[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 12.11.2010

KOM(2010) 662 v konečnom znení

2010/0325 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a v ktorých je možné vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

V článku 17 ods. 3 písm. a) Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa stanovuje, že „Výkonný výbor urobí ďalej potrebné rozhodnutia týkajúce sa nasledujúcich bodov: [...] cestovné doklady, do ktorých možno udeliť vízum.“ V súlade s týmto článkom výkonný výbor v roku 1998 aj v roku 1999 prijal jedno rozhodnutie, pričom obidve sa týkali „zostavovania príručky dokladov, ktorým je možné udeliť víza“ [rozhodnutie SCH/Com-ex (98) 56 a rozhodnutie SCH/Com-ex (99) 14]. Následne bola vypracovaná existujúca tabuľka cestovných dokladov štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vydávania víz a prekročenia hraníc. V prílohe 11 Spoločných konzulárnych pokynov (ďalej len „SKP“) bolo uvedených niekoľko kritérií „pre určovanie, či cestovný doklad môže obsahovať víza“. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len „vízový kódex“), sa 5. apríla 2010 zrušil článok 17 ods. 3 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, ktorý bol právnym základom rozhodnutia SCH/Com-ex (98) 56 a rozhodnutia SCH/Com-ex (99) 14, ako aj SKP.

V článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 789/2001 sa stanovilo, že jednotlivé členské štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Rady zmeny a doplnky, ktoré zamýšľajú vykonať v príručke týkajúcej sa dokladov, v ktorých je možné vyznačiť vízum. V článku 3 tohto nariadenia sa stanovovalo, že Generálny sekretariát Rady je zodpovedný za prípravu zmenených verzií tejto príručky. Vízový kódex však zrušil aj nariadenie Rady (ES) č. 789/2001.

Existujúca tabuľka cestovných dokladov štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vydávania víz a prekročenia hraníc (ďalej len „tabuľka“) pozostáva z týchto piatich častí:

I. Časť I je venovaná cestovným dokladom, v ktorých je možné vyznačiť vízum. V tejto časti sa uvádza zoznam dokladov vydávaných všetkými tretími krajinami, ktorých štátni príslušníci majú vízovú povinnosť, ako aj doklady vydávané tretími krajinami, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od vízovej povinnosti, a doklady vydávané členskými štátmi, ktoré schengenské acquis ešte neuplatňujú v plnom rozsahu;

II. Časť II je venovaná pasom, ktoré vydali schengenské štáty cudzincom a v ktorých je možné vyznačiť vízum. V tejto časti sa uvádza zoznam cestovných dokladov cudzincov (alebo pasov cudzincov alebo pasov osôb, ktoré nemajú štátnu príslušnosť príslušného štátu), cestovných dokladov utečencov (Dohovor o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951) a cestovných dokladov osôb bez štátnej príslušnosti (Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z 28. septembra 1954);

III. Časť III je venovaná cestovným dokladom, ktoré vydávajú medzinárodné organizácie. V tejto časti sa uvádza zoznam 12 cestovných dokladov, ktoré vydávajú medzinárodné organizácie;

IV. Účelom časti IV bolo postupne vytvoriť register dokladov obsahujúci kópie originálov, táto časť však nebola nikdy vypracovaná;

V. Časť V je venovaná informáciám o známych falošných pasoch.

Tabuľka sa pravidelne aktualizuje na základe oznámení členských štátov zaslaných Generálnemu sekretariátu Rady. Konsolidované znenia sa vydávajú spravidla raz ročne.

Tabuľka má dvojaký účel: na jednej strane umožňuje orgánom kontroly hraníc overiť, či sa určitý doklad uznáva na účely prekročenia vonkajších hraníc, a na druhej strane umožňuje pracovníkom konzulárnych úradov overiť, či všetky členské štáty uplatňujúce spoločnú vízovú politiku uznávajú určitý doklad na účely vlepenia vízovej nálepky. Územná platnosť vydaného a vyznačeného víza musí zodpovedať územiam členských štátov, ktoré predmetný cestovný doklad uznávajú, t. j. ak určitý členský štát tento cestovný doklad neuznáva, držiteľ tohto cestovného dokladu nebude mať prístup na územie tohto členského štátu. Pravidlá vydávania víz v takýchto prípadoch sú stanovené v článku 25 ods. 3 vízového kódexu.

V zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) kódexu schengenských hraníc musia štátni príslušníci tretej krajiny mať platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu.

Dôvody a ciele návrhu

Existujúca tabuľka cestových dokladov, ktorá pochádza z obdobia schengenskej medzivládnej spolupráce, sa musí prispôsobiť inštitucionálnemu a právnemu rámcu Európskej únie. Právnym základom ustanovení schengenského acquis o vízovej politike, ako aj noriem a postupov, ktoré sa majú dodržiavať pri vykonávaní kontrol osôb na vonkajších hraniciach, sú ustanovenia článku 77 ods. 2 písm. a) a b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Niektoré z ustanovení vízového kódexu odkazujú na uznávanie resp. neuznávanie cestovných dokladov vydaných tretími krajinami zo strany členských štátov. Kódex schengenských hraníc obsahuje len jeden nepriamy odkaz na uznávanie resp. neuznávanie cestovných dokladov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú prekročiť vonkajšie hranice, zo strany členských štátov. Existujúca tabuľka obsahuje tiež zoznam dokladov, ktoré oprávňujú ich držiteľov na prekročenie vonkajších hraníc.

V súčasnosti však nedochádza k systematickému monitorovaniu zoznamov cestovných dokladov vydávaných tretími krajinami. V dôsledku toho členské štáty nemusia oznamovať, či uznávajú alebo neuznávajú určité z cestovných dokladov uvedených v zozname. To vedie k právnej neistote na strane držiteľov určitých cestovných dokladov, ktorým hrozí riziko zamietnutia vstupu alebo ktorým sa vydávajú víza s obmedzenou územnou platnosťou, ktoré im umožňujú cestovať len do tých členských štátov, ktoré uznávajú ich cestovný doklad. „Neuznávanie“ uvedené v tabuľke navyše často nie je dôsledkom úmyselného rozhodnutia dotknutého členského štátu neuznávať určitý cestovný doklad, ale len toho, že tento členský štát sa nevyjadril, či predmetný cestovný doklad uznáva alebo neuznáva.

Vzhľadom na to, že členské štáty majú výhradnú právomoc rozhodnúť o uznávaní resp. neuznávaní cestovných dokladov, stanovenie pravidiel na harmonizáciu uznávania nie je možné. Tento návrh sa z tohto dôvodu obmedzuje len na vytvorenie mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí, aby sa zoznam cestovných dokladov vydávaných tretími krajinami neustále aktualizoval, ďalej na vytvorenie centralizovaného mechanizmu na posudzovanie cestovných dokladov z hľadiska technických noriem a napokon na zabezpečenie toho, aby sa členské štáty vyjadrovali, či uznávajú resp. neuznávajú cestovné doklady uvedené v zozname. Prostredníctvom tohto návrhu sa však umožňuje aj výmena informácií v rámci poradného výboru v záujme dosiahnutia zhody medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uznávanie resp. neuznávanie určitého cestovného dokladu.

2. Právne prvky návrhu

Účelom tohto návrhu je vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí, aby sa zoznam cestovných dokladov vydávaných tretími krajinami neustále aktualizoval, vytvoriť centralizovaný mechanizmus na posudzovanie cestovných dokladov z hľadiska technických noriem a zabezpečiť to, aby sa členské štáty vyjadrovali, či uznávajú resp. neuznávajú cestovné doklady uvedené v zozname. Štruktúra tohto zoznamu cestovných dokladov sa modernizovala a bolo vytvorené prepojenie na nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti.

Tabuľka bude tiež obsahovať informácie o cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi, ktoré neuplatňujú ustanovenia schengenského acquis , o cestovných dokladoch, ktoré členské štáty vydávajú štátnym príslušníkom tretích krajín, utečencom v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951 a osobám bez štátnej príslušnosti v zmysle Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z 28. septembra 1954, a o cestovných dokladoch vydávaných medzinárodnými organizáciami, napr. OSN, Európskou úniou, NATO a Medzinárodným výborom Červeného kríža.

Takisto sa vytvorilo aj prepojenie na ustanovenia vízového kódexu o miestnej schengenskej spolupráci (článok 48). V článku 48 ods. 1 písm. c) sa ustanovuje vypracovanie „úplného zoznamu cestovných dokladov vydaných hostiteľskou krajinou“. To prispeje k pravidelnej aktualizácii údajov.

Návrh neobsahuje časť V existujúcej tabuľky venovanú informáciám o známych falošných pasoch. Zoznam „neuznateľných“ falošných cestovných dokladov nemožno považovať za taxatívny výpočet, a preto má malú pridanú hodnotu.

Právnym základom návrhu je článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže toto je právny základ, ktorý bol daný rozhodnutiam Schengenského výkonného výboru SCH/Com-ex (98) 56 a SCH/Com-ex (99) 14 v rozhodnutí Rady 1999/436/ES z 20. mája 1999, ktorým sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii stanovuje právny základ pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria schengenské acquis (Príloha C, článok 4)[1].

Týmto návrhom sa zabezpečuje zjednodušenie správnych postupov pre verejné orgány (na úrovni EÚ alebo vnútroštátnej úrovni). Vytvorením centralizovaného mechanizmu vo forme poradného výboru, ktorý bude môcť posudzovať cestovné doklady vydávané tretími krajinami z hľadiska technických noriem, ako aj z hľadiska úrovne ich bezpečnosti, sa zabezpečí rozloženie záťaže, keďže výsledky takéhoto posúdenia budú môcť využiť všetky členské štáty, vďaka čomu sa predíde zdvojovaniu úsilia.

Prijatie návrhu povedie k zrušeniu existujúcich právnych predpisov.

3. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Útvary Komisie zorganizovali 3. októbra 2008 stretnutie odborníkov, ktoré bolo venované problematike revízie tabuľky cestovných dokladov. Na tomto stretnutí sa zúčastnili odborníci z 23 členských štátov.

Členské štáty sa vyjadrili v prospech takého právneho nástroja:

o ktorým sa vytvorí mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí, aby sa záznamy týkajúce sa cestovných dokladov vydávaných tretími krajinami neustále aktualizovali,

o ktorým sa pre členské štáty vytvorí centralizovaný mechanizmus na posudzovanie cestovných dokladov vydávaných tretími krajinami z hľadiska technických noriem, a to s cieľom podporiť rozhodovací proces členských štátov v súvislosti s uznávaním resp. neuznávaním cestovných dokladov,

o ktorým sa vytvorí mechanizmus ukladajúci členským štátom povinnosť vyjadriť sa, či uznávajú alebo neuznávajú cestovné doklady uvedené v zozname,

o ktorým sa prípadne vytvoria podmienky pre súladné stanovisko k „tradičným“ druhom cestovných dokladov (bežné, diplomatické, služobné, úradné alebo špeciálne pasy),

o prostredníctvom ktorého sa tabuľka založí na zozname I a zozname II nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúcom zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti,

o prostredníctvom ktorého sa zachová súčasná štruktúra tabuľky, ale zároveň sa zruší časť V,

o prostredníctvom ktorého sa zabezpečí, aby tabuľka bola prístupná „on-line“ a aby ju spravovala Komisia. Elektronická databáza by mala obsahovať vzory všetkých cestovných dokladov uvedených v zozname.

Komisia v tomto návrhu zohľadnila všetky návrhy odborníkov, s výnimkou želania, aby sa dosiahol väčší súlad v rámci uznávania cestovných dokladov (zohľadneniu tohto želania bránia uvedené právne prekážky), a želania, aby bola vytvorená databáza obsahujúca vzory všetkých cestovných dokladov a prístupná „on-line“. Komisia plne podporuje vytvorenie takejto databázy, zastáva však názor, že hlavným problémom v súvislosti so súčasnou tabuľkou cestovných dokladov je neštruktúrovaná aktualizácia záznamov týkajúcich sa dokladov vydávaných tretími krajinami a negatívne dosahy na prevádzkovej úrovni (najmä pokiaľ ide o vydávanie jednotných víz) vznikajúce v prípadoch, keď členské štáty neprijmú rozhodnutie o uznávaní alebo neuznávaní určitých cestovných dokladov. Preto by sa prednostne mali ustanoviť mechanizmy a postupy na vyriešenie týchto problémov. Vytvorenie predmetnej databázy by si vyžadovalo čas a zdroje a len by oddialilo prijatie právneho nástroja na riešenie naliehavejších problémov. V dlhodobom horizonte by sa dala dosiahnuť synergia s Európskym systémom archivácie vyobrazení (systém FADO; ide o systém vytvorený na základe Jednotnej akcie 98/700/SVV, ktorý je dostupný on-line a ktorý slúži na výmenu informácií o falošných a pravých dokladoch, pričom tento systém prevádzkuje Generálny sekretariát Rady), a to tak, že základom on-line tabuľky cestovných dokladov by boli niektoré prvky systému FADO (napr. vyobrazenia vzorov cestovných dokladov), čím by sa predišlo zložitému zdvojovaniu úsilia. Zoznam cestovných dokladov, ktorý navrhuje Komisia, ako aj jeho následné aktualizácie budú dostupné v elektronickej forme v databáze Circa.

V dokumente, ktorý Komisia vypracovala na účely stretnutia odborníkov v októbri 2008, sa uvádzal rad možností, ktoré posudzovali odborníci z členských štátov.

V záujme dosiahnutia väčšieho súladu pri súčasnom zachovaní výhradnej právomoci členských štátov rozhodovať o uznaní resp. neuznaní príslušných cestovných dokladov bola zvolená možnosť prijatia právneho nástroja ustanovujúceho mechanizmus na vypracúvanie neustále aktualizovaného zoznamu cestovných dokladov vydávaných tretími krajinami a na uvádzanie informácií o uznávaní resp. neuznávaní týchto cestovných dokladov zo strany členských štátov.

4. Posúdenie vplyvu

Vzhľadom na to, že cieľom návrhu je prispôsobiť existujúcu tabuľku cestovných dokladov inštitucionálnemu a právnemu rámcu Európskej únie, zefektívniť existujúci systém a vytvoriť rámec na výmenu informácií o rozhodnutiach, ktoré členské štáty prijali na vnútroštátnej úrovni, nie je potrebné uskutočniť posúdenie vplyvu.

5. Zásada proporcionality a zásada subsidiarity

Tabuľka cestovných dokladov je nevyhnutnou súčasťou schengenského acquis upravujúceho problematiku hraníc a víz. Cieľom návrhu je prispôsobiť existujúcu tabuľku cestovných dokladov inštitucionálnemu a právnemu rámcu Európskej únie, zefektívniť existujúci systém a vytvoriť rámec na výmenu informácií o rozhodnutiach, ktoré členské štáty prijali na vnútroštátnej úrovni.

6. Výber nástrojov

Uznávanie cestovných dokladov má význam pre uplatňovanie existujúcich právnych predpisov Únie (t. j. kódexu schengenských hraníc a vízového kódexu). Je vnútorne späté s uplatňovaním ustanovení schengenského acquis o kontrole osôb na vonkajších hraniciach a vydávaní krátkodobých víz. Avšak vzhľadom na to, že členské štáty majú výhradnú právomoc rozhodnúť o uznávaní resp. neuznávaní cestovných dokladov, bude mať tento nástroj formu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, pretože sa obmedzuje len na revíziu a modernizáciu tabuľky cestovných dokladov.

7. Vplyv na rozpočet

Navrhované rozhodnutie nemá vplyv na rozpočet Európskej únie.

2010/0325 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a v ktorých je možné vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu právneho predpisu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. Na základe článku 17 ods. 3 písm. a) Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985[2], sa v rozhodnutiach SCH/Com-ex (98)56[3] a SCH/Com-ex (99)14[4] upravila príručka týkajúca sa cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a v ktorých je možné vyznačiť vízum. Tieto rozhodnutia by sa mali prispôsobiť inštitucionálnemu a právnemu rámcu Európskej únie.

2. Zoznamy cestovných dokladov vydávaných tretími štátmi by sa mali systematicky monitorovať s cieľom zabezpečiť, aby orgány členských štátov zaoberajúce sa spracovaním žiadostí o víza a kontrolou hraníc mali k dispozícii presné informácie o cestovných dokladoch predkladaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Mala by sa modernizovať a zefektívniť výmena informácií medzi členskými štátmi o vydávaných cestovných dokladoch a ich uznávaní členskými štátmi, ako aj sprístupňovanie celého zoznamu verejnosti.

3. V zmysle článku 48 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009[5], ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva sa má v rámci miestnej schengenskej spolupráce vypracovať úplný zoznam cestovných dokladov vydaných hostiteľskou krajinou.

4. Mal by sa vytvoriť mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby sa zoznam cestovných dokladov neustále aktualizoval, a ktorý by v príslušných prípadoch umožňoval spoločné technické posúdenie cestovných dokladov uvedených v zozname a ktorý by zároveň členským štátom ukladal povinnosť vyjadriť sa, či uznávajú alebo neuznávajú predmetné doklady.

5. Za uznávanie cestovných dokladov na účely umožnenia prekročenia vonkajších hraníc ich držiteľom a za vyznačenie víz sú a mali by zostať zodpovedné členské štáty.

6. Členské štáty by mali oznámiť svoje stanovisko v súvislosti so všetkými cestovnými dokladmi, a mali by sa usilovať zladiť svoje stanoviská v súvislosti s rôznymi druhmi cestovných dokladov.

7. Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[6].

8. Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis [7], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A, B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode[8].

9. Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [9], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A, B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[10].

10. Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A, B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES[11].

11. V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nástroja, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže cieľom tohto nástroja je vychádzať zo schengenského acquis podľa ustanovení hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Dánsko sa v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu rozhodne v lehote šiestich mesiacov od prijatia tohto nástroja Radou, či ho bude implementovať do svojho vnútroštátneho práva.

12. Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [12]. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

13. Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [13]. Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

14. Pokiaľ ide o Cyprus, toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003.

15. Toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

16. Týmto rozhodnutím sa vytvára zoznam cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a v ktorých je možné vyznačiť vízum (ďalej len „zoznam cestovných dokladov“), a zároveň sa ním ustanovuje mechanizmus na vytváranie tohto zoznamu.

17. Toto rozhodnutie sa vzťahuje na také cestovné doklady, ako je národný pas (bežný, diplomatický, služobný, úradný alebo špeciálny pas), náhradný cestovný doklad, cestovný doklad utečenca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, cestovný doklad vydaný medzinárodnou organizáciou alebo preukaz.

Článok 2

Zostavenie zoznamu cestovných dokladov

18. Komisia zostaví zoznam cestovných dokladov s pomocou členských štátov a na základe informácií zhromaždených v rámci miestnej schengenskej spolupráce v zmysle článku 48 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.

19. Zoznam cestovných dokladov sa vypracuje v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 2.

Článok 3

Štruktúra zoznamu

20. Zoznam bude pozostávať z troch častí.

21. Časť I bude obsahovať cestovné doklady vydávané tretími krajinami a územnými jednotkami uvedenými v Prílohe I a Prílohe II nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti[14].

22. Časť II bude obsahovať tieto cestovné doklady vydávané členskými štátmi Európskej únie:

a) cestovné doklady vydávané štátnym príslušníkom tretích krajín;

b) cestovné doklady vydávané utečencom na základe Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951;

c) cestovné doklady vydávané osobám bez štátnej príslušnosti na základe Dohovoru Organizácie Spojených národov o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z 28. septembra 1954;

d) cestovné doklady, ktoré vydáva Spojené kráľovstvo britským občanom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na účely práva Únie.

23. Časť III bude obsahovať cestovné doklady vydávané medzinárodnými organizáciami.

24. Uvedenie určitého cestovného dokladu v zozname sa spravidla vzťahuje na všetky série tohto cestovného dokladu, ktoré sú stále platné.

25. Ak tretia krajina nevydáva určitý druh cestovného dokladu, táto skutočnosť sa vyznačí tak, že sa v zozname uvedie slovné spojenie „nevydaný“.

Článok 4

Oznámenie uznávania alebo neuznávania cestovných dokladov uvedených v zozname

26. Členské štáty do jedného mesiaca po oznámení zoznamu uvedeného v článku 2 ods. 1 oznámia Komisii, či uznávajú alebo neuznávajú predmetné cestovné doklady.

27. Členské štáty si budú v rámci výboru uvedeného v článku 7 ods. 1 vymieňať informácie o dôvodoch, na základe ktorých uznávajú resp. neuznávajú určité cestovné doklady, a to v záujme dosiahnutia súladného stanoviska.

28. Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa skôr oznámeného uznávania resp. neuznávania určitého cestovného dokladu.

Článok 5

Nové cestovné doklady

29. Členské štáty oznámia Komisii nové cestovné doklady uvedené v článku 3 ods. 3 písm. a) až c).

30. Členské štáty oznámia Komisii nové cestovné doklady uvedené v článku 3 ods. 2), v článku 3 ods. 3 písm. d) a v článku 3 ods. 4, ktoré vydávajú tretie krajiny, členské štáty a medzinárodné organizácie.

31. Komisia aktualizuje zoznam v súlade s prijatými oznámeniami a informáciami, a od členských štátov žiada, aby jej oznámili, či uznávajú alebo neuznávajú cestovné doklady v súlade s článkom 4.

32. Aktualizovaný zoznam sa vypracuje v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 2.

Článok 6

Posúdenie cestovných dokladov z hľadiska technických noriem

33. Komisia môže s cieľom pomôcť členským štátom pri ich posudzovaní cestovných dokladov z hľadiska technických noriem a v súlade s postupom uvedeným v článku 7 ods. 2 zabezpečiť technickú analýzu týchto cestovných dokladov.

34. Výsledky technického posúdenia cestovného dokladu sa oznámia členským štátom.

Článok 7

Výbor

35. Komisii pomáha výbor (Výbor pre cestovné doklady).

36. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Článok 8

Uverejnenie zoznamu

Komisia prostredníctvom neustále aktualizovaného elektronického prostriedku na uverejňovanie sprístupní členských štátom a verejnosti zoznam, ako aj oznámenia podľa článku 4.

Článok 9

Zrušenia

Rozhodnutia SCH/Com-ex (98) 56 a SCH/Com-ex (99) 14 sa zrušujú.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti

1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť […] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

2. Všetky ustanovenia tohto rozhodnutia sa uplatňujú od nadobudnutia jeho účinnosti, s výnimkou článku 9, ktorý sa uplatňuje odo dňa, keď Komisia po prvýkrát uverejní zoznam uvedený v článku 8.

Článok 11

Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so zmluvami.

V […]

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda predseda

[1] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 17.

[2] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

[3] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 207.

[4] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 298.

[5] Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[7] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[8] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[9] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[10] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[11] Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[12] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[13] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[14] Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.