[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 16.11.2010

KOM(2010) 624 v konečnom znení

2010/0312 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

- Dôvody a ciele návrhu

Cieľom navrhovaného nariadenia je stanoviť právny rámec na hodnotenie správneho uplatňovania schengenského acquis . Účelom tohto hodnotiaceho mechanizmu je zachovanie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi v ich schopnosť efektívne a účinne uplatňovať sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú zachovávať priestor bez vnútorných hraníc.

Celkovým cieľom nového mechanizmu by malo byť zabezpečenie transparentného, efektívneho a dôsledného uplatňovania schengenského acquis pri súčasnom zohľadnení zmien v právnej úprave po integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie.

Komisia bola v Haagskom programe (viacročnom programe pre spravodlivosť a vnútorné veci) z roku 2004 vyzvaná, „ aby potom, ako sa dokončí odstraňovanie kontrol na vnútorných hraniciach, predložila návrh na doplnenie existujúceho schengenského hodnotiaceho mechanizmu o dozorný mechanizmus, čím sa zabezpečí plná účasť expertov členských štátov a zahrnutie neohlásených kontrol .“

V reakcii na túto požiadavku a s cieľom začleniť schengenský hodnotiaci mechanizmus do právneho systému ES a odstrániť nedostatky zistené v súčasnom systéme prijala Komisia v marci 2009 dva návrhy[1] týkajúce sa revidovaného schengenského hodnotiaceho mechanizmu. Na pokrytie celej oblasti schengenskej spolupráce v jednom koherentnom rámci bolo potrebné predložiť dva oddelené právne nástroje (nariadenie týkajúce sa prvého piliera a rozhodnutie týkajúce sa tretieho piliera). Európsky parlament v októbri 2009 tieto návrhy zamietol s odôvodnením, že Komisia ho mala zapojiť do procesu prijímania návrhov v rámci spolurozhodovania.

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je teraz návrh týkajúci sa tretieho piliera zastaraný. Návrh bol stiahnutý predložením oznámenia v decembri 2009[2].

V štokholmskom programe[3] prijatom Európskou radou v decembri 2009 sa počíta s tým, že „hodnotenie schengenského priestoru bude mať aj naďalej kľúčový význam, a preto by sa malo skvalitniť prostredníctvom posilnenia úlohy agentúry Frontex v tejto oblasti“.

Preto sa teraz predkladá tento nový návrh. Zároveň sa sťahuje predchádzajúci návrh (nariadenie týkajúce sa prvého piliera).

Tento nový návrh zohľadňuje diskusie, ktoré sa viedli v Rade o návrhoch z marca 2009. Navrhuje sa tu najmä posilniť úlohu členských štátov v hodnotiacom mechanizme s cieľom zachovať vzájomnú dôveru a zvýšiť flexibilitu pri implementácii mechanizmu. Ako legislatívny postup sa navrhuje spolurozhodovanie, v rámci ktorého bude Európsky parlament plnohodnotným účastníkom v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. S cieľom zvýšiť transparentnosť sa tu navrhuje, aby boli Rade a Európskemu parlamentu predkladané správy o vykonaných hodnoteniach, výsledkoch hodnotení a následných opatreniach prijatých členskými štátmi.

- Všeobecný kontext

Priestor bez vnútorných hraníc vytvorený na základe schengenského acquis – schengenský priestor – bol založený v rámci medzivládnej spolupráce koncom 80. a začiatkom 90. rokov členskými štátmi, ktoré chceli zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach a na tento účel zaviesť sprievodné opatrenia, ako sú spoločné pravidlá na kontrolu vonkajších hraníc, spoločná vízová politika, policajná a justičná spolupráca a vytvorenie Schengenského informačného systému (SIS). Kontroly na vnútorných hraniciach nebolo možné zrušiť v rámci Spoločenstva, pretože členské štáty sa nezhodli na to, či je ich zrušenie na dosiahnutie cieľa voľného pohybu osôb potrebné (článok 14 Zmluvy o ES). V priebehu rokov však všetky vtedajšie členské štáty s výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska vstúpili do schengenského priestoru.

Schengenské acquis sa vstupom Amsterdamskej zmluvy do platnosti v roku 1999 stalo súčasťou rámca Európskej únie[4].

Schengenský priestor je založený na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o schopnosť plne vykonávať sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach: napr. kontroly na vonkajších hraniciach vykonávajú členské štáty nielen na ochranu svojich vlastných záujmov, ale aj v mene všetkých ostatných členských štátov, do ktorých by ľudia mohli cestovať po prekročení vonkajších hraníc schengenského priestoru.

S cieľom získať a udržať túto vzájomnú dôveru zriadili v roku 1998 členské štáty patriace do schengenského priestoru stály výbor. Jeho mandát je stanovený v rozhodnutí schengenského výkonného výboru (SCH/Com-ex (98) 26 def) a pozostáva z dvoch odlišných úloh:

1. overovania, či členské štáty uchádzajúce sa o vstup do schengenského priestoru („uvedenie do platnosti“) splnili všetky podmienky pre uplatňovanie schengenského acquis (t. j. zrušenie hraničných kontrol);

2. overovania, či členské štáty vykonávajúce acquis uplatňujú schengenské acquis správne („vykonávanie“).

Tento mechanizmus teda rozlišuje medzi „uvedením do platnosti“ a „vykonávaním“. V prvom rade je preto potrebné predtým, ako bude možné acquis uviesť do platnosti, vykonať kontroly s cieľom určiť, či boli splnené podmienky, pokiaľ ide o vzájomnú dôveru. Po druhé, vzájomnú dôveru je potrebné zachovávať, a to prostredníctvom kontroly správneho uplatňovania acquis . V medzivládnej fáze Schengenu boli potrebné osobitné ustanovenia na overovanie správneho uplatňovania.

Schengenské acquis bolo začlenené do rámca Európskej únie bez toho, aby sa o ňom znovu rokovalo. Stály výbor a jeho mandát z roku 1998 sa tak prevzali bezo zmien, s výnimkou toho, že stály výbor sa stal pracovnou skupinou pre schengenské hodnotenie (SCH-EVAL) v Rade.

Z dôvodu jeho medzivládneho charakteru schengenské hodnotenie bolo – a stále je – úplne v rukách členských štátov, pričom Komisia sa ho zúčastňuje ako pozorovateľ. Je to logický prístup pre prvú časť mandátu, keďže sa v acquis EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí nenachádza žiadny podobný prípad rozlišujúci medzi „uvedením do platnosti“ a „vykonávaním“. Okrem toho bol rozhodovací postup pre zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a plné uplatňovanie schengenského acquis stanovený v prípade rozširovania v rokoch 2004 a 2007 v prístupových zmluvách, a teda v primárnom práve. V aktoch o pristúpení sa ustanovilo, že Rada prijme rozhodnutie po porade s Európskym parlamentom. Právo iniciatívy Komisie sa tu neustanovuje.

Tento koncept je však menej logický pre druhú časť mandátu. Už v čase integrácie acquis preto Komisia vydala vyhlásenie, v ktorom uvádza, že „sa domnieva, že integrácia rozhodnutia výkonného výboru zriaďujúceho Stály výbor Schengenského vykonávacieho dohovoru (SCH/Com-ex (98) 26 Def zo 16.9.1998) do rámca Únie sa žiadnym spôsobom nedotýka právomocí, ktoré jej pripadli zmluvami, najmä jej zodpovednosti v úlohe strážkyne zmlúv.“

Hodnotenie pred uvedením do platnosti má pre členské štáty zásadný význam, aby sa vytvorila vzájomná dôvera; preto sa zdá byť odôvodnené, aby toto hodnotenie zostalo zodpovednosťou členských štátov. Komisia sa bude naďalej plne zúčastňovať týchto hodnotení ako pozorovateľ.

Tieto rozdielne zodpovednosti však nemajú za následok rozdielne normy hodnotenia, odrážajú len rôznosť situácie v inštitúciách. Rada môže takisto rozhodnúť využiť navrhovanú štruktúru na zhodnotenie členských štátov ešte pred zrušením kontrol na vnútorných hraniciach.

- Potreba zlepšiť hodnotenie správneho uplatňovania acquis

Od roku 1999 sa uskutočnilo niekoľko diskusií medzi členskými štátmi a Komisiou o zefektívnení schengenského hodnotiaceho mechanizmu, najmä pokiaľ ide o druhú časť mandátu, konkrétne o overenie správneho uplatňovania acquis po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Zistili sa tieto hlavné nedostatky:

1. Súčasný hodnotiaci mechanizmus je nedostatočný. Pravidlá pre dôslednosť a frekvenciu hodnotení sú nejasné. Nevykonávajú sa žiadne neohlásené návštevy na mieste.

2. Je potrebné vyvinúť metodiku pre stanovovanie priorít vychádzajúcu z analýzy rizík.

3. Je potrebné zabezpečiť, aby hodnotenie vždy vykonávali vysoko kvalitní experti. Experti zúčastňujúci sa hodnotenia by mali mať primeranú úroveň znalostí z oblasti práva a praktické skúsenosti. Vyslanie experta z každého členského štátu na každú návštevu na mieste by mohlo negatívne ovplyvniť efektívnosť návštevy. Musí sa stanoviť vhodný počet expertov, ktorí sa zúčastnia návštev.

4. Následný hodnotiaci mechanizmus pre posudzovanie opatrení prijatých na základe odporúčaní vydaných po návštevách na mieste sa musí zlepšiť, keďže opatrenia prijaté na odstránenie nedostatkov a časový rámec pre ich odstránenie sa v jednotlivých členských štátoch líšia.

5. Inštitucionálna zodpovednosť Komisie ako strážkyne zmlúv sa v súčasnom systéme hodnotenia neodráža.

Ďalšie aspekty slúžia na odstránenie nedostatkov zistených v súčasnom mechanizme:

Hodnotiaca metóda a úloha agentúry Frontex

Tento návrh zavádza viacročné a ročné programy ohlásených aj neohlásených návštev na mieste. Členské štáty budú naďalej pravidelne hodnotené s cieľom zaistiť celkové správne uplatňovanie acquis . Predmetom hodnotenia môžu byť všetky časti schengenského acquis .

Toto hodnotenie môže vychádzať z odpovedí na dotazníky, návštev na mieste alebo z obidvoch.

V posledných rokoch členské štáty nepovažovali za potrebné vykonať hodnotenia na mieste týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných záležitostiach ani v oblasti zbraní a drog. Takisto ochrana údajov nebola vždy predmetom hodnotení na mieste.

Návštevy na mieste však nie sú obmedzené na vonkajšie hranice a víza, môžu sa týkať všetkých častí schengenského acquis vrátane ustanovení o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Pokiaľ však ide o zbrane, je potrebné uviesť, že keď bolo acquis začlenené do rámca EÚ, príslušné ustanovenia schengenského acquis boli nahradené smernicou Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní[5]. Komisia bola v súlade so zmluvou poverená overiť správnu transpozíciu tejto smernice. Keďže členské štáty nikdy nepovažovali za potrebné vykonávať hodnotenia na mieste, nie je potrebné do tohto návrhu zahrnúť overenie správnej transpozície tejto smernice.

Okrem toho tam, kde existujúce právne predpisy EÚ stanovujú vykonávanie osobitných hodnotení, nie je potrebné vykonávať ďalšie hodnotenie v kontexte tohto mechanizmu, ale len hodnotenie uplatňovania schengenského acquis .

Najmä v prípade ochrany údajov, ktorá je nielen súčasťou schengenského acquis , ale uplatňuje sa horizontálne v rámci všetkých oblastí politiky, by sa hodnotenie malo sústrediť na aspekty ochrany údajov týkajúce sa SIS a malo by sa vykonávať v rámci hodnotení SIS, aby sa využili existujúce synergie.

Osobitnú potrebu návštevy na mieste stanoví Komisia po porade s členskými štátmi, pričom zohľadní zmeny právnych predpisov, postupov alebo organizácie v dotknutom členskom štáte, ako aj analýzu rizík, ktorú vykonala agentúra Frontex, pokiaľ ide o vonkajšie hranice a víza.

Okrem toho môžu byť v prípade potreby do ročného programu zahrnuté aj tematické alebo regionálne hodnotenia.

Okrem týchto pravidelných hodnotení sa môžu vykonávať aj neohlásené návštevy na mieste na základe analýzy rizík vykonanej agentúrou Frontex alebo iným zdrojom, ktorá poukazuje na potrebu vykonať neohlásenú návštevu.

Viacročný aj ročný program možno v prípade potreby prispôsobiť.

Experti z členských štátov

Experti z členských štátov sú tiež zapojení do overovania správneho uplatňovania v ostatných oblastiach práva EÚ, napr. leteckej alebo námornej bezpečnosti. Keďže správne vykonávanie sprievodných opatrení umožňujúcich zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť členských štátov, experti z členských štátov budú naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v procese hodnotenia. Budú sa zúčastňovať ohlásených aj neohlásených návštev a budú zapojení do navrhovania viacročných a ročných hodnotiacich programov a takisto do vykonávania samotných návštev na mieste, podávania správ a prijímania následných opatrení prostredníctvom postupu rokovania vo výboroch. S cieľom zaručiť vysokú kvalitu expertov musia členské štáty zabezpečiť, aby experti disponovali potrebnou kvalifikáciou vrátane dobrých teoretických vedomostí a praktických skúseností v oblastiach hodnotenia, ako aj dôkladnými znalosťami zásad, postupov a techník návštev na mieste.

Príslušné inštitúcie (napr. Frontex) by mali poskytnúť primeranú odbornú prípravu a členským štátom by sa mali poskytnúť finančné prostriedky na osobitnú odbornú prípravu v oblasti hodnotenia schengenského acquis (napr. na vzdelávanie v oblasti priorít pre akcie Únie prijatých v súlade s pravidlami stanovenými Fondom pre vonkajšie hranice)[6].

Vzhľadom na potrebu znížiť počet zúčastňujúcich sa expertov pre zabezpečenie účinného hodnotenia na mieste, by sa počet expertov zúčastňujúcich sa na ohlásených návštevách mal obmedziť na osem. Keďže môže byť ťažké získať v krátkom čase expertov, ktorí by sa mohli zúčastniť na neohlásených návštevách, počet expertov zúčastňujúcich sa na takýchto návštevách by sa mal obmedziť na šesť.

Keďže správne vykonávanie opatrení na zabezpečenie voľného pohybu osôb v súlade s článkom 26 Zmluvy o EÚ nemá vplyv na vnútornú bezpečnosť ostatných členských štátov, hodnotením zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach možno v plnej miere poveriť Komisiu. Je potrebné uviesť, že medzivládny mandát sa nevzťahuje na overovanie zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach.

Následné opatrenia po hodnotení

S cieľom účinne riešiť odhalené slabé stránky a nedostatky malo by sa každé zistenie uvedené v správe zaradiť do jednej z týchto troch kategórií: v súlade; v súlade, ale je potrebné zlepšenie; nie je v súlade. Dotknutý členský štát by mal poskytnúť do dvoch týždňov svoje pripomienky k správe a v rámci jedného mesiaca po prijatí správy akčný plán na odstránenie nedostatkov. Členský štát bude povinný do šiestich mesiacov podať správu o plnení tohto akčného plánu. V závislosti od zisteného nedostatku môže Komisia naplánovať ohlásené a neohlásené návštevy na mieste s cieľom overiť správne plnenie akčného plánu. V prípade závažných nedostatkov musí Komisia bezodkladne informovať Radu.

Týmto nie je dotknutá právomoc Komisie začať konanie vo veci porušenia v každej fáze hodnotenia. Členský štát môže porušiť acquis , napr. keď odmietne vstup osobám, ktoré majú platné schengenské víza vydané iným členským štátom. V takýchto prípadoch nie je ohrozená vnútorná bezpečnosť členského štátu, porušuje sa však právo Únie.

Integrácia schengenského acquis do rámca Európskej únie

Vzhľadom na povinnosti Komisie vyplývajúce zo zmluvy je pre Komisiu dôležité, aby sa ujala schengenského procesu hodnotenia s cieľom posúdiť správnosť uplatňovania acquis po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach. Príspevok expertov z členských štátov je však tiež dôležitý, aby sa mohlo overiť vykonávanie na mieste a zároveň zachovať vzájomná dôvera medzi členskými štátmi.

Náklady na účasť expertov z členských štátov sa pokryjú z rozpočtu EÚ.

- Existujúce predpisy v oblasti návrhu

Rozhodnutie výkonného výboru o zriadení Stáleho výboru Schengenského vykonávacieho dohovoru (SCH/Com-ex (98) 26 Def zo 16. 9. 1998).

- Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je v súlade s platnými politikami a cieľmi Európskej únie, najmä s cieľom vytvoriť a zachovať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Od roku 1999 sa v rámci pracovnej skupiny pre schengenské hodnotenie v Rade uskutočnilo niekoľko diskusií s cieľom zefektívniť schengenský hodnotiaci mechanizmus. Skupina napríklad súhlasila, že obmedzí počet expertov, ktorí sa zúčastňujú na hodnoteniach. Táto dohoda však nie je právne záväzná a každý členský štát má stále právo vyslať na hodnotiacu návštevu experta, čo niekedy sťažuje zaistenie hladkého priebehu týchto návštev. Okrem toho sa diskutovalo aj o frekvencii a metodike hodnotení.

V apríli 2008 Komisia zorganizovala stretnutie expertov. Členské štáty súhlasili s posúdením nedostatkov, ktoré zistila Komisia. Členské štáty síce uznali potrebu zmeniť súčasný mechanizmus, niektoré z nich však vyjadrili pochybnosti o inštitucionálnej úlohe Komisie v novom schengenskom hodnotiacom mechanizme.

Návrhy z marca 2009 boli predmetom diskusie v príslušnej pracovnej skupine Rady v rámci troch zasadnutí venovaných všeobecnému konceptu a troch venovaných podrobnostiam návrhov[7]. Európsky parlament návrhy 20. októbra 2009 zamietol[8] s odôvodnením, že Komisia mala Parlament zapojiť do procesu prijímania návrhov v rámci spolurozhodovania. Medzičasom skupina pre schengenské hodnotenie pokročila vo svojej práci na skvalitňovaní súčasných pracovných metód. Tento nový návrh zohľadňuje diskusie, ktoré sa viedli v Rade a v Európskom parlamente o návrhoch z marca 2009.

3. Právne aspekty návrhu

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Týmto nástrojom sa vytvára nový schengenský hodnotiaci mechanizmus s cieľom zabezpečiť transparentné, efektívne a dôsledné uplatňovanie schengenského acquis . Odráža aj zmeny v právnej úprave po integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie.

- Právny základ

- Článok 77 ods. 2 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ).V článku 77 sa stanovuje zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach ako konečný cieľ priestoru slobodného pohybu osôb v rámci Európskej únie, ako je stanovený v článku 26 ZFEÚ. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach musí byť sprevádzané sprievodnými opatreniami v oblasti vonkajších hraníc, vízovej politiky, Schengenského informačného systému, ochrany údajov, justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti protidrogových politík. Správne vykonávanie týchto opatrení umožňuje zachovanie priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Hodnotenie správneho vykonávania týchto opatrení preto slúži jedinému politickému cieľu, ktorým je zachovanie priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach.

- Subsidiarita a proporcionalita

V súlade so zásadou subsidiarity možno cieľ navrhovaného nariadenia, konkrétne zefektívnenie existujúceho schengenského hodnotiaceho mechanizmu, ktorý v súčasnosti patrí do zodpovednosti Rady, dosiahnuť len na úrovni EÚ.

Tento návrh zostáva v súčasnom rámci, pričom sa obmedzí počet zúčastňujúcich sa expertov a zvýši sa efektivita. Návrh nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jeho cieľa.

- Výber právneho nástroja

Hodnotiaci mechanizmus na zabezpečenie správneho uplatňovania práva EÚ si nemôže vzhľadom na svoju podstatu od členských štátov vyžadovať žiadne konanie na jeho transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov. Z tohto dôvodu je vybraným nástrojom nariadenie.

4. Vplyv na rozpočet

Vyplnený finančný výkaz tvorí prílohu k tomuto návrhu. Komisii, ktorá bude zodpovedná za nový schengenský hodnotiaci mechanizmus, bude potrebné poskytnúť primerané ľudské a finančné zdroje. Uhradia sa aj náklady vzniknuté vyslaním expertov z členských štátov.

5. Dodatočné informácie:

Dôsledky existencie rôznych protokolov pripojených k zmluvám a asociačným dohodám uzatvoreným s tretími krajinami

Právnym základom pre tento návrh je hlava V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uplatňuje sa teda systém „variabilnej geometrie“ uvedený v protokoloch o postavení Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska a v schengenskom protokole.

Tento návrh vychádza zo schengenského acquis . Vzhľadom na rôzne protokoly sa preto musia zohľadniť tieto dôsledky:

Spojené kráľovstvo a Írsko: Tento návrh stanovuje hodnotiaci mechanizmus s cieľom zachovať priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach, ktorého sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastňujú v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis , a rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis . Preto sa Spojené kráľovstvo a Írsko nezúčastnia na prijatí tohto nariadenia, nebudú ním viazané, a nebudú ani podliehať jeho uplatňovaniu.

Dánsko: Podľa Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní opatrení podľa hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo strany Rady s výnimkou „opatrení určujúcich tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo opatrení, ktoré sa vzťahujú na zavedenie jednotného formátu víz“.

Tento návrh vychádza zo schengenského acquis . Podľa článku 4 protokolu o postavení Dánska sa „Dánsko sa v lehote šiestich mesiacov po prijatí opatrenia Rady, ktoré predstavuje vývoj schengenského acquis [podľa ustanovení hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie] ... rozhodne, či transponuje toto opatrenie do svojho vnútroštátneho práva.

Dôsledky dvojfázového postupu pri implementácii nástrojov vychádzajúcich zo schengenského acquis pre Bulharsko, Cyprus a Rumunsko

V článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003[9] a v článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005[10] sa uvádza, že ustanovenia schengenského acquis a aktov, ktoré z neho vychádzajú alebo s ním akokoľvek inak súvisia a sú uvedené v prílohe I a prílohe II k týmto aktom, budú pre členské štáty záväzné a uplatniteľné od dátumu pristúpenia. Ustanovenia a akty, ktoré nie sú uvedené v prílohách, ale sú pre tieto členské štáty záväzné od dátumu pristúpenia, sa budú v týchto členských štátoch uplatňovať iba podľa príslušného rozhodnutia, ktoré Rada v tomto zmysle prijme v súlade s týmito článkami.

Ide o dvojfázový postup implementácie, pri ktorom sú určité ustanovenia schengenského acquis záväzné a uplatniteľné odo dňa pristúpenia k Únii, zatiaľ čo iné, obzvlášť tie, ktoré sú neoddeliteľne spojené s odstránením kontrol na vnútorných hraniciach, sú záväzné odo dňa pristúpenia, ale budú sa v nových členských štátoch uplatňovať až keď Rada prijme v tejto súvislosti rozhodnutie.

Tento nástroj špecifikuje, ako sa má zabezpečiť správne uplatňovanie acquis po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach.

Nórsko a Island: Pokiaľ ide o Nórsko a Island, tento návrh predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis [11].

Švajčiarsko: Pokiaľ ide o Švajčiarsko, tieto návrhy predstavujú vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [12].

Lichtenštajnsko: Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, tento návrh predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [13].

2010/0312 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. e),

so zreteľom na návrh Komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 294 zmluvy,

keďže:

(1) Schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach sa opiera o efektívne a účinné uplatňovanie sprievodných opatrení členskými štátmi v oblastiach vonkajších hraníc, vízovej politiky, Schengenského informačného systému, ochrany údajov, policajnej spolupráce, justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti protidrogových politík.

(2) Rozhodnutím výkonného výboru zo 16. septembra 1998[14] bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu. Stály výbor získal mandát aby, po prvé, stanovil, či kandidátsky štát splnil všetky podmienky na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach, a po druhé, zabezpečil správne uplatňovanie schengenského acquis štátmi, ktoré acquis už plne vykonávajú.

(3) Osobitný hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis je potrebný z dôvodu potreby zabezpečiť vysokú úroveň jednotných noriem pri uplatňovaní schengenského acquis v praxi a z dôvodu potreby zachovať vysokú úroveň vzájomnej dôvery medzi tými členskými štátmi, ktoré sú súčasťou priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Takýto mechanizmus by mal byť založený na úzkej spolupráci medzi Komisiou a týmito členskými štátmi.

(4) Komisia bola v Haagskom programe[15] vyzvaná, aby po dokončení odstraňovania kontrol na vnútorných hraniciach predložila návrh na doplnenie existujúceho schengenského hodnotiaceho mechanizmu o dozorný mechanizmus, čím sa zabezpečí plná účasť expertov členských štátov a zahrnutie neohlásených návštev.

(5) V štokholmskom programe[16] sa počíta s tým, že „hodnotenie schengenského priestoru bude mať aj naďalej kľúčový význam, a preto by sa malo skvalitniť prostredníctvom posilnenia úlohy agentúry Frontex v tejto oblasti“.

(6) Hodnotiaci mechanizmus vytvorený v roku 1998 by sa mal preto zrevidovať, pokiaľ ide o druhú časť mandátu poskytnutého stálemu výboru. Prvá časť mandátu poskytnutého stálemu výboru by sa mala naďalej uplatňovať tak, ako je stanovené v časti I rozhodnutia zo 16. septembra 1998.

(7) Skúsenosti nadobudnuté počas predchádzajúcich hodnotení ukazujú, že je potrebné zachovať koherentný hodnotiaci mechanizmus pokrývajúci všetky oblasti schengenského acquis okrem tých oblastí, v prípade ktorých už existuje osobitný hodnotiaci mechanizmus v rámci práva EÚ.

(8) Členské štáty by mali byť úzko zapojené do hodnotiaceho procesu. Opatrenia na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať s použitím riadiaceho postupu podľa článku 4 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu.

(9) Hodnotiaci mechanizmus by mal stanoviť transparentné, účinné a jasné pravidlá týkajúce sa metodiky, ktorá sa má uplatňovať na hodnotenia, využívania vysoko kvalifikovaných expertov pre návštevy na mieste a následných opatrení v súvislosti so zisteniami hodnotení. Metodika by mala najmä obsahovať ustanovenia o neohlásených návštevách na mieste ako doplnenie ohlásených návštev na mieste, najmä pokiaľ ide o hraničné kontroly a víza.

(10) Hodnotiaci mechanizmus by mal zahŕňať aj overenie príslušných právnych predpisov týkajúcich sa zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach a kontrol v rámci vnútroštátneho územia. Vzhľadom na osobitný charakter týchto ustanovení, ktoré nemajú vplyv na vnútornú bezpečnosť členských štátov, by danými návštevami na mieste mala byť poverená výlučne Komisia.

(11) Pri hodnotení by sa osobitná pozornosť mala venovať otázke základných práv pri uplatňovaní schengenského acquis .

(12) Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie[17] (ďalej len „Frontex“) by mala podporovať vykonávanie mechanizmu, najmä v oblasti analýzy rizík týkajúcej sa vonkajších hraníc. Tento mechanizmus by sa mal tiež opierať o odborné znalosti agentúry v oblasti vykonávania ad hoc návštev na mieste na vonkajších hraniciach.

(13) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby experti, ktorí sú k dispozícii pre návštevy na mieste, mali potrebné skúsenosti a aby na tento účel absolvovali osobitnú odbornú prípravu. Príslušné inštitúcie (napr. Frontex) by mali poskytnúť primeranú odbornú prípravu a členským štátom by sa mali poskytnúť finančné prostriedky na iniciatívy zamerané na osobitnú odbornú prípravu v oblasti hodnotenia schengenského acquis , a to prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov a ich ďalším rozvojom.

(14) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko na prijatí tohto nariadenia nezúčastňuje, a preto ním nie je viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže toto nariadenie predstavuje vývoj schengenského acquis v zmysle hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Dánsko by sa v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu malo rozhodnúť v lehote šiestich mesiacov od prijatia tohto nariadenia, či ho bude implementovať do svojho vnútroštátneho práva.

(15) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [18] . Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(16) Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis , na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [19]. Írsko sa preto nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17) Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis [20].

(18) Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [21].

(19) Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [22].

(20) Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý vychádza zo schengenského acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(21) Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý vychádza zo schengenského acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005,

(22) Experti z Cypru, Bulharska a Rumunska by sa však mali zúčastňovať na hodnotení všetkých častí schengenského acquis ,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovuje vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu na overenie uplatňovania schengenského acquis v členských štátoch, v ktorých sa v plnej miere uplatňuje schengenské acquis .

Experti z členských štátov, ktorí v súlade s príslušným aktom o pristúpení ešte neuplatňujú schengenské acquis v plnej miere, by sa napriek tomu mali zúčastňovať na hodnotení všetkých častí tohto acquis .

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia,

„schengenské acquis “ znamená ustanovenia schengenského acquis , ako boli integrované do rámca Európskej únie Protokolom k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, spoločne s aktmi, ktoré z neho vychádzajú alebo s ním inak súvisia.

Článok 3

Zodpovednosti

1. Komisia zodpovedá za vykonávanie tohto hodnotiaceho mechanizmu v úzkej spolupráci s členskými štátmi a za podpory európskych orgánov, ako je uvedené v tomto nariadení.

2. Členské štáty spolupracujú s Komisiou, aby jej umožnili vykonávať úlohy, ktorými je poverená na základe tohto nariadenia. Členské štáty spolupracujú s Komisiou aj počas prípravnej fázy hodnotenia, fázy návštev na mieste, predkladania správ a fázy následných opatrení po hodnotení.

Článok 4

Hodnotenia

Hodnotenia môžu pozostávať z dotazníkov a návštev na mieste. Oba spôsoby môžu byť doplnené prezentáciami hodnoteného členského štátu o oblasti, ktorá je predmetom hodnotenia. Návštevy na mieste a dotazníky sa môžu využívať oddelene alebo v kombinácii vo vzťahu ku konkrétnym členským štátom a/alebo oblastiam. Návštevy na mieste môžu byť ohlásené alebo neohlásené.

Článok 5

Viacročný program

1. Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 vypracuje viacročný program hodnotenia na obdobie piatich rokov, a to najneskôr do šiestich mesiacov pred začiatkom ďalšieho päťročného obdobia.

2. Viacročný program bude obsahovať zoznam členských štátov, ktoré majú byť každý rok hodnotené. Každý členský štát bude hodnotený aspoň raz počas každého päťročného obdobia. Poradie hodnotenia členských štátov vychádza z analýzy rizík a zohľadňuje migračné tlaky, vnútornú bezpečnosť, čas, ktorý uplynul od posledného hodnotenia, a vyváženosť medzi rôznymi časťami schengenského acquis , ktoré sa majú hodnotiť.

3. Viacročný program sa môže v prípade potreby upraviť v súlade s postupom uvedeným v odseku 1.

Článok 6

Analýza rizík

1. Agentúra Frontex najneskôr do 30. septembra každého roka predloží Komisii analýzu rizík, v ktorej zohľadní migračný tlak a uvedie odporúčania pre priority hodnotení v nadchádzajúcom roku. V odporúčaniach sa uvedú osobitné časti vonkajších hraníc a osobitné hraničné priechody, ktoré sa majú v nadchádzajúcom roku v rámci viacročného programu hodnotiť. Komisia sprístupní túto analýzu rizík členským štátom.

2. Agentúra Frontex v lehote uvedenej v ods. 1 predloží Komisii osobitnú analýzu rizík s odporúčaniami pre priority hodnotení, ktoré sa majú vykonať prostredníctvom neohlásených návštev na mieste v nadchádzajúcom roku. Tieto odporúčania môžu zahŕňať akýkoľvek región alebo osobitnú oblasť a obsahujú zoznam aspoň desiatich osobitných častí vonkajších hraníc a desiatich osobitných hraničných priechodov.

Článok 7

Dotazník

1. Komisia zašle členským štátom, ktoré majú byť v nadchádzajúcom roku hodnotené, štandardný dotazník, a to najneskôr do 15. augusta predchádzajúceho roku. Štandardné dotazníky sa týkajú relevantných právnych predpisov a organizačných a technických prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na vykonávanie schengenského acquis , ako aj štatistických údajov pre každú oblasť hodnotenia.

2. Členské štáty poskytnú Komisii svoje odpovede na dotazník do šiestich týždňov od jeho doručenia. Komisia sprístupní tieto odpovede ostatným členským štátom.

Článok 8

Ročný program

1. Po zohľadnení analýzy rizík poskytnutej agentúrou Frontex podľa článku 6, odpovedí na dotazník podľa článku 7 a v prípade potreby iných relevantných zdrojov vypracuje Komisia najneskôr do 30. novembra predchádzajúceho roka ročný program hodnotenia. V programe sa môže stanoviť hodnotenie týchto oblastí:

- uplatňovanie acquis alebo jeho častí jedným členským štátom, ako sa uvádza vo viacročnom programe;

a okrem toho, ak to bude potrebné:

- uplatňovanie osobitných častí acquis v niekoľkých členských štátoch (tematické hodnotenia);

- uplatňovanie acquis skupinou členských štátov (regionálne hodnotenia).

2. V prvej časti tohto programu, ktorý sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2, sa uvedie zoznam členských štátov, ktoré majú byť hodnotené v nadchádzajúcom roku v súlade s viacročným programom. V tejto časti programu sa uvedie zoznam oblastí, ktoré sa majú hodnotiť, a uvedú sa tu aj návštevy na mieste.

3. V druhej časti programu vypracovanej Komisiou sa uvedie zoznam neohlásených návštev na mieste, ktoré sa majú vykonať v nadchádzajúcom roku. Táto časť sa považuje za dôvernú a neoznamuje sa členským štátom.

4. Viacročný program sa môže v prípade potreby upraviť v súlade s odsekmi 2 a 3.

Článok 9

Zoznam expertov

1. Komisia vytvorí zoznam expertov určených členskými štátmi pre účasť na návštevách na mieste. Tento zoznam sa oznámi koordinačnej skupine.

2. Členské štáty označia oblasti odborných znalostí každého experta podľa oblastí uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu. Členské štáty oznámia Komisii čo najskôr všetky zmeny týchto údajov.

3. Členské štáty uvedú, ktorí experti môžu byť k dispozícii pre neohlásené návštevy na mieste v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 10 ods. 5.

4. Experti disponujú primeranou kvalifikáciou vrátane dobrých teoretických vedomostí a praktických skúseností v oblastiach zahrnutých do hodnotiaceho mechanizmu, ako aj dôkladnými znalosťami zásad hodnotenia, postupov a techník, a sú schopní účinne komunikovať v spoločnom jazyku.

5. Členské štáty zabezpečia, aby nimi určení experti spĺňali požiadavky uvedené v predchádzajúcom odseku a uvedú, akú odbornú prípravu títo experti absolvovali. Členské štáty okrem toho zabezpečia, aby experti priebežne absolvovali odbornú prípravu, ktorá im umožní tieto požiadavky naďalej spĺňať.

Článok 10

Tímy zodpovedné za návštevy na mieste

1. Návštevy na mieste vykonávajú tímy vymenované Komisiou. Tímy tvoria experti vybraní zo zoznamu expertov uvedeného v článku 9 a úradníci Komisie. Komisia zabezpečí geografickú vyváženosť a odbornosť expertov v jednotlivých tímoch. Experti z členských štátov sa nesmú zúčastňovať na návšteve na mieste v členskom štáte, v ktorom sú zamestnaní.

2. Komisia môže vyzvať agentúru Frontex, Europol, Eurojust alebo iné príslušné európske orgány, aby si určili zástupcu, ktorý sa ako pozorovateľ zúčastní návštevy týkajúcej sa oblasti patriacej do pôsobnosti ich mandátu.

3. Počet expertov (vrátane pozorovateľov) zúčastňujúcich sa na hodnotiacich návštevách nesmie presiahnuť osem pre ohlásené návštevy na mieste a šesť pre neohlásené návštevy na mieste.

4. V prípade ohlásených návštev budú členské štáty, ktorých experti boli vymenovaní v súlade s ods. 1, informované Komisiou najneskôr štyri týždne pred plánovanou návštevou na mieste. Členské štáty do jedného týždňa potvrdia, či sú experti k dispozícii.

5. V prípade neohlásených návštev budú členské štáty, ktorých experti boli vymenovaní v súlade s ods. 1, informované Komisiou najneskôr jeden týždne pred plánovanou návštevou na mieste. Členské štáty do 48 hodín potvrdia, či sú experti k dispozícii.

6. Hlavnými expertmi v prípade návštevy na mieste sú úradník Komisie a jeden expert z členského štátu, ktorý je ešte pred konaním návštevy na mieste určený spoločne členmi tímu expertov.

Článok 11

Vykonávanie návštev na mieste

1. Tímy návštev na mieste podniknú všetky potrebné prípravné činnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť, presnosť a dôslednosť návštev na mieste.

2. Dotknutému členskému štátu sa konanie návštevy oznámi:

- aspoň dva mesiace pred uskutočnením ohlásenej návštevy na mieste;

- aspoň 48 hodín pred uskutočnením neohlásenej návštevy na mieste.

3. Každý člen tímu návštevy na mieste má doklad, ktorý ho oprávňuje vykonávať v mene Európskej únie návštevy na mieste.

4. Dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa tímy expertov mohli priamo obrátiť na príslušné osoby. Zabezpečí prístup tímu do všetkých oblastí, priestorov a k dokumentom potrebným na vykonanie hodnotenia. Tento členský štát tiež zabezpečí, aby tím mohol vykonávať svoj mandát s cieľom overiť činnosti v hodnotených oblastiach.

5. Dotknutý členský štát pomáha tímu pri plnení jeho úloh všetkými prostriedkami, ktoré má v rámci svojich zákonných právomocí k dispozícii.

6. V prípade ohlásených návštev na mieste Komisia vopred poskytne príslušnému členskému štátu mená expertov v tíme. Tento členský štát uvedie kontaktný bod pre praktické záležitosti návštevy na mieste.

7. Členské štáty sú zodpovedné za vybavenie všetkých potrebných záležitostí týkajúcich sa cesty a ubytovania svojich expertov. Náklady na cestu a ubytovanie expertov zúčastnených na návšteve hradí Komisia.

Článok 12

Overenie voľného pohybu osôb na vnútorných hraniciach

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 10, tímy neohlásených návštev na mieste, ktoré majú overiť neexistenciu kontrol na vnútorných hraniciach, sú zložené len z úradníkov Komisie.

Článok 13

Hodnotiace správy

1. Po každom hodnotení sa vypracuje správa. Správa bude vychádzať zo zistení návštevy na mieste a/alebo z dotazníka.

6. Ak hodnotenie vychádza iba z dotazníka alebo neohlásenej návštevy, správu vypracuje Komisia.

7. V prípade ohlásenej návštevy správu vypracuje tím počas návštevy. Úradník Komisie preberá celkovú zodpovednosť za prípravu správy a za zabezpečenie jej úplnosti a kvality. V prípade nesúhlasu sa tím snaží dosiahnuť kompromis. Nesúhlasné stanoviská sa môžu zahrnúť do správy.

2. V správe sa podľa potreby analyzujú kvalitatívne, kvantitatívne, prevádzkové, administratívne a organizačné aspekty a uvedú sa v nej akékoľvek nedostatky alebo slabé stránky zistené počas hodnotenia. Správa obsahuje odporúčania na vykonanie nápravných opatrení a termíny pre ich splnenie.

3. Pre každé zo zistení správy sa uplatní jedna z nasledujúcich klasifikácií:

8. v súlade;

9. v súlade, ale je potrebné zlepšenie;

10. nie je v súlade.

4. Komisia poskytne správu dotknutému členskému štátu do šiestich týždňov od návštevy na mieste alebo prijatia odpovedí na dotazník. Tento členský štát predloží svoje pripomienky k správe do dvoch týždňov.

5. Expert Komisie predloží správu a odpoveď členského štátu výboru zriadenému podľa článku 15. Členské štáty budú vyzvané, aby sa vyjadrili k odpovediam na dotazník, správe a k vyjadreniu dotknutého členského štátu.

Odporúčania týkajúce sa klasifikácie zistení uvedenej v ods. 3 prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2.

Do jedného mesiaca od prijatia správy predloží dotknutý členský štát Komisii akčný plán na odstránenie zistených nedostatkov.

Po konzultácii s tímom expertov predloží Komisia svoje hodnotenie primeranosti akčného plánu výboru zriadenému podľa článku 15. Členské štáty budú vyzvané, aby poskytli pripomienky k akčnému plánu.

6. Do šiestich mesiacov od prijatia správy predloží dotknutý členský štát Komisii správu o vykonávaní akčného plánu a následne bude predkladať správu každé tri mesiace až do úplného splnenia akčného plánu. V závislosti od závažnosti zistených nedostatkov a od opatrení prijatých na ich odstránenie môže Komisia naplánovať ohlásené alebo neohlásené návštevy na mieste v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 s cieľom overiť vykonávanie akčného plánu. Komisia môže naplánovať aj vykonanie neohlásených návštev na mieste.

Komisia pravidelne informuje výbor zriadený podľa článku 15 o vykonávaní akčného plánu.

7. Ak návšteva na mieste odhalí vážne nedostatky, ktoré by mohli mať značný vplyv na celkovú úroveň bezpečnosti jedného alebo viacerých členských štátov, Komisia informuje o tejto skutočnosti čo najskôr Radu a Európsky parlament, a to z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť niektorého členského štátu.

Článok 14

Informácie citlivého charakteru

Tímy považujú akékoľvek informácie získané počas vykonávania svojich povinností za dôverné. Správy vypracované po návštevách na mieste sa klasifikujú ako dokumenty s obmedzeným prístupom. Komisia po porade s dotknutým členským štátom rozhodne, ktorá časť správy sa môže uverejniť.

Článok 15

Výbor

1. Komisii pomáha výbor zostavený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2. Ak sa uvádza odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 4, 7 a 8 rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 16

Prechodné ustanovenia

1. Prvý viacročný program podľa článku 5 a prvý ročný program podľa článku 8 sa vypracujú šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Dátum začatia oboch programov je jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2. Prvá analýza rizík, ktorú má vykonať agentúra Frontex v súlade s článkom 6, sa predloží Komisii najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3. Členské štáty určia svojich expertov v súlade s článkom 9 najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

Článok 17

Informovanie Európskeho parlamentu

Komisia informuje Európsky parlament o odporúčaniach, ktoré prijala v súlade s článkom 13 ods. 5.

Článok 18

Predkladanie správ Európskemu parlamentu a Rade

Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade ročné správy o hodnoteniach vykonaných podľa tohto nariadenia. Táto správa, ktorá sa uverejní, zahŕňa informácie o:

- hodnoteniach vykonaných počas predchádzajúceho roka a

- záveroch vyplývajúcich z jednotlivých hodnotení a o aktuálnom stave opatrení na odstránenie nedostatkov.

Článok 19

Zrušujúce ustanovenie

Časť II rozhodnutia výkonného výboru zo 16. septembra 1998 o zriadení Stáleho výboru pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (SCH/Com-ex (98) 26 def) nazvaná „Vykonávací výbor pre štáty už uplatňujúce dohovor“ sa zrušuje jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 20

Rada môže rozhodnúť o vykonaní schengenského hodnotenia uvedeného v Aktoch o pristúpení uzatvorených po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia v súlade s týmto nariadením.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY, KTORÉ MAJÚ ROZPOČTOVÝ VPLYV LEN NA STRANU PRÍJMOV

1. NÁZOV NÁVRHU

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára hodnotiaci mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis

2. RÁMEC ABM/ABB

Príslušné oblasti politiky: priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (hlava 18)

Činnosti: Solidarita – Vonkajšie hranice, návrat, vízová politika a voľný pohyb osôb (kapitola 18.02)

3. ROZPOČTOVÉ RIADKY

3.1. Rozpočtové riadky [operačné riadky a súvisiace riadky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov:

V rámci kapitoly 18.02 (Solidarita – Vonkajšie hranice, návrat, vízová politika a voľný pohyb osôb) vytvorenie článku 18 02 07 nazvaného „Schengenské hodnotenie“*

*Rozpočtový riadok vytvorený v NR na rok 2011

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu

Začiatok akcie je naplánovaný na rok 2011 alebo 2012. Akcia bude stála.

3.3. Rozpočtové charakteristiky

Rozpočtový riadok | Druh výdavkov | Nové | Príspevky krajín pridružených k schengenskému priestoru | Príspevky kandidátskych krajín | Okruh finančného rámca |

Pozri 3.1 | Nepovinné | Dif[23]. | ÁNO | ÁNO | NIE | č. [3A] |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | Rok 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | n+4 | n+5 a nasl. | Spolu |

Operačné výdavky[24] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | p.m. | 0,562 | 0,730 | 0,730 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[25] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | p.m. | 0,562 | 0,730 | 0,730 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | p.m. | 0,562 | 0,730 | 0,730 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[26] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,122 | 0,610 | 0,854 | 0,854 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | p.m. | 0,065 | 0,097 | 0,097 |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu |

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 0,122 | 1,237 | 1,681 | 1,681 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 0,122 | 1,237 | 1,681 | 1,681 |

Údaje o spolufinancovaní

Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa spolufinancovanie realizuje zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky).

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n+1 | n+2 | n+3 | n+4 | n+5 a nasl. | Spolu |

…………………… | f |

VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f |

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním[27]. V prípade potreby sa finančné prostriedky na rok 2011 sprístupnia presunom v rámci kapitoly 18.02.

( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu finančného rámca.

( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[28] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného rámca).

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

Tento návrh je založený na schengenskom acquis , ako je uvedené v rozhodnutí Rady 1999/437/ES. Krajiny nepatriace do EÚ a pridružené k schengenskému acquis , Island a Nórsko[29], ako aj Švajčiarsko[30] a Lichtenštajnsko[31] tak prispievajú na náklady.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto)

Pred akciou [Rok n] | Stav po akcii |

Počet ľudských zdrojov spolu | 1 | 5 | 7 | 7 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Z dôvodu medzivládneho pôvodu schengenského acquis patrí súčasný schengenský hodnotiaci mechanizmus do kompetencie Rady. Výdavky, ktoré vznikli počas hodnotení, sa pokrývajú z vnútroštátneho rozpočtu príslušného členského štátu, ktorého experti sa zúčastňujú na hodnoteniach. Po integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie je potrebné poskytnúť aj právny rámec, v ktorom sa tieto hodnotenia môžu vykonávať. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s týmto mechanizmom, najmä náklady na účasť expertov členských štátov (náhrada cestovných výdavkov a nákladov na ubytovanie počas návštevy na mieste), sa preto budú hradiť z rozpočtu EÚ. Diéty expertov členských štátov sa naďalej hradia z rozpočtu príslušného členského štátu.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Únie, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Zachovanie schengenského priestoru ako priestoru slobodného pohybu bez kontrol na vnútorných hraniciach závisí od existencie účinného a efektívneho mechanizmu hodnotenia sprievodných opatrení. Je nevyhnutné prispôsobiť medzivládne schengenské hodnotenie rámcu EÚ, kde Komisia ako strážkyňa zmlúv preberá svoje povinnosti, pričom plne zabezpečuje účasť expertov z členských štátov s cieľom zachovať vzájomnú dôveru.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Celkovým cieľom je správne uplatňovanie schengenského acquis vo všetkých oblastiach sprievodných opatrení, čo umožňuje zachovať priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach.

Akcia 1: Hodnotenie prostredníctvom návštevy na mieste alebo na základe dotazníkov zahŕňajúcich tieto politické oblasti: vonkajšie hranice, víza, policajná spolupráca na vnútorných hraniciach, Schengenský informačný systém, ochrana údajov, drogy, justičná spolupráca v trestných veciach.

Ukazovateľ: Hodnotenie správneho uplatňovania acquis v správach (plne v súlade; v súlade, vyžaduje sa však zlepšenie; nie je v súlade).

Akcia 2: Hodnotenie prostredníctvom neohlásených návštev na mieste.

Ukazovateľ: Hodnotenie správneho uplatňovania acquis s cieľom odstrániť osobitné nedostatky. Po každej návšteve bude vypracovaná správa, v ktorej sa zhodnotí stupeň súladu s právom EÚ.

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

( Centralizované hospodárenie

( priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním právomocí na:

( výkonné agentúry

( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

( národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( s členskými štátmi

( s tretími krajinami

( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Poznámky:

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

V navrhovanom nariadení sa stanovuje vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu na overenie správneho uplatňovania schengenského acquis . Správne uplatňovanie acquis sa bude hodnotiť v hodnotiacej správe uvedením stupňa súladu. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na agentúru bez obmedzenia vzťahuje nariadenie (ES) č. 1037/1999.

8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 2011 | Rok 2012 | Rok 2013 | Rok 2014 | Rok n+4 | Rok n+5 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[34] (XX 01 01) | A*/AD | 1 | 4 | 6 | 6 |

B*, C*/AST | 1 | 1 | 1 |

Zamestnanci financovaní[35] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci[36] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 1 | 5 | 7 | 7 |

8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie

8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny)

( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť (1)

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok 2010

( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR (2 na rok 2012 a 1 na rok 2013).

( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia) (3).

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku.

Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia vyplývajúce zo záväzku Komisie, že do roku 2013 nebude žiadať o nové pracovné miesta, požadované ľudské zdroje sa zabezpečia z počtu zamestnancov, ktorí už boli poverení riadením programu a/alebo boli premiestnení v rámci GR, spolu s prípadným dodatočným pridelením pracovných miest, ktoré by mohli byť GR poverenému riadením poskytnuté v rámci každoročného postupu prideľovania.

8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok (číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros |

Technická a administratívna pomoc spolu |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | Rok 2011 | Rok 2012 | Rok 2013 | Rok 2014 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 1 | 5 | 7 | 7 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtový riadok) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,122 | 0,610 | 0,854 | 0,854 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci |

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 |

8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

Rok 2011 | Rok 2012 | Rok 2013 | Rok 2014 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie |

XX 01 02 11 03 Výbory[38] (riadiaci proces) | p.m. | 0,065 | 0,097 | 0,097 |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy |

2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | p.m. | 0,065 | 0,097 | 0,097 |

3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtový riadok) |

Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | p.m. | 0,065 | 0,097 | 0,097 |

Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume |

Spôsob výpočtu: 27 členov (1 z každého ČŠ) )* 600 EUR na osobu* 4 stretnutia v prvom roku a 6 stretnutí v nasledujúcich rokoch. |

[1] KOM(2009) 102 a KOM(2009) 105.

[2] KOM (2009) 665 v konečnom znení.

[3] Dokument Rady 17024/09, ktorý Európska rada prijala 10. a 11. decembra 2009.

[4] Na tento účel bolo potrebné vymedziť schengenské acquis (rozhodnutie Rady 1999/435/ES, Ú. v. ES L 176 z 10.7.1999, s. 1) a stanoviť právny základ v zmluvách pre každé ustanovenie alebo rozhodnutie, ktoré tvoria toto acquis (rozhodnutie Rady 1999/436/ES, Ú. v. ES L 176 z 10.7.1999, s. 17). Každé ustanovenie acquis získalo právny základ v prvom alebo treťom pilieri. Tie ustanovenia schengenského acquis , pre ktoré nemohol byť stanovený jeden právny základ (t. j. ustanovenia o SIS) sa považovali za súčasť tretieho piliera. Všetky zmeny a doplnenia tohto acquis musia mať správny právny základ podľa zmlúv.

[5] Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51.

[6] Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22.

[7] Dokumenty 11076/09, 11087/09, 13831/1/09 a 13832/09.

[8] A7-0034/2009.

[9] Ú. v. EÚ L 236, 23.10.2003, s. 33.

[10] Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 29.

[11] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[12] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[13] Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[14] Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 138.

[15] Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1 (bod 1.7.1).

[16] Dokument Rady 17024/09, ktorý Európska rada prijala 10. a 11. decembra 2009.

[17] Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

[18] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

[19] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

[20] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[21] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[22] Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3.

[23] Diferencované rozpočtové prostriedky (ďalej len „DRP“).

[24] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[25] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 príslušnej hlavy xx.

[26] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[27] Hodnotiaci mechanizmus sa bude naďalej vykonávať po finančnom roku 2013.

[28] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[29] Posledný pododsek článku 12 ods. 1 dohody uzavretej medzi Radou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36).

[30] Druhý pododsek článku 11 ods. 3 dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50).

[31] Článok 3 protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 3)

[32] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako šesť rokov, pridajte ďalšie stĺpce.

[33] Ako je uvedené v oddiele 5.3.

[34] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[35] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[36] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[37] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry.

[38] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.