Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy“

Európska komisia sa 20. júla 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy“

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 24. marca 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 471. plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011 (schôdza z 5. mája 2011) prijal 167 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.1 V čase, keď v plnej miere pociťujeme dôsledky súčasnej hospodárskej krízy, Európsky hospodársky a sociálny výbor poukazuje na zvýšené nebezpečenstvo radikalizácie tak nábožensky, ako ideologicky motivovaného terorizmu. Dodržiavanie základných práv musí byť kľúčovým kritériom hodnotenia politiky v oblasti boja proti terorizmu v štádiu jej plánovania, ako i v štádiu vykonávania.

1.2 EHSV odporúča, aby sa prehodnotil pilier prevencie a aby bol jeho súčasťou už od začiatku nový rozmer, ktorého cieľom bude rozvíjanie spolupráce a zmierňovanie napätia v počiatočnom štádiu. Ide o horizontálny rozmer, ktorý sa týka nielen politiky v oblasti boja proti terorizmu, ale tiež iných oblastí politiky EÚ a členských štátov ako sú napríklad mládež, kultúra, vzdelávanie alebo účasť na politickom a občianskom živote.

1.3 EHSV odporúča, aby sa v oficiálnych dokumentoch EÚ a špecializovaných organizácií uprednostnilo používanie spojenia „terorizmus motivovaný fanatizmom, rasizmom a xenofóbiou“ namiesto spojenia „islamský terorizmus“.

1.4 EHSV navrhuje, aby všetky inštitúcie EÚ a vlády členských štátov pri vypracúvaní svojich politík vychádzali z dostupných kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov týkajúcich sa fenoménu terorizmu. Vzhľadom na mnohotvárnosť tohto fenoménu by bolo chybou, ak by sa na všetky prípady uplatňovala jednotná politika bez rozdielu, ktorá by bola navyše nákladná a neúčinná. Treba tiež uplatňovať zásadu proporcionality tak, aby reakcia, úsilie a výdavky zodpovedali rozsahu takejto hrozby.

1.5 EHSV odporúča, aby okrem štyroch pilierov (prevencia, ochrana, stíhanie a reakcia) a horizontálnych otázok (dodržiavanie základných práv, medzinárodná spolupráca a partnerstvá s tretími krajinami, financovanie) obsahovali strategické dokumenty týkajúce sa politiky EÚ v oblasti boja proti terorizmu tiež typy terorizmu roztriedené podľa motívu a následkov (separatistický, extrémne ľavicový alebo anarchistický, extrémne pravicový, spojený s konkrétnou príčinou a nábožensky motivovaný). Toto strategické usporiadanie pomôže vládam členských štátov, inštitúciám EÚ a ďalším zainteresovaným stranám prispôsobiť svoj prístup a nástroje špecifickým výzvam spojeným s rôznymi typmi terorizmu.

1.6 EHSV taktiež odporúča, aby sa v rámci špecifickej stratégie EÚ zameranej na potláčanie radikalizácie a náboru teroristov a v rámci zodpovedajúceho akčného plánu prijali konkrétne opatrenia na zmiernenie rozdielov a diskriminácie. Táto stratégia by sa mala opierať okrem iného aj o prácu Európskej agentúry pre základné práva.

1.7 EHSV vyzýva Európsku komisiu a vlády členských štátov, aby podrobne vyhodnotili hospodársky dosah bezpečnostných opatrení na súkromné hospodárstvo. Rád by poukázal na to, že rozvoj finančne nákladných technológií a zavádzanie ďalších procedúr môže negatívne ovplyvniť činnosť hospodárskych subjektov a občanov.

1.8 EHSV varuje, že nezákonné alebo nevhodné používanie osobných údajov často dôverného charakteru, spolu s väčšími právomocami orgánov, môže viesť k diskriminácii a verejnému odsúdeniu konkrétnych osôb alebo skupín.

1.9 EHSV odporúča Európskej komisii, aby sa v záujme posilnenia vierohodnosti politických opatrení v oblasti boja proti terorizmu a významu otázky dodržiavania základných práv zaoberala žiadosťou Európskeho parlamentu, ktorý vo svojom uznesení z roku 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, žiadal členské štáty o vyhodnotenie právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu a iných postupov, ktoré môžu umožniť takéto činnosti.

1.10 EHSV odporúča, aby Európska únia v krajinách, v ktorých by politika v oblasti boja proti terorizmu mohla ohroziť demokraciu a dodržiavanie základných práv, rozhodnejšie presadzovala model boja proti terorizmu, ktorý by vychádzal z demokratických noriem a postupov.

2.1 Oznámenie Európskej komisie obsahuje kľúčové prvky politického hodnotenia súčasnej stratégie EÚ v oblasti boja proti terorizmu v zmysle požiadavky Európskeho parlamentu. Oznámenie zároveň predstavuje dôležitú prípravnú etapu v rámci rozsiahlejšej stratégie vnútornej bezpečnosti.

2.2 Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a prijatí nového viacročného pracovného programu a akčného plánu v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti (Štokholmský program) je dôležité zhodnotiť minulé úspechy a upriamiť pozornosť na budúce výzvy. Preto je takéto hodnotenie nevyhnuté. Oznámenie vychádza z opatrení a iniciatív v oblasti boja proti terorizmu stanovených v Štokholmskom programe (1) a v jeho vykonávacom akčnom pláne (2), ktoré určujú hlavné smerovanie budúcich opatrení EÚ, a dopĺňa ich.

2.3 Stratégia EÚ v oblasti boja proti terorizmu z roku 2005 (3), ktorá zostáva hlavným referenčným rámcom činnosti EÚ v tejto oblasti, pozostáva zo štyroch pilierov, ktorými sú prevencia, ochrana, prenasledovanie a reakcia. Oznámenie Európskej komisie zachováva rovnakú štruktúru. Pri všetkých štyroch pilieroch boli zdôraznené niektoré hlavné úspechy a stanovené budúce výzvy.

2.4 EHSV víta celkové hodnotenie politiky EÚ v oblasti boja proti terorizmu a domnieva sa, že ide o významný pokrok pre dosiahnutie vyváženého pohľadu na teroristické hrozby a nástroje určené na boj proti nim.

2.5 EHSV žiada, aby revidovaná stratégia v oblasti boja proti terorizmu, ako i stratégia vnútornej bezpečnosti, ktorá bola nedávno iniciovaná, stanovili ciele a nástroje, vďaka ktorým sa požiadavky bezpečnosti jednotlivcov žiadnym spôsobom nedotknú ochrany základných práv a slobôd. Tieto práva a slobody, ktoré sú základným kameňom každého právneho štátu a každej demokratickej spoločnosti, nesmú byť v žiadnom prípade pozastavené alebo obmedzené.

2.6 EHSV už v minulosti prijal dve stanoviská, ktoré sa priamo týkali problematiky politiky v oblasti boja proti terorizmu. Oba uvedené dokumenty sa zamerali na prevenciu a najmä na potláčanie radikalizácie a načrtli všeobecné zásady postoja výboru. Zámerom tohto stanoviska je revidovať a nanovo formulovať tieto všeobecné zásady tak, aby výbor vzhľadom na nové trendy vo vývoji tohto fenoménu mohol prispieť k prepracovaniu politiky v oblasti boja proti terorizmu.

3.1 Hospodárska kríza sa dotkla nielen štruktúry európskych hospodárstiev, ale tiež štruktúry sociálnych, politických a kultúrnych vzťahov v Európe. Oslabila solidaritu medzi občanmi, skupinami ľudí a politickými inštitúciami. V tomto kontexte sa rozšírili nedôvera a netolerancia voči menšinám, čo viedlo k defenzívnemu postoju menšín.

3.2 EHSV sa domnieva, že politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu predstavuje zložitú a citlivú oblasť, ktorá si vyžaduje pevný systém ochrany základných práv, ktorý zabezpečí dodržiavanie požiadaviek v oblasti bezpečnosti, technologického rozvoja a legislatívnych nástrojov.

3.3 Vzhľadom na mnohotvárnosť fenoménu terorizmu a jeho základných príčin EHSV odporúča doplniť politiku EÚ v oblasti boja proti terorizmu o aspekt integrácie a politickej spolupráce, vďaka čomu by sa teroristické činy už ničím nedali ospravedlniť. V diskusii o prevencii je dôležité okamžite posilniť niektoré ciele, ako napríklad sociálne začlenenie, potláčanie chudoby, rovnosť medzi mužmi a ženami a kvalitatívne zlepšenie pracovných miest najmä v rámci sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020.

3.4 Posledná správa Europolu obsahuje rôzne dôležité informácie týkajúce sa fenoménu terorizmu v Európskej únii (4). V roku 2009 klesol počet teroristických útokov, ktoré sa nevydarili, boli zmarené alebo sa uskutočnili. V porovnaní s rokom 2007 sa ich počet znížil o polovicu, čo jasne odráža klesajúcu tendenciu.

3.5 Nezmenil sa iba dosah teroristických útokov, ale aj ich štruktúra. V roku 2009 boli najrozšírenejšie separatistické teroristické útoky (257 útokov), po nich nasledovali teroristické útoky extrémnej ľavice alebo anarchistov (40 útokov), na ďalšom mieste boli útoky extrémnej pravice (4 útoky) a nakoniec útoky spojené s konkrétnou príčinou (2 útoky). Treba poznamenať, že nábožensky motivovaný terorizmus, ktorý verejnosť vníma ako najrozšírenejší a najnebezpečnejší druh útoku, je v skutočnosti najzriedkavejší; v roku 2009 bol zaznamenaný iba jeden útok (Taliansko).

3.6 EHSV vyjadruje poľutovanie nad stratami ľudských životov a materiálnymi škodami zapríčinenými teroristickou činnosťou. Klesajúca tendencia výskytu teroristických útokov však ukazuje, že tento fenomén možno zastaviť pomocou inteligentnej a rozvážnej kombinácie politík a opatrení. Politika v oblasti boja proti terorizmu musí k tomuto fenoménu pristupovať špecificky, v závislosti od miesta výskytu, motívov, typu a príčin.

3.7 Vzhľadom na výrazné rozdiely medzi tým, ako terorizmus vníma verejnosť, a tým, ako sa konkrétne prejavuje, EHSV žiada vlády a európske inštitúcie, aby pomohli dôkladne informovať občanov o príčinách, rozsahu a dôsledkoch terorizmu. Vystríha pred rizikom šírenia nesprávnych a neúplných informácií o tomto fenoméne a pred nebezpečenstvom, že sa hrozba terorizmu použije ako argument pre ospravedlnenie sociálneho vylúčenia, netolerancie a diskriminácie. Keďže cieľom terorizmu je šíriť strach, zveličovanie rozsahu teroristickej hrozby môže objektívne poslúžiť záujmom potenciálnych páchateľov takýchto činov. Na druhej strane treba zabrániť rozvíjajúcemu sa trendu „trhu s terorizmom“, ktorý by mohol vzbudiť mimoriadny záujem jednotlivých hospodárskych a inštitucionálnych subjektov pôsobiacich v oblasti boja proti teroristickým hrozbám.

3.8 Zaujímavý trend existuje v súvislosti s prenasledovaním a represiou trestných činov spojených s terorizmom. K väčšine zatknutí došlo na základe toho, že podozriví patrili k teroristickým organizáciám a nie pre trestné činy priamo spojené s prípravou alebo uskutočnením teroristického útoku. Táto skutočnosť dokazuje, že vnútroštátnym orgánom sa darí zabrániť príprave alebo uskutočneniu teroristických útokov ešte v zárodku.

3.9 Vývoj a používanie technológií v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o dohľad nad údajmi, ich zhromažďovanie a uchovávanie musia byť primerané závažnosti hrozby. Politika v boji proti terorizmu nesmie zasahovať do súkromného života občanov. Takýto zásah by totiž mohol prispieť k šíreniu všeobecného pocitu neistoty namiesto toho, aby tento pocit zmiernil, a zároveň môže vyvolať stratu dôvery v kroky, ktoré podnikajú vlády členských štátov a inštitúcie EÚ.

3.10 EHSV sa domnieva, že európska občianska spoločnosť môže pri potláčaní teroristických hrozieb zohrávať dôležitú úlohu. Napriek širokému spektru hodnôt, štruktúr a nástrojov činnosti, musí byť občianska spoločnosť zapojená do všetkých aspektov politiky v oblasti boja proti terorizmu, a to najmä v štádiu prevencie. Podobne by sa mohla zapojiť do budovania modelu komunikácie, spolupráce a solidarity ešte pred samotným štádiom prevencie, keď už sú jedinci odhodlaní dopustiť sa teroristických činov (5). Podľa názoru EHSV je najúčinnejším spôsobom boja proti terorizmu riešenie jeho príčin a nie následkov.

3.11 EHSV sa domnieva, že európska občianska spoločnosť má predpoklady na to, aby sa stala prostredníkom medzi občanmi, vládami členských štátov a územnými samosprávami na jednej strane a komunitami alebo skupinami, ktoré môžu páchať teroristické činy na druhej strane. Popri činnosti verejných orgánov môže občianska spoločnosť, s pomocou špecifických nástrojov a programov v oblasti zmieru alebo vzdelávania, zohrávať mimoriadnu úlohu.

4.1.1 EHSV víta nedávnu zmenu stratégie s dôrazom na prevenciu. V rámci Štokholmského programu sa tento pilier stratégie v nasledujúcich piatich rokoch posilní, a to pokiaľ ide o výskum v oblasti bezpečnosti ale tiež politické a spoločenské hľadiská. Zároveň víta skutočnosť, že za prioritu sa považuje problematika využívania internetu teroristami na účely komunikácie, získavania financií, výcviku, náboru a propagandy. Sledovanie internetovej komunikácie sa však nesmie stať nástrojom, ktorý by mohol zasahovať do súkromného života občanov.

4.1.2 EHSV podporil iniciatívu zameranú na vypracovanie špecifickej stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov (6). Táto stratégia má tri hlavné ciele: narušiť činnosti siete a jednotlivcov, ktorí nabádajú ľudí na terorizmus, zabezpečiť, aby hlas väčšiny prevažoval nad hlasmi extrémistov, a podporovať demokraciu, bezpečnosť, spravodlivosť a rovnosť príležitostí. EHSV so záujmom očakáva výsledky predbežného hodnotenia vykonávania tejto stratégie a je pripravený prispieť k jej úprave vzhľadom na uvedené výsledky. EHSV by chcel poukázať na to, že posledný akčný plán zameraný na boj proti terorizmu nezahŕňal žiadnu iniciatívu v oblasti potláčania prejavov existujúcej nerovnosti a diskriminácie a podpory dlhodobej integrácie v prípade potreby (7).

4.1.3 EHSV víta, že sa venuje pozornosť prevencii, avšak zdôrazňuje, že prevencia neumožňuje riešiť príčiny terorizmu vhodným spôsobom. Ako už výbor v minulosti poznamenal, „mnohé teroristické pohnútky možno vysvetliť ako konečný dôsledok procesu odcudzenia, radikalizácie a náboru, ktorý je založený na nerovnostiach medzi skupinami v rámci jedného územia a funguje vďaka vylúčeniu a diskriminácii (sociálnej, politickej a hospodárskej)“. (8). Preto navrhuje zintenzívniť dialóg s cieľom nájsť politické odpovede na vývoj terorizmu, v ktorých bude treba prehodnotiť politické, inštitucionálne, sociálne a hospodárske vzťahy na úrovni členských štátov a zamerať sa na účinné zmiernenie napätia vyplývajúceho z historického kontextu.

4.1.4 EHSV víta, že Európska komisia vytvorila v roku 2008 Európsku sieť odborníkov na radikalizáciu (ENER), pretože sa domnieva, že príspevok zo strany inštitúcií, ktorý zohľadňuje špecifické znaky každej spoločnosti a každého typu teroristického činu, môže pomôcť pri prepracovaní politiky EÚ a členských štátov v tejto oblasti.

4.1.5 Keďže väčšina teroristických činov zaznamenaných v Európskej únii má historický pôvod alebo súvisí so separatistickou otázkou, EHSV sa domnieva, že Výbor regiónov by mal byť vo väčšej miere zapojený do európskej diskusie ako orgán EÚ združujúci zástupcov územných samospráv, s ktorým by chcel nadviazať dialóg.

4.1.6 EHSV podporuje zámer Európskej komisie uverejniť oznámenie o osvedčených postupoch členských štátov v oblasti boja proti radikalizácii a náboru teroristov. Výbor odporúča, aby Európska komisia vo svojom budúcom oznámení zohľadnila závery a odporúčania obsiahnuté v stanovisku výboru týkajúcom sa úlohy EÚ v mierovom procese v Severnom Írsku (9). Zoznam osvedčených postupov pomôže všetkým zainteresovaným stranám lepšie porozumieť jednotlivým typom terorizmu, zatriedeným podľa motivácie a následkov. Bude to krok vpred vo vypracovaní politiky špecifickej pre každý členský štát, a zvlášť pre každý typ teroristickej hrozby.

4.2.1 EHSV podporuje úsilie, ktoré Európska komisia, členské štáty, vedecká obec a súkromný sektor vyvíjajú na ochranu života občanov a celej infraštruktúry. Tento pilier stratégie, ktorý zahŕňa činnosti ako posudzovanie hrozieb na úrovni EÚ, bezpečnosť dodávateľského reťazca, ochranu kritickej infraštruktúry, bezpečnosť dopravy a hraničných kontrol, ako aj výskum v oblasti bezpečnosti, je najkomplexnejší a najnákladnejší zo všetkých pilierov stratégie. Vývoj ochranných systémov však musí byť primeraný závažnosti hrozby a prispôsobený jednotlivým typom terorizmu.

4.2.2 Bezpečnosť dopravy na území členských štátov je kľúčovou oblasťou. Základom vnútorného trhu je voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb. Mobilita občanov členských krajín tak vo vnútri, ako i mimo ich hraníc je dôležitou zložkou európskych hospodárstiev a životného štýlu Európanov. Táto mobilita uľahčuje vzájomné poznanie, komunikáciu a toleranciu. EHSV sa domnieva, že inštitúcie EÚ a vlády členských štátov by mali bezpečnosti dopravy vo všetkých jej aspektoch venovať značnú pozornosť.

4.2.3 EHSV berie na vedomie úsilie, ktoré vedecká obec vyvíja v oblasti bezpečnosti s cieľom vyvinúť technológie na ochranu osôb a infraštruktúr. Vedecká obec si však musí byť vedomá možného dosahu technológií na život a súkromie jednotlivca a musí zabezpečiť, aby technológie neboli zneužité alebo nezasahovali do oblasti dôstojnosti a práv jednotlivca.

4.2.4 EHSV víta spoluprácu so súkromným sektorom (napríklad informačné a komunikačné technológie alebo chemický priemysel) v boji proti teroristickým hrozbám. Podobne víta otvorenosť súkromných prevádzkovateľov dopravy voči zvýšeným bezpečnostným opatreniam, ktoré môžu spôsobiť hospodárske straty. V tejto súvislosti EHSV dôrazne odporúča Európskej komisii a vládam členských štátov, aby podrobne vyhodnotili hospodársky dosah bezpečnostných opatrení na súkromné hospodárstvo. Chcel by upozorniť na to, že rozvoj finančne nákladných technológií a zavádzanie ďalších procedúr môže negatívne ovplyvniť činnosť hospodárskych subjektov a občanov.

4.2.5 Vzhľadom na to, že významná časť činností súvisiacich s bezpečnosťou osobnej dopravy sa v Európe uskutočňuje v spolupráci so súkromnými subjektmi, tieto subjekty musia byť začlenené do školiacich a informačných programov, aby bezpečnostné postupy neohrozili integritu a dôstojnosť cestujúcich.

4.3.1 Výbor víta nedávny vývoj toho piliera stratégie, ktorý sa týka oblasti zhromažďovania a analýzy informácií, opatrení na zabránenie pohybu teroristov a ich činností, policajnej a súdnej spolupráce a boja proti financovaniu terorizmu. V tomto pilieri môžu všetky zainteresované strany uplatniť svoje predstavy, pokiaľ ide o odpovede na teroristické hrozby rôzneho typu.

4.3.2 Výbor sa domnieva, že úspešný boj proti teroristickým hrozbám závisí tiež od vzájomnej dvojstrannej spolupráce vnútroštátnych orgánov a ich spolupráce so špecializovanými európskymi agentúrami. V tejto súvislosti treba poukázať na citlivú otázku zhromažďovania a používania informácií súkromného charakteru. V rámci boja proti terorizmu musíme mať neustále na zreteli ochranu práva na súkromný život. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konštatoval, že nezákonné alebo nevhodné používanie osobných údajov často dôverného charakteru, spolu s väčšími právomocami orgánov, môže viesť k diskriminácii a verejnému odsúdeniu určitých osôb alebo skupín (10).

4.3.3 Dôležitou súčasťou boja proti terorizmu je tiež obmedzenie prístupu k finančným zdrojom. EHSV berie na vedomie, že právne predpisy EÚ týkajúce sa postupu, na základe ktorého sú občania zaradení do zoznamu osôb a subjektov spojených s terorizmom, boli zmenené v súlade so zásadou dodržiavania základných práv. Domnieva sa, že postupy, ktorými sa ukladajú individuálne sankcie a zmrazujú aktíva, musia byť primerané, jasné a transparentné. Podozrivé osoby musia mať možnosť obhájiť sa a napadnúť úradné rozhodnutia.

4.3.4 Výbor súhlasí s tým, že transparentnosť, riadne riadenie a zodpovednosť sú pre mimovládne organizácie rozhodujúce. Dobrovoľné postupy na úrovni EÚ by mohli byť užitočné, ale ich výsledkom by nemalo byť zavedenie nového systému pravidiel, ktorý by vytváral nerealistické regulačné alebo finančné prekážky, čo by bolo v rozpore s právnymi predpismi členských štátov a mohlo obmedziť možnosti sektora alebo angažovanosť občanov pracovať pre tých, ktorým je ich činnosť určená. Výbor je pripravený spolupracovať na hľadaní riešení v záujme budovania spoločnej stratégie zameranej na politiky v oblasti boja proti terorizmu a podpory práva a priania občanov organizovať sa v nezávislých združeniach, čo je základnou slobodou, ktorá sa musí rešpektovať.

4.4.1 Výbor víta nedávny vývoj piliera stratégie, ktorý sa týka schopnosti civilného nasadenia s cieľom riešiť dôsledky teroristického útoku, systémov včasného varovania, krízového riadenia vo všeobecnosti a pomoci obetiam terorizmu. Domnieva sa, že členské štáty musia posilniť svoju schopnosť reagovať, s cieľom účinne chrániť život a bezpečnosť osôb v krízových situáciách.

4.4.2 Výbor víta úsilie zamerané na obmedzenie prístupu k chemickým, biologickým, rádiologickým alebo jadrovým látkam (CBRN), ktoré môžu byť použité na teroristické účely. Prioritou musí byť pokračovanie v realizácii akčného plánu CBRN Európskej únie, ktorý pozostáva zo 130 konkrétnych činností v oblasti prevencie, odhaľovania a reakcie v súvislosti s incidentmi spôsobenými uvedenými látkami, a zároveň zohľadniť možné dôsledky navrhovaných opatrení na príslušné hospodárske odvetvie. Treba uskutočniť širšie konzultácie so zástupcami spomínaných odvetví.

4.4.3 EHSV tiež oceňuje úsilie Európskej komisie zamerané na pomoc obetiam terorizmu, v rámci ktorého vyčlenila 5 miliónov eur na ich podporu a financovanie siete združení obetí terorizmu. Výbor sa domnieva, že táto podpora musí pokračovať a zlepšiť sa.

4.5.1 Výbor víta, že otázka dodržiavania základných práv sa považuje za horizontálnu prioritu. Záväzok Európskej komisie dodržiavať základné práva však musí sprevádzať podobný záväzok na strane členských štátov. Podobne ochrana základných práv sa nemôže obmedziť iba na zostavenie a vypracovanie nástrojov, ale musí zahŕňať aj ich zavádzanie do praxe.

4.5.2 Európsky systém ochrany ľudských práv je z právneho hľadiska pevný a táto skutočnosť by sa mala viac prejaviť v oznámeniach a opatreniach Európskej komisie. Je dôležité, aby členské štáty ukázali väčšie odhodlanie pri využívaní špecifických nástrojov. Záväzky prijaté na politickej úrovni sa musia preniesť aj do konkrétnych krokov. Praktiky súvisiace s tolerovaním alebo používaním mučenia na území členských štátov sa musia sankcionovať a definitívne zrušiť. Treba dodržiavať zásadu nevyhostenia. Diskriminačné postupy, ktoré medzinárodné, európske a vnútroštátne právne predpisy výslovne uvádzajú a trestajú, sa musia stíhať a potláčať.

4.5.3 Výbor navrhuje, aby Európska komisia určila najrýchlejšie mechanizmy, ktoré umožnia sledovanie a prijímanie rozhodnutí, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv v súvislosti s terorizmom. S týmto cieľom je možné vo väčšej miere mobilizovať možnosti európskej občianskej spoločnosti, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je snaha o ochranu práv a slobôd občanov.

4.6.1 Terorizmus, najmä nábožensky motivovaný terorizmus, má významný medzinárodný rozmer. Európska únia musí spolupracovať s tretími krajinami, aby obmedzila teroristické hrozby, hoci ako sme poukázali, už nie je prvoradým terčom takéhoto druhu nebezpečenstva.

4.6.2 Európska únia musí v spolupráci s tretími krajinami presadzovať demokratické postupy a normy v boji proti terorizmu. V Európskej únii existuje mnoho systémov, ktoré skutočne zaručujú a podporujú ľudské práva. V mnohých krajinách mimo Európskej únie však hrozí, že politika v oblasti boja proti terorizmu sa zdeformuje a negatívne ovplyvní úroveň demokracie a dodržiavanie základných práv.

4.7.1 Výbor víta program „Bezpečnosť a ochrana slobôd“, ktorého súčasťou je špecifický program predchádzania terorizmu, pripravenosti naň a manažment jeho následkov. Rozdelenie výdavkov na všetky štyri piliere (prevencia, ochrana, prenasledovanie a reakcia) stanovené v rámci stratégie treba opätovne prehodnotiť a politický záväzok týkajúci sa prevencie treba podporiť zodpovedajúcimi rozpočtovými prostriedkami. Podobne je dôležité venovať zvýšenú pozornosť vzťahom medzi verejným a súkromným sektorom v rámci boja proti teroristickým hrozbám. Výbor so záujmom očakáva výsledky predbežného hodnotenia tohto programu a verí, že k dostupným finančným zdrojom bol ľahký prístup a že ich využitie umožnilo dosiahnuť očakávané výsledky.

5.1 Vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti umožňuje prehĺbenie koordinácie politík členských štátov vrátane politiky v oblasti boja proti terorizmu. Na základe tejto zmluvy sa tiež rozšírili právomoci Európskej únie v oblasti ľudských práv. Preto možno vypracovať politiku v oblasti boja proti terorizmu, ktorá v každom svojom štádiu, vrátane štádia vykonávania, zohľadní najvyspelejšie normy a postupy v oblasti ľudských práv. EHSV sa domnieva, že politiku v oblasti boja proti terorizmu treba prispôsobiť súčasnému vývoju tohto fenoménu, pričom dôraz sa musí rozhodne klásť na prevenciu v širšom zmysle, ako i na zohľadnenie jeho spoločenských, politických a hospodárskych príčin.

V Bruseli 5. mája 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(4) Správa Europolu z roku 2011 o situácii a trendoch terorizmu v Európe je dostupná na webovej stránke: http://www.europol.europa.eu/publications/EU_Terrorism_Situation_and_Trend_Report_TE-SAT/Tesat2010.pdf.

(6) Stratégia EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov bola prepracovaná v novembri 2008 (CS/2008/15175).

(7) Rada Európskej únie, Akčný plán EÚ na boj proti terorizmu, 17. januára 2011.

(10) Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k oznámeniu Európskej komisie na tému politiky v oblasti boja proti terorizmu – Counter-Terrorism Policy and Data Protection, príspevok pána Giovanniho Buttarelliho počas verejnej diskusie organizovanej EHSV 9. februára 2011.