20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/55

A.

keďže prístup občanov k informáciám a komunikácia politikov s voličmi sú ústrednými prvkami našich demokratických spoločností založených na systéme zastupiteľskej demokracie a sú základným predpokladom na vykonávanie práv verejnosti na plnú a informovanú demokratickú účasť na vnútroštátnom a európskom verejnom živote,

B.

keďže verejnosť má právo byť informovaná o EÚ a jej konkrétnych projektoch, vyjadriť svoje názory na EÚ a byť vypočutá; keďže úloha komunikácie spočíva najmä v uľahčovaní tohto dialógu,

C.

keďže posledné európske voľby nezvrátili trend poklesu účasti voličov a poukázali na potrebu pokračovať v úsilí zameranom na preklenutie odstupu medzi EÚ a jej občanmi,

D.

keďže existujú jasné dôkazy o tom, že občania nie sú dostatočne informovaní o politikách EÚ a európskych otázkach, pričom vyjadrujú svoju vôľu byť lepšie informovaní, čo dosvedčujú výsledky rôznych prieskumov verejnej mienky uskutočnených prostredníctvom Eurobarometra; keďže podľa rovnakých prieskumov je nedostatok informácií jednou z hlavných príčin, prečo sa ľudia rozhodujú, že nepôjdu voliť, a prečo nemajú dostatočnú dôveru v inštitúcie EÚ,

E.

keďže Lisabonská zmluva udelila Parlamentu väčšiu právomoc v rámci rozhodovacieho procesu v EÚ, čím ešte stúpla dôležitosť informovania občanov EÚ o práci ich zvolených zástupcov,

F.

keďže Lisabonská zmluva zaviedla iniciatívu európskych občanov ako novú formu účasti občanov na vypracúvaní politík Európskej únie; keďže prístup k informáciám a ich kritické chápanie sú kľúčovými prvkami úspechu iniciatívy európskych občanov,

G.

keďže verejnú sféru možno chápať ako miesto, kde možno lepšie porozumieť verejným politikám a podeliť sa s nimi so všetkými občanmi EÚ a všetkými rozdielnymi skupinami obyvateľov, s cieľom účinnejšie napĺňať ich očakávania a keďže musí byť nielen miestom na získanie informácií ale aj miestom širokej konzultácie, ktorá prekračuje hranice štátu a podieľa sa na vytvorení spoločných záujmov na európskej úrovni,

H.

keďže výraz „nové médiá“ sa používa na popis digitálnych informačných a komunikačných technológií, ktoré vytvárajú siete; keďže tieto nové technológie podporujú šírenie informácií a mnohorakosť prejavu a umožňujú vytváranie poradnej demokracie, keďže elektronické sociálne médiá vytvárajú nové formy verejnosti, ktorá je fyzicky rozptýlená, ale je viazaná prostredníctvom spoločného záujmu o rovnakú tému, a majú potenciál vytvárať nové nadnárodné verejné sféry,

I.

keďže Parlament využitím platforiem sociálnych médií v európskej predvolebnej kampani v roku 2009 úspešne zvýšil počet aktívnych používateľov, najmä mladých ľudí,

J.

keďže spôsob, akým mladí ľudia vnímajú a využívajú médiá, sa zmenil; keďže mladí ľudia v širokej miere využívajú nové technológie ako prostriedok komunikovania,

K.

keďže vytvorenie európskej verejnej sféry úzko súvisí s existenciou celoeurópskych alebo nadnárodných mediálnych štruktúr, keďže v súčasnosti neexistuje dominantná európska verejná sféra, ale keďže existujú veľmi živé vnútroštátne verejné sféry, a teda treba rozvíjať súčinnosť medzi nimi najmä podľa modelu francúzsko-nemeckej televíznej stanice Arte,

L.

keďže podľa protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch (5), ktorý je súčasťou Amsterdamskej zmluvy, členské štáty definujú a formulujú právomoci organizácií verejnoprávneho vysielania,

M.

keďže právne predpisy, ktorými sa riadi mediálny trh, sú v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišné, a treba ich rešpektovať,

N.

keďže vnútroštátne médiá a najmä prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania nesú osobitnú zodpovednosť za obsiahle informovanie občanov o politickom rozhodovaní a správe vecí verejných, ktorá by sa mala rozšíriť o európske záležitosti,

O.

keďže na zlepšenie poznatkov ľudí o EÚ treba štúdium o EÚ začleniť do učebných osnov,

P.

keďže žurnalistika je dôležitým prvkom na meranie demokracie a mala by zaručovať voľný prístup k pluralistickému prejavu; keďže novinári a médiá zohrávajú v európskom integračnom procese zásadnú úlohu,

Q.

keďže EÚ, ktorá sa snaží získať legitimitu od občanov členských štátov, by mala podporovať vytváranie nadnárodných médií schopných dať Európe nový demokratický a nezávislý rozmer, pričom sa posilnia pravidlá zamerané na ochranu pluralizmu a boj proti koncentrácii vlastníctva médií,

R.

keďže príchod nových komunikačných nástrojov zmenil všetky profesie v sektore žurnalistiky a mediálneho priemyslu a prinútil ich, aby prehodnotili svoje tradičné profesijné prístupy, čím sa každému umožnilo vytvoriť si obsah blogu a sprístupniť ho iným; keďže sociálne siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou centrálnej siete Web 2.0, zmenili zvyky a priniesli iný pohľad na informácie, pretože je stále viac novinárov, ktorí využívajú tieto siete ako zdroj informácií alebo ako prostriedok na šírenie informácií; keďže sociálne médiá majú určitý význam pri prieskume a vypracúvaní rôznych typov článkov a keďže novinári ich používajú na zverejňovanie, šírenie a propagáciu svojich článkov,

1.

za východiskový bod považuje skutočnosť, že cieľom inštitúcií EÚ musí byť spoločné vytvorenie európskej verejnej sféry charakterizovanej tým, že všetkým obyvateľom EÚ poskytuje možnosť účasti a že jej základ tvorí slobodný a bezplatný prístup ku všetkým verejným informáciám týkajúcich sa Komisie, Rady a Európskeho parlamentu, a to vo všetkých jazykoch EÚ;

2.

víta spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie s názvom Komunikovanie o Európe v partnerstve a vyzýva inštitúcie EÚ, aby toto vyhlásenie rešpektovali a presadzovali;

3.

domnieva sa, že spravodajstvo o EÚ sa musí poskytovať vo všetkých druhoch médií, najmä v masmédiách, a musí byť nestranné, vecné a nezávislé, čo je ústredný predpoklad na rozvinutie celoeurópskej diskusie a vytvorenie európskej verejnej sféry;

4.

konštatuje, že nedostatok on-line správ a informácií o EÚ a jej inštitúciách nie je problém, ktorý v skutočnosti spočíva v dostupnosti množstva informácií bez skutočného poradia dôležitosti, čo vedie k situácii, keď príliš veľa informácií ničí informácie; konštatuje, že všetky inštitúcie spustili svoje vlastné spravodajské platformy, ktoré však neupútali širokú verejnosť, pretože často nie sú dostatočne jasné, príťažlivé alebo zrozumiteľné a v mnohých prípadoch používajú nadmerne veľa technických výrazov, ktoré sú značne neprístupné verejnosti, ktorá nie je oboznámená s európskymi otázkami, domnieva sa, že by ich mal zastrešovať úvodný portál, ktorý bude zrozumiteľnejšie vysvetľovať fungovanie všetkých európskych inštitúcií;

5.

trvá na tom, že komunikácia by mala byť založená na skutočnom dialógu medzi širokou verejnosťou a politikmi a rozvážnej politickej diskusii vo verejnosti; vyjadruje želanie, aby bol nadviazaný interaktívnejší dialóg menej založený na inštitucionálnej komunikácii, ktorá je často neosobná a príliš vzdialená od každodenného života ľudí;

6.

domnieva sa, že v záujme účinnosti musí komunikácia jasne ukázať, že politické rozhodnutia prijímané na úrovni EÚ sú priamo spojené s každodenným životom občanov EÚ, ktorí stále považujú Európu za príliš vzdialenú a nazdávajú sa, že má príliš malý vplyv na riešenie ich skutočných problémov;

7.

vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju komunikačnú politiku a aby jej pred opätovným prerokovaním viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013 pridelila vysokú prioritu;

8.

pripomína, že podľa nového článku 12 ZEÚ sa národné parlamenty zúčastňujú na tvorbe politík EÚ v skoršom štádiu ako predtým, a podporuje túto účasť s cieľom prehĺbiť politickú diskusiu o EÚ na národnej úrovni; zdôrazňuje význam zapájania poslancov národných parlamentov do tvorby politiky EÚ a víta iniciatívy, ako je účasť poslancov národných parlamentov na schôdzach výborov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetového vysielania naživo;

9.

zdôrazňuje, že politické strany zohrávajú významnú úlohu pri formovaní verejnej mienky o európskych otázkach; poukazuje na skutočnosť, že zohrávajú vedúcu úlohu pri podporovaní diskusie a prispievaní k rozvoju európskej verejnej sféry; zastáva názor, že by vo svojich programoch mali venovať veľkú pozornosť európskym otázkam;

10.

domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu v európskej diskusii; zastáva názor, že táto úloha by sa mala posilniť pomocou projektov cielenej spolupráce vo verejnej komunikačnej sfére;

11.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby každý členský štát mal úrad špecializovaný na záležitosti EÚ, na ktorého čele bude osoba zodpovedná za vysvetľovanie účinkov politík EÚ na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a ktorý bude slúžiť ako kontaktné miesto, na ktoré by sa ľudia obracali s otázkami týkajúcimi sa EÚ;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby tlačoví zástupcovia na zastúpeniach Komisie a v informačných kanceláriách Európskeho parlamentu v členských štátoch boli odborníci na oblasť médií, ktorých úlohou je zohrávať aktívnu a viditeľnú úlohu v rámci vnútroštátnych diskusií o európskych otázkach;

13.

poukazuje na to, že európsky integračný proces treba priblížiť mladým ľuďom, a preto vyzýva členské štáty a regióny, aby s cieľom oboznámiť žiakov s inštitúciami EÚ zvážili výraznejšie zahrnutie EÚ do všetkých učebných osnov so zameraním na historické súvislosti, zmysel a činnosti EÚ, a nabáda ich, aby si na úrovni EÚ vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti; domnieva sa, že plné začlenenie škôl má zásadný význam pre európsku komunikačnú politiku s cieľom osloviť a zapojiť mladých ľudí;

14.

víta vzdelávacie programy Komisie a Európskeho parlamentu o záležitostiach EÚ určené pre novinárov a vyzýva na ich rozšírenie, aby uspokojili rastúci dopyt; vyjadruje obavy zo zníženia rozpočtových položiek Komisie venovaných komunikácii, najmä rozpočtu určeného na informácie pre médiá;

15.

uznáva význam rozšírenia škály jazykov, v ktorých vysiela stanica Euronews, na všetky členské štáty EÚ (a ďalšie), a ďalšiu prácu na formovaní stanice ako modelu nezávislej televíznej žurnalistiky, ktorá bude presadzovať objektívnosť informácií, kvalitu politík a transparentnosť reklamy;

16.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa rešpektovala sloboda médií a redaktorská nezávislosť na národnej i európskej úrovni, a najmä nezávislosť tvorby programového vysielania verejných rozhlasových a televíznych služieb, keďže programová nezávislosť je základnou hodnotou EÚ a jej mediálnej scény a má mimoriadne veľký význam pre rozvoj slobodnej, otvorenej a demokratickej spoločnosti;

17.

zdôrazňuje, že sociálne médiá majú nesmierny potenciál na oslovenie mladých ľudí, a preto podnecuje Komisiu a Európsky parlament, aby posilňovali redakčnú nezávislosť spravodajstva vykonávaného bez zásahov štátu;

18.

zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitnú úlohu médií ako sprostredkovateľa v procese formovania demokratického postoja sú potrebné spoľahlivé politické informácie, a to aj v oblasti nových médií; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa posilnili partnerstvá medzi verejnoprávnymi a súkromnými médiami, s cieľom osloviť širšie spektrum publika;

19.

nabáda Komisiu a Parlament, aby ďalej posilňovali svoj záväzok vzdelávať a odborne pripravovať pracovníkov v oblasti komunikačných zručností a umožniť im komunikovať s médiami a verejnosťou, s cieľom zlepšiť poskytovanie informácií a komunikáciu zo strany inštitúcií EÚ; domnieva sa, že na splnenie týchto požiadaviek je kľúčové, aby sa zvýšil počet mediálnych odborníkov prijímaných do zamestnania;

20.

vyzýva Komisiu, aby bola prístupná všetkým spôsobom komunikácie, aby znásobila svoje kontakty s novinármi a médiami a aby podporovala všetky projekty a iniciatívy zamerané na informovanie verejnosti o záležitostiach EÚ;

21.

navrhuje, aby Komisia podporovala a financovala výmenu osvedčených postupov v rámci EÚ medzi prevádzkovateľmi vysielaní a ostatnými odborníkmi v oblasti médií z jednotlivých členských štátov vrátane odbornej prípravy pracovníkov pôsobiacich v odvetviach verejných služieb a súkromných médií;

22.

považuje za veľmi znepokojujúce nedávne zníženie počtu akreditovaných novinárov v Bruseli a domnieva sa, že tento vývoj nie je v záujme inštitúcií EÚ ani v záujme tlače akreditovanej v Bruseli; preto žiada inštitúcie EÚ, aby užšie spolupracovali so zástupcami tlače v Bruseli a aby voči nim preukázali väčšiu otvorenosť, s cieľom podporovať tých, ktorí sú v súčasnosti v Bruseli; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti prijali opatrenia na uľahčenie postupu akreditácie novinárov;

23.

víta skutočnosť, že veľa prevádzkovateľov médií, najmä v oblasti verejnoprávneho vysielania, vo veľkej miere investovalo do nových interaktívnych, nelineárnych mediálnych služieb na poskytovanie spravodajstva a informácií o aktuálnych udalostiach, predovšetkým na internete, ktoré zahŕňajú európsku problematiku a ktoré oslovili najmä mladšie publikum;

24.

uznáva, že prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania nie sú jediným nástrojom, ktorý sa dá využiť na sprostredkovanie správ, ktoré chce EÚ doručiť svojim občanom, a na základe empirických dôkazov sa domnieva, že prevádzkovatelia súkromného vysielania sú tiež významným zdrojom spravodajstva o EÚ a môžu pomáhať pri rozvoji a podpore európskej verejnej sféry;

25.

víta pilotný projekt o výskumných grantoch pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku; domnieva sa, že nezávislosť členov výberovej komisie je kľúčová, pokiaľ ide o zabezpečenie redakčnej nezávislosti;

26.

navrhuje, aby sa v rámci iniciatívy EÚ vytvorili programy odbornej prípravy o záležitostiach EÚ, najmä pre mladých novinárov; trvá na tom, že by sa mali prijať opatrenia, ktoré budú podnecovať novinárov, aby pravidelne poskytovali nové správy o práci inštitúcií EÚ; nabáda členské štáty, aby do svojich školských osnov zaradili prednášky o žurnalistike využívajúcej nové médiá;

27.

zdôrazňuje, že podľa amsterdamského protokolu je definovanie, organizovanie a financovanie verejnoprávneho vysielania v právomoci členských štátov; podnecuje preto členské štáty, aby v prípade potreby zaradili spravodajstvo o EÚ v súlade s redakčnou nezávislosťou a novinárskou etikou;

28.

zdôrazňuje, že národní a regionálni prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania majú osobitnú zodpovednosť za informovanie občanov o politike a tvorbe politiky na úrovni EÚ; v tejto súvislosti upozorňuje, že prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania musia kriticky a s úplnou redaktorskou nezávislosťou zhodnotiť svoje vlastné spravodajstvo o EÚ a stanoviť si ambiciózne ciele;

29.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť nezávislosť prevádzkovateľov služieb verejnoprávneho vysielania, a zároveň zdôrazňuje, že títo prevádzkovatelia sú zodpovední za spravodajstvo o EÚ v rámci svojej verejnej úlohy informovať a podporovať občanov a občiansku spoločnosť;

30.

zdôrazňuje, že verejné médiá musia využívať techniky komunikácie, ktoré sa zakladajú na nových médiách, s cieľom posilniť svoju dôveryhodnosť prostredníctvom otvorenej účasti verejnosti; nabáda prevádzkovateľov verejnoprávneho vysielania, aby napríklad vytvorili on-line fóra využívajúce webové vysielanie, na ktorých by občania mohli sledovať a vymieňať si názory na rozpravy v národných parlamentoch a v Európskom parlamente;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ spoločne pracovali na zlepšení komunikačných činností; zastáva názor, že inštitúcie EÚ by mali pomáhať decentralizovať komunikačnú politiku EÚ s cieľom dať jej miestny a regionálny rozmer, aby sa zblížili rôzne úrovne komunikácie, a mali by nabádať členské štáty, aby verejnosti poskytovali viac informácií o záležitostiach týkajúcich sa EÚ;

32.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v programe orientovania sa na miestnu úroveň, s cieľom lepšie zviditeľniť EÚ na miestnej úrovni;

33.

berie na vedomie spoluprácu Komisie s miestnymi rozhlasovými a televíznymi sieťami a to, že ich financuje; pripomína, že prevádzkovatelia vysielania musia mať úplnú redakčnú nezávislosť;

34.

navrhuje, aby sa v Európskom parlamente vytvorila dočasná pracovná skupina, ktorá preskúma súčasné riešenia využívajúce nové médiá a ktorá vypracuje návrhy na vytvorenie medziparlamentných vzťahov medzi národnými alebo regionálnymi parlamentmi a Európskym parlamentom;

35.

uznáva posilnenú úlohu národných parlamentov a tým aj význam informačných kancelárií Európskeho parlamentu v členských štátoch; poukazuje však na to, že v záujme zvýšenia svojej viditeľnosti musia prispôsobiť svoj hlavný cieľ tak, aby zahŕňal posilňovanie prepojenia s národnými parlamentmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti;

36.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa informačné kancelárie Európskeho parlamentu zamerali na miestnu úroveň a poskytovali širokej verejnosti cielené informácie o rozhodnutiach a činnostiach Európskeho parlamentu; navrhuje, aby sa zvážilo poskytnutie väčšej nezávislosti informačným kanceláriám pri rozhodovaní o tom, akým spôsobom budú komunikovať so širokou verejnosťou;

37.

zastáva názor, že informačné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch by mali zohrávať výraznejšiu úlohu pri zapájaní národných, regionálnych a miestnych médií; navrhuje zvýšenie rozpočtových riadkov pre informačné kancelárie Európskeho parlamentu s konkrétnym cieľom zabezpečiť lepšiu komunikáciu;

38.

domnieva sa, že by sa mal vyhodnotiť pomer náklady/zisk, pokiaľ ide o činnosti EuroparlTV, na základe porovnávacej analýzy hodnotení a dosahovaného počtu divákov; domnieva sa, že EuroparlTV by mala byť účinnejšia, pokiaľ ide o väčšie začlenenie do internetovej stratégie Parlamentu, pričom by sa mali vykonať náležité úpravy jej štatútu s cieľom zaručiť jej redaktorskú nezávislosť, a čo najširšie sprístupňovanie jej obsahu televíznym kanálom a on-line médiám, ktoré prejavia záujem o jej využívanie;

39.

víta skutočnosť, že cena Európskeho parlamentu za žurnalistiku zahŕňa aj kategóriu nových médií;

40.

vyzýva novinárov a odborníkov na médiá, aby spoločne diskutovali a uvažovali o európskej žurnalistike zajtrajška;

41.

zdôrazňuje, že členské štáty musia vytvoriť životaschopné koncepty médií EÚ, ktoré pôjdu nad rámec jednoduchého poskytovania informácií, aby tieto médiá mohli v plnej miere prispievať ku kultúrnej a jazykovej rozmanitosti EÚ;

42.

zdôrazňuje, že hoci sociálne siete sú pomerne účinné na rýchle šírenie informácií, neposkytujú vždy dostatočnú záruku spoľahlivosti a nemožno ich považovať za profesionálne médiá; zdôrazňuje, že spracovanie informácií na platforme sociálnych sietí veľmi často predstavuje nebezpečenstvo a môže viesť k závažným porušeniam novinárskej etiky, a preto tieto nové nástroje treba používať obozretne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vypracoval etický kódex platný pre nové médiá;

43.

zdôrazňuje, že zmena novinárskeho povolania otvára cestu otvorenejším médiám, viac zameraným na informovanejšie spoločenstvá, ale že je potrebné prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že takéto médiá bude možné vytvoriť iba vo všeobecnom záujme žurnalistiky ako celku a že nebude narušené postavenie novinárov;

44.

zdôrazňuje, že novinárske a mediálne povolania musia neustále venovať pozornosť svojmu vývoju, využívať výhody, ktoré poskytujú sociálne siete, ktoré im zjavne umožňujú rozširovať si vedomostné siete a ktoré uľahčujú určitý druh „dozoru nad sieťou“; so záujmom konštatuje, že napriek nezvrátiteľnému vývoju sociálnych sietí si žurnalistika zachováva svoje kľúčové postavenie pri šírení správ, pretože novinári využívajú tieto výrazne rôznorodé siete na hĺbkovú investigatívnu prácu a preverovanie faktov a tvoria tak nový model participatívnej žurnalistiky a podporujú šírenie informácií;

45.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu novinárov v modernej spoločnosti čeliacej záplave informácií, keďže novinári môžu vďaka svojej profesionalite, etike, svojim zručnostiam a svojej dôveryhodnosti priniesť zásadný prínos pre informácie a dať správam zmysel; zdôrazňuje, že kvalita a nezávislosť médií sa dá zaručiť iba pomocou prísnych profesionálnych a sociálnych noriem;

46.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.