[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 9.4.2010

KOM(2010)132 v konečnom znení

2010/0073 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskych environmentálnych ekonomických účtoch

(Text s významom pre EHP)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

1.1. Dôvody a ciele návrhu

Pojmy v európskom systéme účtov (ESA) sa môžu používať na rôzne účely; v mnohých prípadoch sa úplne preberajú, pri niektorých použitiach sa však musia doplniť. V prípade určitých požiadaviek na údaje, ako napr. pri analýze interakcie medzi životným prostredím a hospodárstvom, je najlepším riešením zostavovať oddelené satelitné účty.

Európska rada vo svojich záveroch z júna 2006 vyzvala Európsku úniu a členské štáty, aby rozšírili národné účty o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Národné účty sa preto musia doplniť o integrované environmentálno-ekonomické účtovníctvo, ktoré obsahuje úplne konzistentné údaje.

Očakáva sa, že návrh zabezpečí splnenie týchto troch cieľov:

- Realizovať zásady stanovené v oddiele „environmentálne účty“ novej kapitoly o satelitných účtoch v budúcej revidovanej ESA.

- Uprednostniť pravidelné zostavovanie základného súboru účtov na základe Európskej stratégie pre environmentálne účtovníctvo (ESEA 2008), ktorú prijal Výbor pre štatistický program v novembri 2008.

- Zabezpečiť, aby národné štatistické úrady pokračovali v práci v oblasti environmentálneho účtovníctva a prípadne ju rozšírili s hlavným cieľom poskytovať harmonizované a včasné údaje s primeranou kvalitou.

Navrhované nariadenie pomôže zabezpečiť, aby národné štatistické úrady dostali k dispozícii primerané zdroje na rozvoj environmentálnych ekonomických účtov.

1.2. Všeobecný kontext

V nadväznosti na Amsterdamskú zmluvu získala politika životného prostredia a politika udržateľnosti v politickom programe ešte väčšiu dôležitosť, pričom ťažisko spočívalo v integrácii tvorby environmentálnej a ekonomickej politiky a v zohľadnení environmentálneho hľadiska v iných politických oblastiach. Na úrovni EÚ patrí medzi základné politické iniciatívy dôležité pre environmentálne účty šiesty environmentálny akčný program, stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a rôzne iniciatívy v jednotlivých politických oblastiach nadväzujúce na cardiffský proces. Medzi kľúčové oblasti patrí zmena klímy, trvalo udržateľná doprava, príroda a biodiverzita, zdravotníctvo a životné prostredie, využívanie prírodných zdrojov a odpadové hospodárstvo, ako aj medzinárodný rozmer trvalo udržateľného rozvoja. Štrukturálne ukazovatele, ktoré sa majú používať na monitorovanie pokroku v súvislosti s lisabonskými cieľmi, sa rozšírili o environmentálne ukazovatele.

Kým nie je primárna štatistika úplná, environmentálne účtovníctvo môže zohrávať užitočnú úlohu tým, že poskytuje rámec a postupy odhadu pre chýbajúce údaje, napr. na základe iných ako štatistických zdrojov.

Používatelia kladú veľký dôraz na analýzu a používanie environmentálnych účtov pri vypracúvaní modelov a prognóz/výhľadov tak na prípravu politických návrhov, ako aj na predkladanie správ o realizácii a vplyve politických opatrení. Príkladmi sú tvorba daňovej politiky napríklad v súvislosti so zmenou klímy a využívaním energie alebo posúdenie vplyvu medzinárodného obchodu na emisie a využívanie zdrojov.

Potreby používateľov môžu byť v jednotlivých krajinách trochu rozdielne v závislosti od výskytu prírodných zdrojov a environmentálnych hodnôt alebo osobitných priorít vnútroštátnej politiky, ale základné štandardné zložky environmentálnych účtov sú podobné: jednotlivé prírodné zdroje, emisie do ovzdušia a energia, materiálové toky, výdavky na životné prostredie, environmentálne činnosti a dane.

1.3. Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

V roku 1994 Európska komisia stanovila najdôležitejšie akčné línie pre rozvoj systému „ zeleného národného účtovníctva“ na základe satelitov národných účtov[1]. Odvtedy Eurostat v spolupráci so štatistickými úradmi členských štátov a s finančnou podporou GR pre životné prostredie pomáha európskym krajinám pri zbere údajov v rámci pilotných štúdií.

Údaje pre environmentálne účty sa zasielajú Eurostatu rôznymi spôsobmi. Povinne sa zasielajú:

- niektoré údaje týkajúce sa výdavkov na životné prostredie podľa odvetví, ktoré sa zbierajú v rámci nariadenia o štrukturálnej podnikovej štatistike[2],

- údaje zasielané Eurostatu v rámci nariadenia o ESA 95[3] pre národné účty (napr. tabuľky dodávok a použitia, tabuľky vstupov a výstupov, COFOG a daňová štatistika).

Údaje pre environmentálne účty, ktoré zostavili národné štatistické úrady, sa na základe džentlmenskej dohody pravidelne zasielajú Eurostatu (ročne alebo každé dva roky) prostredníctvom:

- spoločného dotazníka Eurostatu/OECD (výdavky a príjmy súvisiace s ochranou životného prostredia),

- osobitného dotazníka o účtoch materiálových tokov v rámci celého hospodárstva,

- osobitného dotazníka o účtoch emisií do ovzdušia,

- osobitného dotazníka o environmentálnych daniach podľa odvetví.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1578/2007/ES z 11. decembra 2007 o štatistickom programe Spoločenstva na roky 2008 až 2012 jasne poukazuje na potrebu kvalitnej štatistiky a účtov v oblasti životného prostredia. Okrem toho sa v rámci najdôležitejších iniciatív za obdobie 2008 až 2012[4] uvádza, že „podľa potreby sa vypracujú právne základy pre kľúčové oblasti zberu environmentálnych údajov, ktoré nie sú pokryté žiadnymi právnymi aktmi“.

1.4. Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, sociálnom trhovom hospodárstve s veľkou konkurencieschopnosťou, ktorého cieľom je úplná zamestnanosť a sociálny pokrok, ako aj vysoká úroveň ochrany a zvýšenie kvality životného prostredia, sú zakotvené v článku 3 zmluvy.

Šiesty environmentálny akčný program[5] potvrdil, že spoľahlivé informácie o stave životného prostredia a o základných trendoch, zaťažení a príčinách environmentálnej zmeny, majú mimoriadny význam pre tvorbu a realizáciu účinnej politiky a všeobecnejšie pre posilnenie postavenia občanov.

Súčasný návrh je v súlade s prioritami Komisie.

2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

2.1. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Konzultačné metódy, hlavné cieľové sektory a všeobecný profil respondentov

Návrh sa prediskutoval s poskytovateľmi údajov v európskom štatistickom systéme a s útvarmi Komisie (GR pre životné prostredie, Spoločné výskumné centrum, Európska environmentálna agentúra) v rámci písomných konzultácií v príslušných pracovných skupinách a akčných skupinách a s riaditeľmi zodpovednými za environmentálnu štatistiku a účty.

Zhrnutie odpovedí a spôsob ich zohľadnenia

Súčasný návrh je výsledkom intenzívnych rokovaní medzi všetkými zainteresovanými stranami.

2.2. Zber a využívanie expertízy

Príslušné vedecké/odborné oblasti

Všetci zástupcovia členských štátov a Komisie (GR pre životné prostredie, Spoločné výskumné centrum, Európska environmentálna agentúra) na zasadnutiach akčnej skupiny GR Eurostat pre „účty materiálových tokov“, pracovných skupín pre „environmentálne účty“ a „štatistiku environmentálnych výdavkov“ a na stretnutí riaditeľov v súvislosti s „environmentálnou štatistikou a účtami“ (DIMESA) boli expertmi so znalosťami o súčasných právnych predpisoch, vnútroštátnych systémoch na zber a zostavovanie environmentálnych účtov a štatistiky a o nových trendoch v rozvoji environmentálneho účtovníctva.

Použitá metodika

Experti prispeli k vypracovaniu návrhu na zasadnutiach akčnej skupiny, pracovných skupín a DIMESA, ako aj v rámci písomných konzultácií.

Hlavné organizácie/odborníci, s ktorými sa uskutočnili konzultácie

Najdôležitejší experti boli z národných štatistických úradov, ministerstiev a agentúr pre životné prostredie, ako aj z GR pre životné prostredie, Spoločného výskumného centra a Európskej environmentálnej agentúry.

Zhrnutie prijatých a využitých rád

Odpovede boli veľmi pozitívne a povzbudzujúce. Neuvádzali sa žiadne potenciálne závažné riziká s nenávratnými dôsledkami.

Prostriedky použité na zverejnenie odborných odporúčaní

Pracovné dokumenty a záznamy zo zasadnutí akčnej skupiny, pracovných skupín a DIMESA sú dostupné na internetovej stránke CIRCA.

2.3. Analýza vplyvu a dôsledkov

Zvažovali sa dve možnosti:

- Možnosť 1: pokračovať v džentlmenskej dohode ako doteraz

- Možnosť 2: vytvoriť právny základ na podporu zberu údajov o environmentálnych ekonomických účtoch

2.3.1. Možnosť 1: pokračovať v džentlmenskej dohode ako doteraz

Vplyv a dôsledky pre občanov a domácnosti

Neočakáva sa priamy vplyv ani dôsledok. Občanov a domácnosti nepriamo ovplyvní ďalšie používanie rozptýlených a neúplných informácií tvorcami politiky, v dôsledku čoho bude ich práca roztrieštenejšia a nedostatočne koordinovaná s informáciami týkajúcimi sa hospodárstva a spoločnosti.

Vplyv a dôsledky pre podniky

Neočakáva sa priamy vplyv ani dôsledok. Podniky nepriamo ovplyvní ďalšie používanie rozptýlených a neúplných informácií tvorcami politiky a ich rozhodnutia založené na takýchto informáciách.

Vplyv a dôsledky pre členské štáty

V súčasnej situácii založenej na džentlmenskej dohode bez právneho základu bude kvalita a dostupnosť údajov v najlepšom prípade tak ako doteraz na nedostatočnej úrovni alebo, čo je ešte pravdepodobnejšie, dostupnosť údajov sa zníži. V súvislosti so štúdiou „Environmentálne účty v Európe – súčasný stav“, ktorú uskutočnila Komisia v roku 2007, viaceré krajiny jasne poukázali na to, že sa takmer výlučne zameriavajú na spravodajskú povinnosť vyplývajúcu zo zákona a že údaje zostavované a hlásené v rámci džentlmenských dohôd by sa z dôvodu absencie právneho základu ďalej nezostavovali. V dôsledku rozpočtových obmedzení by to platilo aj pre štatistiku, ktorá sa už pre environmentálne účty zostavuje.

Vplyv a dôsledky pre politiky na úrovni Európskej únii

Zvyšuje sa potreba prepájať informácie o životnom prostredí s informáciami o hospodárstve. Vo viacerých akčných plánoch a stratégiách EÚ sa požadujú integrované hodnotenia. Hodnotenie environmentálnych stratégií je možné uskutočniť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje. Súčasná situácia založená na džentlmenskej dohode nezaručuje údaje, ktorých kvalita, včasnosť a pokrytie sú dostatočné na to, aby sa mohlo uskutočniť vhodné hodnotenie.

Ak zostaneme pri džentlmenskej dohode, existuje riziko, že chýbajúce údaje sa budú odhadovať a zbierať inde na ad hoc základe vždy, keď bude existovať politická požiadavka na informácie o vzťahu medzi hospodárstvom a životným prostredím. V súčasných podmienkach sa tým obmedzujú možnosti vybudovať vedomostnú základňu a zostavovať primerané údaje na splnenie politických potrieb.

2.3.2. Možnosť 2: vytvoriť právny základ na podporu zberu údajov o environmentálnych ekonomických účtoch

Vplyv a dôsledky pre občanov a domácnosti

Neočakáva sa priamy vplyv ani dôsledok. Občanov a domácnosti nepriamo ovplyvní poskytovanie lepších informácií tvorcom politiky a na nich založené rozhodnutia.

Vplyv a dôsledky pre podniky

Môžu sa vyskytnúť prípady, v ktorých sa bude musieť zabezpečiť ochrana dôverných údajov.

V environmentálnom účtovníctve ide najmä o reorganizáciu existujúcich údajov a nie o zber nových štatistických údajov od podnikov.

Údaje potrebné pre tri moduly uvedené v tomto nariadení, konkrétne účty emisií do ovzdušia, environmentálne dane podľa ekonomických činností a účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva, sa zostavujú na základe už existujúcich spravodajských povinností. Napríklad účty emisií do ovzdušia sú založené na údajoch zbieraných pre kataster emisií (v rámci UNFCCC a CLRTAP uvedených v prílohe I). Údaje v druhom module o environmentálnych daniach pochádzajú z daňovej štatistiky a zo štatistiky verejných financií, ako aj z daňových údajov z národných účtov. Údaje potrebné pre účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva pochádzajú zo štatistiky poľnohospodárstva, štatistiky priemyselnej výroby a štatistiky obchodu.

Pre podniky by teda z prijatia tohto nariadenia nemalo vyplynúť žiadne ďalšie výraznejšie spravodajské zaťaženie.

Vplyv a dôsledky pre členské štáty

Environmentálne účty vo všeobecnosti nevyžadujú nový zber údajov, vytvárajú skôr ďalšie možnosti použitia pre údaje z národných účtov (napr. tabuľky dodávok a použitia a tabuľky vstupov a výstupov), pre environmentálnu štatistiku a iné oblasti štatistiky. Medzi potrebné originálne údaje patria okrem národných účtov životné prostredie, energetika, doprava, lesníctvo, rybolov, katastre emisií do ovzdušia a ostatné štatistiky, ako aj iné údaje, ktoré majú ministerstvá, špecializované zariadenia a environmentálne agentúry.

Ako odpoveď na štúdiu „Environmentálne účty v Európe – súčasný stav“ uskutočnenú pre Eurostat v roku 2007 niekoľko európskych krajín vyhlásilo, že environmentálne účty sa bez európskeho právneho základu, ktorý poskytuje zákonný nárok na zdroje potrebné na splnenie tejto požiadavky, nebudú rozvíjať alebo sa dokonca prestanú zostavovať.

Vplyv a dôsledky pre politiky na úrovni Európskej únii

Európsku environmentálnu politiku a jej tematické stratégie je možné seriózne hodnotiť len vtedy, ak sú k dispozícii spoľahlivé údaje. V tematickej stratégii pre trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov sa jednoznačne vyžadujú údaje na rozvoj ukazovateľov týkajúcich sa oddelenia hospodárskeho rastu od zaťaženia životného prostredia a vplyvu na životné prostredie. Tieto ukazovatele sú založené na údajoch, ktoré sa v súčasnosti zbierajú v rámci džentlmenskej dohody. Požadovaná konzistentná a pravidelná tvorba a hlásenie environmentálnych účtov by zlepšili kvalitu štatistiky. V prípade údajov používaných pre jeden zo štrukturálnych ukazovateľov a tri z ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja doteraz nešlo o údaje hlásené členskými štátmi, ale o údaje z medzinárodných databáz (napr. z FAO, OSN). V ukazovateľoch zaslaných v roku 2009 boli údaje po prvýkrát založené na údajoch hlásených členskými štátmi poskytnutých v rámci súčasného dohovoru o nepovinnom zbere údajov.

Ostatné politiky EÚ (napr. recyklácia a predchádzanie vzniku odpadov, emisie do ovzdušia a zmena klímy, trvalo udržateľná spotreba a výroba) by sa dali monitorovať oveľa lepšie, ak by existovali kvalitné údaje o prepojení medzi životným prostredím a hospodárstvom. Tieto údaje sa môžu zbierať v rámci environmentálnych účtov, ale vyžaduje si to účasť všetkých krajín a úplnú harmonizáciu. Tieto požiadavky môže zabezpečiť vhodný právny základ pre tento zber údajov.

Očakávajú sa aj tieto výhody: zber údajov v dôležitej oblasti za celú EÚ, lepšia viditeľnosť environmentálnych účtov ako nástroja na monitorovanie politiky prostredníctvom preskúmania možnosti prepojiť environmentálne a ekonomickú údaje, možnosť využiť súčasnú revíziu SNA/ESA a vyvinúť synergie pre zber údajov.

2.3.3. Zhrnutie rizík pri zachovaní súčasného stavu

Ak sa nezrealizuje možnosť 2, existujú tieto riziká:

- Riziko, že údaje sa nebudú zbierať tak, aby sa mohli poskytnúť odhady na úrovni EÚ a aby bol k dispozícii definitívny úplný súbor údajov o environmentálnych účtoch. Výsledkom teda budú neúplné údaje o prepojení medzi životným prostredím a ekonomikou.

- Riziko, že analýza bude založená na neoficiálnych údajoch. To skrýva riziko, že ostatní aktéri budú zostavovať odhady týkajúce sa prepojenia medzi životným prostredím a ekonomikou a robiť to, čo by mal robiť Eurostat a Európsky štatistický systém systematickejším a harmonizovanejším spôsobom.

- Riziko, že EÚ nebude uznávaná ako medzinárodný vedúci aktér v oblasti environmentálnych účtov. Existuje riziko, že doterajšie úsilie vyjde nazmar bez akéhokoľvek konkrétneho výsledku.

2.3.4. Uprednostňovaná možnosť

Pri rozhodovaní medzi pokračovaním v zbere údajov o environmentálnych účtoch podľa gentlemanskej dohody alebo na základe právneho predpisu EÚ treba jasne uprednostniť druhú možnosť, ktorá prináša najlepšie výsledky.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1. Zhrnutie navrhovaných opatrení

Cieľom tohto nariadenia je stanoviť spoločný rámec na zber, spracovanie, zasielanie a hodnotenie európskych environmentálnych ekonomických účtov.

3.2. Právny základ

Právny základ pre európsku štatistiku predstavuje článok 338 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, Európsky parlament a Rada prijímajú opatrenia na tvorbu štatistiky, ak je potrebná na vykonávanie činností Únie. V tomto článku sa stanovujú požiadavky na tvorbu európskej štatistiky, ktorá musí byť v súlade s normami nestrannosti, spoľahlivosti, objektivity, vedeckej nezávislosti, nákladovej efektívnosti a ochrany dôverných štatistických údajov.

3.3. Zásada subsidiarity

Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pokiaľ návrh nespadá do výlučnej právomoci EÚ.

Cieľ navrhovanej činnosti, a to zber, spracovanie, zasielanie a hodnotenie európskych environmentálnych ekonomických účtov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov a preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ na základe právneho aktu Spoločenstva, pretože len Komisia môže koordinovať potrebnú harmonizáciu štatistických údajov na úrovni Spoločenstva, zatiaľ čo zber údajov a zostavovanie porovnateľných environmentálnych ekonomických účtov môžu organizovať členské štáty. Z toho vyplýva, že Spoločenstvo môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy.

3.4 Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

V súlade so zásadou proporcionality sa toto nariadenie obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie jeho cieľa a neprekračuje rámec nevyhnutný na tento účel. V tomto nariadení sa jednotlivým členským štátom neurčujú postupy zberu údajov, stanovujú sa v ňom len údaje, ktoré sa majú poskytovať s cieľom zabezpečiť harmonizovanú štruktúru a časový plán.

Vo väčšine oblastí členské štáty nie sú povinné uskutočniť zmeny v zostavovaní environmentálnych ekonomických účtov, pre ktoré sa už zbierajú údaje na úrovni EÚ v rámci džentlmenskej dohody. V niektorých oblastiach by sa mohlo zmeniť hlásenie zisťovaných údajov, ktoré by mohlo ovplyvniť podniky. V environmentálnom účtovníctve ide najmä o reorganizáciu existujúcich údajov a nie o zber nových štatistických údajov od podnikov. Environmentálne účty vo všeobecnosti nevyžadujú nový zber údajov, vytvárajú skôr ďalšie možnosti použitia pre údaje národných účtov (napr. tabuľky dodávok a použitia a tabuľky vstupov a výstupov), pre environmentálnu štatistiku a iné oblasti štatistiky.

3.5. Výber nástrojov

Navrhovaný nástroj: nariadenie

Iné prostriedky by neboli primerané z týchto dôvodov:

Výber vhodného nástroja závisí od legislatívneho cieľa. Vzhľadom na požiadavky na informácie na európskej úrovni sa v oblasti európskej štatistiky pre základné akty používali skôr nariadenia ako smernice. Nariadenie je vhodnejšie, pretože týmto spôsobom sa vytvára jednotný právny rámec pre celú EÚ a zároveň sa zabezpečuje jeho správne a komplexné uplatňovanie členskými štátmi. Je priamo uplatniteľné, čo znamená, že nemusí byť transponované do vnútroštátnych právnych predpisov. Na rozdiel od nariadenia sú smernice, ktorých cieľom je zosúladiť vnútroštátne právne predpisy, záväzné pre členské štáty z hľadiska ich cieľov, ale vnútroštátnym orgánom ponechávajú možnosť výberu metód na dosiahnutie týchto cieľov. Okrem toho musia byť transponované do vnútroštátnych právnych predpisov. Použitie nariadenia je v súlade s ostatnými právnymi aktmi v oblasti štatistiky, ktoré boli prijaté od roku 1997.

4. VPLYV NA ROZPOčET

Zber údajov nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva.

5. Ďalšie informácie

Navrhovaný akt sa týka záležitostí EHP a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

2010/0073 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskych environmentálnych ekonomických účtoch

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po zaslaní návrhu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1. V článku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že Únia sa usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality.

2. Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva[6] potvrdil, že spoľahlivé informácie o stave životného prostredia a o základných trendoch, zaťažení a príčinách environmentálnej zmeny majú mimoriadny význam pre tvorbu a realizáciu účinnej politiky a všeobecnejšie pre posilnenie postavenia občanov.

3. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1578/2007/ES z 11. decembra 2007 o štatistickom programe Spoločenstva na roky 2008 až 2012[7] obsahuje jasný odkaz na potrebu vysokokvalitnej štatistiky a účtov v oblasti životného prostredia. Okrem toho na základe hlavných iniciatív na roky 2008 až 2012 sa uvádza, že v prípade potreby by sa mali vypracovať právne základy pre hlavné oblasti zberu environmentálnych údajov, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú právne akty.

4. Potreba doplniť už existujúce ukazovatele o údaje, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty, aby bolo možné vytvoriť jednotnejšiu a komplexnejšiu politiku, sa uznala v oznámení Komisie KOM (2009) 433 z augusta 2009 – Viac ako HDP. Na tento účel environmentálne účty poskytujú prostriedok na monitorovanie tlakov, ktoré vyvíja hospodárstvo na životné prostredie, a na preskúmanie toho, ako by sa tieto tlaky mohli zmierniť. V súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja a stimulu na dosiahnutie hospodárstva produkujúceho nízke emisie CO2, ktoré sú zakotvené v lisabonskej stratégii a rôznych významných iniciatívach, je o to naliehavejšie, aby sa vytvoril rámec údajov, ktorý popri ekonomických otázkach dôsledne zahŕňa environmentálne otázky.

5. Európsky systém účtov (ESA – European System of Accounts) zavedený nariadením Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve[8] (ďalej len „ESA 95“) v súlade so systémom národných účtov (SNA – System of National Accounts), ktorý bol prijatý Štatistickou komisiou Organizácie Spojených národov vo februári 1993, je hlavným nástrojom hospodárskej štatistiky EÚ, ako aj mnohých hospodárskych ukazovateľov (vrátane HDP). Rámec ESA sa môže používať na analýzu a hodnotenie rôznych aspektov hospodárstva (napríklad jeho štruktúry, osobitných častí, vývoja v priebehu času), hoci v prípade potreby určitých osobitných údajov, napr. analýzy vzájomného pôsobenia medzi životným prostredím a hospodárstvom, je najlepším riešením vypracovať samostatné satelitné účty.

6. Európska rada vo svojich záveroch zo zasadnutia v júni 2006 vyzvala Európsku úniu a jej členské štáty, aby rozšírili národné účty o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Národné účty by sa preto mali doplniť o integrované environmentálne ekonomické účty, ktoré poskytujú úplne konzistentné údaje.

7. Satelitné účty umožňujú flexibilne rozšíriť analytickú kapacitu národných účtov vo vybraných oblastiach sociálneho záujmu, napríklad tlaky na životné prostredie vyplývajúce z ľudskej činnosti, bez preťaženia alebo narušenia centrálneho systému.

8. Systém integrovaných environmentálnych ekonomických účtov (SEEA – System of Integrated Environmental Economic Accounts), ktorý spoločne vytvorili OSN, Európska komisia, IMF, OECD a Svetová banka, je satelitným systémom SNA. Spája ekonomické a environmentálne informácie do spoločného rámca na meranie prínosu životného prostredia pre hospodárstvo a vplyvu hospodárstva na životné prostredie. Tvorcom politiky poskytuje ukazovatele a popisnú štatistiku na monitorovanie týchto interakcií, ako aj databázu na strategické plánovanie a analýzu politiky s cieľom určiť trvalo udržateľnejšie cesty rozvoja.

9. V SEEA sa podľa možnosti zlučujú a spájajú rôzne kategórie environmentálnych účtov. Všetky tieto kategórie vo všeobecnosti rozširujú existujúce koncepty nákladov, tvorby kapitálu a akciového kapitálu týkajúce sa SNA prostredníctvom doplnenia týchto údajov o ďalšie údaje vo fyzickom zmysle s cieľom zahrnúť environmentálne náklady a využívanie prírodných bohatstiev vo výrobe alebo ich zmenou prostredníctvom zohľadnenia týchto účinkov v peňažnom zmysle. V rámci tejto všeobecnej orientácie sa niekoľko existujúcich kategórií značne líši z hľadiska metodiky a riešených environmentálnych problémov.

10. Komisia predstavila svoju prvú stratégiu „zelených účtov“ v roku 1994[9]. Odvtedy Komisia (Eurostat) a členské štáty vypracovali a otestovali metódy účtovania do tej miery, že niekoľko členských štátov teraz pravidelne predkladá prvé súbory environmentálnych účtov. Najbežnejšími účtami sú účty fyzických tokov emisií do ovzdušia (vrátane skleníkových plynov) a účty fyzických tokov materiálovej spotreby a peňažné účty súvisiace s výdavkami a daňami určenými na ochranu životného prostredia.

11. Jedným z cieľov obdobia, na ktoré sa vzťahuje štatistický program Spoločenstva na roky 2008 až 2012, je uskutočniť iniciatívy týkajúce sa nahradenia dohôd európskymi právnymi predpismi v určitých oblastiach pravidelnej tvorby európskej štatistiky, ktorá dosiahla dostatočnú zrelosť.

12. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike[10] stanovuje referenčný rámec pre európske environmentálne ekonomické účty. Vyžaduje najmä súlad so zásadami odbornej nezávislosti, nestrannosti, objektivity, spoľahlivosti, štatistickej dôvernosti a efektívnosti vynaložených nákladov.

13. Keďže sa vypracúvajú rôzne súbory environmentálnych ekonomických účtov a v rôznych štádiách zrelosti, mala by sa prijať modulová štruktúra, ktorá poskytuje primeranú flexibilitu.

14. Mal by sa vytvoriť program pilotných štúdií na zlepšenie oznamovania údajov a kvality údajov s cieľom posilniť metodiky a pripraviť sa na ďalší vývoj.

15. Komisia by mala mať právo udeľovať členským štátom výnimky v prípade, že sú nevyhnutné významné úpravy ich národných štatistických systémov.

16. Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne stanovenie spoločného právneho rámca na zber, zostavovanie, zasielanie a vyhodnocovanie európskych environmentálnych ekonomických účtov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a môže sa lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

17. Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[11].

18. Komisia by mala byť splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na účely prispôsobenia modulov environmentálnemu, hospodárskemu a technickému rozvoju, ako aj na účely poskytnutia metodického usmernenia.

19. Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre európsky štatistický systém,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Toto nariadenie stanovuje spoločný rámec na zber, zostavovanie, zasielanie a vyhodnocovanie európskych environmentálnych ekonomických účtov na účely vytvorenia environmentálnych ekonomických účtov ako satelitných účtov k ESA 95 prostredníctvom stanovenia metodiky, spoločných noriem, definícií, klasifikácií a pravidiel účtovania, ktoré sa majú použiť na zostavovanie environmentálnych ekonomických účtov.

Článok 2

Definície

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

(1) „emisia do ovzdušia“ znamená fyzický tok plynných alebo tuhých materiálov z hospodárskeho systému (z procesov výroby alebo spotreby) do atmosféry, ktorá je súčasťou environmentálneho systému;

(2) „environmentálna daň“ znamená daň, ktorej daňovým základom je fyzická jednotka niečoho alebo náhrada fyzickej jednotky niečoho, čo má preukázaný, osobitný negatívny vplyv na životné prostredie, v súlade s čím sa majú zahnúť iba transakcie stanovené v rámci národných účtov ako daň;

(3) pojem „účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva (EW-MFA – economy-wide material flow accounts) znamená jednotné zostavovanie celkových materiálových vstupov do národných hospodárstiev, zmien materiálových zásob v rámci hospodárstva a materiálových výstupov do iných hospodárstiev alebo do životného prostredia.

Článok 3

Moduly

1. Environmentálne účty, ktoré sa majú zostavovať v rámci spoločného rámca uvedeného v článku 1, sa zoskupujú v týchto moduloch:

a) modul pre účty emisií do ovzdušia stanovený v prílohe I;

b) modul pre účty environmentálnych daní podľa ekonomických činností stanovený v prílohe II;

c) modul pre ekonomické účty materiálových tokov stanovený v prílohe III.

2. Každý modul obsahuje tieto informácie:

a) ciele, na ktoré sa majú účty zostavovať;

b) pokrytie účtov;

c) zoznam ukazovateľov, za ktoré sa majú zostavovať a zasielať údaje;

d) prvý referenčný rok, periodicita a lehoty zasielania pre zostavovanie účtov;

e) tabuľky s oznamovanými údajmi;

f) maximálna dĺžka prechodných období uvedených v článku 8, počas ktorých môže Komisia udeliť výnimky.

3. Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 9 na účely prispôsobenia modulov environmentálnemu, hospodárskemu a technickému rozvoju, ako aj na účely poskytnutia metodického usmernenia.

Článok 4

Pilotné štúdie

1. Komisia vypracúva program pilotných štúdií, ktoré majú vykonať členské štáty nepovinne, s cieľom zlepšiť vykazovanie a kvalitu údajov, zaviesť dlhé časové rady a vypracovať metodiku.

2. Komisia hodnotí a uverejňuje výsledky pilotných štúdií, pričom zohľadňuje prínosy dostupnosti údajov, pokiaľ ide o náklady na ich zber a zaťaženie respondentov. Na základe záverov pilotných štúdií Komisia prijíma potrebné delegované akty v súlade s článkom 9.

Článok 5

Zber údajov

1. Členské štáty zbierajú potrebné údaje na účely sledovania ukazovateľov modulov uvedených v článku 3 ods. 2.

2. Členské štáty zbierajú potrebné údaje z kombinácie rôznych zdrojov uvedených ďalej v texte, pričom uplatňujú zásadu administratívneho zjednodušenia:

a) zisťovania;

b) postupy štatistických odhadov, pri ktorých sa niektoré z ukazovateľov nesledovali v prípade všetkých jednotiek;

c) administratívne zdroje.

3. Členské štáty informujú Komisiu a poskytujú podrobné informácie o použitých metódach a kvalite údajov zo zdrojov vymenovaných v odseku 2.

Článok 6

Zasielanie údajov Komisii (Eurostatu)

1. Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) údaje uvedené v prílohách vrátane dôverných údajov v lehotách stanovených v týchto prílohách.

2. Údaje sa zasielajú vo vhodnom technickom formáte stanovenom v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.

Článok 7

Hodnotenie kvality

1. Na účely tohto nariadenia sa na údaje, ktoré sa majú zasielať, vzťahujú kritériá kvality uvedené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009.

2. Členské štáty predkladajú Komisii (Eurostatu) správu o kvalite zaslaných údajov.

3. Pri uplatňovaní kritérií kvality uvedených v odseku 1 na údaje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa formy, štruktúra a periodicita správ o kvalite údajov vymedzujú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.

4. Kvalitu zaslaných údajov posudzuje Komisia (Eurostat).

Článok 8

Výnimky

1. Komisia môže členským štátom udeliť výnimky počas prechodných období uvedených v prílohách v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 12 ods. 2, pokiaľ sa vyžadujú významné úpravy národných štatistických systémov.

2. Za týmto účelom príslušný členský štát predloží Komisii riadne odôvodnenú žiadosť najneskôr tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Článok 9

Výkon delegovania

1. Právomoci prijať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 3 a článku 4 ods. 2 sa udeľujú Komisii na dobu neurčitú.

2. Komisia po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

3. Právomoci prijať delegované akty sa udeľujú Komisii za podmienok, ktoré sú stanovené v článkoch 10 a 11.

Článok 10

Zrušenie delegovania

1. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3 a článku 4 ods. 2 môže zrušiť Európsky parlament alebo Rada.

2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorné konanie v záujme rozhodnutia, či zrušiť delegovanie právomocí, informuje druhého zákonodarcu a Komisiu najneskôr jeden mesiac pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktoré by mohli byť predmetom zrušenia, a dôvody akéhokoľvek takéhoto zrušenia.

3. Rozhodnutie o zrušení právomoci ukončí delegovanie právomocí uvedených v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo v neskoršom termíne stanovenom v rozhodnutí. Nemá vplyv na platnosť už účinných delegovaných aktov. Uverejňuje sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 11

Námietky proti delegovaným aktom

1. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť námietky proti delegovanému aktu v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia. Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota môže predĺžiť o jeden mesiac.

2. Ak po skončení uvedenej lehoty Európsky parlament ani Rada nevznesú námietku proti delegovanému aktu, alebo ak pred uvedeným dátumom Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu, že sa rozhodli nevzniesť námietky, delegovaný akt nadobúda účinnosť v deň, ktorý je stanovený v jeho ustanoveniach.

3. Ak Európsky Parlament alebo Rada vznesú námietky proti delegovanému aktu, tento akt nenadobúda účinnosť. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku, uvedie dôvody námietky proti delegovanému aktu.

Článok 12

Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre európsky štatistický systém.

2. V prípade uvedenia odkazu na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 uvedeného rozhodnutia je tri mesiace.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenia nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

MODUL PRE ÚČTY EMISIÍ DO OVZDUŠIA

ODDIEL 1

Ciele

V účtoch emisií do ovzdušia sa zaznamenávajú a poskytujú údaje o emisiách do ovzdušia spôsobom, ktorý je zlučiteľný s národnými účtami. Zaznamenávajú sa v nich emisie národných hospodárstiev do ovzdušia v členení podľa ekonomických činností produkujúcich emisie v súlade s ESA95. Medzi ekonomické činnosti patria výrobné činnosti odvetví, ako aj činnosti súkromných domácností.

V tejto prílohe sú vymedzené údaje, ktoré majú členské štáty zbierať, zostavovať, zasielať a vyhodnocovať pre účty emisií do ovzdušia. Tieto údaje sa zostavia spôsobom, ktorým sa spoja priame emisie priemyselných odvetví a domácností s týmito ekonomickými činnosťami vo výrobe a spotrebe. Údaje o priamych emisiách oznamované na základe tohto nariadenia sa skombinujú s ekonomickými tabuľkami vstupov a výstupov, tabuľkami dodávok a použitia a s údajmi o spotrebe domácností, ktoré sa už oznamujú Komisii (Eurostatu) ako súčasť predkladania správ ESA 95.

ODDIEL 2

Pokrytie

Účty emisií do ovzdušia majú rovnaké hranice systému ako ESA 95 a sú založené na zásade sídla.

V súlade s ESA 95 je pojem sídla založený na tejto zásade: jednotka je rezidentnou jednotkou krajiny vtedy, ak má centrum hospodárskeho záujmu na hospodárskom území danej krajiny – t. j. keď je počas dosť dlhého obdobia (jeden rok alebo viac) zapojená do ekonomických činností na tomto území.

V účtoch emisií do ovzdušia sa zaznamenávajú emisie pochádzajúce zo všetkých činností rezidentných jednotiek bez ohľadu na to, kde tieto emisie v skutočnosti geograficky vznikli.

V účtoch emisií do ovzdušia sa zaznamenávajú toky zostatkových plynných a tuhých prachových materiálov pochádzajúcich z národného hospodárstva a prenikajúcich do ovzdušia. Na účely tohto nariadenia sa pojem „ovzdušie“ týka zložky environmentálneho systému. Hranica systému sa týka hranice medzi národným hospodárstvom (ako súčasť hospodárskeho systému) a ovzduším (ako súčasť environmentálneho systému). Po prekročení tejto hranice systému sú vypustené látky mimo ľudskej kontroly, stávajú sa súčasťou cyklov prírodných materiálov a môžu rôznym spôsobom ovplyvňovať životné prostredie.

ODDIEL 3

Zoznam ukazovateľov

Členské štáty vypracúvajú štatistiky o emisiách týchto látok znečisťujúcich ovzdušie:

Kód | Názov emisie do ovzdušia | Symbol emisie do ovzdušia | Spravodajská jednotka |

Oxid uhličitý bez emisií z biomasy | CO2 | 1 000 t (Gg) |

Oxid uhličitý z biomasy | CO2 z biomasy | 1 000 t (Gg) |

Oxid dusný | N2O | t (Mg) |

Metán | CH4 | t (Mg) |

Perfluoróvané uhľovodíky | PFC | t (Mg) ekvivalentov CO2 |

Hydrofluoróvané uhľovodíky | HFC | t (Mg) ekvivalentov CO2 |

Fluorid sírový | SF6 | t (Mg) ekvivalentov CO2 |

Oxidy dusíka | NOX | t (Mg) ekvivalentov NO2 |

Nemetánové prchavé organické zlúčeniny | NMVOCs | t (Mg) |

Oxid uhoľnatý | CO | t (Mg) |

Pevné prachové častice < 10 µ | PM10 | t (Mg) |

Pevné prachové častice < 2,5 µ | PM2,5 | t (Mg) |

Oxid siričitý | SO2 | t (Mg) |

Amoniak | NH3 | t (Mg) |

Všetky údaje sa oznamujú zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.

ODDIEL 4

Prvý referenčný rok, periodicita a lehoty na zasielanie

1. Štatistika sa zostavuje a zasiela raz za rok.

2. Štatistika sa zasiela do 21 mesiacov od konca referenčného roka.

3. Prvým referenčným rokom je rok, v ktorom nariadenie nadobúda účinnosť.

4. Pri prvom zasielaní údajov členské štáty predkladajú aj ročné údaje od roku 2008 po prvý referenčný rok.

5. Pri každom následnom zaslaní údajov Komisii členské štáty poskytujú ročné údaje za roky n-4, n-3, n-2, n-1 a n, kde n znamená referenčný rok.

ODDIEL 5

Tabuľky s oznamovanými údajmi

1. Údaje za každý ukazovateľ uvedený v oddiele 3 sa zostavujú podľa hierarchickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev.2 (A*64 agregovaná úroveň pre národné a regionálne účty), ktoré sú úplne zlučiteľné s ESA95. Okrem toho sa zostavia údaje týkajúce sa:

- emisií vypúšťaných domácnosťami do ovzdušia;

- premosťovacích položiek; pod premosťovacími položkami sa myslia vykazované položky, ktoré jasne zmierňujú rozdiely medzi účtami emisií do ovzdušia oznamovanými na základe tohto nariadenia a údajmi oznamovanými v oficiálnych národných katastroch emisií do ovzdušia.

2. Hierarchická klasifikácia uvedená v odseku 1 je takáto:

Emisie do ovzdušia podľa odvetvia – NACE Rev.2 (A*64) |

Emisie vypúšťané domácnosťami do ovzdušia |

- Doprava |

- Vykurovanie/chladenie |

- Iné |

Premosťovacie položky |

Celkové emisie do ovzdušia NAMEA (odvetvia + domácnosti) |

Mínus národní rezidenti v zahraničí |

- národné rybárske plavidlá pôsobiace v zahraničí |

- suchozemská doprava |

- vodná doprava |

- letecká doprava |

Plus nerezidenti na území |

+ suchozemská doprava |

+ vodná doprava |

+ letecká doprava |

(+ alebo -) ďalšie úpravy a štatistická odchýlka |

= „Celkové emisie znečisťujúcej látky X oznamované UNFCCC[12]/CLRTAP[13] |

ODDIEL 6

Maximálna dĺžka prechodných období

Prechodné obdobie sa nemôže udeliť.

PRÍLOHA II

MODUL PRE ENVIRONMENTÁLNE DANE PODĽA EKONOMICKÝCH ČINNOSTÍ

ODDIEL 1

Ciele

V účtoch príjmov z environmentálnych daní sa zaznamenávajú a poskytujú údaje o environmentálnych daniach spôsobom, ktorý je zlučiteľný s národnými účtami. Zaznamenávajú sa v nich príjmy z environmentálnych daní v členení podľa ekonomických činností v súlade s ESA95. Medzi ekonomické činnosti patria výrobné činnosti odvetví, ako aj činnosti súkromných domácností.

V tejto prílohe sú vymedzené údaje, ktoré majú členské štáty zbierať, zostavovať, zasielať a vyhodnocovať na účely príjmov z environmentálnych daní podľa odvetví.

V štatistike environmentálnych daní sa môže využívať daňová štatistika a štatistika verejných financií priamo, ale existujú určité výhody vo využívaní daňových údajov z národných účtov, ak je to možné.

Štatistika environmentálnych daní je založená na účtoch, ktoré sú doložené hodnoteniami a vyhláseniami alebo časovo upravenými pokladničnými blokmi, aby sa zabezpečil súlad s národnými účtami a zlepšila medzinárodná porovnateľnosť.

Národné účty obsahujú aj informácie o tom, ktoré odvetvia a sektory platia dane. Informácie o daniach pochádzajúce z národných účtov možno nájsť v inštitucionálnych účtoch vlády, v tabuľkách dodávok a použitia a v účte tvorby dôchodkov.

ODDIEL 2

Pokrytie

Environmentálne dane majú rovnaké hranice systému ako ESA 95 a pozostávajú z povinných, nekompenzovaných platieb v hotovosti alebo v naturáliách, ktoré vyberá verejná správa alebo inštitúcie Európskej únie.

Environmentálne dane sú v týchto kategóriách ESA95:

- dane z produkcie a dovozu (D.2),

- bežné dane z dôchodkov, majetku, atď. (D5),

- dane z kapitálu (D91).

ODDIEL 3

Zoznam ukazovateľov

Členské štáty vypracúvajú štatistiku environmentálnych daní podľa týchto ukazovateľov:

20. dane z energie,

21. dane z dopravy,

22. dane zo znečistenia,

23. dane zo zdrojov.

Všetky údaje sa uvádzajú v miliónoch v národnej mene.

ODDIEL 4

Prvý referenčný rok, periodicita a lehoty na zasielanie

1. Štatistika sa zostavuje a zasiela raz za rok.

2. Štatistika sa zasiela do 21 mesiacov od konca referenčného roka.

3. Prvým referenčným rokom je rok, v ktorom nariadenie nadobúda účinnosť.

4. Pri prvom zasielaní údajov členské štáty predkladajú aj ročné údaje od roku 2008 po prvý referenčný rok.

5. Pri každom následnom zaslaní údajov Komisii členské štáty poskytujú ročné údaje za roky n-4, n-3, n-2, n-1 a n, kde n znamená referenčný rok.

ODDIEL 5

Tabuľky s oznamovanými údajmi

Údaje za každý ukazovateľ uvedený v oddiele 3 sa zostavujú za inštitucionálne odvetvia, ktoré platia dane.

V prípade sektora verejnej správy a sektora podnikov sa vyžaduje členenie podľa hierarchickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev.2 (A*64 agregovaná úroveň pre národné a regionálne účty), ktoré sú úplne zlučiteľné s ESA95. Okrem toho sa v prípade každého ukazovateľa 1 a 2 uvedeného v oddiele 3 zostavia údaje za:

- domácnosti,

- nerezidentov,

- nezaradené.

ODDIEL 6

Maximálna dĺžka prechodných období

Prechodné obdobie sa nemôže udeliť.

PRÍLOHA III

MODUL PRE EKONOMICKÉ ÚČTY MATERIÁLOVÝCH TOKOV (EW-MFA)

ODDIEL 1

Ciele

EW-MFA sa týka všetkých tuhých, plynných a kvapalných materiálov, okrem tokov vzduchu a vody, ktoré sa merajú v hmotnostných jednotkách za rok. Podobne ako systém národných účtov, účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva slúžia na dva hlavné účely. Podrobné materiálové toky poskytujú bohatú empirickú databázu pre mnohé analytické štúdie. Používajú sa aj na zostavenie rôznych ekonomických ukazovateľov materiálových tokov pre národné hospodárstva.

V tejto prílohe sú vymedzené údaje, ktoré členské štáty majú zbierať, zostavovať, zasielať a vyhodnocovať pre EW-MFA.

ODDIEL 2

Pokrytie

Rozlišovanie medzi zásobami a tokmi je základnou zásadou systému materiálových tokov. Tok je vo všeobecnosti premennou, ktorou sa meria množstvo za časové obdobie, zatiaľ čo zásoba je premenná, ktorou sa meria množstvo v určitom časovom momente. EW-MFA predstavuje pojem týkajúci sa toku. Merajú sa ním toky materiálových vstupov, výstupov a zmeny zásob v rámci hospodárstva v hmotnostných jednotkách za rok.

EW-MFA súvisí so zásadami systému národných účtov (ESA 95), medzi ktoré patrí zásada sídla. Predstavuje materiálové toky spojené s činnosťami všetkých rezidentných jednotiek národného hospodárstva, bez ohľadu na ich geografickú polohu. V EW-MFA sú relevantnými dva druhy tokov cez hranice systému:

1. Materiálové toky medzi národnými hospodárstvom a jeho prírodným prostredím. Pozostávajú z ťažby materiálov (t. j. surových, nespracovaných alebo prírodných) z prírodného prostredia a vypúšťania materiálov (ktoré sa často nazývajú zvyškami) do prírodného prostredia.

2. Materiálové toky medzi národným hospodárstvom a zostávajúcou častou svetového hospodárstva. Tieto toky zahŕňajú dovoz a vývoz.

Do EW-MFA sú zahrnuté iba toky, ktoré prekročia tieto hranice systému. Materiálové toky v rámci hospodárstva nie sú v EW-MFA zastúpené. To znamená, že národné hospodárstvo sa považuje za čiernu skrinku v EW-MFA a napríklad, dodávky výrobkov medzi odvetviami nie sú opísané. Rovnako sú vylúčené prírodné toky do prírodného prostredia, v rámci neho a z neho.

Domáca ťažba (DŤ) sa týka ročného množstva tuhých, kvapalných a plynných materiálov (okrem vzduchu a vody) vyťažených z prírodného prostredia, aby sa použili ako vstup do hospodárstva.

Fyzický dovoz a fyzický vývoz sa týka všetkých dovezených alebo vyvezených tovarov v hmotnostných jednotkách. Obchodovateľné tovary zahŕňajú tovary vo všetkých štádiách spracovania od surovín po hotové výrobky.

ODDIEL 3

Zoznam ukazovateľov

Členské štáty zostavujú štatistiku ukazovateľov uvedených v oddiele 5.

ODDIEL 4

Prvý referenčný rok, periodicita a lehoty na zasielanie

1. Štatistika sa zostavuje a zasiela raz za rok.

2. Štatistika sa zasiela do 21 mesiacov od konca referenčného roka.

3. Prvým referenčným rokom je rok, v ktorom nariadenie nadobúda účinnosť.

4. Pri prvom zasielaní údajov členské štáty predkladajú aj ročné údaje od roku 2008 po prvý referenčný rok.

5. Pri každom následnom zaslaní údajov Komisii členské štáty poskytujú ročné údaje za roky n-4, n-3, n-2, n-1 a n, kde n znamená referenčný rok.

ODDIEL 5

Tabuľky s oznamovanými údajmi

Údaje v hmotnostných jednotkách sa zostavujú pre ukazovatele uvedené v týchto tabuľkách.

Tabuľka A – Domáca ťažba (DŤ)

1 Biomasa |

1.1 Plodiny (okrem krmív) |

1.1.1 Obilniny |

1.1.2 Koreňová zelenina, zemiaky |

1.1.3 Cukrová repa |

1.1.4 Strukoviny |

1.1.5 Orechy |

1.1.6 Olejnaté plodiny |

1.1.7 Zelenina |

1.1.8 Ovocie |

1.1.9 Vláknina |

1.1.10 Ďalšie plodiny i. n. |

1.2 Zvyšky plodín (použité), krmivo a spásaná biomasa |

1.2.1 Zvyšky plodín (použité) |

1.2.1.1 Slama |

1.2.1.2 Ďalšie zvyšky plodín (listy z cukrovej repy a kŕmnej repy, iné) |

1.2.2 Krmivo a spásaná biomasa |

1.2.2.1 Krmivá (vrátane zberu biomasy z pastvín) |

1.2.2.2 Spásaná biomasa |

1.3 Drevo (*) |

1.3.1 Stavebné drevo (priemyselná guľatina) |

1.3.2 Palivové drevo a iná ťažba |

1.4 Lov voľne žijúcich rýb, vodné rastliny/živočíchy, poľovníctvo a zber |

1.4.1 Lov voľne žijúcich rýb |

1.4.2 Všetky ďalšie vodné živočíchy a rastliny |

1.4.3 Poľovníctvo a zber |

2 Kovové rudy (hrubé rudy) |

2.1 Železo |

2.2 Neželezné kovy |

2.2.1 Meď (**) |

2.2.2 Nikel (**) |

2.2.3 Olovo (**) |

2.2.4 Zinok (**) |

2.2.5 Cín (**) |

2.2.6 Zlato, striebro, platina a ďalšie vzácne kovy |

2.2.7 Bauxit a iný hliník |

2.2.8 Urán a tórium |

2.2.9 Iné i. n. |

3 Nekovové nerasty |

3.1 Mramor, žula, pieskovec, porfýr, bazalt, iný dekoratívny alebo stavebný kameň (okrem bridlice) |

3.2 Krieda a dolomit |

3.3 Bridlica |

3.4 Chemické a hnojivové nerasty |

3.5 Soľ |

3.6 Vápenec a sadrovec |

3.7 Íly a kaolín |

3.8 Piesok a štrk |

3.9 Iné i. n. |

3.10 Ťažené hlinené materiály (vrátane pôdy), iba ak sa používa(***) |

4 Fosílne energetické materiály/nosiče |

4.1 Uhlie a iné tuhé energetické materiály/nosiče |

4.1.1 Lignit (hnedé uhlie) |

4.1.2 Antracit |

4.1.3 Živičná bridlica a dechtové piesky |

4.1.4 Rašelina |

4.2 Kvapalné a plynné energetické materiály/nosiče |

4.2.1 Surová ropa, kondenzát a kvapaliny zemného plynu (NGL – natural gas liquids) |

4.2.2 Zemný plyn |

(*) Okrem toho, nepovinné poskytovanie údajov o čistom prírastku zásob stavebného dreva.

(**) Okrem toho, nepovinné poskytovanie údajov o obsahu kovov.

(***) Nepovinné poskytovanie údajov.

Tabuľky B (Dovoz – celkový obchod), C (Dovoz – obchod mimo EÚ), D (Vývoz – celkový obchod), E (Vývoz – obchod mimo EÚ)

1 Biomasa a výrobky z biomasy |

1.1 Plodiny, surové a spracované |

1.1.1 Obilniny, surové a spracované |

1.1.2 Koreňová zelenina, zemiaky, surové a spracované |

1.1.3 Cukrová repa, surová a spracovaná |

1.1.4 Strukoviny, surové a spracované |

1.1.5 Orechy, surové a spracované |

1.1.6 Olejnaté plodiny, surové a spracované |

1.1.7 Zelenina, surová a spracovaná |

1.1.8 Ovocie, surové a spracované |

1.1.9 Vláknina, surová a spracovaná |

1.1.10 Iné plodiny i. n., surové a spracované |

1.2 Zvyšky plodín, krmivo a spásaná biomasa |

1.2.1 Zvyšky plodín (použité), surové a spracované |

1.2.1.1 Slama |

1.2.2.2 Iné zvyšky plodín |

1.2.2 Krmivá a spásaná biomasa |

1.2.2.1 Krmivá |

1.3 Drevo a výrobky z dreva |

1.3.1 Stavebné drevo, surové a spracované |

1.3.2 Palivové drevo a iná ťažba, surové a spracované |

1.4 Výlov rýb a iné vodné živočíchy a rastliny, surové a spracované |

1.4.1 Výlov rýb |

1.4.2 Všetky ďalšie vodné živočíchy a rastliny |

1.5 Živé zvieratá iné ako zvieratá uvedené v bode 1.4. a živočíšne výrobky |

1.5.1 Živé zvieratá iné ako zvieratá uvedené v bode 1.4. |

1.5.2 Mäso a prípravky z mäsa |

1.5.3 Mliečne výrobky, vtáčie vajcia a med |

1.5.4 Iné živočíšne výrobky (živočíšne vlákna, kožky, kožušina, koža, atď.) |

1.6 Výrobky najmä z biomasy |

2 Kovové rudy a koncentráty, surové a spracované |

2.1 Železné rudy a koncentráty, železo a oceľ, surové a spracované |

2.2 Neželezné kovové rudy a koncentráty, surové a spracované |

2.2.1 Meď |

2.2.2 Nikel |

2.2.3 Olovo |

2.2.4 Zinok |

2.2.5 Cín |

2.2.6 Zlato, striebro, platina a iné vzácne kovy |

2.2.7 Bauxit a iný hliník |

2.2.8 Urán a tórium |

2.2.9 Ďalšie i. n. |

2.3 Výrobky najmä z kovov |

3 Nekovové nerasty, surové a spracované |

3.1 Mramor, žula, pieskovec, porfýr, bazalt a iný dekoratívny alebo stavebný kameň (okrem bridlice) |

3.2 Krieda a dolomit |

3.3 Bridlica |

3.4 Chemické a hnojivové nerasty |

3.5 Soľ |

3.6 Vápenec a sadrovec |

3.7 Íly a kaolín |

3.8 Piesok a štrk |

3.9 Ďalšie i. n. |

3.10 Ťažené hlinené materiály (vrátane pôdy), iba ak sa používa (*) |

3.11 Výrobky najmä z nekovových nerastov |

4 Fosílne energetické materiály/nosiče, surové a spracované |

4.1 Uhlie a iné tuhé energetické výrobky, surové a spracované |

4.1.1 Lignit (hnedé uhlie) |

4.1.2 Antracit |

4.1.3 Živičná bridlica a dechtový piesok |

4.1.4 Rašelina |

4.2 Kvapalné a plynné energetické výrobky, surové a spracované |

4.2.1 Surová ropa, kondenzát a kvapaliny zemného plynu (NGL) |

4.2.2 Zemný plyn |

4.3 Výrobky najmä z fosílnych energetických výrobkov |

5 Ďalšie výrobky |

6 Odpad dovezený (tabuľky B a C)/vyvezený (tabuľky D a E) určený na konečnú úpravu a likvidáciu |

(*) Nepovinné poskytovanie údajov

Do tabuliek B a D sa zahrnú tieto úpravy zásady sídla:

Palivo uskladnené rezidentnými jednotkami v zahraničí (pridanie k tabuľke dovozu B) a palivo uskladnené nerezidentnými jednotkami na vnútroštátnom území (pridanie k tabuľke vývozu D). |

1 Palivo pre suchozemskú dopravu |

2 Palivo pre vodnú dopravu |

3 Palivo pre leteckú dopravu |

ODDIEL 6

Maximálna dĺžka prechodných období

Maximálna dĺžka prechodného obdobia na vykonanie ustanovení tejto prílohy je dva roky po prvom referenčnom roku.

[1] KOM (94) 670 Usmernenia pre EÚ o environmentálnych ukazovateľoch a systém zeleného národného účtovníctva – integrácia environmentálneho a hospodárskeho informačného systému.

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008 z 11. marca 2008 o štrukturálnej podnikovej štatistike (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s.13).

[3] Nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (Ú. v. ES L 310, 5.11.1996, s.1).

[4] Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007, s.15.

[5] Rozhodnutie 1600/2002/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s.1).

[6] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1).

[7] Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007, s. 15.

[8] Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.

[9] KOM(1994) 670.

[10] Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

[11] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[12] Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

[13] Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov.