3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 99/7

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej uplatňovaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú schválila Európska rada 11. – 12. decembra 2008,

—

so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú schválila Európska rada 25. – 26. marca 2010,

—

so zreteľom na závery Rady o SBOP prijaté 26. apríla 2010,

—

so zreteľom na závery o EBOP a vyhlásenie s názvom Desať rokov európskej bezpečnostnej a obrannej politiky – výzvy a príležitosti, ktoré prijala Rada 17. novembra 2009,

—

so zreteľom na vyhlásenie o posilnení európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktoré prijala Európska rada 12. decembra 2008, a so zreteľom na vyhlásenie o posilnení spôsobilostí, ktoré prijala Rada 11. decembra 2008,

—

so zreteľom na závery predsedníctva, ktoré prijala Európska rada počas zasadnutia v Santa Marii de Feira 20. júna 2000 a v Göteborgu 16. júna 2001, so zreteľom na program EÚ na predchádzanie násilným konfliktom, ktorý bol tiež prijatý v Göteborgu 16. júna 2001, so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2008, ktorý schválila Európska rada 17. decembra 2004, a so zreteľom na hlavný civilný cieľ 2010, ktorý schválila Rada 19. novembra 2007,

—

so zreteľom na závery predsedníctva prijaté Európskou radou v Helsinkách 11. decembra 1999 (hlavný cieľ 2003) a so zreteľom na hlavný cieľ 2010, ktorý prijala Rada 17. mája 2004,

—

so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) bezpečnosti v Európskej únii a na schválenie akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti,

—

so zreteľom na dokument Rady z 3. decembra 2008 s názvom Vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 posilnenej rezolúciou BR OSN č. 1820 v kontexte EBOP, a na dokument Rady zo 14. septembra 2006 o začleňovaní otázky ľudských práv do EBOP,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti, v ktorom vyzýva na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010, ktorým sa ustanovuje organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (3),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0308/2010),

1.

pripomína, že EÚ sa zaviazala vymedziť a vykonávať spoločné politiky a činnosti s cieľom zachovávať mier, predchádzať konfliktom, konsolidovať obnovu po skončení konfliktov a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty OSN, ako aj upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva a poskytovať pomoc obyvateľstvu, ktoré je vystavené prírodným katastrofám alebo katastrofám, ktoré spôsobili ľudia;

2.

zdôrazňuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac vzájomne prepojené a že rozvíjaním svojich politík a spôsobilostí v oblasti krízového riadenia, predchádzania konfliktom a budovania mieru v súlade s uvedenými cieľmi EÚ tiež pomáha zaisťovať bezpečnosť svojich občanov;

3.

zdôrazňuje, že EÚ, najmä prostredníctvom civilného krízového riadenia, predstavuje zreteľný prínos ku globálnej bezpečnosti, v ktorom sa odrážajú jej základné hodnoty a zásady;

4.

zdôrazňuje, že účinné reakcie na súčasné krízy a bezpečnostné hrozby vrátane prírodných katastrof si často vyžadujú využívať civilné aj vojenské spôsobilosti a užšiu spoluprácu medzi nimi; pripomína, že rozvoj komplexného prístupu EÚ a jej spôsobilostí v oblasti kombinovaného vojenského a civilného krízového riadenia sú charakteristickými prvkami SBOP a predstavujú jej kľúčovú pridanú hodnotu; zároveň pripomína, že SBOP nie je jediným dostupným nástrojom a že misie SBOP by sa mali využívať ako súčasť širšej stratégie EÚ;

5.

pripomína, že je potrebná biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane založená na systematických a dôkladných kontrolách bezpečnosti a obrany vykonávaných štátmi podľa spoločných kritérií a spoločného harmonogramu, ktorá by jasnejšie vymedzila bezpečnostné a obranné ciele, záujmy a potreby EÚ vo vzťahu k dostupným prostriedkom a zdrojom; zdôrazňuje, že v tejto bielej knihe by sa mali vymedziť aj oblasti, v ktorých a podmienky, za ktorých by bola vhodná užšia civilno-vojenská spolupráca v záujme dosiahnutia týchto cieľov; zastáva názor, že biela kniha EÚ by mala jasne identifikovať príležitosti pre spoločné využívanie zdrojov na úrovni EÚ, ako aj národnú špecializáciu a harmonizáciu spôsobilostí s cieľom dosiahnuť veľké úspory z rozsahu;

6.

zdôrazňuje, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo prispieť k ďalšiemu rozvoju skutočne komplexného európskeho prístupu k civilnému a vojenskému krízovému riadeniu, predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru a poskytnúť EÚ náležité štruktúry, personálne obsadenie a finančné zdroje, aby mohla zastávať svoje povinnosti na medzinárodnej úrovni v súlade s Chartou OSN;

7.

v plnej miere podporuje presun štruktúr SBOP vrátane riaditeľstva pre plánovanie krízového riadenia, útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií, Vojenského štábu EÚ a Situačného centra do ESVČ pod priamym riadením a zodpovednosťou podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku; pripomína prísľub podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky zabezpečiť, že budú vykonávať činnosť v úzkej spolupráci a v synergii s príslušnými oddeleniami Komisie presunutými do ESVČ, ktoré sa zaoberajú plánovaním a programovaním krízových reakcií, predchádzaním konfliktom a budovaním mieru; naliehavo vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečila, že tieto oddelenia budú pôsobiť na úrovni rovnocennej so štruktúrami SBOP; zdôrazňuje, že nie je prijateľná žiadna formálna či neformálna kontrola plánovania a programovania opatrení financovaných z nástroja stability štruktúrami SBOP, a trvá na tom, že presunuté štruktúry Komisie sa nesmú zrušiť;

8.

v záujme rozvoja komplexného prístupu EÚ tiež podporuje úzku koordináciu medzi ESVČ a všetkými relevantnými útvarmi, ktoré zostávajú v rámci Komisie, najmä tými, ktoré sa zaoberajú rozvojom, humanitárnou pomocou, civilnou ochranou a verejným zdravím; zdôrazňuje potrebu priamych prepojení medzi ESVČ a agentúrami v rámci SBOP, konkrétne Európskou obrannou agentúrou, Inštitútom EÚ pre bezpečnostné štúdie, Európskou akadémiou bezpečnosti a obrany a Satelitným centrom EÚ;

9.

poukazuje na úlohu Monitorovacieho a informačného centra Komisie (MIC) pri napomáhaní koordinácie pri odstraňovaní následkov katastrof v rámci mechanizmu civilnej ochrany a zdôrazňuje potrebu zaistenia úzkej spolupráce medzi centrom a ESVČ podpredsedníčkou/vysokou predstaviteľkou v jej úlohe podpredsedníčky Komisie; žiada lepšiu koordináciu a rýchlejšie nasadzovanie vojenských prostriedkov v súvislosti s odstraňovaním následkov katastrof, najmä spôsobilostí v rámci leteckej dopravy, na základe skúseností nadobudnutých na Haiti a zároveň rešpektovanie primárne civilného charakteru operácií zameraných na odstraňovanie následkov katastrof; pripomína svoju výzvu na ďalšie zlepšenie mechanizmu civilnej ochrany EÚ tak, že sa vytvorí dobrovoľné združenie prostriedkov členských štátov, ktoré budú v pohotovosti na okamžité nasadenie v rámci operácií reagujúcich na katastrofy; navrhuje, aby sa tieto prostriedky koordinovali a nasadzovali pod označením jednotky civilnej ochrany EÚ, a tak sa viac zviditeľnili opatrenia EÚ; zároveň pripomína zodpovednosť jednotlivých členských štátov za civilnú ochranu a opatrenia na kontrolu katastrof;

10.

tiež podporuje lepšiu koordináciu medzi humanitárnymi agentúrami členských štátov a GR ECHO v prípade činností na zmiernenie následkov prírodných katastrof alebo katastrof, ktoré spôsobili ľudia;

11.

vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala potrebné rozhodnutia s cieľom uviesť do platnosti doložku o vzájomnej pomoci, ako sa uvádza v článku 42 ods. 7 ZEÚ, rovnako ako doložku o solidarite, ako sa uvádza v článku 222 ZFEÚ, ktoré by mali odrážať komplexný prístup EÚ a stavať na civilno-vojenských zdrojoch;

12.

pripomína úspešný rozvoj partnerstva na budovanie mieru medzi Komisiou a mimovládnymi organizáciami, ako aj skutočnosť, že dobrá spolupráca medzi mimovládnymi organizáciami, organizáciami občianskej spoločnosti a budúcou ESVČ má kľúčový význam; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala rámec pre spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aby podporovala využívanie neštátnych subjektov v oblasti činností Únie na predchádzanie konfliktom a ich riadenie, a to aj tak, že ich zapojí do vzdelávacích činností EÚ;

13.

v rámci politicko-strategickej úrovne víta začlenenie civilných a vojenských prvkov do riaditeľstva pre krízové riadenie a plánovanie (CMDP) ako krok správnym smerom; zdôrazňuje však potrebu nájsť vhodnú rovnováhu medzi civilnými a vojenskými spôsobilosťami pre strategické plánovanie nielen z kvantitatívneho hľadiska, ale aj z hľadiska hierarchie, aby sa v plnej miere využili možné synergie; zároveň zdôrazňuje potrebu riadne zohľadňovať rozdiely medzi civilnými a vojenskými úlohami a ich rozdielnymi cieľmi a od prípadu k prípadu zabezpečiť pridelenie vhodnej kombinácie ľudských zdrojov na každú operáciu;

14.

osobitne vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby riešila nedostatok personálu, pokiaľ ide o odborníkov v oblasti plánovania civilných misií a rozvoja civilných spôsobilostí, a aby zabezpečila, že súčasťou CMPD bude dostatočný počet odborníkov vo všetkých prioritných oblastiach civilných spôsobilostí, konkrétne v oblasti polície, súdnictva, civilnej správy, civilnej ochrany a monitorovania, ako aj v oblasti ľudských práv;

15.

zdôrazňuje potrebu, aby sa v bežných fázach rozvíjalo spoločné celkové hodnotenie situácie, ktoré by zdieľali všetky zainteresované subjekty EÚ (ESVČ, ale aj všetky príslušné útvary Komisie: GR DEV, GR ECHO, GR SANCO s podporou každej ich spôsobilosti v oblasti krízového riadenia), pričom táto potreba by sa mala odrážať vo všetkých regionálnych alebo štátnych strategických dokumentoch EÚ; zdôrazňuje, že reštrukturalizované delegácie EÚ musia v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu;

16.

vyzýva na posilnenie úlohy vedúcich delegácií EÚ a/alebo osobitných zástupcov EÚ počas ich prítomnosti v krízových oblastiach v rámci civilno-vojenského koordinačného úsilia, a to aj so zreteľom na zabezpečenie dôkladnejšej politickej kontroly v teréne;

17.

v rámci úrovne operačného plánovania žiada významne zlepšiť spôsobilosti pre civilné plánovanie tak, aby zodpovedali ambíciám civilných misií SBOP, a to prostredníctvom konsolidácie útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) v oblasti personálneho obsadenia, ako aj prostredníctvom lepšieho rozdelenia úloh medzi strategickými a operačnými úrovňami; zdôrazňuje, že toto rozdelenie úloh musí vychádzať z vyváženej a komplexnej stratégie v oblasti ľudských zdrojov; domnieva sa, že v súvislosti so zodpovednosťami veliteľa civilných operácií je potrebné, aby bola táto funkcia v rámci hierarchie ESVČ umiestnená na zodpovedajúcej (t. j. vyššej) úrovni;

18.

pripomína svoju požiadavku vytvoriť stály operačný štáb EÚ zodpovedný za operačné plánovanie a uskutočňovanie vojenských operácií EÚ s cieľom nahradiť súčasný systém využívania jedného zo siedmich dostupných štábov na ad hoc základe; zdôrazňuje, že týmto krokom by sa zabezpečila zosúladená štruktúra velenia a výrazne zvýšila schopnosť EÚ rýchlo a konzistentne reagovať na krízy (najmä zlepšením inštitucionálnej pamäte EÚ), ako aj znížili náklady;

19.

domnieva sa, že operačný štáb by mal byť umiestnený pri CPCC, aby sa v čo najväčšej miere využívali prínosy civilno-vojenskej koordinácie vrátane spoločného využívania niektorých funkcií a lepšie sa podporovali najlepšie postupy medzi plánovacími útvarmi EÚ; dokonca navrhuje, že operačný štáb a CPCC by sa mohli začleniť do spoločného štábu krízového riadenia EÚ, ktorý by bol zodpovedný za operačné plánovanie a uskutočňovanie všetkých civilných misií, vojenských operácií a misií na reformu bezpečnostného sektora, ktoré uskutočňuje EÚ;

20.

zdôrazňuje však, že by sa mali náležite zohľadňovať rozdiely medzi civilným a vojenským plánovaním a že treba zachovať samostatné štruktúry velenia, pričom by si veliteľ civilných operácií a veliteľ vojenských operácií zachovali vlastné právomoci a mali by rovnaké postavenie v rámci hierarchie ESVČ;

21.

poukazuje na množstvo záväzkov, ktoré prevzali členské štáty v súvislosti s rozvojom vojenských, ako aj civilných spôsobilostí krízového riadenia, počnúc zasadnutiami Európskej rady v Helsinkách a v Santa Marii de Feira až po vyhlásenie o posilnení spôsobilostí z decembra 2008; naliehavo vyzýva členské štáty a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby zabezpečili riadne plnenie týchto záväzkov s cieľom odstrániť výrazné rozdiely medzi existujúcimi operačnými spôsobilosťami a deklarovanými politickými cieľmi;

22.

v súvislosti s krokmi nadväzujúcimi na hlavné ciele 2010 vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na konkrétne poskytovanie spôsobilostí a na oblasti možných civilno-vojenských synergií, najmä tie, ktoré už boli identifikované, s cieľom čo najskôr dosiahnuť skutočný pokrok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rozvoj spôsobilostí riadil osobitnými požiadavkami na misie SBOP; víta komplexný proces rozvoja spôsobilostí (CCDP) pre vojenské spôsobilosti v rámci Európskej obrannej agentúry; nabáda na ďalšiu diskusiu o tom, ako prepojiť oba procesy rozvoja spôsobilostí v rámci civilných a vojenských hlavných cieľov;

23.

víta úsilie predchádzajúcich a aktuálnych rotujúcich predsedníctiev Rady o začatie procesu zameraného na objasnenie povahy a rozsahu stálej štruktúrovanej spolupráce (PSC) uvedenej v článku 42 ods. 6 ZEÚ; vyzýva Radu, aby urýchlene predložila jasnú predstavu o stálej štruktúrovanej spolupráci so zreteľom na civilno-vojenský charakter komplexného prístupu EÚ a predstavila konkrétne opatrenia, ako začať stálu štruktúrovanú spoluprácu vzhľadom na súčasnú finančnú krízu a klesajúce rozpočty na národnú obranu v členských štátoch EÚ;

24.

v súvislosti s prijatými politickými záväzkami vyzýva členské štáty, aby naliehavo riešili nepretržitý nedostatok civilného personálu v misiách SBOP, najmä EULEX Kosovo a EUPOL Afganistan, predovšetkým zvýšením úsilia o zavedenie národných stratégií na uľahčenie vysielania civilného personálu do misií; naliehavo žiada, aby v rámci týchto stratégií príslušné vnútroštátne orgány, ako sú ministerstvá vnútra a spravodlivosti, v úzkej spolupráci s ministerstvami obrany vypracovali štruktúrovanejší prístup k úlohe stanovenia primeraných podmienok pre účasť civilného personálu v misiách SBOP, najmä v súvislosti s kariérnym výhľadom a odmeňovaním;

25.

v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že účasť v misiách SBOP sa bude vnímať ako významná výhoda pre kariérny postup v rámci ich systémov polície a súdnictva a že útvarom, ktoré dočasne vysielajú civilných zamestnancov do týchto misií, sa poskytne primeraná náhrada za zamestnancov, ktorých dočasne nemôžu využívať; domnieva sa, že Rada by mala zabezpečiť, aby výška diét pre zamestnancov misií SBOP zodpovedala situácii, v ktorej pôsobí daná misia;

26.

znovu pripomína potrebu dodržiavať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, ktorá vyžaduje rodovo vyvážené personálne obsadenie a prístup k odbornej príprave pre všetky misie a uplatňovanie rodového hľadiska v rámci všetkých vykonávaných činností; zdôrazňuje, že primeraný počet žien v civilných alebo vojenských misiách je rozhodujúcou podmienkou pre úspech týchto misií, či už ide o mierové operácie alebo operácie na zmiernenie následkov katastrof, alebo o diplomatickú mediáciu, a to ako spôsob, ktorým sa zabezpečí primerané zohľadňovanie potrieb, práv a záujmov žien a zapojenie žien do akcií a cieľov misie; pripomína, že členské štáty EÚ musia vypracovať národné akčné plány na zabezpečenie dodržiavania rezolúcie č. 1325;

27.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pred vyslaním primeraný výcvik, ktorého súčasťou by mohla byť účasť civilného personálu na vojenských cvičeniach vrátane skúšok pohotovosti a vojenského personálu na civilnom vzdelávaní a/alebo cvičeniach; dôrazne odporúča, aby si členské štáty viedli prehľad o civilistoch s príslušnými schopnosťami, ktorých by bolo možné vyslať, najmä o tých, ktorí sú vyškolení na úlohy vykonávané spolu s vojenskými jednotkami; víta postup niektorých členských štátov, ktoré majú špecializovanú centrálnu agentúru zodpovednú za nábor a výcvik všetkého civilného personálu, ktorý možno vyslať;

28.

podporuje Radu v rozvoji softvérového prostredia Goalkeeper na uľahčenie náboru a výcviku personálu pre civilné misie;

29.

pripomína, že existuje skupina EÚ pre odbornú prípravu, ktorú financuje Európska komisia, a zdôrazňuje, že jednou zo skúseností, ktoré získala, je tá, že investície do odbornej prípravy musia byť spojené so skutočným nasadením; víta dôraz, ktorý Komisia kladie na to, aby sa zabezpečilo, že nadchádzajúce projekty výcviku civilistov financované z nástroja stability budú zacielené na odborníkov, s ktorých budúcim nasadením v misiách sa už počíta;

30.

v súlade s odporúčaniami Rady z roku 2008 zdôrazňuje širšiu úlohu, ktorú by vzhľadom na vytvorenie ESVČ mala Európska akadémia bezpečnosti a obrany (EABO) zohrávať v oblasti budovania kapacít a výcviku zameraného na účinné krízové riadenie; naliehavo vyzýva Radu, aby zlepšila výcvikové zariadenia a personálne obsadenie EABO, a to aj tým, že jej zabezpečí trvalé sídlo, s cieľom zaručiť na strategickej, operačnej a taktickej úrovni dlhodobo fungujúci a účinný výcvik civilného a vojenského personálu členských štátov a inštitúcií EÚ; žiada vytvoriť štipendiá pre mladých absolventov, ktorí sa chcú špecializovať v potrebných oblastiach;

31.

vyzýva na prípravnú akciu s cieľom rozvíjať a sprístupniť odbornú prípravu v oblasti mediácie a dialógu so zreteľom na zriadenie ESVČ v súlade s koncepciou pre posilnenie kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu, ktorú schválila Rada v roku 2009;

32.

nabáda, aby sa pokračovalo v úsilí o urýchlené zabezpečenie finančných prostriedkov pre civilné misie a zjednodušenie rozhodovacích postupov a vykonávacích ustanovení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby príslušné útvary Komisie ako rovnocenní partneri úzko spolupracovali so štruktúrami krízového riadenia v rámci ESVČ s cieľom umožniť rýchle začatie financovania civilných misií; v záujme transparentnosti a zodpovednosti žiada vytvoriť jednu rozpočtovú položku pre každú misiu SBOP;

33.

vyzýva Radu, aby po konzultácii s Európskym parlamentom urýchlene prijala primerané rozhodnutia týkajúce sa vytvorenia počiatočného fondu, ako sa uvádza v článku 41 ZEÚ; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby po zriadení tohto fondu Parlament pravidelne informovala o situácii;

34.

víta rozvoj koncepcie integrovaných policajných jednotiek (IPU), t. j. silných, rýchlo nasaditeľných, pružných a interoperabilných jednotiek, ktoré dokážu vykonávať exekutívne úlohy v oblasti presadzovania práva a ktoré za istých okolností možno nasadiť v rámci vojenských operácií a pod vojenským velením; konštatuje, že táto koncepcia sa úspešne uplatňuje v Bosne a Hercegovine v rámci operácie EUFOR Althea a v Kosove v rámci misie EULEX; zdôrazňuje potrebu takýchto jednotiek, ktoré majú osobitne dobré predpoklady zasahovať v nestabilizovaných situáciách, najmä počas prechodu od vojenského velenia k civilnému; odporúča, aby členské štáty investovali do rozvoja takýchto spôsobilostí;

35.

v tejto súvislosti plne podporuje využívanie Európskej žandárskej jednotky (EGF), ktorú možno zaradiť pod vojenské alebo civilné velenie a ktorá je spôsobilá pre rýchle nasadenie v expedičných policajných misiách, ako mimoriadne vhodného nástroja na celú škálu operácií účinného krízového riadenia vrátane misií na stabilizáciu situácie po katastrofe; vyzýva všetky členské štáty, ktoré majú policajné jednotky s vojenským štatútom, aby sa pripojili k tejto iniciatíve;

36.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri rozvoji základne odborníkov pre oddiely civilného nasadenia (CRT) s cieľom vytvoriť spôsobilosť na rýchle posúdenie situácie, ale zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť ďalšie rozšírenie týchto zoznamov; zdôrazňuje, že spôsobilosti na včasné posúdenie a zisťovanie skutočností sú dôležité pre zabezpečenie toho, aby EÚ reagovala na krízy s využitím čo najvhodnejších dostupných prostriedkov;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v čase krízy bola schopná nasadiť v prvých hodinách krízy multidisciplinárne tímy, ktoré by boli zložené z civilných, vojenských a civilno-vojenských odborníkov z ESVČ a Komisie;

38.

vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, Radu a Komisiu, aby predložili spoločnú dohodu o nových misiách SBOP v súlade s článkom 43 ZEÚ a uviedli, ako ich budú riešiť v kontexte ustanovenej civilno-vojenskej spolupráce; v tejto súvislosti ich nabáda, aby urýchlili budovanie základne odborníkov na reformu bezpečnostného sektora s cieľom zvýšiť spôsobilosti EÚ v tejto oblasti;

39.

vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali existujúce nástroje a zaviedli mechanizmy na hodnotenie vplyvu predtým, ako pristúpia k formulácii nových ambicióznych cieľov;

40.

je presvedčený, že bojové skupiny EÚ predstavujú vhodný nástroj pre operácie krízového riadenia; opätovne pripomína svoju výzvu Rade na posilnenie ich využiteľnosti a pružnosti; žiada aj zlepšenie ich využiteľnosti na civilno-vojenské operácie humanitárnej pomoci v plnom súlade s revidovanými usmerneniami z Osla o využívaní vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri odstraňovaní následkov katastrof;

41.

dôrazne vyzýva členské štáty, aby dosiahli dohodu o rozšírení koncepcie spoločných nákladov súvisiacich s využívaním bojových skupín (náklady sa budú financovať prostredníctvom mechanizmu Athena) alebo o spoločnom financovaní celkových nákladov na operácie krízového riadenia, ktoré vykonávajú; zastáva názor, že takáto dohoda je potrebná na to, aby ich využívanie bolo politicky a hospodársky prijateľné a aby sa zabezpečilo, že členské štáty, ktorých jednotky sú v pohotovosti, nebudú niesť v zložitej rozpočtovej situácii neúmernú záťaž; v tejto súvislosti pripomína, že Rada v novembri 2009 vyzvala generálny sekretariát Rady, aby vypracoval návrhy na financovanie vojenských operácií, ktoré sa majú prerokovať na vysokej úrovni v roku 2010, no doteraz sa nezaznamenal nijaký pokrok;

42.

vyzýva členské štáty, aby vnímali bojové skupiny ako dlhodobé partnerstvá a nerozpúšťali ich po skončení obdobia pohotovosti, a nepremrhali tak prostriedky investované do ich vytvorenia; žiada, aby tieto skupiny boli cvičené na spolupôsobenie s civilnými útvarmi; dokonca navrhuje, že štruktúra týchto skupín by mohla zahŕňať aj civilné jednotky alebo odborníkov, najmä integrované policajné jednotky;

43.

vyzýva členské štáty, aby ďalej preskúmali možnosti rozvoja spôsobilostí dvojakého použitia pre civilné misie a vojenské operácie SBOP, najmä spôsobilostí v oblasti dopravy, a zároveň zaistili interoperabilitu výcviku a praxe, lepšie využívali existujúce prístupy a spôsobilosti a aby vo vhodných prípadoch prepojili procesy rozvoja civilných a vojenských spôsobilostí;

44.

zdôrazňuje, že vojenský a civilný personál EÚ bude čoraz častejšie pôsobiť bok po boku a bude do veľkej miery vystavený rovnakým hrozbám, napríklad improvizovaným výbušným zariadeniam, pričom bude potrebovať porovnateľné spôsobilosti v oblastiach ako strategická a taktická preprava, logistická podpora, komunikačné systémy, systémy zhromažďovania a hodnotenia spravodajských informácií, lekárska podpora, bezpečnosť a ochrana ozbrojených síl, využitie priestorových spôsobilostí a bezpilotné dopravné prostriedky;

45.

zdôrazňuje preto potrebu koordinovať a stimulovať investície do technológií a spôsobilostí dvojakého použitia, aby sa tak rýchlo vyplnili medzery v spôsobilostiach a zároveň sa predišlo zbytočnému zdvojovaniu, vytvárali sa synergie a podporovala sa štandardizácia; pripomína, že v tejto súvislosti musí dôležitú úlohu zohrávať Európska obranná agentúra, a to v procese zisťovania potrieb v oblasti spôsobilostí a tiež v poukazovaní na spôsoby, akými by sa tieto spôsobilosti mali medzi členmi Únie vymieňať, zhromažďovať alebo nadobúdať s cieľom poskytnúť nasaditeľné prostriedky pre úspešné a bezpečné vykonávanie a realizáciu operácií SBOP;

46.

v tejto súvislosti podporuje vytvorenie európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a synergie medzi investíciami Komisie v rámci siedmeho rámcového programu do obranného výskumu a technológií a investíciami do výskumu zlepšovania civilnej bezpečnosti, napríklad v oblastiach ako celkové hodnotenie situácie, bezpilotné letecké dopravné prostriedky, sledovanie námorného priestoru, boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam, zisťovanie chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok a výbušnín (CBRNE) a ochrana pred nimi, komunikácia, zhromažďovanie spravodajských informácií, hodnotenie a prenos údajov a bezpečnosť v kybernetickom priestore;

47.

konštatuje však, že táto spolupráca by nemala ísť nad rámec nevyhnutnej civilno-vojenskej spolupráce v oblastiach udržiavania mieru, predchádzania konfliktom, posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, krízového riadenia a humanitárnej pomoci;

48.

víta otvorenú diskusiu ministrov obrany EÚ počas ich neformálneho stretnutia v Gente 23. a 24. septembra 2010, ktorá sa týkala európskeho obranného výskumu a hodnotenia úlohy Európskej obrannej agentúry uvedenej v článku 42 ods. 3 ZEÚ;

49.

podporuje ďalšie úsilie o pohotové zabezpečenie všetkého vybavenia, ktoré je potrebné na činnosti rýchleho riešenia krízových situácií, či majú civilný alebo vojenský charakter; víta pokračujúce činnosti na inventarizačnom systéme pre civilné misie SBOP; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby vykonala komplexnú analýzu nákladov a prínosov s cieľom určiť optimálne riešenia pre každý druh potrebného vybavenia; zastáva názor, že v závislosti od druhu vybavenia treba nájsť správnu kombináciu skladovania na úrovni EÚ, rámcových zmlúv a virtuálnych zásob vybavenia vo vlastníctve členských štátov;

50.

v tejto súvislosti víta vytvorenie dočasného skladu civilného vybavenia v Bosne a Hercegovine a žiada, aby sa urýchlene napredovalo so zriadením stáleho skladu v záujme lepšej prípravy EÚ na riadenie civilných krízových situácií;

51.

nabáda k ďalšiemu pokroku v oblasti zhromažďovania a výmeny prostriedkov ako hospodárneho spôsobu zvyšovania spôsobilostí, ktorý má ešte väčší význam v čase sprísnených rozpočtových podmienok; víta najmä činnosti zamerané na riešenie nedostatkov v spôsobilostiach strategickej leteckej prepravy, konkrétne vytvorenie európskeho veliteľstva pre vzdušnú prepravu (EATC) niekoľkými členskými štátmi, ako aj iniciatívu za európsku dopravnú letku; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami Európskej obrannej agentúry a urýchlili činnosti zamerané na určenie ďalších oblastí, v ktorých treba uplatniť zásady zhromažďovania a výmeny prostriedkov, vrátane oblasti výcviku alebo podpory misií; v tomto smere víta návrhy vytvoriť mnohonárodnostnú vrtuľníkovú letku podľa vzoru EATC, ktorá sa bude využívať na civilné aj vojenské úlohy;

52.

pripomína, že za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti zodpovedá v prvom rade Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov; zdôrazňuje preto potrebu úzkej spolupráce medzi EÚ a OSN v oblasti civilného a vojenského krízového riadenia, najmä v rámci operácií humanitárnej pomoci, kde vedúcu úlohu zohráva Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA); žiada, aby sa táto spolupráca posilnila najmä v zónach, kde jedna organizácia preberá zodpovednosť od druhej, najmä vzhľadom na zmiešané skúsenosti z Kosova;

53.

dôrazne vyzýva členské štáty, aby sa postarali o zabezpečenie primeraných príspevkov pre misie OSN a aby prispievali koordinovaným spôsobom; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Radu, aby ďalej preskúmali spôsoby, ako môže EÚ ako celok lepšie prispievať k úsiliu pod vedením OSN, napríklad začatím tzv. premosťovacích operácií alebo operácií mimo dejiska v rámci rýchlej reakcie EÚ alebo poskytnutím vlastnej zložky v rámci rozsiahlejšej misie OSN;

54.

vyzýva na zlepšenie monitorovania pomoci EÚ poskytovanej prostredníctvom organizácií OSN v súlade s osobitnou správou Európskeho dvora audítorov č. 15/2009;

55.

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že 21 z 28 členov NATO sú členské štáty EÚ, úzka spolupráca medzi EÚ a NATO má rozhodujúci význam pre to, aby sa predchádzalo zdvojenému úsiliu pri nasadzovaní vojenských spôsobilostí v prípade, že sa v rovnakej oblasti angažujú obe organizácie, a to bez toho, aby to malo vplyv na zásadu rozhodovacej autonómie, a so zreteľom na neutrálny štatút niektorých členských štátov EÚ; opätovne pripomína naliehavú potrebu vyriešiť politické problémy, ktoré stoja v pozadí prekážok spolupráce medzi EÚ a NATO, a žiada úplné a účinnejšie uplatňovanie dohôd Berlín plus, aby obe organizácie mohli účinne zasiahnuť v prípade súčasných a budúcich kríz;

56.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnakú mieru transparentnosti a zapojenia pre členské krajiny NATO, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a členské štáty EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, pri vykonávaní spoločných činností, ako sa zdôrazňuje v tretej kapitole správy NATO 2020 (správa M. Albrightovej);

57.

vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sú členmi NATO, aby zaistili, že nová strategická koncepcia NATO nepovedie k zbytočnému zdvojovaniu úsilia v oblasti civilných spôsobilostí, čo by dodatočne zaťažilo už aj tak obmedzené zdroje; je presvedčený, že NATO by sa skôr malo dokázať spoľahnúť na civilné spôsobilosti ostatných medzinárodných organizácií ako EÚ a OSN;

58.

opätovne pripomína svoju podporu užšej spolupráci EÚ – NATO na rozvoji spôsobilostí a čo najširšiemu dodržiavaniu štandardov NATO; podporuje ďalší pokrok v spoločnom úsilí o vyriešenie nedostatku dopravných vrtuľníkov; víta iniciatívy na koordináciu činností EÚ a NATO v oblasti boja proti katastrofám spôsobeným chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými látkami a proti improvizovaným výbušným zariadeniam, ako aj v oblasti zabezpečovania lekárskej podpory ako záležitosti, ktoré majú význam pre civilné aj vojenské misie;

59.

zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce EÚ – OBSE a EÚ – AÚ v ich konkrétnych operačných oblastiach, zlepšenia systémov včasného varovania a zabezpečenia výmeny najlepších postupov a odborných znalostí v oblasti krízového riadenia;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnym tajomníkom OSN a NATO.