28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/111


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“

[KOM(2011) 244 v konečnom znení]

2012/C 24/24

Spravodajca: Lutz RIBBE

Európska komisia sa 3. mája 2011 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020

KOM(2011) 244 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra 2011) prijal 120 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie záverov a odporúčaní výboru

1.1

EHSV v tomto svojom stanovisku o politike v oblasti biodiverzity, ktoré je štvrté v priebehu len štyroch rokov, opäť víta, že Komisia poukazuje na to, že na dosiahnutie cieľov vytýčených Európskou radou sa musí vykonať oveľa viac.

1.2

EHSV hodnotí kriticky skutočnosť, že Komisia neuskutočnila žiadnu skutočnú analýzu toho, prečo neboli realizované – alebo len nedostatočne – požiadavky, ktoré sú už roky známe a ktoré výbor vždy vítal, napr. 160 opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006. Skúmanie príčin nevykonávania alebo zlyhania rozsiahleho súboru opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006 je o to dôležitejšie, že sa na základe neho dajú v konečnom dôsledku cielene vypracovať nové, sľubnejšie opatrenia a stratégie.

1.3

Predložená stratégia neobsahuje nič podstatne nové. Táto problematika by sa nemala riešiť predložením strategického dokumentu, ktorý obsahuje dávno známe požiadavky. Čo sa týka zachovania biodiverzity, máme dostatok zákonov, smerníc, programov, modelových projektov, politických vyhlásení alebo usmernení, chýba však realizácia a spoločné postupy na všetkých politických úrovniach činnosti.

1.4

Politici doteraz nenašli silu resp. vôľu na uskutočnenie opatrení, ktoré sú už roky uznávané ako nevyhnutné, hoci oznámenie opäť jasne poukazuje na to, že z prísnej politiky v oblasti biodiverzity má úžitok tak spoločnosť, ako aj hospodárstvo. Ani kľúčové smernice o ochrane prírody EÚ neboli členskými štátmi 32 resp. 19 rokov po nadobudnutí ich účinnosti v plnom rozsahu realizované.

1.5

EHSV plne uznáva, že pokiaľ ide o zachovanie biodiverzity, existujú čiastkové úspechy. To však nesmie zakryť skutočnosť, že celkovo biologickej rozmanitosti dramaticky ubúda. EÚ preto stojí pred úlohou vypracovať realizovateľnú stratégiu.

1.6

Žiaľ naďalej nie je jasné, ako je možné prekonať doterajší nedostatok politickej vôle. Predložená stratégia v oblasti biodiverzity teda nepredstavuje žiadny skutočný pokrok. Doterajšie diskusie o tomto oznámení v Rade ministrov ukazujú, že politika v oblasti biodiverzity je ešte stále ďaleko od toho, aby bola integrovaná do iných oblastí politiky.

1.7

Preto je mimoriadne dôležité, aby sa v nadchádzajúcom politickom procese reforiem (napríklad v politike v oblasti rybolovu, poľnohospodárstva, dopravy, energetiky a súdržnosti) vytvorila úzka väzba so stratégiu v oblasti biodiverzity. EHSV v tejto súvislosti vidí ešte veľké nedostatky. Platí to aj pre predložené plány k finančnému výhľadu na roky 2014 – 2020, ktoré sa EHSV nezdajú byť vhodné na zabezpečenie finančných prostriedkov v potrebnom objeme. Komisia musí brať svoju vlastnú stratégiu na ochranu biodiverzity vážnejšie.

1.8

Počas vypracovania tohto stanoviska sa pri tomto diskusnom bode vytvárali paralely s dlhovou krízou a krízou eura. Keď členské štáty EÚ svoje vlastné zásady a kritériá neberú vážne, či už sú to predpisy o ochrane prírody alebo kritériá stability menovej únie stanovené Maastrichtskou zmluvou, niet sa čo čudovať, keď a) v tejto politickej oblasti vznikajú problémy a b) občania strácajú dôveru v politiku.

1.9

Jednoznačne sú potrebné informácie a poznatky o biologickej rozmanitosti, jej zložitom vzájomnom pôsobení s rozvojom a zamestnanosťou a na určenie a podporu úspešných príkladov.

1.10

Komisia je vyzvaná, aby konečne predložila zoznam dotácií škodlivých pre životné prostredie, ktorý avizovala už v roku 2006.

2.   Hlavné prvky a pozadie dokumentu Komisie

2.1

V roku 2001 prijala Európska rada v Göteborgu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, v ktorej vytýčila jasný cieľ pre politiku v oblasti biodiverzity. Týmto cieľom bola ochrana a obnova biotopov a prírodných systémov a zastavenie úbytku biologickej rozmanitosti do roku 2010 (1).

2.2

V marci 2010 museli hlavy štátov a vlád EÚ uznať, že svoj cieľ nedosiahli. Schválili preto nový cieľ, ktorý Komisia navrhla v oznámení „Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010“ (2). Vzťahuje sa na rok 2020 a znie takto: Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ, obnoviť ich v najväčšom vykonateľnom rozsahu a zároveň zvýšiť príspevok EÚ k zamedzeniu strate biodiverzity v celosvetovom meradle.

2.3

Rada poverila Komisiu, aby vypracovala návrh novej stratégie na dosiahnutie tohto cieľa. Návrh je predložený s týmto oznámením.

2.4

Komisia v ňom podčiarkuje – spolu s faktami, ktoré sú už roky známe – nutnosť konečne konať:

strata biodiverzity sa spolu so zmenou klímy považuje za „najkritickejšiu celosvetovú environmentálnu hrozbu“, pričom Komisia poznamenáva, že obe hrozby sú neoddeliteľne späté;

vymieranie druhov v súčasnosti prebieha nevídaným tempom: druhy v súčasnosti hynú 100- až 1 000-krát rýchlejšie, ako by to bolo v prípade ich prirodzeného úhynu;

v EÚ vykazuje priaznivý stav len 17 % biotopov a druhov a 11 % kľúčových ekosystémov chránených právnymi predpismi EÚ (3)  (4);

nad niekoľkými pozitívnymi prínosmi týchto opatrení prevažujú „neustále a rastúce tlaky na biodiverzitu v Európe (zmeny vo využívaní pôdy, nadmerné využívanie biodiverzity a jej zložiek, rozširovanie invazívnych cudzích druhov, znečistenie a zmena klímy zostávajú buď na konštantnej úrovni alebo rastú)“;

skutočnosť, že hospodárska hodnota biodiverzity sa neodzrkadľuje v rozhodovacom procese, biodiverzite takisto veľmi neprospieva.

2.5

Hospodárskym aspektom úbytku biodiverzity sa v oznámení venuje väčšia pozornosť, než v predchádzajúcich dokumentoch EÚ, o čom svedčí okrem iného stále častejšie používanie pojmu „ekosystémové služby“. Znovu sa odkazuje na štúdiu „Ekonomika ekosystémov a biodiverzity“ (TEEB) (5) a ako príklad sa uvádza, že len samotné opeľovanie hmyzom má pre EÚ podľa odhadov hospodársku hodnotu 15 mld. EUR ročne. Z toho sa vyvodzuje, že „neustály pokles počtu včiel a ďalších opeľovačov by mohol mať vážne dôsledky pre európskych poľnohospodárov“.

2.6

V tretej časti oznámenia je opísaný rámec pre činnosť v budúcom desaťročí, ktorý pozostáva zo šiestich čiastkových cieľov:

Cieľ 1: Vykonávať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch v plnom rozsahu

Cieľ 2: Zachovať a posilniť ekosystémy a ich služby

Cieľ 3: Zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k udržaniu a posilneniu biodiverzity

Cieľ 4: Zaistiť udržateľné využívanie rybolovných zdrojov

Cieľ 5: Bojovať proti invazívnym cudzím druhom

Cieľ 6: Pomôcť zamedziť strate biodiverzity v celosvetovom meradle.

2.7

Každý cieľ sa rozčleňuje na súbor opatrení vypracovaných tak, aby sa nimi reagovalo na osobitnú výzvu, na ktorú sa daný cieľ vzťahuje. Celkovo je uvedených 37 opatrení.

2.8

Niekoľkokrát sa v oznámení upozorňuje na to, že je potrebná lepšia integrácia politiky týkajúcej sa biodiverzity do iných politických oblastí EÚ (ako napr. do poľnohospodárskej resp. rybárskej politiky).

2.9

Potreba financovania existuje najmä v dvoch oblastiach: dovŕšenie sústavy Natura 2000 a plnenie dohodnutých celosvetových záväzkov (6).

2.10

Ďalej sa poukazuje na to, že „pre biodiverzitu bude prospešná aj reforma škodlivých subvencií“.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV zaujal postoj k otázkam biodiverzity už vo februári 2007, v júli 2009 a v septembri 2010.

3.2

EHSV konštatuje, že oblasti, ciele a opatrenia uvedené v súčasnom návrhu stratégie boli už v roku 2006 hlavnou súčasťou vtedajšieho akčného plánu.

3.3

Táto predložená stratégia neobsahuje nič podstatne nové, poukazuje však znovu na to, ktoré prístupy sú absolútne nevyhnutné a v čom spočívajú tie najnaliehavejšie, ako aj najsľubnejšie. Stratégia je do veľkej miery „kopírovanie a vkladanie“ starých, dávno známych faktov, požiadaviek a opatrení. To znamená, že všetko je dostatočne známe. Už sa netreba zaoberať otázkou, čo je potrebné urobiť, ale skôr otázkou, prečo sa to nerobí a ako sa dostaneme k cielenému konaniu. Stratégia však na túto hlavnú otázku zatiaľ nedáva odpoveď.

3.4

Preto je dokument Komisie neuspokojivý. EHSV preto požaduje väčšie zameranie sa stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020 na jej uskutočňovanie.

3.5

EHSV by chcel pripomenúť, čo zhrnul už v roku 2007:

Zachovanie biodiverzity je potrebná a kľúčová úloha, pri ktorej neexistujú iba eticko-morálne záväzky. Jestvuje aj dostatok ekonomických dôvodov, ktoré si vyžadujú rýchlejšie a úspešnejšie konanie.

Úbytok druhov v Európe je výsledkom miliónov jednotlivých hodnotových rozhodnutí v posledných desaťročiach, ktoré sa v prevažnej väčšine uskutočňovali v rámci existujúcich zákonov.

Vývoj biodiverzity je aj naďalej negatívny. Doposiaľ chýbala politická vôľa skutočne presadiť opatrenia, ktoré sú už dlho uznávané za nevyhnutné.

Komisia v tejto súvislosti správne pomenovala dôvody, ktorými sú podľa nej „nedostatočná správa a riadenie a neschopnosť klasických ekonomík uznať ekonomické hodnoty prírodného kapitálu a ekosystémových služieb.“

Tieto dôvody a skutočnosť, že eticko-morálne zdôvodnenie zachovania biodiverzity bolo pri procesoch plánovania a politického rozhodovania skôr druhoradé, viedli k súčasnému vyostreniu situácie.

EHSV privítal akčný plán z roku 2006 a uznal zmysluplnosť 160 (!) opatrení, ktoré sú v ňom uvedené. Väčšina z nich však nie je v žiadnom prípade nová. Sú už roky predmetom rokovaní. EHSV ľutuje, že chýbajúce strategické vyrovnanie sa s otázkou, ktorú nastolil vo svojom prieskumnom stanovisku z 18. mája 2006 (7), prečo medzi požiadavkami, oznámeniami a skutočnosťou, ktoré sa týkajú zachovania biodiverzity vznikajú také značné rozdiely, sa takmer vôbec nezohľadnilo v oznámení Komisie a v akčnom pláne.

EHSV podporuje koncepciu globálnej zodpovednosti EÚ.

3.6

Tieto hlavné body stanoviska schváleného na plenárnom zasadnutí v roku 2007 sú dnes rovnako aktuálne ako vtedy. EHSV hlboko ľutuje, že sa v uplynulých rokoch nič rozhodujúce nezmenilo.

3.7

Skúmanie príčin nevykonávania alebo zlyhania rozsiahleho súboru opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006 chýba aj v tomto oznámení Komisie. Takáto kvalifikovaná analýza zlyhania je o to dôležitejšia, že sa na jej základe dajú v konečnom dôsledku cielene vypracovať nové, sľubnejšie opatrenia a stratégie. Predložením strategického dokumentu, ktorý obsahuje dávno známe požiadavky, by sa táto problematika nemala riešiť.

3.8

Hoci sa Komisia už roky pokúša vo zvýšenej miere vytiahnuť aj ekonomické argumenty na zachovanie biodiverzity, úspechy sú malé. EHSV, ktorý raz označil politiku v oblasti biodiverzity za „dlhodobú ekonomickú otázku“, „a preto by sa touto témou mali konečne zaoberať aj ministri hospodárstva a financií“ (8), na jednej strane víta pokus poukázať na dôsledky, aké má zanedbaná politika v oblasti biodiverzity na hospodárstvo. Doteraz však chýba integrácia politiky týkajúcej sa biodiverzity do hospodárskej a finančnej politiky EÚ. Nová stratégia by mala dať odpoveď na to, ako sa to dá zmeniť.

3.9

Na druhej strane by EHSV chcel poukázať na nebezpečenstvo, ktoré by sa mohlo spájať so zvyšujúcou sa ekonomizáciou. Ochrana biodiverzity by sa totiž v budúcnosti mohla zameriavať najmä na tie oblasti, ktoré sa z krátkodobého hľadiska ekonomicky vyplatia, resp. sa zdá, že sa vyplatia. Komisia by preto mala uvážiť, aký postoj zaujať k druhom a biotopom, ktorých ekonomická hodnota sa nedá priamo vypočítať. Len ťažko by sa dala vyjadriť hodnota veľkých cicavcov, ako je napr. vlk, medveď alebo rys v eurách a centoch, rovnako ako hodnota skokana hnedého, lúčneho koníka, bociana bieleho a tisícov ďalších druhov. Okrem toho druhy, ktorých „výkon“, sa nedá dostatočne vysoko ekonomicky oceniť, nie sú vôbec predmetom politickej diskusie: kde sú ochranné programy pre baktérie, huby alebo dážďovky, čiže deštruenty, bez ktorých by rozklad organických látok nefungoval?

3.10

Stratégia sa výrazne zameriava na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, ako aj rybársku politiku. Je to na jednej strane opodstatnené, pretože a) účinky na biodiverzitu existujú a b) ide o politické oblasti, ktoré sa týkajú veľkých plôch a EÚ ich môže ovplyvniť. Na druhej strane zostávajú nepovšimnuté ostatné druhy záťaže na biodiverzitu, ako je doprava a urbanizácia.

3.11

Keď Komisia v návrhu stratégie poukazuje na to, že „pre biodiverzitu bude prospešná aj reforma škodlivých subvencií“, tak má pravdu. Lenže: zoznam dotácií škodlivých pre životné prostredie by už mala konečne predložiť. Takýto sľub existuje už od roku 2006, dodnes však nebol splnený.

3.12

EHSV víta vyhlásenie Komisie, že preskúma všetky výdavkové položky z hľadiska zlučiteľnosti s biodiverzitou a že zabezpečí, aby pomocou iniciatívy „zachovanie biodiverzity bez strát“ nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu biologickej rozmanitosti.

4.   Pripomienky k cieľom

4.1

Na základe skúmania šiestich cieľov a niekoľkých opatrení by chcel EHSV objasniť, prečo považuje predloženú stratégiu v oblasti biodiverzity z odborného hľadiska za málo ambicióznu. Dôvod, prečo je Komisia pri formulovaní opatrení veľmi zdržanlivá, je zrejme skôr politickej povahy. Extrémne tvrdé rokovania v Rade pre životné prostredie o stanovení jednotlivých opatrení svedčia o tom, že naďalej chýba integrácia biodiverzity do iných politických oblastí.

4.2

Cieľ 1:

4.2.1

Smernica o ochrane vtáctva z roku 1979 a smernica o biotopoch z roku 1992 sú pre európsku ochranu prírody kľúčovými smernicami, bez ktorých by uskutočňovanie ochrany prírody v Európe v plnom rozsahu bolo bez šancí. Skutočnosť, že cieľ 1 novej stratégie v oblasti biodiverzity znie: „Vykonávať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch v plnom rozsahu“, však možno považovať za zlé znamenie. EHSV považuje za najväčší problém politiky v oblasti biodiverzity v Európe skutočnosť, že tieto smernice sa ani po 32 resp. 19 rokoch neuplatňujú v plnom rozsahu. To presvedčivo dokazuje, že pokiaľ ide o biodiverzitu, chýba politická vôľa, a nie právny základ alebo stratégie. To je určite aj úlohou pre Súdny dvor Európskej únie, pretože aj tie najlepšie stratégie nemôžu nahradiť zrejmú chýbajúcu politickú vôľu.

4.2.2

Sklamanie EHSV zo zdĺhavého uskutočňovania týchto smerníc je o to väčšie, že väčšina úspešných praktických opatrení bola nepriamo či priamo spojená s týmito smernicami o ochrane prírody. Z času na čas je v politike kladená otázka, či sú tieto smernice a ich ciele vôbec ešte „aktuálne“. EHSV odpovedá na túto otázku jednoznačným a dôrazným „áno“, pretože nevidí žiadnu možnosť dosiahnuť nové ciele bez rýchlej a úplnej realizácie existujúcich smerníc.

4.2.3

Počas vypracovania tohto stanoviska sa pri tomto diskusnom bode vytvárali paralely s dlhovou krízou a krízou eura. Keď členské štáty EÚ svoje vlastné zásady a kritériá neberú vážne, či už sú to predpisy o ochrane prírody alebo kritériá stability menovej únie stanovené Maastrichtskou zmluvou, niet sa čo čudovať, keď a) v tejto politickej oblasti vznikajú problémy a b) občania strácajú dôveru v politiku.

4.2.4

Medzi opatreniami na dosiahnutie tohto cieľa je opatrenie „Zaistiť náležité financovanie lokalít sústavy Natura 2000“ označované ako prioritné. EHSV má na to rovnaký názor, z predkladaného návrhu finančného výhľadu na obdobie rokov 2014 až 2020 však pre neho nevyplýva, že v novom finančnom období dôjde k zásadne potrebnému zlepšeniu. Prémia za spravovanie lokalít sústavy Natura 2000, napr. poľnohospodárstvom, by bola dobrým signálom, ale žiaľ v reforme SPP sa s ňou nepočíta.

4.2.5

V EÚ vykazuje priaznivý stav len 17 % biotopov a druhov a 11 % kľúčových ekosystémov chránených právnymi predpismi EÚ. EHSV žiada Komisiu o informáciu o tom, či bude vytýčený cieľ, ktorým je snaha do roku 2020 dosiahnuť, aby „o 100 % viac posúdení biotopov a o 50 % viac posúdení druhov […] vykazovalo zlepšený stav ochrany“, postačovať na skutočné zastavenie poklesu biodiverzity. Výbor chápe túto formuláciu tak, že Komisia by bola spokojná, keby v roku 2020 bolo 34 % biotopov a druhov chránených právnymi predpismi EÚ v priaznivom stave (čiže: 2/3 by boli v neuspokojivom stave).

4.3

Cieľ 2:

4.3.1

Cieľom 2 je „Zachovať a posilniť ekosystémy a ich služby“, čo je sľub, ktorý hlavy štátov a vlád dali už v roku 2001. Do roku 2020 sa má dosiahnuť príslušné zlepšenie, a to o. i. prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry a obnovy najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov (9).

4.3.2

EHSV zdôrazňuje, že konflikty spojené s využívaním pôdy sa v uplynulých desaťročiach dramaticky zostrovali, a to vo všetkých oblastiach (napr. v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, pri získavaní energie, v doprave a urbanizácii). Obnova zdegradovaných ekosystémov za terajších rámcových podmienok zostrí konflikty pri využívaní pôdy, pretože ochrana prírody – je z hľadiska užívateľov pôdy – vnímaná ako konkurencia zaberajúca pôdu. EHSV požaduje vyjadrenie k riešeniu týchto konfliktov vo vykonávacej stratégii, ktorej vypracovanie je sľúbené na rok 2012.

4.4

Cieľ 3:

4.4.1

Aj cieľ 3, „Zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k udržaniu a posilneniu biodiverzity“, je už roky neriešenou súčasťou diskusie. EHSV viackrát poukázal na to, že poľnohospodári a lesníci majú blízky a kladný vzťah k ochrane prírody a biotopov. Mnohé modelové projekty ukazujú, že v partnerskej spolupráci sa dajú dosiahnuť pozitívne výsledky.

4.4.2

Poľnohospodári sú pripravení prijať výzvu spoločnosti, ktorá im pridelí „multifunkčnú úlohu“, a nie iba čisto výrobnú funkciu. Pritom však čelia úlohám, ktoré si spočiatku len vyžadujú peniaze a žiadne neprinášajú, pretože do výrobných cien nie sú zahrnuté výkony poľnohospodárstva, ktoré sa od neho navyše očakávajú.

4.4.3

Spoločná poľnohospodárska politika sa preto musí zodpovedajúcim spôsobom upraviť, aby sa táto dilema vyriešila. Výbor odkazuje na svoje doterajšie stanoviská na túto tému a bude nadchádzajúcu reformu SPP v tomto zmysle pozorne sledovať.

4.4.4

Okrem toho by sa mali preskúmať aj spôsoby financovania mimo rozpočtu EÚ určeného pre poľnohospodárstvo, aby sa zabezpečil potrebný stimulačný účinok.

4.5

Cieľ 4:

4.5.1

Cieľ 4, „Zaistiť udržateľné využívanie rybolovných zdrojov“, sa obracia priamo na politiku EÚ v oblasti rybolovu. Záujmy komerčného rybolovu a záujmy ochrany biologickej rozmanitosti ešte stále na seba konfrontačne narážajú. Neprekvapuje preto, že ciele vytýčené pre rybolov (napríklad opatrenie 13: „Zlepšiť riadenie lovených populácií“) sú mimoriadne všeobecne formulované a neobsahujú takmer žiadne kvantifikovateľné požiadavky na ochranu prírody. EHSV víta cieľ, ktorým je udržať populácie rýb od roku 2015 (a nie až od roku 2020) na úrovni (resp. dostať ich znovu na úroveň), ktorá zabezpečí „maximálny udržateľný výnos“, ale je potrebné uznať, že je to cieľ stanovený skôr z hľadiska rybného hospodárstva, než z hľadiska politiky ochrany prírody. Rokovania v Rade však ukázali, že aj takéto skôr nezáväzné formulácie vyvolávajú značný odpor. Pre EHSV je to signál, že politika v oblasti biodiverzity musí aj naďalej dať prednosť výrobným metódam, ktoré sú už dávno uznané ako neudržateľné. Výbor bude ďalšie rokovania o reforme rybárskej politiky veľmi pozorne sledovať.

4.6

Cieľ 5 a 6:

4.6.1

K cieľu 5, „Bojovať proti invazívnym cudzím druhom“, sa EHSV už vyjadril v jednom stanovisku (10). Tento problém nie je nový, čaká však na riešenie rovnako ako cieľ 6, „Pomôcť zamedziť strate biodiverzity v celosvetovom meradle“. Pokiaľ ide o cieľ 6, výbor konštatuje, že mnohé z vyhlásení a sľubov týkajúcich sa zachovania biodiverzity sa zjavne neplnia. Príkladom toho sa zdá byť projekt „Národný park Yasuni“ v Ekvádore, kde medzinárodné spoločenstvo chcelo pomôcť finančnými príspevkami, aby sa v tomto parku neťažila ropa. Peniaze však neprúdili v sľubovanom množstve, takže tam má dôjsť k ťažbe ropy na úkor prírody v dažďovom pralese.

4.6.2

EHSV žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby objasnili, koľko peňazí bude v novom finančnom období rokov 2014 až 2020 vyčlenených na „celosvetovú politiku v oblasti biodiverzity“, pretože z doterajších dokumentov to nevyplýva. Doteraz vydala EÚ a členské štáty na opatrenia na rozvoj a zachovanie biodiverzity menej než 0,004 % svojho ekonomického potenciálu. Tým sa nedajú vyriešiť problémy, ktoré sa v súčasnosti vzhľadom na celosvetovú konkurenciu vo využívaní pôdy skôr zväčšujú.

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  KOM(2001) 264 v konečnom znení z 15. apríla 2001, s. 14.

(2)  KOM(2010) 4 v konečnom znení.

(3)  http://www.eea.europa.eu/publications/eu-2010-biodiversity-baseline/.

(4)  O druhoch a ekosystémoch, ktoré nie sú chránené právnymi predpismi, tu nie sú žiadne údaje, hoci sú pre biodiverzitu samozrejme rovnako dôležité.

(5)  „The Economics of Ecosystems and Biodiversity“ (TEEB), pozri: http://teebweb.org.

(6)  Pozri: Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v Nagoji v roku 2010.

(7)  Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 96.

(8)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 150, bod 1.6.

(9)  Tento cieľ je v súlade s príslušným cieľom Dohovoru o biologickej diverzite (DBD).

(10)  Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 42.