[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 11.11.2010

KOM(2010) 661 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prehľad riadenia rybolovného úsilia v západných vodách

SEK(2010) 1367

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Prehľad riadenia rybolovného úsilia v západných vodách

ÚVOD

Účel a základ prieskumu

Komisia posudzuje režim rybolovného úsilia v západných vodách[1] za rok 2003[2] z hľadiska troch aspektov: z hľadiska vykonávania rybolovného úsilia členskými štátmi, z hľadiska prístupových podmienok k najodľahlejším oblastiam v severovýchodnom Atlantiku a z hľadiska účinnosti konkrétnych pravidiel rybolovného úsilia v oblasti západne a južne od Írska, v tzv. biologicky citlivej oblasti (BSA)[3].

Tento prieskum je založený na monitorovaní režimu úsilia a zmien, ktoré nastali v súvislosti s touto politikou, zo strany Komisie, ďalej na informáciách, ktoré členské štáty uviedli v technickom dotazníku, na hodnotení vykonanom Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybolov (STECF)[4] a napokon na vedeckom stanovisku, ktoré poskytla Medzinárodná rada pre výskum mora so zreteľom na biologicky citlivú oblasť[5].

Výsledky tohto prieskumu sa použijú pri rozhodovaní o budúcom smerovaní režimu. Ten bude závisieť od politickej orientácie reformy spoločnej politiky v oblasti rybolovu v roku 2012.

Právna úprava úsilia v západných vodách

Režim západných vôd bol založený v roku 1995 s cieľom ochrániť rovnováhu, ktorá existovala v čase plnej integrácie Španielska a Portugalska do spoločnej politiky v oblasti rybolovu a s cieľom vyhnúť sa zvýšeniu rybolovného úsilia nad rámec úrovne pozorovanej pred uvedenou integráciou[6]. Nariadenie z roku 1995 bolo následne nahradené nariadením (ES) č. 1954/2003. Nadväzujúce režimy obsahujú tieto základné úpravy:

Parameter obmedzenia | Členenie oblasti a rybolovu | Metóda počiatočného pridelenia |

Podmienky pristúpenia Španielska a Portugalska | počet plavidiel a ich súbežná prítomnosť | Írska zóna: zóna Írska, do ktorej nie je povolený prístup; vody ES zón ICES VI, VII, VIIIa, španielske vody zón ICES VIIIc a IXa, portugalské vody v oblasti Azúr a Madeiry, španielske vody v oblasti Kanárskych ostrovov, plavidlá loviace pri morskom dne, špecializovaný rybolov (niekoľko metier) | prístupové rokovania zamerané na nahradenie licenčného systému v prípade zahraničných plavidiel nástupným vzorcom s cieľom vyhnúť sa zmätkom v spôsobe rybolovu |

Režim úsilia z roku 1995 | kilowattdni za rok; počet plavidiel len pre Španielsko so zreteľom na dve podoblasti v oblasti Írska; dôkladné pridelenie úsilia členským štátom | 16 oblastí na úrovni rozdelenia ICES /oblasť CECAF[7]; hlbokomorské hrebenatky a jedlé kraby/ pavúčie kraby; pevný výstroj a vlečný výstroj, dĺžka plavidla viac ako 15m | úsilie vyhlásené členskými štátmi potrebné na začatie rybolovných príležitostí vrátane nelimitovaných druhov bez porušenia existujúcej rovnováhy a relatívnej stability pri rybolove. |

Režim úsilia z roku 2003 | kilowatt dni za rok; dôkladné pridelenie úsilia členským štátom | deväť oblastí na úrovni rozdelenia ICES /oblasť CECAF; druhy žijúce pri morskom dne okrem hlbokomorských, hrebenatky a jedlých krabov/ pavúčích krabov; dĺžka plavidla viac ako 15 m a v prípade oblasti na juh a západ od Írska viac ako 10 m | priemerné úsilie vyhlásené na päťročné obdobie 1998-2002 |

Tabuľka 1 . Prehľad nadväzujúcich režimov úsilia v západných vodách

SÚčASNÝ REžIM A SÚVISIACE POLITIKY

Charakteristické rysy súčasného režimu

Režim úsilia z roku 2003 predstavoval výrazné celkové zníženie prideľovania maximálneho povoleného úsilia členským štátom. Stalo sa tak okrem iného kvôli prísnejšiemu kritériu na stanovenie stropu úsilia, ktoré sa ustanovilo na úroveň priemerného ročného úsilia vynaloženého od roku 1998 do roku 2002. Išlo o rozhodnutie, voči ktorému vznášalo Španielsko bez úspechu námietky[8]. Režim sa takisto vyznačoval zjednodušením, keďže oblasti a metiery[9] boli menej podrobné. Okrem toho bol vylúčený rybolov vzťahujúci sa na hlbokomorské druhy. Tento rybolov bol okamžite upravený osobitným režimom, ktorý neobsahoval oblastné obmedzenia[10]. Režim úsilia z roku 2003 zdieľa so svojimi predchodcami základné rysy, ktorými sa líši od režimov úsilia v rámci viacročných plánov riadenia: prideľovanie úsilia je stanovené a nevyvíja sa rok po roku podľa cieľov riadenia alebo podľa prideľovania kvót na málopočetné zásoby.

Na charakteristiky flotily sa v režime odvoláva len pri vymedzení minimálnej dĺžky plavidla (15 m; v prípade biologicky citlivej oblasti ide o 10 m). Vyplývajú z toho dva hlavné dôsledky: po prvé, plavidlá určené na maloobjemový rybolov, ktoré sa spoliehajú na denné výjazdy, sú z riadenia vylúčené. Toto neplatí o biologicky citlivej oblasti, v ktorej sú v praxi do riadenia zahrnuté kvôli nízkemu dosahu len menšie plavidlá z Írska. Po druhé, kontrola môže byť založená na elektronickej podpore v reálnom čase, keďže plavidlá dlhšie ako 15 m musia byť napojené na satelitný systém monitorovania plavidiel (VMS) a od júla 2011 budú musieť oznamovať svoje úlovky každodenne prostredníctvom elektronických lodných denníkov.

Vzhľadom na to, že režim úsilia z roku 2003 je rozdelený na veľké oblasti, v každej z nich existuje množstvo miest lovu. Rovnako rozlišovanie rybolovných operácií sa obmedzuje na rozlišovanie troch „cieľových druhov“: zdrojov nachádzajúcich sa pri dne okrem hlbokomorských druhov; hrebenatiek a jedlých krabov/pavúčích krabov. Vyplývajú z toho štyri zásadné dôsledky: po prvé, v prípade rybolovu pri dne sa nerozlišuje medzi v zásade veľmi rôznym zložením úlovkov (treska škvrnitá / treska jednoškvrná / treska merlang; treska tmavá; merlúza európska / čert morský / kalkany rodu Lepidorhombus ; homár štíhly). Po druhé, hlbokomorský rybolov sa musí v oblasti riadenia oddeliť od všeobecného rybolovu pri dne; táto otázka sa podrobnejšie vyhodnotí v prebiehajúcom preskúmavaní nariadenia (ES) č. 2347/2002. Po tretie, riadenie nezohľadňuje účinok rôznych techník rybolovu týkajúcich sa využívaných zásob. Napokon, režim sa netýka pelagického rybolovu napr. makrel, sleďov, stavríd, tuniaka dlhoplutvého alebo mečiara veľkého.

Parametrom, na ktorom sa zakladá obmedzenie činnosti, je počet dní na mori vynásobený silou príslušného plavidla. Vyplývajú z toho dva hlavné dôsledky: po prvé, parameter je prepojený so skutočnou činnosťou plavidla, ale zostáva „nominálnym“ parametrom činnosti v tom zmysle, že neodlišuje čas na mori od času rybolovu. Po druhé, zohľadňuje objem plavidla, ale len v tom zmysle, že silnejší motor znamená viac úsilia.

Režim sa nevzťahuje na rybárske plavidlá tretích krajín, ktoré ním preto nie sú viazané.

Súvisiace monitorovanie a pravidlá kontroly

Členské štáty uchovávajú aktualizované zoznamy plavidiel, ktoré sú v rámci režimu úsilia z roku 2003 oprávnené na rybolov. Tieto plavidlá budú na základe budúcich pravidiel vykonávania nového nariadenia o kontrole[11] potrebovať povolenie na rybolov. Zodpovedajúci zoznam bude uložený na centralizovaných oficiálnych webových stránkach členských štátov. Dodatočné povolenie na rybolov je potrebné v prípade rybolovu v medzinárodných vodách[12].

Výpočet množstva úsilia používaného plavidlami v oblasti, v ktorej sa nenachádza prístav sa podrobne opisuje v nariadení o kontrole. Pri získavaní údajov možno vychádzať z rybárskych denníkov a identifikovať polohu prostredníctvom systému monitorovania plavidiel. Komisia môže v prípade, ak členský štát prekročil hranicu úsilia, znížiť budúce množstvo prideleného maximálneho povoleného úsilia. Sila motora plavidla bude predmetom certifikácie a kontroly.

Súvisiace riadenie rybolovných príležitostí a zásob

Pridelené úsilie členským štátom nesúvisí priamo s riadením zásob rýb. Predpokladajú sa však dva mechanizmy: keď si členské štáty vymieňajú rybolovné príležitosti, môžu si takisto vymieňať zodpovedajúce úsilie; pokiaľ ide o výpočet prevedeného úsilia, neuvádza sa žiadne bližšie usmernenie. Okrem toho Komisia môže zvýšiť pridelené úsilie alebo povoliť prevedenie úsilia do iných oblastí, aby členský štát mohol v plnej miere využiť svoje kvóty alebo sa zaoberať nekvótovým rybolovom v prípade, ak je podporený vedeckým posudkom populácie. Žiadne také rozhodnutia Komisia ešte neprijala.

Rybolov pri dne podliehajúci režimu úsilia z roku 2003 do veľkej miery podlieha paralelnému riadeniu prostredníctvom celkového povoleného výlovu (TAC). Platí to predovšetkým v prípade merlúzy, čerta morského, kambaly, tresky škvrnitej, tresky jednoškvrnnej, tresky merlang, tresky žltkavej, tresky tmavej, molvy veľkej, morského jazyka, platesy, rají a rajotvarých, a homára štíhleho. Zatiaľ čo celkový povolený výlov sa v prípade mnohých týchto zásob počas uplatňovania tohto režimu znížil, maximálne hodnoty úsilia sa nezmenili. Niekoľko iných druhov prídavnej obchodnej hodnoty v rybolove nepodlieha celkovému povolenému výlovu, napr. kalamáre, sépie, platesa sivohnedá, platesa obyčajná, limanda európska, parmica purpurová, treska pásavá, ostrieže morské, kalkan hladký, kambala veľká, trigle.

Ani bentické druhy ako hrebenatky a jedlé kraby / pavúčie kraby riadené konkrétnym prideleným úsilím nepodliehajú celkovému povolenému výlovu. Riadia sa na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Cenný rybolov hrebenatiek sa upravuje intenzívnejšie, pokiaľ ide o obdobie a výstroj, predovšetkým vo francúzskej a waleskej oblasti Atlantiku. Veľmi často dochádza k opatreniam samoriadenia pobrežného rybolovu, aby sa predišlo nadbytku na trhu alebo aby sa zorganizovalo zarybenie zdrojových oblastí lovu. Veľké časti obidvoch týchto bentických rybolovov nepatria do pôsobnosti režimu úsilia z roku 2003, keďže sa uskutočňujú prostredníctvom malých plavidiel.

Pridelené úsilie v rámci režimu úsilia z roku 2003 je, bez dotknutia obmedzujúcejších pravidiel o úsilí, zahrnuté do plánov riadenia. V západných vodách sú v súčasnosti v platnosti tri plány riadenia, ktoré ustanovujú obmedzenie úsilia vyvíjajúceho sa v závislosti od stavu zásob: Plán týkajúci sa tresky škvrnitej vzťahujúci sa na vody západne od Škótska a na Írske more, plán týkajúci sa morských jazykov vzťahujúci sa na západnú časť Lamanšského prielivu a plán týkajúci sa tresky južnej a homára štíhleho vzťahujúci sa na Iberské vody[13].

VYKONÁVANIE RIADENIA ÚSILIA čLENSKÝMI šTÁTMI

Všetky príslušné členské štáty vyvinuli nástroje na získavanie údajov, monitorovanie a podávanie správ na účely riadenia úsilia v rámci režimu úsilia z roku 2003. Na určenie spotreby úsilia sa používajú predovšetkým rybárske denníky spolu s údajmi systému monitorovania plavidiel (okrem írskych plavidiel kratších ako 15 m v biologicky citlivej oblasti). Komisia získava mesačné správy o využití úsilia väčšinou včas. Členské štáty ukončia rybolov, keď vyčerpajú pridelené úsilie. Niekedy sa snažia vyhnúť alebo predĺžiť túto lehotu získaním dodatočného úsilia od iných členských štátov. V týchto výmenách sú najaktívnejšie Belgicko, Holandsko a Írsko.

Výpočet rybolovného úsilia nie je v praxi v plnej miere harmonizovaný. Čím konzistentnejšia je metóda, tým ľahšie bude využívanie vedeckej analýzy vývoja úsilia, keďže táto analýza je založená na harmonizovaných metódach zahrnutých do rámca pre zber údajov[14] spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

POSÚDENIE

V súčasnom nastavení má režim úsilia výhodu, že funguje ako ochrana proti dislokácii úsilia z jednej oblasti do druhej a proti výskumu nových rybolovných oblastí bez vedeckého stanoviska. Obmedzené uplatňovanie len na väčšie plavidlá sa riadi princípom proporcionality a uskutočniteľnosti kontroly. Pravidlá kontroly sa vyvinuli takto: od roku 2012 budú musieť mať plavidlá od dĺžky 12 m na palube systém monitorovania plavidiel. Vyčlenenie menších pravidiel má faktický vplyv na priestorový dosah režimu, keďže menšie plavidlá budú údajne väčšinu roka loviť v rámci 12 námorných míľ. V rámci priestorových obmedzení prímorský štát môže regulovať rybolov v zásade sám[15], neexistuje však jasné priestorové vymedzenie medzi medzinárodnými a miestnymi režimami.

Prednosti priestorového prístupu tkvejú v jeho jednoduchosti a v tom, že je v súlade s konceptom ekoregiónov. Neplatí to o východnej časti Lamanšského prielivu, o ktorej sa dnes súdi, že patrí do ekoregiónu Severného mora a nie do oblasti Keltského mora.

Vzhľadom na jeho statickú povahu sa režim úsilia z roku 2003 nemôže použiť na riadenie populácií alebo riadenie viacdruhového rybolovu; na tento účel nebol režim koncipovaný. Vzhľadom na len jednu definíciu rybolovu pri dne a na veľké priestorové rozdrobenie, je súčasný režim príliš nepresný na to, aby bolo možné vytvoriť priamu väzbu na riadenie zásob alebo riadenie podľa metier. Oblasti riadenia úsilia sa ani vždy nezhodujú s najdôležitejšími oblasťami riadenia celkového povoleného výlovu[16]. Všeobecný režim úsilia sa však môže potenciálne spájať s biologickými parametrami, a tým aj na budúce zhodnotenia riadenia za predpokladu, že tieto parametre budú schopné odzrkadľovať stav rôznych populácií v rovnakom čase.

Tento režim by mohol byť významnejší v prípade riadenia rybolovu hrebenatiek a krabov, za predpokladu, že podliehajú celkovému povolenému výlovu. V prípade riadenia krabov však parameter riadenia, ktorým sú „kilowatt dní“, nie je dostatočne významný, keďže intenzita rybolovu závisí od počtu vytiahnutých košov[17] a tento parameter príliš nekoreluje so silou motora. Navyše režim nevyužíva miestne a regionálne prístupy riadenia, ktoré by sa mohli vzťahovať na malé aj väčšie plavidlá. Vývoj miestnej politiky je zas niekedy frustrujúci, ak závisí od spolupráce so susednými flotilami, ktoré lovia tú istú populáciu.

Dostupnosť údajov systému monitorovania plavidiel a záznamy denného výlovu prostredníctvom elektronických rybárskych denníkov by mali zabezpečiť uplatňovaniu režimu zvýšenie transparentnosti. Získavanie údajov zo systému monitorovania plavidiel podľa oblasť riadenia je úkon, ktorý môžu vykonávať pobrežné štáty pri plavidlách z iných štátov, ktoré pôsobia v ich vodách a podobný mechanizmus sa plánuje aj v prípade informácií z rybárskych denníkov prostredníctvom vykonávania reformy kontroly.

Kontrolovanie údajov o úsilí je menej nápadné ako monitorovanie výlovu, keďže nie je možné uskutočniť krížovú kontrolu s trhovými údajmi. Tento argument hovorí v prospech toho, aby sa informácií zo systému monitorovania plavidiel, ktoré sú vývojom technických štandardov čoraz spoľahlivejšie a presnejšie, prijali ako odrazový mostík pre riadenia a aby sa následne zaviedol mechanizmus transparentnosti so zreteľom na vnútroštátne výpočty rybolovného úsilia.

Zvyšovanie transparentnosti pri výpočte úsilia je takisto vedľajším účinkom vedeckej analýzy údajov o úsilí zozbieraných na základe rámca pre zber údajov, ktorý s a vykonáva v prípade západných vôd od roku 2009.

Pri certifikácii a kontrole sily motoru, sa v budúcnosti zníži nesprávne poskytovanie údajov o sile motora, a tým bude parameter kW spoľahlivejší.

REžIM ÚSILA V SEVEROZÁPADNÝCH VODÁCH A JUHOVÝCHODNÝCH VODÁCH

Severozápadné vody

Francúzsko a Spojené kráľovstvo dostávajú najväčšie pridelené úsilie na rybolov pri dne v oblasti ICES V-VI (na západe od Škótska) a VII (Keltské more), za nimi nasleduje Španielsko a Írsko (pozri tabuľku 1a pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorá je priložená k tomuto oznámeniu). V súvislosti so spotrebou úsilia oznámeného členskými štátmi sa zdá, že len Nemecko, Španielsko a Holandsko využívajú viac ako polovicu ročného pridelenia, pričom Španielsko (na západ od Škótska) a Holandsko (Keltské more) využívajú niekoľko rokov maximálne množstvo.

Nasledujúce obrázky napríklad ukazujú vývoj úsilia v rybolove pri dne a výlovy príslušných druhov v rámci kvóty španielskymi plavidlami v oblastiach V-VI a VII a britskými plavidlami v oblastiach V-VI. Zatiaľ čo vzťah medzi úsilím a výlovom podliehajúcim kvótam je medzi štátmi dosť odlišný, využitie úsilia je stabilné už roky, v prípade Španielska dokonca aj vtedy, keď dostupné druhy podliehajúce kvótam ukazujú zostupný trend.

[pic]Obrázok 1. Porovnanie oznámeného úsilia a výlovu podliehajúceho kvótam[18] v prípade Španielska v oblastiach V-VI a VII.

[pic]Obrázok 2. Porovnanie oznámeného úsilia a výlovu[19] podliehajúceho kvótam v prípade Spojeného kráľovstva v oblastiach V-VI.

Plavidlá pôsobiace v oblasti na západ od Škótska, ktoré lovia druhy žijúce pri dne, sú v súčasnosti viac ovplyvnené plánom týkajúcim sa tresky škvrnitej. Týka sa to predovšetkým Írska a Spojeného kráľovstva. V nasledujúcej tabuľke sa ako príklad porovnávajú príslušné režimy úsilia v prípade týchto členských štátov. Malo by sa poznamenať, že priestorová pôsobnosť a pôsobnosť flotily obidvoch režimov nie sú identické, ale značne sa prekrývajú:

Subjekt | Pridelené úsilie v západných vodách | Oznámené využívanie úsilia v západných vodách | Počiatočné pridelené úsilie plánu týkajúce ho sa tresky škvrnitej[20] | Oznámené využívanie úsilia plánu týkajúceho sa tresky škvrnitej |

Írsko, kilowatt dni v roku 2009 západne od Škótska | 2 324 932 | 818 595 (35 %) | 826 543 | 636 462 (77 %) |

Spojené kráľovstvo, kilowatt dni, v roku 2009 západne od Škótska | 24 017 229 | 6 209 268 (26 %) | 7 140 713 | 8 208 153 (115 %) |

Tabuľka 2: Režimy úsilia na západe od Škótska v prípade rybolovu pri dne Spojeného kráľovstva a Írska.

Vzhľadom na to, že plán týkajúci sa tresky umožňuje vylúčenie z režimu úsilia skupiny plavidiel, ktoré nelovia tresky, režim západných vôd funguje naďalej ako všeobecný rámec.

V prípade rybolovu hrebenatiek a krabov (pozri tabuľku 1b pracovného dokumentu útvarov Komisie), Írsko odstavilo plavidlá s cieľom zaručiť pokračujúce dodržiavanie stropu úsilia v prípade hrebenatiek.

Juhozápadné vody okrem najodľahlejších oblastí

Španielsko a Francúzsko dostávajú najväčšie pridelené úsilie na rybolov pri dne v oblasti ICES VIII a IX, za nimi nasleduje Belgicko (pozri tabuľku 2 pracovného dokumentu Komisie). V súvislosti so spotrebou úsilia oznámeného členskými štátmi sa zdá, že španielske a belgické plavidlá sa pri prevádzkovaní činnosti blížia k svojim limitom, zatiaľ čo pri francúzskych plavidlách sa úsilie výrazne znížilo. V oblasti ICES IX, od južnej Galície po Cádizský záliv, sa druhy pri dne žijúce povoľujú loviť len španielskym a portugalským plavidlám. Zdá sa, že španielske plavidlá sa pri prevádzkovaní činnosti blížia k svojim limitom, zatiaľ čo portugalské plavidlá znížili svoje úsilie.

Úsilie týkajúce sa hrebenatiek a krabov je v týchto oblastiach vyhradená pre Francúzsko (oblasť VIII) a Španielsko (oblasti VIII a IX). Opäť sa zdá, že len španielske plavidlá sa pri prevádzkovaní činnosti blížia k svojim limitom).

ÚSILIE A PODMIENKY PRE RYBOLOVNÉ čINNOSTI V OBLASTI AZOR, KANÁRSKYCH OSTROVOV A MADEIRY

Kontext

Zmluvou o pristúpení Španielska a Portugalska sa zaviedol mechanizmus ročných rozhodnutí Rady na právnu úpravu recipročného prístupu do výlučných hospodárskych zón v oblasti Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov. Rozhodnutia Rady zachovali výlučný prístup vnútroštátnych plavidiel do každej oblasti s niekoľkými výnimkami týkajúcimi sa určitých lovísk tuniaka. Úspešný režim z roku 1995 v praxi fungoval ako pokračovanie uvedeného režimu tým, že zakázal prístup moderným plavidlám na lov tuniakov a tým, že stanovil povolené úsilie na úroveň najodľahlejších oblastí. Režim úsilia z roku 2003 znížil úroveň výlučnosti z hľadiska princípu voľného prístupu do vôd Spoločenstva: po prvé tým, že vytvoril konkrétny režim prístupu v prospech miestnych flotíl v rámci vôd ostrova až do 100 námorných míľ a po druhé tým, že vyňal z úpravy úsilia týkajúce ho sa ostrova hlbokomorský rybolov. Voči týmto rozhodnutiam neskôr vzniesla námietky azorská vláda[21].

V režime z roku 2003 sa stanovuje, že vo vodách až do 100 námorných míľ od pobrežnej línie Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov, môžu príslušné členské štáty obmedziť rybolov na plavidlá registrované v prístavoch týchto ostrovov, okrem plavidiel, ktoré tradične lovili v týchto vodách. Komisia si nie je vedomá žiadnych vnútroštátnych právnych predpisov implementujúcich toto obmedzenie prístupu na plavidlá, ktoré nie sú miestne. Zdá sa však, že spomínané obmedzenie sa uznáva ako fakt. Okrem toho Španielsko a Portugalsko podpísali v roku 2008 bilaterálnu dohodu[22], ktorá obmedzuje vzájomný prístup flotíl ostrova na celkový počet 38 plavidiel s množstvom technických špecifikácií.

Riadenie úsilia

Pridelené úsilie v rámci režimu úsilia z roku 2003 je v prípade rybolovu pri dne vyhradené pre Portugalsko v oblasti Azorských ostrovov a pre Španielsko a Portugalsko v oblastiach riadenia týkajúcich sa Madeiry a Kanárskych ostrovov. Pokračujúci význam má len rybolov pri dne v oblasti Kanárskych ostrovov. Lov hrebenatiek nie je možný ani v jednej z týchto oblastí a lov krabov je povolený len Španielsku v oblasti Kanárskych ostrovov (pozri tabuľku 4 pracovného dokumentu útvarov Komisie). Vzhľadom na to, že najdôležitejší rybolov je rybolov hlbokomorských druhov a pelagických druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti, ktorých sa tento režim už netýka, režim úsilia má len obmedzený účinok a dôležitosť. Azorská vláda, ako aj vláda Kanárskych ostrovov, zdôraznili svoj záujem vrátiť sa k obsahu prístupového režimu vrátane jeho priestorovej pôsobnosti v kontexte reformy spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

REžIM ÚSILIA V BIOLOGICKY CITLIVEJ OBLASTI

Kontext

Biologicky citlivá oblasť je podoblasť Keltského mora v rámci výlučných hospodárskych zón Írska a Spojeného kráľovstva vytvorená špeciálne na účely riadenia úsilia od roku 2004. Hranice tejto oblasti sa určili na základe vedeckej informácie o vysokej koncentrácii mladých rýb merlúzy. Biologicky citlivá oblasť sa prekrýva s oblasťou technických opatrení, ktorá vyžaduje používanie väčších sietí v súvislosti s opatreniami na obnovu populácie[23] merlúzy európskej; hranice sú načrtnuté v pracovnom dokumente útvarov Komisie. Voči vytvoreniu tejto zóny vznieslo bez úspechu námietky Španielsko[24].

Riadenie úsilia

Francúzsko dostáva najväčšie pridelené úsilie na rybolov pri dne v biologicky citlivej oblasti VIII a IX, za ním nasledujú Írsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo (pozri tabuľku 3 pracovného dokumentu útvarov Komisie). Pokiaľ ide o spotrebu úsilia oznámenú členskými štátmi, zdá sa, že španielske plavidlá sú v tejto oblasti najaktívnejšie, za nimi nasledujú írske. Preto len Španielsko sa pri prevádzkovaní činnosti blíži k svojim limitom.

Rybolov hrebenatiek sa v súčasnosti uskutočňuje írskymi plavidlami, hoci aj Francúzsko má povolené úsilie. Pokiaľ ide o rybolov krabov, zdá sa, že Írsko je najaktívnejšie a pri prevádzkovaní činnosti sa blíži k svojim limitom, zatiaľ čo Francúzsko si udržiava veľkú rezervu úsilia.

Biologické posúdenie

Komisia požiadala Medzinárodnú radu pre výskum mora o vedecké stanovisko týkajúce sa vplyvu úpravy úsilia v biologicky citlivej oblasti v súvislosti s inými ochrannými opatreniami. Medzinárodná rada pre výskum mora sa vyjadrila, že hranice biologicky citlivej oblasti sa zhodujú s hlavnou oblasťou vývinu plôdika merlúzy a čerta a s oblasťou neresenia kambaly a do menšej miery aj merlúzy. Okrem toho sa hranice prekrývajú s dôležitými oblasťami vývinu plôdika a riesenia tresky jednoškvrnnej a tresky merlang, hoci sa to týka skôr pobrežných oblastí, a preto len v menšej miere medzinárodných flotíl, ktoré pôsobia skôr v južnej a západnej časti biologicky citlivej oblasti. Medzinárodná rada pre výskum mora nepovažuje vplyv biologicky citlivej oblasti na zlepšujúci sa stav merlúzy za jednoznačný, domnieva sa však, že kambale a čertovi morskému prospela v spojení s technickými opatreniami prítomnosť biologicky citlivej oblasti. Medzinárodná rada pre výskum mora zdôrazňuje, že obmedzenia úsilia sa v prípade väčšiny krajín nezdajú limitujúce, ale prikláňa sa však k tomu, aby opatrenie zostalo zachované a zabránilo sa tak nežiaducim zmenám v spôsoboch rybolovu; V rámci tejto snahy by Únia mala stanoviť pre biologicky citlivú oblasť jasné ciele ochrany s následným podrobným a transparentným preskúmaním.

ZÁVERY

Režimom úsilia z roku 2003 sa podarilo vytvoriť podmienky na úplnú integráciu Španielska a Portugalska do hlavných pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybolovu. So zreteľom na statický charakter tejto politiky, činnosť flotily väčšiny členských štátov v početných oblastiach už nie je obmedzovaná, vzhľadom na zníženie celkovej kapacity flotily[25] a zníženie rybolovných príležitostí na druhy podliehajúce kvótam. Naopak v niekoľkých oblastiach sa následne vyvinuli režimy úsilia zamerané na rybolov, ktoré sú spojené s každoročným poradenstvom o stave populácií. V budúcnosti je možné prepojenie rozsiahlych režimov úsilia s občasnými poradenstvom o stave populácií v zmiešaných loviskách. Vyžadovalo by to však podrobnejšie definície týkajúce sa rybolovu. So zreteľom na biologicky citlivé oblasti, režim je ukotvený v kontexte technických opatrení, ktoré sa ukázali ako pomoc pri zlepšovaní stavu niektorých významných populácií. Vo vedeckom stanovisku sa poukazuje na to, že budúce obmedzenia by mali byť jasnejšie prepojené s cieľmi riadenia zdrojov.

Riadenie podľa rybolovného úsilia by mohlo predstavovať významný nástroj v oblasti rybolovu hrebeniatiek a krabov, keďže uvedený rybolov nie je obmedzený celkovým povoleným výlovom. Parameter využívaný v súčasnosti na riadenie však nie je dostatočne presný, predovšetkým v prípade rybolovu krabov a režim by mal byť schopný reagovať na riadenie iniciatív zúčastnených strán, čo sa v súčasnosti nedeje.

Pre najodľahlejšie oblasti východného Atlantiku predstavuje režim široký rámec, ktorý sa len čiastočne doplnil vnútroštátnymi právnymi predpismi. Najdôležitejší rybolov (veľké pelagické druhy a hlbokomorské druhy) sa právne neupravuje až po regionálnu úroveň.

[1] Pojem západné vody označuje severovýchodný Atlantik západne od Severného a Nórskeho mora vrátane výlučných hospodárskych zón portugalských a španielskych najodľahlejších regiónov.

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 1954/2003, Ú. v. EÚ L 289, 07.11.2003, s. 1; Nariadenie Rady (ES) č. 1415/2004, Ú. v. EÚ L 258, 5.8.2004, s. 1.

[3] Pozri článok 3 ods. 4 , článok 5 ods. 2 a článok 6 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003.

[4] STECF, Správa pracovnej skupiny SGMOS 09-05 o režimoch rybolovného úsilia, časť 3, júl 2010.

[5] Medzinárodná rada pre výskum mora , stanovisko ICES 2009, kniha 5, bod 5.3.3.1.

[6] Pozri odôvodnenia 4 a 5 nariadenia (ES) č. 685/95, Ú. v. EÚ L 71, 31.3.1995, s. 5.

[7] CECAF: Výbor pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku. Západné vody ležia v oblastiach ICES (severovýchodný Atlantik) a so zreteľom na výlučné hospodárske zóny (ich časti) v oblasti portugalských a španielskych najodľahlejších oblastí, v oblasti CECAF (stredovýchodného Atlantiku).

[8] Pozri súdne prípady C-36/04 a C-442/04.

[9] Metiera je skupina rybolovných operácií zameraných na podobné druhy (alebo zoskupenia druhov), pri ktorých sa používa podobný výstroj, vykonávajú sa počas toho istého obdobia v roku a/alebo v rovnakej oblasti a ktoré charakterizuje podobný model využívania zásob.

[10] Nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002, Ú.v. ES L 351, 28.12.2002, s. 6.

[11] Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, Ú. v. EÚ L 343, , 22.12.2009, s. 1 (pozri predovšetkým články 7 až 15, 26 až 32, 39 až 41, 106, 114 až 116, 124); pozri tiež Nariadenie Rady (ES) č. 2103/2004, Ú. v. EÚ L 365, 10. 12. 2004, s. 12.

[12] Pozri článok 3 nariadenia Rady (ES) č. 1006/2008, Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 33.

[13] Nariadenia Rady (ES) č. 1342/2008, Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 20, (ES) č. 2166/2005, Ú. v. EÚ L 345, 28.12.2005, s. 5, a (ES) č. 509/2007, Ú. v. EÚ L 122, 11.5.2007, s. 7.

[14] Nariadenie Rady (ES) č. 199/2008, Ú.v. ES L 60, 05.03.2008, s. 1.

[15] Pozri články 9 a 17 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002, Ú. v. EÚ L 358, 31.12.2002, s. 59.

[16] Najmä oblasť riadenia úsilia ICES VIII zahŕňa kantábrijské vody, zatiaľ čo tie sú riadené spolu s portugalskými pobrežnými vodami, ktoré súvisia s celkovým povoleným výlovom v prípade merlúz, čertov a kambál.

[17] Iné dôležité výstroje: siete a vlečné siete na jedlé kraby vo Francúzsku (vedľajší úlovok), siete na kraba pavúčieho vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve.

[18] Zohľadnili sa: merlúza, čert, kambala, homár štíhly. Rovnako dôležité druhy ako mlieň a raja sa nemohli zohľadniť kvôli oblastnej nezhode alebo absencie časov rady.

[19] Zohľadnili sa: treska škvrnitá, treska jednoškvrná, treska merlang, treska tmavá, čert morský, homár štíhly.

[20] Toto počiatočné pridelenie podlieha úpravám počas roka, a to predovšetkým zvýšeniu úsilia výmenou za opatrenia týkajúce sa zabráneniu výlovu tresky.

[21] Pozri súdne prípady T-37/04 a C-444/08.

[22] Dohoda o operáciách tradičnej rybárskej flotily Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov, podpísaná v Brage, 21.1.2008.

[23] Nariadenie Komisie (ES) č. 494/2002, Ú. v. ES L 77, 20.3.2002, s. 8.

[24] Pozri súdne prípady C-36/04 a C-442/04.

[25] Pozri výročnú správu Komisie o úsilí členských štátov, ktoré v roku 2008 vynaložili na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a možnosťami rybolovu, KOM(2010)60 v konečnom znení.