20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/6

A.

keďže Európska rada v roku 2009 potvrdila, že trvalo udržateľný rozvoj je hlavným cieľom Lisabonskej stratégie; keďže medzi hlavné zásady stratégie trvalej udržateľnosti EÚ patrí integrované posúdenie hospodárskych, sociálnych a ekologických záujmov, zintenzívnenie sociálneho dialógu, posilnenie sociálnej zodpovednosti podnikov, zásada predbežnej opatrnosti a zásada „znečisťovateľ platí“,

B.

keďže ťažiskom stratégie Európa 2020 je podpora sociálneho, ekologického a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré využíva zdroje efektívnym spôsobom,

C.

keďže vyspelé krajiny by podľa dohody z Kodane mali do roku 2050 znížiť svoje emisie CO2 o 80 – 90 % v porovnaní s rokom 1990,

D.

keďže vplyv zmeny klímy je v jednotlivých regiónoch Európy odlišný; keďže podľa štúdie Komisie (7) sú zmenou klímy obzvlášť zaťažené regióny južnej a východnej Európy, v ktorých žije viac ako tretina obyvateľstva EÚ, že najviac zasiahnuté sú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a že v dôsledku toho sa môžu regionálne a sociálne rozdiely ešte prehĺbiť,

E.

keďže prechod na udržateľnejšie hospodárstvo má rôzny vplyv na rôzne sektory, t. j. pracovné miesta sa vytvárajú, nahrádzajú alebo čiastočne zanikajú; keďže všetky pracovné miesta by sa mali prispôsobiť udržateľnému spôsobu výroby a práce, ktorý efektívne využíva zdroje, na základe čoho bude najviac potrebné upraviť pretrvávajúce pracovné vzťahy, pričom budú potrebné flexibilné pracovné vzťahy,

F.

keďže z číselných údajov Zelenej knihy o demografických zmenách (KOM(2005)0094) vyplýva, že v období medzi rokmi 2005 a 2030 klesne počet obyvateľov v produktívnom veku o 20,8 milióna (6,8 %), a keďže počet obyvateľov nad 60 rokov v súčasnosti rastie dvojnásobne rýchlejšie ako pred rokom 2007, t. j. každý rok približne o dva milióny v porovnaní s jedným miliónom v predošlom období,

G.

keďže tento prechod môže viesť k stabilizácii zamestnanosti a v niektorých odvetviach k značnému nárastu pracovných miest s významnými vedľajšími účinkami; keďže tam, kde sa vytvorili spoľahlivé rámcové podmienky, je možné zaznamenať postupné zvyšovanie istoty zamestnania, ktorá sa stabilizuje prostredníctvom nárastu objemu vývozu,

H.

keďže potrebný hospodársky rast a výsledné zisky v oblasti zamestnanosti v hospodárstve založenom na inováciách nie je možné dosiahnuť, ak európske výskumné a podnikateľské subjekty nebudú schopné premeniť výsledky svojho výskumu na obchodné produkty; keďže prehľad výsledkov inovácie (Innovation Scoreboard) publikovaný Komisiou, ukazuje zaostávanie v oblasti inovácií za USA o 30 % a za Japonskom o 40 %,

I.

keďže v niektorých nových odvetviach zatiaľ neexistujú štruktúry sociálneho dialógu; keďže existujú prípady nových sektorov, kde neexistujú, a pokiaľ existujú, tak sa neuplatňujú, kolektívne zmluvy a nejestvujú ani odvetvové kódexy; keďže všetky odvetvia sú vystavené veľkému tlaku zvyšovať svoju konkurencieschopnosť; keďže v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti je veľký tlak na akceptovanie nevyhovujúcich pracovných podmienok,

J.

keďže na trhu práce EÚ sa vyvinula za posledné dve desaťročia dlhodobá neistota pracovných miest, keď najmä mladí ľudia v čoraz väčšej miere pracujú na krátkodobé zmluvy za horších pracovných podmienok; keďže nové pracovné príležitosti vytvorené za týchto okolností nie je možné považovať za udržateľné, keďže tieto štrukturálne nedostatky je nutné riešiť v kontexte úsilia o rozvoj možností zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve,

K.

keďže prechod na nové udržateľné hospodárstvo by nemal byť zámienkou na vylúčenie najzraniteľnejších a najmenej kvalifikovaných pracovníkov z trhu práce; keďže je preto potrebné zabrániť efektu tzv. zbierania smotany, ktorého prvými obeťami by boli najmenej kvalifikovaní pracovníci,

L.

keďže rovnosť pohlaví je jedným z cieľov Lisabonskej zmluvy a jedným z rozvojových cieľov tisícročia; keďže ženy sú v rôznych odvetviach nedostatočne zastúpené, a preto nemôžu rovnako profitovať z nárastu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve,

M.

keďže nové hospodárstvo sa bude formovať v starnúcej spoločnosti s ubúdajúcimi pracovnými silami, bude potrebné pritiahnuť viac žien k vykonávaniu platenej práce prispôsobením organizácie práce rozmanitejším pracovným silám a prípravou zamestnávateľov vo všetkých odvetviach na takéto pracovné sily,

N.

keďže podľa najnovších štúdií prítomnosť žien na všetkých úrovniach zodpovednosti prináša spoločnostiam pridanú hodnotu, najmä pokiaľ ide o ich hospodársku výkonnosť,

O.

keďže väčšinu univerzitných diplomov v EÚ získavajú ženy a keďže ženy prevládajú v študijných odboroch, ako sú obchod, manažment a právo, ale naďalej tvoria menšinu na zodpovedných pozíciách v podnikoch a vo verejnej správe,

P.

keďže hlavne pre sexistické stereotypy vo vzdelávaní a v spoločnosti ženy nie sú dostatočne zastúpené v oblastiach, ktoré sa nesprávne považujú za mužské oblasti, ako informačné technológie, inžinierstvo, fyzika a technické povolania, ako je mechanik a stavbár,

Q.

keďže nezamestnanosť sa zvyšuje u starších pracovníkov, ktorí sú po dosiahnutí veku 55 rokov vystavení mimoriadne naliehavému problému sociálneho vylúčenia a napriek tomu, že počas uplynulých desiatich rokov sa podarilo dosiahnuť pokrok, len niečo vyše tretiny žien vo veku 55 až 64 rokov bolo v roku 2008 zamestnaných, kým podiel zamestnaných mužov patriacich do tej istej vekovej skupiny dosiahol 55 %,

1.

domnieva sa, že trvalo udržateľný rozvoj je založený na dlhodobej vízii, v ktorej sa spájajú a navzájom podporujú hospodársky rast, sociálna súdržnosť a ochrana životného prostredia; upriamuje pozornosť na potenciál, ktorý predstavuje vytváranie ekologických pracovných miest v udržateľnom hospodárstve;

2.

domnieva sa, že pokrízové hospodárstvo je veľkou príležitosťou pre udržateľný rast založený na sociálnej spravodlivosti a ekologickej účinnosti; poznamenáva, že premena európskych hospodárstiev znečisťujúcich životné prostredie na ekologicky účinné hospodárstva povedie k podstatným zmenám vo výrobe, distribúcii a spotrebe, ktoré by sa mali využiť ako príležitosť na posun smerom k skutočnej udržateľnosti bez ohrozenia prosperity alebo pracovných miest; je presvedčený, že prechod na hospodárstvo založené na neznečisťujúcich zdrojoch energie treba vnímať ako príležitosť na investovanie do trvalo udržateľného rozvoja, a nie len ako záťaž pre verejné a súkromné rozpočty;

3.

zdôrazňuje význam opatrení na podporu rastu a zamestnanosti na vidieku, s cieľom zamedziť vyľudňovaniu vidieckych oblastí;

4.

konštatuje že je nutné, aby sa výroba tovarov a služby stali udržateľnejšími; konštatuje, že investície do prechodu na ekologické hospodárstvo predstavujú veľký potenciál rastu pre trh práce rovnako ako nové možnosti príjmov; že napriek pozitívnej bilancii boli v niektorých odvetviach zaznamenané straty, a preto sa musí podporovať odborná príprava a rekvalifikácia;

5.

je toho názoru, že súčasná celosvetová hospodárska a sociálna kríza, ktorá spomalila zmeny vo využívaní energie a znižovaní emisií CO2, by členským štátom nemala brániť v prechode na konkurencieschopné, udržateľnejšie nízkouhlíkové a z hľadiska zdrojov efektívne hospodárstvo, pretože týmto krokom sa zvýši ich odolnosť a konkurencieschopnosť a zníži sa ich závislosť od stále drahšieho dovozu;

6.

je presvedčený, že by sa malo vyvinúť viac úsilia o internalizáciu externých nákladov; vyzýva Komisiu, aby využívala existujúce nástroje politiky alebo v prípade potreby vypracovala nové nástroje s cieľom správne prisúdiť náklady a premietnuť zistenia do budúcich návrhov politík;

7.

domnieva sa, že nové udržateľné hospodárstvo EÚ musí zabezpečiť vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj; žiada vypracovanie ambicióznej udržateľnej priemyselnej politiky s dôrazom na efektívnosť využívania zdrojov; zdôrazňuje, že ekologické hospodárstvo musí ponúkať vyhliadky na dôstojné a dobre platené pracovné miesta so zameraním na ochranu životného prostredia;

8.

je pevne presvedčený, že politika zameraná na ochranu životného prostredia založená na zásadách trhového hospodárstva môže byť hnacou silou rastu a zamestnanosti vo všetkých odvetviach hospodárstva a zdôrazňuje, že predvídateľné rámcové podmienky, ktoré podporujú investície, sú základom toho, aby inovatívne podniky dokázali optimálne využiť tieto príležitosti v prospech životného prostredia a zamestnancov;

9.

vyzýva na zapojenie priemyslu do ekologických inovácií, keďže podnikatelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v ďalšom šírení ekologických inovácií; v tomto ohľade poznamenáva, že informovanie podnikateľov a poukázanie na nové podnikateľské príležitosti bude mať kľúčový význam pre rozvoj hospodárstiev s efektívnym využívaním zdrojov a udržateľných priemyselných odvetví;

10.

podporuje prioritnú iniciatívu Komisie v rámci stratégie Európa 2020, ktorou je okamžité uskutočnenie prechodu na udržateľné hospodárstvo, zníženie závislosti hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov a energie, zníženie emisií poškodzujúcich klímu v záujme zabránenia globálnemu otepľovaniu; víta zámer Komisie prispôsobiť tomuto cieľu zákonné rámcové podmienky, stimuly trhového hospodárstva, dotácie a verejné obstarávanie; ľutuje však, že stratégiou EÚ 2020 Komisia premárnila príležitosť na riešenie pracovno-trhového potenciálu udržateľného hospodárstva;

11.

konštatuje, že v záujme dosiahnutia cieľov zamestnanosti stratégie EÚ 2020 a využitia pracovného potenciálu nového udržateľného hospodárstva a na zlepšenie udržateľnosti výroby tovarov a poskytovania služieb je potrebné zvýšiť energetickú účinnosť bývania, podiel obnoviteľných energií, technológie ohľaduplné k životnému prostrediu, udržateľnosť dopravy a mobility, udržateľnosť poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybolovu a poradenské služby v oblasti životného prostredia, ako aj recykláciu, výrobné procesy s nízkymi zdrojmi a uzavreté materiálové cykly, konštatuje, že aj odvetvie služieb a odvetvie sociálnej ekonomiky predstavujú veľký ekologický potenciál zamestnanosti;

12.

zdôrazňuje význam toho, aby verejný sektor v záujme tvorby pracovných miest s náležitými právami zamestnancov išiel príkladom, prijímal progresívne normy v oblasti verejného obstarávania, poskytoval stimuly a informácie, najmä v oblasti energetiky, výstavby infraštruktúry a vybavenia, dopravy a komunikácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby najmä v oblasti obstarávania vo fáze pred komerčným využitím podporovali zahrnutie environmentálnych a sociálnych noriem, ako aj doložiek o miestnom prvku a podnikov pracujúcich v udržateľnom a inkluzívnom hospodárstve, najmä MSP;

13.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby si vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy v oblasti pracovných príležitostí pri riešení problémov súvisiacich s ekonomickým, sociálnym a environmentálnym dosahom zmeny klímy;

14.

je presvedčený, že ekologické udržateľné pracovné miesta nesmú byť iba doplnkom, ale že hospodárstvo a spoločnosť ako celok musia byť organizované so zameraním na trvalú udržateľnosť; uvedomuje si, že ochrana životného prostredia je naviazaná na mnohé klasické odvetvia, ako sú výrobný priemysel, stavebníctvo alebo služby, a preto neexistuje samostatne odvetvie „ochrana životného prostredia“ alebo „ekologický priemysel“; vyzýva preto na prevzatie definície ILO ako pracovnej definície, na základe ktorej sú všetky pracovné miesta, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj, ekologické pracovné miesta; uvádza, že táto definícia na jednej strane zahŕňa pracovné miesta, ktoré priamo znižujú spotrebu energie a surovín, chránia ekosystémy a biodiverzitu a minimalizujú produkciu odpadu a znečisťovanie ovzdušia, a na strane druhej všetky pracovné miesta, ktoré znižujú ekologickú stopu; uznáva, že vzhľadom na relatívne aspekty tejto definície nemožno potenciál zamestnanosti definovať s konečnou platnosťou;

15.

domnieva sa, že vyhodnocovanie dosahu politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy na čistú tvorbu pracovných miest si vyžaduje oveľa viac výskumu; vyzýva Komisiu, aby stanovila túto oblasť ako prioritnú pre 8. rámcový program;

16.

zdôrazňuje, že cieľom všetkých pracovných miest je podporiť trvalo udržateľný rozvoj a v rámci spôsobu výroby a práce čo najúčinnejšie využívať zdroje, suroviny a energie; zdôrazňuje, že tento prístup by mal platiť pre celý dodávateľský reťazec, a že nemá zmysel rozdeľovať odvetvia na dobré a zlé, lebo väčšia udržateľnosť sa dá zabezpečiť vo všetkých odvetviach;

17.

domnieva sa, že je veľmi dôležité zabezpečiť novému rámcu Spoločenstva dostatočný rozpočet na podporu verejného výskumu a sprístupnenie jeho výsledkov jednoduchým a nebyrokratickým spôsobom, aby sa všetkým podnikom vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov umožnilo vykonať zmeny, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, využívanie nových zdrojov energie, nové výrobné procesy, ako aj recykláciu a lepšie využívanie zdrojov, a vytvoriť pracovné miesta s náležitými právami;

18.

vyzýva na rozvoj Európskej stratégie zamestnanosti pre udržateľné hospodárstvo v rámci stratégie EÚ 2020 so zameraním na optimalizáciu potenciálu zamestnanosti s osobitným dôrazom na dôstojnú prácu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov, potrebu zručností a sociálne spravodlivého prechodu; zdôrazňuje, že udržateľné hospodárstvo musí prepájať sociálnu, technologickú, hospodársku a ekologickú udržateľnosť; zdôrazňuje, že takáto udržateľná stratégia zamestnanosti by mala byť hlavným bodom usmernení pre oblasť zamestnanosti;

19.

odporúča, aby regionálne úrady prijali stratégie rozvoja v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020, v záujme vytvorenia nových pracovných miest v udržateľnom hospodárstve;

20.

vyzýva Komisiu, aby do roku 2011 navrhla stratégiu zahŕňajúcu legislatívne i nelegislatívne opatrenia na podporu „ekologických“ pracovných miest, ktoré sú zdrojom rastu a prosperity pre všetkých;

21.

zdôrazňuje, že európske podniky sa vďaka svojej inovačnej kapacite stali priekopníkmi v oblasti ochrany životného prostredia; vyjadruje však obavy, že výroba sa naďalej vo veľkej miere presúva z EÚ do tretích krajín, ktoré majú výrazne miernejšie normy v oblasti ochrany životného prostredia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby proti tomuto fenoménu bojovali rýchlo a rázne tak, že sa tento problém bude riešiť multilaterálne, na celosvetovej úrovni, aby sa vo svetovej hospodárskej súťaži zaistili porovnateľné záväzky;

22.

zdôrazňuje, že stabilný dlhodobý ambiciózny regulačný rámec je predpokladom pre dosiahnutie plného potenciálu ekologickej zamestnanosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili environmentálne normy a finančné stimuly, ktoré vytvoria spoľahlivé rámcové podmienky aspoň na 10 rokov, čím zároveň vytvoria právnu istotu, ako aj istotu v oblasti plánovania; žiada, aby sa existujúce finančné nástroje použili na podporu udržateľnosti, a aby bola rastúca udržateľnosť hospodárskej činnosti začlenená do finančných výhľadov rôznych fondov vrátane štrukturálnych fondov a kohézneho fondu ako jeden z podporovaných cieľov;

23.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam koncepcie integrovaného rozvoja miest a skutočnosť, že udržateľná rekonštrukcia znevýhodnených mestských oblastí by mohla byť zdrojom inšpirácie; domnieva sa, že predpokladom na to je jasný politický rámec, ktorý zahŕňa zachovanie podpory mestského rozmeru v štrukturálnych fondoch;

24.

konštatuje, že na realizáciu cielených štúdií v najviac znevýhodnených regiónoch EU je potrebné financovanie v rámci existujúcich programov, aby sa stanovili a špecifikovali strategické ciele a druhy opatrení vyžadované na nastolenie pozitívnych podmienok pre rozvoj životaschopných miestnych hospodárstiev, pričom osobitnými cieľmi je vytváranie nových ekologických pracovných miest a komplexných aktivít zameraných na pritiahnutie nových ekologických spoločností, ako aj na podporu tých, ktoré už existujú;

25.

zdôrazňuje, že cielené investície do ekologickej transformácie znevýhodnených regiónov EÚ patria k najužitočnejším nástrojom plnenia strategických cieľov regionálnej konvergencie a územnej súdržnosti;

26.

zdôrazňuje význam, ktorý zohráva Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) pri vytváraní regionálnych zoskupení tým, že sa na miestnej úrovni v rámci nových technológií, napríklad obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti, spojí výskum, inovácie a infraštruktúra; okrem toho zdôrazňuje, že najmä v mestských oblastiach, majú regionálne a miestne úrady najlepšie predpoklady a schopnosti vytvárať podmienky nevyhnutné na rast zoskupení inovačných podnikov; poukazuje na to, že takéto zoskupovanie môže byť rozhodujúcim podnetom pre miestny hospodársky rozvoj a môže vytvoriť nové pracovné miesta v regiónoch;

27.

je si vedomý, že európske, vnútroštátne a regionálne schémy financovania sú stále príliš nekoordinované, a preto zdôrazňuje potrebu lepšej viacúrovňovej koordinácie programov a podpory väčšej súčinnosti rôznych spoločných politík, v ktorých sa využívajú štrukturálne a poľnohospodárske fondy a fondy pre rozvoj vidieka, potrebu rámcového programu výskumu a rámca konkurencieschopnosti a inovácií (CIP) so zreteľom na dosiahnutie cieľov udržateľného a nákladovo efektívneho hospodárstva; domnieva sa, že pokiaľ ide o financovanie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, mal by sa ďalej zvážiť prechod z mechanizmov priamej podpory k rozvoju vidieka a environmentálne udržateľného poľnohospodárstva;

28.

opäť vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili úspech fondu na obnovu a pripravili novú iniciatívu Spoločenstva s cieľom obnovy zameranej na nové udržateľné hospodárstvo, a to vrátane pilotných projektov;

29.

poznamenáva, že Rada v odseku 8 svojich záverov z 21. októbra 2009 vyzvala Komisiu, aby uskutočnila naliehavú revíziu dotácií v jednotlivých odvetviach, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie a nie sú v súlade s trvalo udržateľným rozvojom; vyzýva Komisiu, aby okamžite konala podľa týchto záverov, pričom preskúma možnosti presunutia uvedených dotácií v rámci rozpočtu na podporu nových aktivít týkajúcich sa udržateľného hospodárstva;

30.

žiada efektívne systémy financovania a daňové stimuly, ktoré by MSP pomohli zamerať sa na politiku tvorby ekologických pracovných miest a zaručiť ekologické inovácie a výrobu;

31.

domnieva sa, že platné a navrhované právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia majú značný potenciál vytvárať nové pracovné miesta v oblastiach, ako je vzduch, pôda, voda, energetika, verejné služby, poľnohospodárstvo, doprava, lesné hospodárstvo a environmentálne riadenie; vyzýva členské štáty, aby vykonávali právne predpisy EÚ, ktoré by mohli viesť k novým investíciám do ekologických technológií a pracovných miest;

32.

pripomína, že verejné obstarávanie tvorí veľký podiel trhu a mohlo by poskytnúť dôležité podnety na ekologizáciu hospodárstva; žiada preto, aby sa vo všetkých prípadoch verejného obstarávania vyžadovali vysoké environmentálne normy;

33.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby predvídali zmeny, t. j. odstránili nedostatky v poskytovaní informácií a neistotu a podporovali informovanosť, procesy sociálneho vzdelávania a zmeny v spotrebných návykoch; zdôrazňuje, že sú potrebné stimuly, aby podniky investovali viac do čistých technológií, a že pracovníci ochotnejšie prijímajú zmeny, ak zmeny vedú k väčšiemu počtu pracovných príležitostí a ak je k dispozícii bezpečnostná sieť pre zamestnancov;

34.

zdôrazňuje, že potreba rozvíjať potenciál pre kvalitné pracovné miesta, ktorý sa ponúka v rámci nového udržateľného hospodárstva, znamená, že inovácie sa musia zamerať na nájdenie riešení hlavných problémov, ktorým spoločnosť čelí, vrátane nezamestnanosti a chudoby, zmeny klímy, starnutia obyvateľstva a nedostatku zdrojov; upriamuje pozornosť na význam priemyselnej a výskumnej politiky založenej na otvorených inováciách a zoskupeniach s cieľom podporovať výmenu poznatkov medzi rozličnými verejnými a súkromnými hospodárskymi subjektmi a stimulovať inovácie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku technologickú platformu pre odvetvia nenáročné na zdroje;

35.

odporúča, že ak sa členský štát rozhodne finančne podporovať napríklad zvýšenie výroby veternej, ekologickej alebo slnečnej energie, úroveň dotácií by mala byť založená na vedeckom hodnotení empirických údajov a dotácie by mali poskytovať primerané investičné perspektívy a istotu prípadným investorom, a vyzýva na starostlivé zváženie faktorov, akými sú zvyšovanie počtu čistých pracovných miest vytvorených prostredníctvom dotácií, ceny energie, čistý vplyv na emisie skleníkových plynov a iné znečisťujúce látky s cieľom optimalizovať zvyšovanie udržateľnosti;

36.

konštatuje, že neexistuje jednotný názor na to, ktoré technologické možnosti sú v rámci celosvetovej konkurencie najviac environmentálne, ekonomicky alebo sociálne udržateľné; a že je potrebné zvážiť veľa premenných, napríklad pri porovnaní udržateľnosti výroby energie pomocou veterných elektrární, slnečných panelov, spaľovania uhlia so zachytávaním a uskladňovaním uhlíka, jadrových reaktorov alebo niektorých iných technológií; preto vyzýva na vypracovanie ďalších vedeckých štúdií na porovnanie celého životného cyklu výroby a vyzýva, aby sa účinnejšie využívali zdroje vo všetkých výrobných procesoch;

37.

zdôrazňuje, že len zvýšením účasti žien na európskom trhu práce môžeme v novom hospodárstve naplno využiť potenciál rastu a potenciál zamestnanosti, pretože zníženie rozdielu medzi mierou zamestnanosti mužov a žien zodpovedá za polovicu zvýšenia celkovej miery zamestnanosti a za štvrtinu ročného hospodárskeho rastu v Európe od roku 1995, čo je predpokladom pre zabezpečenie trvalo udržateľného rastu a pre splnenie požiadaviek ekologickej transformácie v starnúcej spoločnosti;

38.

žiada o prijatie iniciatívy EÚ s cieľom zvýšiť informovanosť zamestnávateľov, najmä v odvetviach, v ktorých tradične prevládajú muži, o potrebe a prínose rozmanitejších pracovných síl v starnúcej spoločnosti a poskytnúť týmto zamestnávateľom nástroje, ktoré by im umožnili pripraviť sa na väčšiu rozmanitosť;

39.

vyzýva EÚ, členské štáty a sociálnych partnerov, aby bojovali proti diskriminácii a podporovali rodovú rovnosť v udržateľnom hospodárstve, vytvorili pracovné prostredie, ktoré pritiahne a udrží ženy v týchto odvetviach, podporovali zladenie rodinného a pracovného života pomocou dostatočného množstva kvalitných služieb starostlivosti o deti a vytvárania pracovísk priaznivejších pre rodiny, vytvorili príležitosti a podmienky, aby sa muži a ženy mohli zúčastňovať na pracovnom trhu za rovnakých podmienok, podporovali zastúpenie žien v zastupiteľských štruktúrach, v ktorých dominujú prevažne muži, znížili segmentáciu pracovných miest podľa pohlavia a platové rozdiely;

40.

poukazuje na to, že investície do sociálnej infraštruktúry predstavujú príležitosť na modernizáciu Európy a podporu rovnosti žien a mužov a možno ich považovať za stratégiu, ktorá je paralelná s modernizáciou fyzickej infraštruktúry prostredníctvom investícií do ekologických technológií; domnieva sa, že rodová rovnosť by preto mala byť politickou prioritou a hlavným nástrojom;

41.

zdôrazňuje, že cielené úsilie zabezpečiť prístup žien k vzdelávaniu na všetkých úrovniach bojom proti sexistickým stereotypom a poskytnúť im celoživotné vzdelávanie je veľmi dôležité v záujme toho, aby sa obmedzila rodová segregácia na trhu práce; žiada, aby sa zabezpečila náležitá odborná príprava s cieľom zabrániť nedostatočnému zastúpeniu pracovníčok na ekologických pracovných miestach, so zreteľom na to, že masívna neúčasť žien v oblasti vedy a techniky by brzdila rast a udržateľnosť v Európe a v jej dôsledku by sa mnoho talentovaných a kvalifikovaných mladých žien ocitlo na okraji zamestnanosti a hospodárskej istoty;

42.

žiada, aby bola prijatá osobitná iniciatívu EÚ s cieľom získať dievčatá pre povolania v oblasti matematiky, informatiky, prírodných vied a technológií a bojovať proti stereotypom, ktoré v týchto profesiách ešte stále prevládajú; zdôrazňuje kľúčovú úlohu médií a vzdelávania v boji proti týmto stereotypom;

43.

zdôrazňuje potrebu orientovať mladé ženy v období prechodu medzi školou a zamestnaním na učňovské vzdelávanie, v ktorom nie sú dostatočne zastúpené, čo by sa malo presadzovať spoločným plánovaním škôl, univerzít, agentúr a/alebo firiem zabezpečujúcich odbornú prípravu, aby mohli tieto ženy prostredníctvom pracovných skúseností a vykonávaním skôr pravidelnej ako príležitostnej práce a s vyhliadkou na vnútorné uspokojenie získať špecifické zručnosti a spôsobilosti aj na vysokej a odbornej úrovni;

44.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci programov Európskeho sociálneho fondu (ESF) vo väčšej miere uprednostňovali ekologické pracovné miesta pre ženy a aby pritom zohľadnili skutočnosť, že z ESF sa financujú projekty odbornej prípravy v oblastiach, ako sú obnoviteľné energie a ekologický cestovný ruch; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zvýšenie miery účasti žien na projektoch financovaných z ESF, ktorá je v súčasnosti nižšia ako 10 %; žiada zavedenie rodového rozpočtovania do ESF, ako aj do plánov na oživenie hospodárstva a programov štrukturálnych zmien s cieľom zaručiť, aby takéto programy priťahovali a začleňovali v rovnakej miere aj ženy;

45.

zdôrazňuje, že prechod na nové hospodárstvo nemožno používať ako zámienku na obmedzenie rôznych opatrení v oblasti rodovej rovnosti, ale treba ho chápať ako jedinečnú možnosť, ako zvýšiť účasť žien na pracovnom trhu EÚ, pretože tá je predpokladom pre zabezpečenie trvalo udržateľného rastu, optimálneho využívania potenciálu zamestnanosti a posilnenej konkurencieschopnosti;

46.

vyzýva Komisiu, aby okrem potenciálu zamestnanosti v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov venovala pozornosť aj pracovným miestam so strednou a nízkou kvalifikáciou, ako aj nekvalifikovaným ale špecializovaným pracovníkom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť obzvlášť zohľadnili v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby posilnili význam pracovných miest so strednou a nízkou kvalifikáciou a v tejto oblasti zabezpečili dôstojnú prácu;

47.

zdôrazňuje, že je nutné venovať osobitnú pozornosť dôstojnej práci, potrebám zručnosti a sociálne spravodlivému prechodu; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby zabezpečili, aby všetci v rámci EÚ mohli ťažiť zo stratégie zamestnanosti pre udržateľné hospodárstvo; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť túto stratégiu do všetkých druhov pracovných miest, či už ide o miesta s vysokou, strednou, alebo nízkou kvalifikáciou; žiada o zlepšenie možností vzdelania, výskumu a vývoja; ďalej žiada, aby sa v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti a v programe Komisie s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta pozornosť zamerala na ľudí, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, najzraniteľnejšie osoby, najmä zdravotne postihnuté osoby a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ako aj na ich ochranu;

48.

zastáva názor, že politika zamestnanosti zohráva centrálnu úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a v zmysle programu ILO s názvom Decent Work (Dôstojná práca) preto požaduje zabezpečenie odmeny, ktorá zaisťuje živobytie, ako aj primeraný podiel na HDP;

49.

konštatuje, že z dôvodu častého nízkeho stupňa organizácie môžu byť zamestnanci a zamestnávatelia v nových odvetviach vystavení vysokému riziku neistého zamestnania a horších pracovných podmienok; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v nových odvetviach vytvorili rámcové podmienky na zavedenie zastupiteľských orgánov; vyzýva sociálnych partnerov, aby sa zorganizovali, a žiada Komisiu, aby podporovala celoúniové výmeny osvedčených postupov najmä tých, ktoré sa týkajú informovania zamestnancov a konzultácií s nimi a zriaďovania európskych zamestnaneckých rád;

50.

poznamenáva, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na zabezpečenie účinnej harmonizácie minimálnych požiadaviek na organizáciu pracovného času v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia zamestnancov pri práci v rámci EÚ;

51.

vyzýva členské štáty na spoluprácu so sociálnymi partnermi, s cieľom zostaviť komplexné projekty na hodnotenie úsilia zameraného na prechod na ekologické hospodárstvo na miestnej i vnútroštátnej úrovni; vyzýva sociálnych partnerov, aby monitorovali zapojenie pracujúcich do stratégie trvalo udržateľného rozvoja a navrhovania a následne prijímania politík na podporu účinného zapojenia so zreteľom na udržateľnú mobilitu pracujúcich, ako aj ekologický rozvoj;

52.

vyzýva sociálnych partnerov, aby sa otvorili novým odvetviam a vyvinuli stratégie na začlenenie profesijných združení do sociálneho partnerstva;

53.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby spájali verejné dotácie a verejné obstarávanie užšie s minimálnymi sociálnymi normami a podporovali vytváranie zastupiteľských orgánov sociálnych partnerov;

54.

poukazuje na to, že nové pracovné príležitosti sa vytvárajú aj v súvislosti s odbornou prípravou a celoživotným vzdelávaním pre pracovníkov zasiahnutých zmenami vo výrobných procesoch v podnikoch alebo odvetviach; vyzýva EÚ, aby vytvorila rámec pre predvídanie zmien a reštrukturalizáciu najmä výroby a všetkým príslušným pracovníkom zabezpečila právo na účasť na programoch odborného a celoživotného vzdelávania; vyzýva členské štáty, zamestnávateľov a zamestnancov, aby uznali riadenie v oblasti zručností, odborného a celoživotného vzdelávania ako spoločnú zodpovednosť, ako sa to stanovuje v rámcovej dohode sociálnych partnerov z roku 2002 o celoživotnom vzdelávaní; vyzýva Komisiu, aby zahrnula do rámca pre celoživotné vzdelávanie deviatu kľúčovú schopnosť týkajúcu sa životného prostredia, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je v znalostnej spoločnosti nevyhnutná; vyzýva členské štáty, aby do základného vzdelávania, výchovy a celoživotného vzdelávania začlenili pojem udržateľnosť;

55.

vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie, aby bolo možné účinne čeliť negatívnym dôsledkom reštrukturalizácie v miestnom hospodárstve, ako aj v zamestnávaní; zdôrazňuje potrebu šírenia usmernení k riadeniu zmeny a jej sociálnych dôsledkov;

56.

konštatuje, že členské štáty musia upraviť systémy odbornej prípravy a vzdelávania a navrhnúť a uviesť do praxe cielené plány činnosti na rekvalifikáciu pracujúcich v odboroch, ktoré budú zasiahnuté transformáciou miestnych hospodárstiev na nové udržateľné hospodárstvo, aby sa im tak zabezpečila možnosť prístupu k novým ekologickým pracovným miest s cieľom zabezpečiť, aby mohli pracovníci prispôsobiť svoje zručnosti potrebám trhu práce v trvalo udržateľnom hospodárstve založenom na koncepciách odborného vzdelávania, ktoré sa opierajú o zručnosti; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta, a uznáva, že spolupráca s členskými štátmi EÚ je prvý krok správnym smerom; poukazuje však na to, že táto iniciatíva musí byť užšie prepojená s cieľmi stanovenými v rozhodnutí Rady o trvalo udržateľnom rozvoji a musia po nej nasledovať konkrétne opatrenia na úrovni EÚ, ako aj v jej členských štátoch;

57.

zdôrazňuje potrebu posilniť otvorenú metódu koordinácie a výmeny najlepších postupov súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom, ekologickými pracovnými miestami a celoživotným vzdelávaním tak, aby bolo možné úspešne a efektívne riešiť transformáciu hospodárstva a nové potreby vzdelávania, ale aj negatívne spoločenské dôsledky, ktoré takáto zmena so sebou prináša;

58.

vyzýva členské štáty, aby bojovali proti diskriminácii na základe veku a prispôsobili ponuky v oblasti odborného vzdelávania a stratégie v oblasti celoživotného vzdelávania potrebám starších pracovníkov s cieľom zaistiť vysoký podiel účastníkov aj v prípade pracovníkov starších ako 55 rokov vrátane žien starších než 55 rokov;

59.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby ako základ ekologického hospodárstva, konkurencieschopnosti a prosperity prijali podrobné politiky v oblasti inovácií a tvorivosti, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane odborného vzdelávania a prípravy;

60.

domnieva sa, že v čase krízy je nutné zatraktívnenie nového typu ekologických pracovných miest pre mladých ľudí, aby mohli mladí ľudia využiť zamestnanostný potenciál, na boj proti vysokej nezamestnanosti občanov mladších ako 25 rokov a na zhodnotenie zručností mladej generácie v oblasti používania nových technológií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pilotná iniciatíva EÚ do roku 2020 s názvom Mládež v pohybe opomína mladých ľudí, ktorí sa nezapájajú do vyššieho vzdelávania; zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahla skutočná zmena, je potrebné zamerať sa na mladých ľudí, ktorí majú teraz najmenej príležitostí a sú vystavení riziku chudoby;

61.

vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby spoločne vytvorili a uviedli do praxe programy poradenstva pre voľbu povolania vo vedeckých a technických odboroch pre mladých ľudí s cieľom podporiť rozvoj životaschopného a trvalo udržateľného hospodárstva, ako aj opatrenia v oblasti aktívneho informovania a zvyšovania vnímavosti v otázkach ekológie a životného prostredia, a to prostredníctvom klasických štruktúr vzdelávacieho systému, ako aj v rámci aktivít miestnej a regionálnej samosprávy;

62.

vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s členskými štátmi na vypracúvaní strednodobých a dlhodobých prognóz týkajúcich sa zručností potrebných na trhu práce a na podpore partnerstiev medzi univerzitami a podnikateľským odvetvím s cieľom podporiť začleňovanie mladých ľudí na trh práce a zároveň pomáhať pri vytváraní znalostnej spoločnosti, rozvíjať aplikovaný výskum a zlepšovať možnosti zamestnania na trhu práce pre absolventov;

63.

vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zaviedli ciele rovnakej účasti žien a mužov, poskytli rovnaké príležitosti vo vzdelaní, odbornej príprave, cielené režimy náboru a špecializované iniciatívy zamerané na učňovské vzdelávanie a odbornú prípravu pre ženy, migrantov, dlhodobo nezamestnaných a ďalšie skupiny diskriminované na pracovnom trhu;

64.

podnecuje členské štáty k tomu, aby využívali na vykonávanie európskych cieľov, na podporu nových zručností vrátane nových, udržateľných, zelených a vysokokvalitných pracovných miest;

65.

vyzýva zodpovedné strany, aby monitorovali zamestnanosť s cieľom zvýšiť význam základného odborného a celoživotného vzdelávania; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby posúdili realizovateľnosť vytvorenia prechodných fondov na riadenie potrieb zručností;

66.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby stanovili podporu adaptácie na udržateľné hospodárstvo za jeden z cieľov Európskeho sociálneho fondu, aby prispeli k zvyšovaniu udržateľnosti hospodárskych činností a rozvoja infraštruktúry;

67.

pripomína, že rozmer udržateľnosti by sa nemal obmedzovať na odborné vzdelávanie v rámci pracovných miest v oblasti životného prostredia, ale musí sa začleniť do všetkých programov odborného vzdelávania s cieľom podporovať kultúru udržateľného rozvoja a ekologickej informovanosti;

68.

zdôrazňuje pridanú hodnotu celoživotného vzdelávania a vyzýva členské štáty, aby vykonali podrobné zmapovanie miestneho potenciálu, s cieľom organizovať odbornú prípravu na základe dopytu, ktorá podriadi dostupné zdroje aktuálnym potrebám a opätovne zabezpečí vážnosť odborného stredoškolského vzdelávania poskytovaním vzdelávania na vysokej úrovni, najmä v regiónoch, kde si miestny potenciál a tradičné pracovné oblasti vyžadujú plné rozvinutie osobitných schopností a vedomostí; vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom dostatočnú technickú podporu pri zmapovaní miestnych potrieb, a poznamenáva, že odborné stredné školy na vysokej úrovni by mohli prispievať k znižovaniu nezamestnanosti absolventov a viesť k udržateľnej zamestnanosti;

69.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty využívali Európsky sociálny fond na investovanie do činností súvisiacich so zručnosťami, zamestnanosťou, odbornou prípravou a rekvalifikáciou, s cieľom zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest prostredníctvom vnútroštátnych, regionálnych a miestnych projektov; domnieva sa, že k takýmto iniciatívam môžu prispieť aj starší ľudia svojimi odbornými skúsenosťami, keďže ich podiel v rámci obyvateľstva EÚ narastá; odporúča, aby regionálne a miestne orgány mali náležité a trvalé kontakty s podnikateľským prostredím, združeniami zamestnávateľov, odborovými zväzmi a mimovládnymi organizáciami, s cieľom predpovedať strednodobé a dlhodobé potreby trhu práce;

70.

uznáva dôležitú úlohu miestnych a regionálnych úradov pri vzdelávaní, ktoré je základom pre získavanie ďalších zručností zameraných na potreby budúcnosti, a to aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania, učenia a rekvalifikácie; poukazuje na to, že v mnohých štátoch patria rámcové podmienky pre vzdelávanie a odbornú prípravu mladých ľudí vrátane absolventov škôl bez kvalifikácie do právomoci regiónov a miestnych úradov; vyzýva preto regióny, aby využívali štrukturálne fondy na vzdelávacie infraštruktúry, najmä v znevýhodnených mestských oblastiach a regiónoch, a aby prostredníctvom tejto podpory umožnili komplexné školské vzdelávanie prístupné pre všetkých; poukazuje na významný potenciál (v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy) vytvorený na základe spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a podnikmi a združeniami, pokiaľ ide o vytváranie udržateľných pracovných miest v oblastiach mestskej dopravy, mestskej mobility, vzdelávania a výskumu a vývoja a zdôrazňovania rovnakých príležitostí;

71.

konštatuje, že je potrebná súčinnosť medzi členskými štátmi, sociálnymi partnermi a poskytovateľmi vysokoškolského vzdelania s cieľom zostaviť programy vysokoškolského a postgraduálneho štúdia a vytvoriť skupiny predmetov orientovaných na prechod na ekologické hospodárstvo;

72.

domnieva sa, že demografické výzvy si vyžadujú širšiu stratégiu, ktorá zahŕňa tvorbu pracovných miest a napĺňa nové a vznikajúce potreby na európskom trhu práce; domnieva sa v tejto súvislosti, že sa musí dosiahnuť ďalší pokrok pri zlepšovaní mobility pracovníkov EÚ vrátane vedeckovýskumných pracovníkov a iných odborníkov s cieľom dosiahnuť Európu bez bariér v rámci vnútorného trhu EÚ;

73.

konštatuje, že zvyšovanie udržateľnosti hospodárskej činnosti môže zahŕňať zmeny v celých priemyselných odvetviach; vyzýva EÚ a členské štáty, aby pri posune smerom k udržateľnému hospodárstvu predišli sociálnym obetiam a vytvorili rámcové podmienky pre sociálne spravodlivú zmenu, ktoré minimalizujú riziká súvisiace s transformáciou pre všetkých pracovníkov a optimalizujú zisky; zdôrazňuje, že sociálne spravodlivá zmena je základom trvalo udržateľného rozvoja a predpokladom pre to, aby európski občania zmenu podporili;

74.

zdôrazňuje, že následné náklady súvisiace s nedostatočným riadením tejto zmeny môžu byť niekoľkonásobne vyššie ako predpokladané investície; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby spoločne prevzali zodpovednosť za predbežné riadenie transformácie;

75.

zdôrazňuje, že je potrebné začleniť trvalo udržateľné hospodárstvo do rámca firemnej a spoločenskej environmentálnej zodpovednosti, ako aj možnosť podpory kultúry trvalo udržateľného hospodárstva a rozvoja prostredníctvom vzdelávacích programov v rámci spoločenskej zodpovednosti podnikov;

76.

pripomína, že medzi kľúčové preventívne opatrenia patrí vytvorenie potrebných podmienok na to, aby sa zamestnanci mohli zúčastniť školení a zvyknúť si na nové technológie s cieľom predísť nezamestnanosti, ako aj podnecovanie a podpora kolektívnych dohôd s cieľom predvídať zmeny a zabrániť nezamestnanosti a prepúšťaniu spolu s posilnením sociálneho zabezpečenia, systémami zabezpečenia príjmu a aktívnymi sektorovými iniciatívami v oblasti odborného vzdelávania;

77.

vyzýva Komisiu, aby na európskej úrovni podporovala výskum v oblasti budúcich povolaní s cieľom predchádzať prepúšťaniu z hospodárskych dôvodov a zachovať pracovné miesta v rámci EÚ;

78.

zdôrazňuje potrebu blízkej, účinnej spolupráce a komplementárnosti medzi medzinárodnými organizáciami a vyzýva WTO, aby vyvinula činnosť v súvislosti so sociálnym a environmentálnym rozmerom investícií a obchodu;

79.

uznáva, že mimovládne organizácie a odbory musia hrať dôležitú úlohu pri rozvoji potenciálu „ekologických“ pracovných miest, pokiaľ ide o prispievanie k procesu rozhodovania v úlohe zamestnávateľa a zvyšovanie verejného povedomia;

80.

zdôrazňuje, že organizácie, ktoré investujú do ekologicky účinných postupov, pomôžu vytvoriť lepšie pracovné prostredie pre zamestnancov a môžu byť následne oveľa produktívnejšie; vyzýva členské štáty, aby podporovali európsku schému pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a nabádali všetky hospodárske odvetvia k úsiliu dosiahnuť registráciu v EMAS; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby zahrnuli zásadné environmentálne otázky do rámca spoločného dialógu, na každej úrovni rozhovorov, s dôrazom na sektorové rokovania; zdôrazňuje, že na dosiahnutie sociálne spravodlivej zmeny by pracovníci mali zohrávať v tomto procese úlohu participatívneho partnerstva; žiada o zapojenie zástupcov zamestnancov v spoločnostiach do ekologizácie svojho pracovného prostredia v zmysle ILO, v súlade s vnútroštátnymi postupmi, aby sa pracovné miesta, spoločnosti a odvetvia stali udržateľnejšie; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby pri riadení tohto prechodu spolupracovali s environmentálnymi subjektmi a odborníkmi štruktúrovaným spôsobom;

81.

vyzýva EÚ, aby s prispením sociálnych partnerov otvorila systematický dialóg v rámci jej vonkajších vzťahov, so zreteľom na podobný prístup k udržateľnému rozvoju v ostatných častiach sveta, aby sa zabezpečili rovnocenné podmienky rozvoja a aby sa nenarušila konkurencieschopnosť priemyslu, domnieva sa, že zabezpečenie spravodlivej konkurencie v udržateľných odvetviach výrobnej činnosti bude prospešné pre zvýšenie ochrany a zlepšenie pracovných podmienok pracujúcich;

82.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili informačné kampane a kampane na zvýšenie povedomia verejnosti zamerané na rozvoj „ekologických“ pracovných miest v udržateľnom hospodárstve;

83.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.