15.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/34

1.1

EHSV víta „Program EÚ v oblasti práv dieťaťa“ (ďalej len „oznámenie“), ktoré Komisia zverejnila 15. februára 2011, a dúfa, že tento prvý krok povedie k úplnému zavedeniu Dohovoru OSN o právach dieťaťa a pomôže čo najúčinnejšie presadzovať práva detí. Toto oznámenie bolo zverejnené po štyroch rokoch príprav a predchádzalo mu oznámenie Komisie s názvom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ z júla 2006, ku ktorému EHSV vypracoval stanovisko (1).

1.2

Deti predstavujú kategóriu obyvateľstva EÚ, ktorej blaho a spokojnosť majú zásadný význam, či už ide o ich celkovú situáciu, ich kvalitu života alebo investíciu do budúcnosti. Vysokokvalitné detstvo, ktoré sa opiera o určité práva, je zárukou sociálno-hospodárskeho rozvoja a umožní EÚ dosiahnuť jej ciele vo všetkých oblastiach. Treba zdôrazniť, že myšlienka vnímať deti ako „investíciu do budúcnosti“ musí ísť ruka v ruke s pojmom šťastného detstva, keďže tak pre deti, ako aj pre spoločnosť je prítomnosť rovnako dôležitá ako budúcnosť.

1.3

Výbor konštatuje, že článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii bola ochrana práv dieťaťa zaradená medzi ciele Európskej únie a že táto ochrana je zakotvená v právne záväznej Charte základných práv. Chartu musia v rámci svojej činnosti uplatňovať všetky inštitúcie a orgány EÚ a tiež členské štáty, keď vykonávajú právo EÚ. Každý nový európsky legislatívny návrh musí byť preto posúdený z hľadiska svojho vplyvu na základné práva, vrátane práv dieťaťa.

1.4

EHSV konštatuje, že ciele stanovené v oznámení sú skromné a oklieštené. Európska únia neratifikovala Dohovor OSN o právach dieťaťa (UNCRC), ako to urobila v prípade Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (2). Európska únia by mala nájsť spôsob, ako sa jednostranne pripojiť k dohovoru UNCRC (3). Členské štáty by mali predkladať podrobné dvojročné správy o sledovaní situácie detí, ktoré by sa týkali nielen ich ekonomickej situácie, ale aj všetkých ostatných faktorov prispievajúcich k blahu detí a vychádzali by zo systematického zberu údajov, výskumu a analýz. Uľahčilo by to vytvorenie databázy EÚ a hodnotiaceho nástroja, ktoré by dopĺňali v súčasnosti dostupné informácie.

1.5

Výbor sa domnieva, že by sa mali lepšie využívať údaje a informácie, ako sú správy, ktoré vypracúvajú vlády a organizácie občianskej spoločnosti pre Výbor OSN pre práva dieťaťa, umožňujúce porovnať činnosť členských štátov v záujme ochrany a presadzovania práv dieťaťa. Zároveň by bolo treba nabádať rôzne medzinárodné organizácie, ako Eurostat, OECD, Svetová banka atď., aby pomocou systematickej kompilácie a analýz zhromažďovali údaje o právach dieťaťa a používali relevantné ukazovatele. EHSV odporúča Európskej únii úzko spolupracovať s Radou Európy, aby mohli vzniknúť synergie medzi ich programami (4).

1.6

EHSV ľutuje, že v oznámení chýba účinná stratégia na jeho zavádzanie alebo uplatňovanie, hoci ukazovatele, ktoré vydala Agentúra EÚ pre základné práva, a podrobný zoznam hodnotiacich nástrojov vytvorených na uplatňovanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa by mohli byť dobrým základom na tento účel. Takáto implementačná stratégia by napokon mohla byť zárukou, že stratégia v oblasti práv dieťaťa sa bude v praxi uplatňovať a presadzovať.

1.7

Je potrebné, aby sa deti náležitým spôsobom podieľali na príprave rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, ako aj na vyhodnocovaní programov. Takisto by bolo užitočné posúdiť ich spokojnosť a zhodnotiť ich názory. EHSV oceňuje úsilie EK zapojiť deti a podporiť ich účasť na všetkých otázkach, ktoré sa ich týkajú. Takisto je nevyhnutné zohľadniť názory profesionálnych organizácií a odborníkov pracujúcich s deťmi.

1.8

EHSV odporúča, aby programy, ktoré majú zabezpečiť presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, pôsobili súčinne a v interakcii s inými programami EÚ (zameranými na vzdelávanie, mládež, integráciu Rómov, boj proti chudobe, súdnictvo zohľadňujúce potreby detí, solidaritu medzi generáciami, vonkajšie vzťahy). Tieto programy by mali tiež viditeľne zdôrazňovať otázky spojené s právami detí a s ich blahom a spokojnosťou. Takisto považuje za dôležité zaručiť práva dieťaťa prostriedkami integrovaného prístupu, v úzkej spolupráci a koordinácii medzi jednotlivými GR Komisie.

1.9

EHSV zastáva názor, že uplatňovanie stratégie Európa 2020 by sa malo v neposlednej miere hodnotiť aj z hľadiska práv a kvality života detí, tak, aby to bolo v súlade so strategickými cieľmi, a zároveň by malo byť možné vyhodnotiť tieto ciele samostatne z hľadiska dlhodobého plánovania (keďže deti sú investíciou do budúcnosti).

1.10

EHSV odporúča, aby EÚ venovala osobitnú pozornosť ochrane a presadzovaniu práv obzvlášť zraniteľných skupín detí (deti žijúce v chudobe, ďaleko od rodiny, v ústavoch, deti, ktorým hrozí násilie alebo vykorisťovanie, alebo už sú jeho obeťami, deti so zdravotným postihnutím, deti z etnických menšín alebo z rodín prisťahovalcov, deti bez sprievodu, utečenci, deti, ktoré ušli z domu, deti, ktoré opustili rodičia-migranti), a to na národnej, ako aj na európskej úrovni. So zreteľom na ochranu práv dieťaťa a práva na osobnú integritu a ľudskú dôstojnosť EHSV odsudzuje akékoľvek násilie voči deťom, vrátane „výchovného“ násilia používaného v domácom prostredí. Výbor preto vyzýva všetky členské štáty, aby zakázali telesné tresty detí, a opakovane požaduje vymenovanie osobitného splnomocnenca.

1.11

Výbor sa domnieva, že je mimoriadne dôležité šíriť a vyučovať práva dieťaťa spolu s prostriedkami na ochranu a presadzovanie týchto práv. Verejnosti by sa mali poskytovať vysokokvalitné informácie, avšak osobitnú pozornosť treba venovať aj informovaniu rozhodujúcich činiteľov, právnych a iných aktérov, ako aj národných a európskych odborníkov a politikov. Okrem toho by sa pozornosť mala sústrediť aj na vzdelávanie osôb pracujúcich s deťmi a rodinami spolu so samotnými rodičmi a deťmi, a to nielen preto, aby sa zabezpečila informovanosť o právach dieťaťa, ale tiež preto, aby všetci pochopili, že je nevyhnutné, aby deti boli vnímané ako skutoční držitelia ľudských práv (nie len ako „minidospelí s miniprávami“), ale so silnejšou ochranou vzhľadom na ich zraniteľnosť, vek a situáciu. Členské štáty by mali pomáhať rodinám všetkými možnými spôsobmi, pretože je to v najvyššom záujme detí.

1.12

Výbor uznáva, že k právam dieťaťa treba pristupovať holisticky a komplexne, a nie oddelene, a zároveň odporúča, aby sa venovala osobitná pozornosť niektorým otázkam, ako je napríklad vysokokvalitná, dostupná a bezplatná zdravotná starostlivosť pre matky pred pôrodom a po ňom, ako jeden z aspektov verejného zdravia a zdravia detí, ako aj otázkam, ktorými sa Komisia zaoberá v oznámení, ako je súdnictvo, ktoré zohľadňuje potreby detí, a problematika mladistvých páchateľov (5).

1.13

Aby sa vybudovalo súdnictvo, ktoré nebude mať na deti negatívne účinky, EHSV žiada prijať opatrenia na vypočúvanie detí v chránenom prostredí, či už ide o obete sexuálnych trestných činov, alebo o deti, ktoré sú účastníkmi občianskoprávnych rozvodových konaní. Pri zaznamenávaní svedeckej výpovede sa dieťa musí ochrániť pred ďalšími traumami, a jeho vypočutie musí preto prebehnúť s účasťou odborníkov, ktorí majú špecializované vzdelanie, a podľa možnosti v „neutrálnom“ prostredí mimo súdnej budovy.

1.14

Chudoba detí, extrémna núdza, diskriminácia a vylúčenie patria medzi najvážnejšie prekážky, ktoré stoja v ceste presadzovaniu práv detí. EHSV preto pripomína odporúčanie, ktoré vyslovil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, že mimoriadna pozornosť by sa v tejto súvislosti mala venovať zavádzaniu, monitorovaniu a hodnoteniu programov v úzkej spätosti s cieľmi stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o zníženie miery chudoby a všetky formy vzdelávania. Na tento účel musia byť vyčlenené primerané prostriedky. Opatrenia a kroky súvisiace s deťmi by mali byť vždy prioritou.

1.15

Vzhľadom na hospodársku krízu, finančné obmedzenia a limitované prostriedky EHSV odporúča usilovať sa najmä zabezpečiť, aby sa existujúce problémy nezhoršili a aby aktivity, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú na ochranu a posilnenie práv dieťaťa, nepadli za obeť finančným škrtom.

2.1

Všetky členské štáty EÚ ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa (6) (ďalej len „dohovor UN CRC“) a v mnohých z týchto krajín sa tento dohovor stal neoddeliteľnou súčasťou vnútroštátneho práva, a jeho uplatňovanie je preto záväzné. Ide o dohovor o ľudských právach, ktorý bol ratifikovaný najväčším počtom signatárov na svete a počas uplynulých dvoch desaťročí od základov zmenil zásady a postupy týkajúce sa postavenia, práv a úlohy detí.

2.2

Komisia stanovila deti za hlavnú prioritu v rámci svojich strategických cieľov na obdobie rokov 2005 – 2009 a v júli 2006 vydala samostatné oznámenie nazvané „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ (7) so zámerom vytvoriť komplexnú stratégiu pre práva dieťaťa a zároveň prihliadať na ochranu a presadzovanie práv dieťaťa vo všetkých oblastiach vnútornej a vonkajšej politiky EÚ a podporovať činnosť členských štátov v tejto oblasti.

2.3

EHSV žiadal o vytvorenie všeobecnej, komplexnej a holistickej stratégie EÚ, ktorá by plne a efektívne zabezpečila presadzovanie práv dieťaťa v súlade s dohovorom UN CRC, a to vo vnútornej, ako i vonkajšej politike EÚ a tiež v súvislosti s aktivitami, ktoré vyvíjajú členské štáty v záujme zavedenia stratégie v oblasti práv dieťaťa (8).

2.4

V stanovisku zverejnenom v roku 2006 EHSV vyjadril názor, že k právam dieťaťa by sa v politike EÚ malo pristupovať na základe dohovoru UN CRC a jeho dvoch nezáväzných protokolov, a tiež na základe príslušných rozvojových cieľov milénia (9) a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. EHSV nedávno zverejnil niekoľko stanovísk venovaných rôznym aspektom práv dieťaťa (10).

2.5

Charta základných práv EÚ, v ktorej článku 24 je zakotvená zásada ochrany a podpory práv dieťaťa, sa od 1. decembra 2009, keď nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva, stala právne záväzným dokumentom. Po prvý raz v histórii EÚ sa článok 3 Zmluvy o Európskej únii výslovne zmieňuje o ochrane práv dieťaťa (11). Chrániť a presadzovať práva dieťaťa je jedným z cieľov Európskej únie. Všetky politické opatrenia a kroky, ktoré majú dosah na deti, by sa mali navrhovať, zavádzať a monitorovať so zreteľom na to, čo je pre dieťa najlepšie (12).

2.6

V programoch EÚ, Rady Európy a OSN zameraných na práva detí sme našli tieto štyri spoločné témy: chudoba a sociálne vylúčenie, deti ako obete násilia, obzvlášť zraniteľné skupiny detí a nevyhnutnosť aktívne zapojiť deti, konzultovať s nimi a vypočuť si ich názory na otázky, ktoré sa ich týkajú. Ďalšou spoločnou témou EÚ a Rady Európy je súdnictvo, ktoré zohľadňuje potreby detí a rodinná politika.

2.7

Výbor regiónov v stanovisku z júna 2010 (13) zdôraznil, že práva dieťaťa sa musia uplatňovať prierezovo, aby boli zohľadnené vo všetkých oblastiach. To si vyžaduje zaujať viacrozmerný prístup a zahrnúť otázky súvisiace s deťmi do všetkých politických opatrení na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

2.8

Komisia vytvorila pre organizácie občianskej spoločnosti Európske fórum o právach dieťaťa. Jeho účastníci sa zišli päťkrát a vyslovili svoj názor na stratégiu, ktorá sa v súčasnosti navrhuje. Okrem toho sa uskutočnili dva prieskumy zamerané na informovanosť detí o svojich právach a ich názory na túto tému. Výsledky týchto prieskumov boli zohľadnené pri príprave programu (14). V oznámení sa takisto spomínajú práva dieťaťa, ako ich stanovila Rada Európy, s osobitným dôrazom na násilie páchané na deťoch, snahy zabezpečiť, aby súdnictvo zohľadňovalo potreby detí, ako aj príslušné odporúčania a dohovory.

2.9

Akčná skupina pre práva dieťaťa (Child Rights Action Group – CRAG) (15) je dôležitou skupinou, ktorá združuje organizácie občianskej spoločnosti. Je to neformálne zoskupenie mimovládnych organizácií, ktorých cieľom je spolupracovať pri monitorovaní a uplatňovaní oznámenia Európskej komisie s názvom „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“.

2.10

Na jar 2011 vznikla v Európskom parlamente neformálna aliancia pre práva dieťaťa, združujúca zástupcov rôznych politických strán, ktorá si stanovila za prioritu koordinovane a jednotne pristupovať k otázkam týkajúcim sa detí, a najmä k otázkam súvisiacim s právami dieťaťa (16).

3.1

EHSV víta prvú správu o uplatňovaní Charty základných práv EÚ (17), zverejnenú 31. marca 2011, v ktorej sa Európska komisia zameriava na šesť hláv charty (Dôstojnosť, Slobody, Rovnosť, Solidaritu, Občianstvo a Spravodlivosť), pričom otázke práv dieťaťa venuje samostatnú kapitolu v časti zameranej na rovnosť. Charta základných práv rozhodne zaväzuje EÚ, aby presadzovala práva detí, zaručila deťom právo na život, ochranu, rozvoj a aktívne zapojenie.

3.2

EHSV s potešením konštatuje, že Agentúra EÚ pre základné práva vytvorila na základe rozsiahlej konzultácie s odborníkmi a organizáciami občianskej spoločnosti ukazovatele na meranie presadzovania práv dieťaťa (18) a vypracovala štúdiu s informáciami o životných podmienkach detí v EÚ. Táto štúdia však zahŕňa len údaje o hmotnej situácii a blahobyte a neobsahuje žiadne kombinované ukazovatele na meranie kvality života a ochrany detí z hľadiska praktických opatrení a rozsahu (19).

3.3

Výbor zdôrazňuje, že len horizontálne partnerstvo umožňuje úspešne chrániť a skutočne uplatňovať práva dieťaťa. V rámci takéhoto partnerstva členské štáty, rôzne úrovne riadenia, štátne a medzinárodné MVO, organizácie občianskej spoločnosti, fóra zastupujúce rôzne záujmy, ako sú deti a organizácie, ktoré ich zastupujú, a tiež sociálni partneri, ako sú zamestnávatelia, odborové zväzy a aktéri z obchodnej sféry, pracujú spoločne, aby dosiahli určité ciele.

3.4

V oznámení sa síce spomína chudoba detí a rôzne obzvlášť zraniteľné skupiny detí, týmto otázkam sa však nevenuje osobitná pozornosť, napriek tomu, že sú nesmierne dôležité pre súčasné životné podmienky detí a ich úspešný budúci prechod do dospelosti a integráciu, čo vzhľadom na dobre známe demografické problémy, ktorým Európa čelí, nie je zanedbateľný aspekt. Mimoriadny dôraz by sa mal klásť aj na predchádzanie akejkoľvek forme diskriminácie medzi deťmi z hľadiska pohlavia.

3.5

Hospodárska kríza je rizikovým faktorom pre blaho a spokojnosť detí a postihuje deti mnohorakými spôsobmi, najmä ak žijú v ťažkých podmienkach: vo väčšine prípadov služby a samotní odborníci, ktorí s nimi pracujú, musia čeliť ťažkostiam, čoraz viac základných služieb začína chýbať alebo sú dostupné len vo veľmi obmedzenom rozsahu.

3.6

Vo svojich vonkajších vzťahoch prikladá EÚ veľký význam špecifickým otázkam, ktoré sú dôležité pre ochranu a presadzovanie práv dieťaťa. Patria medzi ne napríklad cezhraničné poručníctvo, nezvestné deti, migrujúce deti, deti bez sprievodu, deti zadržaných nelegálnych migrantov a vykorisťované deti, ako aj deti, ktoré sú obeťami sexuálneho zneužívania alebo sexuálnej turistiky (20). Nezaoberá sa však čoraz vážnejším problémom detí, ktoré rodičia-migranti nechali vo svojej krajine pôvodu. V prípade týchto detí je vážnym problémom chýbajúci dozor, kým rodičia pracujú v členskom štáte EÚ, ako napríklad vtedy, keď rodičia nemôžu vziať deti so sebou, pretože nie sú na to vhodné podmienky. V takejto situácii, dokonca aj vtedy, keď je práca rodičov v inej krajine potrebná a platia tam dane a poplatky, ich deti tam nemajú práva a sú vystavené vážnym rizikám.

3.7

EHSV považuje za mimoriadne dôležité, že bolo sformulované prvé odporúčanie týkajúce sa súvislosti medzi právami dieťaťa a podnikovou sférou (21), konkrétne vtedy, keď UNICEF, iniciatíva OSN Global Compact a organizácia Save the Children začali pracovať na vytvorení zásad a usmernení, ktoré majú pomôcť podnikom chrániť a presadzovať práva dieťaťa. Okrem toho, že toto úsilie ponúka priestor na pozitívne kroky, zároveň poukazuje na potenciálne negatívne dôsledky, najmä v súvislosti s reklamou (podnecujúcou spotrebu produktov škodlivých fyzickému a duševnému zdraviu alebo násilné, riskantné či eroticko-pornografické správanie), spotrebiteľskými návykmi, vrátane zdravia a výživy, cestovného ruchu, detskej práce a diskriminácie. Všetky odvetvia musia v tejto oblasti zohrávať kľúčovú úlohu, a preto by mali úzko spolupracovať s vládnymi a mimovládnymi organizáciami, organizáciami občianskej spoločnosti, organizáciami podnikov a odborovými zväzmi, v snahe dosiahnuť tieto ciele v Európskej únii, ako aj v členských štátoch.

3.8

EHSV sa nazdáva, že hoci väčšina programov týkajúcich sa detí spadá do kompetencie štátov, neustále pribúdajú odporúčania a opatrenia EÚ v rôznych oblastiach (napr. v súvislosti s deťmi v predškolskom veku, odbornou prípravou, predčasným ukončením školskej dochádzky, nezvestnými deťmi atď.). Ovplyvňujú vnútroštátnu politiku, často však nie je jasné, do akej miery to vplýva na praktické uplatňovanie v jednotlivých štátoch.

3.9

V rôznych programoch EÚ (napr. zameraných na mládež, vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, integráciu Rómov, boj proti chudobe, solidaritu medzi generáciami, rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, vonkajšie vzťahy atď.) by mali byť prioritou možnosti, ako chrániť a presadzovať práva dieťaťa, pričom by sa pozornosť mala sústrediť na rôzne obzvlášť zraniteľné skupiny detí, vrátane detí, ktoré rodičia pracujúci v zahraničí nechali vo svojej krajine pôvodu.

3.10

V jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (22) EHSV vyzval Komisiu, aby vymenovala osobitného splnomocnenca pre násilie páchané na deťoch, ktorý by obhajoval práva detí, a vyzval štáty, aby zakázali všetky formy násilia páchaného na deťoch. Výbor preto ľutuje, že Komisia nezaujala žiadny postoj voči telesným trestom detí. Telesné tresty porušujú právo dieťaťa nebyť bité. Deti, ktoré sú bité, sa samy učia používať násilie. Vzhľadom na ochranu práv dieťaťa a právo na integritu a ľudskú dôstojnosť EHSV odsudzuje akékoľvek násilie voči deťom, vrátane „výchovného“ násilia používaného v domácom prostredí. Výbor preto vyzýva všetky členské štáty, aby zakázali telesné tresty detí, a opakovane požaduje vymenovanie osobitného splnomocnenca. Európsku komisiu a členské štáty zároveň žiada, aby sa usilovali o odstránenie telesných trestov detí v celej EÚ.

3.11

Výbor súhlasí s tým, že vypočuť si deti, konzultovať s nimi a zapojiť ich do riešenia všetkých otázok, ktoré sa ich týkajú, je spôsob, ako zaručiť vymáhateľnosť ich práv a zároveň ich pripraviť na aktívne občianstvo. Na to, aby to bolo možné, je tiež dôležité zabezpečiť dostupnosť takých verzií dokumentov, ktoré budú deťom zrozumiteľné, a vytvoriť a spravovať podobne prístupné brožúry a internetové stránky alebo osobitné záložky v nich, ako to plánuje GR pre spravodlivosť (23).

3.12

Aby sa vybudovalo súdnictvo, ktoré rešpektuje deti a chráni ich pred duševnou ujmou, musia sa vo všetkých systémoch súdnictva v EÚ prijať tieto opatrenia:

3.13

V záujme účinnejšej komunikácie o právach dieťaťa je dôležitá pozitívna úloha médií, vrátane sociálnych médií, v snahe osloviť rodičov, odborných pracovníkov aj samotné deti.

3.14

EHSV sa zasadzuje za používanie OMK, ako aj ďalších možných mechanizmov, keďže ide o postup, ktorý dokázal, že môže zabezpečiť, aby sa vďaka spolupráci medzi členskými štátmi a prostredníctvom určenia a používania osvedčených postupov mohli chrániť a presadzovať práva dieťaťa a aby otázky súvisiace s deťmi boli zohľadnené aj v iných oblastiach politiky.

3.15

EHSV chce ako prominentný zástupca občianskej spoločnosti prispieť k tomuto úsiliu systematickým monitorovaním výsledkov a šírením a upevňovaním práv dieťaťa prostredníctvom svojich členov.

3.16

EHSV zastáva názor, že v záujme účinnejšieho presadzovania právnych predpisov by bolo vhodné a potrebné, aby jednotlivé orgány OSN, Výbor pre práva dieťaťa, Rada Európy a medzinárodné organizácie na ochranu detí a organizácie zastupujúce deti užšie spolupracovali a navzájom sa radili viac ako doteraz, keďže ciele a činnosť týchto organizácií sú späté s rozsiahlym a komplexným presadzovaním práv dieťaťa.