mohlo ukázať ako veľmi nákladné, a je otázne, či takáto rozsiahla právna úprava predstavuje vyvážené a účelné riešenie situácie obetí;

22.

pripomína v tejto súvislosti, že sa v niektorých oblastiach európskej legislatívy v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí už vyskytli prípady, keď sa praktické uplatňovanie nástroja rozsiahlej spolupráce ukázalo byť oveľa nákladnejšie, než sa pôvodne plánovalo, a to z dôvodu nedostatočných kritérií primeranej diferenciácie: napríklad v nedávnom hodnotení európskeho zatykača varovala Komisia pred jeho využívaním v prípade menej závažných trestných činov, pretože niektoré členské štáty tento nástroj využívali nadmieru;

23.

odporúča preto, aby Komisia zvážila diferencovanejší prístup, ktorý by bol prispôsobený príslušnému problému a žiada, aby boli práva obetí vhodným spôsobom limitované, aby bola zaručená proporcionalita medzi právami obetí a závažnosťou trestného činu. VR preto navrhuje, aby sa zvážila možnosť začleniť do smernice všeobecnú zásadu proporcionality, vďaka ktorej by obete menej závažných priestupkov boli vyňaté z oblasti pôsobnosti určitých častí smernice.