Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Príprava európskej politiky sanácie odvetvia rotačného ofsetu a hĺbkotlače v Európe“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. júla 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Príprava európskej politiky sanácie odvetvia rotačného ofsetu a hĺbkotlače v Európe“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 1. júla 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 464. plenárnom zasadnutí 14. a 15. júla 2010 (schôdza zo 14. júla 2010) prijal 145 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 Polygrafický priemysel v Európe musí reagovať na obrovské výzvy, nakoľko sa rozmáha internet ako zdroj informácií a reklamný prostriedok, klesá počet čitateľov novín a časopisov a rastie obrovská konkurencia, ktorá má vplyv na niektoré produkty tohto odvetvia.

1.2 Odvetvie rotačného ofsetu a hĺbkotlače sa nachádza v ešte zložitejšej situácii kvôli výraznej nadmernej výrobnej kapacite, ktorú niektorí analytici odhadujú na 25 – 30 %. Správa IFO Kojunkturtest venovaná nemeckému polygrafickému priemyslu uvádza, že investície do tohto priemyslu kopírovali vývoj trhu a od roku 2008 klesajú. Roky 2006 a 2007 boli pre polygrafický priemysel pomerne priaznivé (1). Od roku 2008 boli však investície oveľa nižšie a zamerali sa najmä na racionalizáciu a zlepšenie výrobných tokov.

1.3 Polygrafický trh trápi nadmerná kapacita, s ktorou sa spájajú ďalšie významné faktory konkurencieschopnosti, ako sú príťažlivosť nových médií, nízkonákladový dovoz z výrobných krajín a pokles dopytu. Táto nepriaznivá ekonomická situácia vyvolala pokles cien a negatívne ovplyvnila životnú úroveň zamestnancov odvetvia.

1.4 Súčasná hospodárska kríza navyše skomplikovala prístup k úverom. Tento negatívny vývoj podobne ako v mnohých iných odvetviach zvýšil potrebu znižovať výrobné náklady. Táto situácia ovplyvnila nedávne rokovania o mzdách. V týchto zložitých okolnostiach sa vynárajú obavy, že polygrafické podniky, najmä tie, ktoré pôsobia v najzraniteľnejších segmentoch trhu, budú musieť pristúpiť k reštrukturalizácii a hromadnému prepúšťaniu.

1.5 Európska komisia uverejnila v roku 2007 výsledky štúdie, ktorá analyzuje faktory konkurencieschopnosti tohto odvetvia. Zistenia viedli k návrhom akčného plánu pre polygrafický priemysel. EHSV podporuje všetky tieto návrhy, ktoré podniky začínajú uplatňovať a ktoré sú potrebné. Vyjadruje potešenie nad doterajšími výsledkami, ale domnieva sa, že ťažkosti odvetvia, ktoré ešte prehĺbila kríza a recesia vo všetkých členských štátoch EÚ, si vyžadujú nové iniciatívy s cieľom reagovať na krátkodobé a dlhodobé výzvy.

1.6 EHSV bol informovaný o existencii nového spoločného jednoročného projektu medzi odbormi a zamestnávateľmi v polygrafickom priemysle, ktorého cieľom je určiť medzi sociálnymi partnermi hlavné usmernenia pre sociálne zodpovednú reštrukturalizáciu podnikov. Projekt, ktorý bol spustený v roku 2009, umožňuje zamestnávateľom a odborom spoločne analyzovať problémy odvetvia a začať s reflexiou o tom, ako ich vyriešiť spoločne. Diskusie by sa mali zamerať na prípravu akčného plánu na zníženie nadmernej kapacity odvetvia.

1.7 Takýto plán by sa mohol vypracovať v rámci dlhodobej priemyselnej politiky a zahŕňal by reflexiu o nových modeloch fungovania polygrafického priemyslu. Toto úsilie by mala sledovať skupina na vysokej úrovni vytvorená pod záštitou Európskej komisie a zložená zo zástupcov priemyslu, odborárov, zamestnancov a expertov. Skupina by mala za úlohu identifikovať budúce zmeny a nástroje, ktoré ich umožnia zvládnuť vďaka transparentnému systému zberu informácií.

1.8 V súčasnosti existuje formálny sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odbormi len na podnikovej a národnej úrovni. EHSV žiada Komisiu, aby zriadila výbor pre európsky sociálny dialóg pre celé odvetvie.

1.9 Predmetom formálneho a štruktúrovaného európskeho sociálneho dialógu by mohli byť tieto body:

1.10 EHSV žiada Komisiu, aby zriadila monitorovacie stredisko alebo sektorovú radu povolaní a kvalifikácií na európskej úrovni. Monitorovacie stredisko alebo sektorová rada by sa venovali sledovaniu súčasných a budúcich potrieb odvetvia a pomáhali by zosúlaďovať ponuku vzdelávania s dopytom. Monitorovacie stredisko by podporovalo trvalé odborné vzdelávanie, ako aj mobilitu a rekvalifikáciu pracovníkov.

1.11 V bezprostrednom období EHSV navrhuje, aby príslušné európske združenia usporiadali konferenciu všetkých zúčastnených strán, na ktorej by sa zúčastnila aj Európska komisia, ktorá by v tejto súvislosti poskytla finančnú a logistickú podporu, aby sa zhodnotil súčasný stav, určili by sa krátkodobé perspektívy činnosti a rozhodlo sa o financovaní nezávislej štúdie o strednodobej a dlhodobej budúcnosti polygrafického priemyslu. Sociálni partneri by mohli mať za úlohu navrhnúť krízové opatrenia na zabezpečenie udržateľného fungovania trhu a identifikovať možné scenáre vývoja tejto profesie.

1.12 Mohla by sa preskúmať činnosť sprostredkovateľov, aby sa určil vplyv ich činnosti na určovanie cien a zároveň by podniky mohli preskúmať dohody o špecializácii s cieľom prispieť k lepšiemu využitiu výrobnej produkcie prostredníctvom úspor a zlepšenia výrobných technológií.

1.13 EHSV vyzýva európske a národné orgány, aby podporovali prístup polygrafického priemyslu k verejným financiám, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, EFRR a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, v rámci rozvoja aktivít spojených so vzdelávaním, rekvalifikáciou, ako aj mobilitu pracovníkov polygrafického priemyslu. Vyzýva podniky, aby preskúmali možnosti príspevku z EIB pri financovaní získavania nových technológií spojených s rozvojom nových aktivít.

2.1 Vývoj európskeho polygrafického priemyslu úzko súvisí so situáciou jeho dodávateľov papiera, farieb, tlačiarní a zákazníkov, ktorí sa boria s vlastnými problémami a snažia sa ich prekonať, najmä prostredníctvom procesu koncentrácie.

2.2 Tieto problémy vyplývajú zo štrukturálnych zmien posilnených krízou, ktoré prebiehajú v médiách s rozvojom internetu, ktorý postupne mení prvky trhu. Silný vplyv internetu cítiť v celom hodnotovom reťazci, keďže sa znižujú rozpočty na reklamu, čiže grafické médiá nenávratne prichádzajú o významné príjmy, čo má negatívne vplyv na pluralizmus informácií.

2.3 Nové možnosti v oblasti dopravy a komunikácie vytvárajú konkurenciu tlačiarní z Indie a Číny pre podniky, ktoré sa venujú niektorým oblastiam, kde nie je časový tlak pri uvádzaní na trh (najmä rozličné kategórie kníh). Zdá sa tiež, že sprostredkovatelia v snahe získať najnižšiu cenu majú stále silnejšiu tendenciu zadávať objednávky ázijským tlačiarňam a podporujú tak deflačnú tendenciu, ktorá negatívne ovplyvňuje investovanie. Spoločne s čoraz častejším uverejňovaním katalógov online namiesto tradičnej papierovej formy ovplyvňuje tento vývoj nepriaznivo európske odvetvie hĺbkotlače a rotačného ofsetu.

2.4 Podľa posledných údajov Eurostatu zahŕňa európsky polygrafický priemysel 132 571 podnikov a zamestnáva viac ako 853 672 pracovníkov (2), pričom sedem krajín (Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Španielsko) zamestnáva 80 % celkového počtu pracovníkov v EÚ 25. Viac ako 95 % európskych polygrafických podnikov zamestnáva menej ako 50 osôb, teda celkovo 60 % všetkých zamestnancov v odvetví, zatiaľ čo menej ako 1 % podnikov zamestnáva viac ako 250 pracovníkov, čo prestavuje približne 13 % všetkých zamestnancov. Na vytvorenie ucelenejšieho a presnejšieho obrazu o situácii v odvetví by však boli potrebné podrobnejšie číselné údaje, ktoré v súčasnosti nie sú k dispozícii.

2.5 Toto stanovisko, ktoré sa venuje hlavne rotačnému ofsetu a hĺbkotlači z dôvodu výrazného počtu „tlačovín“ alebo publikácií, nezahŕňa celú problematiku tlače novín a obalov, ktoré sú kvôli typu produktov považované za osobitné trhy. Veľa denníkov má vlastné tlačiarne, a preto majú len okrajový vplyv na trh. Odvetvie rotačného ofsetu a hĺbkotlače zahŕňa polygrafické podniky, ktoré produkujú veľké množstvo produktov. Rotačný ofset a hĺbkotlač sú odlišné tlačiarenské postupy, ktoré si vyžadujú odlišné stroje. Ofset sa používa vo veľkých podnikoch – rotačný ofset, ako aj v malých podnikoch – hárkový ofset. Európsky rotačný ofset a hĺbkotlač spolu predstavujú 56 % celého klasického tlačiarenského trhu v Európe (3). Tieto veľké podniky tlačia knihy, telefónne zoznamy, katalógy a časopisy zvyčajne vo veľkom množstve, ktoré sa pohybuje od 10 000 do 300 000 kusov.

2.6 Polovica výroby sa týka časopisov, ďalšia polovica predovšetkým katalógov, reklamných materiálov a kníh. Na celkovú produkciu je potrebných 5 miliónov ton papiera. Pri tlači väčšiny časopisov v Európe sa využíva hĺbkotlač, rovnako ako pri rôznych typoch obalov. Celková ročná kapacita európskeho odvetvia hĺbkotlače je viac ako 5 miliónov ton, pričom 80 % tejto kapacity je rozložených len v 5 krajinách. Celkový počet rotačiek v Európe je 222.

2.7 V Európe je odvetvie rotačného ofsetu a hĺbkotlače charakterizované existenciou veľkých podnikov, či už pri rotačnom ofsete (približne 30 podnikov v Európe), ako aj pri hĺbkotlači (približne 25 podnikov v Európe). Navzájom si konkurujú, v snahe zvýšiť svoj podiel na trhu pri celkovom klesajúcom dopyte. V posledných rokoch sa hĺbkotlač vyrovnáva s narastajúcou konkurenciou rotačného ofsetu. Podniky sú pod čoraz silnejším tlakom a sociálni partneri musia rokovať o rekvalifikácii pracovníkov, pričom sa v maximálnej miere snažia zachovať zamestnanosť, pracovné podmienky a mzdy.

3.1 Problémy, s ktorými sa musí vyrovnať celý európsky polygrafický priemysel, sú ešte vypuklejšie v odvetví rotačného ofsetu a hĺbkotlače, ktoré zasiahli štrukturálne a zároveň konjunkturálneho výzvy: celkový vývoj mediálneho priemyslu s rastúcim vplyvom internetu, ktorý obmedzuje trh tlačených médií v oblasti informácií, nadmerná kapacita a investovanie a koncentrácia.

3.2.1 Objem výroby by mal v najbližších rokoch naďalej klesať kvôli rozvoju publikovania na internete, internetovej reklame a zmene správania čitateľov, ktorú tento vývoj vyvolal.

V posledných piatich rokoch sa potvrdila tendencia poklesu výroby telefónnych zoznamov a katalógov. Táto výroba je však pre európske odvetvie rotačného ofsetu a hĺbkotlače kľúčová. Ak bude táto tendencia pokračovať, dôjde k novým reštrukturalizáciám, fúziám a zatváraniu podnikov, ktoré budú sprevádzané ďalším rušením pracovných miest.

3.2.2 V posledných desiatich rokoch zaznamenala európska výroba časopisov „celkový pokles charakterizovaný nižším predajom a znižovaním cien“ (4). Navyše, podľa Intergrafu štyri zo šiestich hlavných krajín produkujúcich časopisy zaznamenali v období medzi rokmi 2001 a 2004 pokles, s výnimkou Španielska a Talianska, kde sa zaznamenal mierny nárast. Najnovšie údaje ukazujú, že talianske a španielske trhy v súčasnosti zaznamenávajú pokles. V roku 2009 investície do reklamy v periodikách v Taliansku poklesli o 28,7 % (Nielsen), zatiaľ čo produkcia časopisov sa znížila o 10,5 % (Istat). Ide o vývoj, ktorý pretrváva doposiaľ a bude pokračovať, pokiaľ bude v odvetví existovať nadmerná kapacita. Nakoľko sa podniky zameriavajú na špecializovanejšiu verejnosť, aby dosiahli lepšiu predajnosť, objednávajú nižší počet výtlačkov, čo má negatívny vplyv na odvetvie rotačnej tlače a hĺbkotlače, keďže náklady je možné ušetriť len pri veľmi veľkom počte výtlačkov.

3.2.3 Vydavatelia denníkov znížili počet titulov z dôvodu poklesu čitateľov. Vo Veľkej Británii bolo tak v roku 2008 zrušených 53 titulov, najmä bezplatných týždenníkov. Niektoré vydavateľské skupiny ponúkajú predplatné, ktoré zahŕňa papierovú aj internetovú verziu, v snahe o doplňovanie týchto dvoch foriem šírenia informácií a reklamy. Hoci je v tejto fáze predčasné vynášať jasné závery, tento krok by mohol spomaliť úpadok odvetvia a azda podporiť rekvalifikáciu niektorých pracovníkov.

3.2.4 Papier predstavuje viac ako polovicu nákladov na tlač v Európe a keďže ho podniky nakupujú individuálne, len ťažko môžu bojovať proti skupinovým nákupom, ktoré využívajú podniky v juhovýchodnej Ázii. Spoločnosť „Stationers' and Newspaper Makers' Company“ vo svojej nedávnej správe odhaduje, že do roku 2020 poklesne dopyt po novinovom papieri o polovicu (56 %). Rovnaká správa uvádza, že dopyt po časopisoch by mal poklesnúť približne o tretinu z dôvodu nárastu publikovania na internete a súvisiacich vplyvov na reklamu, nehovoriac o vplyve internetových médií na časopisy o obchode a podnikaní (5).

3.2.5 V minulosti mali veľké vydavateľstvá vlastné tlačiarne, kde tlačili svoje publikácie. Počas posledných desiatich rokov veľa z nich predalo svoje aktíva, aby sa mohli zamerať na kľúčové činnosti. Dnes sú vydavateľstvá, ktoré majú vlastné tlačiarne, raritou. Navyše niekedy zadávajú tlačiarenské práce prostredníctvom sprostredkovateľov, a to tlačiarňam s najnižšou cenou. Táto tendencia sa prejavuje ďalším tlakom na polygrafické podniky, čo znásobuje ťažkosti už beztak oslabeného odvetvia. Nadmerné kapacity umožňujú veľkým a dôležitým vydavateľstvám presadzovať znižovanie nákladov, čím následne znižujú marže polygrafických podnikov, čo zasa negatívne ovplyvňuje mzdy pracovníkov.

3.2.6 Vydavatelia katalógov a periodík vyvíjajú podobný tlak na ceny pri výrobe svojich produktov. Vzhľadom na silnú konkurenciu pri každej zmluve sa väčšina tlačiarní snaží znižovať náklady predovšetkým znižovaním mzdových nákladov, čo vedie k horším pracovným podmienkam.

3.2.7 Finančná kríza má negatívny vplyv na prístup k úverom pre tlačiarne, ktoré sú v bankách znevýhodnené kvôli nepriaznivému imidžu. Kríza navyše prináša so sebou aj nižšie rozpočty na reklamu, čo negatívne ovplyvňuje objem ich činnosti.

3.2.8 Hoci by to bolo žiaduce, diverzifikácia činností tlačiarní sa zdá byť zložitá. Väčšina z nich si v súčasnej situácii nemôže dovoliť investovať, najmä do činností pred tlačením („prepress“) z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov a priestorov.

3.2.9 Naopak sa zdá, že malé a stredné podniky sa dokážu lepšie prispôsobiť štrukturálnym zmenám a konjunkturálnym ťažkostiam vďaka väčšej flexibilite operačných postupov, pričom ľahšie zohľadňujú potreby diverzifikovanejšej klientely. V budúcnosti by tieto podniky mohli prispieť k profesionálnej reintegrácii pracovníkov veľkých podnikov, ktorí prídu o zamestnanie a ktorých počet je ťažké odhadnúť.

3.3.1 Nárast nadmernej kapacity (6) na európskom trhu rotačného ofsetu a hĺbkotlače, ktorý vyplýva z poklesu dopytu na európskom trhu a z nadmerného investovania, negatívne vplýva na nízke marže podnikov. Tam, kde sa prejavil už skôr, jestvuje riziko, že budú prijaté drastickejšie opatrenia na znižovanie nákladov v zúfalej snahe udržať marže alebo prežiť. Je mnoho podnikov, ktoré sú v snahe obmedziť straty nútené prijať predajné ceny nižšie ako ich celkové náklady.

3.3.2 Podľa štúdie UNI Europa Graphical poklesla polygrafická produkcia v roku 2008 na úroveň roku 2004 (7). Napriek tejto nepriaznivej tendencii nakúpili v období rokov 2005 – 2008 európske podniky venujúce sa hĺbkotlači 28 nových strojov. Tieto investície samozrejme sčasti reagovali na určité stratégie spojené napríklad s potrebou obnovy materiálu, potrebou reagovať na nové požiadavky trhu, ako aj s potrebou disponovať dodatočnými kapacitami pri prípadnom nárazovom náraste produkcie. Tieto stroje tlačia efektívnejšie, čím zvyšujú nadmernú kapacitu odvetvia, ktorá podľa odhadov zodpovedala pred krízou úrovni 15 až 20 % (8). Dnes predstavuje nadmerná kapacita 25 až 30 %.

3.3.3 Podľa nemeckého odborového združenia Ver.di posilnilo rozšírenie polygrafických kapacít v Európe ničivé konkurenčné tlaky. V jeho analýze sa okrem toho uvádza, že tieto investície len zintenzívnili tlak na znižovanie nákladov a vytlačenie konkurentov z trhu, čo sa už premietlo do masívneho prepúšťania.

3.3.4 Nadmerná kapacita a nadmerné investovanie už zapríčinili niekoľko bankrotov. Jeden z podnikov, Quebecor World, bol jedným z hlavných polygrafických podnikov v Európe a zamestnával približne 20 000 ľudí vo svete. V roku 2008 ohlásil Quebecor Worlds úpadok z dôvodu príliš silnej konkurencie a narastajúceho využitia digitálnej tlače. V roku 2009 splatil podnik dlhy a premenoval sa na World Color, pričom svoje európske aktivity postúpil investičnému fondu HHBV. Okrem týchto bankrotov viaceré podniky riešia problémy fúziami, ktoré viedli k reštrukturalizáciám v odvetví, a tie zapríčinili rušenie pracovných miest.

3.3.5 Podobne ako v iných odvetviach, hospodárska kríza vážne ovplyvnila rokovania o mzdách v roku 2009. Hoci sa pracovné miesta udržali, silné tlaky na pracovníkov v snahe znížiť náklady na pracovnú silu majú negatívny vplyv na pracovné podmienky a odmeňovanie. Kolektívne rokovania v roku 2009 viedli k priemernému 0,9-percentnému zníženiu kúpnej sily pracovníkov polygrafického priemyslu (9). Rozšírenie trhu prispelo k intenzívnejšiemu roztočeniu negatívnej špirály zahŕňajúcej ceny, náklady na pracovnú silu a k vyostreniu konkurenčného prostredia.

3.4.1 V posledných rokoch poklesol počet podnikov vyrábajúcich papier, tlačiarenské farby a tlačiarenské stroje, čo viedlo k silnejšej koncentrácii a umožnilo dodávateľom ľahšie si diktovať podmienky.

3.4.2 Nedávna štúdia o európskom polygrafickom priemysle poukázala na to, že nadmerné kapacity a investovanie, nízky dopyt, nižšie ceny produktov, klesajúce obraty a narastajúca konkurencia na trhu viedli k fúziám, akvizíciám a ďalším bankrotom (10).

3.4.3 Fúzie a akvizície vedú k ďalšiemu rozširovaniu podnikov, ktoré sú ešte väčšmi rozhodnuté zlikvidovať konkurentov. V roku 2005 tak vznikol Prinovis – najväčší podnik hĺbkotlače v rámci európskeho polygrafického priemyslu, ktorý fúziou polygrafických aktivít vytvorili mediálne skupiny Bertelsmann, Gruner + Jahr a Springer. Okrem toho sa skupina Schlott AG stala druhou najvplyvnejšou v odvetví hĺbkotlače v Európe vďaka akvizíciám podnikov (REUS v Plzni, Česká republika), ako aj kapacít v oblasti viazania a tlače (Biegelaar, NL) v rokoch 2006 a 2007. Začiatkom roka 2008 prevzala holandská investičná skupina európske polygrafické aktivity firmy Quebecor. Britská skupina Polestar hľadá partnerov, aby posilnila svoje postavenie na trhu

4.1 Všetky tieto ťažkosti stavajú odvetvie rotačného ofsetu a hĺbkotlače do zložitej situácie, ktorá spôsobí dlhodobé škody, ak zodpovední činitelia spoločne so zainteresovanými stranami nebudú rýchlo a spoločne konať. Všetci sociálni partneri dospeli k záveru, že ak sa má toto odvetvie dlhodobo rozvíjať, potrebuje reorganizáciu a reštrukturalizáciu. Je pravdepodobné, že v najbližších desiatich rokoch sa objavia ďalšie racionalizačné opatrenia s mnohými prepúšťaniami. Sociálni partneri sa preto domnievajú, že iniciatívy treba vykonávať teraz, aby zabezpečili, že krízu, ktorá zasiahla odvetvie, sa podarí zvládnuť čo najlepšie v záujme zamestnávateľov a pracovníkov. Kríza je tak vážna, že v súčasnosti odbory skúmajú jej dôsledky a usilujú sa vypracovať konštruktívne stratégie na zachovanie zamestnanosti, pripravovať rekvalifikačné kurzy, zabrániť zhoršeniu pracovných podmienok a zachovať úroveň miezd.

4.2 Európska komisia navrhla v roku 2007 po dohode s profesionálnymi združeniami šesťbodový akčný plán pre polygrafický priemysel:

EHSV plne podporuje tento návrh, ktorý je vo veľkej miere aktuálny a vyjadruje potešenie nad dosiahnutými výsledkami. Vzhľadom na ťažkosti v odvetví, ktoré ešte posilnila kríza a recesia vo všetkých členských štátoch EÚ sa domnieva, že by sa mali prijať určité urgentné opatrenia, ktoré by riešili krátkodobé výzvy.

4.3 Finančná kríza navyše posilnila nevyhnutnosť plánovanej a koordinovanej reakcie sociálnych partnerov. Viac než kedykoľvek predtým je potrebné definovať skutočnú európsku priemyselnú politiku, ktorá by vychádzala z návrhu Komisie. Nie je žiaduce, aby sa posilňoval proces koncentrácie viac, ako je potrebné, hoci je nevyhnutné začať s konsolidáciou a zmenami, vrátane skrátenia pracovného času tak, aby sa zachoval čo najväčší počet pracovných miest. Je tiež potrebné pripraviť efektívne možnosti rekvalifikácie a internej a externej mobility. V súlade s nariadením ES č. 2658/2000, ktoré v súčasnosti prechádza revíziou, by sa mali uzatvárať špecializované dohody medzi podnikmi, ktoré netvoria viac ako 20 % trhu, aby sa zlepšili výrobné technológie a dosiahli úspory podporujúce ich životnosť.

4.4 Mohla by sa preskúmať činnosť sprostredkovateľov a ich vplyv na určovanie cien. Zásada voľnej a nenarušenej hospodárskej súťaže by sa mala uplatňovať pri súčasnom dodržiavaní pracovných noriem a spravodlivého odmeňovania, pričom by sa mali zároveň dodržiavať dohovory a kolektívne zmluvy všade tam, kde v EÚ existujú.

4.5 Nadmerné kapacity odvetvia musia byť koordinovane znižované. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávania musia prebiehať na všetkých úrovniach v každej krajine, aby sa reštrukturalizácia riadila na základe sociálne prijateľných usmernení. Okrem toho zahájenie formálneho a štruktúrovaného dialógu na európskej úrovni poukazuje na akútnu potrebu nájsť riešenia zodpovedajúce problémom, pred ktorými stojí táto profesia. EHSV pripomína, že sektorový sociálny dialóg sa môže premietnuť do prijatia stanoviska, spoločných vyhlásení, usmernení, kódexov pravidiel, chárt a dohôd.

4.6 Finančná a logistická pomoc Európskej komisie je nevyhnutná pre budúce zachovanie fungujúceho a prosperujúceho odvetvia rotačného ofsetu a hĺbkotlače v Európe. EHSV vyzýva podniky, aby požiadali o dostupnú európsku pomoc prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, EFRR, Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Európskeho fondu pre výskum a inováciu. Bolo by tiež žiaduce zhodnotiť možnosti príspevku Európskej investičnej banky pri financovaní prispôsobovania sa podnikov na činnosti vyžadujúce nové technológie. Žiaduce využívanie rozličných systémov pomoci musí mať jediný cieľ – uľahčiť premeny, a nie nepriamo financovať relokácie.

4.8 Na zabezpečenie efektívneho sledovania vývoja tejto profesie by mala Komisia používať spoľahlivý systém získavania informácií a údajov, ku ktorému by mali prístup aj zainteresované strany.

V Bruseli 14. júla 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ifo, Investitionstest, München, Frühjahrsgutachten 2008 (Prieskum investícií, Mníchov, jar 2008).

(2) La compétitivité des industries graphiques européennes (Konkurencieschopnosť európskeho polygrafického priemyslu), Európska komisia (2007).

(3) La compétitivité des industries graphiques européennes (Konkurencieschopnosť európskeho polygrafického priemyslu), Európska komisia (2007).

(4) La compétitivité des industries graphiques européennes (Konkurencieschopnosť európskeho polygrafického priemyslu), Európska komisia (2007).

(5) The Future of Paper and Print in Europe (Budúcnosť papiera a printových médií v Európe), Stationers' and Newspaper Makers’ Company (2009).

(6) Gennard, J. The Impact of the financial crisis on the European graphical industry (Vplyv finančnej krízy na európsky polygrafický priemysel) (2009).

(7) Európska konferencia o rotačnej tlači a ofsetovej tlači, 16. – 20. marca 2009, Verona (Taliansko).

(10) J. Gennard, Annual Collective Bargaining Survey (Prieskum o ročnom kolektívnom vyjednávaní), UNI Europa (2008).