15.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 48/72

1.1

EHSV víta program Európskej komisie Digitálna agenda a návrhy správy o vnútornom trhu zamerané na dosiahnutie ekonomického a sociálneho prínosu jednotného digitálneho trhu a pripojenia vysokorýchlostného internetu, ktoré občanom a malým a stredným podnikom (MSP) vo vidieckych a vzdialených oblastiach sprístupnia všetky aplikácie. EHSV tiež súhlasí s Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Výborom regiónov v tom, že je potrebných viac monitorovacích činností s cieľom zabezpečiť, aby mali do roku 2013 všetci pripojenie prostredníctvom pevnej linky a bezdrôtové širokopásmové pripojenie. Na všetkých úrovniach je potrebných viac investícií a vo vidieckych a vzdialených oblastiach a na aktualizáciu sietí by sa mali tiež preskúmať možnosti využitia verejno-súkromných partnerstiev (PPP – Public Private Partnerships).

1.2

EHSV podporuje spoločný politický rámec EÚ a členských štátov na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, a preto žiada Komisiu, aby vytvorila ad hoc poradnú skupinu, ktorá by pomáhala členským štátom, kandidátskym krajinám a zainteresovaným súkromným operátorom pri lepšom monitorovaní prístupu vidieckych a vzdialených oblastí k širokopásmovému pokrytiu.

1.3

Pri poskytovaní cenovo dostupných vysokorýchlostných širokopásmových sietí vo vzdialených oblastiach sa prejavujú závažné trhové nedostatky. Komisia preto musí podporovať celé spektrum politík, ktoré prostredníctvom iniciatív verejného a súkromného sektora umožnia rozvoj otvorených sietí. EÚ musí naplno využívať rozvoj elektronických služieb vo verejnom a súkromnom sektore s cieľom zlepšiť miestne a regionálne služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, pohotovostných služieb všeobecného záujmu, bezpečnostných a sociálnych služieb. Prijatie PPP všetkými orgánmi môže poskytnúť strategickú pomoc MSP, ktoré sa zameriavajú na verejné služby informačných a komunikačných technológií (IKT), ako aj podporiť zručnosti mladých podnikateľov v oblasti IKT.

1.4

Súkromné investície a PPP vo vzdialených a vidieckych oblastiach a v oblastiach s nízkymi príjmami by sa mali podporovať prostredníctvom štrukturálnych fondov, spolu s Európskou investičnou bankou (EIB) a nástrojmi Európskeho investičného fondu (EIF), s cieľom zabezpečiť internetové prepojenie za primeranú cenu pre zraniteľných občanov a MSP. Špecifické programy a opatrenia Komisie by mali byť zamerané na podporu a znásobenie miestnych PPP v medziregionálnych a cezhraničných pilotných projektoch a mal by sa propagovať Európsky deň elektronických služieb pre všetkých.

1.5

EHSV pripisuje veľký význam budovaniu silnejšieho partnerstva medzi verejnými a súkromnými poskytovateľmi verejných elektronických služieb zameraného na poskytovanie lepších a účinnejších služieb. Potrebná je väčšia transparentnosť a aktívne zapojenie občanov, pričom by sa mala zachovať zodpovednosť za investície do verejnej infraštruktúry a dohľad nad výkonnosťou. Verejné služby sa často poskytujú na regionálnej a miestnej úrovni, na ktorej by sa mohli MSP a ich združenia zapojiť do partnerstiev s verejným sektorom, či už ako priami poskytovatelia alebo ako konzorcium, ak sú potrebné veľké finančné zdroje alebo rozsiahlejšie odborné znalosti. Funguje to už v niektorých regiónoch vo Francúzsku (Auvergne), v Taliansku (Trentino A.A., Lombardia) a v iných členských štátoch.

1.6

Prístup k vysokokvalitnému bezdrôtovému širokopásmovému pripojeniu za primerané ceny môže zvýšiť dostupnosť a kvalitu služieb poskytovaných orgánmi a malým a stredným podnikom to umožní, aby boli konkurencieschopnejšie na trhu. Pre vzdialené regióny a komunity bude prístup k rýchlejším širokopásmovým službám najväčším prínosom.

1.7

EHSV zdôrazňuje potrebu mimoriadnych investícií do rozvoja všeobecného a vysokorýchlostného prístupu k pevnej a mobilnej širokopásmovej sieti pre všetkých občanov a spotrebiteľov. V tejto súvislosti by pomohol podporný rámec štátnej pomoci na úrovni EÚ, ktorý by bol v súlade s ustanoveniami EÚ o hospodárskej súťaži, ako aj lepšia koordinácia jednotlivých politík a programov EÚ, aby tak spotrebiteľská voľba pomohla pri plnení plánovaných cieľov v oblasti prístupu k elektronickým službám pre všetkých občanov a vo všetkých oblastiach.

1.8

EHSV súhlasí s tým, že všetky domácnosti by mali mať do roku 2013 prístup k širokopásmovému internetu za konkurenčné ceny. Digitálna dividenda by sa mala podporovať a využívať na rozšírenie mobilného širokopásmového pokrytia a zvýšenie kvality služieb. Členské štáty musia zaktualizovať vnútroštátne ciele v oblasti širokopásmového a vysokorýchlostného pokrytia s cieľom povzbudiť regionálne orgány a súkromné subjekty k jednotnej podpore európskej stratégie pre vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie. Najmä regionálne orgány, EÚ a/alebo národné konzultačné inštitúcie, MSP, organizácie a iné súkromné subjekty by mali byť od úplného začiatku zapojené do iniciatívy Komisie „Budúcnosť internetu“.

1.9

EHSV podporuje riešenia PPP, ktorých modely financovania môžu poskytnúť nákladovo efektívne a aktuálne širokopásmové pripojenie občanom vo vidieckych a cezhraničných regiónoch. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že digitálne zručnosti, najmä pokiaľ ide o MSP a mladých podnikateľov vo vidieckych a vzdialených oblastiach, sú nevyhnutné na vytvorenie inkluzívnej digitálnej spoločnosti, najmä tam, kde prístup k elektronickým službám vytvára digitálnu priepasť pre starších ľudí, znevýhodnené skupiny a ľudí s nízkym príjmom. Zaoberať sa treba aj súčasnými problémami s prístupom.

1.10

Inštitúcie EÚ musia naplno využívať rozvoj elektronických služieb vo verejnom a súkromnom sektore s cieľom zlepšiť miestne a regionálne služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, pohotovostných a bezpečnostných služieb všeobecného záujmu a sociálnych služieb.

2.1

Internet sa stal jednou zo strategicky najdôležitejších infraštruktúr 21. storočia a je kľúčovou povinnosťou pri presadzovaní univerzálnej služby zo strany EÚ, ktoré sú stanovené v Lisabonskej zmluve. Napriek tomu sa situácia vo vidieckych a vzdialených oblastiach takmer vôbec nezlepšila a len ťažko možno hovoriť o európskom trhu elektronických služieb (1). Ako sa zdá, súkromný sektor nemá záujem o uspokojovanie dopytu po službách a vlády samy o sebe nie sú schopné čeliť tejto výzve. Udržateľným riešením by preto bolo priviesť obe strany (verejnú aj súkromnú), aby spoločne využívali prínos a znášali riziká prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev v tejto oblasti. Aktívne zapojenie a úloha organizovanej občianskej spoločnosti v takýchto partnerstvách pri poskytovaní elektronických služieb by mohli zohrávať kľúčovú funkciu v tomto procese.

2.2

Zámerom predkladaného stanoviska z vlastnej iniciatívy je preskúmať túto problematiku a rozpútať diskusiu zameranú na hľadanie udržateľných riešení pre poskytovanie elektronických služieb všade a pre každého v Európe, najmä v jej najmenej dostupných oblastiach a pre najzraniteľnejšie skupiny.

2.3

V tejto súvislosti sú všeobecnými cieľmi predkladaného stanoviska:

2.4

IKT ovplyvňujú väčšinu aspektov našej spoločnosti. Keďže sa stierajú hranice medzi telefónnym, internetovým, televíznym širokopásmovým pripojením a mobilným telefónom a inými komunikačnými službami, zanikajú aj hranice medzi súkromným a verejným sektorom a medzi politikami EÚ a národnými politikami. Národné a regionálne politiky v skutočnosti nedokázali efektívne zabezpečiť prístup k týmto službám pre všetkých.

2.5

Neelie Kroes, novovymenovaná členka Komisie zodpovedná za digitálnu agendu, spustila diskusiu k verejným konzultáciám s cieľom zistiť, či je potrebné aktualizovať pravidlá, ktoré majú všetkým občanom a podnikom EÚ zaistiť prístup k základným komunikačným službám, vrátane rýchleho internetu. Ako uviedla, treba zabezpečiť, aby nikto nebol vylúčený z digitálnej spoločnosti. Nedávno prijaté oznámenie o stratégii Európa 2020 tiež potvrdzuje, že cieľom je zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a vysokorýchlostnom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách a prístup k širokopásmovému pripojeniu pre všetkých do roku 2013.

2.6

Lisabonská stratégia už skonštatovala skutočnosť, že treba zabezpečiť prístup k moderným digitálnym zariadeniam (napr. internet, GPS) a k takzvaným elektronickým službám. Modernizácia verejných služieb musí preto zahŕňať:

2.7

Súčasný regulačný rámec EÚ (podľa smernice o univerzálnej službe (3) z roku 2002) požaduje, aby členské štáty zabezpečili všetkým občanom možnosť pripojenia k verejnej pevnej telefónnej sieti a prístupu k verejným telefónnym službám pre hlasovú a dátovú komunikáciu, ktoré majú funkčný prístup k internetu. Spotrebitelia musia mať prístup k informačným službám o účastníckych číslach a k zoznamom účastníkov, verejným telefónnym automatom a k špeciálnym službám pre zdravotne postihnutých.

2.8

Nedávne oznámenie Komisie označilo PPP za jednu z možností, ako „zrýchliť“ využívanie internetu v Európe a poskytovať elektronické služby občanom EÚ. Tieto partnerstvá sú vnímané ako prostriedok, ktorý občanom Európy umožní lepšie využívať známe a nové technológie prostredníctvom holistickejšieho prístupu. PPP môžu tiež pomôcť pri identifikácií prekážok spôsobených netechnickými problémami a navrhnúť stratégiu na ich riešenie (4). Pojem verejno-súkromné partnerstvo sa vzťahuje na celý rad situácií a v odbornej literatúre, ako sú napríklad usmernenia OSN (5) a postupy EIB, existuje viacero definícií.

2.9

Komisia spolu s EHSV zrealizovala celý rad verejných konzultácií o rôznych témach, ako sú napríklad:

2.10

Cieľom oznámenia Komisie KOM(2009) 479 v konečnom znení na tému „Verejno-súkromné partnerstvo v oblasti budúceho internetu“ je poskytnutie rámca pre vytvorenie „inteligentnej“ spoločnosti a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho odvetvia IKT. Príprava na spustenie iniciatívy PPP v oblasti budúceho internetu, ktorú podporujú niektoré členské štáty a subjekty z tohto odvetvia, si bude vyžadovať zapojenie občianskej spoločnosti a regionálnych orgánov.

3.1

Naša spoločnosť zaručuje poskytovanie a prístup k potravinám, vode, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, mobilite a verejným orgánom a rovnako dôležité je nájsť a prijať najvhodnejšie riešenia a najefektívnejšie politiky na zabezpečenie rovného zaobchádzania pre európskych občanov a podniky v informačnej spoločnosti, a to najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach EÚ.

3.2

Doteraz sa to však nepodarilo dosiahnuť v celej EÚ a ešte vždy existujú zemepisné oblasti a sociálne skupiny ohrozené „digitálnym vylúčením“. Digitálne vylúčenie môže súvisieť s demografickými (vek, pohlavie, druh domácnosti atď.), socio-profesijnými (vzdelanie, zamestnanie, postavenie, príjem atď.) a zemepisnými faktormi (bydlisko, poloha, špecifické regionálne alebo miestne črty, geopolitické faktory atď.). Dôvody zlyhania trhu elektronických služieb sa v jednotlivých prípadoch líšia a môžu byť dôsledkom buď nepriaznivého typu krajiny, nízkeho počtu obyvateľov alebo vysokého zdanenia, prípadne všetkých týchto faktorov. Keďže v týchto oblastiach často nie je dostatočný dopyt a objem transakcií, súkromní operátori sa v mnohých prípadoch môžu rozhodnúť tam neinvestovať.

3.3

Preto by sa dôraz nemal klásť výlučne na zemepisné vylúčenie, ale aj na sociálne vylúčenie, ktoré súvisí s nedostatočnou kúpnou silou alebo obmedzenými zručnosťami niektorých skupín užívateľov (6). Elektronické služby by sa preto mali rozšíriť, aby sa zaistila ich dostupnosť pre všetkých užívateľov, bez ohľadu na ich zemepisnú polohu a finančnú alebo sociálnu situáciu.

3.4

Na dosiahnutie výsledkov u zraniteľných skupín, a predovšetkým v mimomestských oblastiach, treba vyvinúť mimoriadne politické úsilie a prijať opatrenia.

3.5

EHSV už venoval viacero stanovísk a kľúčových odporúčaní rôznym témam súvisiacim s elektronickými službami, ich interoperabilitou a infraštruktúrami IKT (7).

3.6

EHSV sa nazdáva, že PPP by mohli byť prostriedkom na poskytovanie elektronických služieb v EÚ, ktoré sú sľubným novým odvetvím s veľmi dôležitými prevádzkovými oblasťami činnosti.

3.7

Analýza preukázala, že hlavnými argumentmi v prospech tohto prístupu sú okrem iného:

3.8

Investície do naliehavých projektov v oblasti infraštruktúry sú tiež dôležitým prostriedkom na zachovanie hospodárskej činnosti, najmä v tomto období krízy, a môžu prispieť k podpore rýchleho návratu k udržateľnému hospodárskemu rastu. PPP by mohli v tejto súvislosti predstavovať efektívny spôsob realizácie projektov v oblasti infraštruktúry, služieb všeobecného záujmu a služieb na podporu podnikov, ktoré by zaručili miestny rozvoj a hospodársku obnovu v niektorých regiónoch EÚ (8).

3.9

Existujú aj riziká vyplývajúce z PPP v oblasti elektronických služieb. Jedným z nich je riziko, že nebudú pokryté vzdialené oblasti, keďže tieto často predstavujú pre súkromných poskytovateľov služieb straty. Všetky PPP by preto mali obsahovať povinnosť poskytovať takéto služby aj vo vzdialených oblastiach.

4.1

Výbor sa v tomto stanovisku zaoberá aj poskytovaním elektronických služieb, čím sa myslí šírenie príslušných zariadení a poskytovanie rovnakého prístupu k tomuto vybaveniu v celej EÚ. Zahŕňa to buď vytváranie nových „inteligentných“ infraštruktúr, ak sú potrebné, alebo zlepšovanie existujúcich infraštruktúr. Táto problematika vyvoláva určité otázky zásadného významu týkajúce sa nasledujúcich prvkov:

4.2

V prístupe skutočne založenom na otvorenom trhu by sa mali uplatniť PPP, a to od úplného začiatku – na všetkých úrovniach by sa do nich mali efektívne zapojiť európske / národné / regionálne orgány, sociálni partneri, subjekty organizovanej občianskej spoločnosti, organizácie MSP, spotrebiteľské združenia a iné zainteresované strany (operátori, predajcovia, poskytovatelia služieb IT, vertikálne trhy a trhy s aplikáciami atď.).

4.3

Vhodným začiatkom by mohli byť súčasné štrukturálne fondy EÚ, EIB / EIF a niektoré špecifické programy, ako sú mechanizmy rámcového programu v budúcich pracovných programoch v oblasti IKT (na obdobie 2011 – 2013), a to s rozpočtom približne 300 miliónov EUR.

4.4

V tejto súvislosti by PPP mohli využiť výsledky práce piatich európskych technologických platforiem (ETP), pričom problematika týkajúca sa internetu a súvisiaci strategický výskum by sa navzájom dopĺňali. Základnou charakteristikou takýchto PPP by bol rozvoj otvorených, štandardizovaných, medziodvetvových platforiem v oblasti služieb.

4.5

Z pohľadu európskej politiky by mohli sektory, ako je zdravotná spravodlivosť, mobilita, životné prostredie a riadenie energií ako prvé využívať prínos nových inteligentných – internetom riadených – infraštruktúr, ktoré umožnia miliónom užívateľov a spotrebiteľov, aby si tieto služby rýchlo osvojili.