|
28.1.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 24/111 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“
[KOM(2011) 244 v konečnom znení]
2012/C 24/24
Spravodajca: Lutz RIBBE
Európska komisia sa 3. mája 2011 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom
„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“
KOM(2011) 244 v konečnom znení.
Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. októbra 2011.
Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra 2011) prijal 120 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
1. Zhrnutie záverov a odporúčaní výboru
|
1.1 |
EHSV v tomto svojom stanovisku o politike v oblasti biodiverzity, ktoré je štvrté v priebehu len štyroch rokov, opäť víta, že Komisia poukazuje na to, že na dosiahnutie cieľov vytýčených Európskou radou sa musí vykonať oveľa viac. |
|
1.2 |
EHSV hodnotí kriticky skutočnosť, že Komisia neuskutočnila žiadnu skutočnú analýzu toho, prečo neboli realizované – alebo len nedostatočne – požiadavky, ktoré sú už roky známe a ktoré výbor vždy vítal, napr. 160 opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006. Skúmanie príčin nevykonávania alebo zlyhania rozsiahleho súboru opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006 je o to dôležitejšie, že sa na základe neho dajú v konečnom dôsledku cielene vypracovať nové, sľubnejšie opatrenia a stratégie. |
|
1.3 |
Predložená stratégia neobsahuje nič podstatne nové. Táto problematika by sa nemala riešiť predložením strategického dokumentu, ktorý obsahuje dávno známe požiadavky. Čo sa týka zachovania biodiverzity, máme dostatok zákonov, smerníc, programov, modelových projektov, politických vyhlásení alebo usmernení, chýba však realizácia a spoločné postupy na všetkých politických úrovniach činnosti. |
|
1.4 |
Politici doteraz nenašli silu resp. vôľu na uskutočnenie opatrení, ktoré sú už roky uznávané ako nevyhnutné, hoci oznámenie opäť jasne poukazuje na to, že z prísnej politiky v oblasti biodiverzity má úžitok tak spoločnosť, ako aj hospodárstvo. Ani kľúčové smernice o ochrane prírody EÚ neboli členskými štátmi 32 resp. 19 rokov po nadobudnutí ich účinnosti v plnom rozsahu realizované. |
|
1.5 |
EHSV plne uznáva, že pokiaľ ide o zachovanie biodiverzity, existujú čiastkové úspechy. To však nesmie zakryť skutočnosť, že celkovo biologickej rozmanitosti dramaticky ubúda. EÚ preto stojí pred úlohou vypracovať realizovateľnú stratégiu. |
|
1.6 |
Žiaľ naďalej nie je jasné, ako je možné prekonať doterajší nedostatok politickej vôle. Predložená stratégia v oblasti biodiverzity teda nepredstavuje žiadny skutočný pokrok. Doterajšie diskusie o tomto oznámení v Rade ministrov ukazujú, že politika v oblasti biodiverzity je ešte stále ďaleko od toho, aby bola integrovaná do iných oblastí politiky. |
|
1.7 |
Preto je mimoriadne dôležité, aby sa v nadchádzajúcom politickom procese reforiem (napríklad v politike v oblasti rybolovu, poľnohospodárstva, dopravy, energetiky a súdržnosti) vytvorila úzka väzba so stratégiu v oblasti biodiverzity. EHSV v tejto súvislosti vidí ešte veľké nedostatky. Platí to aj pre predložené plány k finančnému výhľadu na roky 2014 – 2020, ktoré sa EHSV nezdajú byť vhodné na zabezpečenie finančných prostriedkov v potrebnom objeme. Komisia musí brať svoju vlastnú stratégiu na ochranu biodiverzity vážnejšie. |
|
1.8 |
Počas vypracovania tohto stanoviska sa pri tomto diskusnom bode vytvárali paralely s dlhovou krízou a krízou eura. Keď členské štáty EÚ svoje vlastné zásady a kritériá neberú vážne, či už sú to predpisy o ochrane prírody alebo kritériá stability menovej únie stanovené Maastrichtskou zmluvou, niet sa čo čudovať, keď a) v tejto politickej oblasti vznikajú problémy a b) občania strácajú dôveru v politiku. |
|
1.9 |
Jednoznačne sú potrebné informácie a poznatky o biologickej rozmanitosti, jej zložitom vzájomnom pôsobení s rozvojom a zamestnanosťou a na určenie a podporu úspešných príkladov. |
|
1.10 |
Komisia je vyzvaná, aby konečne predložila zoznam dotácií škodlivých pre životné prostredie, ktorý avizovala už v roku 2006. |
2. Hlavné prvky a pozadie dokumentu Komisie
|
2.1 |
V roku 2001 prijala Európska rada v Göteborgu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, v ktorej vytýčila jasný cieľ pre politiku v oblasti biodiverzity. Týmto cieľom bola ochrana a obnova biotopov a prírodných systémov a zastavenie úbytku biologickej rozmanitosti do roku 2010 (1). |
|
2.2 |
V marci 2010 museli hlavy štátov a vlád EÚ uznať, že svoj cieľ nedosiahli. Schválili preto nový cieľ, ktorý Komisia navrhla v oznámení „Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010“ (2). Vzťahuje sa na rok 2020 a znie takto: Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ, obnoviť ich v najväčšom vykonateľnom rozsahu a zároveň zvýšiť príspevok EÚ k zamedzeniu strate biodiverzity v celosvetovom meradle. |
|
2.3 |
Rada poverila Komisiu, aby vypracovala návrh novej stratégie na dosiahnutie tohto cieľa. Návrh je predložený s týmto oznámením. |
|
2.4 |
Komisia v ňom podčiarkuje – spolu s faktami, ktoré sú už roky známe – nutnosť konečne konať:
|
|
2.5 |
Hospodárskym aspektom úbytku biodiverzity sa v oznámení venuje väčšia pozornosť, než v predchádzajúcich dokumentoch EÚ, o čom svedčí okrem iného stále častejšie používanie pojmu „ekosystémové služby“. Znovu sa odkazuje na štúdiu „Ekonomika ekosystémov a biodiverzity“ (TEEB) (5) a ako príklad sa uvádza, že len samotné opeľovanie hmyzom má pre EÚ podľa odhadov hospodársku hodnotu 15 mld. EUR ročne. Z toho sa vyvodzuje, že „neustály pokles počtu včiel a ďalších opeľovačov by mohol mať vážne dôsledky pre európskych poľnohospodárov“. |
|
2.6 |
V tretej časti oznámenia je opísaný rámec pre činnosť v budúcom desaťročí, ktorý pozostáva zo šiestich čiastkových cieľov:
|
|
2.7 |
Každý cieľ sa rozčleňuje na súbor opatrení vypracovaných tak, aby sa nimi reagovalo na osobitnú výzvu, na ktorú sa daný cieľ vzťahuje. Celkovo je uvedených 37 opatrení. |
|
2.8 |
Niekoľkokrát sa v oznámení upozorňuje na to, že je potrebná lepšia integrácia politiky týkajúcej sa biodiverzity do iných politických oblastí EÚ (ako napr. do poľnohospodárskej resp. rybárskej politiky). |
|
2.9 |
Potreba financovania existuje najmä v dvoch oblastiach: dovŕšenie sústavy Natura 2000 a plnenie dohodnutých celosvetových záväzkov (6). |
|
2.10 |
Ďalej sa poukazuje na to, že „pre biodiverzitu bude prospešná aj reforma škodlivých subvencií“. |
3. Všeobecné pripomienky
|
3.1 |
EHSV zaujal postoj k otázkam biodiverzity už vo februári 2007, v júli 2009 a v septembri 2010. |
|
3.2 |
EHSV konštatuje, že oblasti, ciele a opatrenia uvedené v súčasnom návrhu stratégie boli už v roku 2006 hlavnou súčasťou vtedajšieho akčného plánu. |
|
3.3 |
Táto predložená stratégia neobsahuje nič podstatne nové, poukazuje však znovu na to, ktoré prístupy sú absolútne nevyhnutné a v čom spočívajú tie najnaliehavejšie, ako aj najsľubnejšie. Stratégia je do veľkej miery „kopírovanie a vkladanie“ starých, dávno známych faktov, požiadaviek a opatrení. To znamená, že všetko je dostatočne známe. Už sa netreba zaoberať otázkou, čo je potrebné urobiť, ale skôr otázkou, prečo sa to nerobí a ako sa dostaneme k cielenému konaniu. Stratégia však na túto hlavnú otázku zatiaľ nedáva odpoveď. |
|
3.4 |
Preto je dokument Komisie neuspokojivý. EHSV preto požaduje väčšie zameranie sa stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2020 na jej uskutočňovanie. |
|
3.5 |
EHSV by chcel pripomenúť, čo zhrnul už v roku 2007:
|
|
3.6 |
Tieto hlavné body stanoviska schváleného na plenárnom zasadnutí v roku 2007 sú dnes rovnako aktuálne ako vtedy. EHSV hlboko ľutuje, že sa v uplynulých rokoch nič rozhodujúce nezmenilo. |
|
3.7 |
Skúmanie príčin nevykonávania alebo zlyhania rozsiahleho súboru opatrení akčného plánu pre biodiverzitu z roku 2006 chýba aj v tomto oznámení Komisie. Takáto kvalifikovaná analýza zlyhania je o to dôležitejšia, že sa na jej základe dajú v konečnom dôsledku cielene vypracovať nové, sľubnejšie opatrenia a stratégie. Predložením strategického dokumentu, ktorý obsahuje dávno známe požiadavky, by sa táto problematika nemala riešiť. |
|
3.8 |
Hoci sa Komisia už roky pokúša vo zvýšenej miere vytiahnuť aj ekonomické argumenty na zachovanie biodiverzity, úspechy sú malé. EHSV, ktorý raz označil politiku v oblasti biodiverzity za „dlhodobú ekonomickú otázku“, „a preto by sa touto témou mali konečne zaoberať aj ministri hospodárstva a financií“ (8), na jednej strane víta pokus poukázať na dôsledky, aké má zanedbaná politika v oblasti biodiverzity na hospodárstvo. Doteraz však chýba integrácia politiky týkajúcej sa biodiverzity do hospodárskej a finančnej politiky EÚ. Nová stratégia by mala dať odpoveď na to, ako sa to dá zmeniť. |
|
3.9 |
Na druhej strane by EHSV chcel poukázať na nebezpečenstvo, ktoré by sa mohlo spájať so zvyšujúcou sa ekonomizáciou. Ochrana biodiverzity by sa totiž v budúcnosti mohla zameriavať najmä na tie oblasti, ktoré sa z krátkodobého hľadiska ekonomicky vyplatia, resp. sa zdá, že sa vyplatia. Komisia by preto mala uvážiť, aký postoj zaujať k druhom a biotopom, ktorých ekonomická hodnota sa nedá priamo vypočítať. Len ťažko by sa dala vyjadriť hodnota veľkých cicavcov, ako je napr. vlk, medveď alebo rys v eurách a centoch, rovnako ako hodnota skokana hnedého, lúčneho koníka, bociana bieleho a tisícov ďalších druhov. Okrem toho druhy, ktorých „výkon“, sa nedá dostatočne vysoko ekonomicky oceniť, nie sú vôbec predmetom politickej diskusie: kde sú ochranné programy pre baktérie, huby alebo dážďovky, čiže deštruenty, bez ktorých by rozklad organických látok nefungoval? |
|
3.10 |
Stratégia sa výrazne zameriava na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, ako aj rybársku politiku. Je to na jednej strane opodstatnené, pretože a) účinky na biodiverzitu existujú a b) ide o politické oblasti, ktoré sa týkajú veľkých plôch a EÚ ich môže ovplyvniť. Na druhej strane zostávajú nepovšimnuté ostatné druhy záťaže na biodiverzitu, ako je doprava a urbanizácia. |
|
3.11 |
Keď Komisia v návrhu stratégie poukazuje na to, že „pre biodiverzitu bude prospešná aj reforma škodlivých subvencií“, tak má pravdu. Lenže: zoznam dotácií škodlivých pre životné prostredie by už mala konečne predložiť. Takýto sľub existuje už od roku 2006, dodnes však nebol splnený. |
|
3.12 |
EHSV víta vyhlásenie Komisie, že preskúma všetky výdavkové položky z hľadiska zlučiteľnosti s biodiverzitou a že zabezpečí, aby pomocou iniciatívy „zachovanie biodiverzity bez strát“ nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu biologickej rozmanitosti. |
4. Pripomienky k cieľom
|
4.1 |
Na základe skúmania šiestich cieľov a niekoľkých opatrení by chcel EHSV objasniť, prečo považuje predloženú stratégiu v oblasti biodiverzity z odborného hľadiska za málo ambicióznu. Dôvod, prečo je Komisia pri formulovaní opatrení veľmi zdržanlivá, je zrejme skôr politickej povahy. Extrémne tvrdé rokovania v Rade pre životné prostredie o stanovení jednotlivých opatrení svedčia o tom, že naďalej chýba integrácia biodiverzity do iných politických oblastí. |
|
4.2 |
Cieľ 1:
|
|
4.3 |
Cieľ 2:
|
|
4.4 |
Cieľ 3:
|
|
4.5 |
Cieľ 4:
|
|
4.6 |
Cieľ 5 a 6:
|
V Bruseli 26. októbra 2011
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Staffan NILSSON
(1) KOM(2001) 264 v konečnom znení z 15. apríla 2001, s. 14.
(2) KOM(2010) 4 v konečnom znení.
(3) http://www.eea.europa.eu/publications/eu-2010-biodiversity-baseline/.
(4) O druhoch a ekosystémoch, ktoré nie sú chránené právnymi predpismi, tu nie sú žiadne údaje, hoci sú pre biodiverzitu samozrejme rovnako dôležité.
(5) „The Economics of Ecosystems and Biodiversity“ (TEEB), pozri: http://teebweb.org.
(6) Pozri: Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v Nagoji v roku 2010.
(7) Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 96.
(8) Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 150, bod 1.6.
(9) Tento cieľ je v súlade s príslušným cieľom Dohovoru o biologickej diverzite (DBD).
(10) Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 42.