Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Dohľad nad obchodno-distribučným trhom – Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“

Európska komisia sa 5. júla 2010 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

„Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Dohľad nad obchodno-distribučným trhom Na ceste smerom k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému obchodno-distribučnému trhu do roku 2020“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 6. januára 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 468. plenárnom zasadnutí 19. a 20. januára 2011 (schôdza z 20. januára) prijal 192 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 EHSV uznáva význam odvetvia maloobchodu pre jednotný trh a jeho prínos k európskemu hospodárstvu ako celku. EHSV vzhľadom na osobitnú povahu maloobchodu víta celostný prístup Európskej komisie vyjadrený v správe o dohľade nad obchodno-distribučným trhom, a je taktiež toho názoru, že je potrebné zabrániť zameraniu sa len na jednotlivé pododvetvia.

1.2 EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa venuje príliš malá pozornosť malým a stredným podnikom, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti zamestnanosti, vytvárania hodnôt a života vo vidieckych oblastiach a centrách miest. V súlade so zákonom o malých podnikoch by malé a stredné podniky mali dostať väčšiu prioritu a mali by sa prijať opatrenia na podporu ich rozvoja a tvorby pracovných príležitostí.

1.3 V celej Európe je sústredené množstvo veľkých maloobchodných podnikov, ktoré prostredníctvom svojej veľkej ponuky lákajú viac zákazníkov (5 najväčších potravinárskych maloobchodných podnikov sa v roku 2005 podieľalo na trhu vyše 70 %). Zároveň je tu sústredené veľké množstvo trhov s výrobkami, najmä pokiaľ ide o tzv. „must have“ výrobky, ktoré si malopredajcovia nemôžu dovoliť nemať v ponuke svojich predajní.

1.4 Vyjednávacia sila je všeobecne zaužívaným postupom v trhovom hospodárstve, ktorú používa každá spoločnosť vrátane poľnohospodárov, ktorí produkujú a spracovávajú svoje výrobky, dodávateľov a maloobchodníkov. EHSV vyjadruje znepokojenie nad opatreniami v niektorých krajinách, ktorých cieľom je kontrola cenovej hladiny alebo marží, čo je v rozpore so zásadami voľnej súťaže a s fungovaním jednotného trhu.

1.4.1 Vzhľadom na zásadné spoločensko-politické dôvody, napríklad v sociálnej alebo environmentálnej oblasti, môžu byť takéto právne predpisy nevyhnutné na zabezpečenie sociálnej súdržnosti alebo ochrany životného prostredia.

1.5 V rámci vnútorného trhu boli zistené výrazné cenové rozdiely medzi členskými štátmi pri podobných výrobkoch. EHSV odporúča, aby každá cenová štúdia bola zameraná na prenos cien a marží v rámci celého dodávateľského reťazca.

1.6 EHSV pripomína, že maloobchodné trhy a maloobchodné zmluvné vzťahy majú – zo svojej podstaty – vnútroštátny charakter a vyznačujú sa rozdielnymi právnymi, hospodárskymi, politickými a kultúrnymi črtami. EHSV uznáva význam potravinového reťazca a vyzýva, aby sa očividne nekalé praktiky v rámci celého potravinového reťazca podrobili analýze a primerane riešili.

1.7 Konkrétnejšie, EHSV vyzýva Komisiu, aby preštudovala spôsob, ktorým sa postupuje proti „nekalým zmluvným vzťahom“ na vnútroštátnej úrovni, vrátane vymáhania práva. EHSV ďalej pripomína význam zabezpečenia vynucovania právnych predpisov v čase krízy, za čo nesú zodpovednosť členské štáty a zdôrazňuje, kde je potrebné prijímať opatrenia a na akej úrovni by sa mali prijať v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.

1.8 Pracovné miesta v odvetví maloobchodu sú dôležité a často sú vstupnou bránou na trh práce pre mnohých mladých, slabo kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných zamestnancov. Okrem toho maloobchod ponúka významné príležitosti pre podnikateľov.

1.9 EHSV vyzýva Komisiu k podpore samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a rozvoja zručností ako prostriedkov boja proti kríze a uľahčenia vstupu alebo návratu ľudí na trh práce.

1.10 Komisia správne identifikovala prioritné oblasti činnosti. EHSV navyše požaduje včasné prijatie návrhov a žiada Európsku komisiu, aby urýchlila svoj rozhodovací proces v oblasti, ktorá si vyžaduje rýchle, praktické a konkrétne opatrenia. Predovšetkým obnovené fórum na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca by sa malo stať základným pilierom pre nové a vznikajúce opatrenia v oblasti agropotravinárstva, vrátane vyváženejších vzťahov medzi priemyslom a maloobchodom.

1.11 Okrem toho EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala realizáciu smernice o službách a prijala primerané opatrenia voči príslušným členským štátom. Výbor tiež vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia v súvislosti s medzibankovými poplatkami, ktoré pre spotrebiteľov fungujú ako skrytá daň.

2.1 Európska komisia uznáva významnú úlohu, ktorú na jednotnom trhu zohráva odvetvie maloobchodu. Hospodársky význam odvetvia maloobchodu pre Európsku úniu (4,2 % HDP EÚ, 17,4 milióna zamestnancov a 20 % malých a stredných podnikov v Európe, ktoré sú úzko späté s množstvom trhov) vysvetľuje skutočnosť, prečo bol vybraný ako predmet monitorovania trhu.

2.2 Správa o dohľade nad obchodno-distribučným trhom a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje analýzu problémov, ktoré z hľadiska jednotného trhu vplývajú na výsledky odvetvia maloobchodu v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Správa a pracovný dokument útvarov Komisie sa zameriavajú na výkonnosť tohto sektora, najnovšie trendy a vplyv modernizácie na iných konkurentov. Dokumenty pomenovávajú problémy ovplyvňujúce výsledky maloobchodníkov aj z hľadiska účastníkov nadväzujúcich a predchádzajúcich trhov.

2.3 Analýza sektoru, ktorá je uvedená v správe, vychádza z analýzy vzťahov medzi maloobchodníkmi a ich dodávateľmi (predchádzajúce trhy) a spotrebiteľmi (nadväzujúce trhy). Komisia na základe toho uznáva komplexnosť vzťahov, ktoré maloobchodníci vytvárajú s cieľom zabezpečiť prístup spotrebiteľov k správnemu produktu na správnom mieste, v správnom čase a za najlepšiu cenu.

2.4 Správa avizuje, že Komisia vymedzí opatrenia na zlepšenie plynulosti fungovania vnútorného trhu pre maloobchod na základe konzultácií, s cieľom pomôcť maloobchodníkom čo najlepšie využiť jednotný trh a zlepšiť svoje výsledky v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti.

3.1 Európska komisia prostredníctvom tejto správy uznáva význam odvetvia maloobchodu pre jednotný trh a jeho prínos k rastu, zamestnanosti a udržateľnosti. Keďže vnímanie tohto sektora je často založené na zjednodušujúcom pohľade na maloobchodníkov nakupujúcich od poľnohospodárov a predávajúcich spotrebiteľom, správa zvolila prístup, pri ktorom načrtáva komplexnosť dodávateľského reťazca a vzťahov medzi maloobchodníkmi a ich partnermi. Ďalej pomáha objasniť, ako si maloobchodníci plnia svoju úlohu pri dodávaní správnych produktov na správne miesto, v správnom čase a za najlepšiu cenu, ako aj s tým súvisiace problémy.

3.2 Správa uznáva úlohu, ktorú modernizácia zohrávala v odvetví maloobchodu počas uplynulých 50 rokov v boji proti inflácii a rozširovaní ponuky pre zákazníkov. Väčšia konkurencia a konsolidácia v maloobchode viedli k zníženiu cien, rozšíreniu ponuky pre spotrebiteľov a relatívne nízkym maržiam (na rozdiel od iných oblastí vrátane výroby), čo malo vplyv na účastníkov hospodárskej súťaže, miestne orgány, poľnohospodárov, dodávateľov, zamestnancov atď.

3.3 EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa správa príliš zameriava na maloobchodný predaj potravín a pritom zabúda zdôrazniť význam malých a stredných podnikov (viac ako 95 % podnikov pôsobiacich v oblasti maloobchodu, ktoré zamestnávajú 11 miliónov ľudí), ich špecifické potreby a problémy vrátane popredajných služieb, ich význam v živote mestských centier, vidieckych alebo prímestských oblastí, ich závislosť od veľkovýrobcov a konkurencie s dodávateľmi vytvárajúcimi vlastné distribučné siete.

3.4 Okrem toho správa neuznáva význam sieťovo prepojených modelov obchodovania, a to najmä pokiaľ ide o spotrebné družstvá v oblasti maloobchodného predaja.

3.5 Správa analyzuje výkonnosť odvetvia maloobchodu vo svetle cieľov verejnej politiky – dostupnosť a prijateľné ceny. Maloobchodníci však v praxi pôsobia v silnom konkurenčnom prostredí, v ktorom sa podniky snažia pritiahnuť spotrebiteľov ponukou vysokej kvality za primeranú cenu. Rozhodnutia maloobchodníkov týkajúce sa zriaďovania prevádzok a služieb reagujú skôr na dynamiku trhu, než na ciele verejnej politiky. Porovnávanie výkonnosti maloobchodníkov s cieľmi verejnej politiky ignoruje skutočnosť, že maloobchod je komerčnou aktivitou, ktorá na prežitie v trhovej ekonomike musí prinášať zisk. Rovnaké závery možno vyvodiť aj v prípade akejkoľvek inej trhovej činnosti.

3.6 Spotrebiteľský dopyt je čoraz dômyselnejší a nemožno ho považovať za homogénny. Táto skutočnosť v kombinácii s významom konkurencie v oblasti obchodu vysvetľuje zložitosť trhových síl a reálnu koexistenciu rôznych foriem maloobchodu s rôznymi formami popredajných služieb. Znamená to, že menšie formy môžu byť úspešné, ak budú poskytovať špecifické služby pre špecifických spotrebiteľov. V malých a stredných podnikoch odvetvia maloobchodu je zamestnaných viac ako 11 miliónov Európanov. Preto je nesmierne dôležitá ďalšia podpora rozvoja malých a stredných podnikov najmä prostredníctvom lepšieho regulačného prostredia a zníženia administratívneho zaťaženia.

4.1 Efektívnejší a spravodlivejší vnútorný obchodno-distribučný trh pre spotrebiteľov

4.1.1 Hlavnou činnosťou maloobchodníkov je poskytovať spotrebiteľom širokú paletu produktov spĺňajúcich požiadavky kvality a bezpečnosti za najlepšie ceny. Počas uplynulých 20 rokov sa modernizácia v odvetví maloobchodu vyznačovala rýchlym procesom koncentrácie do veľkých obchodných reťazcov nadnárodného charakteru, ktoré pôsobia v rozličných štátoch EÚ a v tretích krajinách, čo sa prejavilo nasýtením trhov v krajinách EÚ, integráciou informačných a komunikačných technológií a globalizácie vrátane prieniku na iné trhy a prístupu spotrebiteľov k širšej ponuke produktov za nižšie ceny (dostupnosť).

4.1.2 EHSV a Komisia sa zhodujú v tom, že nerovnováha medzi dostupnosťou obchodov a potrebou zachovania životaschopnosti vidieckych oblastí je kľúčovou otázkou, ktorú je potrebné riešiť. Maloobchodníci sa snažia usadiť v centrách miest alebo v nákupných centrách na predmestiach, a preto je potrebné zabezpečiť, aby boli centrá miest aj naďalej dostupné pre dodávky tovaru. Čoraz viac ľudí žijúcich na vidieku je pri každodennom nakupovaní odkázaných na používanie osobného vozidla, čo má vplyv na životné prostredie a čo znamená, že ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť auto alebo nešoférujú, majú obmedzený prístup k maloobchodným službám.

4.1.3 Rozhodnutia maloobchodníkov o vytváraní prevádzok závisia od mnohých faktorov, pričom k najdôležitejším patrí potreba maximalizovať návštevnosť predajní. Tento faktor sám osebe vysvetľuje, prečo sú redšie osídlené oblasti menej vhodné na budovanie maloobchodných prevádzok, než centrá miest alebo na tento účel vybudované nákupné centrá na okraji miest. Otázky dostupnosti je preto potrebné riešiť na základe dôkladného pochopenia prostredia, v ktorom maloobchodníci pôsobia.

4.1.4 Problémy spotrebiteľov s prístupom k širšej ponuke maloobchodných prevádzok súvisia s ekonomickými a mimoekonomickými faktormi, ako je regulačné prostredie vrátane plánovania miest a prístupu maloobchodníkov na trh s nehnuteľnosťami. Tieto problémy môžu byť spojené s miestnymi právnymi predpismi, ktoré vytvárajú bariéru pre vstup určitých druhov činností alebo predajní, alebo so schvaľovacími procesmi, ktoré môžu byť napriek smernici o službách príliš zložité a ponechané na voľné uváženie. Okrem toho právne predpisy, ktoré obmedzujú predaj voľnopredajných liekov na určité monopoly, obmedzujú konkurenciu a tým aj prístup pacientov k liekom za prijateľné ceny.

4.1.5 Počas uplynulých 20 rokov mali ľudia s nižšími príjmami vďaka modernizácii, zvýšeniu konkurencie a globalizácii rozsiahle výhody plynúce z prístupu k rozšírenému výberu produktov za výhodnejšie ceny. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohral vývoj súkromných značiek, ktoré sú v priemere o 30 % lacnejšie ako značkové produkty.

4.1.6 Vďaka modelu maloobchodu vyjadrujú maloobchodné ceny prevádzkové náklady s relatívne nízkou maržou v porovnaní s inými odvetviami, v ktorých sa kalkuluje s vyššími maržami. EHSV vyjadruje znepokojenie nad opatreniami v niektorých krajinách, ktorých cieľom je kontrola cenovej hladiny alebo marží. Vzhľadom na význam spoločensko-politickej oblasti môžu byť takéto právne predpisy nevyhnutné na zabezpečenie sociálnej súdržnosti a predchádzanie chudobe.

4.1.7 V rámci vnútorného trhu boli zistené výrazné cenové rozdiely medzi členskými štátmi pri podobných výrobkoch. EHSV odporúča, aby každá cenová štúdia bola zameraná na prenos cien a marží v rámci celého dodávateľského reťazca. EHSV okrem toho podporuje názor Komisie, že tvorbu cien ovplyvňujú rôzne faktory. Okrem prevádzkových nákladov tieto faktory zahŕňajú priemerný príjem domácností, DPH, náklady na dopravu, náklady na prenájom, mzdové náklady, regulačný rámec, úroveň hospodárskej súťaže alebo obchodné praktiky, ako sú obmedzenia teritoriálnej ponuky a zneužívanie, ku ktorému dochádza v celom dodávateľskom reťazci. EHSV vyzýva Komisiu, aby vplyvy týchto praktík preskúmala a prijala opatrenia na zabezpečenie možnosti dodávok aj do iných členských štátov, aby spotrebitelia mohli využívať výhody nižších cien, lepšieho výberu, vyššej kvality, alternatívnych výrobkov atď.

4.1.8 EHSV konštatuje, že spotrebiteľské prieskumy poukázali na potrebu vytvorenia zdrojov nezávislých komparatívnych informácií o maloobchodných ponukách.

4.1.9 EHSV súhlasí s tým, že elektronické obchodovanie by sa mohlo podieľať na zvyšovaní konkurencie v niektorých oblastiach, čo by pomohlo znížiť ceny, a je znepokojený pomalým zavádzaním elektronického obchodovania a to najmä v oblasti cezhraničných transakcií. EHSV konštatuje, že jednou z prekážok rozvoja cezhraničných elektronických obchodných transakcií, najmä pre malé a stredné podniky, sú chýbajúce spoločné pravidlá ochrany spotrebiteľov v celej Európe a vyzýva európske inštitúcie, aby urýchlene prijali smernicu o digitálnych právach spotrebiteľov založenú na „cielenej úplnej harmonizácii“ v čo najdôkladnejšie vypracovanej forme. Takáto smernica nesmie v súlade s článkom 169 ods. 4 ZFEÚ žiadnemu členskému štátu brániť v tom, aby zachoval alebo prijal prísnejšie opatrenia na ochranu spotrebiteľov.

4.2 Efektívnejší a spravodlivejší vnútorný obchodno-distribučný trh pre obchodníkov

4.2.1 EHSV súhlasí s tvrdením, že „obchodno-distribučný trh (…) musí konkurencieschopným obchodníkom umožňovať nezávisle od ich veľkosti, aby existovali spoločne na trhu a vykonávali svoju činnosť“.

4.2.2 Umiestnenie je kľúčovým faktorom pri otváraní nových prevádzok a skutočnosť je taká, že maloobchodníci musia čakať aj niekoľko rokov, kým si môžu v danej oblasti otvoriť novú prevádzku a vytvoriť pracovné príležitosti. Komplikovaný vstup na trh a prístup k trhu s nehnuteľnosťami boli identifikované ako možné prekážky rozvoja maloobchodu a vyžadujú ďalšiu analýzu. Analýza by sa mohla vykonať na základe ľahko dostupných informácií a mala by zohľadňovať pohľad spotrebiteľa (výber umiestnenia predajne), aspekty politiky hospodárskej súťaže, subsidiaritu a proporcionalitu.

4.2.3 Cieľom smernice o službách, ktorú mal každý členský štát EÚ prevziať do 31. decembra 2009, je odstrániť diskriminačné praktiky spojené s udeľovaním povolení na zriaďovanie obchodných prevádzok. V praxi však bolo vytvorené množstvo nových prekážok a existujú prípady právnych predpisov v oblasti plánovania miest, ktoré boli zneužité na kontrolu hospodárskej súťaže a uprednostňovanie vytvárania určitých foriem maloobchodných prevádzok alebo firiem. EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala realizáciu smernice o službách a prijala primerané opatrenia voči príslušným členským štátom.

4.2.4 Ďalším problémom, s ktorým sa maloobchodníci stretávajú, je absencia transparentného a konkurencieschopného vnútorného trhu platieb. Súčasné systémy platobných kariet sú zamerané proti konkurencii a porušujú základný princíp vnútorného trhu. Medzibankové poplatky fungujú pre maloobchodníkov (najmä drobných) ako skrytá daň. Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) s medzibankovými platbami v centre systému spôsobí zánik lacných a efektívnych vnútroštátnych systémov debetných kariet. V dôsledku toho sa trh s kartami zmenší na monopol dvoch inštitúcií, čo spôsobí zvýšenie sadzieb medzibankových poplatkov a poškodí spotrebiteľov. EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia v súvislosti s medzibankovými poplatkami, ktoré pre spotrebiteľov fungujú ako skrytá daň.

4.3 Efektívnejší a spravodlivejší vnútorný obchodno-distribučný trh pre dodávateľov

4.3.1 Maloobchodníci ako poskytovatelia služieb pre svojich dodávateľov zabezpečujú prístup k distribučným sieťam, či už pre jednu predajňu, alebo v rámci celej EÚ. Do okruhu služieb patrí napríklad osobitné umiestnenie na regáloch, činnosť v oblasti marketingu a logistiky, atď. Každá z nich má istú cenu, ktorá má v mnohých prípadoch charakter poplatkov.

4.3.2 Maloobchod je iba jedným z mnohých distribučných kanálov, ktoré majú dodávatelia k dispozícii. Iba málo dodávateľov by bez maloobchodníkov dokázalo vytvoriť rozsiahle distribučné siete a spotrebitelia by na to doplatili obmedzeným výberom a vyššími cenami. V dodávateľskom reťazci sú však dôležité všetky články, pretože bez surovín by neexistovalo spracovanie výrobkov a bez spracovania by nebol možný ich predaj. EHSV preto žiada, aby EÚ zriadila potrebné mechanizmy s cieľom dosiahnuť skutočnú rovnováhu v obchodnom a distribučnom reťazci.

4.3.3 V celej Európe je sústredené množstvo veľkých maloobchodných podnikov, ktoré prostredníctvom svojej veľkej ponuky lákajú viac zákazníkov (5 najväčších potravinárskych maloobchodných podnikov sa v roku 2005 podieľalo na trhu vyše 70 %). Zároveň je tu sústredené veľké množstvo trhov s výrobkami, najmä pokiaľ ide o tzv. „must have“ výrobky, ktoré si malopredajcovia nemôžu dovoliť nemať v ponuke svojich predajní. Silná konkurencia medzi maloobchodníkmi vytvára tlaky na dodávateľské reťazce v oblasti znižovania cien a marží. Vyjednávacia sila je všeobecne zaužívaným postupom v otvorenom trhovom hospodárstve, ktorú používa každá obchodná spoločnosť vrátane maloobchodníkov a ich dodávateľov. Ak sa však tento postup zmení na zneužívanie, treba ho v každom prípade zakázať. Obchodníci, vrátane tých veľkých, nemajú voči výrobcom tzv. „must have“ výrobkov žiadnu vyjednávaciu silu, či už ide o malých alebo veľkých dodávateľov. Rovnako malí a strední dodávatelia nemajú vyjednávaciu silu voči veľkým obchodníkom pri určitých kategóriách výrobkov. Uvádza sa, že podnikatelia v dodávateľskom reťazci sa nemôžu sťažovať z obavy pred represáliami. EHSV vyzýva drobných obchodníkov, aby vytvorili nákupné aliancie a zväčšili tak svoju vyjednávaciu silu voči svojim dodávateľom, vydobyli výhodnejšie podmienky a mohli lepšie slúžiť spotrebiteľom. Treba odsúdiť prípady zneužívania kúpnej sily a EHSV vyzýva na riadne presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže pre všetkých účastníkov dodávateľského reťazca.

4.3.4 Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal dve stanoviská týkajúce sa potravinového reťazca (1), v ktorých odporúča kódex postupov na úrovni členských štátov a ustanovenie sprostredkovateľa, ktorý zasiahne v prípade potreby. Európsky parlament, španielske predsedníctvo Rady Európskej únie a Európska komisia (2) prijali rad odporúčaní týkajúcich sa zlepšenia fungovania potravinového reťazca. Konkrétne EHSV víta vytvorenie fóra na vysokej úrovni (3) na zlepšenie fungovania potravinového reťazca, ktoré vytvára platformu zainteresovaných strán zo sféry obchodu v oblasti zmluvných obchodných praktík naprieč celým potravinovým reťazcom.

4.3.5 EHSV pripomína, že maloobchodné trhy a maloobchodné zmluvné vzťahy majú – zo svojej podstaty – vnútroštátny charakter a vyznačujú sa rozdielnymi právnymi, hospodárskymi, politickými a kultúrnymi črtami. Obchodné vzťahy sú spravidla upravené na vnútroštátnej úrovni buď nariadením, judikatúrou a/alebo kódexom osvedčených postupov. Mnohé členské štáty sa pokúšali upraviť množstvo postupov. V mnohých prípadoch však tieto pokusy viedli k vytvoreniu nových prekážok tým, že obmedzili možnosti zahraničných spoločností zakladať pobočky v danej krajine, čo je v rozpore so zásadami vnútorného trhu. EHSV vyzýva, aby sa výrazne nekalé praktiky v rámci celého dodávateľského reťazca podrobili analýze a primerane riešili. Konkrétnejšie, EHSV vyzýva Komisiu, aby preštudovala spôsob, ktorým sa postupuje proti „nekalým zmluvným vzťahom“ na vnútroštátnej úrovni, vrátane vymáhania práva. Táto štúdia by preukázala efektívnosť vnútroštátnych postupov a ukázala, či je potrebné prijímať opatrenia a na akej úrovni by sa mali prijať v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality. EHSV ďalej pripomína význam zabezpečenia vynucovania právnych predpisov v čase krízy, za čo nesú zodpovednosť členské štáty.

4.3.6 Maloobchodníci v záujme zabezpečenia výberu pre spotrebiteľov, zachovania osobitosti a zvýraznenia miestneho rozmeru vyvinuli výrobky súkromných značiek, za ktoré nesú zodpovednosť výrobcu. Úspech týchto výrobkov je založený na akceptovaní takmer 80 % európskych spotrebiteľov (4), ktorí tieto značky zo supermarketov považujú za vhodnú alternatívu voči iným značkám.

4.3.7 Vývoj sortimentu výrobkov súkromných značiek prebieha v spolupráci s ich dodávateľmi, ktorými sú v prevažnej väčšine malé a stredné podniky. Európska komisia uznáva, že tieto partnerstvá založené na subdodávateľských vzťahoch v mnohých prípadoch preukázali svoju stabilitu a trvalý charakter. Dodávatelia majú úžitok z údajov od spotrebiteľov, ktoré podnecujú ďalšie inovácie a prístup na väčší trh. Objavili sa však obavy z ich vplyvu na inováciu, hospodársku súťaž, rozvoj malých a stredných podnikov a možnosti voľby spotrebiteľov. EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv výrobkov vlastných značiek na dodávateľov, hospodársku súťaž, inováciu a možnosti voľby spotrebiteľov.

4.4 Efektívnejší a spravodlivejší vnútorný obchodno-distribučný trh pre zamestnancov

4.4.1 Pracovné miesta v odvetví maloobchodu sú dôležité a často sú vstupnou bránou na trh práce pre mnohých mladých, slabo kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných zamestnancov. Odvetvie maloobchodu sa výrazne spolieha na pružné pracovné modely, aby sa prispôsobil požiadavkám spotrebiteľov v priebehu dňa, týždňa, alebo sezóny. Silná konkurencia v oblasti cien vyvoláva tlak na pružnosť pracovného času zamestnancov, ktorý nie je možné zosúladiť s ich súkromným životom. V rámci legislatívy a kolektívnych vyjednávaní by sa preto mal stanoviť pružný pracovný čas, ktorý by bol kompatibilný tak s organizačnými potrebami podniku, ako aj požiadavkami zamestnancov, a ktorý by nastolil skutočnú rovnováhu medzi súkromným životom a zamestnaním. V tomto zmysle je podiel žien v maloobchode vyšší ako v ktoromkoľvek inom odvetví a významnú úlohu zohráva i práca na čiastočný úväzok. Obchodno-distribučný trh tiež ponúka významné príležitosti pre podnikateľov.

4.4.2 EHSV vyzýva Komisiu na podporu samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a rozvoja zručností ako prostriedkov boja proti kríze a uľahčenia vstupu alebo návratu ľudí na trh práce. EHSV vyzýva podniky tohto odvetvia, aby uplatňovali vnútroštátne pravidlá a pravidlá Spoločenstva v oblasti rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti, a podporili tak kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj zamestnanosti žien v tomto odvetví.

4.4.3 Súčasná finančná kríza a zníženie spotreby spôsobili vo všetkých európskych krajinách ukončenie, reorganizáciu, zlučovanie a preberanie obchodných aktivít. Stále je teda vysoké riziko, že niektoré osoby zostanú dlho nezamestnané. EHSV vyzýva Komisiu, aby podporila samostatne zárobkovú činnosť a rozvoj odborných spôsobilostí zamestnancov ako prostriedky na riešenie krízy a umožnenie opätovného začlenenia nezamestnaných do trhu práce.

4.4.4 Na európskej i vnútroštátnej úrovni existuje dlhoročná tradícia kolektívneho vyjednávania v obchodnej sfére. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú výsledkom rôznorodých kultúr a tradícií v pracovnoprávnych vzťahoch, a každé navrhnuté opatrenie v tejto oblasti by malo byť naďalej prijímané podľa zásady subsidiarity. EHSV vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby posilnili sociálny dialóg medzi partnermi a rozvíjali systém priemyselných vzťahov v odvetví.

4.4.5 Nelegálna práca a tieňová ekonomika predstavujú vážny problém, ktorý treba naliehavo riešiť, pretože vytvára nekalú hospodársku súťaž medzi podnikmi vzhľadom na daňové úniky a neplatenie odvodov a negatívne vplýva na pracovné podmienky zamestnancov, hlavne pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť na pracoviskách. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zjednodušenie a obmedzenie administratívneho zaťaženia, najmä pokiaľ ide o malé podniky a mikropodniky, a upozorňovali na výhody legálnej práce.

4.4.6 EHSV vyzýva k otvorenej diskusii so sociálnymi partnermi o franchisingu a naliehavo vyzýva členské štáty, aby sprísnili opatrenia v boji proti tieňovej ekonomike, ktorá je živnou pôdou pre ďalšiu diskrimináciu a nekalú súťaž, a škodí malým a stredným podnikom.

4.4.7 Modernizácia, technologický rozvoj a používanie informačných a komunikačných technológií v čoraz širšom meradle viedli k rastúcemu nesúladu medzi kvalifikačnými požiadavkami podnikov na zamestnancov v maloobchodnej sfére a ich zručnosťou. EHSV upozorňuje Komisiu na potrebu skvalitnenia zručností zamestnancov počas kariéry/pracovného života. EHSV v tejto súvislosti tiež vyzýva sociálnych partnerov v obchodnej sfére na prehĺbenie existujúcej spolupráce pri riešení nesúladu medzi kvalifikačnými požiadavkami podnikov na zamestnancov a ich zručnosťou tým, že určia riešenia v rámci odvetvia a možnosti predvídania a riadenia vplyvu nových technológií na zručnosti a pracovné miesta.

4.4.8 Existuje dlhoročná tradícia firemnej sociálnej zodpovednosti v maloobchodnej sfére. Mnohé obchodné firmy v skutočnosti dlhé roky iniciovali a realizovali širokú škálu zodpovedných postupov. Tieto postupy sa netýkajú iba sociálnych a environmentálnych otázok, ale zahŕňajú aj iné oblasti, ako sú zdravie, bezpečnosť výrobkov a záležitosti týkajúce sa dodávateľských reťazcov alebo angažovania sa na miestnej úrovni.

4.4.9 EHSV súhlasí s Komisiou, že je nevyhnutné zaoberať sa problematikou konkurencieschopnosti v oblasti cien, kde vzniká veľký tlak na mzdové náklady a na pracovný čas zamestnancov. Preto EHSV navrhuje Komisii, aby vypracovala štúdiu o vplyve otváracích hodín obchodov, vrátane nedele, na ekonomický a sociálny vývoj v danej lokalite, na úroveň služieb ponúkaných spotrebiteľom, na kvalitu života zamestnancov.

4.4.10 V odvetví pretrvávajú výrazné prejavy nekalej hospodárskej súťaže a sociálneho dumpingu medzi obchodnými firmami bez ohľadu na ich veľkosť, pretože pracovné právo a kolektívne vyjednávanie, ktoré sú v jednotlivých krajinách odlišné, vytvárajú rôzne investičné politiky a rôzne hospodárske a sociálne modely. EHSV vyzýva sociálnych partnerov, aby v rámci európskeho sociálneho dialógu začali diskusiu zameranú na stanovenie politík s cieľom prispieť k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a odstrániť prekážky brániace harmonickému rozvoju a spravodlivej hospodárskej súťaži v rámci tohto odvetvia v Európe. Komisia by na tento účel mala tejto iniciatíve ponúknuť svoju podporu a prijať vhodné opatrenia na odstránenie takého správania, ktoré bráni realizácii a dobrému fungovaniu spravodlivého a účinného vnútorného trhu podporujúceho rozvoj.

4.4.11 Finančná účasť zamestnancov zohráva v odvetví maloobchodu čoraz väčšiu úlohu, a to najmä v prípade väčších európskych maloobchodných podnikov, vďaka čomu môžu mať zamestnanci väčší vplyv na kvalitu zamestnania, motiváciu a pracovné podmienky. Komisia by mala v rámci monitorovania tohto odvetvia preskúmať tento nástroj.

4.5 Efektívnejší a spravodlivejší vnútorný obchodno-distribučný trh pre budúce generácie

4.5.1 EHSV uznáva význam maloobchodného podnikania pri podpore modelov udržateľnejšej spotreby a výroby v EÚ. Upozorňuje, že priamy vplyv maloobchodného predaja, ktorý sa preceňuje (aj keď nepriamo), má ako najužší spojovací článok medzi spotrebiteľmi a výrobcami široké možnosti. EHSV víta maloobchodné fórum, ktorého úlohou je vymieňať osvedčené postupy medzi maloobchodníkmi a zúčastnenými stranami v špecifických otázkach. EHSV tiež uznáva činnosť okrúhleho stola pre udržateľnú spotrebu a výrobu.

4.5.2 EHSV upozorňuje Komisiu na potrebu zabezpečenia konzistentnosti pri tvorbe politiky medzi environmentálnymi a inými politickými cieľmi, ako je napr. vnútorný trh. V uplynulých rokoch sa objavili konflikty a z hľadiska základných princípov vnútorného trhu sa čoraz častejšie stávalo, že sa museli podriadiť zásadám ochrany životného prostredia. EHSV ďalej varuje pred možným presunom zodpovednosti z výrobcu na maloobchodníka.

V Bruseli 20. januára 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) NAT/460: „Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe“, spravodajca: pán Narro a pomocný spravodajca: pán Kapuvari; CCMI/050 „Veľké maloobchodné podniky: vývoj a dôsledky“, spravodajkyňa: pani Sharma.

(2) KOM(2009) 591 Oznámenie Komisie „Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe“.

(3) Rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni na zlepšenie fungovania potravinového reťazca (2010/C 210/03).

(4) Štúdia AC Nielsena „Vzťah spotrebiteľov k výrobkom súkromnej značky“ 2005.