Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Podpora udržateľných ekologických pracovných miest v rámci balíka opatrení EÚ týkajúcich sa klimatických zmien a energetiky“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 44/18

Spravodajca: pán IOZIA

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. júla 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Podpora udržateľných ekologických pracovných miest v rámci balíka opatrení EÚ týkajúcich sa klimatických zmien a energetiky“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. júna 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 464. plenárnom zasadnutí 14. a 15. júla 2010 (schôdza zo 14. júla 2010) prijal 146 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie stanoviska

1.1   „Chcem dať jasne na vedomie, že investovaním do technológií s nízkym negatívnym vplyvom na klímu a vysokou energetickou účinnosťou získame hospodárske výhody. Otvárajú sa tu obrovské príležitosti.“

Connie Hedegaard, členka Komisie zodpovedná za opatrenia na ochranu klímy

1.2   Začiatok tretieho tisícročia kladie pred ľudstvo nové otázky o budúcnosti planéty. Riziká spojené s prebiehajúcimi klimatickými zmenami, nárast celosvetového dopytu po energii, vyčerpanie tradičných zdrojov energie v relatívne krátkodobom horizonte, zvýšené povedomie občanov, ktorí požadujú vhodné opatrenia na potláčanie a zmierňovanie negatívnych účinkov emisií skleníkových plynov, nastoľujú požiadavku prehodnotiť doterajší model rozvoja, znížiť spotrebu ako aj zvýšiť využívanie alternatívnych a obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by prispeli k zníženiu emisií. Európske politické opatrenia by sa mali zamerať na rozvoj ekologickej, sociálnej a konkurencieschopnej Európy.

1.3   Potreba posilniť bezpečnosť zásobovania a znížiť závislosť od politicky nestabilných alebo konkurenčných geografických oblastí, ako aj sprievodná postupná zmena energetickej štruktúry v prospech čistých a obnoviteľných zdrojov energie, naznačujú, že nové ekologické hospodárstvo bude hnacou silou trvalo udržateľného rozvoja a rastu zamestnanosti, a prispeje k vytvoreniu novej hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rovnováhy.

1.4   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) si v tomto stanovisku kladie za cieľ analyzovať vyhliadky „trvalo udržateľných ekologických pracovných miest“ a vytypovať vhodné nástroje na ich podporu a presadzovanie.

1.5   Ak sa má plne zhodnotiť vplyv týchto nových opatrení, treba mať na zreteli „prebytok“ v pomere medzi novo vytvorenými a zrušenými pôvodnými pracovnými miestami, t. j. tzv. „čierne remeslá“(uhoľné bane, výstavba a údržba tradičných elektrární atď.). Tento proces zmeny musia sprevádzať cielené opatrenia na udržanie výšky príjmov, opatrenia v oblasti odbornej prípravy a rekvalifikácie. Zamestnanci a občania musia nové ekologické hospodárstvo vnímať ako veľkú príležitosť. Jeho nosným princípom musí byť dôstojná práca a musí sa stať hnacou silou rozvoja, trvalo udržateľného po sociálnej, hospodárskej i environmentálnej stránke.

1.6   Európska stratégia prechodu na hospodársku a priemyselnú politiku s nízkym objemom emisií skleníkových plynov sa musí zakladať na dialógu medzi vládami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou o témach ako hospodárske a priemyselné zmeny, investície do adekvátnych technológií na vytváranie nových a dôstojných pracovných miest, ako aj do nových ekologických zručností.

1.7   Nevyhnutnou podmienkou úspešnosti tejto stratégie je zapojenie celoštátnych i miestnych orgánov, podnikov a odborov do trvalého dialógu, aby sa zistil vplyv opatrení na zamestnanosť a trh práce. Bez zapojenia sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti nedôjde k žiadnemu pokroku. EHSV s uspokojením víta vytvorenie generálneho riaditeľstva pre opatrenia na ochranu klímy (CLIM), ktoré by malo koordinovať politické opatrenia Únie, a to tak vnútorné ako aj vonkajšie, súvisiace so zmierňovaním dôsledkov klimatických zmien a prispôsobovaním sa im.

1.8   EHSV považuje za nevyhnutné vytvoriť stály nástroj na konzultáciu s cieľom predvídať dosah sociálno-hospodárskej transformácie, koordinovať činnosť sektorových rád, posilniť dialóg medzi sociálnymi partnermi a verejnými orgánmi. Európskej environmentálnej agentúre by mala byť zverená aj zodpovednosť za skutočnú „sledovateľnosť“ emisií, ktorá by mala zahŕňať všetky úrovne výroby a prepravy podľa metódy LCA (posudzovanie životného cyklu) tak, ako to upravujú normy ISO série 14040 a vymedzuje zelená kniha KOM(2001) 68 v konečnom znení a oznámenie KOM(2003) 302 v konečnom znení o integrovanej politike výrobkov, a ako sa nepriamo navrhuje aj v nariadeniach EÚ o EMAS [nariadenie (ES) č. 761/2001] a o environmentálnej značke [nariadenie (ES) č. 1980/2000].

1.9   Únia zohráva kľúčovú úlohu pri podpore ekologických pracovných miest. Pokiaľ ide o investície, musí podporovať politiku na podporu činností a odvetví, a spoločne s členskými štátmi sa angažovať za stabilnú legislatívu, ktorá by citeľne znížila administratívne zaťaženie a nespúšťala zo zreteľa požiadavky MSP. Pokiaľ ide o trh práce, musí presadzovať spustenie špecifických programov na podporu odbornej prípravy, ale najmä rekvalifikácie zamestnancov, ktorým v dôsledku priemyselných zmien hrozí strata súčasného zamestnania a úrovne príjmu. Členské štáty musia prostredníctvom daňových stimulov pre podniky i užívateľov a využívaním prostriedkov získaných obchodovaním s emisnými kvótami podporovať energetickú účinnosť, investície do obnoviteľných zdrojov energie a do rozvoja. Obzvlášť v tomto období krízy je neodkladne potrebná takáto politika.

1.10   Verejné obstarávanie zohráva dôležitú úlohu. Na tvorbe európskeho HDP sa podieľa viac než 15 %. Klauzuly zvýhodňujúce tovary a služby, ktoré sa vyznačujú ekologickou trvalou udržateľnosťou, môžu viesť trh k tomu, aby podnecoval rýchlejší rast investícií do technologickej inovácie.

1.11   Únia ako celok vyčleňuje zatiaľ príliš málo prostriedkov do výskumu, a to tak na úrovni EÚ ako i jednotlivých štátov. Menej než 2 % HDP oproti 2,6 % Spojených štátov amerických a 4 % Japonska. V Európe sú potrebné väčšie investície do výskumu a rozvoja a je nevyhnutné, aby sa tento výskum zameral na vytvorenie spoločnosti s nízkym objemom emisií skleníkových plynov.

1.12   Najväčší potenciál rozvoja majú všetky tradičné aktivity a povolania, ktoré sa môžu stať ekologickejšími. Tu prislúcha kľúčová úloha občianskej spoločnosti. Výchova mladých generácií k ochrane životného prostredia, odborné vzdelávanie, komunikácia a informovanie podnikov, zamestnancov a občanov sú základnými úvodnými aktivitami, ktoré sú nevyhnutným predpokladom rozvoja nového ekologického hospodárstva. EHSV sa aktívne angažuje pri podpore tejto činnosti prostredníctvom projektu Pinocchio.

1.13   Poľnohospodársky sektor by zo svojej strany mohol tiež prispieť významným dielom, a to tak pri transformácii výrobných modelov, ako aj rozvoji poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a pestovaní biomasy. Ochrana územia a životného prostredia posúvajú poľnohospodárstvo a poľnohospodárske organizácie na popredné miesto v rámci osvetovej a informačnej kampane o výhodách a prínose nového ekologického hospodárstva.

1.14   Biomasa predstavuje zďaleka najvýznamnejší obnoviteľný zdroj energie. Údaje z roku 2008 vyzdvihujú rozhodujúcu prevahu biogenických zdrojov energie nad všetkými ostatnými obnoviteľnými zdrojmi energie na európskej úrovni. V EÚ-27 boli dve tretiny primárnej energie z obnoviteľných zdrojov, t. j. 66,1 % z celkového objemu 6 200 PJ, vyrobených z biomasy.

1.15   V období hospodárskych ťažkostí a obmedzených kapitálových zdrojov je potrebné sústrediť úsilie na obmedzený počet priorít, ktoré majú pre Európu zásadný význam z hľadiska konkurencieschopnosti na svetových trhoch, v záujme ochrany životného prostredia, a aby sa predišlo strate pracovných miest v nasledujúcich rokoch. Obnoviteľné zdroje energie, trvalo udržateľná doprava a budovy s minimálnymi emisiami CO2 sú oblasti, ktoré EHSV považuje za prioritné.

1.16   Verejný sektor musí maximálnou mierou podporovať tieto oblasti počas prechodného obdobia. Nerozhodné politické opatrenia, nestabilný a nesúrodý legislatívny rámec, administratívne bariéry sú hlavnými prekážkami rozvoja ekologických aktivít a kvalitných a dôstojných pracovných miest.

2.   Úvod

2.1   Trh s energiou

2.1.1   Finančná a hospodárska kríza nepochybne spomalila rozvoj aktivít súvisiacich s celým sektorom nových energetických zdrojov.

2.1.2   V roku 2009 došlo k radikálnemu poklesu transakcií na trhu so zemným plynom a ropou. Zaznamenal sa pokles hodnoty o 19 %, čo zodpovedá približne 90 mld. dolárov (World Energy Outlook, IEA 2009). Napriek tomuto ustrnutiu spotreby sa v prognózach naďalej ráta so 40 % zvýšením dopytu po energii do roku 2030, čím by sa dosiahla hodnota 16,8 miliárd ton ekvivalentu ropy (toe);

2.1.3   Fosílne energetické zdroje budú naďalej tvoriť viac než 77 % celkového nárastu dopytu v období rokov 2007 – 2030, pričom dopyt po rope by sa mal zvýšiť zo súčasných 85 miliónov barelov za deň (Mb/d) na 88 Mb/d v roku 2015 a až na 105 Mb/d v roku 2030.

2.1.4   Podľa WEO 2009 je možné bojovať proti klimatickým zmenám a obmedziť ich dôsledky, ale iba prostredníctvom dôkladnej transformácie energetického sektora. V správe agentúra predkladá „scenár 450“, v ktorom navrhuje podniknúť radikálne kroky s presným harmonogramom, s cieľom dlhodobo obmedziť koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére na 450 ppm (počet častíc na milión), čo by udržalo celosvetový nárast teploty na úrovni zhruba dvoch stupňov Celzia v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia. Aby bol tento scenár realistický, podľa agentúry IEA by spotreba fosílnych palív musela dosiahnuť svoj vrchol okolo roku 2020. A zároveň by emisie oxidu uhličitého súvisiace s výrobou energií museli klesnúť z 28,8 gigaton v roku 2007 na 26,4 gigaton v roku 2030.

2.2   Energetická účinnosť

2.2.1   Programy Európskej únie v oblasti energetickej účinnosti si kladú za cieľ zníženie energetickej náročnosti o 3,3 % ročne v období rokov 2005 – 2020, čo by malo viesť k úspore vo výške 860 Mtoe ročne. Ide o ambiciózny cieľ, ktorého podmienkou by mali byť tam, kde je to možné, záväzné opatrenia, a ktorý si vyžaduje veľké investície, čo by však malo viesť k značnej úspore, ktorú Komisia odhaduje na rádovo 100 miliárd EUR ročne [Oznámenie Komisie: Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu, KOM(2006)545 v konečnom znení].

2.2.2   EHSV sa vo viacerých stanoviskách veľmi priaznivo vyjadril o európskych iniciatívach na šírenie programov v oblasti energetickej účinnosti (1). S poľutovaním však musel konštatovať aj nedostatok podobného nadšenia na strane členských štátov (2). Preto nanovo zdôrazňuje, že „často prehliadaným aspektom ekologických politických opatrení je ich hospodársky prínos. Ekologické hospodárstvo je jednoznačne jedným zo spôsobov, ako prekonať svetovú krízu. Rozvíjajúce sa ekologické hospodárstvo vytvára nové pracovné príležitosti. Člen Komisie Dimas uviedol, že ekologické investície vytvoria v EÚ v nasledujúcom desaťročí 2 milióny pracovných miest. Ekologické hospodárstvo preto nie je luxusom“ (3).

2.2.3   Komisia musí pristúpiť k preskúmaniu stratégie v oblasti energetickej účinnosti. Doteraz zaznamenaný pokrok neviedol k očakávanému prínosu. Relatívna stabilizácia ceny ropy, ktorá prešla z rekordnej hodnoty 147,27 USD zaznamenanej 11. júla 2008 na priemernú cenu 53,56 USD za barel v roku 2009 (v roku 2008 to bolo 91,48 USD za barel) (WTRG Economics), rozhodne nepodnietila investície.

2.2.4   Revízia smernice o energetickej účinnosti obytných a administratívnych budov, ktorá podstatne rozšíri okruh tých, ktorí budú musieť podniknúť štrukturálne zásahy pri novostavbách a rekonštrukciách obytných budov, ako aj nariadenia o emisiách z automobilov a pripravovaná legislatíva o ľahkých úžitkových vozidlách si vyžadujú značné úsilie priemyslu pri dosahovaní vytýčených cieľov v oblasti emisií, čo sa prejavuje v značnom náraste účinnosti a následnom znížení spotreby.

2.2.5   EurObserv'ER 2009 (The State of Renewable Energies in Europe. 9th EurObserv’ER Report) uverejnil analýzu priameho dosahu rôznych technológií súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energie na zamestnanosť v 14 členských krajinách EÚ (Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Dánsko, Švédsko, Taliansko, Rakúsko, Poľsko, Fínsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Slovensko, Slovinsko a Luxembursko). V roku 2008 technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie umožnili vytvoriť alebo udržať celkovo 660 000 pracovných miest. Z toho možno vyše 42 % (približne 278 000) pripísať na konto biogénnych energetických zdrojov (v užšom zmysle biomasy). Investovaním do biomasy sa vytvárajú trvalé pracovné miesta, znižuje energetická závislosť Európy a citeľne zlepšuje situácia v oblasti emisií CO2.

3.   Kríza a ekologické pracovné miesta

3.1   Hospodárska kríza ťažko doľahla na verejné financie. Združený deficit eurozóny dosiahol 6,4 % v roku 2009 a Komisia ho odhaduje na 6,9 % v roku 2010. To si vyžaduje plány prísnych úsporných opatrení, ktoré by mali prinavrátiť výšku schodku v krátkom časovom horizonte do medzných hodnôt stanovených paktom stability. EHSV varuje pred rétorikou a politickou nečinnosťou, keď je reč o podnecovaní ekologického rastu.

3.2   K dispozícii je stále menej prostriedkov na pokračovanie v plánoch podpory energie z obnoviteľných zdrojov a v programoch na dosiahnutie energetickej účinnosti. Členské štáty budú musieť na programy na dosiahnutie energetickej účinnosti a na investície do obnoviteľných zdrojov energie v oblasti trvalo udržateľnej mobility a dopravy vo všeobecnosti vyčleniť viac než predpokladaných 50 % prostriedkov, ktoré získajú predajom svojich emisných kvót v rámci systému obchodovania ETS.

3.3   Hrozí, že boj proti klimatickým zmenám bude v očiach verejnosti neprávom zredukovaný len na zníženie spotreby. Treba zohľadniť energetickú návratnosť investícií (EROI) a prepojiť koncepciu trvalej udržateľnosti s koncepciou rozvoja, t. j. ide o nové hospodárstvo, ktorého cieľom však nie je „udržateľný hospodársky pokles“, či „kompatibilná nezamestnanosť“, ktoré nevyhnutne vedú k zníženiu životnej úrovne osôb bez toho, aby výrazným spôsobom ovplyvnili stav planéty.

3.4   Podniky, najmä MSP, musia čeliť aj nekompromisnému obmedzeniu ponuky úverov. Menej dostupných prostriedkov pre bežnú prevádzku takmer úplne znemožňuje rozvoj investícií do často nákladných reštrukturalizácií, ktorých návratnosť sa dá očakávať len po niekoľkých rokoch. Sú potrebné cielené podporné politické opatrenia.

3.5   MOP pri prezentácii svojho pohľadu na nedávnu iniciatívu Komisie(Duncan Campbell, riaditeľ oddelenia pre hospodársku analýzu a analýzu pracovných trhov) navrhla túto definíciu:

Ekologické pracovné miesta možno definovať ako pracovné miesta, ktoré zmenšujú škodlivý vplyv na životné prostredie:

3.6   Podľa MOP, ktorá už niekoľko rokov v spolupráci s medzinárodnými organizáciami podnikateľov a odborov vypracúva hĺbkové odvetvové štúdie v oblasti ekologických pracovných miest, ide o tieto sektory, ktorých by sa táto téma mala týkať viac než iných:

3.7   Ekologické povolania, ktoré sú vo väčšine prípadov aktivitami, sa musia vyznačovať vysokou úrovňou odbornej pripravenosti a profesionality.

4.   Hlavní aktéri a nasledovania hodné príklady

4.1   Na jednej z verejných diskusií (EHSV, 23. marca 2010) niekoľko hlavných predstaviteľov združení prispelo do debaty cennými príspevkami.

4.2   Predseda bergamskej pobočky talianskeho živnostenského zväzu Confartigianato prezentoval „Ekologický týždeň energie“: 16 osvetových a diskusných podujatí, 80 rečníkov, stovky účastníkov s cieľom podrobnejšie preskúmať normatívne a technické aspekty úspory energie a environmentálnej udržateľnosti. Vynikajúci príklad úlohy, ktorú môžu a musia zohrávať profesijné združenia pri šírení osvety. Na podujatí boli prezentované nové služby venované energii, ako napr.: „kancelária pre energetické záležitosti“, ktorá poskytuje podnikom odborné poradenstvo, „sprievodca úverom“ s cieľom podporiť investície aj pomocou hypotekárneho konzorcia združenia, technická „odborná príprava“ v spolupráci s fakultou strojárstva univerzity v Bergame.

4.3   Zástupca WWF zodpovedný za európsku politiku v oblasti klímy a energetiky vo svojom príspevku vyzdvihol kladný vplyv ekologického hospodárstva na zamestnanosť, ktorý očakávajú štúdie vykonané touto organizáciou. Ochranárske organizácie sú samozrejme veľmi priaznivo naklonené politike podpory energetiky s nízkym, či dokonca nulovým objemom emisií CO2.

4.4   Predseda poľského odborového zväzu pracovníkov baní a energetiky poukázal na riziká politiky, ktorá by príliš znevýhodňovala tzv. „čierne remeslá“. Je nevyhnutné udržať zamestnanosť pomocou iniciatív zameraných na vytváranie nových pracovných miest, ktoré by dokázali nahradiť zrušené pracovné miesta. Na tento problém treba nazerať z pohľadu rozdielu medzi novo vytvorenými a zrušenými pôvodnými pracovnými miestami. Aj otázke platov treba venovať veľkú pozornosť. Niektoré nové zamestnania sú menej platené a náklady na jeden kW vyrobený z uhlia sú o polovicu nižšie v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi energie. Bez primeraných politických opatrení na podporu zamestnanosti vzniká konkrétne riziko zdvojnásobenia miery nezamestnanosti v krátkom čase. Okrem toho sa musia naplánovať vhodné formy podpory mobility pracovníkov.

4.5   Predseda európskej federácie stavebného priemyslu vyhlásil, že európske podniky sa angažujú a prejavujú veľký záujem o podporu modernizácie a zefektívňovania obytných budov, ako aj verejných a súkromných budov určených na vykonávanie pracovnej činnosti. Požiadavkou tohto odvetvia nie je osobitná finančná pomoc, ale skôr stabilná legislatíva, nemeniaca sa počas viacerých rokov, ktorá by umožnila investičné plánovanie a vypracovanie obchodných plánov. Stavebný priemysel potrebuje primeraný a nepretržitý tok financií, na ktorý sa dá spoľahnúť, a nie jednorazovú krátkodobú finančnú podporu. Vhodná daňová politika by mohla pomôcť pri usmerňovaní domácností na tento druh investícií. Podniky sú pripravené prispieť svojím dielom k nevyhnutnému vyškoleniu svojich zamestnancov.

4.6   Predsedníčka Rady architektov Európy (CAE) upozornila na nevyhnutnosť ďalej rozvíjať odborné vzdelávanie v záujme trvalo udržateľnej architektúry v Európe šírením holistického prístupu k plánovaniu zásahov do územia, z čoho vyplýva potreba prehodnotiť toto povolanie. Podľa CAE by sa mali po dohode so združeniami staviteľov vytýčiť ambiciózne ciele v záujme zlepšenia kvality a energetickej účinnosti budov. Na základe nedávnych zlých skúseností pociťuje CAE isté pochybnosti, pokiaľ ide o výsledky verejno-súkromného partnerstiev (PPP) v rámci verejného obstarávania.

4.7   Predstaviteľ Komisie upozornil na veľký potenciál nových pracovných miest, ktoré sa budú môcť vytvoriť. Podľa niektorých odhadov ide až o viac než milión nových pracovných miest. Úspech 2. kongresu o geotermálnej energii poukazuje na možný vývoj. Napríklad vo Švédsku je nainštalovaných 33 tepelných čerpadiel na 1 000 obyvateľov oproti 0,1 čerpadla v Španielsku. Administratívne prekážky stoja v ceste rozvoju obnoviteľných zdrojov energie. Energetická účinnosť je kľúčovým prvkom celého systému, najmä v budovách. Ekologické zamestnania, ktoré budú podporované v rámci národných akčných plánov, budú trvalé a konkurencieschopné.

4.8   Príspevok zástupcu berlínskej ekonomickej a technickej vysokej školy obsahoval mnohé podnety na zamyslenie a množstvo údajov a poukázal na silný medzinárodný konkurenčný boj na trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov. Najmä USA a Čína sa snažia o získanie prevahy na trhu. Podiel Číny a Taiwanu na vývoze solárnych panelov dosahuje takmer 50 %.

4.9   Zástupca jedného z najvýznamnejších španielskych výrobcov veterných turbín zdôraznil strategický význam tohto sektora, ktorý za svoj rozvoj vďačí inteligentným a odvážnym politickým opatreniam, ktoré podnietili investície a zvýšili pridanú hodnotu hospodárstva. Vyhliadky do budúcnosti sú dobré aj napriek kríze, ak sa bude pokračovať v politických opatreniach na podporu obnoviteľných zdrojov. Vo svojom príspevku odcitoval prezidenta Obamu, ktorý uviedol, že krajina, ktorá sa postaví na čelo hospodárstva založeného na čistej energii, je krajinou, ktorá sa stane lídrom svetového hospodárstva (Prejav o stave únie, ktorý Barack Obama predniesol 27. januára 2010).

4.10   Na záver prítomná vedúca predstaviteľka Európskej konfederácie odborových zväzov opätovne potvrdila pripravenosť EKOZ presadzovať politiku propagácie a podpory ekologických pracovných miest, ktoré musia rešpektovať dôstojnosť zamestnancov, ich práva a mzdové úrovne. Ekologické zamestnanie musí už vo svojej definícii zahŕňať dôstojnú prácu. EKOZ pokladá za nevyhnutné zaviesť do praxe politické opatrenia, ktoré by pomohli pri procese transformácie, podpore odbornej prípravy a predvídaní priemyselných zmien.

5.   Vyhliadky

5.1   V uplynulých rokoch sa uviedlo veľa navzájom veľmi odlišných číselných údajov o možnom prínose pre zamestnanosť vyplývajúcom z ekologických pracovných miest, energetickej účinnosti a iniciatív na boj proti klimatickým zmenám. Podľa odhadov ide o stovky miliónov nových pracovných miest, z ktorých však v skutočnosti vidno len veľmi málo. Vážnym problémom je zhodnotenie čistého prírastku, t. j. po odpočítaní zrušených pracovných miest v tom istom sektore.

5.2   V súčasnosti existuje 4,6 miliónov ekologických pracovných miest, ak sa rátajú ekologické činnosti v užšom zmysle slova. Počet vzrastá na 8,67 miliónov, čo zodpovedá 6 % zamestnaných v EÚ-27, ak sa zohľadňujú aj aktivity súvisiace s prírodnými zdrojmi ako napr. lesné hospodárstvo a ekologický cestovný ruch. Podstatne väčší a významnejší rozmer sa dosiahne uplatnením najširšej definície, podľa ktorej predstavuje celkový počet zamestnaných 36,4 miliónov, t. j. 17 % pracovných síl, ak sa zahrnie aj nepriama zamestnanosť a dodávateľský priemysel [GHK et al. (2007)]. Komisia jasne poukazuje na tieto rozdiely vo svojom nedávnom pracovnom dokumente o zamestnanosti v Európe (Employment in Europe 2009). Rast sa týkal predovšetkým odvetvia obnoviteľných zdrojov energie, ekologického poľnohospodárstva, a zatiaľ len v malej miere, aj aktivity súvisiace s rekonštrukciou budov.

5.3   Hlavné oblasti činnosti Stavebný sektor

5.3.1   Stavebný priemysel so svojimi 16,3 miliónmi zamestnancov (7,6 % celkového počtu zamestnaných) zaujíma prvé miesto v rámci európskych priemyselných aktivít a obratom vo výške 1 305 miliárd EUR (za rok 2008) tvorí 10,4 %.HDP. Dodávateľský priemysel zamestnáva viac než 32 miliónov osôb (Výročná správa FIEC za rok 2009).

5.3.2   Európsky stavebný priemysel sa aktívne angažuje v projektoch a iniciatívach zameraných na dosiahnutie čo najvyššieho štandardu v oblasti energetickej účinnosti a úspor energie: v rámci 7. rámcového programu prostredníctvom projektov Sunrise na integráciu fotovoltaickej technológie do budov, Cygnum na výrobu predizolovaných drevených panelov využitím nízko nákladového recyklovaného materiálu, ktoré umožnia zvýšiť dostupnosť bývania s nízkou spotrebou energie, a Mobi3con, trojrozmerného operačného systému na použitie na stavbe, ktorého cieľom je predísť akýmkoľvek odchýlkam realizovaného diela od technického nákresu, ktorý by mal podľa odhadov FIEC priniesť úspory vo výške 6,2 miliárd EUR.

5.3.3   Napriek vážnym dôsledkom finančnej krízy, ktorá v niektorých krajinách ako Španielsko a Írsko dokonca úplne zmrazila trh, sa zástupcovia tohto sektora domnievajú, že v nasledujúcich rokoch bude potrebné vytvoriť najmenej 800 000 nových pracovných miest pre špecializovaných technikov a inžinierov, ktorí by sa mali zaradiť do programov na zvyšovanie energetickej účinnosti budov. Odhaduje sa, že len vo Francúzsku v období rokov 2007 – 2012 vzrastie počet pracovníkov v oblasti energetickej účinnosti z 169 000 na 320 000 [Štúdia ADEME (Agence de l'environnement et de la maitrise de l'energie), 2008].

5.3.4   Ďalším sektorom, v ktorom sa očakáva prírastok zamestnancov, je sektor poskytovateľov energetických služieb (ESCO – Energy Service Company). Ide o spoločnosti, ktoré poskytujú riešenia zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti, pričom na seba preberajú riziko iniciatívy a zbavujú konečného zákazníka akéhokoľvek organizačného a investičného zaťaženia. Proti rozšíreniu týchto spoločností sa v niektorých krajinách postavili veľkí výrobcovia, ktorí sa obávali prudkého poklesu spotreby (4).

5.3.5   Odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú nevyhnutným predpokladom optimálneho riadenia priemyselných zmien: Európska federácia stavebného priemyslu (FIEC) a Európska federácia zamestnancov stavebného a drevárskeho priemyslu (EFBWW) aktívne spolupracujú na príprave spoločných iniciatív v oblasti odbornej kvalifikácie a projektov cezhraničnej odbornej prípravy.

5.4   Obnoviteľné zdroje energie

5.4.1   V roku 2008 bolo v sektore fotovoltaickej energie zamestnaných 190 000 osôb (130 000 priamo a 60 000 nepriamo). Vďaka podpore trhu EÚ-27 by tento sektor do roku 2030 mal ponúknuť 2,2 miliónov pracovných miest, ale čistý prínos bude len veľmi obmedzený: ak sa predpokladá vývoz vo výške 15 %, čistý prírastok v roku 2030 pre EÚ-27 bude okolo 162 000 pracovných miest (20 000 v roku 2010 a 49 000 v roku 2020) (EPIA – Európska asociácia fotovoltaického priemyslu, 2009).

5.4.2   Sektor fotovoltaického priemyslu si vyžaduje vysoko špecializované pracovné sily, tak vo výskume a rozvoji, ako aj v údržbe. Architekti a inžinieri budú musieť preštudovať začlenenie do mestského prostredia, pre ktoré je charakteristické historické centrum s veľkou krajinárskou a umeleckou hodnotou. V Európe sa celkový inštalovaný výkon zvýšil z 1 981 MW v roku 2005 na 9 405 MW v roku 2008, pričom sa takmer zdvojnásobil medzi rokmi 2007 a 2008 (EPIA – Global Market Outlook for Photovoltaics until 2013, 2009 A.T. Kearney analysis). Sú potrebné špecializované kurzy na vyškolenie najmenej 50 000 nových odborníkov ročne odteraz až do roku 2030. Ešte stále neexistuje dosť magisterských a postgraduálnych štúdií venovaných špecifickej príprave odborníkov na využívanie fotovoltaickej technológie.

5.4.3   Veterná energia s inštalovaným výkonom 64 935 MW ku koncu roka 2008 je už v súčasnosti najdôležitejším obnoviteľným zdrojom elektrickej energie. V roku 2007 dosahoval počet priamo zamestnaných 108 600 osôb, zatiaľ čo započítaním nepriamej zamestnanosti sa dosiahne počet 154 000 pracovných miest. Z toho 59 % je zamestnaných v priemysle na výrobu veterných turbín a ich komponentov. Nemecko, Španielsko a Dánsko sú krajiny s najväčšou koncentráciou zamestnancov (EWEA – Európska asociácia pre veternú energiu, 2009). Podľa odhadov európskej odvetvovej asociácie by mal počet zamestnaných dosiahnuť 330 000 osôb v roku 2020, čo znamená viac než dvojnásobok súčasného počtu pracovných miest.

5.4.4   Zo štúdie vykonanej v Španielsku, krajine s obrovskými investíciami do alternatívnych zdrojov energie, vyplýva, že zamestnanosť by mala stúpnuť z 89 001 pracovných miest v roku 2007 na 228 000 až 270 000 pracovných miest, v závislosti od dvoch rozdielnych scenárov vývoja (ISTAS - Instituto Sindical de Trabajo Ambiente y Salud, 2009).

5.5   Doprava

5.5.1   V automobilovom priemysle a priemysle cestnej dopravy je zamestnaných vyše 2,2 miliónov pracovníkov, ktorých počet stúpne na 9,8 miliónov, ak sa zohľadní aj dodávateľský priemysel(ACEA – Asociácia európskych výrobcov automobilov). K tomu treba pripočítať aj zamestnancov v sektore verejnej a súkromnej dopravy. Celkový počet presahuje 16 miliónov osôb, ak sa zarátajú železnice, lodné spoločnosti, letecký priemysel a súvisiace služby, a cestná nákladná doprava.

5.5.2   Na tento sektor doľahla kríza veľmi prudko, a spôsobila pokles výroby, ktorý sa pohybuje od 7,6 % pre autobusy, 21,6 % pre autá, 48,9 % pre mikrobusy až po 62,6 % pre nákladné autá. Ide o ozajstnú výrobnú katastrofu. Lepšie sa nedarilo ani ostatným sektorom dopravy, ktoré tiež zaznamenali všeobecný pokles objednávok a hospodárskej činnosti.

5.5.3   Dopravný sektor pocíti viac než ostatné odvetvia dôsledky technologických výziev vyplývajúce z balíka opatrení na boj proti klimatickým zmenám a súvisiacich predpisov v oblasti emisií CO2. Začlenenie emisií spôsobených leteckou dopravou do systému obchodovania z emisnými kvótami (ETS) spôsobí ťažkosti spoločnostiam so zastaranými flotilami, ktoré budú musieť platiť veľké pokuty za vyprodukované emisie. Okrem toho, ako už EHSV v minulosti uviedol (5), „uplatnenie ETS v námornej doprave je omnoho zložitejšie ako v leteckej doprave, a to najmä pokiaľ ide o nepravidelnú (trampovú) lodnú dopravu vzhľadom na praktické aspekty svetového námorného obchodu, ktorý nesmierne komplikuje výpočty ETS“.

5.5.4   Očakáva sa mierny (žiaduci) nárast aktivity železníc, tak z hľadiska prepravy osôb ako aj nákladnej dopravy. Do roku 2030 sa očakáva nárast o 1 200 000 nových pracovných miest v osobnej doprave a 270 000 v nákladnej doprave, a zároveň zníženie o 700 000 pracovných miest v cestnej doprave (Syndex Etuc Istas research, 2007).

5.5.5   Trvalo udržateľná mestská mobilita s jasnou politikou v prospech bezmotorových druhov dopravy, ako bicykel a chôdza, zlepší kvalitu života a významne prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov.

6.   Opatrenia na podporu ekologických pracovných miest

6.1   Sú nevyhnutné rozhodné zásahy, či už verejné, súkromné alebo spoločné, aby sa dokázali zvládnuť výzvy, ktorým čelíme: zlúčiť hospodársky rozvoj s výrazným znížením škodlivých emisií a možnosťou väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest.

6.2   V súčasnosti, po zásahoch v prospech finančného systému, ktorý sa nachádzal v hlbokej kríze, a následnej hospodárskej kríze, ktorá spôsobila pokles príjmov z daní vo všetkých členských štátoch, stav verejných financií nenaznačuje možnosti dostatočne veľkého manévrovacieho priestoru.

6.3   EHSV navrhuje vytvoriť „Európsky štátny fond“ zaručený EIB a osobitnými finančnými prostriedkami, ktoré by dal k dispozícii systém európskych centrálnych bánk a ECB, a ktorého poslaním by bolo splnenie cieľov energetickej účinnosti a úspor energie. Na isté zvládnutie finančných požiadaviek, ktoré kladie boj proti klimatickým zmenám, je potrebné zaviesť „európsky Marshallov plán“.

6.4   EIB, ktorá sa už úspešne angažovala pri financovaní činností súvisiacich s rozvojom obnoviteľných zdrojov energie, by mohla prevziať správu tohto fondu a usmerňovať prostriedky pomocou kanálov európskeho bankového systému.

6.5   Racionalizácia zdrojov je prvoradým problémom. Je nevyhnutné sústrediť a koordinovať štrukturálne fondy, prostriedky Európskeho sociálneho fondu a siedmeho rámcového programu. Komisia by prostredníctvom nového GR pre energetiku mohla zabezpečiť túto koordináciu.

6.6   Potrebné sú aj súkromné finančné prostriedky. Iniciatívy v rámci verejno-súkromného partnerstva by mali byť podporované po prevádzkovej i daňovej stránke a začlenené do istého a dlhodobého referenčného rámca.

6.7   Organizácie priemyslu a zamestnancov, ako aj združenia občianskej spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti majú možnosť zohrávať významnú úlohu pri šírení techník, príležitostí, osvety, výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy. Občianska spoločnosť by mala byť vždy zapojená do projektov tohto druhu.

6.8   Kľúčové postavenie má využívanie IKT na optimalizáciu zdrojov. Z nedávnej štúdie Komisie (The implications of ICT for Energy Consumption, e-Business Watch, Study report no 09/2008, http://www.ebusiness-watch.org/studies/special_topics/2007/documents/Study_09-2008_Energy.pdf) vyplýva potreba využiť celý potenciál, ktorý skrývajú IKT (6). To by mohlo veľmi kladne vplývať na tvorbu nových ekologických pracovných miest.

6.9   Na dosiahnutie energetickej účinnosti budov EHSV vo svojom stanovisku (7) navrhol niekoľko politických krokov, ktoré by sa mali podniknúť s cieľom uľahčiť kontroly energetických štandardov budov a ktoré by sprevádzalo zvýhodnenie koncových užívateľov pri nákupe a montáži vhodných zariadení a spotrebičov, ako aj pri rekonštrukčných zásahoch na zlepšenie tepelnej izolácie.

6.10   Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, mali by sa zaviesť podporné opatrenia na podporu výskumu a rozvoja a programy na vytvorenie stabilného a sebestačného trhu, pričom treba podporovať podniky a koncových užívateľov formou daňových úľav a finančného stimulovania výroby a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto programy by mali byť dlhodobé, podľa vzoru Nemecka, ktoré plánuje postupné znižovanie verejných príspevkov, a vytvára hospodárskym subjektom a verejnosti podmienky na to, aby dokázali naplánovať svoje investície.

6.11   Osobitnú kapitolu treba venovať vzdelávaniu a odbornej príprave (8). Vzdelávanie je potrebné na šírenie poznatkov a zvyšovanie informovanosti budúcich generácií, zatiaľ čo odborná príprava je nevyhnutným predpokladom ďalšieho pokroku v nových technológiách zameraných na rozvoj energetickej účinnosti a na boj proti klimatickým zmenám.

(1)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 22 – 35.

(2)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 54 – 59, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 39 – 42.

(3)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 20.

(4)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 54 – 59, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 39 – 42.

(5)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 20.

(6)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 87 – 91.

(7)  Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 62 – 71.

(8)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 15 – 19.