Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti“

Rada sa 2. marca 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti“

Predsedníctvo výboru poverilo 14. marca 2011 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Rodríguez García-Caro rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 471. plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011. (schôdza z 5. mája 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 80 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 Európsky hospodársky a sociálny výbor víta s výhradami, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku, návrh smernice a vyjadruje svoje znepokojenie, pretože zdôrazňovaná voľba medzi bezpečnosťou a slobodou alebo konkrétnejšie medzi zvýšením bezpečnosti a zredukovaním práv občanov v oblasti ochrany ich osobných údajov nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore so všeobecnými zásadami, ktoré vyplývajú zo základných ľudských práv.

1.2 EHSV súhlasí so všeobecným stanoviskom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 pre ochranu osobných údajov, Agentúry pre základné práva a Európskeho parlamentu. Takisto sa domnieva, že v návrhu nie je dostatočne odôvodnená nutnosť všeobecného a nediferencovaného využívania údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) všetkých cestujúcich na medzinárodných letoch. Opatrenie, ktoré sa plánuje prijať, preto výbor považuje za neprimerané.

1.3 EHSV podporuje obzvlášť pripomienku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov v jeho poslednom stanovisku k návrhu, podľa ktorej údaje PNR nemožno využívať systematicky a nediferencovane, ale na individuálnom základe.

1.4 EHSV sa domnieva, že možnosť vytvorenia centrálneho útvaru informácií o cestujúcich namiesto decentralizovaného variantu v jednotlivých členských štátoch, ktorá sa zvažuje v návrhu, môže byť menej nákladná pre leteckých dopravcov a pre samotné štáty a môže umožniť lepší dohľad a kontrolu nad osobnými údajmi zahrnutými do PNR, keďže sa zabráni ich opakovanému prenosu.

2.1 Cieľom smernice je úprava prenosu údajov PNR leteckými dopravcami na medzinárodných letoch smerujúcich do členských štátov a z nich, ako aj spracovanie týchto údajov a ich výmena medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Snaží sa o zjednotenie ustanovení členských štátov v oblasti ochrany údajov s cieľom využívať údaje PNR na boj proti terorizmu (1) a závažným trestným činom (2) v súlade s ich vymedzeniami v právnych predpisoch Spoločenstva.

2.2 Súčasťou návrhu je vymedzenie spôsobov, akými môžu členské štáty používať PNR, ďalej prvkov údajov, ktoré sa majú zhromažďovať, účelov, na ktoré sa informácie môžu použiť, výmeny týchto údajov medzi útvarmi členských štátov zodpovednými za informácie o cestujúcich a technických podmienok takejto výmeny. Z tohto dôvodu sa zvolil decentralizovaný systém zhromažďovania a spracúvania údajov PNR jednotlivými členskými štátmi.

3.1 Európsky hospodársky a sociálny výbor ako legitímny zástupca organizovanej občianskej spoločnosti je vhodným partnerom na vyjadrenie jej postoja. Výbor z tohto dôvodu víta, že Rada sa rozhodla požiadať EHSV o nepovinnú konzultáciu o tomto návrhu.

3.2 Návrh smernice, ktorý sa predkladá Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru na konzultáciu, možno charakterizovať ako zjednotenie a priori právnych predpisov členských štátov v tejto oblasti, keďže väčšina z nich nemá osobitné predpisy týkajúce sa využívania údajov PNR na účely špecifikované v návrhu. Vzhľadom na to považuje výbor za správne stanoviť spoločný právny rámec, ktorému by sa prispôsobili právne predpisy členských štátov, aby tak záruky a bezpečnosť v oblasti ochrany týchto údajov boli pre občanov rovnaké v celej Únii.

3.3 Podľa ustanovení obsiahnutých v návrhu ide o právny predpis, ktorý by umožnil spracúvať a analyzovať širokú škálu údajov o miliónoch občanov, ktorí nikdy nespáchali a nespáchajú žiaden z trestných činov uvedených v smernici. Na odhaľovanie profilov nebezpečných zločincov sa teda budú využívať údaje úplne normálnych občanov. Podľa výboru ide o voľbu, keď si musíme vybrať buď bezpečnosť alebo slobodu, alebo konkrétnejšie zvýšenie bezpečnosti alebo zredukovanie práv občanov v oblasti ochrany ich osobných údajov.

3.4 Vzhľadom na dlhý čas prípravy návrhu mohli hlavní partneri z tejto oblasti viackrát prispieť rôznymi odbornými názormi. Od roku 2007, keď Komisia prijala návrh rámcového rozhodnutia Rady o využívaní údajov PNR, ktoré predchádzalo návrhu smernice, sa k návrhu vyjadril európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (3), ktorý okrem toho v marci 2007 vydal stanovisko k tomuto novému textu. Takisto sa k nemu v apríli tohto roka vyjadrila pracovná skupina zriadená podľa článku 29 pre ochranu osobných údajov (4), Agentúra pre základné práva a Európsky parlament, ktorý v súvislosti s návrhom z roku 2007 vydal príslušné uznesenie (5) a ktorý sa prostredníctvom aktuálneho návrhu podieľa na legislatívnom procese v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

3.5 EHSV súhlasí so všeobecným názorom všetkých týchto odborných subjektov. Takisto sa domnieva, že v návrhu nie je dostatočne odôvodnená nutnosť všeobecného a nediferencovaného využívania údajov PNR všetkých cestujúcich na medzinárodných letoch a opatrenie, ktoré sa plánuje prijať, považuje v dôsledku toho za neprimerané, keď sa navyše v zdôvodnení a v texte návrhu uznáva, že „… na úrovni EÚ, nie sú k dispozícii ani podrobné štatistiky o tom, v akom rozsahu môžu takéto údaje pomôcť pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní závažnej trestnej činnosti a terorizmu“ (6). Podporuje preto obzvlášť pripomienku európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, podľa ktorej údaje PNR nemožno využívať systematicky a nediferencovane, ale na individuálnom základe.

3.6 V súlade s predchádzajúcimi argumentmi a v snahe zachovať konzistentnosť s predchádzajúcimi stanoviskami EHSV treba pripomenúť a začleniť do tohto dokumentu nasledovné odporúčanie schválené v stanovisku na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov“ (7): „Politika v oblasti bezpečnosti nesmie ohrozovať základné hodnoty (ľudské práva a občianske slobody) a demokratické zásady (právny štát), s ktorými sa stotožňuje celá Únia. Sloboda jedinca nesmie byť obmedzovaná kvôli kolektívnej a štátnej bezpečnosti. Niektoré politické návrhy opakujú chybu minulosti: navrhujú obetovať slobodu v záujme zvýšenia bezpečnosti.“

3.7 Text, ktorý bude napokon schválený v legislatívnom procese, musí v každom prípade zaručiť maximálny dôverný charakter a ochranu osobných údajov zahrnutých do PNR rešpektujúc pritom zásady uvedené v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (8) a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (9). Výnimočný charakter pravidiel nemôže byť v žiadnom prípade v rozpore so všeobecnými zásadami, ktoré vyplývajú zo základných ľudských práv.

3.8 Vychádzajúc z toho, že návrh smernice s určitosťou predpokladá výnimočné využívanie osobných údajov, sa však EHSV domnieva, že pravidlá pre najzásadnejšie výnimky, ktoré sú uvedené v článkoch 6 a 7, by mali byť v čo najväčšej miere zredukované, aby sa tak zabránilo ich zneužívaniu. Žiadosť o poskytnutie údajov nad rámec všeobecných pravidiel obsiahnutých v článkoch 4 a 5 návrhu musí byť vždy odôvodnená.

3.9 S cieľom zaistiť, že údaje sa používajú výlučne na účely uvedené v návrhu smernice, a aby bolo možné v každom momente zistiť, kto má prístup k databázam údajov PNR alebo už spracovaným údajom, by návrh smernice mal obsahovať povinnosť zriadiť systém vysledovateľnosti, ktorý by umožnil identifikovať subjekt alebo orgán, ktorý mal prístup k údajom, a spôsob spracovania alebo použitia týchto údajov.

V globalizovanom svete je obsah bodu 18 návrhu pochopiteľný len v kontexte zdôvodnenia možnosti zvolenej v článku 3 – prijatia decentralizovaného modelu. Podľa EHSV môže tento model viesť k zvýšeniu nákladov leteckých dopravcov, keďže budú musieť zabezpečiť prenos údajov útvarom všetkých štátov, v ktorých sa počas medzinárodného letu uskutoční medzipristátie. Rovnako tento model umožní spracovanie a prenos osobných údajov viacerými útvarmi. Zdá sa, že tento systém nie je veľmi v súlade s kritériami účinnosti a efektívnosti, o ktoré by sme sa mali všetci usilovať.

EHSV navrhuje doplniť na konci prvého odseku článku vetu: „… a informuje o tom leteckých dopravcov, aby ich už viac neodovzdávali“. Domnievame sa, že v prípade zistenia nezrovnalosti sa musia okamžite vydať pokyny na nápravu.

EHSV sa nazdáva, že medzi znením obidvoch článkov existuje nesúlad. V článku 4 ods. 4 sa uvádza, že útvar informácií o cestujúcich v členskom štáte zabezpečí prenos údajov zodpovedným orgánom na individuálnom základe. V článku 5 ods. 4 sa však uvádza, že údaje PNR a výsledky spracovania údajov PNR, ktoré dostal útvar informácií o cestujúcich, môžu príslušné orgány členského štátu ďalej spracúvať. Nazdávame sa, že tento zjavný nesúlad treba napraviť alebo vhodne objasniť, aby sa predišlo odlišným interpretáciám.

V súlade s poznámkou k článku 4 ods. 1 zastáva EHSV názor, že tento systém prenosu údajov rozličným útvarom informácií o cestujúcich zvyšuje administratívnu záťaž pre leteckých dopravcov, pričom cieľom je práve jej zníženie, a zvyšujú sa tiež prevádzkové náklady, čo by mohlo mať dôsledky pre spotrebiteľov v podobe zvýšenej ceny letenky.

Z hľadiska bezpečnosti a ochrany osobných údajov občanov sa EHSV domnieva, že prenos „… akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami“ v prípade, že dôjde k poruche pri zasielaní elektronickými prostriedkami, nie je najvhodnejším spôsobom. Trváme na tom, aby sa viac konkretizovali prostriedky použiteľné na prenos.

Nazdávame sa, že úvodná časť odseku by bola účinnejšia, ak by sa vypustilo slovo „môžu“, aby uplatňovanie článku nezáviselo od rozhodnutia členského štátu. Text by sa mal začínať takto: „Členské štáty povolia leteckým dopravcom …“.

Podľa EHSV predstavuje odsek 4 článku 6 a celý článok 7 sériu na seba nadväzujúcich výnimiek čoraz väčšieho rozsahu, čím sa upúšťa od prenosu údajov „na individuálnom základe“, o ktorom sa hovorí v článku 4 ods. 4, a prechádza sa k takmer všeobecnému prenosu, v rámci ktorého majú všetci právo poskytovať a získavať informácie z údajov PNR. Článok 7 je súhrnom výnimiek z predpisov.

V snahe vyhnúť sa maximálne výnimočnej situácii, keď sa údaje poskytnú tretím krajinám, ktoré ich zároveň môžu dať k dispozícii ďalším tretím krajinám, by malo byť v tomto článku ustanovené, že tento prenos sa uskutoční až potom, ako údaje spracuje útvar informácií o cestujúcich alebo príslušný orgán členského štátu, ktorý ich poskytne tretej krajine a vždy na individuálnom základe.

Z rovnakého dôvodu, aký bol uvedený v súvislosti s článkom 4 ods. 1 EHSV navrhuje doplniť na konci odseku vetu: „… a informuje o tom leteckých dopravcov, aby ich už viac neodovzdávali“.

Systém vysledovateľnosti, ktorý EHSV navrhuje v bode 3.9 tohto stanoviska, možno logicky začleniť do tohto článku, aby tak bolo zaznamenávané, kto má v danom momente prístup k informáciám.

V Bruseli 5. mája 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(7) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 80.