[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 31.5.2010

KOM(2010)283 v konečnom znení

2010/0150 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nariadením (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009[1] sa ustanovil program na podporu oživenia hospodárstva v Európe (EEPO), a to udelením finančnej pomoci vo výške 3,98 mld. EUR do konca roka 2010. EEPO je finančným nástrojom, ktorého celkovým cieľom je podnecovať oživenie po kríze, ktorá zasiahla hospodárstvo EÚ, a zároveň posilňovať to, čo sa v rámci priorít politiky EÚ v oblasti energetiky už podarilo dosiahnuť, a síce bezpečnosť a diverzifikáciu dodávok energie, fungovanie vnútorného trhu s energiou a zníženie emisií skleníkových plynov. Tieto finančné prostriedky Spoločenstva sa pridelili trom podprogramom v oblasti projektov zameraných na plynárenskú infraštruktúru a infraštruktúru pre elektrickú energiu, projektov týkajúcich sa veternej energie na mori (OWE) a projektov zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS).

Komisia prijala rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci týkajúce sa podprogramov OWE a CCS 9. decembra 2009 a projektov v oblasti plynárenskej infraštruktúry a infraštruktúry pre elektrickú energiu 4. marca 2010. V správe Komisie z 27. apríla 2010[2]o vykonávaní EEPO sa odhaduje, že takmer cely balík finančných prostriedkov EEPO (3,98 mld. EUR) sa naviaže na konkrétny účel počas jari 2010. Suma vo výške približne 114 mil. EUR sa však v rámci nariadenia o EEPO prijatého 13. júla 2009 nenaviaže na konkrétny účel. V správe sa udáva, že sa neočakáva zmena tejto sumy, poznamenáva sa však, že jednému alebo viacerým navrhovateľom projektov sa z právnych, finančných alebo technických dôvodov nemusí podariť splniť niektoré špecifické podmienky vyplatenia grantov, takže v konečnom dôsledku môže byť objem finančných prostriedkov, ktoré sa v rámci nariadenia o EEPO prijatého 13. júla 2009 neviažu na konkrétny účel, vyšší. Výška neviazaných finančných prostriedkov bude známa do konca roka 2010.

Úspora energie je najpriamejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom, ktorý EÚ využíva na dosiahnutie svojich strategických cieľov v oblasti boja proti zmene klímy, zaistenia bezpečnosti dodávok energie a dosiahnutia udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rozvoj ďalších obnoviteľných zdrojov energie a propagácia energetickej účinnosti by v duchu stratégie pre udržateľný rast a pracovné príležitosti s názvom Európa 2020 prispeli k ekologickejšiemu rastu, vybudovaniu konkurencieschopného a udržateľného hospodárstva a vyriešeniu problematiky zmeny klímy. Podporou týchto politík Európa vytvorí nové pracovné miesta a ekologický trh príležitostí a zároveň napomôže rozvoj konkurencieschopného, bezpečného a udržateľného hospodárstva.

Hoci v projekciách rastu HDP sa vzhľadom na prvý polrok 2010 udáva mierne zlepšenie, predpovedaná miera rastu na rok 2010 zostáva v EÚ viac-menej nezmenená na úrovni 0,7 %. Číselné údaje z oblasti priemyselnej výroby a maloobchodného predaja sú popri iných údajoch naďalej len málo sľubné a investície zostávajú slabé. Na finančných trhoch takisto naďalej vládne nestabilita a neistota[3]. Ak k tomu pridáme slabý trh práce, je zrejmé, že v Európe ešte stále vládne hospodárska kríza, ktorá si vyžaduje, aby EÚ vykonala rýchle a účinné kroky, ktoré by boli v súlade s jej politickými cieľmi.

Zabezpečenie zvýšenej finančnej motivácie a technickej pomoci predstavuje kľúčový prvok na prekonávanie bariér v podobe vysokých počiatočných nákladov a nedostatku informácií a na podnietenie udržateľného zlepšenia v oblasti energetiky. Na trhu zviazanom vládnucou hospodárskou krízou a v čase, keď komerčné banky konajú obozretne, z čoho vyplýva nízka miera investícií, existujú ďalšie bariéry brániace financovaniu projektov na podporu tejto politickej oblasti. Skúsenosti z celej Európy ukazujú, ako môžu dobre zamerané a dobre koncipované politiky finančnej pomoci viesť k masívnemu zlepšeniu a ako môžu byť úspešné pri využití rozvojového potenciálu udržateľnej energetiky.

Investičná pomoc v oblasti udržateľnej energetiky dokáže byť najúčinnejšia a najprospešnejšia vtedy, keď sa zameriava na obecnú a miestnu úroveň. Energeticky účinná renovácia bytového fondu, decentralizované zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie a plány mobility v rámci miest sú činnosti, ktoré si vyžadujú veľké pracovné nasadenie kvalifikovaných pracovníkov, ktorých pracovné pozície nemožno premiestniť. Je to teda oblasť, ktorá je z hľadiska vytvárania pracovných miest veľmi intenzívna. Udržateľná energetika na miestnej úrovni popri tom v rozhodujúcej miere prispieva k iným politikám, ako napr. k sociálnej integrácii, zlepšeniu kvality života a zvýšeniu príťažlivosti miestnych spoločenstiev pre podniky a návštevníkov.

Technickou podporou a finančnou motiváciou sa v tejto súvislosti môže pomôcť v optimálnej miere pripraviť a mobilizovať existujúce štrukturálne fondy a Kohézny fond.

Európska komisia v druhom strategickom prieskume energetickej politiky[4] oznámila svoj zámer spustiť v spolupráci s Európskou investičnou bankou a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami (IFI) iniciatívu na financovanie udržateľnej energetiky, aby sa tak zriadili vhodné mechanizmy financovania masívneho vývoja energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie.

Poskytnutie finančnej pomoci prostredníctvom sprostredkovateľských finančných subjektov, ako napr. IFI, umožní najefektívnejšie využitie finančných prostriedkov EÚ a maximalizáciu ich vplyvu v krátkom období za dosiahnutia najvyššieho možného prínosu pre hospodársku činnosť a vytváranie pracovných miest. Prostredníctvom financovania technickej pomoci na vývoj projektov v kombinácii s inovatívnymi schémami finančnej motivácie (napr. zárukami, zvýhodnenými pôžičkami s priaznivými úrokovými sadzbami, zmiešanými nástrojmi a financovaním projektov) sa môže zaručiť vysoká miera pákového efektu medzi finančnými prostriedkami zo zdrojov EÚ a celkovými mobilizovanými investíciami.

Tieto skutočnosti sa vzali do úvahy pri koncipovaní tohto návrhu.

Navrhuje sa použiť neviazané finančné prostriedky podľa kapitoly II nariadenia o EEPO na vytvorenie jednoúčelového finančného nástroja, ktorý by v rámci iniciatívy na financovanie udržateľnej energetiky podporoval energetickú účinnosť a iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Finančný nástroj má podporovať vývoj financovateľných projektov zameraných na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie a uľahčiť financovanie investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, najmä v mestskom prostredí. S cieľom podporiť mnohé decentralizované investície sa ako príjemcovia určujú orgány verejnej správy na obecnej, miestnej a regionálnej úrovni. Táto koncepcia nadväzuje na úspech „Dohovoru primátorov a starostov“, ktorý podpísalo viac ako 1 600 regiónov a miest z celej Európy.

Projekty zamerané na udržateľnú energetiku, ktoré sa majú financovať, zahŕňajú verejné a súkromné stavby, energeticky veľmi účinné zariadenia na kombinovanú výrobu tepelnej a elektrickej energie (CHP), diaľkové vykurovacie/chladiace siete (najmä na energiu z obnoviteľných zdrojov), decentralizované obnoviteľné zdroje energie začlenené do miestneho prostredia, čistú mestskú dopravu a miestnu infraštruktúru, ako napr. inteligentné rozvodové siete, účinné osvetlenie ulíc a inteligentné meracie systémy.

Nástroj sa realizuje prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských finančných subjektov, ako napr. IFI. Výber sa uskutoční na základe preukázanej schopnosti sprostredkovateľských finančných subjektov využiť finančné prostriedky najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom. Sprostredkovateľské finančné subjekty zrealizujú finančné schémy, ktoré zaručujú vysokú mieru pákového efektu medzi finančnými prostriedkami EÚ a celkovými investíciami, aby sa tak významne zvýšil objem investícií v rámci EÚ. Dosiahnutie tohto pákového efektu sa považuje za nevyhnutný predpoklad poskytnutia finančnej pomoci. Sprostredkovateľské finančné subjekty sa budú riadiť transparentnými postupmi riadenia a vykazovania, aby sa tak Komisii umožnilo vykonávať presne vymedzený dohľad nad využitím finančných prostriedkov. Uvedeným sprostredkovateľským finančným subjektom sa neposkytnú žiadne iné finančné prostriedky, okrem poplatkov za riadenie alebo nákladov vzťahujúcich sa na zriadenie a realizáciu nástroja. Rokovania s IFI sa môžu realizovať paralelne s legislatívnym postupom, čo umožní skoré naviazanie finančných prostriedkov na konkrétny účel.

Nástroj sa v súlade s nariadením o EEPO obmedzuje na financovanie opatrení, ktoré majú rýchly, merateľný a podstatný vplyv na oživenie hospodárstva EÚ, na zvýšenie energetickej bezpečnosti a na zníženie emisií skleníkových plynov.

Pri výbere opatrení, ktoré sa budú prostredníctvom nástroja financovať, by sa mali plne uplatňovať kritériá stanovené v nariadení o EEPO prijatom 13. júla 2009. Medzi tieto kritériá patria: primeranosť a technická vhodnosť danej koncepcie, primeranosť finančného balíka, pripravenosť projektu, rozsah, v akom neprístupnosť finančných prostriedkov odďaľuje vykonávanie opatrenia a rozsah, v akom pomoc EEPO povzbudí verejné a súkromné financovanie, ako i sociálno-hospodárske a environmentálne vplyvy. Zemepisná vyváženosť projektov by sa ako podstatný prvok tiež mala zohľadniť.

Tento návrh plne zodpovedá vyhláseniu Komisie[5]uvedenému v odôvodnení 7 nariadenia o EEPO[6] , ktorým Komisia vyjadruje svoj zámer navrhnúť v prípade potreby pri predkladaní správy o vykonávaní tohto nariadenia v roku 2010 opatrenia, ktoré umožnia nové pridelenie neviazaných finančných prostriedkov na financovanie projektov v oblasti energetickej účinnosti a energií z obnoviteľných zdrojov.

2010/0150 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 1 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie[7],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[8],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[9],

po predložení návrhu parlamentom jednotlivých štátov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009[10] sa ustanovil program na podporu oživenia hospodárstva v Európe (EEPO), a to udelením finančnej pomoci vo výške 3,98 mld. EUR do konca roka 2010.

2. Časť týchto finančných prostriedkov nebude viazaná v rámci podprogramov stanovených v kapitole II nariadenia (ES) č. 663/2009.

3. Rozvoj ďalších obnoviteľných zdrojov energie a propagácia energetickej účinnosti by v duchu stratégie pre udržateľný rast a pracovné príležitosti s názvom Európa 2020 prispeli k ekologickejšiemu rastu, vybudovaniu konkurencieschopného a udržateľného hospodárstva a riešeniu problematiky zmeny klímy. Podporou týchto politík Európa vytvorí nové pracovné miesta a ekologický trh príležitostí a zároveň napomôže rozvoj konkurencieschopného, bezpečného a udržateľného hospodárstva.

4. Poskytnutie výraznejšej finančnej motivácie predstavuje kľúčový prvok na prekonávanie bariér v podobe vysokých počiatočných nákladov a na podnietenie udržateľného zlepšenia v oblasti energetiky. Investičná pomoc v oblasti udržateľnej energetiky dokáže byť najúčinnejšia a najprospešnejšia, keď sa zameriava na miestnu úroveň.

5. S cieľom využiť neviazané prostriedky podľa kapitoly II nariadenia (ES) č. 663/2009 by sa teda mal vytvoriť jednoúčelový finančný nástroj, ktorý by v rámci iniciatívy na financovanie udržateľnej energetiky[11] podporoval energetickú účinnosť a iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov. Finančný nástroj by mal podporovať vývoj projektov zameraných na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa môžu použiť ako záruky, a umožniť, aby orgány verejnej správy na miestnej a regionálnej úrovni mohli financovať programy investícií do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, najmä v mestskom prostredí.

6. S cieľom maximalizovať vplyv finančných prostriedkov EÚ v krátkom období by sa nástroj mal riadiť jedným alebo viacerými sprostredkovateľskými finančnými subjektmi, ako napr. medzinárodnými finančnými inštitúciami. Výber by sa mal uskutočniť na základe preukázanej schopnosti sprostredkovateľských finančných subjektov využiť finančné prostriedky najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom a za dosiahnutia najvyššej miery pákového efektu medzi finančnými prostriedkami EÚ a celkovými investíciami, aby sa tak významne zvýšil objem investícií v rámci EÚ.

7. Nástroj by sa v súlade s nariadením (ES) č. 663/2009 mal obmedzovať na financovanie opatrení, ktoré majú rýchly, merateľný a podstatný vplyv na oživenie hospodárstva EÚ, na zvýšenie energetickej bezpečnosti a na zníženie emisií skleníkových plynov. Pri výbere opatrení, ktoré sa budú prostredníctvom nástroja financovať, a hodnotení ich oprávnenosti na financovanie by sa mali plne uplatňovať kritériá stanovené v nariadení (ES) č. 663/2009 . Zemepisná vyváženosť projektov by sa ako podstatný prvok tiež mala zohľadniť.

8. Jednotlivé právne záväzky, ktorými sa vykonávajú rozpočtové záväzky, by sa mali prijať do 31. marca 2011, keďže je možné, že presná výška neviazaných prostriedkov bude známa až ku koncu roka 2010.

9. Z dôvodu naliehavej potreby riešiť hospodársku krízu a naliehavé energetické potreby Únie by mali byť výdavky oprávnené na financovanie už od 13. júla 2009, keďže mnohí uchádzači žiadali, aby boli výdavky oprávnené na financovanie už od dňa podania žiadosti o udelenie grantu, a to v súlade s článkom 112 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev.

10. Z dôvodu naliehavej potreby riešiť hospodársku krízu a naliehavé energetické potreby Európskej únie by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 663/2009

Nariadenie (ES) č. 663/2009 sa mení a dopĺňa takto:

11. Do článku 1 sa dopĺňa tento odsek 4:

„Týmto nariadením by sa malo umožniť vytvorenie finančných nástrojov na podporu iniciatív zameraných na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie.“

12. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:

„Jednotlivé právne záväzky podľa kapitoly II, na základe ktorých sa plnia rozpočtové záväzky prijaté v roku 2009 a 2010, sa prijmú do 31. decembra 2010. Jednotlivé právne záväzky podľa článku 22 sa prijmú do 31. marca 2011.“

13. Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22 Finančné prostriedky, ktoré nemožno do 31. decembra 2010 viazať podľa kapitoly II alebo ktoré sa v uvedenom časovom rámci stanú dostupnými

1. Prostriedky vo výške 114 mil. EUR, vzhľadom na ktoré sa podľa kapitoly II neprijmú žiadne individuálne právne záväzky, a prípadné iné prostriedky, ktoré sa stanú dostupnými v dôsledku toho, že projekty podľa kapitoly II sa úplne alebo čiastočne nerealizovali, sa v súlade s článkom 3 ods. 2 prevedú k prostriedkom finančného nástroja v rámci iniciatívy na financovanie udržateľnej energetiky[12].

2. Finančný nástroj uvedený v odseku 1 sa zrealizuje v súlade s prílohou II. Ustanovenia článku 23 ods. 1 sa neuplatňujú.

14. V článku 23 ods. 2 sa druhá veta nahrádza takto:

„Výdavky môžu byť oprávnené na financovanie od 13. júla 2009.“

15. Príloha sa premenuje na prílohu I a doplní sa nová príloha II:

„Príloha II Finančný nástroj v rámci iniciatívy financovania udržateľnej energetiky

I. Realizácia finančného nástroja zameraného na projekty v oblasti udržateľnej energetiky

Finančný nástroj slúži na podporu vývoja financovateľných projektov zameraných na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie a umožňuje, aby orgány verejnej správy na obecnej, miestnej a regionálnej úrovni mohli financovať investície do energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Nástroj sa zrealizuje v súlade s ustanoveniami o pridelení úloh plnenia rozpočtu stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích predpisoch.

Nástroj sa použije na financovanie projektov v oblasti udržateľnej energetiky, najmä v mestskom prostredí. Patria sem:

a) projekty zamerané na verejné a súkromné stavby s obnoviteľnými zdrojmi energie a/alebo energeticky účinnými riešeniami vrátane riešení založených na využívaní informačných a komunikačných technológií (IKT);

b) investície do energeticky veľmi účinných zariadení na kombinovanú výrobu tepelnej a elektrickej energie (CHP) a do diaľkových vykurovacích/chladiacich sietí, najmä na energiu z obnoviteľných zdrojov;

c) decentralizované obnoviteľné zdroje energie začlenené do miestneho prostredia;

d) čistá mestská doprava na podporu zvýšenej energetickej účinnosti a integráciu obnoviteľných zdrojov energie;

e) miestna infraštruktúra vrátane inteligentných rozvodových sietí, účinného osvetlenia ulíc a inteligentných meracích systémov, ktoré v plnej miere využívajú IKT.

Nástroj sa môže použiť na poskytnutie motivácie a technickej pomoci, ako i na zvyšovanie informovanosti vnútroštátnych a miestnych orgánov, aby sa tak zabezpečilo optimálne využitie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, najmä pokiaľ ide zlepšenie energetickej účinnosti a využitia obnoviteľných zdrojov energie v rámci obytných budov a iných typov budov.

Príjemcami pomoci sú orgány verejnej správy, pokiaľ možno na regionálnej alebo miestnej úrovni, a súkromné subjekty konajúce v mene týchto orgánov. Zvláštna pozornosť sa bude venovať návrhom zahrnujúcim spoluprácu týchto orgánov s bytovými družstvami a agentúrami rozvoja bytového fondu.

II. Spolupráca so sprostredkovateľskými finančnými subjektmi

Nástroj sa zrealizuje prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských finančných subjektov, ako napr. medzinárodných finančných inštitúcií (IFI). Výber sa uskutoční na základe preukázanej schopnosti sprostredkovateľských finančných subjektov využiť finančné prostriedky najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom v súlade s pravidlami a kritériami stanovenými v tejto prílohe.

Sprostredkovateľské finančné subjekty sa budú riadiť príslušnými požiadavkami týkajúcimi sa pridelenia úloh plnenia rozpočtu stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích predpisoch, najmä pokiaľ ide o pravidlá vzťahujúce sa na verejné obstarávanie, internú kontrolu, účtovníctvo a externý audit. Uvedeným sprostredkovateľským subjektom sa neposkytnú žiadne iné finančné prostriedky, okrem poplatkov za riadenie alebo nákladov vzťahujúcich sa na zriadenie a realizáciu nástroja.

Podrobné podmienky vzťahujúce sa na nástroj vrátane monitorovania a kontroly sa stanovia v dohode (dohodách) medzi Komisiou a sprostredkovateľskými finančnými subjektmi.

III. Podmienky financovania a kritériá výberu a spôsobilosti

Nástroj sa obmedzuje na financovanie opatrení, ktoré majú rýchly, merateľný a podstatný vplyv na oživenie hospodárstva EÚ, na zvýšenie energetickej bezpečnosti a na zníženie emisií skleníkových plynov.

Náležitá pozornosť sa bude venovať dosiahnutiu vysokej miery pákového efektu medzi celkovými investíciami a finančnými prostriedkami EÚ, aby sa tak výrazne zvýšil objem investícií v rámci EÚ. Orgány verejnej správy profitujúce z financovania by mali spĺňať tieto podmienky:

a) politicky sa zaviazali konať s cieľom zmierniť zmenu klímy vrátane záväzkov spojených s presnými cieľmi;

b) majú k dispozícii súpis emisií a vyvíjajú niekoľkoročné stratégie na dosiahnutie svojich cieľov;

c) prijmú skutočnosť, že sú verejne zodpovedné za pokrok v rámci svojich celkových stratégií.

Opatrenia financované prostredníctvom nástroja musia spĺňať tieto kritériá výberu a spôsobilosti:

(i) primeranosť a technická vhodnosť danej koncepcie;

(ii) primeranosť finančného balíka určeného na celú investičnú fázu činnosti;

(iii) zemepisná rovnováha projektov;

(iv) pripravenosť, definovaná ako dosiahnutie investičného štádia, a vynaloženie podstatných kapitálových výdavkov čo možno najskôr;

(v) rozsah, v akom neprístupnosť finančných prostriedkov odďaľuje vykonávanie opatrenia;

(vi) rozsah, v akom pomoc EEPO povzbudí verejné a súkromné financovanie;

(vii) kvantifikované sociálno-hospodárske vplyvy;

(viii) kvantifikované environmentálne vplyvy.“

Článok 2 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli [...]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky.

[2] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade, Správa o vykonávaní Európskeho energetického programu pre obnovu, KOM(2010)191 v konečnom znení.

[3] Predbežné hospodárske prognózy Komisie z 25. februára 2010, tlačová správa ECFIN z 25.2.2010.

[4] 2. strategický prieskum energetickej politiky z 13. novembra 2008. Akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť – KOM(2008) 781.

[5] Vyhlásenie Komisie znie takto: „Ak Komisia pri predkladaní správy o vykonávaní nariadenia podľa článku 28 v roku 2010 zistí, že nebude možné do konca roku 2010 vyčleniť časť prostriedkov pre projekty uvedené v prílohe k nariadeniu, navrhne, ak to bude vhodné a ak sa tak stane geograficky vyváženým spôsobom, ako doplnok k uvedeným iniciatívam zmenu a doplnenie nariadenia, ktoré umožnia financovanie projektov v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, vrátane kritérií oprávnenosti podobných kritériám, ktoré sa uplatňujú na projekty uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.“

[6] Odôvodnenie 7 nariadenia o EEPO znie takto: „V prípade, ak by nebolo možné vyčleniť všetky prostriedky do konca roku 2010, Komisia deklarovala svoj zámer navrhnúť v prípade potreby pri predkladaní správy o vykonávaní tohto nariadenia v roku 2010 opatrenia, ktoré umožnia financovanie projektov v súlade s plánom na oživenie, napríklad projektov v oblastiach energetickej účinnosti a energií z obnoviteľných zdrojov.“

[7] Ú. v. EÚ C , , s. .

[8] Ú. v. EÚ C , , s. .

[9] Ú. v. EÚ C , , s. .

[10] Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 31.

[11] 2. strategický prieskum energetickej politiky z 13. novembra 2008, KOM(2008) 781.

[12] 2. strategický prieskum energetickej politiky z 13. novembra 2008, KOM(2008) 781.