12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/79

A.

keďže svetové hospodárstvo stojí pred najzávažnejšou recesiou od čias veľkej hospodárskej krízy, ktorej spoločenské následky zasahujú celú EÚ a siahajú aj ďaleko za jej hranice; keďže hospodárska a finančná kríza v Európe má neblahý vplyv najmä na ženy – ktoré častejšie obsadzujú neisté pracovné miesta, miesta náchylné na prepúšťanie a miesta menej pokryté sociálnym zabezpečením – pričom Rada, Komisia ani členské štáty tejto skutočnosti dosiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť,

B.

keďže prvá vlna krízy zasiahla najmä finančný sektor, ako aj odvetvie výstavby a automobilový priemysel, v ktorých sú prevažne zastúpení muži, a preto sa jej venovala zvýšená pozornosť, zatiaľ čo druhá vlna krízy rovnako negatívne zasiahla odvetvia ako maloobchodný predaj, služby vo všeobecnosti a cestovný ruch, v ktorých sú prevažne zastúpené ženy; z toho dôvodu je nevyhnutné zaoberať sa v národných a európskych plánoch obnovy rodovým aspektom vplyvu hospodárskej a spoločenskej krízy, ako aj jej riešením,

C.

keďže hlavní ekonómovia poukázali na skutočnosť, že úverová kríza, ktorá odštartovala recesiu, bola doslova katastrofa, ktorú spôsobili muži; keďže reakcie na štátnej a medzinárodnej úrovni – ktoré dostatočne nezohľadňujú rodové hľadisko – boli tiež výsledkom rozhodovania najmä mužov; keďže je dôležité, aby sa ženy, ktoré majú vo všeobecnosti lepšiu kvalifikáciu ako muži, v plnej miere zúčastňovali na rozhodovacom procese v politických, ekonomických a finančných otázkach, ako aj na dohodách so sociálnymi partnermi,

D.

keďže nedávne štúdie ukazujú, že len 5 % žien zastupuje rozhodovacie miesto vo finančných inštitúciách EÚ, že všetci guvernéri centrálnych bánk všetkých 27 členských štátov sú muži, a keďže rodové štúdie poukázali na to, že správanie žien sa vyznačuje odlišným spôsobom riadenia, pre ktorý je typické vyhýbanie sa riziku a zameranie na dlhodobé ciele,

E.

keďže účasť žien v rozhodovacích procesoch je presvedčivým ukazovateľom rovnosti žien a mužov; keďže množstvo žien v riadiacich funkciách v podnikoch a na univerzitách zostáva nízke a počet žien v politike alebo vo výskume sa zvyšuje len veľmi pomaly,

F.

keďže v roku 2006 bol podiel žien medzi absolventmi prvého stupňa vysokoškolského štúdia 59 %; keďže podiel žien medzi absolventmi tretieho stupňa vysokoškolského štúdia (PhD.) sa znižuje na 43 % a na úrovni riadnych profesúr je najnižší; keďže iba 15 % spomedzi riadnych profesorov najvyššej úrovne tvoria ženy,

G.

keďže počet žien na ekonomických fakultách, fakultách manažmentu a právnických fakultách je vyšší ako počet mužov, ale ich počet na zodpovedných pozíciách v podnikoch a politických orgánoch je nižší; keďže počet žien s vysokoškolským vzdelaním v oblasti informatiky, v inžinierskych odvetviach a v oblasti fyziky je nízky, čoho následkom je slabé zastúpenie žien v súkromnom sektore, ktorý je pre hospodárske oživenie určujúci,

H.

keďže hospodársky pokles postihne pravdepodobne viac ženy než mužov; keďže hrozí, že súčasná recesia spomalí alebo dokonca zvráti pokrok, čo bude mať dlhodobé následky na systémy sociálnej ochrany, sociálne začlenenie a demografiu,

I.

keďže opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti boli odvolané alebo odložené a možné obmedzenie prostriedkov vo verejných rozpočtoch v budúcnosti negatívne ovplyvní zamestnanosť žien a presadzovanie rodovej rovnosti; keďže riadne vykonávanie vyššie uvedenej smernice 2006/54/ES má čoraz väčší význam,

J.

keďže rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a keďže účasť žien na trhu práce má množstvo sociálnych a ekonomických prínosov,

K.

keďže rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v rámci EÚ 27 zostali aj počas posledných 35 rokov, od vykonávania smernice Rady 75/117/EHS (8), stále veľmi vysoké, pričom v roku 2010 sa v rámci EÚ tento rozdiel zvýšil v priemere na 18 % a v niektorých členských štátoch až na 30 %; keďže rozdiely v odmeňovaní sú väčšie v súkromnom sektore než vo verejnom, čo svedčí o pokračujúcej nerovnosti na trhu práce, ktorá je v skutočnosti vo väčšine prípadov v neprospech žien,

L.

keďže v dôsledku hospodárskeho poklesu by nemalo dôjsť k spomaleniu vývoja, pokiaľ ide o politiky na zosúladenie pracovného a rodinného života, a k zníženiu rozpočtu vyčleneného na služby starostlivosti a opatrenia týkajúce sa dovoleniek, čo ovplyvňuje najmä prístup žien na trh práce; keďže je potrebné venovať zvláštnu pozornosť potrebe zosúladenia rodinných a pracovných záväzkov v rodinách s jedným rodičom a v rodinách s viacerými deťmi,

M.

keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok venujú ženy trikrát viac času ako muži starostlivosti o deti, o domácnosť a opatere závislých členov rodiny; keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi mužmi a ženami, ktoré je možné dosahovať v neposlednom rade čoraz častejším využívaním rodičovskej a otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rodovej rovnosti; a keďže nezahrnutie materskej a rodičovskej dovolenky do celkovej odpracovanej doby je diskriminačné a zhoršuje postavenie ženy na trhu práce,

N.

keďže v záveroch Rady z 30. novembra 2009 (9) počas švédskeho predsedníctva boli členské štáty a Komisia vyzvané, aby v stratégii EÚ 2020 posilnili rodový rozmer; keďže Komisia vo svojom konzultačnom dokumente o EÚ 2020 túto otázku nezohľadnila a vôbec sa nezmieňuje o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; keďže je nevyhnutné, aby sa rodové hľadisko zahrnulo do nového finančného a hospodárskeho modelu a politiky, a keďže je tiež potrebné zabezpečiť, aby sa plány obnovy a programy štrukturálnych zmien posúdili na základe rodového vplyvu a zahŕňali toto hľadisko,

O.

keďže je nevyhnutné posilniť úsilie zamerané na začlenenie rodového hľadiska do verejnej politiky,

P.

keďže v dobe hospodárskej recesie sa ešte viac zvyšuje zraniteľnosť ľudí, ktorí sú už aj tak vystavení riziku chudoby, pričom väčšinu tvoria ženy, najmä pracovníčky z radov prisťahovalkýň a príslušníčok menšín; keďže úsilie na odstránenie chudoby a komplexné riešenie tohto problému, ako odsúhlasila Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone ešte v roku 2000, sa stalo naliehavým; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane tých skupín, ktoré čelia viacnásobnému znevýhodneniu, najmä Rómov, a malo by sa zabezpečiť ich začlenenie do spoločnosti,

Q.

keďže kvalitné zamestnanie na plný úväzok zabezpečujúce práva je zárukou proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj odrazovým mostíkom k finančnej a psychologickej nezávislosti; keďže je veľmi dôležité vytvoriť a realizovať politiky, ktoré reagujú osobitne na potreby žien a mužov, a to riešením všeobecného prístupu ku kvalitným verejným službám vrátane prístupu k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám starostlivosti o deti, starších ľudí a iné závislé osoby,

R.

keďže rozvoj politík uľahčujúcich prístup žien patriacich do špecifických kultúrnych či menšinových skupín na trh práce znižuje popri zohľadnení odlišností a kultúrnej rozmanitosti ich sociálne vylúčenie v záujme sociálnej súdržnosti, ktorá sa následne stáva stimulom hospodárskeho rozvoja,

S.

keďže domáce násilie, ktorého obeťami sa stávajú prevažne ženy, predstavuje rozšírený jav, ku ktorému dochádza vo všetkých krajinách a spoločenských triedach; keďže štúdie ukázali, že násilie voči ženám zosilnie, keď sú muži v dôsledku hospodárskej krízy prepustení alebo prídu o majetok; keďže hmotná núdza je často príčinou častejšieho, násilnejšieho a nebezpečnejšieho týrania; keďže domáce násilie stojí EÚ približne 16 miliónov EUR ročne,

T.

keďže zamestnanie je kľúčovým faktorom pre sociálne začlenenie; keďže je potrebné začať so sústredeným a všeobecným úsilím, aby sa v kontexte zväčšujúcej sa nerovnosti príjmov, chudoby a hospodárskej a finančnej krízy odstraňovala chudoba,

1.

poukazuje na to, že rovnosť zaobchádzania so ženami a mužmi je jedným z cieľov EÚ, a preto zároveň aj jednou z hlavných zásad akéhokoľvek politického opatrenia v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou a predstavuje prechod k obdobiu po kríze;

2.

zdôrazňuje, že podľa zistení Komisie vzbudila súčasná kríza obavy, že výsledky dosiahnuté v oblasti rodovej rovnosti by mohli byť ohrozené a že vplyvom recesie by mohli byť vystavené nebezpečenstvu predovšetkým ženy;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby súčasná finančná a hospodárska kríza a budúce hospodárske otázky ohrozili dosiahnuté výsledky v oblasti rodovej rovnosti a aby sa predišlo tomu, že úpadok sa stane zámienkou, ako je to už v prípade niektorých členských štátov, na zníženie opatrení v oblasti rodovej rovnosti;

4.

zdôrazňuje, že politiku rodovej rovnosti treba považovať za súčasť riešenia ukončenia krízy, používania a speňaženia talentu a schopností celej populácie Európy a vytvorenia konkurencieschopnejšej ekonomiky v budúcnosti;

5.

poukazuje na to, že integrácia žien na pracovisku za posledné desaťročia znamená, že kríza bude mať väčší priamy vplyv nielen na samotné ženy, ale aj na domácnosti, ktorých príjmy budú výrazne zasiahnuté prepúšťaním žien; vyzýva inštitúcie Európskej únie a členské štáty, aby brali do úvahy skryté náklady, ktoré súvisia s krízou, vrátane rôznych, často nepovšimnutých rodových následkov;

6.

poukazuje na skúsenosti z predchádzajúcich krízových situácií, podľa ktorých sa vo všeobecnosti rýchlejšie zotaví zamestnanosť mužov než žien;

7.

poukazuje na to, že makroekonomické politiky sa spájajú prevažne so zvýšenou rodovou segregáciou v práci, narušením zamestnanosti žien prostredníctvom subdodávateľských zmlúv, čoraz väčším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, obmedzeným prístupom žien k zdravotným službám a vzdelaniu, zvýšenou nerovnosťou v dostupnosti úverov, pozemkov a majetku a prehlbujúcou sa feminizáciou chudoby;

8.

pripomína, že rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov pretrvávajú a v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa môžu ešte zvýšiť; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby si v súvislosti s bojom proti rozdielom v odmeňovaní stanovili jasné ciele a aby navrhli záväzné opatrenia;

9.

žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na revíziu platných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (vyššie uvedená smernica 75/117/EHS), ako už žiadal Parlament v roku 2008; víta nedávnu iniciatívu Komisie týkajúcu sa zlepšenia ustanovení o pokutách v prípade porušenia práva na rovnakú odmenu s cieľom zabezpečiť, aby boli preventívne a primerané (napríklad vyššie pokuty v prípade opakovaného previnenia);

10.

poukazuje na to, že za verejné výdavky v oblasti zdravia sú zodpovedné jednotlivé členské štáty a ich národné parlamenty a/alebo miestne orgány;

11.

s poľutovaním konštatuje, že mnoho žien už stratilo zamestnanie alebo očakávajú stratu zamestnania, najmä pokiaľ ide o ženy pracujúce v maloobchodnom predaji, službách a cestovnom ruchu, ako aj ženy pracujúce na čiastočný úväzok alebo na neistých pracovných miestach; poukazuje na skutočnosť, že sa zároveň očakáva zníženie ponuky mikroúverov, čo bude mať za následok nižší príjem samostatne zárobkovo činných žien, predovšetkým tých, ktoré pracujú v poľnohospodárstve alebo na vidieku; zdôrazňuje, že môžeme očakávať neúmerný nárast nezamestnanosti žien, keďže boli ohlásené obmedzenia prostriedkov vo verejných rozpočtoch, pretože pracujúce ženy sú významne zastúpené v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách;

12.

zdôrazňuje, že rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami má pozitívny vplyv na hospodársky rast; v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa niektorých štúdií by HDP vzrástlo o 30 %, ak by zamestnanosť, zamestnanosť na čiastočný úväzok a produktivita žien bola podobná ako u mužov;

13.

uvedomuje si, že mnoho žien viedlo nedávne prepúšťanie k tomu, aby začali svoje vlastné podnikateľské aktivity; vyzýva Komisiu na predloženie právnych predpisov zameraných osobitne na malé a stredné podniky, aby splnila svoj cieľ znížiť do roku 2012 administratívne náklady na podnikanie o 25 %, čím by pomohla podporiť tohto podnikateľského ducha;

14.

víta štatistický prieskum Eurostatu diferencovaný z hľadiska rodovej príslušnosti; je však presvedčený, že viac pozornosti by sa malo venovať nezamestnanosti v prípade pracujúcich na čiastočný úväzok (keďže táto oblasť často nebýva zahrnutá do štatistík nezamestnanosti); poukazuje na skutočnosť, že dlhodobá nezamestnanosť, nižšie mzdy a kratšia priemerná pracovná doba môžu mať silný vplyv predovšetkým na príjmy žien, príspevky v rámci sociálneho zabezpečenia a z dlhodobého hľadiska aj na ich dôchodky;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala štúdiu na úrovni Únie o vzťahu medzi počtom žien v správnych radách a na finančných postoch spoločností s ohľadom na štúdiu, ktorú vypracovala spoločnosť Catalyst Inc. v roku 2007, podľa ktorej spoločnosti so zastúpením troch alebo viac žien v správnych radách mali o 83 % vyššie výnosy z akcií a o 73 % väčšie výnosy z predaja;

16.

zdôrazňuje, že kríza bude mať najsilnejší negatívny vplyv na znevýhodnené skupiny žien: zdravotne postihnuté ženy, prisťahovalkyne, ženy patriace k etnickým menšinám, ženy s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnané ženy, osamelé ženy bez prostriedkov, ženy, ktoré sa starajú o závislé osoby, atď.;

17.

poukazuje na to, že migrujúcich pracovníkov postihla kríza rovnako ako ich rodiny doma; odvoláva sa na skutočnosť, že často nie je dostatočne zdokumentovaný rozsah migrácie žien, ako aj vplyv na rodiny, ktorých prežitie závisí od príjmov týchto žien, čo môže mať za následok ešte zraniteľnejšie postavenie žien, ktoré po návrate domov neprijme ich komunita ani rodina;

18.

zdôrazňuje a víta skutočnosť, že zásahy a riešenia si vyžadujú pochopenie kontextu krízy, pričom treba pochopiť, že neexistuje len jedna univerzálna odpoveď; pripomína, že recesia nám zároveň poskytuje jedinečnú príležitosť na úpravu hospodárskych a sociálnych politík tak, aby viac zohľadňovali rodové hľadisko, a vytvorili tak spoločnosť, v ktorej majú ženy a muži rovnocennejšie postavenie;

19.

zdôrazňuje potrebu bojovať proti stereotypom vo všetkých oblastiach a vo všetkých etapách života, keďže tieto stereotypy sú jednou z najdlhšie pretrvávajúcich príčin nerovnosti medzi mužmi a ženami pri výbere oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania, pri delení domácich a rodinných povinností, v rámci účasti na verejnom živote a na zastúpení v rozhodovacích pozíciách a v rámci ich voľby zamestnania;

20.

s poľutovaním konštatuje, že politické reakcie na krízu vrátane opatrení na obnovu neuznali, nepreskúmali a nenapravili vplyv krízy na rodové hľadisko; ľutuje skutočnosť, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v podstate nie je zahrnuté do obdobia po lisabonskej stratégii; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby do usmernení o zamestnanosti a makroekonomických usmernení, ako aj do stratégie EÚ 2020 zahrnuli aj rodovú rovnosť s osobitnými cieľmi a vo všetkých politikách zaviedli rodové rozpočtovanie;

21.

domnieva sa, že napriek zisteniu, že zamestnanosť žien v EÚ sa priblížila k cieľovej hodnote 60 % v roku 2010, je potrebné stanoviť ambicióznejšie ciele a dosiahnuť až 75 % do roku 2020; zdôrazňuje tiež, že do roku 2020 je potrebné znížiť rozdiel v mzdách;

22.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na integrovanie rodového hľadiska do všetkých politík EÚ a aby preskúmali platné právne predpisy s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie rodovej rovnosti a umožniť uplatňovanie opatrení pozitívnej diskriminácie tam, kde je to potrebné;

23.

vyzýva Radu, Komisiu, členské štáty a obzvlášť osobitný výbor Parlamentu pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu (CRIS), aby zabezpečili, že sa posúdi vplyv plánov obnovy a programov štrukturálnych zmien na rodové otázky (v prípadoch, keď nebolo posúdenie vykonané predbežne, bude vykonané následne) a že sa zohľadní rodové hľadisko vrátane údajov a štatistík diferencovaných podľa rodovej príslušnosti;

24.

naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ústupky a finančné obmedzenia nebudú mať vplyv na politiky a fungovanie štruktúr zameraných na dosiahnutie rovnocenného postavenia žien a mužov na všetkých úrovniach vo vládnom, ako aj mimovládnom sektore; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto finančné obmedzenia už boli vykonané v niektorých krajinách;

25.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby preskúmali a potláčali negatívne účinky krátenia verejných výdavkov a sociálnych dávok, najmä v súvislosti so znižovaním verejných výdavkov na miestnej úrovni, a predchádzali tak neprimeranému zaťaženiu žien, pokiaľ ide o starostlivosť (o deti, starších ľudí a závislé osoby);

26.

upozorňuje na nedostatok politík starostlivosti a príslušnej infraštruktúry, ktorý viedol k zvýšenému počtu prisťahovalkýň pracujúcich v domácnostiach, ktoré zapĺňajú tieto prázdne miesta bez toho, aby mali prístup k sociálnej ochrane a výhodám súvisiacim s pracovným pomerom; vyzýva členské štáty, aby naliehavo bojovali proti nelegálnemu zamestnávaniu a začlenili legálnych migrujúcich pracovníkov do systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti;

27.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili cenovo a miestne dostupné, ako aj kvalitné služby starostlivosti o deti a iné závislé osoby v súlade s európskymi cieľmi a aby zaručili, že dostupnosť týchto služieb bude v súlade s pracovnou dobou žien a mužov pracujúcich na plný úväzok; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili potenciál štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a aby uľahčovali prístup k financovaniu kvalitných služieb; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o otcovskej dovolenke, dovolenke z dôvodu adopcie a rodinnej dovolenke na opateru rodičov;

28.

poukazuje na zvýšenú mieru násilia voči ženám i mužom v dobe poznačenej vážnymi hospodárskymi otrasmi; vyzýva preto členské štáty, aby využili vnútroštátne právne predpisy na boj proti všetkým formám násilia na základe rodovej príslušnosti, a víta iniciatívu španielskeho predsedníctva na zriadenie strediska pre monitorovanie násilia voči ženám; rovnako víta iniciatívu skupiny členských štátov týkajúcu sa zastrešujúceho nástroja na ochranu obetí (európsky ochranný príkaz);

29.

vyzýva členské štáty, aby zvyšovali, predovšetkým prostredníctvom kampaní na informovanie verejnosti, všeobecné povedomie o fenoméne násilia páchaného na ženách; pripomína, že kľúčom k boju proti tomuto fenoménu sú vzdelávanie a opatrenia na informovanie mládeže;

30.

žiada európske inštitúcie, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby prijali účinné opatrenia, najmä prostredníctvom právnych predpisov, ktoré budú zamerané na podporu vyváženého zastúpenia žien a mužov na zodpovedných pozíciách v podnikoch, v politických orgánoch, a to aj v správnych radách a v miestnych, regionálnych, vnútroštátnych a európskych verejných inštitúciách, správnych orgánoch a organizáciách, ktoré by mali slúžiť ako príklad; vyzýva preto na stanovenie záväzných cieľov na zabezpečenie rovnakého zastúpenia žien a mužov;

31.

zdôrazňuje, že ženy sú málo zastúpené v oblasti finančného rozhodovania, pričom v skutočnosti patria do jednej zo skupín v súčasnej dobe vylúčených z finančného rozhodovania, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené finančným rizikom; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zvýšili účasť žien na všetkých úrovniach rozhodovania, predovšetkým v oblasti rozpočtovania a mechanizmov riadenia v rámci európskych finančných systémov vrátane Európskej centrálnej banky; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvyšovať finančnú gramotnosť u dievčat a žien;

32.

víta rozhodnutie nórskej vlády zvýšiť počet žien v správnych radách akciových spoločností aspoň na 40 %, čo umožnilo zvýšiť počet žien v podnikovom manažmente na aktuálnych 41 %; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si z nórskej iniciatívy vzali príklad a uberali sa tým istým smerom v prípade spoločností, ktoré sú kótované na burze;

33.

víta požiadavku zvýšenia počtu žien v správnych radách verejných akciových spoločností, ale zdôrazňuje, že vlády jednotlivých členských štátov by mali prijať opatrenia, ktoré zodpovedajú ich vlastným potrebám;

34.

poukazuje na investície do sociálnej infraštruktúry, ktoré považuje za príležitosť na modernizáciu Európy a podporu rovnosti žien a mužov a ktoré sa dajú vnímať ako stratégia paralelná s investovaním do ekologických technológií určených na modernizáciu fyzickej infraštruktúry; domnieva sa, že rodová rovnosť by preto mala byť politickou prioritou a hlavným nástrojom;

35.

poznamenáva, že so zreteľom na stratégiu EÚ 2020 má ekologické hospodárstvo zásadný význam; zdôrazňuje, že ekologické pracovné miesta majú potenciál stať sa v budúcnosti kľúčovým segmentom rastu európskeho trhu práce, že viac ako 20 miliónov pracovných miest v Európskej únii sa dá v súčasnosti považovať za ekologických a že podľa najnovších údajov existuje v samotnom odvetví energie z obnoviteľných zdrojov možnosť, že do roku 2020 sa počet pracovných miest v tomto sektore zdvojnásobí na 2,8 milióna;

36.

poukazuje na to, že ekologická transformácia hospodárstva a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo podnietia vysoký dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch; odvoláva sa na skutočnosť, že ženy sú oveľa menej zastúpené v odvetví obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o zamestnania v oblasti vedy a špičkovej technológie; žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ženy budú vo väčšej miere zapojené do projektov a programov odbornej prípravy týkajúcich sa ekologickej transformácie, t. j. v odvetví obnoviteľných zdrojov a zamestnaniach v oblasti vedy a špičkovej technológie; vyzýva členské štáty, aby podporovali ženy v miestnych podnikateľských iniciatívach v týchto oblastiach, a to tým, že im prostredníctvom poskytovania informácií a vzdelávacích školení umožnia prístup k dostupným európskym štrukturálnym fondom;

37.

vyzýva zamestnávateľov v členských štátoch, aby pre pracujúce ženy vytvárali viac príležitostí v oblasti nových technológií s cieľom posilniť odvetvie špičkových technológií, a to v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020;

38.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporovali vynaloženie všetkých prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov na národnej úrovni na riešenie následkov recesie prostredníctvom rekvalifikačných iniciatív a ďalšieho zvyšovania kvalifikácie podľa článku 16 všeobecného nariadenia (10) a článku 6 nariadenia o Európskom sociálnom fonde (11) a nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (12);

39.

žiada o zmenu a doplnenie nariadenia o Európskom poľnohospodárskom fonde na rozvoj vidieka (EPFRV), aby bolo možné uskutočniť pozitívne činnosti pre ženy v budúcom programovom období 2014 – 2020, čo bolo možné v predchádzajúcich obdobiach, ale nie v tomto, rovnako ako mnoho pozitívnych účinkov na zamestnanosť žien vo vidieckych oblastiach;

40.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli mechanizmy riadenia orientované na rodovú rovnosť, ktoré budú v rámci rezortov vlády zahŕňať odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti, a aby zriadili ďalšie agentúry na vykonávanie opatrení v rámci Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov a podporovali ženské organizácie a siete;

41.

nabáda Európsky inštitút pre rodovú rovnosť na vypracovanie analýzy vplyvu hospodárskej a finančnej krízy z hľadiska rodovej rovnosti; domnieva sa, že toto hodnotenie vplyvu treba vykonať pomocou presných ukazovateľov, ktoré berú do úvahy osobitný kontext krízy; vyzýva ostatné európske inštitúcie, ako napríklad Európsku nadáciu pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, aby vo svojich súčasných činnostiach navrhli riešenia rodovej problematiky;

42.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať programy a finančné nástroje s cieľom podnecovať a podporovať účasť žien v malých a stredných podnikoch;

43.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby uznali a podporili prínos občianskej spoločnosti pri riešení finančnej a hospodárskej krízy, najmä vzhľadom na Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

44.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, sociálnym partnerom a príslušným mimovládnym organizáciám.