25.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 248/87

1.1

EHSV víta záujem, ktorý prejavila Komisia v tomto oznámení, ale aj v dokumentoch týkajúcich sa stratégie Európa 2020 a Aktu o jednotnom trhu, o prehlbovanie politických, legislatívnych a administratívnych postupov, ktoré povedú k racionálnejšiemu a vhodnejšiemu vytváraniu a uplatňovaniu práva Spoločenstva, a to v priebehu celého procesu jeho vytvárania, t. j. od navrhnutia až po uplatňovanie právnych predpisov príslušnými orgánmi členských štátov a následné hodnotenie ich dodržiavania a plnenia tými, ktorým sú v konečnom dôsledku určené.

1.2

EHSV však nechápe potrebu nového názvu použitého namiesto zavedeného pojmu „lepšia právna regulácia“, iba ak by to bolo z toho dôvodu, že ide o dokument čisto politického charakteru.

1.3

EHSV pozitívne hodnotí, že boli zohľadnené viaceré návrhy, ktoré k tejto téme predložil vo svojich stanoviskách. Preto víta ohlásený zámer posilniť monitorovanie subsidiarity a proporcionality, dôkladnejšie hodnotiť vplyv, vykonávať strategickejšie a integrovanejšie hodnotenie ex post, aktívnejšie zapájať členské štáty a jednotlivé parlamenty a dávať im väčšiu zodpovednosť, pričom im bude poskytnutá pomoc pri vykonávaní ich vlastných úloh v legislatívnej oblasti. Obzvlášť víta návrh zaistiť lepšie zapojenie občanov a iných zainteresovaných strán do vypracovania, transpozície a uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva, a to prostredníctvom predĺženia všeobecnej doby trvania verejných konzultácií a zrýchlenia a zefektívnenia konaní v prípade porušenia.

1.4

EHSV sa však nazdáva, že oznámenie nespĺňa predpoklady potrebné na to, aby sa stalo vhodným prostriedkom na konkretizáciu legislatívnych aspektov implementácie stratégie Európa 2020 alebo jednoducho na uplatnenie prioritných opatrení Aktu o jednotnom trhu.

1.5

EHSV považuje za nevyhnutné, aby bol následne po oznámení vypracovaný skutočný akčný plán, v ktorom budú stanovené ciele, navrhnuté opatrenia, určené nástroje a zhodnotený vplyv a ktorý bude definovať jednotlivé alternatívy a pomer medzi prínosmi a nákladmi, čo si bude vyžadovať rozsiahlu predchádzajúcu diskusiu s občianskou spoločnosťou na úrovni Spoločenstva a na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.6

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby pri ďalších krokoch týkajúcich sa oznámenia osobitne zohľadnila všeobecné pripomienky uvedené v tomto stanovisku, ktoré sú v súlade s postojmi, ktoré výbor prezentoval k tejto otázke už pred rokmi.

1.7

EHSV sa nazdáva, že by mali byť lepšie vymedzené aspekty súvisiace so spôsobom, akým sa realizujú hodnotenia vplyvu ex ante vo všetkých inštitúciách Spoločenstva, ktoré zodpovedajú za ich vykonávanie, ďalej s charakterom a zložením orgánu povereného kontrolou hodnotení vplyvu, s použitými parametrami, najmä pokiaľ ide o vplyv na základné práva, a so spôsobom a prostriedkami na zaručenie lepšej transparentnosti. K finančnému sektoru, zdravotníctvu a sociálnemu zabezpečeniu by sa mal zaujať podrobnejší sektorový prístup a zároveň by mali byť lepšie vysvetlené kritériá priorít, mechanizmy hodnotenia a posudzovania sťažností, vhodné nástroje na neoficiálne odhaľovanie porušení, prostriedky na zlepšenie činnosti vnútroštátnych súdov a iné doplňujúce nástroje.

1.8

EHSV sa domnieva, že Komisia opomenula viaceré relevantné aspekty, a žiada, aby boli riadne zohľadnené a výslovne uvedené. Ide najmä o ukazovatele a parametre na posúdenie kvality právnych textov, konkrétne opatrenia na zjednodušenie legislatívy, ako aj o to, že z nepochopiteľných dôvodov nebola zvolená forma nariadenia, najmä na dosiahnutie úplnej harmonizácie v oblastiach týkajúcich sa dokončenia vnútorného trhu. Ďalším príkladom je neospravedlniteľné opomenutie možnosti voliteľných režimov či úlohy samoregulácie a koregulácie a prekvapujúce vynechanie akéhokoľvek odkazu na veľmi dôležitú prácu vykonanú v rámci spoločného referenčného rámca a na návrhy na väčšiu harmonizáciu európskeho zmluvného práva, o ktorých sa práve diskutuje.

1.9

Avšak najslabším miestom oznámenia je podľa EHSV účinné uplatňovanie práva Spoločenstva, a preto vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala pôvod a hlavné príčiny všeobecného nedostatočného uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva, na ktoré každý rok opätovne poukazujú správy o ich uplatňovaní. EHSV ďalej žiada, aby Komisia riadne zohľadnila mnohé príspevky a odporúčania, ktoré výbor predložil v jednotlivých stanoviskách, a aby vypracovala systematickú štúdiu o opatreniach, ktoré sú nevyhnutné na radikálnu zmenu súčasnej situácie.

2.1

V súlade s predkladaným oznámením sa pod pojmom „inteligentná regulácia“ má chápať regulácia:

2.2

Podľa opakovaných a dôrazných vyjadrení zástupcu Komisie na prípravných schôdzach k predkladanému stanovisku EHSV ide o čisto politický a nie technický dokument, a preto je zbytočné hľadať v ňom skutočnú definíciu „inteligentnej regulácie“.

2.3

Súčasná iniciatíva „inteligentná regulácia“ teda nastupuje na miesto programu „lepšia právna regulácia“, na ktorý všetky európske inštitúcie, a najmä Komisia, vynaložili v posledných 10 rokoch značné úsilie a ktorý bol veľmi úspešný, čo EHSV, ktorý ho vždy podporoval a stimuloval, jasne uznal vo viacerých stanoviskách (1).

3.1

Súčasná situácia v oblasti práva Spoločenstva si vyžaduje hĺbkovú reflexiu o jeho koncipovaní, vypracovaní, transpozícii a uplatňovaní a zároveň treba zvážiť jeho revíziu a zjednodušenie.

3.2

EHSV sa preto nazdáva, že táto téma by mala byť predmetom rozsiahlej diskusie, do ktorej by bola zapojená občianska spoločnosť, a to nielen preto, že práve na ňu vplývajú dôsledky legislatívy Spoločenstva, ale aj preto, že jej účasť môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k potrebnému zlepšeniu súčasného regulačného rámca.

3.3

Práve v tejto súvislosti oznámenie nezodpovedá potrebám aj napriek tomu, že ide len o čisto politický dokument. To, čo prevyšuje pri dobrých návrhoch a ušľachtilých zámeroch, chýba pri konkrétnych opatreniach a účinných nástrojoch.

3.4

Všeobecne by sa mohlo povedať, že vzhľadom na čisto politický charakter tohto dokumentu ho bude potrebné doplniť o skutočný program, v ktorom budú stanovené ciele, predložené konkrétne opatrenia, určené nástroje a zhodnotený vplyv a ktorý určí jednotlivé alternatívy a pomer medzi nákladmi a prínosmi.

3.5

EHSV veľmi pozitívne hodnotí analýzu, z ktorej oznámenie vychádza, ako aj navrhované ciele. Ak to nie je z dôvodu čisto politického charakteru dokumentu, výbor nechápe, prečo sa názov „Lepšia právna regulácia“ zmenil na „Inteligentná regulácia“.

3.6

V tejto súvislosti považuje EHSV za vhodné opätovne pripomenúť svoj postoj k tejto problematike:

4.1

V rámci konkrétnych pripomienok výbor vyzdvihuje viaceré pozitívne aspekty oznámenia, ktoré víta a podporuje.

4.2

Ide predovšetkým o návrh posilniť monitorovanie subsidiarity a proporcionality a tiež zlepšiť kvalitu právnych textov, a to hlavne dôkladnejším hodnotením vplyvu.

4.3

Ďalej je to tiež zámer pokračovať v programoch na zjednodušenie legislatívy a zníženie zbytočnej administratívnej záťaže aspoň o 25 %.

4.4

Vítaný je aj návrh na strategickejšie a integrovanejšie hodnotenie ex post, ktoré by zohľadnilo nielen súčasný regulačný rámec, ale aj relevantné hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy, a ktoré by sa nezameriavalo len na jednotlivé izolované prípady konkrétnej legislatívnej iniciatívy.

4.5

Pozitívne hodnotí najmä všetky iniciatívy zamerané na to, aby členské štáty prevzali zodpovednosť v rámci legislatívneho procesu a zapojili do neho národné parlamenty, a to v zmysle nových právomocí v rámci prípravy právnych textov, ktoré im vyplývajú zo Zmluvy o fungovaní EÚ, najmä pokiaľ ide o ustanovenia článku 8 a článku 13 tejto zmluvy.

4.6

Výbor preto víta, že Komisia je pripravená nielen poskytnúť pomoc rôznym orgánom a subjektom členských štátov zapojeným do transpozície a uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva, ale aj zabezpečiť účasť občanov a iných zainteresovaných strán na diskusiách, ktoré by mali prebehnúť v každom členskom štáte v rámci prípravy týchto predpisov, ako aj pri ich transpozícii a začlenení do vnútroštátneho práva.

4.7

Víta najmä odhodlanie Komisie urýchliť postupy súvisiace s porušeniami a stanoviť priority, pričom nezabúda na úlohu nástroja SOLVIT, ktorý potrebuje nový impulz, lepšiu propagáciu a väčšiu dôveru zainteresovaných strán.

4.8

EHSV pozitívne prijíma najmä predĺženie všeobecnej lehoty na verejné konzultácie z 8 na 12 týždňov s cieľom ešte viac posilniť zapojenie všetkých občanov a zúčastnených strán. Nazdáva sa, že toto opatrenie nemožno oddeliť od súčasného obsahu článku 11 Lisabonskej zmluvy, ktorý prispieva k participatívnej demokracii v EÚ.

4.9

EHSV chápe dôvody, ktoré vedú Komisiu k názoru, že kontrolu hodnotení vplyvu by mal aj naďalej vykonávať interný výbor, ktorý sa touto činnosťou zaoberá. Nemôže však tiež prehliadnuť argumenty mnohých zainteresovaných strán, ktoré v rámci verejnej konzultácie vyjadrili záujem o to, aby túto kontrolu vykonával nezávislý externý subjekt. Prípadne by mohol byť vytvorený interný orgán, v ktorom by boli zástupcovia všetkých členských štátov. V každom prípade treba posilniť mandát výboru pre posudzovanie vplyvu (CAI) tým, že vypracovanie hodnotení vplyvu bude povinné. Pripomína, že CAI nemá právomoc na zablokovanie správy o hodnotení vplyvu, a tým ani na zablokovanie príslušného legislatívneho návrhu v prípade, že analýza preukáže zásadné nedostatky vo vykonanej prieskumnej práci. Tieto témy by sa mali dôkladnejšie prediskutovať, keďže, ako uznáva Komisia, ide o „kľúčový prvok tohto systému“.

4.10

Európsky dvor audítorov okrem toho v nedávnej správe dospel k záveru, že Európska komisia nepovažuje za potrebné viesť konzultácie o návrhoch hodnotenia vplyvu, a to aj napriek častým žiadostiam zainteresovaných strán v tomto zmysle. Konzultácia o návrhoch hodnotenia vplyvu by z pohľadu zainteresovaných strán prispela k zlepšeniu procesu, čím by sa zabezpečilo, že by bol Rade ministrov a Európskemu parlamentu v rámci spoločného legislatívneho procesu predložený „najlepší produkt“.

4.11

Dvor audítorov vo svojej správe tiež jasne uviedol, že jedným z nedostatkov systému hodnotenia vplyvu EÚ je skutočnosť, že ani Európsky parlament ani Rada systematicky neanalyzujú vplyv vlastných pozmeňovacích návrhov. EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby vypracovávali a uverejňovali jednoduché zhrnutia svojich hodnotení vplyvu a aby dodržiavali medziinštitucionálnu dohodu (2).

4.12

Oznámenie neobjasňuje, ktoré parametre by sa mohli použiť pri hodnotení vplyvu, ktoré chce vykonať (3).

4.13

Pokiaľ ide o väčšiu transparentnosť systému, Komisia by mala uviesť, akým spôsobom a akými novými prostriedkami chce transparentnosť zvýšiť.

4.14

Pokiaľ ide o hodnotenie vplyvu na základné práva, bolo by vhodné, aby Komisia konkrétne uviedla, akým spôsobom a akými prostriedkami chce toto hodnotenie vykonať.

4.15

Je síce pravda, že súčasná finančná a hospodárska kríza ukázala, že je potrebné prehodnotiť úlohu regulácie a právnych predpisov týkajúcich sa subjektov pôsobiacich na trhoch, výbor sa však nazdáva, že k novej iniciatíve „inteligentná regulácia“ by sa malo pristupovať sektorovo i medzisektorovo, pričom osobitná pozornosť by sa v oznámení mala venovať finančnému sektoru, zdravotníctvu a sociálnemu zabezpečeniu.

4.16

Pokiaľ ide o vykonávanie právomocí Komisie v oblasti porušovania predpisov, najmä „opatrení vnútornej organizácie potrebných na efektívny a nestranný výkon jej funkcie v súlade so Zmluvou“ (4), navrhuje, aby Komisia podrobne stanovila kritériá priorít, mechanizmy hodnotenia a posudzovania sťažností, vhodné nástroje na neoficiálne odhaľovanie porušení, prostriedky na zlepšenie činnosti vnútroštátnych súdov a iné doplňujúce nástroje (SOLVIT, FIN-NET, ECC-NET, alternatívne a mimosúdne prostriedky).

4.17

Pokiaľ ide o zlepšenie kvality právnych textov, chýbajú ukazovatele a parametre, podľa ktorých sa má posudzovať.

4.18

V prípade zjednodušenia legislatívy chýbajú odkazy na konkrétne opatrenia, ktoré sa zdajú byť zjavné, ako napríklad:

4.19

Chýba jasné vyjadrenie o tom, že sa uprednostní forma „nariadenia“ pred využívaním smerníc, a to napriek tomu, že tento prístup je uvedený aj v stratégii Európa 2020.

4.20

Neuvádza sa žiadny odkaz na veľmi dôležitú prácu vykonanú v rámci spoločného referenčného rámca a na nedávne návrhy Komisie na väčšiu harmonizáciu európskeho zmluvného práva, o ktorých sa diskutovalo (5).

4.21

Chýba tiež zmienka o potrebe systematicky zvážiť možnosť „28. režimu“ v rámci iniciatív „lepšej právnej regulácie“ (6).

4.22

Zároveň vyjadruje počudovanie nad tým, že sa v oznámení vôbec nespomína úloha samoregulácie a koregulácie a ani potrebné predchádzajúce posúdenie toho, čo možno lepšie vyriešiť prostredníctvom soft law než uplatnením právnych predpisov.

4.23

Najslabším bodom oznámenia sú však práve aspekty týkajúce sa uplatňovania práva Spoločenstva. V tejto súvislosti by chcel EHSV upozorniť na svoje stanoviská k tejto problematike (7) a na závery nedávnej konferencie belgického predsedníctva Rady EÚ venovanej tejto téme (8).

4.24

V tomto kontexte má obzvlášť veľký význam správa Komisie o uplatňovaní práva Spoločenstva z 1. októbra 2010 (9), v ktorej sa napriek miernemu zlepšeniu v porovnaní s minulým rokom ešte uvádza, že v priemere 51 % transpozičných opatrení bolo oneskorených a že priemerná dĺžka spracovania prípadu porušenia je 24 mesiacov.

4.25

Komisia v tejto súvislosti neuvádza niektoré z hlavných príčin celkového nedostatočného uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva v členských štátoch, k čomu sa už EHSV vyjadril pri mnohých príležitostiach. Zdôvodnením môže byť len skutočnosť, že ide o dokument čisto politického charakteru. Vzhľadom na význam v rámci inteligentnejšej regulácie však treba pripomenúť:

4.26

Činnosť Komisie by sa mala zároveň prednostne zamerať na informovanosť a odbornú prípravu verejných orgánov v jednotlivých štátoch, a to najmä tých, ktoré majú priamu zodpovednosť za presadzovanie právnych predpisov Spoločenstva v členských štátoch. V tejto oblasti by sa mala posilniť informovanosť a odborná príprava sudcov a iných súdnych úradníkov vo všeobecnosti, pretože oni v konečnom dôsledku vykladajú a presadzujú právo v konkrétnych prípadoch, ktoré sú predmetom sporu.