Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Lisabonská agenda a vnútorný trh“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 347/02)

Spravodajca: Edwin CALLEJA

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Lisabonská agenda a vnútorný trh“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 1. februára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 460. plenárnom zasadnutí 17. a 18. februára 2010 (schôdza zo 17. februára 2010) prijal 184 hlasmi za, pričom 16 členovia hlasovali proti a 34 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Cieľom Lisabonskej stratégie je vytvoriť z Európy do roku 2010 najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie sa rozvíjajúce hospodárstvo na svete založené na vedomostiach, ktoré bude schopné udržať trvalý hospodársky rast a bude sa vyznačovať vyšším počtom a vyššou kvalitou pracovných miest, ako aj väčšou sociálnou súdržnosťou a rešpektom k životnému prostrediu. Po revízii tejto stratégie v roku 2005 vlády jednotlivých krajín prevzali zodpovednosť za realizáciu svojich vlastných národných reformných programov a každoročne vyhodnocujú pokrok dosiahnutý pri plnení vytýčených cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Hoci tieto ciele nebudú splnené do stanoveného termínu, ktorým je rok 2010, lepšie riadenie na európskej úrovni by malo pomôcť uskutočniť požadované krátkodobé opatrenia. Na ďalšiu revíziu Lisabonskej stratégie sa však už čaká pridlho. Na svojom jarnom zasadnutí by však Rada mala prijať rozhodnutia v tomto smere. Dokument Komisie na tému „Konzultácia o budúcej stratégii EÚ do roku 2020“ (1) tvorí dobrý základ na prijatie rozhodnutia.

1.1.1   EHSV preto naliehavo žiada Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby prijali dôležité a rozhodné kroky, ktoré sú nevyhnutné na dokončenie vnútorného trhu, pričom by sa zachovali a ďalej rozvíjali aj hospodárske, sociálne a ekologické normy. EHSV zdôrazňuje spojitosť medzi Lisabonskou stratégiou a jednotným trhom napriek rozdielu v modeloch ich riadenia. Dynamický jednotný trh je predpokladom i oporou úspešnej stratégie „EÚ 2020“.

1.2   EHSV odporúča, aby členské štáty zmenili svoju stratégiu a postoj k pravidlám jednotného trhu, pričom by privítal tieto zlepšenia:

1.3   Stratégia„EÚ 2020“závisí od účinného fungovania jednotného trhu. EÚ by pri ďalšej revízii lisabonského procesu mala urobiť odvážny krok a stať sa celosvetovým lídrom v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Mala by pritom využiť rôzne výhody v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré ponúkajú jednotlivé regióny EÚ v rámci výkonného a náležite fungujúceho jednotného trhu.

1.4   Stratégia „EÚ 2020“ musí riešiť naliehavejšie otázky:

1.5   Stratégia ďalšieho rozširovania EÚ. K ďalšiemu rozšíreniu EÚ by malo dôjsť až vtedy, keď nové vstupujúce krajiny dosiahnu potrebnú aproximáciu právnych predpisov s acquis Spoločenstva a splnia všetky požiadavky dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a udržateľného hospodárstva.

1.6   Prekonanie finančnej krízy

1.7   Zlepšiť postavenie Európy na svetovom trhu

1.7.1   Európa musí mať lepšie postavenie na medzinárodnej úrovni. Dá sa to dosiahnuť vyriešením vnútorných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov a posilnením európskej integrácie a medzinárodnej spolupráce.

1.7.2   Je nevyhnutné nabádať priemysel EÚ, aby viac rozvíjal odvetvia náročné na technológie, ktorým je vlastný strategický prístup šetrný ku klíme. EÚ tak získa vedúce postavenie v hospodárskej súťaži, zlepší svoj zahraničný obchod a vytvorí „ekologické“ pracovné miesta, pričom sa bude usilovať o dlhodobú hospodársku udržateľnosť a zabezpečí ju.

1.7.3   Na dosiahnutie rovnováhy, v ktorej sociálny a environmentálny pokrok pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť, je potrebné novátorské myslenie.

1.7.4   Ďalšie odstraňovanie hospodárskych a právnych prekážok by malo v podstatnej miere pomôcť zintenzívniť integráciu vnútorného trhu a zvýšiť celkový účinok posilnenia konkurencieschopnosti Európy (5). Väčšia miera zapojenia sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti do postlisabonského procesu prispeje k dosiahnutiu rýchlejšieho pokroku.

1.7.5   Celosvetový rozmer si vyžaduje viac spoločného úsilia. Každý členský štát by sa mal usilovať splniť svoj vlastný program a zároveň pracovať spolu s ostatnými na dosahovaní stanovených spoločných cieľov. Medzi tieto ciele by mali patriť:

2.   Úvod

2.1   Lisabonské ciele

2.1.1   Európska rada odštartovala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2000 lisabonský program, a tým stanovila pre EÚ strategický cieľ stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom na svete založeným na vedomostiach, ktoré bude schopné udržať trvalý hospodársky rast a bude sa vyznačovať väčším počtom a vyššou kvalitou pracovných miest, ako aj väčšou sociálnou súdržnosťou a rešpektom k životnému prostrediu. Európa bola nútená prispôsobiť niektoré existujúce politiky, ako aj inštitucionálne dohody a finančné nástroje svojim strategickým prioritám. EHSV vyzdvihol význam Lisabonskej stratégie a vyjadril názor, že táto stratégia je veľmi prospešná pre zachovanie hybnej sily reforiem, ktoré posilnia jednotný trh a prispejú k jeho ďalšiemu rozvoju a konsolidácii (6). Reformy týkajúce sa tovaru, služieb, pracovnej sily a kapitálových trhov by mali pomôcť vytvoriť plne funkčný a účinný jednotný trh a viac zapojiť členské štáty do hospodárstva po roku 2010, ktoré bude konkurencieschopnejšie, bude mať bližšie k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie a zároveň zabezpečí rovnováhu medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym pilierom trvalo udržateľného rozvoja.

2.2   Druhá fáza Lisabonskej stratégie

2.2.1   Táto fáza sa začala priebežnou revíziou v roku 2005, pri ktorej každý členský štát niesol zodpovednosť za realizáciu stratégie na národnej úrovni. Mali sa vyjasniť priority a boli vytvorené nové politické a finančné nástroje. Boli tiež prijaté nové integrované usmernenia pre hospodársku politiku a politiku zamestnanosti, ktoré sa mali pretaviť do národných reformných programov.

2.3   Lisabonský program po roku 2010

2.3.1   V marci 2008 Európska rada vytýčila úlohy, ktorými sa mali začať úvahy o Lisabonskej stratégii po roku 2010:

2.4   Európa pod tlakom finančnej krízy

2.4.1   Finančná kríza, ktorá sa začala v USA a v súčasnosti už plnou silou zasiahla aj Európsku úniu, sa šíri po celom svete ako epidémia, postihla celosvetové hospodárstvo, škodí investíciám, oberá podniky o tak veľmi potrebné úvery a prispieva k poklesu objemu svetového obchodu, aký nebol zaznamenaný od druhej svetovej vojny. Sociálne dôsledky krízy v celej Európskej únii v podobe straty pracovných miest a zníženia kúpnej sily pracovníkov nadobúdajú alarmujúce rozmery a nezdá sa, že by sa v dohľadnej dobe mala situácia zlepšiť. Európska centrálna banka prijímala doposiaľ opatrenia na ochranu eura pred infláciou a defláciou. Členské štáty by mali podporiť prístup Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý zohľadňuje hospodársky rozmer a rozmer zamestnanosti rovnako ako stabilitu cien a udeľuje jej právomoci, ktoré by jej umožňovali priebežne sledovať hospodárstvo eurozóny a predkladať odporúčania Rade ECOFIN. V tomto zmysle by členské štáty mali preskúmať skutočný rozsah pôsobnosti a účinnosť Euroskupiny a jej príspevok k určovaniu menovej politiky súvisiacej s eurom. Otvorenie trhov vo finančnom sektore bolo pozitívnym krokom. Verejný dohľad a regulácia však nedokázali udržať krok s globálnym rozmerom finančných trhov. Toto sú dodatočné výzvy, ktorým musí Európa čeliť a ktoré musí zvládnuť prostredníctvom prepracovania a posilnenia predpisov.

2.5   Oneskorenie dokončenia jednotného trhu a dosiahnutia cieľov Lisabonskej stratégie

2.5.1   Výzvy spojené s globalizáciou. Je zrejmé, že situácia v Európskej únii vážne ovplyvní aj jednotný trh a lisabonskú agendu. Globalizácia a výzvy s ňou spojené tu budú aj po skončení krízy. Takže Európa si musí vybudovať lepšie postavenie na medzinárodnej úrovni, a to tak, že dosiahne pokrok pri riešení svojich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov a posilní svoj integračný proces a medzinárodnú spoluprácu. Aby mohla byť táto stratégia účinná a zodpovedala zrevidovaným prioritám Lisabonskej stratégie, je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym aspektom rozvoja.

2.5.2   Sociálna súdržnosť

2.5.2.1   Pri zavádzaní Lisabonskej stratégie v roku 2000 sociálna súdržnosť predstavovala a naďalej predstavuje dôležité hľadisko. Avšak v členských štátoch a medzi nimi nebol dosiahnutý veľký pokrok, pokiaľ ide o boj proti chudobe a nerovnosti, ktoré naďalej patria medzi najväčšie problémy v Európe. Revízia Lisabonskej stratégie sa otázkam chudoby a sociálnej súdržnosti musí venovať serióznejšie a musí stanoviť ambicióznejšie ciele pre hospodársky a sociálny rozvoj, ktorý by mal viesť k výraznému zníženiu chudoby a rozdielov.

2.5.2.2   Rozdiely v sociálnych systémoch v EÚ sú zjavné. Niektoré spôsobujú úplne rozdielne daňové systémy a daňová konkurencia. Dane zo zisku spoločností, dane z dividend a úrokov sú v niektorých krajinách vysoké, inde nízke. Rovná daň prehlbuje rozdiely pri dani z príjmu a príjmoch medzi členskými štátmi. Sociálne výdavky ako percento z HDP sú v niektorých krajinách vyššie ako 30 %, v iných s nízkou rovnou daňou predstavujú menej ako 15 %. Všetky krajiny sa musia vyrovnať s problémami týkajúcimi sa budúcnosti ich sociálnych systémov.

2.5.2.3   Štandard vysokoškolského vzdelávania, lepšie zručnosti, ktoré sa dajú vhodnejšie uplatniť na trhu, a vyšší počet výskumných pracovníkov by mali tvoriť základ väčšej konkurencieschopnosti pre ekologickejší európsky priemysel, ktorý musí prevziať vedúcu úlohu vo vzťahu k inovácii so špičkovou technológiou, vyššou produktivitou a pridanou hodnotou. Toto by malo vytvoriť väčší počet a vyššiu kvalitu pracovných miest a zrýchliť hospodársky a sociálny rozvoj, čo by viedlo k zníženiu chudoby a nerovnosti.

2.5.2.4   Otvorená metóda koordinácie (OMK) a silný dôraz na simultánne a interaktívne opatrenia na úrovni EÚ, národnej a regionálnej úrovni by mohli byť vhodným nástrojom. Zapojenie národných parlamentov, sociálnych partnerov a zvyšnej časti organizovanej občianskej spoločnosti na úrovni členských štátov by mohlo priniesť pocit pochopenia a spoluvlastníctva vo vzťahu k hlavným problémovým oblastiam a opatreniam, ktoré sa majú prijať.

2.5.2.5   Poskytovatelia verejných služieb sú súčasťou nevyhnutného riešenia problémov sociálnej súdržnosti a súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, pretože sa významnou mierou podieľajú na úsilí vlád stabilizovať situáciu na ekonomických trhoch a trhoch práce. Verejný sektor funguje ako katalyzátor hospodárskeho rastu a poskytuje infraštruktúru, ktorá súkromným podnikom zabezpečí prosperitu. Lepšie verejné služby (napr. vzdelávanie, zdravotná a sociálna starostlivosť atď.) by mali byť základom novej európskej stratégie hospodárskeho rastu a zamestnanosti, a to v záujme všetkých občanov Európy.

2.6   Nevyhnutnosť zvrátiť krízu

2.6.1   Efektívnejší jednotný trh by mal pomôcť v strednodobom rozvoji EÚ a takisto by mal urýchliť obnovu hospodárstva ochromeného súčasnou finančnou a hospodárskou krízou. Mali by byť navrhnuté štrukturálne reformy, ktoré umožnia dosiahnuť zdravú a dlhodobú hospodársku obnovu. Tieto reformy musia mať neustále na zreteli nevyhnutnú sociálnu rovnováhu a zároveň sa usilovať zvrátiť súčasnú krízu a zabrániť ďalším škodám z hľadiska produkčného potenciálu v EÚ. Keby členské štáty dokázali postupovať súčinne a rozhodli sa, že spoločne povedú hospodárstva svojich krajín späť k trvalo udržateľnému rastu, bolo by to prejavom cieľavedomosti a riadeného úsilia. Členské štáty by mali byť pripravené podporiť dopyt na vnútornom trhu a obnoviť kúpnu silu spotrebiteľov v súlade s dosiahnutým pokrokom v snahe ukončiť súčasnú finančnú a hospodársku krízu a sprievodný úpadok hospodárstva.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Jednotný trh by mohol prispieť k realizácii Lisabonskej stratégie po roku 2010 v niekoľkých oblastiach, ktoré sú uvedené v nasledujúcej časti tohto stanoviska.

3.2   Veľkosť vnútorného trhu

3.2.1   Obchodovanie s tovarom v rámci vnútorného trhu EÚ predstavuje takmer dvojnásobok objemu obchodu so zvyškom sveta, čo je výsledkom dlhodobého integračného úsilia (7). Európsky jednotný trh pre tovar predstavuje veľké konkurenčné výhody a poskytuje členským štátom dobrý základ pre dosiahnutie úspechu na vonkajších trhoch ako aj pre vznik väčšieho bohatstva a väčšieho počtu pracovných miest pre občanov. Ak sa bude uvažovať o ďalšom rozšírení EÚ, veľkosť jednotného trh sa nevyhnutne zvýši.

3.3   Pokrok pri ďalšom budovaní jednotného trhu a jeho praktickej realizácii

3.3.1   Projekt jednotného trhu je dlhodobý proces, niektoré kľúčové otázky si však vyžadujú okamžité opatrenia. Je nevyhnutné správne uplatňovať acquis jednotného trhu. Treba zachovať rovnováhu a konzistentnosť rôznych záujmov. Okrem toho hospodárska súťaž medzi členskými štátmi v rámci jednotného trhu by mala mať za cieľ poskytnúť európskemu spotrebiteľovi kvalitnejšie a bezpečnejšie výrobky za lepšiu cenu a zároveň poskytnúť priemyslu pevnejšiu a účinnejšiu bázu, ktorá mu umožní viac rozvinúť jeho vonkajší obchod. v správe zverejnenej v januári 2009 (8) sa uvádzajú ciele z programu vnútorného trhu na rok 1992, ktoré doteraz neboli dosiahnuté. Správa dospela k záveru, že súčasné predpisy sa vykladajú a uplatňujú odlišne a nie sú zosúladené. Autori správy poukazujú aj na vysoké administratívne náklady a navrhujú, ako možno dosiahnuť úplné odstránenie prekážok, ktoré stoja podnikom v ceste.

3.3.2   Európska únia zaviedla novú koncepciu internalizácie externých nákladov vo všetkých druhoch dopravy. EHSV už mal príležitosť vyjadriť sa k tejto situácii (9) a opakuje svoje odporúčania, že želaný efekt sa podarí dosiahnuť až vtedy, ak sa bude tento princíp uplatňovať v rovnakej miere všade tam, kde vzniknú externé náklady. V záveroch Rady z 23. októbra 2009 sa zdôraznila potreba uplatňovania tohto princípu ako prostriedku na dosiahnutie správnej cenotvorby a členské štáty boli vyzvané na intenzívnejšiu diskusiu o tom, ako možno čo najlepšie využiť rentabilné ekonomické nástroje tak, aby odrážali skutočné náklady a výhody spojené so životným prostredím, a ako stanoviť predvídateľnú cenu emisií CO2. Rada zároveň požiadala Komisiu, aby v novej stratégii „EÚ 2020“ stanovila konkrétne opatrenia a vypracovala usmernenia týkajúce sa ekologickej účinnosti a aby v priebehu tohto roka predstavila jednotnú stratégiu a akčný plán na podporu ekologickej inovácie, ako aj budúci európsky inovačný plán na vytvorenie konkurencieschopného a harmonizovaného vnútorného trhu v tejto oblasti. V súčasnosti externé náklady neznášajú jednotlivé druhy dopravy a ich užívatelia. To môže vytvárať konkurenčnú výhodu pre tie druhy dopravy, ktoré spôsobujú spoločnosti vysoké náklady. Internalizácia by takéto narušenie hospodárskej súťaže odstránila, pretože by viedla k posunu k takým spôsobom dopravy, ktoré sú priaznivejšie pre životné prostredie. Je dôležité, aby sa tento princíp uplatňoval účinnejšie, keďže by mohol mať za následok aj zmenu štruktúry obsluhy a užívateľov v oblasti dopravy.

3.4   Sektor služieb

3.4.1   Vnútorný trh v oblasti služieb má stále určité slabiny. Očakáva sa, že nadobudnutie účinnosti smernice o službách začiatkom tohto roka prinesie v tejto súvislosti určitý pokrok. Cezhraničné otázky sú stále veľmi chúlostivé, najmä pokiaľ ide o služby v oblasti energetiky a o poštové a finančné služby. Nájsť európske riešenia na niektoré otázky je nemysliteľné, pretože členské štáty takýto prístup odmietajú a sklony k zvýšenému protekcionizmu vytvárajú napätie. Vlády by sa nemali uchyľovať k takýmto krátkodobým a krátkozrakým opatreniam. Mali by však monitorovať situáciu a zabezpečiť, aby nedošlo k zníženiu štandardov týkajúcich sa sociálnej kvality, životného prostredia a bezpečnosti v uvedených oblastiach. EHSV vyzýva členské štáty, aby v záujme bezproblémovej implementácie smernice o službách zabezpečili administratívnym pracovníkom potrebné školenia. Sektor služieb sa musí zdokonaliť aj preto, aby reagoval na výzvy spojené s demografickými zmenami, ktoré sa dotknú tiež jednotného trhu – s ohľadom na to, že niektoré sociálne služby nie sú v smernici o službách zahrnuté.

3.5   Menová únia

3.5.1   Menová únia a úspech eura sú nevyhnutné pre prehĺbenie integrácie a posilnenie vnútorného kapitálového trhu. v obdobiach hospodárskeho spomalenia vnútorný trh a eurozóna skutočne dokázali, že môžu zabezpečiť stabilitu podnikom, keďže obchodná aktivita v rámci EÚ sa spomalila menej než jej vonkajší obchod. Tieto skutočnosti poukazujú na možnosť lepšej integrácie.

3.6   Vonkajšie účinky eura

3.6.1   Odhaduje sa, že objem obchodu sa od zavedenia eura zvýšil takmer o 5 % (10). Trhy budú môcť ešte viac profitovať z prehĺbenia eurozóny, vrátane koordinácie makroekonomických opatrení, vonkajšieho zastúpenia a regulácie finančných trhov, najmä vzhľadom na súčasný hospodársky pokles.

3.7   Obmedzené uplatňovanie štyroch slobôd

3.7.1   Sloboda pohybu prispela k posilneniu hospodárstva členských štátov EÚ, pretože vďaka nej zosilnela hospodárska súťaž a spotrebitelia získali väčšiu možnosť výberu a kvalitnejšie výrobky za nižšie ceny. Takisto vďaka nej môžu podniky z EÚ súťažiť s konkurenciou na trhoch v tretích krajinách. Existujú však dôkazy potvrdzujúce nejasné pravidlá implementácie smernice o vysielaní pracovníkov, čo vedie k nekalej hospodárskej súťaži, nedostatočnému rešpektovaniu práv pracovníkov a sociálnemu dumpingu.

3.7.2   V uplynulých rokoch sa usmernenia v oblasti zamestnanosti sústredili najmä na mobilitu pracovnej sily ako prostriedok zlepšenia štruktúry trhu práce. Na to, aby mohol trh práce väčšou mierou prispievať k dosahovaniu lisabonských cieľov, je nevyhnutné propagovať zásady aktívneho trhu práce a systémy flexiistoty tak, ako sa na nich dohodli sociálni partneri a vlády, podporiť celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu, vytvoriť silné, primerané a udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia, presadzovať rovnaké príležitosti, zabezpečiť rovnosť pohlaví, umožniť zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života a odstrániť všetky formy diskriminácie.

3.8   Regulačné obmedzenia

3.8.1   Právne predpisy EÚ sa od 80. rokov zameriavajú na voľný pohyb tovaru, služieb, pracovnej sily a kapitálu. Regulačné prostredie, v ktorom podniky pôsobia, rozhodujúcim spôsobom vplýva na ich konkurencieschopnosť a schopnosť rásť a vytvárať pracovné miesta. Pravidlá môžu nastoliť spravodlivú hospodársku súťaž, môžu však aj prekážať dobrému podnikateľskému prostrediu. Preto je nevyhnutné prepracovať a zjednodušiť predpisy, aby sa podniky mohli rýchlo prispôsobiť zmenám a zároveň sa zachovali spravodlivé a relatívne bezpečné trhy. Všetkých 27 členských štátov by malo postupovať koordinovane v záujme účinnej stabilizácie európskeho trhového systému. Mali by sa urýchlene implementovať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa banky účinnejšie sústredili na svoju hlavnú činnosť, ktorou je poskytovanie likvidity reálnemu hospodárstvu, a to využívaním stabilných finančných zdrojov vytvorených z úspor zo samotného hospodárstva, a prenechali riskantnejšie a špekulatívne operácie na finančných trhoch samostatným subjektom, ktoré sa na túto oblasť špecializujú.

3.8.2   V priebehu uplynulých piatich rokov prešiel jednotný trh podstatnými zmenami k lepšiemu z hľadiska legislatívneho rámca, ktorý upravuje voľný pohyb tovaru a služieb. Takéto zlepšenia prinieslo najmä nariadenie o vzájomnom uznávaní, ktoré ustanovilo spoločné technické pravidlá. Vďaka nim sa znížili dodatočné administratívne a výrobné náklady. Nariadenie o akreditácii a dohľade nad trhom v zásade takisto posilnilo voľný pohyb presadzovaním zlepšených noriem v prospech spotrebiteľov a väčšej bezpečnosti predávaného tovaru.

3.8.3   Vzhľadom na voľný pohyb tovaru, služieb, pracovníkov a kapitálu je dôležité vytvoriť zosúladené normy. Niektoré obmedzenia stále bránia tomu, aby mohol jednotný trh plne fungovať.

3.8.4   Európska komisia už vytvorila siete, ktoré by mali fungovať vo všetkých členských štátoch a mali by mať dostatočné finančné prostriedky na svoju činnosť. EHSV má na mysli najmä informačný systém o vnútornom trhu (IMI), rýchly výstražný systém pre nebezpečné nepotravinárske výrobky (RAPEX), rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivo (RASFF) a sieť SOLVIT. Tieto nástroje poskytujú informácie, chránia záujmy občanov EÚ a zabezpečujú hladšie fungovanie a monitorovanie pravidiel jednotného trhu. Vo všeobecnosti by lepšia informovanosť širokej verejnosti mala uľahčiť realizáciu potrebných reforiem v záujme posilnenia jednotného trhu.

3.9   Environmentálne aspekty

3.9.1   V strednodobej a dlhodobej perspektíve sa musí EÚ ako Spoločenstvo stať hospodárskou oblasťou s najefektívnejším využívaním zdrojov a energie a politika v oblasti klímy sa musí zamerať na trvalú udržateľnosť. Treba preskúmať všetky možnosti ako šetriť energiou a využiť miestne, obnoviteľné a regionálne štruktúry. Efektívnejšie využívanie energie a zdrojov bude jedným z kľúčových prvkov novej stratégie.

3.9.2   Lepší trvalo udržateľný hospodársky rozvoj si bude vyžadovať väčšiu spätosť s vonkajšou činnosťou EÚ s cieľom ovplyvňovať globalizáciu a presadzovať medzinárodnú strategickú spoluprácu v záujme trvalo udržateľného rozvoja.

3.9.3   V tejto súvislosti, aby mohol trh s tovarom vo väčšej miere prispieť k dosahovaniu lisabonských cieľov, musí EÚ spoločne, vytrvalo a dôsledne presadzovať svoj postoj v medzinárodných rokovaniach.

3.9.4   Je nevyhnutné viac investovať do výskumu v oblasti energetiky a klimatických zmien. Budúce investície priemyslu v EÚ by mali vychádzať zo strategickej energetickej politiky, ktorá by sa opierala o bilaterálne dohody medzi EÚ a ostatnými krajinami. Takisto je nevyhnutné vytvoriť novú inteligentnú a decentralizovanú infraštruktúru s nízkymi emisiami CO2.

3.10   Bezpečnosť dodávok energie a základné komodity

3.10.1   Na jednej strane je nevyhnutné, aby malo hospodárstvo EÚ stály a bezpečný prístup k energii a základným komoditám, čo znamená, že EÚ musí v tomto ohľade dosiahnuť čo najväčšiu sebestačnosť.

3.10.2   V kontexte veľkého kolísania cien energie a komodít v uplynulých rokoch poskytovalo euro ochranu pred výkyvmi na finančných trhoch a jeho sila zmiernila niektoré účinky náhleho nárastu cien, ktoré sme zaznamenali pred dvoma rokmi, keď bol na svetových potravinových a energetických trhoch veľký dopyt.

3.10.3   V tejto súvislosti je dôležitým aspektom aj otvorenosť kapitálových trhov, najmä medzi členskými štátmi, ktorú treba podporovať, pretože to umožní financovať obchodovanie s dodávkami energie a podporovať investície do odvetvia energetiky.

3.10.4   Vnútorný energetický trh EÚ by sa mal takisto zmeniť na skutočne súdržný a plne vzájomne prepojený a interoperabilný systém fungujúci na základe jednotnej politiky, ktorý garantuje spravodlivú hospodársku súťaž a ochraňuje práva a záujmy spotrebiteľov. Prostredníctvom politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, posilnenia národných regulačných orgánov a politiky v oblasti služieb všeobecného záujmu by sa zaistilo primerané, bezpečné a neprerušované zásobovanie spotrebiteľov udržateľnou a cenovo dostupnou kombináciou energetických zdrojov.

3.11   Dopravná a komunikačná infraštruktúra

3.11.1   Kľúčový význam pre riadne fungovanie jednotného trhu v kontexte globalizácie má doprava. Podporuje rozvoj cezhraničnej spolupráce a obchodu medzi členskými štátmi. Účinné dopravné systémy prispievajú k hospodárskej výkonnosti prostredníctvom širšej palety tovarov za konkurenčné ceny. v porovnaní s cestnou dopravou, ktorá prispieva k väčšiemu objemu emisií, poskytuje železničná infraštruktúra v rámci Európy efektívny a ekologicky prijateľný spôsob prepravy tovaru.

3.11.2   Stratégia námornej dopravy na obdobie rokov 2009 – 2018 tiež prispeje k udržateľnému hospodárskemu rozvoju. Keďže čoraz viac lodí sa využíva na príbrežný obchod a medzinárodný obchod, bude potrebné riešiť otázku klimatických zmien, ako aj ďalšie problémy týkajúce sa životného prostredia.

3.11.3   Očakáva sa, že zmeny v dopravnom systéme EÚ znížia preťaženosť infraštruktúry a zároveň pomôžu hospodárstvu EÚ prispôsobiť sa výzvam globalizácie. Účinný dopravný systém ponúka lepšie možnosti z hľadiska podnikov I nových pracovných miest a zároveň zaručuje dlhodobú konkurencieschopnosť v rámci EÚ aj mimo nej. Doprava tiež podporuje inovácie a podnecuje hospodársky rast.

3.11.4   Problematiku interoperability a prepojenia medzi členskými krajinami treba posudzovať najmä v kontexte energetických sietí a z hľadiska prístupu všetkých občanov k širokopásmovému internetu. Tieto otázky by mohli mať vplyv najmä na okrajové regióny.

3.11.5   Okrajové regióny sú stále v nevýhode, pokiaľ ide o letecké služby. EÚ by mala k tomuto problému zaujať nový prístup a usilovať sa zabezpečiť občanom v týchto regiónoch podobné možnosti, ako majú občania, ktorí žijú v centrálnych častiach Európy.

3.12   Konkurencieschopnosť na jednotnom trhu

3.12.1   Lisabonská stratégia bola v niektorých aspektoch trhu s tovarom celkom úspešná. Európsky jednotný trh uľahčil obchodovanie s tovarom a spotrebitelia majú oveľa väčší výber výrobkov za veľmi konkurenčné ceny. Je však potrebné zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, čo by sa malo docieliť účinným dohľadom na národnej úrovni prostredníctvom spolupráce medzi členskými štátmi.

3.12.2   V tejto súvislosti je však zjavné oneskorenie v plnení záväzkov na národnej a európskej úrovni. v dôsledku zostrovania medzinárodnej hospodárskej súťaže v oblasti tovarov a služieb sa čoraz naliehavejšie vynára potreba zlepšiť konkurencieschopnosť na európskej úrovni. Existujú jasné dôkazy o tom, že lepšia koordinácia činnosti v oblasti výskumu a vývoja medzi zoskupeniami MSP a veľkými podnikmi má pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť, ktorý presahuje vnútorný trh.

3.12.3   Treba tiež poznamenať, že vytvorenie hospodárskej a menovej únie prispelo k zlepšeniu konkurencieschopnosti trhu EÚ, a to prostredníctvom nižších a transparentnejších nákladov na cezhraničné aktivity. Uľahčil sa tým aj vstup nových podnikov na európsky trh, zatiaľ čo menej výkonné podniky boli zlikvidované alebo odkúpené. Je tu však stále priestor na zlepšovanie pokiaľ ide o flexibilitu na vnútornom trhu a mobilitu pracovnej sily. v podstate hlavným nedostatkom zisteným na všetkých trhoch je skutočnosť, že treba odstrániť vnútorné prekážky, ktoré pretrvávajú na európskom jednotnom trhu.

3.13   Vonkajší rozmer jednotného trhu

3.13.1   Otvorenosť Európy voči ostatnému svetu prispela k jej prosperite. Preto je v jej záujme, aby rozvíjala svoj program zameraný na zahraničie, ochraňovala záujmy svojho obyvateľstva a slúžila im. Budúce politické opatrenia by sa teraz mali odkloniť od jednoznačného zamerania sa na seba, ktoré bolo určujúcou koncepciou od podpísania Rímskych zmlúv v roku 1957. EÚ by sa odteraz mala orientovať skôr na globalizovanú ekonomiku a mala by byť odhodlaná zohrávať v tomto smere významnú úlohu. Zároveň by však mala vziať do úvahy, že ťažisko hospodárskej činnosti sa presúva smerom k Ázii a rozvíjajúcim sa ekonomikám, najmä tzv. štátom BRIC – Brazília, Rusko, India a Čína. EÚ by tiež mala v rámci európskej susedskej politiky rozvíjať hospodársku spoluprácu so susednými krajinami, a to vrátane Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie, s cieľom rozšíriť zónu voľného obchodu. Podmienkou takýchto partnerských dohôd by mali byť zásady otvoreného trhu. Prehlbovanie a zdokonaľovanie vnútorného trhu má takisto zásadný význam, ak si chce EÚ udržať svoje vedúce postavenie na svetovom trhu.

3.13.2   Európa má tiež povinnosť zaoberať sa globálnymi problémami a musí pomáhať určovať tempo a smer globalizácie. V snahe dosiahnuť liberalizáciu celosvetového trhu s tovarom a službami sa EÚ pripojila k ostatným veľkým obchodným zoskupeniam. Rokuje o bilaterálnych dohodách o voľnom obchode s Kóreou, so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a s Indiou. Pokrok dosiahnutý v Transatlantickej hospodárskej rade je takisto pozitívny. Táto stratégia čiastočne odráža aj pochybnosti, že kolo rokovaní v Dauhe bude úspešne a v krátkom čase dotiahnuté do konca. Takáto dvojstrannosť by totiž mohla spochybniť samotný zmysel multilaterálnych obchodných rokovaní. Je nevyhnutné trvať na politickom význame reciprocity pri otváraní medzinárodných trhov a dokončenie kola rokovaní v Dauhe by malo byť i naďalej prioritou. EHSV vyzýva Komisiu EÚ a predsedov vlád členských štátov, aby pri rokovaniach o liberalizácii obchodu trvali na tom, aby vlády tretích krajín dodržiavali ľudské práva, dohovory MOP a ochraňovali prírodné a hospodárske zdroje i kultúrne dedičstvo.

3.13.3   Je žiaduce, a vlastne už dávno potrebné, aby mala EÚ jednotnú a komplexnú ochranu vo forme patentu Spoločenstva. Je nevyhnutné výrazne posilniť práva duševného vlastníctva a účinne bojovať proti obchodovaniu s protizákonnými kópiami značkových výrobkov (11).

3.13.4   O nedostatočne účinnom monitorovaní trhu v EÚ a dohľade nad ním svedčia aj informácie z uplynulých rokov o potravinárskych výrobkoch a hračkách, ktoré nespĺňajú stanovené normy a dovážajú sa z tretích krajín. v dôsledku neadekvátnej kontroly tovaru dovezeného z tretích krajín sú spotrebitelia EÚ vystavení možnému zdravotnému riziku a kupujú výrobky nižšej kvality nespĺňajúce stanovené normy. Okrem toho tak dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže na trhu a táto situácia môže negatívne ovplyvniť aj ďalšie investície a zamestnanosť v Európe.

3.13.5   Pevná a zosúladená stratégia by sa mala tiež považovať za prostriedok na ochranu európskych spotrebiteľov pred dovozom tovaru a služieb z tretích krajín, ktoré nedodržiavajú technické, sociálne a environmentálne normy a pracovné podmienky. Členské štáty EÚ by sa mali uistiť, že krajiny, s ktorými majú obchodné dohody, dodržiavajú normy stanovené Medzinárodnou organizáciou práce, OSN a jej agentúrami a iné medzinárodné dohovory týkajúce sa práv jednotlivca, slobody združovania, práva pracovníkov organizovať sa a kolektívne vyjednávať, ako aj zrušenia detskej a nútenej práce.

3.13.6   Súčasná kríza ukázala, že vzájomná závislosť krajín v rámci svetového finančného a obchodného trhu je značná. Svetové finančné systémy treba posilniť pomocou predpisov, ktoré budú propagovať obozretnosť, pomôžu zlepšiť koordináciu a komunikáciu medzi dozornými orgánmi a centrálnymi bankami, zvýšiť transparentnosť, a tiež umožnia prísnejšie kontrolovať toky čiernych peňazí, ktoré plynú z obchodovania s drogami, zo zločinnosti a z nelegálneho predaja zbraní.

3.13.7   V tejto súvislosti by sa európskym modelom sociálneho dialógu mali inšpirovať krajiny mimo EÚ a EHSV by mal túto koncepciu presadzovať vo väčšej miere.

3.14   Sociálny rozmer

3.14.1   Ďalší rozvoj vnútorného trhu si vyžaduje súhlas občanov EÚ. Sociálny rozmer vnútorného trhu teraz posilnila skutočnosť, že Charta základných práv bola začlenená do Lisabonskej zmluvy. Tým by sa mal zvýšiť význam organizovanej občianskej spoločnosti pri ďalšom rozvoji vnútorného trhu.

3.14.2   Stratégia EÚ po roku 2010 by mala podporovať solidárnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť, a to vďaka ochrane a rozvoju svojho modelu spoločnosti v súlade s integrovanou politikou rozvoja. Každý členský štát by sa mal prispôsobiť globalizácii a technologickým zmenám zlepšením kvality a dostupnosti celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy. Toto obdobie krízy by sa malo využiť na podporu zvyšovania poznatkov s cieľom pripraviť pracovnú silu na budúcnosť. Nezamestnaní by mali dostať možnosť rekvalifikovať sa a zapojiť sa do vzdelávacích programov vrátane vyššieho vzdelávania, čo im pomôže vrátiť sa na trh práce s vyhliadkami nájsť si lepšie pracovné miesto, a ich zamestnávateľov to bude motivovať, aby investovali do nových trhových požiadaviek, ktoré by mali vyplynúť z nárastu technológie v budúcich rokoch. Fond na prispôsobenie sa globalizácii a Európsky sociálny fond by sa mali lepšie využívať a prispôsobiť takýmto výzvam na vnútornom trhu. Vzhľadom na následky krízy by sa malo naliehavo začať uvažovať o prepracovaní programov zameraných na boj proti chudobe.

4.   Záverečné pripomienky

4.1   V období súčasnej krízy musí EÚ prispôsobiť svoje strednodobé a dlhodobé opatrenia v rámci Lisabonskej stratégie. Musí do svojho programu štrukturálnej reformy doplniť okamžité opatrenia a zároveň ďalej investovať do budúcnosti. To by sa mohlo dosiahnuť najmä ďalšími investíciami do výskumu a vývoja, inovácie a vzdelávania, aktívnou podporou voľnej výmeny poznatkov medzi členskými štátmi a podporou podnikov (najmä MSP), aby mohli prispievať k zvyšovaniu dynamiky jednotného trhu. Dôležité sú aj opatrenia v záujme vytvorenia ekologickejšieho hospodárstva, ktoré majú pomôcť vytvárať nové pracovné miesta a rozvíjať technológie a zároveň zabezpečiť alternatívne dodávky energie a dosiahnuť ciele v oblasti životného prostredia. Dalo by sa to dosiahnuť posilnením európskej verejnej správy, vďaka čomu sa zlepší kolektívny rozmer Európskej únie a zabráni sa duplicite vynakladaného úsilia a zdrojov.

(1)  KOM(2009) 647 v konečnom znení, 24.11.2009.

(2)  Prehľad zostávajúcich prekážok jednotného trhu je uvedený v štúdii EHSV-SMJT na adrese: http://www.eesc.europa.eu/smo/news/index_en.asp.

(3)  14891/09, 23.10.2009.

(4)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 80.

(5)  Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 6.

(6)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 15.

(7)  Internal Market Scoreboard, december 2008.

(8)  Kedy bude skutočne 1992? – Konkrétne návrhy na dokončenie vnútorného trhu), správa, ktorú zverejnil Zväz holandských zamestnávateľov VNO – NCW, MKB (pozri: http://www.eesc.europa.eu/smo/prism/moreinformation/literature/7/index_en.asp).

(9)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 80 a CESE 1947/2009, 17.12.2009 (TEN/356).

(10)  Štúdia o vplyve eura na obchod a priame zahraničné investície (http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication12590_en.pdf).

(11)  Ú. v. ES C 116, 28.4.1999, s. 35, a Ú. v. ES C 221, 7.8.2001, s. 20.