20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/62


Streda 8. septembra 2010
Irán, najmä prípady Sakíne Muhammadí Áštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej

P7_TA(2010)0310

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2010 o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, najmä o prípadoch Sakíne Muhammadí Áštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej

2011/C 308 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, a predovšetkým uznesenia prijaté 22. októbra 2009 (1) a 10. februára 2010 (2),

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu z 9. októbra 2009 pri príležitosti Európskeho dňa proti trestu smrti, a na vyhlásenie z 11. augusta 2010 o odsúdení predstaviteľov bahájskeho spoločenstva,

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 14. júna a 6. júla 2010,

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 23. septembra 2009 o situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iránskej islámskej republike a na vyhlásenie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 4. marca 2010 o Iráne,

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN a najmä rezolúcie 62/149 a 63/168 o moratóriu na vykonávania popráv, kým nebude zrušený trest smrti,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Iránska islamská republika,

so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch a na Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z roku 1963,

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Irán naďalej drží smutný rekord v tom, že je krajinou, ktorá v celosvetovom meradle popravuje najviac mladistvých páchateľov, a keďže iba v roku 2010 bolo vykonaných okolo 2 000 rozsudkov smrti,

B.

keďže podľa správ vo väzení Vakíl Abad v meste Mashad bolo len počas posledných týždňov popravených viac ako 100 väzňov kvôli obvineniam z drogových deliktov a keďže stovky ďalších čaká na popravu v najbližších dňoch; keďže kolektívny charakter týchto popráv, o ktorých sa navyše rozhoduje v najväčšej tajnosti, je zjavným porušením medzinárodného práva,

C.

keďže v rozpore s tvrdeniami najvyšších členov iránskeho súdnictva Irán naďalej ukladá trest ukameňovania za zločin „cudzoložstva“, ako tomu bolo v prípade Sakíny Muhammadí Áštíáníovej, čo bolo zdôraznené v jej „priznaní“ vysielanom televíziou 11. augusta 2010,

D.

keďže Sakíne Muhammadí Áštíánová, ktorá bola v roku 2006 obvinená z toho, že mala dva intímne vzťahy mimo manželstva po smrti svojho manžela, bola v Iráne odsúdená na trest 99 rán bičom, ktorý bol vykonaný v tom istom roku,

E.

keďže predtým, ako bola obvinená z cudzoložstva spáchaného počas manželstva a odsúdená na smrť ukameňovaním, bola takisto obvinená zo spolupáchateľstva pri zavraždení svojho manžela, následne však bola zbavená tohto obvinenia,

F.

keďže popravu ukameňovaním, ktorá sa mala uskutočniť 9. júla 2010, iránske orgány po nátlaku medzinárodnej verejnosti „z humanitárnych dôvodov“ odložili,

G.

keďže trest ukameňovaním je jasným porušením iránskych záväzkov podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; keďže Irán len nedávno, počas všeobecného pravidelného preskúmania v Rade OSN pre ľudské práva, súhlasil s dodržiavaním aspoň „minimálnych noriem“ a ustanovení Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach týkajúcich sa trestu smrti, pokým sa trest smrti bude vykonávať,

H.

keďže 18-ročný Ibráhím Hamídí bol odsúdený na trest smrti v auguste 2010 za sodomiu, údajne spáchanú, keď mal len 16 rokov, a na základe priznania, ktoré bolo podľa jeho tvrdenia vynútené mučením,

I.

keďže obhajca v oboch prípadoch Muhammad Mustafáí, ktorý sa pokúsil upozorniť verejnosť na situáciu obvinených, musel utiecť z krajiny zo strachu pred zatknutím, a keďže stále viac právnikov v oblasti ľudských práv vrátane Muhammada Alího Dádcháha, Muhammada Olíáího Farda, Muhammada Seifa Zádeho a dokonca takých známych osobností ako nositeľka Nobelovej ceny za mier Šírín Ebádíová čelí štátnemu prenasledovaniu vo forme „mimoriadnych daňových nárokov“ a ohrozenia ich života a životov ich rodín,

J.

keďže Nasrín Sutúde, právnička v oblasti ľudských práv široko rešpektovaná za svoje snahy v záujme mladistvých, ktorým hrozí trest smrti, a za obranu väzňov svedomia, bola 4. septembra 2010 uväznená na základe obvinení z „propagandy proti štátu“ a „konšpirácie a zhromažďovania s cieľom konať proti štátnej bezpečnosti“,

K.

keďže rok po zmanipulovaných prezidentských voľbách a následných masových protestoch stovky protestujúcich, novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv a dokonca obyčajných občanov, ako napríklad holandská občianka Zahrá Bahrámíová, ktorí odmietajú akýkoľvek vzťah k demonštráciám, zostávajú vo väzení,

L.

keďže Zahrá Bahrámíová, ktorá cestovala do Iránu s cieľom navštíviť svoju rodinu, bola zatknutá v súvislosti s protestmi počas sviatku Ášúra 27. decembra 2009 a bola prinútená urobiť priznanie v televíznom prenose s cieľom priznať pravdivosť obvinení, ktoré boli proti nej vznesené,

M.

keďže medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv ani holandským úradom nebolo umožnené stretnúť sa s pani Bahrámíovou,

N.

keďže nútené priznania, mučenie a zlé zaobchádzanie s väzňami, bránenie v spánku, samoväzba, tajné väznenie, kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, fyzické zneužívanie vrátane sexuálneho násilia a beztrestnosť štátnych úradníkov je aj naďalej v Iráne veľmi rozšírené, z čoho vyplývajú silné pochybnosti o spravodlivosti a transparentnosti súdneho konania v tejto krajine,

O.

keďže vzrastá počet prípadov, keď sú pokojní obhajcovia ľudských práv obviňovaní zo zločinu zvaného muháraba (vedenie vojny proti Bohu), ktorý môže vyústiť do trestu smrti, ako je v prípade Šívú Nazara Áharího, člena výboru reportérov pre ľudské práva (CHRR), ktorý je zadržiavaný od 20. decembra 2009 a ktorému hrozí súdny proces,

P.

keďže prenasledovanie náboženských a národnostných menší v Iráne stále neochabuje; keďže sedem vedúcich predstaviteľov bahájskej viery Faríbá Kamál Ábádí, Džamáluddín Chandžání, Afíf Naímí, Saíd Rezáí, Mahvaš Sábet, Behrúz Tavakkolí a Vahíd Tizfahm, ktorí sú väznení od roku 2008 výhradne kvôli ich náboženskému presvedčeniu, bolo v auguste 2010 odsúdených na 20 rokov odňatia slobody na základe obvinení z propagandy voči štátu a zo špionáže,

Q.

keďže zastrašovanie opozičných politikov Mir-Hosseina Mousavího a Mehdího Karrubího a ďalších vyšších funkcionárov politických strán pokračuje; keďže na začiatku septembra 2010 na sídlo bývalého prezidentského kandidáta Mehdího Karrúbího zaútočilo niekoľko desiatok ozbrojených policajtov v civile, pričom útoky vyústili do vandalizmu a streľby vo vnútri Karrúbího domu a zanechali za sebou graffiti a rozbité okná; keďže k týmto útokom došlo po vyhláseniach veliteľa Revolučných gárd Muhammada Alí Dža'afarího, v ktorých na adresu opozičných lídrov povedal, že iránsky ľud bude sudcom „vodcov protištátnej činnosti“; keďže polícia sa nesnažila tieto útoky zastaviť,

R.

keďže iránske súdnictvo spája osoby obvinené z trestných činov s politickou opozíciou v Iráne a osoby patriace k politickej opozícii naopak spája s vykonávaním trestných činov s cieľom postaviť politickú opozíciu na rovnakú úroveň so zločinnosťou,

1.

vyjadruje obdiv odvahe všetkých tých iránskych mužov a žien, ktorí bojujú za ochranu svojich základných slobôd, za dodržiavanie svojich ľudských práv a demokratických zásad, ktorí aktívne protestujú proti kameňovaniu a iným formám krutého trestania, a ktorí si želajú žiť v spoločnosti bez útlaku a zastrašovania;

2.

dôrazne odsudzuje rozsudok trestu smrti ukameňovaním, ktorý bol vynesený nad Sakíne Muhammadí Áštíániovou a nezávisle od skutočností sa domnieva, že odsúdenie na smrť ukameňovaním nemôže byť odôvodnené ani akceptované;

3.

naliehavo žiada iránske orgány, aby prehodnotili rozsudky, ktoré boli vynesené nad Sakíne Muhammadí Áštíániovou, a aby začali komplexné prehodnotenie jej prípadu;

4.

jednoznačne trvá na tom, aby iránska vláda prehodnotila prípad Zahráy Bahrámíovej, okamžite jej umožnila prístup k právnej a ku konzulárnej pomoci, prepustila ju alebo jej umožnila riadny súdny proces; žiada barónku Ashtonovú, podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby riešila otázku zadržania Zahráy Bahrámíovej s iránskymi úradmi;

5.

vyzýva iránsku vládu, aby zastavila popravu Ibráhíma Hamídího, 18-ročného obžalovaného zo sodómie a vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby konečne zakázala trest smrti za trestné činy spáchané pred osemnástym rokom života a zmenila a doplnila svoje právne predpisy s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktoré Irán ratifikoval, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

6.

vyjadruje hlboké zdesenie nad skutočnosťou, že Irán je naďalej jednou z veľmi málo krajín spoločne s Afganistanom, so Somálskom, Saudskou Arábiou, Sudánom a s Nigériou, ktoré stále uplatňujú ukameňovanie; vyzýva iránsky parlament, aby schválil právne predpisy o nezákonnosti krutej a neľudskej praxe ukameňovania;

7.

opätovne potvrdzuje, že je proti trestu smrti a žiada iránske orgány, aby v súlade s rezolúciami OSN 62/149 a 63/168 vyhlásili moratórium na vykonávanie popráv, kým nebude zrušený trest smrti;

8.

žiada, aby bola na nasledujúcom Valnom zhromaždení OSN predložená rezolúcia požadujúca, aby všetky krajiny, ktoré ešte zachovávajú trest smrti, poskytli generálnemu tajomníkovi OSN a na posúdenie verejnosti všetky informácie o treste smrti a popravách a tým prelomili štátne tajomstvo týkajúce sa trestu smrti, ktoré je jedným z činiteľov vysokého počtu popráv;

9.

vyjadruje odpor voči akejkoľvek kriminalizácii konsenzuálnych sexuálnych vzťahov medzi dospelými a naliehavo žiada úrady Iránu, aby dekriminalizovali cudzoložstvo a homosexualitu;

10.

naliehavo vyzýva iránske orgány, aby odstránili tak zo zákonov, ako aj v praxi všetky formy mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania či trestania a aby dodržiavali riadny zákonný proces a skončili s beztrestnosťou v prípadoch porušovania ľudských práv;

11.

vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby podpísala a ratifikovala Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

12.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom spravodlivosti a transparentnosti súdnych procesov v Iráne a vyzýva iránske orgány, aby zaručili spravodlivé a verejné odvolacie konania;

13.

naliehavo žiada iránske orgány, aby organizácii Červeného polmesiaca umožnili prístup ku všetkým väzňom a aby organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv umožnili sledovať situáciu v krajine;

14.

vyzýva iránske orgány, aby okamžite prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržiavané výlučne na základe toho, že pokojne protestovali a chceli si uplatniť svoje základné ľudské právo na slobodu prejavu, a hlavne opakovane potvrdzuje svoju žiadosť o oslobodenie siedmych vedúcich predstaviteľovej bahájskej viery;

15.

pripomína, že sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je základným právom, ktoré sa musí zaručiť za každých okolností v súlade s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Iránska islamská republika podpísala a ratifikovala;

16.

žiada okamžité prepustenie všetkých právnikov v oblasti ľudských práv, ktorí boli zatknutí;

17.

vyjadruje vážne znepokojenie nad zneužívaním súdnej právomoci zo strany iránskych úradov s cieľom útočiť na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, akými sú, medzi inými, členovia organizácie One Million Signatures Campaign a členovia ústrednej rady študentskej organizácie ADVAR;

18.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali dodatočné opatrenia v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva s cieľom aktívne podporovať bezpečnosť iránskych obhajcov ľudských práv, a povzbudzuje členské štáty k podpore programu European Shelter City;

19.

vyzýva na opätovné vytvorenie mandátu OSN pre mimoriadneho spravodajcu, ktorý prešetrí porušovanie ľudských práv a bude nabádať k tomu, aby sa porušovatelia ľudských práv v Iráne zodpovedali za svoje činy;

20.

žiada, aby sa súčasný zoznam súkromných osôb a organizácií, ktoré podliehajú zákazu cestovania do EÚ a zmrazeniu majetku rozšíril o tých, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, represie a obmedzovanie slobody v Iráne;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva, predsedovi Najvyššieho štátneho súdu v Iráne a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2009)0060.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0016.