22.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 350/1

1.

konštatuje, že rok 2010 ponúka osobitnú inštitucionálnu konšteláciu, pretože nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva a začína sa nové funkčné obdobie Európskej komisie a Výboru regiónov. Nová zmluva poskytuje Európskej únii primeraný politický a inštitucionálny rámec, avšak nedávne výzvy na európskej i celosvetovej úrovni ukázali, že politickú vôľu, víziu a diskusiu treba rýchlo pretaviť do výsledkov, ktoré budú hmatateľné pre občanov;

2.

domnieva sa, že na to, aby mohli byť súčasné problémy úspešne vyriešené, je potrebná dlhodobá politická vízia, treba prehĺbiť spoluprácu medzi európskymi inštitúciami, zabezpečiť, že si národná, regionálna i miestna úroveň osvojí európske politické opatrenia a že budú uznané zásady viacúrovňového riadenia;

3.

zdôrazňuje, že posilnenie úlohy, ktorú v legislatívnom procese EÚ zohráva Výbor regiónov – v neposlednom rade aj vďaka novým právomociam, ktoré mu pripadli nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy, najmä pokiaľ ide o subsidiaritu – by malo viesť k lepšej správe vecí verejných a pomôcť dosiahnuť vyššiu účinnosť legislatívnej činnosti EÚ;

4.

opätovne zdôrazňuje, že je odhodlaný úzko spolupracovať s Európskou komisiou a zabezpečiť, že pri vypracúvaní právnych predpisov EÚ bude zohľadnený miestny a regionálny rozmer, najmä vďaka tomu, že hodnotenie dosahu bude citlivejšie posudzovať vplyvy na miestnu a regionálnu úroveň;

5.

víta viacročnú perspektívu, ktorá dopĺňa pracovný program Európskej komisie na rok 2010 a ktorá zvyšuje predvídateľnosť krokov Komisie, uľahčuje spoluprácu a interinštitucionálne plánovanie a umožňuje účinne stanoviť strategické ciele;

6.

je znepokojený nárastom popularity extrémistických strán a nazdáva sa, že jedným z dôležitých spôsobov, ako tento jav riešiť, je poskytnúť miestnym a regionálnym orgánom prostriedky na boj proti chudobe, nerovnosti a diskriminácii, predchádzanie konfliktom medzi kultúrami, riešenie otázky nedostatku vhodného bývania, a zároveň poskytnúť finančné zdroje spoločenstvám, sociálnym podnikom a MSP v snahe vytvoriť základ trvalo udržateľného blahobytu;

7.

súhlasí s názorom Komisie, že je naliehavé zamerať sa na sociálne, hospodárske a environmentálne výzvy, ktorým čelí EÚ; opätovne potvrdzuje, že jeho zámerom je pomôcť úspešne zrealizovať prioritné línie činnosti Komisie: nájsť východisko zo súčasnej hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy a nastúpiť cestu sociálne a environmentálne trvalo udržateľnej obnovy, ktorej stredobodom budú občania a ktorá potvrdí postavenie EÚ ako celosvetového aktéra; znovu zdôrazňuje, že je ochotný prispieť k optimalizácii využívania dostupných politických nástrojov EÚ, okrem iného zjednodušením a znížením počtu administratívnych úkonov, čo je zároveň jedným z hlavných bodov strategických priorít Európskej komisie.

8.

poukazuje na to, že európske hospodárstvo aj napriek prvým náznakom obnovy ešte stále čelí slabému dopytu a mnohým občanom stále hrozí strata zamestnania. Mestá a regióny zasiahla kríza v rôznej miere, čo znamená, že rozdiely medzi nimi sa zvyšujú. Je to ťažká skúšku pre samotnú podstatu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v Európskej únii a vyžaduje si silné opatrenia, ktoré by posilnili úlohu politiky súdržnosti;

9.

domnieva sa, že plán hospodárskej obnovy Európy, ktorý pomohol stlmiť dôsledky krízy, by ešte nemal byť ukončený. Treba nájsť stratégiu ako vyjsť z tejto situácie, ktorá by dokázala udržať v rovnováhe potrebu kontrolovať situáciu vo verejných financiách a zabrániť znižovaniu daní, kým nebude dopyt súkromného sektora dostatočne silný na to, aby podporoval hospodársku činnosť. Táto stratégia by sa mala zamerať na novú kvalitu rastu a zohľadniť, tam, kde je to možné, aj iné ukazovatele než len HDP;

10.

je presvedčený, že posilniť súdržnosť je potrebné nielen zo solidarity, ale že je to v záujme všetkých Európanov. Ak nie je na vnútornom trhu EÚ dostatočne silný dopyt, v dôsledku silnej a neustále sa prehlbujúcej vzájomnej hospodárskej závislosti členských štátov EÚ trpia silné i slabé hospodárstva v EÚ;

11.

domnieva sa preto, že zvýšenie koordinácie hospodárskej politiky na úrovni EÚ – ako to žiadala na svojom jarnom zasadnutí aj Európska rada – je nevyhnutným predpokladom nielen pre vyriešenie krízy, posilnenie regulácie finančných trhov, zabránenie špekuláciám a udržanie verejných financií pod kontrolou, ale aj preto, aby sa rozbehli štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné, ak sa chceme vydať cestou trvalej udržateľnosti;

12.

zdôrazňuje, že stratégie na prekonanie krízy by mali byť založené na koordinovanej a integrovanej tvorbe politiky, ktorá by zapájala všetky úrovne verejnej správy a primerane zohľadňovala zásadu subsidiarity a proporcionality;

13.

víta záväzok Európskej komisie dosiahnuť dohodu, pokiaľ ide o strategické iniciatívy týkajúce sa účinného dohľadu a regulácie finančných trhov;

14.

je presvedčený, že všeobecným cieľom je poskytnúť globálny pevný právny rámec, ktorý opätovne zabezpečí nadradenosť práva nad nezákonnými praktikami niektorých aktérov na finančnom trhu.

15.

víta skutočnosť, že navrhovaná stratégia Európskej komisie Európa 2020 spĺňa niektoré z hlavných požiadaviek miestnych a regionálnych orgánov a miest EÚ, keďže sa v nej uvádza, že a) mestá a miestne a regionálne orgány musia byť stálymi partnermi pri koncipovaní novej stratégie a jej zavádzaní do praxe; b) Výbor regiónov by mal byť užšie zapojený; c) hospodársky, sociálny a environmentálny pilier musia byť rovnocenné; d) stratégia by mala byť dostatočne pružná, aby sa dala prispôsobiť rôznym východiskovým situáciám; e) z hospodárskeho rastu by mali profitovať všetky časti Únie, čím sa posilní územná súdržnosť;

16.

ľutuje však, že návrh Komisie sa nezaoberá aj ďalšími dôležitými otázkami, ktoré načrtol Výbor regiónov, napríklad a) ako primäť vlády členských štátov, aby skutočne splnili svoje sľuby, pokiaľ ide o novú stratégiu; b) akú úlohu by pri koncipovaní navrhnutých hlavných iniciatív a ich zavádzaní do praxe mali zohrávať miestne a regionálne orgány; c) aké ďalšie ukazovatele okrem HDP by sa mali použiť na hodnotenie pokroku a ako by tieto ukazovatele mali byť začlenené do stratégie;

17.

podporuje myšlienku, aby sa stratégia Európa 2020 zameriavala na menej priorít, a súhlasí s tým, že je potrebné prepojiť podávanie správ o tejto stratégii s podávaním správ o Pakte stability a rastu; tieto nástroje však musia byť jasne oddelené a nezávislosť ECB musí ostať zachovaná;

18.

je odhodlaný poukázať na tieto body v rámci diskusie počas prípravy konečného rozhodnutia o novej stratégii EÚ a očakáva, že Rada na svojom júnovom zasadnutí v plnej miere zohľadní návrhy, ktoré v mene regiónov a miest EÚ predložil Výbor regiónov.

19.

víta zámer Európskej komisie pretaviť stratégiu Európa 2020 do konkrétnych hlavných iniciatív; zdôrazňuje, že bude potrebné spojiť úsilie EÚ a jej členských štátov, ako aj miestnych a regionálnych orgánov. EÚ by preto mala naďalej povzbudzovať miestne a regionálne samosprávy, aby sa aj ony snažili dosiahnuť tieto ciele, a to tak, že budú dlhodobo a cieľavedome investovať do vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a inovácií; domnieva sa, že rozvoj kvalitných verejných služieb, založených na kvalitnej infraštruktúre, sieťach verejnej dopravy a investovaní do energeticky účinných technológií, si zaslúži byť osobitnou hlavnou iniciatívou.

20.

s napätím očakáva nový „Digitálny program pre Európu“ a uznáva, že takýto program bude veľmi užitočný v oblastiach ako hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, verejné služby a zvýšenie kvality života; podčiarkuje, že digitálny program ponúka obrovské možnosti ako zlepšiť sociálne začlenenie a prepojenie vidieckych a odľahlých oblastí s okolitým svetom.

21.

zdôrazňuje, že tvorivosť a inovácia najviac podporujú hospodársky rast, investície a tvorbu nových pracovných miest, a preto je presvedčený, že najlepším spôsobom, ako podporiť hospodársky rozvoj a bojovať proti nezamestnanosti je dlhodobo investovať do vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie, ako aj do výskumu;

22.

podporuje rozvoj stratégie, ktorá by posilnila koordináciu a spoluprácu medzi výskumom a inováciou na jednej strane a informačnými a komunikačnými technológiami na strane druhej;

23.

opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že existuje možnosť vytvoriť synergie medzi rámcovým programom EÚ pre výskum, štrukturálnymi fondmi a inými formami verejného financovania, a tak znásobiť investície do VaV a pomôcť vytvárať na miestnej/regionálnej úrovni pracovné miesta založené na vedomostiach; za prioritu považuje podporovať spoluprácu medzi rôznymi zdrojmi financovania (verejné a súkromné) s cieľom posilniť vedúce postavenie v oblasti inovácie a technológií;

24.

zdôrazňuje, že všetky úrovne verejnej správy by mali vyvíjať koordinovanú činnosť na podporu MSP, aby sa upevnili vzťahy medzi základným a aplikovaným výskumom; víta opatrenia, ktorých cieľom je zavádzať a podporovať iniciatívy v oblasti tvorivosti a inovácie, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi.

25.

je pevne presvedčený, že investovanie do mládeže, najmä prostredníctvom činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, ako aj dobrovoľníckej práce a výmen, je rozhodujúce pre dosiahnutie cieľov Európskej únie v oblasti zamestnateľnosti, sociálneho začlenenia a tiež posilnenia európskej identity a aktívneho občianstva;

26.

v plnom rozsahu podporuje hlavný cieľ, stanovený v pláne stratégie Európa 2020, znížiť podiel mladých, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku zo súčasných 15 % na 10 %.

27.

vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala boju proti nezamestnanosti. Preto je nevyhnutné pomôcť miestnym a regionálnym orgánom účinne využiť prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a všetkých ostatných dostupných zdrojov na to, aby stimulovali vytváranie pracovných miest, podporovali MSP a podnecovali ekologické inovácie;

28.

vyzýva, aby sa v zamestnaní presadzovala zásada rovnakých príležitostí a aby sa osobitná pozornosť venovala výhodám, ktoré môže zamestnávanie starších pracovníkov, disponujúcich cennými poznatkami a skúsenosťami, priniesť z hľadiska vyváženého pracovného prostredia, ako aj z hľadiska inovácie výrobkov a systémov;

29.

víta záväzok Komisie predložiť návrh na zmenu smernice o pracovnom čase.

30.

zdôrazňuje, že súčasťou úsilia o sociálne začlenenie musia byť opatrenia zamerané na zvlášť znevýhodnené skupiny alebo oblasti, ale aj na podporu hospodárstva všeobecne, pričom väčšiu pozornosť treba venovať zamestnateľnosti, flexiistote a dynamickému hospodárstvu;

31.

podčiarkuje, že je dôležité vyvinúť väčšie úsilie na to, aby sa počet Európanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby stanovenou pre príslušnú krajinu znížil o 25 %, ako sa uvádza v príslušnom hlavnom cieli stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčenie nie je možné bez zapojenia sociálnych partnerov, MVO, miestnych a regionálnych orgánov a všetkých tých, ktorí pracujú s chudobnými ľuďmi. VR preto s radosťou víta možnosti spolupráce „zdola nahor“, ktoré ponúka Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010), ktorého cieľom je obnoviť úsilie v záujme nastolenia solidarity, sociálnej spravodlivosti a väčšieho sociálneho začlenenia.

32.

osobitnú pozornosť bude venovať posilneniu stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj vzhľadom na novú stratégiu Európa 2020. Zapojí sa do diskusie o zlepšení súčinnosti medzi oboma stratégiami a o tom, ako by sa dalo uplatňovanie a monitorovanie oboch stratégií zosúladiť;

33.

zaväzuje sa, že pomôže pri navrhovaní rámca budúceho 7. akčného plánu pre životné prostredie a bude podporovať politiku EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá propaguje účinnejšie využívanie prírodných zdrojov, lepšiu kvalitu života pre občanov EÚ a zohľadňuje aj miestne a regionálne orgány;

34.

s napätím očakáva zverejnenie akčného plánu pre energetickú účinnosť, ktorý má Komisia predložiť začiatkom roka 2011; podporuje politické opatrenia EÚ zamerané na úsporu energie a podporu využívania nových a obnoviteľných zdrojov energie, najmä vzhľadom na novú stratégiu EÚ v oblasti energetických technológií na obdobie rokov 2010 – 2014; domnieva sa, že zabezpečiť dodávky energie v Únii je hlavnou prioritou, a preto venuje osobitnú pozornosť vzájomnému prepojeniu energetických sietí;

35.

bude sa podrobnejšie zaoberať miestnymi a regionálnymi aspektmi súčasnej legislatívy EÚ, ktorá sa týka klimatických zmien, najmä pokiaľ ide o zavádzanie klimaticko-energetického balíka z roku 2008 do praxe. V tejto súvislosti sa bude podrobnejšie venovať aj otázke trvalo udržateľného využívania biomasy a pokroku v úsilí o zlepšenie energetickej účinnosti, najmä v sektore bývania;

36.

navrhuje, že bude v spolupráci s Európskou komisiou pokračovať v iniciatíve Dohovor starostov, ktorá má pomôcť dosiahnuť ciele, ktoré si EÚ stanovila do roku 2020 na miestnej a regionálnej úrovni; bude sa preto usilovať rozšíriť dohovor aj na regionálnych aktérov;

37.

zameriava sa na to, aby aktéri na európskej a národnej úrovni lepšie pochopili kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány v úsilí zmierniť klimatické zmeny a prispôsobiť sa im. Vyzýva preto, aby ich úloha bola uznaná aj počas prebiehajúcich rokovaní o zmene klímy v rámci OSN;

38.

vzhľadom na to, že je potrebné lepšie zamerať využitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov na investovanie do energetiky v rámci regionálneho rozvoja, bude sa aj naďalej zaoberať možnosťami, ako prostredníctvom národných a európskych usmernení zlepšiť koordináciu a koherentnosť regionálnych programov;

39.

ďalej bude hľadať možnosti využitia súčinnosti medzi hospodárskou politikou a politikou v oblasti ochrany klimatických zmien a usilovať sa nájsť spôsob, ako by sa dala rozšíriť úloha EIB pri financovaní „čistých“ technológií, infraštruktúry a bezpečnosti dodávok energie na miestnej a regionálnej úrovni v celej EÚ;

40.

v plnej miere podporuje, aby sa v rámci snáh o zvýšenie energetickej účinnosti čo najviac využívali IKT, a bude aj naďalej, spolu s Európskou komisiou a inými zainteresovanými stranami, pracovať na príprave a šírení praktickej príručky o tom, ako môžu miestne a regionálne orgány využiť všetky možnosti informačných a komunikačných technológií vo svojich plánoch v oblasti klimatických zmien;

41.

opätovne konštatuje, že námorná politika si vyžaduje integrovaný, holistický, medzisektorový prístup založený na námornom územnom plánovaní; okrem toho zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú v tejto oblasti politiky zohrávajú miestne a regionálne orgány, nielen ako financovatelia opatrení, ale aj ako orgány, ktoré majú najlepšie podmienky na to, aby zabezpečovali harmonickú koexistenciu a využívanie morí; pripomína preto, že je potrebné zjednodušiť finančný systém integrovanej námornej politiky a zahrnúť všetky záležitosti týkajúce sa námornej problematiky do Európskeho pobrežného a ostrovného fondu;

42.

uznáva, že treba zlepšiť koordináciu politiky v jednotlivých odvetviach, ktoré majú vplyv na využívanie morských oblastí, a preto vyzýva, aby bola vytvorená Európska námorná platforma, ktorá by združovala miestne a regionálne orgány a zainteresovaných aktérov a slúžila ako nástroj, ktorý môže pomôcť pri deľbe právomocí a šírení osvedčených postupov;

43.

bude pozorne sledovať prebiehajúcu reformu spoločnej rybárskej politiky (SRP) a teší sa, že k nej bude môcť predložiť svoj príspevok, keď Komisia zverejní svoj návrh reformy v priebehu roka 2010. Zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa budúca spoločná rybárska politika zameriavala na trvalo udržateľné populácie rýb, no zároveň aby sa zohľadňovali aj potreby pobrežných regiónov EÚ a drobného rybolovu;

44.

zaväzuje sa, že sa aktívne zapojí do diskusie o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013; bude však proti akýmkoľvek pokusom o zrušenie SPP alebo o jej opätovný presun na vnútroštátnu úroveň; dôrazne navrhuje, aby sa podporovala súčinnosť medzi politikou vidieckeho rozvoja a ostatnými oblasťami politiky EÚ, a najmä politikou súdržnosti, keďže rozdiely v rozvoji vidieckych oblastí vyvolávajú z hľadiska súdržnosti EÚ 27 obavy;

45.

domnieva sa preto, že nová SPP po roku 2013 by mala vidieckym oblastiam umožniť čeliť výzvam, ktoré pred nimi stoja, ako sú regionálne rozdiely z hľadiska príjmov a hospodárskych a sociálnych výsledkov, nízka úroveň zamestnanosti, problémy s dostupnosťou, technologický „exil“, demografické zmeny a úbytok populácie, postupné ubúdanie vidieckeho územia a pod.;

46.

ľutuje, že Komisia nevenuje v čase súčasnej krízy v poľnohospodárskom sektore patričnú pozornosť sprievodným opatreniam;

47.

domnieva sa, že úsilie v oblasti klimatických zmien sa musí prejaviť aj v poľnohospodárstve, a to najmä pokiaľ ide o zníženie spotreby energie a zníženie emisií skleníkových plynov, napríklad tým, že sa farmárom ponúknu vhodné stimuly. Je nevyhnutné podporovať integrované potravinové stratégie a nabádať regióny, aby rozvíjali a propagovali miestne potraviny a potravinové výrobky, ak to môže prispieť k zníženiu emisií CO2;

48.

domnieva sa, že nadmerná koncentrácia trhovej sily v maloobchode s potravinami alebo iných odvetviach potravinovej výroby môže uškodiť poľnohospodárom i spotrebiteľom. EÚ sa musí zaoberať všetkými dôkazmi zneužívania trhovej sily v potravinovom reťazci, aby zabezpečila, že všetci účastníci budú mať spravodlivé podmienky;

49.

je presvedčený, že výroba kvalitných poľnohospodárskych výrobkov je zvlášť dôležitá pre trvalo udržateľný rozvoj na vidieku, a odporúča preto zachovať obidva nástroje (chránené označenie pôvodu (CHOP) i chránené zemepisné označenie (CHZO)) a vyzýva Európsku komisiu, aby našla potrebné nástroje na riadenie výroby pre CHOP i CHZO.

50.

víta iniciatívu Európskej komisie, ktorá má dať nový impulz sieťam TEN-T v Európe, a s napätím očakáva návrh Komisie na revíziu usmernení v oblasti TEN-T, ktorý nadväzuje na zelenú knihu z roku 2009; trvá na tom, že potreby miestnych a regionálnych orgánov by nemali byť len zohľadnené, ale že miestne, regionálne a národné nástroje plánovania by mali byť zosúladené v európskom rámci, aby sa zabezpečilo, že transeurópske siete pomôžu zlepšiť dostupnosť všetkých európskych regiónov a zároveň zvýšiť účinnosť a trvalú udržateľnosť celého európskeho dopravného systému;

51.

znovu potvrdzuje, že podporuje politické ciele, ktoré si Komisia stanovila, aby vznikol integrovanejší, bezpečnejší a istejší, technologicky rozvinutý a trvalo udržateľný európsky dopravný systém; so záujmom očakáva zverejnenie Bielej knihy o doprave v roku 2010, ktorá stanoví program európskej dopravnej politiky na obdobie rokov 2010 – 2020;

52.

požaduje, aby boli podniknuté patričné kroky v nadväznosti na akčný plán o mestskej mobilite, ktoré by zohľadňovali zásadu subsidiarity.

53.

ľutuje, že priority politických usmernení pre novú Komisiu nezohľadňujú v dostatočnej miere význam politiky súdržnosti, a to aj napriek finančnej a politickej váhe tejto oblasti politiky, ktorá výrazne prispieva k rozvoju hospodárstva EÚ a k posilneniu sociálneho modelu; žiada preto, aby bola politike súdržnosti vyjadrená jasná a cieľavedomá podpora v procese revízie rozpočtu EÚ, aby sa zabránilo jej opätovnému presunu na vnútroštátnu úroveň v akejkoľvek podobe a aby sa táto dôležitá oblasť politiky mohla zamerať na svoj hlavný cieľ, teda na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi najmenej rozvinutými regiónmi EÚ a zvyškom EÚ a na harmonický rozvoj všetkých území EÚ, ktorý umožní všetkým občanom EÚ, bez ohľadu na to, kde žijú, rovnaký prístup k možnostiam, ktoré ponúka európska integrácia;

54.

zdôrazňuje, že je potrebné uznať, že politika súdržnosti je sama o sebe rozvojovou politikou a nielen zhlukom sektorových politických opatrení. Hoci politika súdržnosti by nepochybne mala a aj bude prispievať k plneniu cieľov stratégie Európa 2020, je to politika, ktorá má pomôcť využiť rôznorodé možnosti rozvoja vo všetkých regiónoch, a zároveň politika, ktorá je dosť pružná na to, aby sa dokázala prispôsobiť najrôznejším výzvam a okolnostiam na rôznych územiach; zastáva názor, že je potrebné zhodnotiť vyčlenenie prostriedkov zo štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013 skôr, než budú vyčlenené prostriedky na túto novú stratégiu; v tejto súvislosti sa nazdáva, že politika súdržnosti je oprávnene zakotvená v zmluve a nesmie byť považovaná len za finančný nástroj európskych stratégií;

55.

trvá na tom, že je nutné zaviesť do praxe zásadu územnej súdržnosti, ktorá sa vďaka Lisabonskej zmluve stáva jedným z politických cieľov Európskej únie a zároveň novým aspektom regionálnej politiky; pripomína, že každá sektorová politika by sa mala podieľať na plnení tohto cieľa, a žiada Komisiu, aby ho systematicky zapájala do analýz územného dosahu v prípravnej fáze svojich legislatívnych návrhov; v tejto súvislosti znovu apeluje na Komisiu, aby predložila bielu knihu o územnej súdržnosti;

56.

zdôrazňuje, že územná spolupráca je základným prvkom pri dosahovaní cieľov územnej súdržnosti. Pripomína preto, že nový právny nástroj „európske zoskupenie územnej spolupráce“ (EZÚS) môže do veľkej miery pomôcť zvýšiť kvalitu života občanov a zlepšiť konkurencieschopnosť miestnych a regionálnych orgánov ako aj súdržnosť pohraničných území. VR v priebehu roka 2010 vypracuje stanovisko z vlastnej iniciatívy, v ktorom zhodnotí doterajšie fungovanie EZÚS a navrhne zlepšenia, ktoré by mohli byť zapracované do pripravovanej revízie nariadenia o EZÚS;

57.

význam makroregiónov v rámci územnej spolupráce a uplatňovania európskej politiky na miestnej a regionálnej úrovni čoraz viac narastá. Vzhľadom na to VR žiada Komisiu, aby predložila zelenú knihu o úlohe a poslaní makroregiónov.

58.

domnieva sa, že štrukturálne fondy EÚ by sa mohli vo väčšej miere využívať na zmenšenie rozdielov v oblasti zdravia. Aby sa zabezpečilo, že štrukturálne fondy budú účinnejšie pri riešení nerovností v oblasti zdravia, VR by sa prihováral za vytvorenie „ukazovateľa života v zdraví“ alebo koncepcie, ktorá by uznávala význam života v zdraví;

59.

žiada EK, aby prehodnotila návrh týkajúci sa liečiv v snahe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí. Hlavným cieľom tohto opatrenia by malo byť, aby bol preukázateľný terapeutický prínos nového lieku v porovnaní s už existujúcimi liekmi. Pripomína tiež, že treba posilniť spoluprácu s miestnymi a regionálnymi sieťami farmakovigilancie;

60.

žiada EK, aby pomohla posilniť ochranu spotrebiteľov tým, že bude podporovať skupinové žaloby, a nabáda EK, aby vytvorila iniciatívu, ktorá by pomohla účinne presadzovať pravidlá v oblasti ochrany spotrebiteľov, odmieta však kolektívne žaloby podľa vzoru USA a tiež úplnú harmonizáciu v oblasti ochrany spotrebiteľov ako iniciatívy, ktoré zachádzajú príliš ďaleko.

61.

opätovne zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú pri poskytovaní služieb všeobecného záujmu rozhodujúcu úlohu. V tejto súvislosti berie na vedomie záväzok predsedu Európskej komisie predložiť oznámenie o rámci kvality pre služby všeobecného záujmu.

62.

opätovne potvrdzuje, že sa usiluje zvýšiť zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do ďalšieho rozvoja priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie Štokholmského programu, za ktorého zavádzanie do praxe sú zodpovedné práve miestne a regionálne orgány;

63.

podporuje úsilie o konzistentný prístup k integračným opatreniam a o vytvorenie spoločného európskeho azylového priestoru; víta záväzok Komisie zvýšiť úsilie Európskej únie o vyriešenie otázky nelegálneho prisťahovalectva a navrhuje, aby sa mimoriadna pozornosť venovala riadeniu hraníc, ktoré má pre mnohé miestne a regionálne orgány v Európskej únii osobitný význam;

64.

opätovne zdôrazňuje, že ochrana a propagácia základných práv a slobôd má obrovský význam v rámci boja proti terorizmu a násilnej radikalizácii, a vyzdvihuje skutočnosť, že miestne a regionálne orgány tu zohrávajú významnú úlohu;

65.

uznáva, že iniciatíva občanov, založená na ustanoveniach článku 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je dôležitým novým nástrojom demokratickej mobilizácie v procese vytvárania európskeho projektu, a zaväzuje sa, že bude aktívne sledovať zavádzanie tohto nástroja do praxe s cieľom zabezpečiť, že miestne a regionálne orgány budú v plnej miere napomáhať tomu, aby sa čo najlepšie využil potenciál tohto nástroja.

66.

zdôrazňuje, že pre EÚ musí byť prioritou poskytnúť regionálnym a miestnym samosprávam, ktoré musia často znášať následky prírodných katastrof, účinnú pomoc pri vytváraní a zavádzaní preventívnych opatrení. Okrem toho konštatuje, že miestne a regionálne orgány síce často disponujú potrebnými poznatkami a odbornými znalosťami, chýbajú im však finančné prostriedky potrebné na realizáciu preventívnych opatrení. Podporuje v tejto súvislosti záväzok Európskej komisie podniknúť konkrétne kroky v nadväznosti na klauzulu solidarity, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve, a vytvoriť nový rámec pre rýchly zásah zo strany EÚ, ľutuje však, že tým, že Komisia na túto tému predložila zelenú knihu, sa zbytočne oddiali prijatie tohto rámca. Kým bude takýto rámec prijatý, podporuje výzvu Európskeho parlamentu, aby sa zrevidovalo nariadenie o Fonde solidarity EÚ, aby sa na problémy spôsobené prírodnými katastrofami dalo reagovať pružnejšie a účinnejšie.

67.

v roku 2010 bude klásť osobitný dôraz na medzinárodný rok biodiverzity, ktorý vyhlásila Organizácia Spojených národov, a na vypracovanie cieľov v oblasti biodiverzity do roku 2020 na medzinárodnej úrovni i na úrovni EÚ; vyzýva, aby boli do balíka opatrení EÚ v oblasti ochrany biodiverzity do roku 2020 zahrnuté nové silné opatrenia s cieľom lepšie zohľadňovať ochranu biodiverzity a jej obnovu v európskej politike v oblasti dopravy, vidieckeho rozvoja, energetiky, poľnohospodárstva, ako aj v námornej politike a cestovnom ruchu. Zasadzuje sa za aktívnejšiu spoluúčasť miestnych a regionálnych orgánov na vytváraní a uplatňovaní tejto politiky. Takisto sa zasadzuje za to, aby na 10. konferencii signatárov Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa uskutoční v októbri 2010 rozhodlo o medzinárodnej stratégii, v ktorej sa bude jasne uvádzať, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v úsilí zabrániť strate biodiverzity.

68.

víta nedávno predložený návrh Európskej komisie o činnosti EÚ na podporu značky „Európske dedičstvo“ a pripomína Komisii, že členovia Výboru regiónov aktívne propagujú kultúrne a jazykové dedičstvo v Európe a zasadzujú sa za jeho zachovanie.

69.

víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva začlenila šport medzi oblasti činnosti EÚ. Podporuje Európsku komisiu v úsilí vytvoriť program v oblasti športu, ktorý by sa mal rozbehnúť v roku 2012, a zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o využitie potenciálu, ktorý ponúka šport ako prostriedok na podporu sociálneho začlenenia a zdravého života.

70.

zdôrazňuje, že sa neustále zasadzuje za posilnenie úlohy miestnych a regionálnych orgánov v procese rozširovania EÚ a opätovne pripomína, že je potrebné prispôsobiť nástroj predvstupovej pomoci potrebám miestnych a regionálnych samospráv v krajinách, ktoré tieto prostriedky využívajú;

71.

pokračuje v úspešnej spolupráci s miestnymi a regionálnymi zástupcami krajín západného Balkánu v rámci pracovnej skupiny pre západný Balkán a zmiešaného poradného výboru EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko; oznamuje, že v roku 2010 vytvorí zmiešaný poradný výbor EÚ – Chorvátsko; bude pokračovať v prípravách na vytvorenie zmiešaného poradného výboru EÚ – Turecko, ktorý by poskytol vhodný rámec pre prístupové rokovania, najmä vďaka lepšiemu zviditeľneniu a podpore osvojenia;

72.

poukazuje na to, že v januári vzniklo Európsko-stredomorské zhromaždenie regionálnych a miestnych orgánov (ARLEM), ktoré združuje 84 miestnych a regionálnych zástupcov z EÚ a 16 partnerských krajín okolo Stredozemného mora a ktorého cieľom je dodať spolupráci krajín okolo Stredozemného mora územný rozmer, predovšetkým vďaka výmene osvedčených postupov a vytváraním nových projektov v oblasti spolupráce; vyzýva Úniu pre Stredozemie, aby ARLEM prizvala ako stáleho pozorovateľa;

73.

opätovne zdôrazňuje, že vo veľkej miere podporuje územný a nižší než celoštátny rozmer Východného partnerstva; podporuje výmenu osvedčených postupov v oblasti reformy verejnej správy;

74.

zdôrazňuje, že si praje byť aktívne zapojený do tvorby politiky Severnej dimenzie a posilňovať svoje vzťahy s miestnymi a regionálnymi orgánmi v partnerských krajinách, ktoré sú členmi Severnej dimenzie;

75.

pripomína, že jeho cieľom je zvýšiť zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do rozvojovej spolupráce a podporovať politický dialóg s cieľom dosiahnuť, aby bol miestny a regionálny rozmer viac zohľadnený pri vytváraní, realizácii a hodnotení stratégií rozvojovej spolupráce. Oznamuje, že v druhej polovici roka 2010 zorganizuje druhú Konferenciu o decentralizovanej spolupráci, ktorá sa zameria na uľahčenie výmeny a politického dialógu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi z EÚ, rozvojovými krajinami a inštitúciami EÚ;

76.

opakovane zdôrazňuje svoj zámer vytvoriť v spolupráci s Európskou komisiou internetový portál rozvojovej decentralizovanej spolupráce, vrátane Atlasu decentralizovanej spolupráce, burzy a elektronickej knižnice s informáciami o opatreniach a programoch, ktoré navrhujú aktéri;

77.

znovu potvrdzuje, že podporuje úsilie dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia a program účinnej pomoci; vyzdvihuje prínos, ktorý majú pre splnenie týchto cieľov miestne a regionálne iniciatívy, a preto vyzýva, aby boli miestne a regionálne orgány viac zohľadnené pri rozdeľovaní práce a aby bola činnosť jednotlivých aktérov koordinovanejšia;

78.

opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať miestnu a regionálnu demokraciu v Európe a tretích krajinách a zdôrazňuje svoj zámer získať pre VR medzinárodné uznanie pokiaľ ide o monitorovanie volieb.

79.

zdôrazňuje, že je dôležité posilniť viacúrovňové riadenie, aby sa zabezpečilo, že všetky sféry verejnej správy budú zapojené do tvorby a realizácie politických opatrení Spoločenstva; znovu opakuje, že rešpektovanie zásad subsidiarity a proporcionality v legislatívnom procese je základom účinného a demokratického viacúrovňového riadenia;

80.

domnieva sa, že lepšia regulácia a zníženie administratívneho zaťaženia podporí rast a vytváranie nových pracovných miest; je rozhodnutý prispieť k zlepšeniu regulačného prostredia a zjednodušeniu acquis communautaire, ako aj k rozšíreniu konzultácií a posilneniu metód hodnotenia dosahu; bude aj naďalej pozorne sledovať prácu skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni , ktorá sa zaoberá témou administratívnej záťaže, pričom sa osobitne zameria na potreby miestnych a regionálnych orgánov a na dôsledky pre ne.

81.

opakuje, že sa prostredníctvom svojich členov a ich činnosti v mestách, obciach a regiónoch bude zasadzovať za podporu a stimuláciu demokratickej účasti v európskom procese. Miestni a regionálni politici sú významnými spojovacími článkami v procese budovania Európskej únie, a to z dvoch dôvodov: po prvé zabezpečujú, že pri vypracúvaní európskej legislatívy bude zohľadnený územný rozmer, a po druhé vedú so svojimi spoluobčanmi dialóg o prínose európskej integrácie; opätovne zdôrazňuje svoju kľúčovú zodpovednosť pri účinnej komunikácii o tejto dvojitej úlohe;

82.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam každoročného podujatia Open Days, ktoré poskytuje regiónom a mestám ideálny priestor, aby ukázali svoje osvedčené postupy v oblasti posilňovania súdržnosti, regionálnej konkurencieschopnosti a územnej spolupráce a ovplyvnili diskusiu medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi;

83.

je pripravený spojiť svoje sily s Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou v záujme dosiahnutia pokroku v troch hlavných prioritách v oblasti komunikácie, uvedených v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2010, ktorými sú podporiť hospodársku obnovu a obnovu rastu, zaoberať sa problematikou klimatických zmien a energetiky, a uľahčiť zavedenie Lisabonskej zmluvy do praxe; zdôrazňuje, že VR zohráva kľúčovú úlohu pri realizácii týchto troch priorít;

84.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, Rade a úradujúcemu španielskemu predsedníctvu Rady Európskej únie, ako aj budúcemu belgickému a maďarskému predsedníctvu, ktoré spoločne tvoria predsednícku trojku na roky 2010 – 2011.