15.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/94

1.1

EHSV víta skutočnosť, že mnohé partnerské krajiny Stredozemia ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a tým vytvorili základ zlepšenia kvality života zdravotne postihnutých ľudí.

1.2

EHSV upozorňuje na to, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú ľudí so zdravotným postihnutím v partnerských krajinách Stredozemia, by mali byť účinnejšie než doteraz zapojené do spolupráce v rámci partnerstva medzi Európou a Stredozemím. Predpokladom aktívnej účasti týchto organizácií na rozvoji občianskej spoločnosti je zabezpečenie ich financovania.

1.3

EHSV vyzýva partnerské krajiny Stredozemia, aby podporovali prístup „dizajn pre všetkých“ pri formovaní prostredia pre život, najmä preto, lebo bezbariérové a užívateľsky vhodné prostredie prispieva tiež k využitiu potenciálu cestovného ruchu.

1.4

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že finančné prostriedky určené partnerským krajinám Stredozemia budú môcť využívať aj občianskospoločenské zväzy zdravotne postihnutých a aby sa využívaním prostriedkov z programov európskej susedskej politiky nevytvárali ďalšie prekážky rovnoprávnej účasti ľudí so zdravotným postihnutím na spoločenskom živote.

1.5

Vzhľadom na kultúrne pozadie partnerských krajín Stredozemia a oceňujúc to, čo sa pomocou modelu dobročinnosti vykonalo na zlepšenie kvality života ľudí so zdravotným postihnutím, vyzýva EHSV zúčastnené strany, aby podnikli kroky smerom k prístupu založenom na právach, aby spoločnosť niesla zodpovednosť za blaho zdravotne postihnutých ľudí a ich každodenný život a vytvorila prostredie, ako aj služby, ktoré budú zohľadňovať potreby všetkých užívateľov. Takýto prístup je v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

1.6

Krajiny Stredozemia by sa mali viac zamerať na také formy vzdelávania, ktoré sú vhodné pre ľudí so zdravotným postihnutím, aby sa tak vytvorili hodnotné pracovné miesta a zabezpečili pracovné sily, ktoré budú spĺňať požiadavky trhu. Okrem toho by mali obmedziť negatívny vplyv vyľudňovania vidieckych oblastí na situáciu v oblasti zamestnanosti a migračné pohyby.

1.7

Podľa štatisticky doloženého poznatku, že ľudia so zdravotným postihnutím tvoria najmenej 10 % obyvateľstva, žije v partnerských krajinách Stredozemia približne 25 miliónov zdravotne postihnutých ľudí. EHSV vyzýva rozhodovacie orgány v Stredozemí, aby pracovali na vytvorení rovnosti príležitostí a okrem iného podporovali aj začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce.

1.8

Partnerské krajiny Stredozemia by mali byť zapojené do čo najväčšieho počtu iniciatív, čím sa zlepší súdržnosť štátov na oboch stranách Stredozemného mora, okrem iných do európskych tematických rokov (1), každoročnej iniciatívy „Európske hlavné mesto kultúry“ a najnovšej iniciatívy, ktorou je voľba európskeho hlavného mesta univerzálnej prístupnosti (2).

2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor skúmal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách sociálny vývoj v partnerských krajinách Stredozemia.

2.2

Výbor sa rozhodol vypracovať toto stanovisko z vlastnej iniciatívy s cieľom zvýšiť povedomie o situácii zdravotne postihnutých ľudí v krajinách Stredozemia a prispieť tak k zlepšeniu ich situácie. V súčasnosti prekonáva sociálna oblasť rozhodujúcu fázu vývoja s veľkými výzvami na celom svete.

2.3

Barcelonský proces, ktorý sa začal v roku 1995, priniesol vzťahom medzi EÚ a jej susedmi v Stredozemí nový rozmach (3) a predznamenal cestu k vytvoreniu zóny mieru a hospodárskej prosperity v tomto regióne. Pätnásť rokov po prijatí Barcelonskej deklarácie však možno konštatovať len mierny pokrok.

2.4

Iniciatíva Únie pre Stredozemie zavedená v roku 2008 dodala spolupráci nové impulzy, ktoré môžu partneri v oblasti Stredozemného mora využiť v prospech vyváženého rozvoja tohto regiónu. Osobitný význam by v tejto súvislosti mohol mať rozvoj sociálnych vecí, k čomu patrí aj zlepšenie situácie ľudí so zdravotným postihnutím.

2.5

Európska komisia by mohla v rámci partnerských dohôd prikladať väčšiu váhu aspektu rozvoja v sociálnej oblasti a ešte dôraznejšie upozorňovať na to, že je naliehavo nutné zlepšiť sociálnu súdržnosť.

2.6

V októbri 2002 bolo v Libanone vyhlásené arabské desaťročie pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré sa v roku 2012 skončí. Na otvorení tohto desaťročia sa zúčastnilo 19 arabských štátov a zástupcov viac než sto arabských občiansko-spoločenských zväzov zdravotne postihnutých. Vyhlásenie vydané pri tejto príležitosti bolo výsledkom dlhotrvajúceho procesu konzultácií medzi ministrami sociálnych vecí účastníckych krajín.

2.7

Niekoľko krajín Stredozemia ratifikovalo Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (4), ktorého cieľom je zaručiť práva zdravotne postihnutých ľudí a zlepšiť kvalitu ich života. Proces ratifikácie dohovoru sa v súvislosti s EÚ spája s návrhom antidiskriminačnej smernice, ku ktorému sa EHSV vyjadril v jednom zo svojich stanovísk. Smernica, ktorá má pôsobiť proti diskriminácii v rôznych oblastiach života, nie je síce ešte schválená, ale tento proces prebieha a s ním sa EÚ veľkými krokmi pohybuje smerom k právnej ochrane zdravotne postihnutých osôb.

2.8

Spolupráca v oblasti rozvoja ľudských zdrojov priniesla kladné výsledky. Index ľudského rozvoja vzrástol z 0,694 v roku 1995 na 0,736 v roku 2007 (5). Keďže má súčasná kríza na tento rozvoj negatívny dosah, mala by rovnosť príležitostí zaujímať v sociálnom a hospodárskom rozvoji partnerských krajín Stredozemia obzvlášť významné miesto.

2.9

V jednotlivých partnerských krajinách Stredozemia sa situácia z hľadiska práv a kvality života ľudí so zdravotným postihnutím líši. Cieľom tohto stanoviska je upriamiť pozornosť týchto štátov na to, že je nutné zlepšiť situáciu zdravotne postihnutých a efektívnosť organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v tejto oblasti a aktívnejšie než doteraz zapojiť zástupcov týchto organizácií do pravidelnej spolupráce medzi občianskou spoločnosťou EÚ a partnerských krajín Stredozemia. Príklady jednotlivých štátov, ako aj odkazy na prieskumy uskutočnené v týchto štátoch a na zozbierané údaje ukazujú, že menované štáty to so začleňovaním zdravotne postihnutých myslia vážne a že podnikli kroky na zlepšenie sociálnej súdržnosti.

3.1

Zámerom barcelonského procesu (1995) bolo celkovo viac vyrovnať sociálno-hospodársky rozvoj na oboch stranách Stredozemného mora. Na špecifické potreby rozličných skupín osôb sa však nebral ohľad. Politika súdržnosti EÚ ukázala, že podpora rovnosti príležitostí pre zraniteľné skupiny a zlepšenie súdržnosti spoločnosti prinášajú celospoločenský úžitok.

3.2

Pri vytváraní spoločnej zóny voľného obchodu je obzvlášť dôležité, aby sa životné podmienky zdravotne postihnutých ľudí a ich prostriedky na živobytie stále viac približovali bežným zvyklostiam v EÚ. Aby sa to dosiahlo, musia byť ľudia so zdravotným postihnutím účinnejšie zapojení do rozhodovacích procesov na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

3.3

Začleňujúce školstvo, politika zamestnanosti, regionálne vyvážený rozvoj a účasť na rozhodovacích procesoch pomáhajú pri znižovaní chudoby. Okrem toho zvyšujú príťažlivosť partnerských krajín v Stredozemí ako bydliska a pracoviska, a tým pôsobia proti emigrácii. V konečnom dôsledku sociálne začlenenie zlepšuje mobilitu ľudí. V mnohých partnerských krajinách Stredozemia sa deťom so zdravotným postihnutím bráni v potrebnom prístupe ku vzdelaniu, takže pre nich zostáva trh práce so svojimi možnosťami z veľkej časti zatvorený, keď dosiahnu produktívny vek.

3.4

Vo väčšine škôl v partnerských krajinách Stredozemia chýbajú možnosti vzdelávania zdravotne postihnutých detí. Približne polovica všetkých detí so zdravotným postihnutím žije oddelene od svojich rodín v opatrovateľských zariadeniach. Zdravotne postihnutí ľudia nemôžu uplatniť svoje právo na účasť na pracovnom trhu, hoci boli v partnerských krajinách osobitne vydané zákony ustanovujúce povinnosť podporovať ich a zabezpečiť im na trhu práce možnosti zamestnania. Z prieskumu Libanonského zväzu telesne postihnutých uskutočneného v roku 2003 vyplýva, že zariadenia, ktoré čerpajú veľkú časť verejných prostriedkov určených pre ľudí so zdravotným postihnutím, neposkytujú týmto osobám vzdelanie potrebné na vstup na pracovný trh.

3.5

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ratifikovali tieto štáty Európsko-stredomorského partnerstva, ktoré nie sú členmi EÚ: Alžírsko, Bosna a Hercegovina, Maroko, Tunisko, Turecko, Egypt, Sýria, Jordánsko, Chorvátsko a Čierna Hora. Zatiaľ ho neratifikoval Izrael, Palestína, Libanon, Albánsko, Mauretánia, Monako a pozorovateľský štát Líbya. Ani niektoré členské štáty EÚ tento dohovor ešte neratifikovali.

3.6

Články dohovoru zaručujú osobám so zdravotným postihnutím ochranu pred diskrimináciou vo všetkých oblastiach života: v pracovnej oblasti a v prístupe do dopravných prostriedkov, verejných budov a obydlí. V dohovore sa výslovne zdôrazňuje, že tak v mestách, ako aj na vidieku musia byť zabezpečené príslušné služby a primeraná sociálna ochrana.

3.7

V dohovore sa pripisuje veľký význam prístupu ku vzdelávaniu, právu na slobodnú voľbu miesta bydliska, právu na rodinný život a účasti na politickom živote. Viaceré kapitoly sa zaoberajú aj zdravotne postihnutými ženami a deťmi – dvomi skupinami, ktoré majú veľký význam pre zlepšenie sociálnej súdržnosti v spolupráci medzi EÚ a Stredozemím.

3.8

Prílohou vlastného základného textu dohovoru je ešte nezáväzný protokol. Štáty, ktoré dohovor podpísali a ratifikovali, sa v ňom zaväzujú, že vytvoria monitorovacie stredisko na kontrolu dodržiavania tohto dohovoru. Ratifikáciou berú účastnícke štáty na seba povinnosť predkladať OSN správy o tom, do akej miery zodpovedá situácia zdravotne postihnutých osôb ustanoveniam dohovoru.

3.9

Ratifikácia dohovoru je prvým krokom na dlhej ceste k zmene správania spoločnosti voči ľuďom so zdravotným postihnutím a prostrediu, v ktorom žijú, a to tak v členských štátoch EÚ, ako aj v partnerských krajinách Stredozemia. V súčasnosti sociálna a hospodárska situácia niektorých skupín obyvateľstva, medzi nimi aj ľudí so zdravotným postihnutím, nezodpovedá v štátoch južného Stredozemia záväzkom stanoveným v dohovore.

3.10

Regionálna spolupráca medzi partnerskými krajinami Stredozemia zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní každodenného života ľudí so zdravotným postihnutím. Možnosť mobility, šírenie informácií, vytváranie služieb pre zdravotne postihnutých ľudí a uskutočňovanie spoločných projektov by mali byť podstatne účinnejšie, než sú v súčasnosti. Vnútroštátna regionálna súdržnosť, ktorá sa prejavuje v udržateľnom rozvoji vidieckych oblastí a v ponuke služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím aj mimo mestských oblastí, zvyšuje konkurencieschopnosť partnerských krajín v Stredozemí.

3.11

Vzájomné vzťahy medzi partnerskými krajinami Stredozemia a vzťahy v rámci Európsko-stredomorského partnerstva by mali byť určované vzájomným porozumením, ku ktorému patrí aj tolerancia medzi rôznymi skupinami obyvateľstva a boj proti diskriminácii.

3.12

Sociálna zraniteľnosť vidieckych oblastí Stredozemia sa prejavuje v podobe chudoby, nezamestnanosti, chýbajúcej infraštruktúry, znehodnocovania pôdy a pretrvávajúceho vyľudňovania vidieka. Tieto krajiny by mali vyvinúť maximálne úsilie na zastavenie tohto negatívneho vývoja.

3.13

Vo väčšine členských štátov EÚ existujú zastrešujúce združenia, v ktorých sú združené rôzne zväzy zdravotne postihnutých. Existencia zastrešujúcich organizácií zdravotne postihnutých ľudí pomáha rôznym skupinám ľudí so zdravotným postihnutím lepšie pochopiť potreby ostatných skupín a pri tvorbe politiky hovoriť jedným hlasom. V partnerských krajinách Stredozemia by sa malo podporovať vytváranie a posilňovanie zastrešujúcich organizácií zdravotne postihnutých ľudí.

3.14

Zastrešujúce združenia ľudí s rôznym zdravotným postihnutím boli vytvorené v týchto partnerských krajinách Stredozemia: Maroko, Jordánsko, Tunisko, Egypt.

3.15

Organizácia Handicap International vypísala súťaž pre neziskové organizácie, aby do svojich činností zapojili ľudí so zdravotným postihnutím.

Tunisko a Jordánsko boli zapojené do rozvojového programu OSN (UNDP). V Jordánsku bola ako partner rozvojového programu UNDP založená organizácia pre ľudí s telesným postihnutím s názvom Al Hussein Society for the Habilitation and Rehabilitation of the Physically Challenged. Cieľom je sprístupniť ľuďom s telesným postihnutím možnosti informačných technológií, a to zriaďovaním počítačových miestností vybavených špeciálnymi počítačovými programami, okrem iného grafickými aplikáciami, a uskutočňovaním školení o výpočtovej technike.

3.16

Medzinárodná zastrešujúca organizácia zdravotne postihnutých ľudí DPI (Disabled Peoples International) na svojej stránke potvrdzuje, že v rámci svojej organizácie vytvára šiestu oblasť, ktorá zahŕňa arabské krajiny. Podľa údajov tejto organizácie vyjadrilo záujem o vstup už desať štátov a prípravné práce by sa mali ukončiť v priebehu dvoch až troch mesiacov.

4.1

Na základe kultúrneho pozadia v Stredozemí prístup k zdravotne postihnutým ľuďom a ich úlohu v spoločnosti silne ovplyvňuje viera. Rôzne chápanie príčin zdravotného postihnutia by mali nahradiť vedecky podložené informácie, čo by bolo na prospech prístupu k problematike zdravotného postihnutia založenému na právach. V partnerských krajinách Stredozemia sa správanie spoločnosti voči ľuďom s vrodeným a získaným zdravotným postihnutím líši, pričom najviac trpia osoby, ktoré majú vrodené a navonok viditeľné postihnutie. Preto je veľmi dôležité informovať o rôznych druhoch zdravotného postihnutia a upozorňovať na zručnosti a schopnosti zdravotne postihnutých ľudí.

4.2

Napríklad v Maroku sa podľa pesimistických odhadov problematika zdravotného postihnutia týka asi 25 % rodín. Prístup k službám je v prípade viditeľného zdravotného postihnutia značne sťažený. Významná úloha náboženstva a rodiny v Maroku je príčinou v spoločnosti rozšíreného spôsobu myslenia založeného na dobročinnosti. Ušľachtilá zásada pomáhať ľuďom, ktorí sú na to odkázaní, však sama osebe nestačí na zabezpečenie toho, aby ľudia s rozličným zdravotným postihnutím alebo chronickými chorobami boli schopní zvládať svoj život.

4.3

Okrem zlepšovania kvality života ľudí so zdravotným postihnutím dobročinnosťou by sa malo zabezpečiť aj neustále zlepšovanie ponuky služieb a prostredia pre život. Zväzy zdravotne postihnutých a ďalšie sociálne angažované organizácie občianskej spoločnosti by mohli – pri súčasnej podpore zo strany spoločnosti – dobročinnosť úspešne dopĺňať modelom opierajúcim sa o právo. Ľudia so zdravotným postihnutím musia byť zapojení do rozhodovacích procesov, ktoré sa týkajú rozvoja sociálneho systému. V Maroku sa napríklad objavuje tendencia nahradiť model založený na dobročinnosti prístupom, ktorý sa viac zakladá na právach.

4.4

Ako dobrý príklad takéhoto prístupu v partnerských krajinách Stredozemia, v ktorých štát alebo miestny orgán zaviedol spomínaný model, možno uviesť projekty organizácie Handicap International v Maroku. Handicap International je mimovládna organizácia, ktorá v Maroku pôsobí od roku 1993. Z prieskumu situácie zdravotne postihnutých ľudí, medzi nimi aj postihnutých detí a ich rodín, ktorý sa uskutočnil v roku 2004 s finančnou účasťou ministerstva sociálnych vecí, vyplynulo, že 70 % zdravotne postihnutých nemá prístup ku vzdelávaniu a že iba 30 % zdravotne postihnutých detí chodí do školy. Vyšlo najavo, že hlavným problémom je nedostatok sociálnych služieb a chýbajúci špecialisti, ako aj skutočnosť, že vylúčenie zo školského vzdelávania má v 50 % prípadov za následok negatívny postoj spoločnosti k deťom so zdravotným postihnutím. Ako záver z tohto prieskumu boli sformulované tieto odporúčania:

4.5

V partnerských krajinách Stredozemia je potrebné zvlášť zohľadniť situáciu zdravotne postihnutých detí resp. rodín, v ktorých žijú osoby so zdravotným postihnutím. Ľudia so zdravotným postihnutím a rodiny, ktoré sa o týchto ľudí, vrátane postihnutých detí, starajú, by sa mali podieľať na rozhodnutiach o potrebných nových službách a zriaďovaní vhodných možnostiach rehabilitácie a iných služieb. V súčasnom systéme sociálnej starostlivosti a rehabilitácie je rodina partnerom tak miestnej správy a zástupcov štátnych orgánov, ako aj poskytovateľov služieb. Dáva návrhy na služby, podieľa sa na tvorbe ponuky služieb a je cenným poradcom vo všetkých otázkach týkajúcich sa zdravotného postihnutia. V prípade, že rozvinutá sieť služieb neexistuje, je možné uvedený prístup uplatniť na základe komunitnej rehabilitácie a zapojiť neformálne skupiny na pomoc zdravotne postihnutým ľuďom a neziskové združenia slúžiace tomuto účelu (právnické osoby).

4.6

Ľudia so zdravotným postihnutím sú schopní zvládať svoj každodenný život a uplatňovať svoje práva iba so systematickou a sústavnou podporou. Vzhľadom na skutočnosť, že rozdiely v sociálnom a hospodárskom rozvoji jednotlivých krajín Stredozemia, ako aj súčasná kríza poskytujú len obmedzený priestor na vytváranie služieb, mali by byť zdravotne postihnutí ľudia aktívne zapojení do hľadania riešení.

4.7

Sociálne začlenenie sa potom najlepšie podarí vtedy, keď sa zabezpečia pracovné príležitosti. Do úvahy by sa pritom mala brať možnosť uplatnenia na primárnom, otvorenom trhu práce, ako aj výkon chránenej a podporovanej práce. V Európskej únii boli legislatívnymi opatreniami a uplatňovaním osvedčených postupov podniknuté kroky na zlepšenie situácie zdravotne postihnutých ľudí v oblasti zamestnanosti. Pri príležitosti Európskeho roka zdravotne postihnutých (2003) organizácie sociálnych partnerov v EÚ opätovne potvrdili svoje spoločné vyhlásenie o podpore zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím. Ústrednou myšlienkou tohto vyhlásenia, ktoré sa sústreďuje na nadanie, a nie na postihnutie, je vhodný nástroj na podniknutie krokov na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v partnerských krajinách Stredozemia, najmä v podnikoch sociálneho hospodárstva.

4.8

Začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce môže v partnerských krajinách Stredozemia sprevádzať aj dohovor arabských štátov o podpore zamestnanosti a rehabilitácii ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý bol uzavretý v roku 1993. V dohovore sa zdôrazňuje, že je nutné vytvoriť bezbariérové pracovné prostredie a umožniť zdravotne postihnutým ľuďom primerané využívanie verejných dopravných prostriedkov. Okrem toho sa navrhuje zaviesť kvótu zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím, čo je opatrenie, ktoré je rozšírené aj v niektorých členských štátoch EÚ s cieľom zlepšiť situáciu týchto ľudí v oblasti zamestnanosti.

4.9

Ľudia so zdravotným postihnutím chcú byť prínosom pre spoločnosť, avšak musí byť na to vytvorené vhodné prostredie, ktoré sa zakladá na právach a úplnom začlenení do spoločnosti. Dôležité je tiež podporovať činnosť zväzov zdravotne postihnutých. Štát by sa mal systematicky starať o ľudí, aj o zdravotne postihnuté osoby, ktoré sú najslabším článkom spoločnosti.

4.10

Ženy sa spravidla aktívne podieľajú na uskutočňovaní opatrení na zlepšenie kvality života zdravotne postihnutých ľudí, či už v súkromí rodiny alebo v rámci opatrení spoločnosti. Úloha žien pri výkone týchto prác si zasluhuje uznanie. Zároveň nesmie uskutočňovanie sociálnych opatrení ležať iba na pleciach rodín. V partnerských krajinách Stredozemia často leží v rodinách, v ktorých žijú zdravotne postihnuté deti, najväčšia časť záťaže spojenej so starostlivosťou na ženách, to znamená matkách týchto detí, čo náboženské presvedčenie a kultúrne osobitosti navyše podporujú.

Všeobecnú situáciu žien a detí, ako aj menšín v partnerských krajinách Stredozemia opisuje správa o ľudskom rozvoji v arabskom svete (Arab Human Development Report) z roku 2002, podľa ktorej bolo v roku 2000 približne 53 % žien negramotných a predpokladá sa, že v roku 2015 bude táto hodnota ešte stále 37 %.

4.11

Ako dobrý príklad programu sociálneho zabezpečenia z oblasti Stredozemia možno uviesť projekty organizácie Handicap International, ktoré sa uskutočnili v Tunisku na rozvoj sociálneho zabezpečenia a solidarity a na ktorých sa podieľali siete odborníkov a takisto koneční užívatelia, to znamená zdravotne postihnutí ľudia a ich rodiny. V rokoch 1998 – 2002 prebehol projekt pod názvom „Predchádzanie zdravotnému postihnutiu u detí“ s cieľom zlepšiť kvalitu ponuky služieb pre deti so zdravotným postihnutím školením odborníkov v oblasti rehabilitácie a zabezpečením potrebného vybavenia pre špecializované strediská. V období rokov 1998 – 2003 boli v rámci vlastného projektu zriadené dve rehabilitačné kliniky a rehabilitačné stredisko, technická pomocná dielňa a dve mobilné technické opravárenské dielne. Cieľom projektu organizácie Handicap International „Podpora sebaurčenia ľudí so zdravotným postihnutím v Magrebe“ (2004 – 2006) uskutočneného v Maroku, Alžírsku a Tunisku bolo podnietiť miestne iniciatívy na podporu sociálneho začlenenia zdravotne postihnutých ľudí a dodať im tak viac sebadôvery a dôstojnosti. Na tomto projekte sa zúčastnilo aj tuniské ministerstvo sociálnych vecí a rôzne zväzy zdravotne postihnutých.

4.12

Názorným príkladom projektu, ktorý Európska únia uskutočnila v partnerskej krajine Stredozemia s cieľom privodiť zmenu správania voči zdravotne postihnutým ľuďom, je program Európsko-stredomorského partnerstva pre mladých ľudí (EuroMed Youth Programme), jeden z pilierov práce s mládežou uskutočňovanou Európskou komisiou v krajinách tretieho sveta. Ide pritom o jeden z regionálnych programov v tretej kapitole barcelonského procesu, ktorý je zameraný na rozvoj neformálneho vzdelávania a dialógu medzi kultúrami v 27 krajinách Európsko-stredomorského partnerstva. Počet zúčastnených štátov sa zakrátko zvýši na 37. Program Európsko-stredomorského partnerstva pre mladých ľudí je konkrétnou iniciatívou partnerstva medzi Európou a Stredozemím. Prostriedky, ktoré sú v rámci tejto iniciatívy k dispozícii, je možné využiť na zlepšenie vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi v partnerských krajinách Stredozemia, rozvoj demokratizácie občianskej spoločnosti, zvýšenie občianskej odvahy mladých ľudí, najmä žien, posilnenie hlasu mládežníckych organizácií a stimulovanie výmeny informácií a skúseností medzi mládežníckymi organizáciami. Zmenu správania voči ľuďom so zdravotným postihnutím a voči chronicky chorým je možné dosiahnuť práve takýmito opatreniami. Program bol odštartovaný v roku 1999 a možno ho považovať za predĺženú ruku mládežníckeho programu Európskej komisie v tomto regióne.

5.1

Konštrukcia budov a doprava ešte nie sú v partnerských krajinách Stredozemia prispôsobené potrebám ľudí so zdravotným postihnutím. Nesmie sa zabúdať na to, že z bezbariérového a užívateľsky vhodného prostredia majú okrem zdravotne postihnutých ľudí prospech aj ďalšie spoločenské skupiny, napríklad rodiny s deťmi, staršie osoby a ľudia, ktorí majú v dôsledku zranenia na určitý čas obmedzenú pohyblivosť.

5.2

„Dizajn pre všetkých“ znamená uspôsobovať výrobky a životné podmienky takým spôsobom, aby ich mohli všetci ľudia využívať podľa možnosti neobmedzene bez toho, aby bolo potrebné prispôsobenie alebo zvláštne riešenie. Univerzálny dizajn rozvíja svoj účinok v kombinácii s ostatnými spoločenskými cieľmi a je súčasťou ucelených riešení.

5.3

Podstatné zásady koncepcie „dizajn pre všetkých“, ktoré sa musia pri formovaní prostredia pre život zohľadniť, sú:

5.4

Okrem vytvárania fyzického prostredia má osobitný význam aj postoj ľudí. Bezpečnosť dopravy v mestskom prostredí závisí do veľkej miery od pozornosti účastníkov premávky voči ostatným účastníkom. Pri vytváraní bezbariérového a užívateľsky vhodného prostredia zohráva podstatnú úlohu práca s verejnosťou.

5.5

V niektorých partnerských krajinách Stredozemia už boli vydané predpisy týkajúce sa dostupnosti verejných priestorov (o. i. v Jordánsku, Maroku a Tunisku). V Dohovore OSN o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím sa výslovne uvádza, že nerešpektovanie zásady prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím sa považuje za diskrimináciu. Mimoriadne dôležitý je aj bezbariérový prístup na pracoviská a bezpečnosť na pracovisku.

5.6

Situácia vo verejnej doprave je pre ľudí so zdravotným postihnutím priaznivejšia tam, kde bola železničná doprava podporovaná a modernizovaná. Napríklad v Maroku je železničná doprava dobre rozvinutá. Zdravotne postihnutí môžu použiť vlak, pokiaľ im staničná budova a nástupištia umožnia prístup.

5.7

Mali by sa vyzdvihnúť dobré príklady projektu dostupnosti v doprave a ďalších projektov v rámci iniciatívy „dizajn pre všetkých“ v partnerských krajinách Stredozemia.

5.8

V Jordánsku boli napr. podniknuté kroky s cieľom, aby sa právne ustanovenia zabezpečujúce zdravotne postihnutým ľuďom prístup do verejných priestorov v každodennom živote aj dodržiavali. Na tento účel uskutočnil magistrát amánskej aglomerácie v spolupráci s Radou pre ľudí so zdravotným postihnutím dvojdenné konzultácie. Podobné iniciatívy by boli veľmi vítané v celom regióne.

5.9

Ročne navštívi stredozemské partnerské štáty EÚ viac ako 40 miliónov turistov. Bezbariérové prostredie a uplatňovanie zásady „dizajn pre všetkých“ hrajú v oblasti cestovného ruchu veľmi dôležitú úlohu. Pohodlnosť a dostupnosť sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú turistov pri voľbe miesta dovolenky. Uprednostňujú teda tie regióny, ktoré sa už snažia o bezbariérové prostredie.

5.10

Pri uskutočňovaní spoločných projektov, hlavne všetkých projektov financovaných Európskou úniou, by sa mali dodržiavať zásady koncepcie „dizajn pre všetkých“. Dôležitá je tiež podpora bezbariérovej prístupnosti v oblasti dopravy. http://www.euromedtransport.org.

5.11

Správa Rady Európy o plnej integrácii prostredníctvom uplatňovania zásad univerzálneho dizajnu obsahuje celý rad dobrých príkladov, ako sa dajú využiť výhody všeobecne prístupného prostredia pri integrácii ľudí so zdravotným postihnutím. Stredozemské partnerské štáty EÚ by mohli tieto pozitívne príklady využiť.

5.12

Poznatok, že prístupné prostredie založené na zásadách koncepcie „dizajn pre všetkých“ má kladný účinok na hospodársky rozvoj spoločnosti, je dôležitým argumentom pre rozhodovacie orgány, aby sa zasadzovali za vytváranie prostredia vhodného pre všetkých ľudí, a to aj pre ľudí so zdravotným postihnutím.

5.13

Pri uplatňovaní koncepcie „dizajn pre všetkých“ sa musia brať do úvahy mnohé prekážky, ktorým čelia sluchovo a zrakovo postihnuté osoby. Takéto prekážky sa musia odstrániť, aby sa vo všetkých oblastiach života pri prístupe k tovarom a službám zabezpečili všetkým ľuďom rovnaké práva.

6.1

Vo všetkých partnerských krajinách Stredozemia existujú zastúpenia Európskej únie. To uľahčuje oboznámenie sa s tematickými otázkami a s politikou EÚ týkajúcou sa tejto oblasti Zastúpenia by mali ísť dobrým príkladom a vychádzať zväzom zdravotne postihnutých v ústrety. Ďalej by sa malo dbať na to, aby budovy zastúpení EÚ určené pre verejnosť boli zariadené podľa zásad koncepcie „dizajn pre všetkých“.

6.2

Od prijatia Amsterdamskej zmluvy v roku 1999 patrí boj proti diskriminácii zdravotne postihnutých ľudí k dôležitým témam EÚ. V súčasnosti sa diskutuje o antidiskriminačnej smernici EÚ, ku ktorej vydal EHSV stanovisko (6). Rok 2010 je Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorý by sa práve vzhľadom na sociálnu situáciu v krajinách Stredozemia mal využiť na ďalší rozvoj spolupráce s týmito štátmi. Občianske spoločnosti a vlády partnerských krajín Stredozemia by mohli byť vo väčšej miere zapojené do aktivít v rámci týchto tematických rokov.

6.3

Európske tematické roky a ďalšie iniciatívy slúžiace na oboznámenie širšej verejnosti s prioritami Európskej únie by mohli organizácie občianskej spoločnosti partnerských krajín Stredozemia, ktoré pôsobia v sociálnej oblasti a zaoberajú sa otázkami ľudských práv a boja proti diskriminácii, využiť na prácu s verejnosťou. Práca s verejnosťou má veľký význam pre zmenu správania v spoločnosti a zlepšenie kvality života zdravotne postihnutých ľudí a ďalších znevýhodnených skupín.

6.4

Najnovší návrh udeľovať podľa vzoru Európskeho hlavného mesta kultúry aj titul Európskeho hlavného mesta všeobecnej prístupnosti by musel byť zahrnutý aj do európsko-stredozemského procesu, aby sa o tento titul mohli uchádzať aj mestá v partnerských krajinách.

6.5

EHSV zastáva názor, že investície do výskumu a vývoja by podporili vytváranie nových technických pomôcok, ako aj výrobkov a služieb založených na informačných a komunikačných technológiách, a tým prispeli k zlepšeniu kvality života zdravotne postihnutých ľudí, zníženiu nákladov na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, uľahčeniu prístupu na trh práce a podpore vytvárania nových pracovných miest.

6.6

Podpora spolupráce medzi Európskym fórom zdravotného postihnutia (EDF) a zväzmi zdravotne postihnutých v partnerských krajinách Stredozemia, ale tiež rozvíjanie priamych kontaktov medzi zväzmi zdravotne postihnutých v členských štátoch EÚ a v partnerských krajinách Stredozemia by pozitívne ovplyvnili vznik zastrešujúcich organizácií v tých krajinách, v ktorých takéto spojenectvo ešte chýba.

6.7

Európske fórum zdravotného postihnutia spolupracuje s Arabskou organizáciou ľudí so zdravotným postihnutím, ktorá bola založená v Káhire v roku 1989 ako nezávislé zastrešujúce združenie zväzov zdravotne postihnutých občianskych spoločností niekoľkých krajín. Naser Al-Mahmood, predseda Arabskej organizácie ľudí so zdravotným postihnutím, sa zúčastnil ako vedúci delegácie na valnom zhromaždení EDF v roku 2010 v Madride. Táto spolupráca má veľký význam pre zlepšenie situácie ľudí so zdravotným postihnutím v partnerských krajinách Stredozemia.