Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 190/08

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov od uverejnenia tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„ΠΡΑΣΙΝΕΣ ΕΛΙΕΣ ΧΑΛΚΙΔΙΚΗΣ“ (PRASINES ELIES CHALKIDIKIS)

ES č.: EL-PDO-0005-0539-27.03.2006

CHOP ( X ) CHZO ( )

Toto zhrnutie obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušné oddelenie v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

4.   Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Názov:

„Πράσινες Ελιές Χαλκιδικής“

(Prasines Elies Chalkidikis)

4.2.   Opis:

„Prasines Elies Chalkidikis“ sú zelené olivy výhradne z odrôd „Chondrolia Chalkidikis“ a „Chalkidiki“ druhu Olea Europea. Vďaka prispôsobeniu sa olivovníkov konkrétnym pôdnym a klimatickým podmienkam v regióne v priebehu storočí, ale i vďaka pestovateľským technikám používaným pestovateľmi olív sa olivy pestované z týchto odrôd na Chalkidiki vyznačujú veľkosťou plodu a vysokým podielom dužiny v pomere ku kôstke, zelenou/zelenožltou farbou, jemnou ovocnou vôňou a mierne horkou a korenistou chuťou a bez olejovej chuti.

„Prasines Elies Chalkidikis“ možno nájsť v týchto štyroch formách:

Všetky typy môžu byť dochutené oreganom, tymianom, bobkovým listom, cesnakom, zelerom, kaparami a červenou paprikou. Prísady na dochutenie olív nesmú prekročiť 2,5 % hmotnosti olív.

Použité prísady na plnenie a dochutenie olív sú plody pochádzajúce z okresu Chalkidiki.

V čase uvedenia na trh musí výrobok preukázať tieto vlastnosti:

Druhy olív

Na ostatné parametre kvality a prísady použité pri spracovaní a balení sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov o potravinách, štandardy Medzinárodnej rady pre olivy (IOC) a štandardy Komisie pre Potravinový kódex.

4.3.   Zemepisná oblasť:

Zemepisná oblasť, z ktorej „Prasines Elies Chalkidikis“ pochádzajú, je okres Chalkidiki, ktorý na severozápade hraničí s okresom Thessaloniki, a z ostatných strán ho obmýva Egejské more. Zo zemepisného pohľadu to zahŕňa polostrov Chalkidiki, ktorý sa skladá z troch polostrovov (prsty Chalkidiki), s výnimkou najvýchodnejšieho polostrova pohoria Athos, ktorý nepatrí do okresu Chalkidiki, pretože je to samosprávna oblasť.

Lesy a lesné oblasti zaberajú 47 % územia okresu, tj. 137 160 ha, z toho 32,7 %, tj 95 500 ha, je poľnohospodárska pôda. Zavlažované plochy tvoria 20 000 ha, to zodpovedá 21 % celkovej ornej pôdy. Oblasť olivových hájov Chalkidiki sa rozkladá na 23 000 ha.

4.4.   Dôkaz o pôvode:

„Prasines Elies Chalkidikis“ sú pestované, spracované a balené v okrese Chalkidiki. Pestovatelia a olivové háje sú zaznamenaní v zozname pestovateľov olív okresu a v integrovanom správnom a kontrolnom systéme (ISKS), ktoré sa aktualizujú každý rok. Množstvo a pôvod surovín musia byť vždy overené cez požadované účtovné položky pri dodaní do spracovateľských závodov, v ktorých sa taktiež uchovávajú príslušné zoznamy pestovateľov a dodávateľov. Každý spracovateľský závod je zapísaný pod svojím obchodným menom a údajmi o sídle v príslušnom zozname obchodnej a priemyselnej komory Chalkidiki a v príslušnom zozname OPEKEPE (Platobnej a kontrolnej agentúry na usmernenie a záruky pomoci Spoločenstva) a je mu udelený jedinečný kód.

4.5.   Spôsob výroby:

1.   Pestovanie a zber olív

Na Chalkidiki sú prakticky všetky olivové háje sadené spôsobom výsadby, ktorá prepája tradičné a moderné spôsoby, so vzdialenosťami medzi stromami 6 × 6,5, 6,5 × 6,5 a 6 × 7 m. Väčšina pestovateľov prostredníctvom svojich organizácií používa zdokumentovaný integrovaný systém riadenia plodín. Aby sa pestovateľ vyrovnal s javom striedavej rodivosti a aby získal veľké a kvalitné plody, systematicky vykonáva zimné a letné orezávanie olivovníkov a odstránenie výhonkov.

Výnosy sa priemerne pohybujú okolo 9 000 kg/ha ročne.

Zber prebieha v období od 15. septembra do 10. až 15. októbra každého roku, keď je plod v žiadanej fáze dozrievania a má požadovanú farbu v súlade s pozorovaním dozrievania pestovateľmi a ich organizáciami. Použitím rebríkov môžu pestovatelia zberať plody ručne a umiestniť ich do plastových krabíc, v ktorých ich takisto prepravujú do závodu. Plody musia byť zbavené listov, konárikov a akýchkoľvek iných cudzích predmetov a mal by mať jednotnú zelenú/zelenožltú farbu. Plody by nemali mať žiadne odretia, poškriabania, poškodenia hmyzom a choroby alebo ďobnutia od vtákov apod. V spracovateľských závodoch sa plody vážia a prijímajú spolu s formulárom prijatia množstva a kvality.

2.   Spracovanie

Po prijatí sa olivy prepravujú v nádržiach, v ktorých sa z nich odstraňuje horkosť. Na tento účel sú ponorené v roztoku 1,5 až 2 % hydroxidu sodného, v závislosti od teploty a stupňa zrelosti olív. Táto fáza trvá dvanásť hodín. Sodný roztok sa následne odstráni troma prepláchnutiami a do nádrží sa pridá voda, v ktorej olivy zotrvajú 8 hodín, voda sa vymieňa dva až tri razy vždy po ôsmich hodinách. Proces vytvrdzovania sa môže uskutočniť prirodzeným spôsobom s použitím vody a s podobnými výmenami vody v nádržiach. Pri oboch postupoch sa venuje osobitná pozornosť tomu, aby sa olivy udržali mierne horké.

Na konci tohto postupu sa olivy preložia do nádrží na kvasenie do 8,5 % slaného nálevu. Vykonáva sa pravidelná kontrola obsahu slaného nálevu a pH a podľa potreby sa pridáva soľ. Olivy zostávajú v tomto stave až pokým je obsah slaného nálevu stabilizovaný na 8,5 %. Proces fermentácie začal už v predchádzajúcej fáze a jeho dĺžka závisí na stupni zrelosti plodov a na okolitej teplote, pohybuje sa v rozmedzí 2 až 4 mesiacov.

Vykôstkovanie sa robí mechanicky. Tento úkon sa vykonáva bočným rezom na jednom konci olivy a nasledujúcim rezom v tvare kríža na strane stonky. Kôstka sa vyberie pomocou vody a mechanického tlaku. Na „prasknutie“ olív sa použijú ľahké mechanické lisy, ktoré nespôsobia zničenie dužiny ani nerozlomia kôstku.

Olivy, ktoré sú určené na plnenie sa prepravia na pracovné stoly, kde ich skúsená pracovníčka ručne plní. Plnenie olív je na Chalkidiki tradičná činnosť a používané prísady sú mandle, malé kocky červenej papriky, mrkva, uhorky a cesnak.

Olivy môžu byť ochutené pomocou aromatických rastlín regiónu (oregano, tymian, kapary, bobkový list, cesnak, zeler a červená paprika).

3.   Výber a triedenie – úprava

Po fermentácii a vykôstkovaní sú olivy prevezené z nádrží na pracovné stoly, kde skúsení pracovníci vykonávajú vizuálnu kontrolu plodov a ručne odstraňujú pokazené, odreté a plody s akýmkoľvek poškodením. Olivy sa následne prepravujú pásovým dopravníkom na triediace zariadenie, kde ich zoradia podľa veľkosti a umiestnia do nádob.

Olivy sú väčšinou balené v plastových nádobách vyrobených z materiálov, ktoré sú pre človeka neškodné a neovplyvňujú kvalitu výrobku, v plechovkách a v sklených pohároch, nezávisle na váhe obsahu. Nádoby sa plnia nálevom, do ktorého sa môže pridať kyselina L-askorbová v pomere až do 0,2 % z dôvodu konzervácie výrobku.

Plody sa takisto môžu baliť v baliarňach mimo okresu Chalkidiki, kam sa produkt dováža v spracovanom stave, s výhradou dodržania sledovateľnosti na základe prepravných dokladov, súvisiacich účtovných záznamov a pravidiel označovania, ktoré sú obsiahnuté v bode 4.8.

4.6.   Prepojenie:

1.   Prírodné

Z poľnohospodárskeho hľadiska je pôda okresu Chalkidiki dokonale vhodná na pestovanie olivovníkov, keďže stromy rastú a prinášajú plody na širokej škále terénov, od vápencových skál v horách až po naplavenú úrodnú pôdu vápencového pôvodu v nížinách.

Charakteristika klímy na Chalkidiki je mimoriadne priaznivá pre olivovníky: i keď leží v severnom Grécku, rozsiahle pobrežie Chalkidiki na brehu Egejského mora (630 km pobrežia) znamená, že je v rovnakom pásme minimálnych a maximálnych teplôt ako oblasti pestovania olív ďalej na juh ako sú: Messinia, Aitoloakarnania a Attica, okrem toho ťaží z vysokých zrážok, s priemernými ročnými zrážkami medzi 450 mm (v údoliach) a 850 mm (v horách).

Ďalším dôvodom prečo je klíma Chalkidiki vhodná na pestovanie olív je, že v závislosti na nadmorskej výške je charakteristická miernymi až studenými zimami a miernymi až horúcimi a suchými letami s vysokým počtom hodín slnečného svitu a dlhým prechodom medzi jednotlivými obdobiami. V lete priemerná teplota nepresahuje 22 °C a najnižšia teplota v zime i v horách zriedka klesne pod – 10 °C, čo vytvára ideálne podmienky pre zdravé olivovníky.

Okrem ich veľkosti sa „Prasines Elies Chalkidikis“ vyznačujú pevnou a lesklou kožou jasne zelenej/zelenožltej farby, bohatou, pevnou a jemnou dužinou, jemnou ovocnou vôňou a mierne horkou a korenistou chuťou.

Pôdne a klimatické podmienky Chalkidiki rovnako ako techniky pestovania a spracovania olív zvyšujú vyššie spomínané kvalitatívne vlastnosti výrobku týmito spôsobmi:

Kombináciou tradičných postupov sa takisto spracovateľské závody prispôsobili svojimi spracovateľskými technikami osobitným vlastnostiam rôznych odrôd, aby prekonali ťažkosti s olivovou dužinou, uchovali organoleptické vlastnosti olív nezmenené a aby uspeli v stabilnej výrobe jednotného výrobku, ktorý je známy po celom Grécku svojou mierne horkou a korenistou chuťou. Orientácia niektorých závodov na vývoz taktiež prispela k tomu, že „Prasines Elies Chalkidikis“ sa vyvážajú do mnohých zahraničných krajín.

2.   Historické

Niektoré odkazy na existenciu olivových hájov na Chalkidiki sa datujú až do 1415: olivový háj Andronicus na území kláštora Agios Pavlos (sv. Pavol) z Kassandry, veľmi staré olivovníky roztrúsené na území kláštora Vatopedi, v Souflari de Kalamaria (Nea Triglia) a v susedných Daoutlou (Elaiochoria) a lisovňu olív v kláštore Iviron na ostrove Kafkania z Olympiady. Zdomácnené olivovníky na zvyšku územia Chalkidiki sa často využívali ako pôvod pre miestne názvy. Plody z týchto olivovníkov sa používali predovšetkým na prípravu stolových olív.

V polovici 19. storočia sa obyvatelia Chalkidiki začali systematickejšie venovať pestovaniu olív, štepeniu divých olivovníkov a v menšom meradle presádzaniu zdomácnených olivovníkov. Zdá sa, že túto zmenu zapríčinili najmä priaznivé daňové podmienky vytvorené „nariadením o povolení nových olivových hájov“ vyhláseným v roku 1863. V roku 1887 už Christakis Zografos založil obrovské olivové háje v oblasti Portaria, s rozlohou asi 500 ha, na ktorej pestoval viac ako 32 000 olivovníkov. V tej istej dobe Hatsis Osman založil veľkú lisovňu oleja poháňanú parou v Yerakini na Polygyrose, ktorá spôsobila modernizáciu podobných lisovní na Chalkidiki.

O spojitosti oblasti Chalkidiki s olivovníkmi, stromami prinášajúcimi olivy, a olivami, jeho plodmi, ako vyplýva z historických dokumentov svedčí pestovanie olív a výroba nástrojov na pestovanie olív po stáročia, ale aj existencia mnohých dodnes zachovávaných folklórnych tradícií. Na Chalkidiki boli olivy počas uplynulých dvoch storočí dôležitým ťažiskom hospodárskeho života obyvateľov, ich sociálnych aktivít a kultúrnych tradícií.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označovanie:

Okrem chráneného označenia pôvodu „Prasines Elies Chalkidikis“ a príslušného označenia, musí etiketa obsahovať nasledujúce údaje, aby bolo možné overiť pôvod a chrániť výrobok:

Ak sú „Prasines Elies Chalkidikis“ použité na výrobu nátierky, je dovolené použiť označenie „Nátierka vyrobená z ,CHOP Prasines Elies Chalkidikis“ pod podmienkou, že na výrobu nátierky sa použili výhradne olivy „Prasines Elies Chalkidikis“ len s pridaním max. 7 % extra panenského olivového oleja.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.