12.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 236/33

A.

keďže internet je mimoriadne dôležitým globálnym komunikačným prostriedkom s obrovským vplyvom na spoločnosť ako celok,

B.

keďže so správou internetu súvisia otázky týkajúce sa ochrany a záruky základných práv a slobôd, prístupu k internetu a jeho využívania, jeho zraniteľnosti voči počítačovým útokom atď.,

C.

keďže počítačová kriminalita predstavuje narastajúcu hrozbu pre spoločnosti, ktoré sa spoliehajú na informačné a komunikačné technológie (IKT), a keďže navádzanie na páchanie teroristických útokov, trestná činnosť motivovaná nenávisťou a detská pornografia sa rozšírili a ohrozujú jednotlivcov vrátane detí,

D.

keďže spojitosť medzi počítačovou kriminalitou, internetovou jurisdikciou a využívaním internetových služieb (cloud computing) je ako nový aspekt správy internetu na európskej úrovni veľmi dôležitá,

E.

keďže niektoré aspekty správy internetu sa týkajú prideľovania adries a ďalších predovšetkým technických otázok, pričom v týchto oblastiach vyvíjajú činnosť organizácie ako napríklad Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (ICANN), Internetový orgán pre prideľovanie čísel (IANA), Osobitná skupina pre internetovú techniku (IETF), regionálne internetové registre a ďalšie,

F.

keďže v súvislosti so správou internetu súkromný sektor doteraz zastával hlavnú a pozitívnu riadiacu úlohu; keďže je ale pri vymedzení celkovej stratégie potrebné posilniť aj úlohu verejných orgánov,

G.

keďže v oblasti širších otázok správy, ktoré sa týkajú obrany verejného záujmu, zohrávajú významnú úlohu vlády, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu a garantovanie základných práv a slobôd, ako aj bezpečnosť, integritu a odolnosť internetu, kým súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu v poskytovaní potrebných investícií, odbornosti a podnikateľskej iniciatívy,

H.

keďže globálne fórum o riadení internetu (IGF) a rozličné národné a regionálne fóra sú dôležitými miestami pre dialóg mnohých strán o internetovej politike,

I.

keďže Európsky parlament a ďalšie európske inštitúcie majú dlhodobý záväzok vo vzťahu k internetu ako otvorenému globálnemu verejnému blahu,

1.

domnieva sa, že internet je globálnym verejným blahom, a preto by sa mal spravovať v spoločnom záujme;

2.

uznáva, že internet má zásadný význam pre to, aby mohla v praktickom živote fungovať sloboda prejavu, kultúrna rozmanitosť, pluralita médií, demokratické občianstvo, ako aj vzdelávanie a prístup k informáciám, a teda predstavuje hybnú silu šírenia demokratických hodnôt vo svete;

3.

pripomína, že internet sa stal nenahraditeľným nástrojom podpory demokratických iniciatív, politickej diskusie, digitálnej gramotnosti a šírenia vedomostí; opakuje, že prístup k internetu je zárukou a zároveň závisí od uplatňovania viacerých kľúčových základných práv vrátane, no nielen, rešpektovania súkromného života; ochrany údajov; slobody prejavu; vyjadrovania sa a združovania; slobody tlače, politického názoru a účasti; nediskriminácie; vzdelávania a kultúrnej a jazykovej rôznorodosti, a zaručuje ich uplatňovanie; zdôrazňuje, že inštitúcie a zainteresované skupiny na všetkých úrovniach majú preto všeobecnú zodpovednosť za to, aby pomohli zabezpečiť, že každý si môže uplatniť svoje právo zapojenia do informačnej spoločnosti – predovšetkým staršie osoby, ktoré čelia väčším problémom pri oboznamovaní sa s novými technológiami – pričom sa zároveň zamerajú na riešenie dvoch úzko súvisiacich výziev, ktorými je počítačová negramotnosť a vylúčenie z demokratického rozhodovania v elektronickom veku;

4.

zdôrazňuje najmä potrebu posilňovať vypracúvanie prístupov „zospodu“ a elektronickej demokracie a súčasne zabezpečiť, aby sa vytvorila dobrá ochrana voči novým formám dohľadu, kontroly a cenzúry verejnými a súkromnými subjektmi a aby sa tak sloboda prístupu k internetu a ochrana súkromného života stali reálnymi, a nie iluzórnymi;

5.

zdôrazňuje potrebu chrániť a podporovať európske kultúrne dedičstvo, a to aj prostredníctvom internetu; domnieva sa, že internet zohráva kľúčovú úlohu v podpore inovácie a obmedzovaní digitálnej, sociálnej a kultúrnej priepasti v Európe v porovnaní s inými časťami sveta; víta skutočnosť, že Komisia chápe dôležitosť prekonania „digitálnej priepasti“ a rozvojové otázky v oblasti správy internetu; domnieva sa však, že zamerať sa treba aj na mnohých starších občanov tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách, ktorí sa v tomto novom svete internetu často cítia ignorovaní; konštatuje, že internet môže byť efektívnym nástrojom sociálneho začleňovania a začlenení musia byť naši starší spoluobčania; nalieha na prijatie opatrení na podporu vzdelávania v oblasti používania zdrojov, ktoré internet ponúka, a výberu kritérií týkajúcich sa spôsobov ich používania;

6.

uznáva, že intenzívnejšie používanie internetu občanmi, spotrebiteľmi, spoločnosťami a úradmi znamená, že tento nástroj komunikácie sa stáva jedným zo základných prvkov dobudovania vnútorného trhu v rámci EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu primeranej ochrany spotrebiteľov a držiteľov práv duševného vlastníctva na internete; rovnako zdôrazňuje, že musia byť zaručené občianske práva a slobody užívateľov internetu; uznáva význam internetu ako prostriedku na informovanie a presadzovanie práv spotrebiteľov;

7.

zdôrazňuje, že správa internetu by prostredníctvom decentralizácie samoregulačných úloh, najmä určením vstupných podmienok pre nových konkurentov, mala uľahčiť elektronický obchod a cezhraničné transakcie;

8.

žiada jednoduchší prístup k internetu a jeho rozvoj v novších členských štátoch, najmä vo vidieckych oblastiach a rozvojových krajinách prostredníctvom programov financovaných Európskou úniou; ďalej žiada, aby tieto krajiny získali väčší vplyv pri formovaní politiky správy internetu;

9.

domnieva sa, že na to, aby sa ochránil záujem EÚ, ktorým je zachovanie internetu ako globálneho verejného blaha, správa internetu by mala byť založená na širokom, vyváženom modeli, v ktorom by bol skĺbený verejný a súkromný sektor a predišlo by sa dominancii ktoréhokoľvek individuálneho subjektu alebo skupiny subjektov, ako aj pokusom štátnych alebo nadštátnych orgánov kontrolovať tok informácií na internete, pričom by zároveň mala byť v interakcii s procesmi, ktorých sa zúčastňujú mnohé zainteresované strany a ktoré sú naďalej účinným mechanizmom podpory globálnej spolupráce;

10.

zdôrazňuje, že hodnoty, na ktorých je EÚ založená, vyjadrené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, sú základnými hodnotami a konečnými cieľmi EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad všetkých činností súvisiacich so správou internetu s týmito hodnotami a cieľmi, predovšetkým na tých globálnych fórach pre správu internet, na ktorých sa zúčastňujú štáty, ktorých hodnoty sa veľmi odlišujú od hodnôt európskych účastníkov; domnieva sa, že by sa mal zintenzívniť medzinárodný dialóg s týmito krajinami v oblasti regulácie internetu, aby sa predišlo konfliktu;

11.

domnieva sa, že vlády by sa mali sústrediť na otázky, ktoré sú životne dôležité pre globálnu verejnú politiku v oblasti internetu, keďže vedúca úloha súkromného sektora sa musí zakladať na rešpektovaní zásad verejnej politiky a platnej legislatívy, a inak by mali dodržiavať zásadu nezasahovania, s výnimkou mimoriadnych prípadov, keď je takýto zásah nevyhnutný a tiež sa domnieva, že aj v takom prípade by ich činnosť mala byť v súlade so základnými ľudskými právami a zásadou proporcionality;

12.

domnieva sa, že vlády by nemali zasahovať do každodennej správy internetu, mali by sa vyvarovať poškodzovania inovácií a hospodárskej súťaže zbytočnou, zaťažujúcou a reštriktívnou reguláciou a nemali by sa pokúšať kontrolovať niečo, čo je a má zostať globálnym verejným majetkom;

13.

vyzýva vlády, aby upustili od obmedzovania prístupu na internet formou cenzúry, blokovania, filtrovania alebo iným spôsobom, a od toho, aby to isté žiadali od súkromných subjektov; trvá na zachovaní otvoreného internetu, v rámci ktorého majú občania právo dostať sa k informáciám a šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu, ako to umožňuje upravený regulačný rámec pre elektronické komunikácie;

14.

zdôrazňuje, že všetky obmedzenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné, by sa mali obmedzovať na minimum potrebné v demokratickej spoločnosti, mali by vychádzať z právnych predpisov a mali by byť účinné a primerané; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť ochrana maloletých osôb a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, napríklad na základe využitia systému oznamovania informácií vo verejnom záujme v oblasti práv používateľov, ktorý je k dispozícii na základe smernice 2009/136/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES, smernica 2002/58/ES a nariadenie (ES) č. 2006/2004 (tzv. smernica o právach občanov) (9), aby mohli maloleté osoby zodpovedne používať internet a internetové informačné služby a aby sa zvýšila úroveň informovanosti o možných hrozbách, ktoré predstavujú nové služby;

15.

žiada, aby sa vypracovalo viac iniciatív, ktoré by u detí posilnili bezpečné poznávanie internetu, celosvetovo by šírili najlepšiu prax a prehĺbili by medzinárodnú spoluprácu v boji proti škodlivým a nezákonným obsahom šíreným on-line, a to najmä so zreteľom na sexuálne zneužívanie detí prostredníctvom internetu;

16.

berie zároveň do úvahy osobitnú potrebu ochrany ohrozených osôb, predovšetkým maloletých osôb, prostredníctvom spoločného postupu verejných a súkromných zainteresovaných osôb; opätovne pripomína, že v boji proti kybernetickému zločinu a detskej pornografii by sa mal predtým, ako sa uvažuje o zablokovaní internetových stránok, kriminálny obsah vymazať pri zdroji;

17.

domnieva sa, že okrem zásad správy stanovených Komisiou by vlády mali uplatňovať aj tieto dodatočné zásady:

18.

zdôrazňuje, že EÚ by mala vytvoriť rámec konsenzuálneho uplatňovania základných zásad správy internetu a dôsledne ho obhajovať na medzinárodných fórach a v dvojstranných vzťahoch;

19.

víta aspekty granadskej stratégie španielskeho predsedníctva, ktoré sú zamerané na správu internetu, a ustanovenia správy Európskeho parlamentu „Nová digitálna agenda pre Európu: 2015.eu“ (10) o návrhu európskej charty občianskych a spotrebiteľských práv v digitálnom prostredí a vytvorení tzv. piatej slobody, ktorá umožňuje slobodné rozširovanie obsahu a poznatkov;

20.

berie na vedomie novú politiku vlády USA s názvom Internet Policy 3.0, vyhlásenú 24. februára 2010;

21.

zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zaoberať tromi mimoriadne dôležitými otázkami verejnej politiky:

22.

v koordinácii s Komisiou vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu internetovej infraštruktúry proti hrozbám a nehodám prostredníctvom harmonizovaného prístupu EÚ, ako aj dokončením tvorby vnútroštátnych tímov reakcie na naliehavé situácie a mechanizmov spolupráce medzi nimi;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na zvýšenie bezpečnosti kybernetického priestoru v EÚ, ako aj na zabezpečenie primeraného zapojenia do medzinárodnej spolupráce v týchto otázkach a zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť čo najväčší počet zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie jurisdikcie v oblasti počítačovej kriminality a využívania internetových služieb (cloud computing), ako aj informovanosť o nich, a to na rovnocennom základe, a stanoviť jasné povinnosti a úlohy každej zainteresovanej strany;

24.

zdôrazňuje dôležitosť bezpečnosti elektronických služieb, najmä elektronického podpisu, a potreby vytvárania infraštruktúry súkromných kľúčov (Private Key Infrastructure, PKI) na celoeurópskej úrovni a vyzýva Komisiu, aby vytvorila portál európskych overovacích orgánov s cieľom zabezpečiť cezhraničnú interoperabilitu elektronických podpisov a zvýšiť bezpečnosť transakcií uskutočnených prostredníctvom internetu;

25.

vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia členským štátom, ktoré ešte neratifikovali a neimplementovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, s cieľom zapojiť všetky členské štáty do spoločného úsilia v boji proti počítačovej kriminalite a spamu, zvýšiť dôveru používateľov a zabezpečiť kybernetický priestor EÚ proti všetkým druhom trestnej činnosti a priestupkov; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby ratifikovali a implementovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite;

26.

vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali a implementovali dohovor Rady Európy o zabránení terorizmu, čo by umožnilo vytvoriť základ medzinárodnej spolupráce na boj proti používaniu internetu na teroristické účely prostredníctvom útokov veľkého rozsahu proti počítačovým systémom a prostredníctvom počítačových systémov, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť, verejnú bezpečnosť a hospodársku prosperitu;

27.

odporúča okrem toho, aby Komisia a členské štáty vyvíjali úsilie na posilnenie bezpečnosti a stability internetu prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie rôznorodosti siete a systému a uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži, noriem EÚ a politiky verejného obstarávania, ako aj:

28.

zdôrazňuje, že úspech sociálnych sietí v spojitosti s technickými kapacitami internetu (pamäť a spracovanie informácií) so sebou prináša najmä problémy spojené s uchovávaním údajov a využívaním archivovaných údajov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ v rámci internetu neexistuje tzv. právo na zabudnutie;

29.

zdôrazňuje potrebu nájsť primeranú rovnováhu medzi ochranou súkromia používateľov a zaznamenávaním osobných údajov;

30.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri čoraz rozšírenejšom používaní internetových sietí ešte neexistujú pravidlá, ktoré by umožňovali, aby užívatelia mohli spravovať osobné údaje uvádzané na týchto sieťach;

31.

konštatuje, že transparentná a zodpovedná správa internetu môže zohrávať dôležitú úlohu v dohľade nad spôsobom, ktorým vyhľadávacie servery spracúvajú informácie na celom svete;

32.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na rozšírenie pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (11) na oblasť porušovania ochrany dát a súkromia a Radu, aby udelila súhlas s rokovaniami o uzavretí medzinárodnej dohody umožňujúcej účinné odškodnenie občanov EÚ v prípade porušení ich práv na základe právnych predpisov EÚ o ochrane údajov a súkromia;

33.

podporuje presadzovanie zásady „súkromie ako súčasť návrhu“, podľa ktorej by bolo potrebné zaviesť čo najskôr požiadavky na ochranu súkromia a dát do celého cyklu nového technologického vývoja, pričom by sa malo občanom zaručiť bezpečné a užívateľsky prívetivé prostredie;

34.

zdôrazňuje, že osvedčenie o internetovej bezpečnosti sa stáva nevyhnutnosťou, aby užívatelia mali väčšiu dôveru v prístupe k internetovým informáciám a službám;

35.

zdôrazňuje, že inštitúcie, orgány a členské štáty EÚ by mali koordinovať svoj prístup k správe internetu v rôznych medzinárodných orgánoch, ktoré sa ňou zaoberajú, napr. k spoločnosti ICANN a jej poradným orgánom vrátane vládneho poradného výboru (GAC);

36.

zdôrazňuje úlohu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) pri vytváraní jednotného európskeho informačného priestoru; konštatuje, že ENISA môže zohrávať významnú úlohu, najmä pokiaľ ide o prevenciu a riešenie problémov v súvislosti so sieťovou a informačnou bezpečnosťou, ako aj reakciu na ne, a víta pripravovaný návrh Komisie na jej modernizáciu;

37.

zdôrazňuje potrebu ďalšieho zvyšovania účinnosti ENISA v týchto oblastiach:

38.

zdôrazňuje, že podpora agentúry ENISA sa zameriava na členské štáty a ich konkrétne potreby, a odporúča, aby ENISA naďalej vytvárala fóra na výmenu informácií medzi členskými štátmi a ďalšími subjektmi;

39.

domnieva sa, že Komisii patrí ústredné miesto pri iniciovaní a koordinovaní všetkých aspektov týkajúcich sa vnútornej organizácie EÚ s cieľom zabezpečiť ucelený prístup EÚ, a to aj vo vzťahu k IGF;

40.

navrhuje, aby Komisia vytvorila kapacitu pre skutočné zastúpenie európskej občianskej spoločnosti v medzinárodných fórach správy internetu a v organizáciách alebo konzorciách internetových noriem;

41.

žiada Komisiu, aby uľahčila prijatie uceleného a všeobecného prístupu EÚ vo vzťahu k IGF a na ďalších významných akciách v oblasti správy internetu predložením návrhu stanoviska EÚ na diskusiu Európskemu parlamentu a Rade v dostatočnom časovom predstihu pred konaním každej takejto akcie;

42.

podporuje pokračovanie a rozvíjanie modelu IGF na globálnej, regionálnej (vrátane EuroDIG) a vnútroštátnej úrovni zachovaním jeho hlavných čŕt ako nezáväzného postupu mnohých zúčastnených strán, pričom zostane otvoreným fórom pre dialóg a výmenu najlepších postupov medzi vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom a novou formou zastupiteľskej demokracie;

43.

zdôrazňuje význam prizvania ázijských strán k rokovaniam o správe internetu vzhľadom na osobitnú povahu ázijského trhu;

44.

zdôrazňuje potrebu začleniť do procesu tvorby modelu správy internetu aj koncových spotrebiteľov, pričom dôraz treba klásť na spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

45.

odporúča skvalitniť IGF nasledujúcimi spôsobmi:

46.

podporuje činnosť Komisie a španielskeho a belgického predsedníctva, pokiaľ ide o zasadnutie IGF vo Vilniuse v septembri 2010, a žiada väčšie zapojenie Európskeho parlamentu;

47.

vo všeobecnosti podporuje kladné stanovisko Komisie, pokiaľ ide o súčasný model riadenia ICANN založený na vedúcej úlohe súkromného sektora;

48.

uznáva, že Internetovej korporácii pre prideľovanie mien a čísel (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers, ICANN) sa podarilo zabezpečiť stabilitu systému doménových názvov;

49.

vyjadruje podporu pokračovaniu procesu, ktorý nedávno začala spoločnosť ICANN a ktorý sa týka prideľovania názvov domén v iných písmach ako v latinke;

50.

vyzýva na zriadenie novej všeobecnej domény najvyššej úrovne pre kultúrne organizácie, kultúrne strediská, médiá a umelcov, napríklad „.culture“ alebo „.art“;

51.

žiada väčšiu zodpovednosť súkromných spoločností, ktoré registrujú a distribuujú doménové mená, keďže poskytujú službu, od ktorej sa spoločnosť stala vo veľkej miere závislou; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné stanoviť spoločný súbor kritérií, ktoré sa majú dodržiavať, s cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť, aby uvedené spoločnosti prijímali stále vyššiu mieru zodpovednosti;

52.

vyzýva organizáciu EURid, ako registrátora domény.eu, aby uskutočnila dôkladnú mediálnu a internetovú kampaň na podporu domény.eu v členských štátoch s cieľom podporiť rozvoj európskeho internetového prostredia založeného na hodnotách, charakteristických vlastnostiach a politikách Európskej únie;

53.

zdôrazňuje význam výboru GAC v rámci procesu tvorby politík ICANN a odporúča, aby sa jeho účinnosť posilnila okrem iného vytvorením sekretariátu s primeranými podpornými kapacitami; a považuje za dôležité, aby sa každý členský štát EÚ aktívne zúčastňoval na práci tohto výboru;

54.

domnieva sa, že pokiaľ ide spoločnosť ICANN, treba dosiahnuť jej zlepšenie:

55.

podporuje názor Komisie, že súčasťou opatrení orgánu IANA by mali byť mechanizmy v oblasti mnohostrannej zodpovednosti, a potvrdzuje, že v budúcnosti by žiadna vláda nemala v orgáne IANA uplatňovať dominantný vplyv; namiesto toho by sa táto funkcia mala postupne internacionalizovať a zmeniť sa na mnohostranný dohľad;

56.

domnieva sa, že tzv. potvrdenie záväzkov z roku 2009 môže predstavovať pozitívny základ pre ďalší rozvoj ICANN, pričom zároveň zdôrazňuje, že:

57.

žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predkladala výročné správy o udalostiach týkajúcich sa správy internetu, ktoré sa udiali v predchádzajúci rok, pričom prvú takúto správu by mala predložiť v marci 2011;

58.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.