Uverejnenie zhrnutia hlavných bodov špecifikácie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 202/04

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006  (1)

„ČESKOBUDĚJOVICKÉ PIVO“

ES č.: CZ/PGI/0005/0446-29.04.2004

CHOP ( ) CHZO ( X )

Toto zhrnutie obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušné oddelenie v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

4.   Špecifikácia:

[zhrnutie požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Názov:

„Českobudějovické pivo“

4.2.   Opis:

Pivo svetlého typu s charakteristickou arómou, daným svetlým sladom a žateckým aromatickým chmeľom, chuti s nižšou intenzitou jemnej a miernej horkosti, sladovou príchuťou, ktorá je spôsobená rozdielom medzi skutočným a dosiahnuteľným stupňom prekvasenia mladiny, s výraznou chuťou, ktorej základom je prírodný kvasný oxid uhličitý.

Pri naliatí do pohára má pivo typickú svetlo-zlatistú farbu a hebkú, krémovú penu. Vďaka vysokému obsahu polyfenolov, zabezpečenému žateckým jemným aromatickým chmeľom, sú všetky druhy Českobudějovického piva príjemné na pitie a obľúbené.

Pivo možno rozdeliť na 5 rôznych druhov s výrazným spoločným pôvodom.

Svetlý ležiak

Obsah alkoholu obj. %: 4,6 – 5,3

Pôvodná mladina %: 11,4 – 12,3

Horkosť: IBU 20 – 24

Farba EBC: 9 – 13

Vôňa: Stredná až silná intenzita, výrazná vôňa žateckého jemného aromatického chmeľu.

Chuť: Horkosť miernej až strednej intenzity, jemný až mierne hrubý charakter, stredná až silná plnosť chuti s nasladnutým dozvukom, výrazný charakter

Svetlý kvasnicový ležiak

Obsah alkoholu obj. %: 4,6 – 5,3

Pôvodná mladina %: 11,4 – 12,3

Horkosť: IBU 20 – 24

Farba EBC: 9 – 13

Vôňa: Stredná až silná intenzita, výrazná vôňa žateckého jemného aromatického chmeľu.

Chuť: Horkosť miernej až strednej intenzity, jemný až mierne hrubý charakter, silná až veľmi silná plnosť chuti s nasladnutým dozvukom, výrazný charakter.

Svetlé výčapné pivo

Obsah alkoholu obj. %: 3,5 – 4,5

Pôvodná mladina %: 9,5 – 10,1

Horkosť: IBU 18 – 21

Farba EBC: 8 – 12

Vôňa: Stredná až silná intenzita, výrazná vôňa žateckého jemného aromatického chmeľu.

Chuť: Horkosť miernej až strednej intenzity, mierne hrubý charakter, stredná plnosť chuti s nasladnutým dozvukom, výrazný charakter.

Špeciálne pivo

Obsah alkoholu obj. %: 7,4 – 8,2

Pôvodná mladina %: 16,0 – 17,0

Horkosť: IBU 24 – 28

Farba EBC: 11 – 17

Vôňa: Stredná až silná intenzita, výrazná vôňa žateckého jemného aromatického chmeľu.

Chuť: Horkosť strednej až silnej intenzity, jemný až mierne hrubý charakter, silná až veľmi silná plnosť chuti s nasladnutým dozvukom, výrazný charakter.

Nealkoholické pivo

Obsah alkoholu obj. %: 0,2 – 0,5

Pôvodná mladina %: 3 – 4

Horkosť: IBU 22 – 26

Farba EBC: 5 – 7

Vôňa: Stredná intenzita, výrazná vôňa žateckého jemného aromatického chmeľu, mierne pripomína mladinu.

Chuť: Horkosť strednej intenzity, mierne hrubý charakter horkosti, plnosť chuti slabá, výrazný charakter, ľahká príchuť mladiny

Hlavnými surovinami na výrobu Českobudějovického piva sú voda, slad a chmeľ s využitím pivovarských kvasiniek spodného kvasenia. Všetky používané hlavné suroviny pochádzajú zo špecifikovaných zemepisných oblastí a majú špecifické vlastnosti.

5.   Zemepisná oblasť:

Miesto výroby, spracovania a prípravy výrobku sa vymedzuje zemepisným územím, v ktorom možno čerpať vodu z podzemného jazera Českobudějovickej panvy.

Pestovateľskou oblasťou žateckého chmeľu je Žatecká oblasť vymedzená katastrálnymi územiami obcí v okresoch Chomutov, Kladno, Louny, Plzeň – sever, Rakovník, Rokycany.

Pestovateľská oblasť sladovníckeho jačmeňa sa nachádza v regióne Moravy.

5.1.   Dôkaz o pôvode:

Pivo sa v Českých Budějoviciach varí od doby jeho založenia v roku 1265 a celú dobu nesie meno podľa miesta pôvodu.

Pojem Českobudějovické pivo sa stal takým slávnym, že bol v roku 1967 na základe národnej registrácie zapísaný do WIPO v registri označení pôvodu pod registračným číslom 49 vo forme Českobudějovické pivo/Budweiser Bier/Bière de České Budějovice/Budweis Beer. Jeho ochrana bola zároveň zabezpečená aj prostredníctvom bilaterálnej dohody s Portugalskom.

S cieľom zabezpečiť vysledovateľnosť výrobku vedie kontrolný orgán zoznam výrobcov zemepisného označenia vo svojom registračnom systéme kontrolovaných osôb, ktorý obsahuje informácie o výrobcovi, začatí výroby a výsledkoch kontrol, uložených opatreniach atď. Kontrolný orgán uskutočňuje kontroly, ktorými sa zisťuje, či výrobcovia, pokiaľ používajú zemepisné označenie, spĺňajú podmienky špecifikácie.

5.2.   Spôsob výroby:

Všetky štádiá výroby, spracovania surovín a prípravy Českobudějovického piva sa uskutočňujú výhradne vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Mladina sa pre Českobudějovické pivo vyrába výhradne dekokčným 2-rmutovým spôsobom otvoreným scedením sladiny a varom pri atmosférickom tlaku.

Na zakvasenie sa používa kmeň kvasiniek spodného kvasenia, ktorý bol izolovaný a v súčasnosti sa vyrába a uchováva priamo v pivovare. Kvasenie prebieha vo vertikálnych cylindrokónických tankoch s riadenou teplotou od 6 do 11 °C, zatiaľ čo zrenie prebieha oddelene od kvasenia, a to výhradne v horizontálnych tankoch (dvojfázový výrobný postup). Doba zrenia zodpovedá zásadám dlhodobého studeného dokvasovania pri maximálnej teplote 3 °C. Po dokvasení sa pivo filtruje a stáča do spotrebiteľských alebo prepravných obalov.

Výrobné postupy a výrobné zariadenia používané pri výrobe tohto piva sú založené na odborných skúsenostiach a praktických vedomostiach získaných generáciami pivovarníkov a ďalej rozvíjaných v súlade s novodobými poznatkami pivovarníckeho priemyslu. Najprv bola výroba výsadou jednotlivcov, neskôr sa zakladali manufaktúry, čo viedlo k zlúčeniu výroby piva v Českých Budějoviciach – k vytvoreniu českobudějovických pivovarov. Táto tradícia výroby piva pretrváva dodnes.

5.3.   Spojenie:

Historicky vydobytá obľúbenosť a stála kvalita zaručuje Českobudějovickému pivu aj v novodobej histórii pevné miesto na zahraničných trhoch vo viac ako 50 štátoch sveta. Vďaka svojmu presláveniu sa zaradilo medzi popredné svetové pivné značky.

Senzorický charakter Českobudějovického piva je stanovený najmä minerálnym zložením vody z miestneho zdroja, doplneným kombinovaným vplyvom charakteristík hlavných surovín, vlastného kmeňa pivovarníckych kvasníc, geometriou výrobných nádob a časovým priebehom hlavných technologických činností.

Výroba Českobudějovického piva je neoddeliteľnou súčasťou mesta České Budějovice. Väčšina miestnych aj zahraničných encyklopédií spája mesto České Budějovice práve s výrobou Českobudějovického piva.

Tradícia je pre spotrebiteľov jedným zo základných meradiel kvality, predstavuje pre nich určitú pridanú hodnotu, záruku kvality. Českobudějovický pôvod piva významne predurčuje očakávania konkrétnych vlastností piva vyrobeného v tejto oblasti.

Spotrebitelia si už od nepamäti spájajú České Budějovice s výrobou kvalitného piva, ktoré je svojimi senzorickými vlastnosťami odlišné od pív vyrábaných v iných oblastiach.

5.4.   Kontrolný orgán:

5.5.   Označenie:

„Českobudějovické pivo“ sa používa v súlade s všeobecne platnými pravidlami pre používanie zemepisných označení a v súlade s konkrétnymi pravidlami pre použitie symbolu Spoločenstva pre chránené zemepisné označenia, ako aj v súlade s ostatnými požiadavkami EÚ na označovanie. Spôsob použitia okrem toho tiež zohľadňuje ustanovenia Prístupovej dohody.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.