31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 161/38

—

vec C-295/05 (Tragsa) z 19. apríla 2007,

—

vec C-532/03 Komisia/Írsko (írske služby pohotovostnej prepravy) z 18. decembra 2007,

—

vec C-324/07 (Coditel Brabant) z 13. novembra 2008,

—

vec C-480/06 Komisia/Nemecko (služby mesta Hamburg) z 9. júna 2009,

—

vec C-206/08 (Eurawasser) z 10. septembra 2009,

—

vec C-573/07 (Sea s.r.l.) z 9. októbra 2009,

—

vec C-196/08 (Acoset) z 15. októbra 2009,

—

vec C-275/08 Komisia/Nemecko (Datenzentrale Baden-Württemberg) z 15. októbra 2009,

—

vec C-451/08 (Helmut Müller) z 25. marca 2010,

—

Hodnotenie smerníc o verejnom obstarávaní Markt/2004/10/D: záverečná správa agentúry Europe Economics z 15. septembra 2006,

—

štúdia Európskeho inštitútu verejnej správy (EIPA), vypracovaná v septembri 2009 s názvom The Institutional Impacts of EU Legislation on Local and Regional Governments, A Case Study of the 1999/31/EC Landfill Waste and 2004/18/EC Public Procurement Directives,

A.

keďže hospodárska a finančná kríza jasne zvýraznila veľký hospodársky význam verejného obstarávania, keďže dôsledky hospodárskej krízy na komunálne samosprávy sú už jasne viditeľné a keďže verejné orgány môžu svoje úlohy vo verejnom záujme plniť riadne len vtedy, ak sa môžu opierať o náležitú právnu istotu v tejto oblasti a postupy obstarávania nie sú príliš zložité,

B.

keďže dobre fungujúci trh verejného obstarávania je mimoriadne dôležitý pre vnútorný trh z pohľadu podpory cezhraničnej hospodárskej súťaže, povzbudenia inovácie, presadzovania nízkouhlíkového hospodárstva, ako aj dosiahnutia optimálnej hodnoty pre verejné orgány,

C.

keďže úlohou práva v oblasti verejného obstarávania je zaistiť náležité a hospodárne využívanie verejných prostriedkov a umožniť podnikom, ktoré sa o to zaujímajú, získavať verejné zákazky v prostredí spravodlivej hospodárskej súťaže,

D.

keďže cieľom revízie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2004 malo byť zjednodušenie, modernizácia a zvýšenie pružnosti príslušných postupov, ako aj zabezpečenie väčšej právnej istoty,

E.

keďže na základe Lisabonskej zmluvy sa v primárnom práve Európskej únie po prvý raz uznáva právo regionálnych a miestnych samospráv, posilňuje sa subsidiarita a národným parlamentom a Výboru regiónov sa udeľuje právo obracať sa na Súdny dvor Európskej únie,

F.

keďže na Súdnom dvore Európskej únie bol posudzovaný neúmerne vysoký počet prípadov porušovania predpisov v tejto oblasti, čo naznačuje, že mnohé členské štáty majú problémy postupovať v súlade so smernicami o verejnom obstarávaní,

G.

keďže cieľom je to, aby sa európske politiky vyvíjali smerom k naplneniu ašpirácií európskych občanov, Zmluva o fungovaní Európskej únie obsahuje pojem sociálneho trhového hospodárstva, sociálnu doložku a protokol o službách všeobecného záujmu, v ktorom sú vymedzené spoločné hodnoty Únie,

H.

keďže v dohovore MOP 94 sa ustanovuje, že verejné zákazky všeobecného charakteru majú obsahovať doložky zabezpečujúce spravodlivé odmeňovanie a pracovné podmienky, ktoré nie sú menej výhodné ako podmienky, ktoré sú dohodnuté napríklad v kolektívnych zmluvách,

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz neboli splnené ciele stanovené v rámci revízie smerníc v oblasti obstarávania v roku 2004, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie predpisov o obstarávaní a vytvorenie väčšej právnej istoty; dúfa však, že najnovšie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie pomôžu vyriešiť otvorené právne otázky a že počet odvolacích konaní sa zníži; vyzýva Komisiu, aby mala pri každom preskúmaní európskych pravidiel na zreteli zjednodušenie a zefektívnenie procesu verejného obstarávania a aby sa o to aktívne usilovala;

2.

ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že pôsobením platných nariadení – v spojení s nekompletnými vykonávacími predpismi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, množstvom nezáväzných opatrení (tzv. soft law) predložených Komisiou a výkladom príslušných právnych predpisov európskymi a vnútroštátnymi súdmi – vznikol zložitý a neprehľadný súbor pravidiel, ktorý spôsobuje zložité právne problémy najmä verejným orgánom, súkromným podnikom a poskytovateľom služieb verejného záujmu, ktoré ich nedokážu vyriešiť bez vynaloženia značných administratívnych výdavkov alebo bez využitia pomoci externých právnych poradcov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto situáciu napravila a v rámci iniciatívy za lepšiu tvorbu právnych predpisov preskúmala vplyv nezáväzných právnych predpisov, obmedzila ich rozsah na kľúčové aspekty a vyhodnotila ich z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality a so zreteľom na päť zásad stanovených v bielej knihe z roku 2001 o európskej správe (otvorenosť, účasť, zodpovednosť, účinnosť a súdržnosť);

3.

poukazuje na to, že v dôsledku tohto vývoja musia verejní obstarávatelia často uprednostniť právnu istotu pred potrebami politiky a vzhľadom na tlak na verejné rozpočty musia často zadať zákazku alebo službu ponuke, ktorá je najlacnejšia, a nie tej, ktorá je ekonomicky najvýhodnejšia; vyjadruje obavy, že tento jav oslabí inovačnú základňu EÚ a globálnu konkurencieschopnosť; nalieha na Komisiu, aby túto situáciu napravila a vypracovala strategické opatrenia na povzbudenie a podporu oprávnenosti verejných obstarávateľov zadávať zákazky ekonomicky najvýhodnejším a najkvalitnejším ponukám;

4.

upozorňuje, že európske iniciatívy v oblasti verejného obstarávania musia byť lepšie koordinované, aby sa neohrozil súlad so smernicami o verejnom obstarávaní a aby nevznikali právne problémy tým, ktorí ich uplatňujú; požaduje preto povinnú koordináciu v rámci Komisie, pod vedením Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh a služby, ktoré má na starosti verejné obstarávanie, a za účasti ostatných príslušných generálnych riaditeľstiev; požaduje jednotnú prezentáciu na internete a pravidelné poskytovanie informácií verejným obstarávateľom, aby sa zvýšila transparentnosť a uľahčilo uplatňovanie príslušných právnych predpisov ich používateľom;

5.

kritizuje nedostatočnú transparentnosť, pokiaľ ide o zloženie a činnosť poradného výboru Komisie pre verejné obstarávanie a úlohy a právomoci poradného výboru pre liberalizáciu verejného obstarávania a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vyvážené zloženie tohto výboru, ako aj plánovaného poradného výboru pre verejno-súkromné partnerstvo – aby boli jeho členmi aj odborári a predstavitelia podnikateľskej komunity, predovšetkým MSP – a aby vyvíjali svoju činnosť transparentne; požaduje, aby bol Európsky parlament riadne informovaný a aby v každej fáze a na konci procesu získal všetky informácie, ktoré sú k dispozícii;

6.

zastáva názor, že keďže sa verejné zákazky týkajú verejných finančných zdrojov, mali by byť transparentné a verejne kontrolovateľné; žiada Komisiu o objasnenie s cieľom zabezpečiť miestnym a iným verejným orgánom právnu istotu a umožniť im informovať občanov o svojich zmluvných záväzkoch;

7.

zdôrazňuje, že zadávanie verejných zákaziek sa musí uskutočňovať v podmienkach transparentnosti, ktoré zaručujú rovnaké zaobchádzanie so všetkými zainteresovanými stranami a hlavným kritériom je pomer ceny a výkonu projektu, aby víťazila najlepšia, a nie len najlacnejšia ponuka;

8.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila následné hodnotenie smerníc o verejnom obstarávaní a zohľadnila stanoviská vyjadrené v tejto správe; očakáva, že do tohto preskúmania budú vo veľkej miere zapojené všetky zainteresované strany a že sa uskutoční v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom; podporuje názor, že v každej revízii by sa mal vziať do úvahy celý rámec a jej súčasťou by mala byť aj smernica o postupoch zadávania verejných zákaziek, ako aj analýza vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica o revíznych postupoch, aby sa predišlo ďalšiemu triešteniu právnych predpisov o verejnom obstarávaní; domnieva sa, že zatiaľ nie je možné posúdiť praktický dosah tejto smernice, keďže ešte nebola transponovaná vo všetkých členských štátoch;

9.

pripomína, že na základe Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, sa právo regionálnej a miestnej samosprávy po prvý raz uznáva v rámci primárneho práva Európskej únie (článok 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii); zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie už v niekoľkých svojich rozsudkoch odkázal na právo miestnych samospráv a poukázal na to, že „možnosť verejných orgánov plniť svoje úlohy vo verejnom záujme vlastnými prostriedkami sa môže realizovať v spolupráci s inými verejnými orgánmi“ (C-324/07); okrem toho poukazuje na rozsudok veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie z 9. júna 2009 (C-480/06), v ktorom je ďalej uvedené, že právo Spoločenstva vôbec neukladá orgánom verejnej moci na zabezpečenie ich spoločných úloh vo verejnom záujme použiť niektorú špeciálnu právnu formu; rovnako považuje verejno-súkromné partnerstvá, napríklad dohody o spolupráci medzi miestnymi orgánmi a formy vnútroštátnej spolupráce, za také, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti smerníc o verejnom obstarávaní, ak sú splnené nasledujúce súhrnné kritériá:

10.

poukazuje na to, že Komisia objasnila, že každé opatrenie prijaté verejnými orgánmi nie je predmetom právnych predpisov o verejnom obstarávaní, a pokiaľ sa v ustanoveniach európskych právnych predpisov nevyžaduje vytvorenie trhu v určitej oblasti, je na členských štátoch, aby rozhodli, či a v akom rozsahu chcú vykonávať verejné funkcie sami;

11.

poukazuje na to, že závery Súdneho dvora Európskej únie v uvedenom rozsudku neplatia priamo len pre spoluprácu miestnych samospráv, ale sú všeobecne platné, takže sa dajú preniesť na spoluprácu iných verejných obstarávateľov;

12.

poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 10. septembra 2009 (C-573/07) rozhodol, že možnosť otvorenia kapitálu spoločnosti, ktorá bola pôvodne spoločnosťou s verejným kapitálom, súkromným investorom možno zohľadniť ako faktor vyžadujúci si povinné vyhlásenie verejnej súťaže len vtedy, ak sa počas platnosti zmluvy zmení charakter spoločnosti s verejným kapitálom, čím sa pozmení aj základná podmienka zmluvy a je nutné vyhlásiť novú verejnú súťaž; konštatuje, že vo vzťahu k predpisom v oblasti spolupráce v rámci verejného sektora bol v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie zaznamenaný významný vývoj a víta jeho nedávne rozsudky v tejto oblasti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby široko sprístupnili informácie o právnych dôsledkoch uvedených rozsudkov;

13.

poukazuje na to, že podľa článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2004/17/ES a článku 4 smernice 2004/18/ES je koncesia na služby zákazka, pri ktorej je protiplnením za poskytovanie služieb buď len právo na využívanie služby, alebo toto právo spojené s peňažným plnením; zdôrazňuje, že koncesie na služby boli z rozsahu pôsobnosti smerníc o verejnom obstarávaní vyňaté, aby sa obstarávateľom a zmluvným dodávateľom poskytla väčšia flexibilnosť; pripomína, že aj Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozsudkoch potvrdil, že koncesie na služby nepatria do rozsahu pôsobnosti týchto smerníc, ale že sa na ne vzťahujú všeobecné zásady Zmluvy o fungovaní Európskej únie (zákaz diskriminácie, rovnaké zaobchádzanie a transparentnosť) a že verejný obstarávateľ musí zabezpečiť poskytnutie služieb na základe koncesie, pokiaľ sa domnieva, že ide o najlepší spôsob zabezpečenia predmetných služieb vo verejnom záujme, a to aj vtedy, ak s tým spojené riziko je veľmi nízke, avšak v plnom rozsahu sa prenesie na držiteľa koncesie (rozsudok vo veci C-206/08 z 10. septembra 2009, body 72 – 75);

14.

berie na vedomie oznámenie Komisie z 19. novembra 2009 o rozvíjaní verejno-súkromných partnerstiev a so záujmom očakáva následné hodnotenie vplyvu; očakáva, že sa Komisia z neúspešných verejno-súkromných partnerstiev poučí; zdôrazňuje, že v prípade koncesií na služby je potrebné primerane zohľadniť komplexnú povahu postupov, ako aj rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o právnu kultúru a prax; domnieva sa, že proces vymedzenia pojmu koncesia na služby a ustanovenie právneho rámca pre riadenie týchto koncesií je výsledkom smerníc o verejnom obstarávaní z roku 2004 a doplňujúcej judikatúry Súdneho dvora; trvá na tom, že každý návrh právneho aktu, ktorý by sa zaoberal koncesiami na služby, by bol opodstatnený len v tom prípade, ak by mal za cieľ napraviť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu; poukazuje na to, že takéto narušenia sa doposiaľ nezistili, a preto je právny akt týkajúci sa koncesií na služby nepotrebný, pokiaľ sa nezameriava na identifikovateľné zlepšenie fungovania vnútorného trhu;

15.

víta právne objasnenie podmienok, na základe ktorých sa uplatňuje právo obstarávania v prípade inštitucionalizovaných verejno-súkromných partnerstiev, predovšetkým vzhľadom na veľký význam, ktorý mu pripisuje Komisia vo svojom oznámení z 19. novembra 2009 v súvislosti s bojom proti zmene klímy a podporou obnoviteľných energií a trvalo udržateľnej dopravy; upozorňuje pritom, že usmernenia o verejnom obstarávaní sa uplatňujú vždy, keď sa má zákazka udeliť podniku aj s úplne minimálnym súkromným vlastníckym podielom; zdôrazňuje však, že Komisia vo svojom oznámení z 5. februára 2008, ako aj Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 15. októbra 2009 (C-196/08) jasne uviedli, že na udelenie zákaziek alebo prenos určitých úloh na novo založené verejno-súkromné partnerstvo nie je potrebné dvojnásobné vyhlásenie verejnej súťaže. Aby však bol prenos koncesie na zmiešaný verejno-súkromný podnik, ktorý bol vopred založený na tento účel, možný bez vyhlásenia verejnej súťaže, musia byť splnené tieto predpoklady:

považuje preto otázku uplatňovania práva obstarávania na inštitucionalizované verejno-súkromné partnerstvá za objasnenú a žiada Komisiu a členské štáty, aby o tejto veci príslušným spôsobom informovali;

16.

zdôrazňuje však, že nedávna finančná kríza vrhla nové svetlo na spôsoby, akými sa často financujú verejno-súkromné partnerstvá a znášajú finančné riziká; žiada Komisiu, aby riadne posúdila finančné riziká spojené s vytvorením verejno-súkromných partnerstiev;

17.

víta rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-451/08; zastáva názor, že pri výklade smernice sa musia brať do úvahy jej široké a ambiciózne ciele, ale nemalo by sa predpokladať, že jej pôsobnosť sa môže neobmedzene rozširovať odvolávaním sa na jej ciele, pretože inak by hrozilo, že by do jej rámca spadali všetky urbanistické činnosti, keďže už z podstaty opatrení týkajúcich sa prípadného vykonania stavebných prác, vyplýva, že podstatne menia hodnotu príslušných pozemkov; domnieva sa, že právo verejného obstarávania v posledných rokoch preniklo do oblastí, ktoré vo svojej podstate nepatria do rámca verejného obstarávania, a preto navrhuje, aby sa pri uplatňovaní predpisov o verejnom obstarávaní ešte výraznejšie zdôrazňoval faktor nákupu;

18.

pripomína, že Európsky parlament je stranou sporu Nemecko/Komisia pred Súdnym dvorom Európskej únie zo 14. septembra 2006 voči výkladovému oznámeniu Komisie z 1. augusta 2006„o právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa úplne alebo čiastočne nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní“, a očakáva skorý rozsudok;

19.

žiada Komisiu, aby vyhodnotila vplyv smerníc o verejnom obstarávaní na mikropodniky a malé a stredné podniky, najmä v súvislosti s ich subdodávateľskou úlohou, a aby v záujme budúceho preskúmania smerníc posúdila, či potrebujeme ďalšie pravidlá na zadávanie subdodávateľských zákaziek, aby sa zabránilo konkrétne tomu, že na MSP ako subdodávateľov sa budú uplatňovať horšie podmienky ako na hlavného dodávateľa, ktorému bola pridelená verejná zákazka;

20.

vyzýva Komisiu, aby zjednodušila postupy verejného obstarávania v záujme odbremenenia miestnych samospráv a spoločností od obrovskej časovej a finančnej záťaže súvisiacej len s administratívnymi záležitosťami; zdôrazňuje, že zjednodušením postupov sa uľahčí prístup MSP k takýmto zákazkám a poskytne sa im možnosť zapojiť sa rovnocennejším a spravodlivejším spôsobom;

21.

zastáva názor, že subdodávateľstvo je forma organizácie pracovnej sily, ktorá je vhodná pre špecializované aspekty vykonávania prác; zdôrazňuje, že subdodávateľské zmluvy musia byť v súlade so všetkými záväzkami, ktoré boli uložené hlavným dodávateľom, najmä pokiaľ ide o pracovné právo a bezpečnosť; domnieva sa, že v rámci tohto cieľa by bolo vhodné vytvoriť prepojenie medzi dodávateľom a subdodávateľom, pokiaľ ide o zodpovednosť;

22.

podporuje systematické akceptovanie alternatívnych ponúk (alebo variantov); pripomína, že podmienky verejnej súťaže, najmä akceptovanie alternatívnych ponúk, sú pre podporu a šírenie inovačných riešení rozhodujúce; zdôrazňuje, že špecifikácie týkajúce sa požiadaviek v oblasti výkonu a funkčnosti a jednoznačné akceptovanie alternatívnych variantov dávajú predkladateľom ponúk možnosť navrhovať inovačné riešenia;

23.

vyzýva na vytvorenie jednotného internetového portálu obsahujúceho všetky informácie týkajúce sa verejného obstarávania, ktorý by bol informačnou sieťou pre všetky výzvy na predkladanie ponúk; konštatuje, že cieľom by malo byť vzdelávať a informovať, nasmerovať podniky k verejným obstarávaniam a objasňovať platný legislatívny rámec, najmä pokiaľ ide o MSP (ktoré vo všeobecnosti nemajú veľa ľudských a odborných administratívnych zdrojov so skúsenosťami v oblasti terminológie a postupov súvisiacich s verejným obstarávaním) a že špecializované servisné miesta by im mohli takisto pomáhať pri posudzovaní, či skutočne plnia podmienky súťaže, a ak áno tak pri kompletizácii ich ponúk;

24.

konštatuje, že pre MSP je veľmi ťažké získať prístup k trhom verejného obstarávania, a že by sa malo urobiť viac pre vypracovanie tzv. stratégie pre MSP; preto v rámci tejto stratégie vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s obstarávateľskými orgánmi a vo vhodných prípadoch podporovali vznik subdodávateľských príležitostí, aby vypracovali a šírili najlepšie postupy, aby ich predkvalifikačné procesy neboli príliš normatívne, aby v dokumentoch verejnej súťaže využívali normy a tým zabezpečili, že dodávatelia nemusia začať úplne „od nuly“ a aby vytvorili centralizovaný portál na uverejňovanie zákaziek; takisto vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila iniciatívy členských štátov v tejto oblasti a podporila ďalšie rozširovanie európskeho kódexu osvedčených postupov iniciatívy Small Business Act;

25.

podporuje členské štáty v presadzovaní tzv. programu rozvoja dodávateľov, ktorý už bol v niektorých krajinách vytvorený; konštatuje, že takýto nástroj sa dá použiť na podporu dialógu medzi dodávateľmi a obstarávateľmi a jednotlivým aktérom umožňuje stretnutie v ranej fáze postupu obstarávania; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus je dôležitý na stimulovanie inovácie a zlepšenie prístupu MSP k trhom verejného obstarávania;

26.

naliehavo žiada Komisiu, aby urobila viac pre zaistenie významnejšej úlohy pre európske malé a stredné podniky v oblasti medzinárodného verejného obstarávania a zintenzívnila snahy o zamedzenie diskriminácie voči európskym malým a stredným podnikom prostredníctvom rovnakých osobitných opatrení ako majú niektoré strany Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) (napríklad Kanada a USA); poznamenáva, že opatrenia, ktoré by zlepšili transparentnosť a prístup na vnútroštátne trhy verejného obstarávania by malým a stredným podnikom pomohli získať prístup na takéto trhy;

27.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa do novo prerokovanej Dohody o vládnom obstarávaní WTO začlení klauzula, ktorá by Európskej únii umožňovala pri zadávaní verejných zákaziek uprednostniť malé a stredné podniky, podobne ako u klauzúl, ktoré už uplatňujú iné štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody;

28.

upozorňuje na veľký význam verejného obstarávania pre ochranu klímy a životného prostredia, energetickú účinnosť, inovácie a stimuláciu hospodárskej súťaže a zdôrazňuje, že verejné orgány by sa mali podporovať a splnomocňovať na to, aby zabezpečili, že verejné obstarávanie bude vychádzať z environmentálnych, sociálnych a iných kritérií; víta praktickú podporu poskytovanú verejným orgánom a iným verejným inštitúciám v súvislosti s trvalo udržateľným obstarávaním; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť používania tzv. zelených verejných zákaziek ako nástroja podpory trvalo udržateľného rozvoja;

29.

znovu opakuje predchádzajúcu výzvu zo svojej správy z februára 2009, aby Komisia vytvorila príručku predkomerčného obstarávania, ktorá by mala obsahovať praktické príklady zdieľania rizík a prínosov podľa trhových podmienok; navyše sa domnieva, že práva duševného vlastníctva musia byť právne zaručené v spoločnostiach, ktoré sa zúčastňujú na obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, čo by pomohlo dosiahnutiu porozumenia medzi verejnými orgánmi a podporilo dodávateľov, aby sa zapojili do postupov obstarávania vo fáze pred komerčným využitím;

30.

víta vytvorenie servisného útvaru Európskej komisie EMAS, ktorý poskytuje praktické informácie a podporu spoločnostiam a iným organizáciám, aby mohli vyhodnotiť, oznámiť a zlepšiť dodržiavanie ochrany životného prostredia vo verejnom obstarávaní; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie všeobecnejšieho internetového portálu, ktorý by mohol poskytovať praktické rady a podporu tým, ktorí využívajú postupy verejného obstarávania, najmä subjektom zúčastňujúcim sa zložitých obstarávacích postupov založených na spolupráci;

31.

konštatuje nejasnosti v oblasti sociálne zodpovedného verejného obstarávania a žiada Komisiu, aby v tejto oblasti pomohla prostredníctvom vypracovania príručiek; v tejto súvislosti poukazuje na zmenu rámcových podmienok, ktorú priniesla Lisabonská zmluva a Charta základných práv, a očakáva, že príslušné opatrenia Komisia náležite uplatní v praxi; upozorňuje na problém, ktorý vyplýva zo samotnej podstaty veci, t. j. že sociálne kritériá sa prevažne týkajú výrobného procesu a preto nie sú viditeľné na konečnom výrobku a sú len ťažko kontrolovateľné v prípade globalizovanej výroby a zložitých dodávateľských reťazcov; očakáva preto aj v oblasti sociálne zodpovedného verejného obstarávania vypracovanie presných a overiteľných kritérií, resp. vytvorenie databázy kritérií špecifických pre konkrétne výrobky; upozorňuje na ťažkosti a náklady pre verejných obstarávateľov vyplývajúce z overovania dodržiavania kritérií, a žiada Komisiu, aby ponúkala príslušnú pomoc a nástroje na certifikáciu spoľahlivosti dodávateľských reťazcov;

32.

vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila, že verejné orgány môžu pri verejnom obstarávaní brať za základ sociálne kritériá, ako je vyplácanie mzdy podľa príslušných taríf, a ďalšie kritériá; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia alebo inú praktickú podporu orgánov a iných verejných inštitúcií v súvislosti s trvalo udržateľným obstarávaním a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby organizovali časté školenia a kampane na zvyšovanie informovanosti o tejto otázke; podporuje myšlienku transparentného procesu ďalšieho vývoja príslušných kritérií za účasti členských štátov a miestnych orgánov; upozorňuje, že najmä v oblasti sociálnych kritérií poskytuje tento proces veľkú nádej na dosiahnutie zlepšenia;

33.

vyzýva Komisiu, aby podporila verejné orgány vo využívaní kritérií spravodlivého obchodu vo svojich verejných súťažiach a nákupných postupoch na základe definície spravodlivého obchodu, ktorá sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu o spravodlivom obchode a rozvoji zo 6. júla 2006 a v nedávnom oznámení Komisie z 5. mája 2009; opakuje svoju predchádzajúcu výzvu Komisii, aby podporila uplatňovanie takýchto kritérií, napr. vypracovaním konštruktívnych usmernení pre obstarávanie pri dodržiavaní zásad spravodlivého obchodu; víta jednomyseľné prijatie stanoviska Výboru regiónov z 11. februára 2010, v ktorom sa vyzýva na spoločnú európsku stratégiu v oblasti spravodlivého obchodu pre miestne a regionálne orgány;

34.

vyzýva na vytvorenie často aktualizovanej databázy noriem, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú kritérií na ochranu životného prostredia a sociálnych kritérií, ktoré budú k dispozícii verejným orgánom, aby sa obstarávateľom pri príprave verejných súťaží zabezpečili náležité usmernenia a jasný súbor pravidiel v záujme rýchleho overenia súladu verejných súťaží s príslušnou normou; očakáva, že členské štáty a všetky zúčastnené strany budú v plnom rozsahu zapojené do tohto procesu; konštatuje, že v tomto postupe zdola nahor by sa mali vziať do úvahy cenné skúsenosti a poznatky, ktoré často existujú na miestnej, regionálnej a národnej úrovni; okrem toho upozorňuje na negatívne dôsledky, ktoré oblasti inovácií a výskumu trhu prináša trh rozdrobený existenciou rôznych početných regionálnych, národných, európskych a medzinárodných označení;

35.

berie na vedomie význam noriem pre verejné obstarávanie v tom zmysle, že môžu verejným obstarávateľom pomôcť splniť ciele tým, že im umožnia použiť vyskúšané a preverené postupy obstarávania produktov a služieb, čím sa zaistí nákladovo efektívnejšia verejná súťaž a zároveň sa zabezpečí, že obstarávanie splní ďalšie ciele politiky, napríklad trvalú udržateľnosť alebo nakupovanie od malých podnikov;

36.

uznáva, že školenia a výmena skúseností medzi verejnými orgánmi a Komisiou sú nevyhnutné na prekonanie niektorých komplikácií na trhu verejného obstarávania; obáva sa však, že znižovaním verejných rozpočtov by sa takéto iniciatívy mohli ohroziť; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby využili existujúce zdroje a mechanizmy, ktoré majú k dispozícii, napríklad vzájomné preskúmania plánované v smernici o službách, a podporili tým malé tímy expertov na obstarávanie z jedného regiónu, aby vyhodnotili aktivity iného regiónu EÚ, čo by pomohlo vytvoriť atmosféru dôvery a zaviesť najlepšie postupy v rôznych členských štátoch;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali školenia a kampane na zvýšenie informovanosti pre miestne orgány a politických činiteľov s rozhodovacou právomocou a aby do toho zapojili ostatné zainteresované strany, predovšetkým poskytovateľov sociálnych služieb;

38.

zdôrazňuje, že Dvor audítorov pravidelne uvádza vo svojich výročných správach o plnení rozpočtu EÚ, ako aj vo svojej poslednej výročnej správe za rozpočtový rok 2008, že nedodržanie pravidiel EÚ týkajúcich sa verejného obstarávania je jednou z dvoch najčastejších príčin chýb a nezrovnalostí pri implementácii európskych projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nezrovnalosti sú často spôsobené nesprávnou transpozíciou predpisov EÚ a rozdielmi v pravidlách uplatňovaných v členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi zrevidovali jednotlivé súbory pravidiel vzťahujúce sa na verejné obstarávanie s cieľom zjednotiť tieto pravidlá a zjednodušiť celý právny rámec pre verejné obstarávanie, predovšetkým aby sa znížilo riziko výskytu chýb a zvýšila efektívnosť pri využívaní štrukturálnych fondov;

39.

domnieva sa, že nielen zložitosť postupu verejného obstarávania a náklady naň, ale i čas potrebný na jeho dokončenie spolu s hrozbou súdneho konania vo forme dlhotrvajúcich odvolacích postupov, ktorých ukončeniu často bránia rôzne faktory, môžu byť obmedzujúce, a preto víta skutočnosť, že plán obnovy umožňuje uplatniť pri veľkých verejných projektoch realizovaných v rokoch 2009 a 2010 zrýchlené verzie postupov uvedené v smerniciach o verejnom obstarávaní; vyzýva členské štáty, aby tieto postupy využili a poskytli miestnym a regionálnym orgánom podporu a pomoc pri ich uplatňovaní, pričom v každom jednotlivom prípade treba dodržať štandardné pravidlá a predpisy týkajúce sa verejného obstarávania;

40.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť pokračovať vo využívaní zrýchlených postupov v súvislosti so štrukturálnymi fondmi, a to aj po roku 2010, a predĺžiť platnosť dočasného zvýšenia stropov, s konkrétnym cieľom urýchliť investície;

41.

zdôrazňuje, že vnútorný trh a medzinárodné trhy sú čoraz viac prepojené; v tejto súvislosti sa domnieva, že tvorcovia právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vnútorného trhu a vyjednávači EÚ v oblasti medzinárodného obchodu by mali pri vykonávaní svojich činností vždy zohľadňovať možné vzájomné dôsledky a zaujať súdržný prístup, ktorý by mal byť vždy orientovaný na podporu hodnôt EÚ v oblasti verejného obstarávania, ktorými je napríklad transparentnosť, zásadné odmietanie korupcie a pokrok v oblasti sociálnych a ľudských práv; s cieľom posilniť súčinnosť vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výbor pre medzinárodný obchod, aby organizovali spoločné informačné porady;

42.

zdôrazňuje, že správny rámec pre oblasť verejného obstarávania je základnou podmienkou spravodlivého a slobodného trhu orientovaného na hospodársku súťaž a pomáha tiež v boji proti korupcii;

43.

v súvislosti so záväzkami Európskej únie v oblasti medzinárodného verejného obstarávania ďalej zdôrazňuje význam posilnenia protikorupčných mechanizmov v tejto oblasti a upozorňuje na potrebu zamerať úsilie na zabezpečenie transparentnosti a spravodlivosti pri využívaní verejných zdrojov;

44.

naliehavo žiada 22 pozorovateľských štátov vo výbore pre Dohodu o vládnom obstarávaní (GPA), aby urýchlili proces pristupovania k tejto dohode;

45.

vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť zapracovať do dohôd o verejnom obstarávaní s medzinárodnými partnermi ustanovenia vyžadujúce dodržiavanie záväzkov v oblasti základných ľudských práv stanovené v dohovoroch a medzinárodných dohodách;

46.

hoci je dôrazne proti protekcionistickým opatreniam v oblasti verejného obstarávania na globálnej úrovni, zároveň pevne verí v zásadu reciprocity a proporcionality v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie primeraných cielených obmedzení prístupu na určité časti trhu verejného obstarávania EÚ pre tých obchodných partnerov, ktorí využívajú otvorenosť trhu EÚ, ale neprejavili žiaden úmysel otvoriť svoje vlastné trhy podnikom EÚ, aby sme u našich partnerov docielili to, že európskym spoločnostiam poskytnú recipročné a primerané možnosti prístupu na ich trhy;

47.

upozorňuje na ustanovenia článkov 58 a 59 smernice 2004/17/ES; vyzýva členské štáty, aby plne využívali možnosť informovať Komisiu o problémoch týkajúcich sa prístupu ich podnikov na trhy tretích krajín a vyzýva Komisiu, aby prijala účinné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby podniky EÚ mali skutočný prístup na trhy tretích krajín;

48.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.