1.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 192/28

—

zastáva názor, že kvalita poľnohospodárskych výrobkov EÚ je jedným z najväčších pozitívnych príspevkov SPP a jedným z najsilnejších argumentov na svetových trhoch, preto sa nazdáva, že politika kvality musí predstavovať jedno z hlavných smerovaní SPP po roku 2013, a žiada, aby boli v rámci budúcej SPP zavedené primerané nástroje, ktoré pomôžu posilniť, spropagovať a podporiť rozvoj systémov kvality,

—

domnieva sa, že je nevyhnutné zachovať rovnomerné rozloženie hospodárskej činnosti na území Európskej únie, pričom sa treba opierať o diferencované modely rozvoja, že vďaka rozpoznaniu na trhoch si najmenej favorizované vidiecke oblasti budú môcť udržať poľnohospodársku činnosť, s pomocou systémov kvality, ktoré existujú a ktoré je nevyhnutné posilňovať a rozvíjať, a že tento diferencovaný prístup k poľnohospodárskym trhom je mimoriadne dôležitý v prípade horských výrobkov ako aj pre miestnu výrobu, ktorá by mohla byť valorizovaná v rámci krátkych reťazcov,

—

domnieva sa, že ochrana v podobe označenia „produkt horského poľnohospodárstva“ by mohla trvalým spôsobom prispieť k hospodárskemu rozvoju, územnému plánovaniu a ochrane životného prostredia,

—

nazdáva sa, že v záujme rozvoja miestnych potravinových systémov je potrebné vytvoriť na európskej úrovni špecifické označenie a navrhnúť nástroje v rámci druhého piliera SPP v snahe nabádať výrobcov, aby si zvolili tento postup, a žiada preto Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom doplniť nariadenie o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov v Únii v tomto zmysle,

—

zastáva názor, že hospodársky úspech a zachovanie poľnohospodárskej výroby valorizovanej vďaka špecifickým systémom kvality sú neoddeliteľne späté s riadením ponuky,

—

v nadväznosti na doposiaľ prijaté stanoviská odporúča vylúčiť geneticky modifikované organizmy (GMO) zo špecifikácií oficiálnych značiek kvality,

—

žiada, aby sa posilnila medzinárodná ochrana zemepisných označení.

Spravodajca

pán René SOUCHON (FR/SES), predseda regionálneho zastupiteľstva Auvergne

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o systémoch kvality poľnohospodárskych výrobkov

KOM(2010) 733 v konečnom znení

1.

konštatuje, že normy Európskej únie v oblasti bezpečnosti a kvality potravinárskych výrobkov patria medzi najprísnejšie na svete;

2.

zastáva názor, že kvalita poľnohospodárskych výrobkov EÚ je jedným z najväčších pozitívnych príspevkov SPP a jedným z najsilnejších argumentov na svetových trhoch;

3.

pripomína, že systémy kvality založené na kolektívnej báze sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho, poľnohospodárskeho a kulinárskeho dedičstva Európskej únie. Tieto systémy kvality sú kolektívnym dedičstvom, ktoré je nevyhnutné chrániť a ďalej rozvíjať;

4.

podotýka, že rozlišovanie z hľadiska kvality umožňuje čo najviac zvýšiť pridanú hodnotu v rámci jednotlivých odvetví a reaguje na naliehavé požiadavky spotrebiteľov v EÚ a producentov;

5.

zdôrazňuje, že v kontexte krízy cien poľnohospodárskych surovín má výroba kvalitatívne diferencovaných výrobkov stabilizačný účinok na regióny. Presadzovanie kvalitatívne diferencovaných výrobkov umožňuje rozvinúť investície, výskum a inováciu a zabezpečiť spravodlivejšie prerozdelenie pridanej hodnoty v rámci výrobných reťazcov medzi výrobcov;

6.

preto sa nazdáva, že politika kvality musí predstavovať jedno z hlavných smerovaní SPP po roku 2013;

7.

považuje za nevyhnutné a žiada, aby sa spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013 i naďalej aktívne zasadzovala za vysoké normy pre európske poľnohospodárske výrobky;

8.

zastáva názor, že hospodársky úspech a zachovanie poľnohospodárskej výroby valorizovanej vďaka špecifickým systémom kvality sú neoddeliteľne späté s riadením ponuky. Nadmerne veľký nárast objemu výroby, presahujúci zvyčajné segmenty trhov, na ktorých sa tieto výrobky valorizujú, vedie k zovšedneniu výrobku. Dôsledkom zovšednenia je znižovanie cien, ktoré môže viesť k tomu, že výrobok jednoducho zmizne. Hospodárske modely systémov kvality majú hospodársky význam len preto, lebo sa líšia od štandardného modelu. Ich rozšírenie, a teda ich zovšednenie, môže napokon viesť len k vyľudňovaniu území, ktoré sú na tom najhoršie;

9.

konštatuje, že súčasné opatrenia neumožňujú uspokojivo zapojiť európske, štátne a regionálne fondy do kolektívnych krokov, ktoré uskutočňujú skupiny a regióny. Zdá sa totiž, že len najdôležitejšie zemepisné označenia dokážu nahromadiť dostatočné samofinancovanie potrebné na to, aby mohli získať prostriedky z európskych fondov;

10.

systémy kvality sú pre mnohé poľnohospodárske oblasti prostriedkom, ako sa zapojiť do globalizácie, a to vďaka uznaniu špecifického know-how a ponuke vyššej kvality pre spotrebiteľov;

11.

územné plánovanie vo vidieckych oblastiach je dôležitým aspektom, ktorý je s reflexiou o systémoch kvality neoddeliteľne spätý. Tieto systémy sa priamo podieľajú na hospodárskej dynamike vidieckych oblastí, v ktorých sa nachádzajú;

12.

vidiecke oblasti Európskej únie sú rôznorodé a tvorí ich množstvo veľmi odlišných území. Ich agronomické, pedagogické a klimatické možnosti, ako aj logistické a trhové podmienky sú teda značne premenlivé;

13.

vo svete globalizácie a medzinárodnej hospodárskej súťaže, v akom dnes žijeme, by sa na oblasti s najmenej priaznivými podmienkami mali vzťahovať opatrenia, ktoré im umožnia rozvinúť osobitné modely a zabezpečiť, že spotrebitelia budú môcť rozpoznať ich poľnohospodárske výrobky na trhoch. Preto je potrebné, aby: aj naďalej zostali v platnosti súčasné opatrenia, ktoré kompenzujú konkurenčné znevýhodnenie oblastí s menej priaznivými podmienkami, a aby všetky európske vidiecke oblasti mali možnosť využívať nástroje na valorizáciu a diferenciáciu svojich produktov na miestnych, európskych či medzinárodných trhoch;

14.

špecifické a prísnejšie výrobné požiadavky, ktoré sú pre systémy kvality príznačné, znamenajú pre výrobcu vyššie výrobné náklady a nevyhnutnosť vyvinúť mimoriadne úsilie. Spotrebitelia sú ochotní zaplatiť za toto úsilie spravodlivú cenu, ak za ňu dostanú výrobok, ktorý považujú za lepší a/alebo niečím typický;

15.

pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sa dnes uplatňujú, favorizujú oblasti, ktoré sú najviac zvýhodnené z hľadiska výrobných nákladov. Naopak oblasti, ktoré sú najmenej favorizované, sú hendikepované, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť z hľadiska nákladov;

16.

je nevyhnutné zachovať rovnomerné rozloženie hospodárskej činnosti na území Európskej únie, pričom sa treba opierať o diferencované modely rozvoja;

17.

vďaka rozpoznaniu na trhoch si najmenej favorizované vidiecke oblasti budú môcť udržať poľnohospodársku činnosť, s pomocou systémov kvality, ktoré existujú a ktoré je nevyhnutné posilňovať a rozvíjať;

18.

tento diferencovaný prístup k poľnohospodárskym trhom je mimoriadne dôležitý v prípade horských výrobkov ako aj pre miestnu výrobu, ktorá by mohla byť valorizovaná v rámci krátkych reťazcov;

19.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby boli systémy kvality uznané v rámci medzinárodného obchodu. Toto uznanie musí však mať inú podobu ako systém súkromných značiek. Zásada označenia pôvodu je zásadou kolektívneho vlastníctva a dedičstva, ktoré sa líši od súkromného vlastníctva. Mala by sa teda posilniť medzinárodná ochrana zemepisných označení;

20.

v nadväznosti na svoje predchádzajúce stanoviská preto opätovne žiada posilniť uznanie zemepisných označení a medzinárodný právny rámec, ktorý sa na tieto označenia vzťahuje. Toto posilnenie by malo umožniť zabezpečiť skutočne účinnú a trvalú ochranu systémov kvality na medzinárodnej úrovni;

21.

konkrétne sa domnieva, že Európska únia by sa mala viac usilovať zlepšiť ochranu zemepisných označení (CHZO a CHOP) v rámci rokovaní vo WTO a WIPO;

22.

žiada najmä,

23.

zamýšľa sa však nad rizikami, ktoré vyplývajú z niektorých bilaterálnych dohôd, o ktorých sa práve rokuje, týkajúcich sa vzájomného uznávania výrobkov chránených zemepisným označením. Je nevyhnutné sa ubezpečiť, že uzatvorenie týchto dohôd nebude znamenať, že sa na európsky trh dostanú výrobky pochádzajúce z tretích krajín, ktoré síce majú zemepisné označenie, ale v prípade ktorých úroveň požiadaviek alebo kontroly nie je v súlade s európskymi normami;

24.

odporúča zaviesť cielené opatrenia, aby sa zabránilo tomu, že sa v EÚ dostanú na trh alebo z nej budú vyvezené výrobky, ktorých označenie nie je v súlade s legislatívou v oblasti kvality vzťahujúcou sa na poľnohospodárske výrobky EÚ;

25.

zamýšľa sa nad tým, či zmena definície označenia CHOP a CHZO, ktorú navrhuje Komisia v návrhu nariadenia, má svoje opodstatnenie;

26.

výslovne žiada Európsku komisiu, aby sa, pokiaľ ide o prípadný dosah odstránenia odkazov na jednotlivé etapy výroby alebo prípravy výrobkov, ubezpečila, že táto zmena nebude mať za následok zníženie úrovne ochrany alebo zneužívanie;

27.

takisto si kladie otázku, či je potrebné vypracovať osobitnú definíciu pre jednotlivé druhy výrobkov, a zdôrazňuje, že zohľadnenie prípadných špecifík, pokiaľ ide o etapy výroby niektorých druhov výrobkov, by nemalo ohroziť celistvosť a jednotnosť systému zemepisných označení na európskej úrovni;

28.

žiada Európsku komisiu, aby vysvetlila postup, ktorý chce uplatňovať v prípade delegovaných aktov, a odporúča konzultovať ich vopred so všetkými zainteresovanými partnermi;

29.

upozorňuje, že produkty horského poľnohospodárstva majú v očiach spotrebiteľov silnú identitu, ktorá sa spája väčšinou s extenzívnymi a/alebo tradičnými spôsobmi výroby. Tieto výrobky do značnej miery prispievajú k verejnému blahu a pre miestne hospodárstvo sú veľmi dôležité;

30.

pripomína, že horské oblasti predstavujú približne 40 % európskeho územia v širokom slova zmysle (1), 18 % domácností pracujúcich v poľnohospodárstve, 15 % európskej využiteľnej poľnohospodárskej plochy (2). Okrem toho sa ďalším rozširovaním Európskej únie podiel horských oblastí na jej území bude len zvyšovať (3);

31.

nazdáva sa, že uznanie výrobkov z horských oblastí a ich špecifické označovanie je stratégia, ktorú treba bez meškania začleniť do celkovej politiky kvality poľnohospodárskej výroby v Európskej únii. Toto začlenenie musí byť v súlade s uznaním, ktoré horské oblasti získali v spoločnej poľnohospodárskej politike;

32.

zastáva názor, že schopnosť výrobcov z horských oblastí čo najlepšie valorizovať svoje výrobky v systémoch kvality je nevyhnutnou podmienkou, ak majú pokračovať vo svojej činnosti, keďže ich produktivita je nižšia (4); čo pre spotrebiteľa znamená priame kvalitatívne výhody (5);

33.

zdôrazňuje, že výrobky z horský z oblastí sú špecifické z hľadiska miesta a metód výroby a spracovania (6);

34.

domnieva sa preto, že ochranné označenie „produkt horského poľnohospodárstva“ by za relatívne nízke náklady umožnilo valorizovať a chrániť horské výrobky (zahŕňajúce rastlinnú i živočíšnu výrobu, ako aj ich spracovanie na mieste) tým, že sa vo všetkých členských štátoch podporí vytvorenie trhového segmentu zameraného na valorizáciu týchto výrobkov. Táto valorizácia by umožnila zachovať a rozvíjať tradície, kultúru a historické dedičstvo horských regiónov, pretože by silnejšie pripútala výrobné a spracovateľské štruktúry k týmto oblastiam;

35.

domnieva sa, že takáto ochrana v podobe označenia „produkt horského poľnohospodárstva“ by mohla trvalým spôsobom prispieť k hospodárskemu rozvoju, územnému plánovaniu a ochrane životného prostredia. Tieto aspekty sú veľmi dôležité v regiónoch, kde je zastavenie poľnohospodárskej činnosti synonymom zhoršenia kvality životného prostredia, vzniku „prírodného“ rizika a ochudobnenia sociálnej, hospodárskej a kultúrnej štruktúry;

36.

upozorňuje, že je ťažké zozbierať číselné údaje o trhu s výrobkami z horských oblastí v európskom meradle, keďže tento pojem nie je na európskej úrovni vymedzený. V niektorých odvetviach však možno konštatovať skutočne pozitívny dosah, ak je výrobcom poskytnutá možnosť špecifickej valorizácie. Napríklad možno spomenúť výrobu mlieka v oblasti Massif Central vo Francúzsku (7);

37.

pripomína, že sa už opakovane zasadzoval za zavedenie nepovinných vyhradených označení pre produkty horského poľnohospodárstva, a aj v tomto stanovisku opäť žiada, aby boli produkty horského poľnohospodárstva bez meškania zohľadnené v budúcej európskej politike kvality;

38.

takisto znovu zdôrazňuje, že regióny by mali zohrávať dôležitú úlohu pri vymedzovaní tohto označenia „horský“ a v úsilí podporovať vytvorenie týchto možností v rámci politiky vidieckeho rozvoja, ktorá by mala územný rozmer;

39.

v nadväznosti na nedávno prijaté stanovisko o miestnych potravinových systémoch (8) sa domnieva, že je nevyhnutné podporovať krátke distribučné reťazce a priamy predaj. Pripomína, že výbor v tom istom stanovisku definoval „miestne potravinové sústavy“ ako kombináciu štyroch faktorov: krátky reťazec; krátka fyzická vzdialenosť medzi miestom výroby a spotreby; proces, ktorý zahŕňa aj aspekty dopravy, distribúcie, spracovania odpadu, obnoviteľnej energie, marketingu, podpory a riadenia kvality; proces riadený na miestnej a regionálnej úrovni. Zdôrazňuje, že krátke reťazce umožňujú vrátiť poľnohospodársku výrobu tam, kde bola predtým, a pevnejšie primknúť tieto podniky k územiu, na ktorom pôvodne pôsobili, a to vďaka tomu, že uľahčujú spotrebu výrobkov na miestnych trhoch. Krátke reťazce prispievajú k dobrému rozloženiu poľnohospodárskej činnosti na celom území Spoločenstva a pozitívne vplývajú na životné prostredie, ak je daná poľnohospodárska výroba prispôsobená prirodzeným kapacitám príslušného územia;

40.

takisto zdôrazňuje hospodársky význam krátkych reťazcov, ktoré môžu niektorým výrobcom umožniť zvýšiť svoj príjem tým, že využijú marže príliš dlhého reťazca. Títo výrobcovia totiž zvyčajne nie sú schopní vzdorovať pravidlám vyjednávania a podmienkam uvádzania výrobkov na trh v poľnohospodársko-potravinárskych sektoroch, kde je veľká koncentrácia obchodnej sily;

41.

pokiaľ ide o podporu krátkych reťazcov, dodáva, že:

42.

nazdáva sa, že v záujme rozvoja miestnych potravinových systémov je potrebné vytvoriť na európskej úrovni špecifické označenie a navrhnúť nástroje v rámci druhého piliera SPP v snahe nabádať výrobcov, aby si zvolili tento postup;

43.

žiada preto Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom vytvoriť pre miestne výrobky, ktoré sa dostávajú na trh v rámci miestnych potravinových systémov, nové logo a vymedziť ich identitu. Tieto identifikačné prvky doplnia nariadenie o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov v Únii;

44.

dôrazne podporuje iniciatívy Komisie s cieľom rozšíriť povinnosť uvádzať „miesto výroby“ na výrobkoch a súhlasil by tiež s podobnými iniciatívami v oblasti povinného označovania, ktoré by boli určené stravovacím službám;

45.

zdôrazňuje, že toto nové označenie by mohlo byť riešením aj pre tisícky tradičných výrobkov z európskych regiónov, ktoré nemajú nevyhnutne ambíciu získať zemepisné označenie;

46.

okrem toho by chcel upozorniť Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu na to, že bude potrebné prispôsobiť pravidlá verejného obstarávania s cieľom uľahčiť samosprávam kúpu miestnych poľnohospodárskych podnikov. V článku 26 smernice 2004/18/ES sa v tejto súvislosti uvádza, že verejní obstarávatelia môžu do špecifikácií ponuky zahrnúť aj sociálne a environmentálne aspekty;

47.

žiada, aby bol zmenený článok 53 smernice 2004/18/ES, aby sa mohli explicitne zohľadniť kritériá spojené so vzdialenosťou a/alebo so snahou znížiť emisie CO2, ktoré sú dôsledkom prepravy tovaru;

48.

napokon zdôrazňuje, že vyššie spomínané nové označenie „krátky reťazec“ by mohli mať na starosti regióny, pretože môžu najlepšie posúdiť miestny charakter výroby a jej spätosť s kultúrou. Regióny sú popri európskych fondoch takisto prioritnými partnermi pri podpore týchto podnikov;

49.

poukazuje na to, že systém zaručených tradičných špecialít umožňuje zachovať, či dokonca rozvinúť niektoré tradičné poľnohospodársko-potravinárske druhy výroby. V prípade týchto zaručených tradičných špecialít najväčšiu časť hodnoty vytvára výrobca, na rozdiel od veľkej väčšiny súčasných priemyselných agropotravinárskych výrobkov. Tieto výrobky pomáhajú zabezpečiť rozmanitosť agropotravinárskej ponuky a propagovať bohatstvo európskeho gastronomického dedičstva;

50.

domnieva sa, že by bolo užitočné vytvoriť na úrovni Európskej únie súpis všetkých výrobkov, ktoré predstavujú tradičné európske kulinárske umenie. Umožnilo by to vytvoriť základ pre ich prípadné zaradenie medzi zaručené tradičné špeciality. Okrem toho by to bolo v súlade s iniciatívou, s ktorou prišlo UNESCO v medzinárodnom meradle, a umožnilo by to rozšíriť niektoré podobné opatrenia, ktoré zaviedli viaceré členské štáty;

51.

v nadväznosti na doposiaľ prijaté stanoviská odporúča vylúčiť geneticky modifikované organizmy (GMO) zo špecifikácií oficiálnych značiek kvality. Členské štáty by to mohli urobiť postupne, v rozumnej lehote najneskôr do piatich rokov, aby mohli výrobcovia vykonať potrebné technické opatrenia. Toto obdobie by sa využilo na to, aby sa vytvorili alternatívne zásobovacie reťazce, ktoré umožnia nahradiť používanie GMO v surovinách, najmä pokiaľ ide o výživu zvierat;

52.

domnieva sa totiž, že je nevyhnutné explicitne zakázať používanie geneticky modifikovaných organizmov vo všetkých etapách výroby v prípade výrobkov s oficiálnou značkou kvality. Vďaka tomuto zákazu by sa zaručilo, že tradičné metódy výroby a charakteristické črty výrobkov sa dlhodobo zachovajú v systémoch kvality;

53.

okrem toho sa nazdáva, že zákaz GMO v špecifikáciách je v krátkodobom horizonte nevyhnutnou podmienkou, aby sa zachovala transparentnosť a dôveryhodnosť systémov kvality v očiach spotrebiteľov;

54.

zdôrazňuje, že je čoraz naliehavejšie zmeniť špecifikácie oficiálnych značiek kvality, keďže v súčasnosti sa už rozvíjajú súkromné iniciatívy, mimo rámca kvalitných výrobkov, zaručujúce, že daný výrobok „neobsahuje GMO“;

55.

takisto zdôrazňuje, že rozvoj trhu, ktorý by zaručoval, že výrobky s oficiálnou značkou kvality neobsahujú GMO, je pre výrobcov príležitosťou, pretože dopyt európskych spotrebiteľov po takýchto výrobkoch je jednoznačný;

56.

domnieva sa, že výrobky s oficiálnou značkou kvality, neobsahujúce GMO, budú môcť byť, podobne ako produkty ekologického poľnohospodárstva, plne docenené v očiach spotrebiteľov. Táto valorizácia zaručí potom dlhodobo lepší odbyt, čo bude kompenzovať prípadné dodatočné náklady, ktoré by mohli krátkodobo vzniknúť výrobcom;

57.

zdôrazňuje, že vylúčenie GMO z výrobkov s oficiálnou značkou kvality musí na úrovni Európskej únie sprevádzať ofenzívna stratégia v oblasti výroby a dodávok rastlinných proteínov, ktoré nie sú geneticky modifikované. Táto stratégia si vyžaduje, aby sa v Európe koordinovane rozvíjalo pestovanie plodín, ktoré nie sú geneticky modifikované. Mohla by to byť preto veľká príležitosť, ako rozšíriť v Európe pestovanie proteínových plodín, ktorých agronomické a ekologické výhody sú všeobecne uznávané. Táto politika rozvoja proteínových plodín bez GMO by sa mala začať uplatňovať v rámci SPP prostredníctvom schválenia špecifických agroenvironmentálnych platieb;

58.

odporúča preto, aby sa vypracovala štúdia o rozvoji geneticky nemodifikovaných plodín bohatých na proteíny (hrach, bôb poľný), ktoré sa zdajú byť lepšími zdrojmi (9) pre výrobu geneticky nemodifikovaných proteínov;

59.

domnieva sa, že dodatočné náklady spôsobené vylúčením GMO zo špecifikácií všetkých výrobkov s oficiálnymi značkami kvality by sa mohli výrazne znížiť postupným zavedením systému v priebehu piatich rokov. Nazdáva sa, že ak sa tieto dodatočné náklady rozdelia medzi všetky zložky zásobovacieho reťazca, pre spotrebiteľov to bude znamenať minimálne dodatočné náklady – asi niekoľko centov na kilogram (10) –, a, že environmentálne výhody plodín bohatých na rastlinné, geneticky nemodifikované proteíny, vyvážia zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska všetky tieto dodatočné náklady (11);

60.

zdôrazňuje, že je potrebné označovať kvalitné výrobky zo surovín (mäsa, vajíčok, mlieka atď.), ktoré pochádzajú z procesu transformácie krmív obsahujúcich GMO, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži medzi európskymi výrobkami bez GMO a výrobkami z medzinárodného trhu, ktoré GMO obsahujú;

61.

domnieva sa, že regulácia a riadenie ponuky kvalitných poľnohospodárskych výrobkov sú dôležitou úlohou poľnohospodárskej politiky (12) a že systémy kvality sú takisto vystavené trhovým rizikám, hoci nepodliehajú zákonom fungovania štandardizovaných trhov;

62.

zastáva názor, že rozvoj a udržanie systémov kvality sú nerozlučne späté s koordinovanou politikou riadenia ponuky. Zvýšenie produktivity a/alebo množstva výrobkov na danom území je často nezlučiteľné s ochranou životného prostredia a udržaním kvality a charakteristík výrobku;

63.

takisto sa domnieva, že bez riadenia výroby môže nekontrolované zvyšovanie množstva predaných výrobkov v niektorých prípadoch viesť k tomu, že sa podstatne znížia ceny, ktoré sa platia výrobcom, čím pre nich táto výroba prestane byť zaujímavou. Okrem toho v oblastiach s prírodným znevýhodnením nie je možné, aby výrobcovia kompenzovali pokles cien kvalitných výrobkov zvýšením objemu výroby. Ak sa teda nebudú môcť prispôsobiť, zaniknú;

64.

domnieva sa preto, že poľnohospodárske systémy kvality sa musia oslobodiť od zásady hospodárskej súťaže založenej jedine na cene a že budúcnosť systémov kvality z dlhodobého hľadiska nemôže spočívať na raste objemu výroby, ale musí sa naopak zakladať na kvalite samotného výrobku, ktorá odôvodňuje vyššiu cenu, ktorú je spotrebiteľ ochotný zaplatiť;

65.

v nadväznosti na doposiaľ prijaté stanoviská preto žiada, aby boli zavedené nástroje riadenia výroby pre výrobky diferencovanej kvality a vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla špecifické nástroje na riadenie týchto trhov;

66.

domnieva sa, že spotrebiteľ je spoluaktérom v úsilí o prinavrátenie a udržanie poľnohospodárskej výroby, pretože práve on zabezpečuje jej rentabilitu;

67.

nazdáva sa, že na to, aby sa mohol spotrebiteľ aktívne podieľať na výhodách, ktoré prinášajú systémy kvality, je nevyhnutné zlepšiť informovanosť o podmienkach výroby. Treba dať spotrebiteľom potrebné nástroje, aby mohli spoznať 4 oficiálne európske logá a odlíšiť ich od značiek súkromných podnikov spojených so zemepisnými názvami;

68.

domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť, aby všetci prevádzkovatelia systematicky používali grafické symboly, ktoré vytvorila Rada alebo Komisia na označovanie kvalitných poľnohospodárskych výrobkov, a že je nevyhnutné lepšie informovať spotrebiteľov o význame a dôležitosti týchto symbolov;

69.

žiada, aby boli v rámci budúcej SPP zavedené primerané nástroje, ktoré pomôžu posilniť, spropagovať a podporiť rozvoj systémov kvality;

70.

konkrétne žiada, aby boli v rámci druhého piliera SPP prijaté opatrenia, ktorých cieľom bude zlepšiť alebo nahradiť existujúce opatrenia EPFRV zamerané na podporu a propagáciu systémov kvality:

71.

pripomína, že činnosť EÚ v oblasti kvality poľnohospodárskych výrobkov je nevyhnutná, aby sa zabezpečila účinná ochrana týchto výrobkov a zaručilo, že spotrebiteľom budú poskytnuté spoľahlivé informácie;

72.

víta návrhy Európskej komisie, ktorých cieľom je zmodernizovať pravidlá a znížiť administratívnu záťaž pre výrobcov, najmä pokiaľ ide o registráciu výrobkov;

73.

takisto vníma pozitívne, že bola uznaná úloha a zodpovednosť skupín výrobcov pri správe zemepisných označení;

74.

schvaľuje návrh Komisie, ktorého cieľom je zjednodušiť a lepšie zamerať systém, ktorý sa uplatňuje pre zaručené tradičné špeciality.