[pic] | EURÓPSKA KOMISIA | Brusel, 8.10.2010 KOM(2010) 550 v konečnom znení 2010/0282 (COD) Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o podmienkach prístupu k verejne regulovanej službe, ktorú ponúka celosvetový satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (predložený Komisiou) DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008[1] sa určujú podmienky pokračovania dvoch európskych programov satelitnej navigácie (GALILEO a EGNOS). V ustanoveniach prílohy k nariadeniu sú vymedzené konkrétne ciele programu. Stanovuje sa v nich, že systém, ktorý sa zriadi v rámci programu GALILEO, ponúkne päť služieb vrátane „verejne regulovanej služby“ (Public Regulated Service, ďalej len „PRS“) určenej pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru kontinuity poskytovania služby. Uvádza sa v nich, že PRS používa odolné a šifrované signály. K službe PRS nemá široká verejnosť prístup a je výhradne určená Rade, Komisii, členským štátom, prípadne agentúram Európskej únie, tretím štátom a riadne oprávneným medzinárodným organizáciám. Jej používanie je potrebné kontrolovať z dôvodu bezpečnosti a ochrany, na rozdiel od ostatných nezabezpečených služieb, ktoré ponúknu dva európske systémy GNSS. Je preto nevyhnutné monitorovať používateľov pomocou prostriedkov, ako sú realizácia schvaľujúceho postupu, používanie šifrovacích kľúčov, akreditácia prijímačov atď. Navyše ide o službu, v rámci ktorej môžu byť jednotlivé aplikácie politicky a strategicky veľmi citlivé. Charakteristiky PRS si v právnych predpisoch vyžadujú presnú definíciu podmienok prístupu k PRS. Okrem toho ešte predtým, ako bolo prijaté nariadenie (ES) č. 683/2008, požiadala Rada pre dopravu vo svojich záveroch zo zasadnutia z 12. októbra 2006 Komisiu o aktívne pokračovanie prác na vývoji politiky prístupu k PRS, a to najmä s cieľom definovať podmienky, podľa ktorých členské štáty budú organizovať a riadiť svoje skupiny používateľov, na základe ukončených prípravných prác a s cieľom včasne prezentovať svoje návrhy, aby ich Rada mohla zvážiť a schváliť. Rada pre dopravu v tých istých záveroch pripomenula, že používanie PRS členskými štátmi bude voliteľné a prevádzkové náklady tejto služby budú znášať používatelia na nekomerčnom základe. Vzhľadom na konečné termíny realizácie rôznych mechanizmov kontroly a keď bude známy časový harmonogram na poskytovanie prvotných služieb, je nielen vhodné ale aj naliehavé určiť prostredníctvom právnych predpisov podmienky prístupu k PRS. 2. KONZULTÁCIE SO ZÚČASTNENÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU Hoci návrh textu formálne nebol predmetom hodnotenia vplyvu, i tak je výsledkom dôkladnej prípravnej práce, do ktorej boli zahrnuté rôzne subjekty zainteresované v PRS, najmä členské štáty, ktoré budú hlavnými odberateľmi tejto služby. A. DEFINOVANIE PROBLÉMU S cieľom vyhnúť sa nejasnostiam je najprv vhodné vykonať sémantické rozlíšenie medzi odberateľmi PRS, ktorými sú členské štáty, Rada a Komisia, prípadne agentúry Európskej únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie na jednej strane a používateľmi PRS, ktorými sú fyzické alebo právnické osoby riadne oprávnené odberateľmi PRS, ktorí majú v držbe alebo používajú prijímač PRS na strane druhej. Strany, ktoré spĺňajú podmienky prístupu k PRS, sú tieto: - Komisia, ktorá riadi všetky aspekty týkajúce sa bezpečnosti systémov podľa ustanovení článku 13 nariadenia (ES) č. 683/2008, - Rada, ktorá je zodpovedná najmä za realizáciu jednotnej akcie 2004/552/SZBP[2], - členské štáty, ktoré budú hlavnými odberateľmi PRS a ktorým je rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto návrhu, určené, - agentúra pre európsky GNSS zriadená nariadením (ES) č. xxx/2010, ktorá podľa článku 16 nariadenia (ES) č. 683/2008 a v súlade s usmerneniami, ktoré sformulovala Komisia, zabezpečuje bezpečnostnú akreditáciu európskych navigačných satelitných systémov, a zároveň prevádzkuje bezpečnostné stredisko Galileo. Konkrétne je toto bezpečnostné stredisko jediným partnerom Rady, pokiaľ ide o implementáciu pokynov v zmysle jednotnej akcie 2004/552/SZBP v súvislosti so všetkými odberateľmi a používateľmi PRS, - podniky, ktoré navrhujú alebo vyrábajú prijímače PRS a ktoré musia byť v súlade s normami akreditácie ustanovenými úradmi bezpečnostnej akreditácie, ktorú sú zriadené v rámci agentúry pre európsky GNSS. Bezpečnostné požiadavky súvisiace s používaním PRS sa priamo týkajú bezpečnosti Únie a jej členských štátov. Tvoria súčasť strategickej výzvy a zároveň sa týkajú zahraničnej politiky Únie. Vyžadujú vykonávanie rámca kontroly používateľov, čo predstavuje základný cieľ tohto návrhu. Tento rámec zahŕňa technické opatrenia, ako napríklad oprávnenie prostredníctvom šifrovacích kľúčov, a taktiež inštitucionálne opatrenia, akými sú postupy bezpečnostnej akreditácie alebo postupy v prípade krízy podľa jednotnej akcie 2004/552/SZBP. Je v ňom potrebné zohľadniť skutočnosť, že mnohí používatelia PRS môžu mať v závislosti od požadovaného využitia rôzne potreby alebo podliehajú rôznym požiadavkám, pokiaľ ide o ich spoľahlivosť. Je dôležité, aby sa rámec kontroly vykonával pred začiatkom prvotnej prevádzkovej fázy, ktorá je naplánovaná na rok 2014. Má existovať počas celej tejto fázy, teda počas niekoľkých desaťročí a jeho cieľom je najmä: - predvídať krízovú situáciu; to si vyžaduje trvalé a inštitucionalizované vzťahy medzi rôznymi verejnými a súkromnými subjektmi vrátane vhodného rozhodovacieho postupu; - presne stanoviť podmienky používania prijímačov PRS, najmä prostredníctvom účinného riadenia používateľov; - podrobne monitorovať činnosti podnikov zodpovedných za výrobu prijímačov PRS, najmä prostredníctvom zavedenia záväzných pravidiel výroby. Na dosiahnutie týchto cieľov je najmä vhodné presne určiť a formalizovať príslušnú zodpovednosť Rady, Komisie, členských štátov a všetkých ostatných verejných a súkromných zúčastnených strán. Je takisto potrebné určiť podmienky prípadného používania PRS medzinárodnými organizáciami alebo tretími štátmi a podmienky pre vývoz zariadenia PRS. Zdá sa, že riadenie rôznych skupín používateľov je takisto zásadným prvkom rámca, ktorý sa má zaviesť, najmä s cieľom čo najviac obmedziť negatívne účinky možného zlyhania jednej z týchto skupín. A napokon je veľmi dôležité stanoviť normy akreditácie a výroby, ktorými sa budú riadiť výrobcovia prijímačov PRS a zabezpečiť ich kontrolu zo strany Európskej únie. Výrobcovia musia byť nielen schopní vyrábať prijímače s vysokou úrovňou bezpečnosti, ale aj navrhnúť mechanizmy zabraňujúce ich kopírovaniu v prípade krádeže alebo straty. B. ZVOLENÝ PRÍSTUP A ALTERNATÍVNE RIEŠENIA Rôzne otázky týkajúce sa podmienok prístupu k PRS boli predmetom podrobných diskusií v rámci bezpečnostného výboru („GSB“), ktorý bol zriadený článkom 7 nariadenia Rady (ES) č. 876/2002[3] a zrušený článkom 23 nariadenia (ES) č. 683/2008. GSB bol vytvorený na riešenie otázok bezpečnosti týkajúcich sa systému GALILEO a skladal sa z jedného predstaviteľa z každého členského štátu Európskej únie a jedného predstaviteľa Komisie. V skutočnosti teda združoval niekoľkých expertov v rámci Európskej únie, ktorí mali potrebné znalosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany takých komplexných systémov, ako je systém GALILEO. Nahradila ho skupina expertov Komisie[4]. V rámci GSB sa v rokoch 2006 a 2007 uskutočnili štyri „semináre PRS“, pričom každého z nich sa zúčastnila šesťdesiatka expertov z členských štátov. Podrobné diskusie boli zamerané na celok problémov bezpečnosti súvisiacich s používaním PRS, najmä na technické otázky a charakteristiky, inštitucionálne mechanizmy, ktoré sa majú zaviesť, časový harmonogram tohto zavedenia, rozsah používania PRS atď. V rámci tejto série seminárov sa dospelo ku konsenzu medzi účastníkmi, pokiaľ ide o potrebu urýchlene zaviesť vhodný regulačný rámec, všeobecné zásady podmienok prístupu k PRS, bezpečnostné normy, ktoré sa majú zabezpečiť v rámci technického plánu a rôzne etapy ich zavedenia. Návrh textu zohľadní výsledky týchto činností. Výsledky sa pretvoria do právnej podoby a prispôsobia sa novej schéme riadenia európskych programov satelitnej navigácie stanovenej nariadením (ES) č. 683/2008. Hlavné prvky návrhu sú uvedené ďalej v texte v bode 3. Sú založené na spoločnom presvedčení všetkých členských štátov, že pokiaľ ide o podmienky prístupu k PRS, musia sa dodržiavať minimálne bezpečnostné normy a spoločné schvaľovacie postupy vo všetkých členských štátoch s cieľom zaistiť vysoký stupeň bezpečnosti. Je potrebné poznamenať, že text sa nevenuje otázke povahy používania PRS, ktorá je ponechaná na samostatnom rozhodnutí každého členského štátu, ale určujú sa v ňom spoločné kritériá umožňujúce odberateľom PRS zvoliť si bezpečným spôsobom svojich používateľov. V rámci zvoleného riešenia sa technické funkcie priamo spojené s infraštruktúrou centralizujú na európskej úrovni prostredníctvom činností bezpečnostného strediska využívaného agentúrou pre európsky GNSS, zatiaľ čo na vnútroštátnej úrovni sú funkcie kontroly odberateľov a používateľov decentralizované s cieľom zohľadniť miestne obmedzenia. Stanovené právne mechanizmy zabezpečujú súdržnosť medzi dvoma úrovňami funkcií a harmonizáciou prijímania rozhodnutí, najmä prostredníctvom minimálnych spoločných noriem, ktoré musia všetky strany dodržiavať. Je potrebné zdôrazniť, že v priebehu prípravných prác vykonaných GSB a v rámci „seminárov PRS“ sa náležite zohľadnili všetky možné riešenia. Nakoniec sa zvolilo riešenie, ktoré najlepšie spĺňalo záujmy Európskej únie a členských štátov, a zároveň požiadavky v oblasti ochrany a bezpečnosti. Viacero alternatívnych riešení sa zamietlo. Napríklad: - žiadne opatrenia. Okrem toho, že toto riešenie nezodpovedá záverom Rady prijatým 12. októbra 2006, v praxi by to znamenalo úplne prestať používať PRS, čo by takisto bolo v rozpore s ustanoveniami prílohy k nariadeniu (ES) č. 683/2008. Ani Komisia, ktorá zodpovedá za bezpečnosť systému, ani Rada, ktorá zodpovedá za realizáciu jednotnej akcie 2004/552/SZBP, a predovšetkým ani členské štáty nemôžu vážne uvažovať o využívaní PRS bez toho, aby bol vopred určený rámec, ktorý by zaručoval vysoký stupeň bezpečnosti jeho používania, - neexistujúca kontrola používateľov PRS zo strany členských štátov. Toto riešenie takisto nebolo v súlade s vysokou úrovňou bezpečnosti, ktorá sa pre PRS požaduje. Neuvažuje sa o ňom vzhľadom na citlivosť oblasti, ktorá má dosah na bezpečnostnú politiku členských štátov a Európskej únie, - plne centralizované riadenie, na úrovni Európskej únie, všetkých noriem a postupov schvaľovania, akreditácie a kontroly týkajúcich sa podmienok prístupu k PRS, a najmä pokiaľ ide o výrobu a distribúciu prístupových kľúčov. Toto riešenie sa ukázalo ako negatívne pre vývoj trhov súvisiacich s používaním PRS a v rozpore so zásadou subsidiarity. Únia v súčasnosti nemá potrebné technické schopnosti na to, aby sama zabezpečovala takéto centralizované riadenie, hoci časom by mohla získať know-how v oblasti akreditácie, vďaka činnostiam agentúry pre európsky GNSS. Tieto schopnosti, najmä pokiaľ ide o šifrovacie súčasti, sú v súčasnosti sústredené v malom počte členských štátov. Únia tiež nemá k dispozícii nástroje, ktoré by umožňovali centralizované riadenie a kontrolu výroby prijímačov PRS, čo čiastočne predstavuje priemyselnú činnosť, ktorú môžu vykonávať iba členské štáty, pokiaľ ide o bezpečnostné hľadiská, - naopak plne decentralizované riadenie rovnakých prvkov na úrovni členských štátov. Aj toto riešenie sa zamietlo, keďže neumožňuje jednoducho určiť minimálne spoločné normy pre všetky členské štáty a navyše zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem s rovnakým stupňom náročnosti vo všetkých členských štátoch. V dôsledku toho je potrebné, aby orgány Únie určili spoločné normy a vykonávali dohľad nad ich dodržiavaním. Zvoleným riešením sa definitívne zriaďuje systém, ktorý najlepšie spája centralizované riadenie určitých prvkov na úrovni Únie, ak je takáto centralizácia možná a zároveň požadovaná, s decentralizovaným riadením iných prvkov v prípade, keď sa členské štáty javia ako najlepšie subjekty na ich vykonávanie, hoci infraštruktúra patrí Únii. C. DOSAH NA ČLENSKÉ ŠTÁTY A OSTATNÉ ZÚČASTNENÉ STRANY Rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto návrhu, môže mať dosah na členské štáty, orgány Európskej únie, medzinárodné organizácie, tretie krajiny a priemyselné podniky. Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sú v zásade prvé dotknuté a zainteresované do používania PRS, je vhodné zdôrazniť, že rozhodnutie bude mať dosah iba na tie členské štáty, ktoré si želajú používať PRS a nebude mať žiadny dosah, ani finančný, na tie štáty, ktoré si PRS používať neželajú. Členský štát, ktorý si želá používať PRS, musí predovšetkým určiť „príslušný orgán PRS“, správcu jeho používateľov, poprípade zaistiť výrobu prijímačov PRS a prípadne zabezpečiť dohľad nad dodržiavaním spoločných noriem pre výrobu prijímačov PRS na svojom území. Je potrebné poznamenať, že už existujúci subjekt v členskom štáte môže predstavovať „príslušný orgán PRS“. Aby mohla Komisia posúdiť potreby členských štátov v oblasti používania PRS, zaslala im v roku 2008 dotazník. Odpovede na tento dotazník, ktoré pre členské štáty nie sú v žiadnom prípade záväzné, sú zhrnuté v tabuľkách uvedených ďalej v texte. Neuvedené členské štáty na dotazník neodpovedali: [pic] [pic] Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že hoci sú rôzni potenciálni odberatelia PRS ponechaní na uvážení členského štátu, budú ich požiadavky v tejto oblasti splnené iba vtedy, ak spĺňajú stanovené minimálne bezpečnostné normy. Potreby členských štátov, ktoré tieto normy nedodržiavajú alebo čiastočne dodržiavajú, nie sú pokryté systémom PRS, ale otvorenou službou, ktorá ponúka rovnakú výkonnosť, pokiaľ ide o presnosť. Pre orgány Európskej únie sa v texte stanovia rovnaké obmedzenia používania ako pre členské štáty. Ak všeobecné zásady dohodnuté s členskými štátmi v rámci diskusií, ktoré predchádzali vypracovaniu návrhu, povoľujú úplné „európske“ používanie PRS, taktiež majú vplyv na rovnaké podmienky prístupu pre všetkých odberateľov. Príslušné orgány Únie, teda Rada, Komisia a prípadne agentúry Únie rozhodnú, či si želajú používať PRS a na aké účely. Rada a Agentúra pre európsky GNSS sa navyše vyzývajú, aby prijali osobitnú úlohu v rámci jednotnej akcie 2004/552/SZBP. Pokiaľ ide o medzinárodné organizácie a tretie krajiny, obmedzenia používania PRS vyplývajú z medzinárodných dohôd, ktoré musia vopred uzatvoriť s Európskou úniou, ak si želajú mať prístup k tejto službe. Majú minimálne rovnaké obmedzenia ako tie, ktoré platia pre členské štáty. Pokiaľ ide o priemyselné podniky, je dôležité uviesť, že obmedzeniam súvisiacim s dodržiavaním záväzných noriem podliehajú iba tie podniky, ktoré sa dobrovoľne rozhodli reagovať na výberové konanie týkajúce sa návrhu alebo výroby prijímačov PRS. Navyše, keďže PRS je nová služba bez ekvivalentu z minulosti, hospodársky dosah jej zriadenia môže byť iba pozitívny, i napriek obmedzeniam spojeným s bezpečnosťou. S podnikmi sa pri mnohých príležitostiach konzultovali podmienky používania PRS, najmä v súvislosti so štúdiou PACIFIC začlenenou do šiesteho rámcového programu pre výskum a vývoj. Z toho vyplýva, že podniky: - uznávajú osobitné bezpečnostné potreby PRS, - podporujú široké použitie PRS v oblastiach, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti, najmä v oblasti obrany a policajných činnostiach, - v oblasti obrany zdôrazňujú potrebu interoperability s vojenským signálom GPS, - v oblasti policajných činností vyzdvihujú kombináciu používania prijímačov PRS s inými zabezpečenými telekomunikačnými prostriedkami, - považujú za potrebné môcť vyvážať prijímače PRS do tretích krajín, ktoré majú oprávnenie stať sa odberateľmi PRS. Návrh textu neobsahuje prvky, ktoré sú v rozpore s prianiami podnikov, hoci sa v ňom stanovuje presne vymedzený rámec, ktorý zaručuje vysoký stupeň bezpečnosti, pokiaľ ide o podmienky výroby a používania prijímačov PRS stranami zo súkromného sektora. D. EXISTENCIA SKUTOČNÉHO KONSENZU Podľa uvedeného je návrh textu výsledkom dôkladných prípravných činností uskutočnených v rokoch 2006 a 2007, do ktorých boli zapojené rôzne strany zaujímajúce sa o PRS, najmä členské štáty, ktoré budú hlavnými odberateľmi PRS. Od roku 2007 prebiehali v rôznych orgánoch zodpovedných za bezpečnosť programov a systémov početné diskusie, ktorými sa iba potvrdil konsenzus dosiahnutý vzhľadom na rôzne zvolené riešenia v tomto návrhu. Tieto orgány, zložené zo zástupcov členských štátov, predstavujú predovšetkým skupinu odborníkov v oblasti bezpečnosti systémov európskeho GNSS a pracovnú podskupinu osobitne určenú pre PRS, ktorú vytvorila táto skupina odborníkov. Je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na svoju citlivosť sa otázky spojené s používaním PRS týkajú okrem bezpečnosti systémov aj bezpečnosti samotných členských štátov. Nie je teda politicky ani prakticky možné, aby zvolené riešenia neboli predmetom konsenzu medzi členskými štátmi. Využívanie jednotnej akcie 2004/552/SZBP, ktorá vychádza z pravidla jednomyseľnosti, je okrem toho výslovne stanovené v článku 11 návrhu, vo všetkých prípadoch, keď by mohla byť ohrozená bezpečnosť Európskej únie a jej členských štátov. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Návrh Komisie je právne založený na článku 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, bývalom článku 156 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Navyše má formu návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, keďže adresátmi sú samotné členské štáty. Obsahuje tieto hlavné opatrenia: - všeobecné zásady podmienok prístupu k PRS, najmä skutočnosť, že Rada, Komisia a členské štáty majú neobmedzený a nepretržitý prístup k PRS vo všetkých častiach sveta a že prístup agentúr Európskej únie, tretích krajín a medzinárodných organizácií k PRS si vyžaduje uzavretie dohody, - povinnosť odberateľov PRS určiť „príslušný orgán PRS“ na riadenie a kontrolu výroby, držby a používania prijímačov PRS a stanoviť minimálne spoločné normy, ktoré musia príslušné orgány PRS dodržiavať, - vymedzenie podmienok výroby a zabezpečenia prijímačov PRS, - ustanovenia o kontrole vývozu, kontrolných staníc rozmiestnených vo svete a uplatňovanie jednotných akcií v rámci „druhého piliera“. A napokon, hoci text môže mať dosah na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, musí sa prijať v rámci postupov stanovených Zmluvou o fungovaní Európskej únie na základe judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudku z 20. mája 2008 vo veci C-91/05 (Komisia Európskych spoločenstiev proti Rade Európskej únie) zvanej „ľahké zbrane“. 4. VPLYV NA ROZPOČET Návrh Komisie nemá žiadny priamy vplyv na rozpočet Európskej únie; najmä nezaväzuje Úniu k novej politike a rôzne kontrolné útvary Únie, na ktoré sa odvoláva, sa už zriadili inými právnymi textami. 5. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE Niektoré aplikácie služby PRS môžu mať na politickej a strategickej úrovni veľmi citlivý charakter. Návrh Komisie však nemá upravovať samotné potenciálne aplikácie PRS, ale podmienky prístupu k tejto službe. Návrh má skôr technický ako politický charakter. 2010/0282 (COD) Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o podmienkach prístupu k verejne regulovanej službe, ktorú ponúka celosvetový satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po predložení návrhu právneho predpisu parlamentom jednotlivých štátov, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[6], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, keďže: 1. V prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)[7] sa stanovuje, že konkrétne ciele programu Galileo majú zabezpečiť, aby sa signály vysielané systémom mohli využívať najmä na ponuku verejne regulovanej služby (ďalej len „PRS“) určenej pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby. 2. V záveroch zo zasadnutia z 12. októbra 2006 vyzvala Rada pre dopravu Komisiu o aktívne pokračovanie prác na vývoji politiky prístupu k PRS, a to najmä s cieľom definovať podmienky, podľa ktorých členské štáty budú organizovať a riadiť svoje skupiny používateľov, na základe prípravných prác a s cieľom včasne prezentovať svoje návrhy, aby ich Rada mohla zvážiť a schváliť. Rada pre dopravu v tých istých záveroch pripomenula, že používanie PRS členskými štátmi bude voliteľné a prevádzkové náklady tejto služby budú znášať používatelia na nekomerčnom základe. 3. Rada opakovane zdôraznila, že systém zriadený v rámci programu Galileo je civilný systém pod civilnou kontrolou, teda sa realizuje podľa civilných noriem na základe civilných požiadaviek a pod kontrolou inštitúcií Únie. 4. Medzi rôznymi službami, ktoré ponúkajú európske satelitné navigačné systémy je služba PRS najzabezpečenejšou a zároveň najcitlivejšou. Výhodou pre jeho odberateľov je skutočnosť, že musí byť zabezpečená kontinuita služby aj v najvážnejších krízových situáciách. Dôsledky porušenia bezpečnostných pravidiel počas využívania tejto služby nie sú obmedzené na príslušného používateľa, ale môžu sa dotknúť aj iných používateľov. Používanie a riadenie PRS predstavujú zároveň výzvu pre spoločnú zodpovednosť členských štátov, pokiaľ ide o bezpečnosť Európskej únie a bezpečnosť samotných členských štátov. V tejto súvislosti sa musí prístup k PRS prísne obmedziť na určité kategórie používateľov, ktorí budú podliehať neustálym kontrolám. 5. Je preto vhodné určiť podmienky prístupu k PRS a pravidlá jeho riadenia, a to najmä stanovením všeobecných zásad týkajúcich sa tohto prístupu, funkcií rôznych subjektov riadenia a kontroly, podmienok súvisiacich s výrobou a bezpečnosťou prijímačov, režimov kontroly vývozu. 6. Vzhľadom na všeobecné zásady prístupu k PRS, samotný účel tejto služby, ako aj jej charakteristiky stanovujú, že jej používanie je prísne vyhradené pre Radu, Komisiu, členské štáty, agentúry Únie a riadne oprávnené medzinárodné organizácie. Rada, Komisia a členské štáty môžu mať prístup voľný, neobmedzený a nepretržitý vo všetkých častiach sveta. Navyše sa musí každý členský štát samostatne rozhodnúť, kto bude oprávneným používateľom PRS a aké budú vyplývajúce použitia vrátane použití súvisiacich s bezpečnosťou v súlade s minimálnymi bezpečnostnými normami. 7. S cieľom podporiť používanie európskej technológie pre vládne zabezpečené aplikácie v oblasti satelitnej navigácie vo svetovom meradle, je vhodné stanoviť podmienky, podľa ktorých by mohli určité tretie krajiny a medzinárodné organizácie používať PRS, pričom dodržiavanie požiadaviek bezpečnosti by bolo v každom prípade prvoradé. 8. Vo všeobecnosti vykonajú Únia a členské štáty opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany systému zriadeného v rámci programu Galileo a technológií a zariadenia PRS s cieľom vyhnúť sa tomu, aby signály vysielané pre PRS používali neoprávnené fyzické alebo právnické osoby a aby sa zabránilo nepriateľskému používaniu PRS. 9. V tejto súvislosti je dôležité, aby členské štáty stanovili pravidlá o sankciách za porušenie ustanovení tohto rozhodnutia a zabezpečili ich uplatňovanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. 10. Pokiaľ ide o orgány riadenia a kontroly, zdá sa byť najlepším riešením, aby každý odberateľ určil jeden „príslušný orgán PRS“, ktorý by riadil a kontroloval používateľov, s cieľom zabezpečiť efektívne riadenie používania PRS, pričom sa zjednodušia vzťahy medzi rôznymi stranami, ktoré sú zodpovedné za bezpečnosť a zaručí sa stála kontrola používateľov (najmä národných používateľov) v súlade s minimálnymi spoločnými normami. Je potrebné poznamenať, že príslušný orgán PRS nemusí byť spojený s určitým členským štátom a že niekoľko rôznych odberateľov môže určiť ten istý príslušný orgán PRS. 11. Navyše jednou z úloh bezpečnostného strediska uvedeného v článku 16 písm. a) bode ii) nariadenia (ES) č. 683/2008 by malo byť zabezpečenie technického rozhrania medzi rôznymi zúčastnenými stranami zodpovednými za bezpečnosť PRS. 12. Rada sa takisto vyzýva, aby prijala úlohu v riadení PRS, a to prostredníctvom uplatňovania jednotnej akcie 2004/552/SZBP Rady z 12. júla 2004 o aspektoch fungovania Európskeho satelitného rádionavigačného systému, ktorý má vplyv na bezpečnosť Európskej únie[8] na jednej strane, a schválením medzinárodných dohôd, ktoré oprávňujú tretiu krajinu alebo medzinárodnú organizáciu na používanie PRS na druhej strane. 13. Pokiaľ ide o výrobu a bezpečnosť prijímačov, je v rámci bezpečnostných požiadaviek nevyhnutné zveriť túto úlohu iba členskému štátu, ktorý má prístup k PRS alebo spoločnostiam usadeným na území členského štátu s prístupom k PRS. Spoločnosť, ktorá vyrába prijímače, musí byť vopred riadne oprávnená agentúrou pre európsky GNSS stanovenou nariadením (ES) č. xxx/2010[9] a spĺňať pravidlá ustanovené akreditačným orgánom zriadeným v rámci tejto agentúry. Príslušný orgán PRS je zodpovedný za nepretržitú kontrolu súladu s akreditačnými normami vydanými akreditačným orgánom a zároveň s osobitnými technickými požiadavkami stanovenými v minimálnych spoločných normách. 14. Pokiaľ ide o kontrolu vývozu, je dôležité obmedziť vývoz vybavenia alebo technológií týkajúcich sa používania PRS mimo Európskej únie len na tie tretie krajiny, ktoré sú riadne oprávnené na prístup k PRS, pričom sa uplatňuje medzinárodná dohoda uzavretá Úniou. 15. Je vhodné oprávniť Komisiu, aby prijala delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na jednej strane, s cieľom určiť pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných informácií, pokiaľ ide o PRS a na druhej strane, aby mohla zmeniť minimálne spoločné normy. 16. Keďže cieľ tohto rozhodnutia, ktorým je určiť podmienky, podľa ktorých môžu mať členské štáty, Rada, Komisia, agentúry Únie a medzinárodné organizácie prístup k PRS nie je možné dostatočne realizovať na úrovni členských štátov, z dôvodu rozsahu akcie je vhodné ho realizovať na úrovni Únie, ktorá môže uskutočniť opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku nepresahuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Predmet úpravy Týmto rozhodnutím sa určujú podmienky, podľa ktorých môžu mať členské štáty, Rada, Komisia, agentúry Únie a medzinárodné organizácie prístup k verejne regulovanej službe (ďalej len „PRS“), ktorú ponúka globálny navigačný satelitný systém (GNSS) zriadený v rámci programu Galileo. Článok 2 Všeobecné zásady týkajúce sa prístupu k PRS 17. Odberatelia PRS sú Rada, Komisia a členské štáty, ako aj agentúry Únie, tretie krajiny a riadne oprávnené medzinárodné organizácie. 18. Rada, Komisia a členské štáty majú prístup k PRS neobmedzene a nepretržite vo všetkých častiach sveta. 19. Je na rozhodnutí Rady, Komisie a každého členského štátu, či bude členský štát využívať PRS. 20. Používatelia PRS sú fyzické alebo právnické osoby riadne oprávnené odberateľmi PRS, aby mali v držbe alebo používali prijímač PRS. 21. Rada a Komisia rozhodnú o kategóriách svojich zástupcov, ktorí sú oprávnení mať v držbe alebo používajú prijímač PRS v súlade s minimálnymi spoločnými normami uvedenými v článku 6 ods. 6. Členský štát, ktorý má prístup k PRS, sa samostatne rozhodne o kategóriách fyzických osôb, ktoré majú sídlo na jeho území a právnických osôb usadených na jeho území, ktoré sú oprávnené mať v držbe a používať prijímač PRS, ako aj o vyplývajúcom používaní v súlade s minimálnymi normami uvedenými v článku 6 ods. 6. Používanie môže zahŕňať použitie týkajúce sa bezpečnosti. 22. Agentúra Únie môže mať prístup k PRS iba v takom kontexte a za takých podmienok, aké sú uvedené v administratívnej dohode podpísanej medzi Komisiou a agentúrou. 23. Tretie krajiny a medzinárodné organizácie môžu mať prístup k PRS iba ak: 24. existuje dohoda o bezpečnosti medzi Európskou úniou na jednej strane a treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou na strane druhej, 25. a existuje dohoda medzi Európskou úniou na jednej strane a treťou krajinou alebo touto medzinárodnou organizáciou na strane druhej uzatvorená podľa postupu uvedeného v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorou sa stanovujú podmienky a podrobnosti používania PRS tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Článok 3 Povolenie k prístupu súvisiace s fungovaním systému Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 a s cieľom zabezpečiť plynulé fungovanie systému, majú oprávnenie na prístup k technológii PRS a oprávnenie mať v držbe alebo používať prijímače PRS rešpektujúc osobitné bezpečnostné pravidlá určené Komisiou a v prísnom súlade s pokynmi Komisie: - Komisia, keďže zohráva úlohu správkyne programu Galileo, - prevádzkovatelia systému zriadeného v rámci programu Galileo, striktne na účely súladu s ich špecifikáciou, - agentúra pre európsky GNSS s cieľom umožniť jej vykonávať zverené úlohy, - Európska vesmírna agentúra, striktne na účely výskumu, rozvoja a vývoja infraštruktúry. Článok 4 Ochrana utajovaných informácií 26. Členské štáty zaručia ochranu utajovaných informácií týkajúcich sa PRS. 27. Komisia stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 12, 13 a 14 pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných informácií súvisiacich s PRS, konkrétne tie informácie, ktoré sa týkajú potreby fyzických alebo právnických osôb získať prístup k utajovaným informáciám s cieľom umožniť im vykonávať ich príslušné funkcie alebo úlohy. Každý členský štát oznámi Komisii konkrétne ustanovenia, ktoré prijal na vykonávanie tohto odseku. 28. Ak sa ukáže, že údaje týkajúce sa PRS boli odhalené tretím stranám, ktoré nemajú oprávnenie na ich získanie, Komisia začne vyšetrovanie, informuje Radu a Parlament o výsledkoch takéhoto vyšetrovania a prijme príslušné opatrenia na nápravu dôsledkov tohto neoprávneného odhalenia. Článok 5 Sankcie Členské štáty určia sankcie, ktoré sa uplatňujú pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s týmto rozhodnutím. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Článok 6 Príslušný orgán PRS 29. Všetci odberatelia PRS, ktorí systém využívajú, určia príslušný orgán PRS. Viacerí odberatelia PRS môžu určiť spoločný príslušný orgán PRS. 30. Úlohou príslušného orgánu PRS určeného členským štátom je riadiť a kontrolovať výrobu, držbu a používanie prijímačov PRS fyzickými osobami, ktoré majú sídlo na území tohto členského štátu a právnickými osobami usadenými na území tohto členského štátu. 31. Úlohou príslušného orgánu PRS určeného Radou, Komisiou, agentúrou Únie alebo medzinárodnou organizáciou je riadiť a kontrolovať držbu a používanie prijímačov PRS príslušnými zástupcami týchto inštitúcií, agentúr a organizácií. 32. Odberateľ PRS môže určiť agentúru pre európsky GNSS, ktorá je prevádzkovateľom bezpečnostného strediska uvedeného v článku 16 písm. a) bode ii) nariadenia (ES) č. 683/2008 (ďalej len „bezpečnostné stredisko“) ako príslušný orgán PRS. 33. Držitelia a používatelia prijímačov PRS sú svojím príslušným orgánom PRS, od ktorého závisia, zoskupení do kategórií používateľov. Príslušný orgán PRS určí pre každú kategóriu používateľov práva prístupu k PRS. 34. Príslušné orgány PRS spĺňajú minimálne spoločné normy riadenia a kontroly držiteľov, používateľov a výrobcov prijímačov PRS. Tieto minimálne spoločné normy sú uvedené v prílohe. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 12, 13 a 14 čiastočne alebo úplne zmeniť a doplniť túto prílohu, aby zohľadnila vývoj programu, najmä po technickej stránke a vývoj potrieb v oblasti bezpečnosti. 35. Komisia za pomoci členských štátov a agentúry pre európsky GNSS zabezpečí, aby príslušné orgány PRS dodržiavali minimálne spoločné normy, najmä vykonaním auditov alebo inšpekcií. 36. V prípade, že príslušný orgán PRS nedodržiava minimálne spoločné normy, môže Komisia požadovať, aby tento orgán používal technické prostriedky agentúry pre európsky GNSS. Článok 7 Úloha bezpečnostného strediska Bezpečnostné stredisko zabezpečuje technické rozhranie medzi príslušnými orgánmi PRS, Radou jednajúcou v zmysle jednotnej akcie 2004/552/SZBP a kontrolnými strediskami. Informuje Komisiu o všetkých udalostiach, ktoré by mohli ovplyvniť dobré fungovanie PRS. Článok 8 Výroba a bezpečnosť prijímačov a bezpečnostných modulov 37. Každý členský štát, ktorý používa PRS, môže buď sám zabezpečiť alebo poveriť podniky so sídlom na území členského štátu, ktorý používa PRS, výrobou prijímačov PRS a príslušných bezpečnostných modulov. Rada alebo Komisia môžu poveriť členský štát, ktorý používa PRS, alebo podniky so sídlom na území členského štátu, ktorý používa PRS, výrobou prijímačov PRS a príslušných bezpečnostných modulov. 38. Subjekty uvedené v prvom odseku, ktoré sú poverené výrobou prijímačov PRS a príslušných bezpečnostných modulov, môžu vyrábať tieto zariadenia až potom, ako boli na tento účel riadne oprávnené akreditačným orgánom pre bezpečnosť európskych satelitných navigačných systémov zriadeným v rámci agentúry pre európsky GNSS. Oprávnenie na výrobu zariadenia majú obmedzenú platnosť a sú obnoviteľné. 39. Subjekty uvedené v prvom odseku, ktoré sú poverené výrobou prijímačov PRS a príslušných bezpečnostných modulov, dodržiavajú pravidlá stanovené akreditačným orgánom pre bezpečnosť európskych satelitných navigačných systémov zriadeným v rámci agentúry pre európsky GNSS, ktoré zahŕňajú najmä zásadu dvojitého hodnotenia bezpečnostných modulov, a zároveň minimálne spoločné normy uvedené v článku 6 ods. 6, pokiaľ sa týkajú ich činnosti. 40. V rámci svojich právomocí zabezpečia príslušné orgány PRS riadne dodržiavanie pravidiel a noriem uvedených v odseku 3. 41. Akreditačný orgán pre bezpečnosť európskych satelitných navigačných systémov môže kedykoľvek subjektu uvedenému v odseku 1 odobrať povolenie, ktoré mu udelil na výrobu prijímačov PRS a príslušných bezpečnostných modulov, ak sa zdá, že nie sú dodržané opatrenia stanovené v odseku 3. Článok 9 Kontrola vývozu Vývoz zariadenia alebo technológií spojených s používaním PRS mimo Únie, či už sa tieto zariadenia alebo technológie nachádzajú alebo nenachádzajú v zozname v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím[10], sa povoľuje iba v rámci dohôd uvedených v článku 2 ods. 7 alebo v rámci podmienok umiestnenia a fungovania referenčných staníc uvedených v článku 10. Článok 10 Referenčné stanice vybavené zariadením PRS Tretia krajina, na území ktorej je umiestnená referenčná stanica vybavená zariadením PRS a ktorá patrí do systému zriadeného v rámci programu Galileo, sa nepovažuje iba na základe tejto skutočnosti za odberateľa PRS. Komisia s touto treťou krajinou stanoví podmienky umiestnenia a fungovania referenčnej stanice vybavenej zariadením PRS. Článok 11 Uplatňovanie jednotnej akcie 2004/552/SZBP Vo všetkých prípadoch, kde by uplatňovanie tohto rozhodnutia mohlo ohroziť bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, sa uplatňujú postupy stanovené jednotnou akciou 2004/552/SZBP. Článok 12 Vykonávanie delegovania právomocí 42. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty uvedené v článkoch 4 a 6 na neurčitý čas. 43. Komisia delegovaný akt ihneď po prijatí oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade. 44. Právomoc prijímať delegované akty je udelená Komisii podľa podmienok stanovených v článkoch 13 a 14. Článok 13 Zrušenie delegovania právomocí 45. Delegovanie právomocí uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. 46. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup rozhodovania o zrušení delegovania právomocí, sa snaží informovať druhú inštitúciu a Komisiu v primeranej lehote pred prijatím konečného rozhodnutia o delegovaných právomociach, ktoré môžu podliehať zrušeniu, a o možných dôvodoch tohto zrušenia. 47. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí uvedených v danom rozhodnutí. Účinnosť nadobúda okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom spresní. Neovplyvňuje platnosť už účinných delegovaných aktov. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 14 Námietky voči delegovaným aktom 48. Európsky parlament a Rada môžu namietať proti delegovanému aktu v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia. Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predlžuje o jeden mesiac. 49. Ak do uplynutia tejto lehoty Európsky parlament ani Rada nevyjadria námietky proti delegovanému aktu, akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť v deň, ktorý je v ňom uvedený. Delegovaný akt môže byť uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím tejto lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom zámere nevzniesť námietky. 50. Ak Európsky parlament alebo Rada namieta proti delegovanému aktu, akt nenadobudne účinnosť. Inštitúcia, ktorá vyjadrí námietky, uvedie dôvody námietok proti delegovanému aktu. Článok 15 Nadobudnutie účinnosti Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Článok 16 Adresáti Toto rozhodnutie je určené členským štátom. V Bruseli [...] Za Európsky parlament Za Radu predseda predseda Príloha Minimálne spoločné normy, ktoré spĺňajú príslušné orgány PRS zodpovedné za riadenie a kontrolu držiteľov, používateľov a výrobcov prijímačov PRS. 51. Každý príslušný orgán PRS má prevádzkovú štruktúru tzv. platformu kontaktného bodu (POCP), ktorá je trvalo spojená s bezpečnostným strediskom. 52. Každý príslušný orgán PRS vykonáva v oblasti svojej právomoci tieto úlohy: 53. riadenie používateľov PRS, ktoré pokrýva najmä všetky technické a prevádzkové aspekty, konkrétne záznamy o bezpečnostných moduloch prijímačov PRS, 54. riadenie šifrovacích kľúčov, najmä ich objednávanie a dodávku, 55. sledovanie a riadenie elektromagnetických interferencií ovplyvňujúcich službu PRS, 56. riadenie všetkých udalostí ovplyvňujúcich bezpečnosť PRS, 57. hlasové výmeny a šifrované údaje, najmä s používateľmi a bezpečnostným strediskom, 58. riadenie rozhrania s používateľmi PRS. 59. Každý príslušný orgán PRS vypracuje podrobné prevádzkové predpisy, ktorými sa umožní riadne uplatňovanie tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o rôzne kategórie používateľov. 60. Každý príslušný orgán PRS má k dispozícii prostriedky umožňujúce zistiť, lokalizovať, zmierniť alebo neutralizovať elektromagnetickú interferenciu, najmä z rušenia alebo prekrývania, ktoré by sa mohli považovať za hrozbu pre systém alebo jeho služby. 61. Každý príslušný orgán PRS neustále informuje bezpečnostné stredisko o kategóriách používateľov, ktoré patria do jeho právomoci, ako aj o moduloch bezpečnosti spojených s každou kategóriou. 62. V prípade neúmyselného incidentu, ktorý ovplyvňuje bezpečnosť PRS, ako napríklad krádež alebo strata základného prijímača, použije príslušný orgán PRS prostriedky umožňujúce zistiť a napraviť takýto incident a oznámi to bezpečnostnému stredisku. 63. Príslušné orgány PRS uskutočnia hodnotenie rizík spojených s plnením svojich úloh a prijmú príslušné nápravné a preventívne opatrenia. 64. Pokiaľ ide o výrobu prijímačov PRS alebo bezpečnostných modulov, príslušné orgány PRS vychádzajú z technických podmienok a postupov, ktoré sú podrobne uvedené v týchto dokumentoch: 65. bezpečnostné požiadavky prijímača PRS (SSRS-PRS), 66. bezpečnostné požiadavky prepojenia prijímačov PRS (SSIRS-PRS), 67. koncepcia prevádzky prijímačov PRS (Conops-PRS), 68. prevádzkové postupy využívania zabezpečených prijímačov PRS (Secops-PRS), 69. profil ochrany bezpečnostného modulu PRS (PP-PRS-SM). 70. Príslušný orgán PRS nemôže meniť softvér alebo elektronické okruhy bezpečnostného modulu bez predchádzajúceho súhlasu bezpečnostného strediska. [1] Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo). [2] Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 30. Jednotná akcia Rady 2004/552/SZBP z 12. júla 2004 o aspektoch fungovania Európskeho satelitného rádionavigačného systému, ktorý má vplyv na bezpečnosť Európskej únie. [3] Ú. v. EÚ L 138, 21.5.2002, s. 1. Nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 z 21. mája 2002, ktorým sa zakladá spoločný podnik Galileo. [4] Ú. v. EÚ L 101, 21.4.2009, s. 22. Rozhodnutie Komisie z 20. apríla 2009, ktorým sa zriaďuje skupina expertov pre bezpečnosť európskych systémov GNSS. [5] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. [6] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. [7] Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1. [8] Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 30. [9] Ú. v EÚ L xxx, xx.xx.2010, s. xx. [10] Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.