[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 6.7.2010

KOM(2010)361 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Hodnotenie Európskeho roku medzikultúrneho dialógu 2008

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Hodnotenie Európskeho roku medzikultúrneho dialógu 2008

ÚVOD

Rok 2008 bol rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES[1] určený za Európsky rok medzikultúrneho dialógu (ďalej len „ERMD“ alebo „Rok“).

V tejto správe sa uvádzajú závery a odporúčania, ktoré vychádzajú z externého hodnotenia „Roku“ vypracovaného spoločnosťou ECOTEC Research and Consulting Limited, a reakcie Komisie na tieto zistenia. Hodnotenie je dostupné na:

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/evalreports/index_en.htm#cultureHeader

CIELE „ROKU“ A ROZPOČET NA „ROK“

„Rok“ bol reakciou na narastajúcu kultúrnu rozmanitosť Európy, výsledkom rozširovania EÚ, mobility pracovnej sily na jednotnom trhu, starých a nových migračných tokov a globalizácie. Jeho cieľom bolo zvyšovať informovanosť o zásade, že kultúrna rozmanitosť Európy je významným prínosom, a podporiť možnosti prehlbovania poznatkov na základe rozličných kultúrnych skúseností za štátnymi hranicami aj v rámci komunít.

Hodnotitelia rozlišovali tri súbory cieľov „Roku“:

Všeobecné ciele

- predstaviť medzikultúrny dialóg (alebo „MKD“), čo to je, ako funguje a prečo,

- dosiahnuť vplyv na názory a postoje veľkého počtu ľudí,

- dosiahnuť vplyv na politických činiteľov,

- uviesť do pohybu udržateľný proces činnosti spojenej s medzikultúrnym dialógom,

- podporovať štruktúrovanejší dialóg s občianskou spoločnosťou,

- pomáhať ľuďom žijúcim v Európe pri nadobúdaní medzikultúrnych kompetencií.

Konkrétne ciele

- zvýšiť informovanosť širokej verejnosti a najmä mladých ľudí o pojme medzikultúrny dialóg,

- zvýšiť viditeľnosť programov EÚ, ktoré podporujú medzikultúrny dialóg,

- určiť a šíriť najlepšie postupy a inovácie,

- poukázať na spôsoby, akými vzdelávanie a médiá môžu pomáhať rozvíjať vzájomné porozumenie medzi kultúrami.

Operačné ciele

- podporovať medzikultúrny dialóg prostredníctvom podujatí európskeho rozmeru,

- podporovať ciele „Roku“ na celoštátnej a regionálnej úrovni,

- šíriť kľúčové odkazy týkajúce sa cieľov „Roku“ a najlepších postupov,

- hodnotiť prípravu „Roku“, jeho efektívnosť a dosah a podávať v tejto súvislosti správy.

Na dosiahnutie týchto cieľov sa vyčlenil rozpočet vo výške 10 miliónov EUR na tieto opatrenia:

- Národné projekty, jeden pre každý štát, získali spolufinancovanie pre činnosti na celoštátnej a (alebo) regionálnej úrovni. Tieto projekty bežne realizoval národný koordinačný orgán (ďalej len „NKO“) pre „Rok“ v každej krajine. Granty sa udeľovali podľa veľkosti každej krajiny, v rozsahu od 26 000 EUR pre Maltu do 252 000 EUR pre Nemecko.

- Nosné európske projekty sa vyberali na základe verejnej výzvy na predkladanie návrhov. Sedem z 300 navrhnutých projektov získalo spolufinancovanie na nadnárodné činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti, za účasti partnerov v akýchkoľvek oblastiach z piatich až 22 krajín. Priemerná výška grantu predstavovala 340 000 EUR.

- Informačná kampaň na úrovni Spoločenstva bola zabezpečená prostredníctvom spolupráce s externým poskytovateľom komunikačných služieb a zahŕňala takisto webovú stránku a program podujatí. V rámci tejto kampane boli takisto k dispozícii prostriedky, ktoré umožňovali každému NKO využiť služby vnútroštátnej pobočky poskytovateľa komunikačných služieb.

- Otváracie a záverečné podujatia pre „Rok“ zorganizovalo slovinské a francúzske predsedníctvo EÚ a tieto podujatia boli spolufinancované.

Okrem toho logo „Roku“ a informačné materiály sa bezplatne poskytovali tým organizáciám, ktoré mali záujem o označenie svojich činností logom „Roku“.

V tejto tabuľke sa uvádza prehľad o rozpočte vyčlenenom v rozhodnutí a o skutočných pridelených sumách.

Druh činností | Rozpočet vyčlenený v rozhodnutí (v EUR) | Pridelený rozpočet (v EUR) | % z rozpočtu |

Národné projekty | 3 000 000 | 2 993 830 | 30 |

Nosné európske projekty | 2 400 000 | 2 363 248 | 24 |

Otváracie a záverečné podujatia organizované predsedníctvami EÚ | 600 000 | 600 000 | 6 |

Informačná kampaň, prieskumy a štúdie na úrovni Spoločenstva (podpora vyčlenená z tejto položky na komunikačné kampane na národnej úrovni) | 4 000 000 | 3 922 639 (1 254 033) | 40 (12) |

Celkový rozpočet na „Rok“ | 10 000 000 | 9 879 717 | 100 |

Okrem Komisie medzi hlavných aktérov, ktorí sa podieľali na vykonávaní uvedených opatrení, patrili NKO ustanovený v každom členskom štáte (v mnohých prípadoch ním bolo ministerstvo kultúry), koordinátori nosných európskych projektov a ich partneri, externý zabezpečovateľ komunikačnej kampane a mnoho zainteresovaných strán z občianskej spoločnosti.

HODNOTENIE

Metódy

Hodnotenie prebiehalo počas 15 mesiacov od apríla 2008. Okrem preskúmania dokumentov hodnotitelia uskutočnili 50 rozhovorov s pracovníkmi Komisie, externým poskytovateľom komunikačných služieb, koordinátormi nosných projektov, národnými koordinačnými orgánmi a zainteresovanými stranami z občianskej spoločnosti, a uskutočnili štyri prípadové štúdie krajín. Takisto sa uskutočnil prieskum medzi priamymi účastníkmi podujatí v rámci „Roku“, používateľmi loga „Roku“ a 1000 združeniami alebo jednotlivcami, ktoré(-í) sa zaregistrovali na webovej stránke ako „partneri Roku“.

Hodnotitelia preskúmali týchto päť kritérií, podľa ktorých je takisto rozčlenená táto správa: relevantnosť; vonkajšia súdržnosť; efektívnosť; účinnosť; udržateľnosť.

Závery hodnotiteľov

Hodnotenie „Roku“ bolo v mnohých aspektoch veľmi pozitívne. „Rok“ zodpovedal potrebám zainteresovaných strán a úlohám určeným v súvislosti s kultúrnou rozmanitosťou v Európe. Riadenie zdrojov bolo efektívne, čo je čiastočne výsledkom „duálneho prístupu“, v rámci ktorého sa skombinovala silná komunikačná kampaň na európskej úrovni a niekoľko nosných projektov s decentralizovanými iniciatívami a jeden národný projekt pre každý členský štát. Prostredníctvom „Roku“ sa dosiahla zvýšená všeobecná informovanosť o otázkach MKD prostredníctvom kritického množstva podujatí, úspešne sa zmobilizovali zainteresované strany a podnietilo sa množstvo príslušných činností, ktoré sa organizovali bez priameho financovania.

Väčšie pochybnosti sa objavili v súvislosti s mierou, do akej mohol „Rok“ ovplyvniť postoje širokej verejnosti v tejto komplexnej oblasti. Angažovanosť zainteresovaných strán v činnostiach súvisiacich s „Rokom“ bola veľmi silná v kultúrnom sektore a v určitej miere vo vzdelávaní, ale nesplnila cieľ, ktorý spočíval v ambicióznej mobilizácii naprieč sektormi. Absencia širších štrukturálnych zmien (napríklad pokiaľ ide o správne orgány) vyvoláva pochybnosti o pevnom základe pre udržateľnú následnú činnosť v oblasti medzikultúrneho dialógu.

Tieto body sú podrobnejšie opísané ďalej.

Relevantnosť, pokiaľ ide o problémy a potreby zainteresovaných strán

Ciele „Roku“ zodpovedali určeným problémom a potrebám zainteresovaných strán. Poukazuje sa na silnú účasť občianskej spoločnosti, najmä Dúhovej platformy (v súčasnosti Platforma medzikultúrnej Európy[2] pre štruktúrovaný dialóg), počas prípravy „Roku“, ktorá prispela k tomuto presnému zosúladeniu potrieb a cieľov. Zainteresované strany ľahko prepojili „Rok“ s konkrétnymi národnými otázkami a jednoznačne uznali úlohu, ktorú môže medzikultúrny dialóg zohrávať pri riešení týchto otázok.

Široké vymedzenie cieľov v rozhodnutí poskytlo flexibilitu, ktorú členské štáty potrebovali na prispôsobenie činností počas realizácie svojim vlastným konkrétnym situáciám pri zachovaní celkového rámca so spoločným chápaním ústredného cieľa. Určité zainteresované strany sa domnievali, že pri štruktúrovaní ich prípravných činností na realizáciu „Roku“ by bol nápomocný presnejší, centrálne definovaný súbor cieľových činností.

Súlad s existujúcimi programami a politikami

„Rok“ bol v súlade s existujúcimi programami a politikami, najvýraznejšie na medzinárodnej a európskej úrovni. Koncept medzikultúrnych vzťahov sa vyskytuje v mnohých európskych a medzinárodných oblastiach politík, aj keď nie vždy je vyjadrený ako konkrétna potreba dialógu. Význam interakcie medzi kultúrami ako hnacia sila pokroku sa všeobecne uznáva a odráža sa v politikách Organizácie Spojených národov, Rady Európy a OBSE. Osobitné synergie existovali v rámci spoločných akcií Európskej komisie a Rady Európy, vrátane projektu Medzikultúrne mestá[3].

Na úrovni operačných programov dosiahol medzikultúrny dialóg veľkú viditeľnosť, aj napriek tomu, že chápanie tohto pojmu je do určitej miery odlišné. Projekty sa financujú prostredníctvom programov, ktoré zahŕňajú Mládež v akcii, Európa pre občanov, Kultúra a Celoživotné vzdelávanie.

Ukázalo sa, že je náročnejšie posúdiť mieru, v akej bol „Rok“ v súlade s vnútroštátnymi politikami, pretože veľmi málo krajín, ak vôbec nejaké, uplatňuje konkrétne, identifikovateľné politiky medzikultúrneho dialógu ako také. V niektorých krajinách sa identifikovala doplnkovosť medzi programom „Roku“ a vnútroštátnymi politikami, zatiaľ čo v iných sa vnútroštátne politiky, napríklad v oblasti nediskriminácie alebo kultúry, prinajmenšom nepovažovali za protichodné.

Efektívne využívanie zdrojov

Rozpočet určený na „Rok“ bol využitý efektívne.

Rozdiel, ktorý sa uplatňoval medzi „nosnými“ európskymi nadnárodnými projektmi a vnútroštátnymi projektmi, umožnil, aby sa v rámci „Roku“ skombinovali výhody určitého stupňa decentralizácie (jeden národný projekt spolufinancovaný z európskych zdrojov za každý členský štát) s činnosťami venovanými celoeurópskym projektom, ktoré sa vykonávali prostredníctvom siedmich nosných projektov. Takýmto spôsobom sa zohľadnila potreba činností v rámci medzikultúrneho dialógu medzi krajinami, ako aj v rámci nich.

Relatívne veľká časť rozpočtu (takmer 40 %) sa venovala najviac centralizovaným komunikačným činnostiam so zameraním na webovú stránku „Roku“. Externý poskytovateľ služieb spolupracoval s Komisiou, aby sa zabezpečila kampaň koordinovaná na úrovni Spoločenstva, ale takisto formulovaná v členských štátoch prostredníctvom spoločnej grafickej totožnosti, spoločných informačných materiálov a sekcie webovej stránky venovanej každej národnej kampani. Krajiny mohli na podporu svojich národných propagačných plánov využiť služby siete mediálnych partnerov poskytovateľa služieb.

Niektoré zainteresované strany by uprednostnili kontrolu nad značnejšími decentralizovanejšími rozpočtami na komunikačné činnosti, ale vo väčšine prípadov spolupráca medzi NKO a miestnym mediálnym subdodávateľom údajne fungovala dobre.

Hodnotitelia konštatujú, že plne decentralizovaný prístup by mohol predstavovať riziko menšieho vplyvu komunikačnej kampane v rámci „Roku“ a že „duálny prístup“ bol najvhodnejší, pretože sa v rámci neho kombinovala kampaň na európskej úrovni a nosné projekty s určitým stupňom decentralizácie.

Očakávalo sa, že členské štáty budú popri svojom národnom projekte spolufinancovanom zo zdrojov EÚ podľa potreby financovať doplnkové činnosti z vlastných zdrojov. Miera, v akej boli tieto finančné prostriedky k dispozícii, sa veľmi líšila, pričom malý počet krajín vyčlenil na projekty a komunikačné činnosti svoj vlastný rozpočet vo výške niekoľko miliónov eur, zatiaľ čo iné krajiny nevyčlenili žiadne finančné prostriedky. Ale aj napriek tomu dokázali nadviazať spoluprácu s partnerskými organizáciami.

Účinnosť

Činnosti financované z rozpočtu na „Rok“ aj členskými štátmi s použitím doplnkových zdrojov zodpovedali cieľom „Roku“. Nosné európske projekty dosiahli spoluprácu prostredníctvom partnerstva v rámci veľkého počtu krajín. Hlavnou hnacou silou, ktorá ľudí spájala, bola tvorivosť, takže medzi výstupy projektov typicky patrili CD, DVD disky a využitie nových mediálnych priestorov. Činnosti v oblasti národných projektov boli rôznorodejšie. Činnosti v krajinách s pomerne menšími skúsenosťami s multikulturalizmom sa zameriavali predovšetkým na zvýšenie informovanosti o rozmanitosti kultúr a na zdôraznenie ich významu. Členské štáty s dlhšou históriou prisťahovalectva a (alebo) väčšou schopnosťou občianskej spoločnosti alebo vlády realizovať projekty sa často snažili poskytnúť osobitné príležitosti na dialóg a využiť existujúce siete.

Úloha vnútroštátneho kontextu je určujúcim faktorom v úsilí o meranie efektivity „Roku“. Veľmi pestré kultúrne a demografické pozadie, inštitucionálne štruktúry a schopnosť verejnej správy a občianskej spoločnosti znamenajú, že východiskový bod každého členského štátu bol rozdielny. Hodnotitelia zdôrazňujú, že niektoré členské štáty, v prípade ktorých vnútroštátny kontext znamenal, že pojem medzikultúrneho dialógu bol relatívne nový, a ktoré mali v praxi zavedený menší počet štruktúr na podporu realizácie „Roku“, „prešli počas Roku veľký kus cesty“.

V priebehu „Roku“ sa vykonalo mnoho činností, ktoré neboli priamo financované z jeho rozpočtu. Na základe odhadov poskytnutých NKO možno konštatovať, že prebehlo 8 000 až 10 000 činností, z ktorých približne polovicu usporiadali VKO s určitou mierou financovania z verejných zdrojov a polovica bola mimo ich kontroly.

Vysoký počet podujatí pomohol vzbudiť záujem médií a uľahčil spoluprácu s nimi. „Roku“ bolo venovaných viac ako 11 500 tlačových správ. Škála spolupráce s médiami v členských štátoch siahala od vnútroštátnej televízie a novín (typicky v menších členských štátoch) až po špecializované publikácie alebo programy. Využívanie loga na iniciatívy súvisiace s „Rokom“ takisto prispelo k väčšiemu zviditeľneniu „Roku“, pričom počet prípadov jeho použitia sa odhaduje na 2 700. Webová stránka „Roku“, vrátane sekcie pre každý členský štát, zaznamenala 800 000 návštev a počet zobrazení stránok presiahol 5 miliónov.

Určili sa tieto hlavné účinky „Roku“:

- Zvýšená všeobecná informovanosť. „Rok“ bol najúspešnejší, pokiaľ ide o zvyšovanie informovanosti o medzikultúrnom dialógu, najmä prostredníctvom umeleckých a kultúrnych činností. Značne veľkému okruhu verejnosti a najmä mladým ľuďom sa pomocou týchto činností predstavili rôzne spôsoby, akými by medzikultúrny dialóg mohol prispieť k vybudovaniu silných hospodárstiev a súdržných komunít. Spätná väzba od priamych účastníkov podujatí v rámci „Roku“ bola kladná a zdôraznila „znovuoživenie“, ktoré môže vyplývať z účasti na týchto činnostiach. Takmer 70 % respondentov uviedlo, že ich účasť bude viesť k tomu, že pri tvorbe politík a stratégií sa budú na MKD pozerať iným spôsobom. Ukázalo sa, že zmerať mieru, do akej mal „Rok“ vplyv na postoje veľkého počtu ľudí k MKD, je omnoho ťažšie.

- Zvýšená účasť a angažovanosť zúčastnených strán, podpora prepojenia naprieč rôznymi sektormi občianskej spoločnosti a verejnej správy. Toto sa nepodarilo v tých členských štátoch, ktoré sa zamerali na nadstavbu, prípadne prácu v existujúcich sieťach alebo v špecifickom sektore, prevažne vo vzdelávaní. Prevažovali organizácie v oblasti umenia a kultúry, sektor vzdelávania bol na druhom mieste. Iné oblasti, v ktorých by podľa očakávania mohol byť MKD kľúčovou témou, predovšetkým šport, náboženstvo a viera, boli menej zapojené, prinajmenšom vo väčšine krajín. Originálna myšlienka „Roku“ naprieč všetkými sektormi sa ukázala byť ťažko dosiahnuteľnou.

- Politiky a prístupy, ktoré zavádzajú alebo zdôrazňujú význam opatrení evidentne zohľadňujúcich význam MKD. Takéto príklady sa našli najmä v školskom vzdelávaní a zahŕňajú: zmeny vo výučne jazykov, reformy učebných osnov, ktoré zavádzajú medzikultúrne kompetencie, iniciatívy týkajúce sa odbornej prípravy vyučujúcich a dialóg s ďalšími komunitami v oblasti školy, predovšetkým s rodinami. Medzi ďalšie účinky patrí lepšia integrácia stratégie vo vzdelávaní, v práci s mládežou, v športe a v niektorých členských štátoch i pokračovanie využívania finančných nástrojov založených v priebehu „Roku“ na podporu iniciatív v oblasti MKD z radov umelcov a kultúrnych pracovníkov.

- V nadväznosti na „Rok“ vypracoval každý členský štát národnú stratégiu[4], v ktorej vysvetlil národný kontext a priority a stanovil činnosti na zapojenie občianskej spoločnosti a sektoru komunikácie v snahe osloviť mladých ľudí a iné cieľové skupiny. V mnohých krajinách sa takáto stratégia pripravovala po prvýkrát a pre členské štáty, v ktorých medzikultúrny dialóg nie je na popredných miestach politickej agendy, sa ukázala byť mimoriadne užitočným cvičením.

- Štruktúry. Dôkazy o zmenách štruktúr nemožno nájsť všade, ale medzi zaujímavé príklady patrí zriadenie nových oddelení alebo organizácií zaoberajúcich sa MKD; výbory ministrov, ktoré uľahčia spoluprácu naprieč sektormi; pracovné skupiny zložené zo zástupcov kľúčových zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti. Vo viacerých krajinách, žiaľ nie vo všetkých členských štátoch, bol zaznamenaný pokrok, pokiaľ ide o zavedenie lepšie štruktúrovaného dialógu s občianskou spoločnosťou.

Trvalá udržateľnosť

Odlišné národné kontexty vedú k zmiešanému obrazu, pokiaľ ide o trvanie pozitívnych účinkov zaznamenaných v priebehu „Roku“. V niektorých členských štátoch sú súčasťou odkazu „Roku“ politiky a štruktúry; ide najmä o krajiny, v ktorých rámec MKD alebo akčný plán existovali ešte pred samotným „Rokom“. V iných mali účinky „Roku“ skôr charakter okamžitého vplyvu na jednotlivcov, takže asi nebudú mať dlhú životnosť. Najväčší potenciál dlhodobejšej činnosti je v oblasti školského vzdelávania; nové iniciatívy týkajúce sa odbornej prípravy vyučujúcich, reformy učebných osnov a zvyšovanie informovanosti sú v niektorých krajinách neoddeliteľnou súčasťou ich agendy.

Na európskej úrovni bolo jedným z evidentných účinkov demonštrovanie významu MKD pre širokú škálu politík a zvýšenie potreby súdržnosti a komplementarity v oblastiach, ktoré sa týkajú medzikultúrnych kompetencií, vzdelávania detí migrantov a integrovaných politických iniciatív na úrovni mestskej správy. Okrem oblasti kultúry sa zdôraznila potreba a výhody medzikultúrneho dialógu v politikách, ktoré sa týkajú vzdelávania, zamestnanosti, spravodlivosti a bezpečnosti, vonkajších vzťahov a regionálneho rozvoja. Formálne i neformálne siete zákonodarcov vytvorené na základe týchto snáh sa ukazujú byť dlhodobejšie a mohli by medzikultúrnemu dialógu trvalo zabezpečovať podporu na európskej úrovni.

Jedným z jasných posolstiev je, že následné činnosti musia pokračovať, ak sa má pokrok dosiahnutý v priebehu „Roku“, či už na miestnej, celoštátnej alebo európskej úrovni, udržať. Z toho vyplývajú dve odporúčania: zabezpečiť, aby sa materiály a skúsenosti získané v priebehu „Roku“ naďalej využívali a rozširovali a aby sa na úrovni EÚ pokračovalo v tomto úsilí prostredníctvom finančnej podpory a alebo fóra členských štátov, ktoré o to prejavia záujem.

HLAVNÉ ODPORÚČANIA – PRIPOMIENKY KOMISIE

Hodnotitelia sa zhodli na jedenástich odporúčaniach Komisii a šiestich členským štátom. Po tomto kroku nasleduje v druhej polovici roka 2010 diskusia s členskými štátmi o vypracovaní budúceho „Pracovného plánu pre kultúru“, ktorý sa začne napĺňať od roku 2011. Jedným z prostriedkov na implementáciu pracovného plánu je spolupráca medzi členskými štátmi prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie (expertných skupín) formou výmeny skúseností a sformulovania návrhov politík, ktoré by sa vykonávali na európskej a/alebo celoštátnej úrovni. Diskusia o budúcom pracovnom pláne bude príležitosťou identifikovať, ktoré z ďalej uvedených odporúčaní je možné efektívne naplniť takouto formou spolupráce.

Podporovať dialóg s občianskou spoločnosťou

Poskytovať nepretržitú podporu štruktúrovaného dialógu s občianskou spoločnosťou, napríklad vo forme platforiem.

Kultúrny program ponúka takémuto štruktúrovanému dialógu podporu v časti 2 „štruktúry na podporu politík v rámci kultúrnej agendy“. V tejto súvislosti sa v súčasnosti takéto príspevky poskytujú na prevádzkové náklady „Platformy medzikultúrnej Európy“. Tento typ dialógu je v kandidátskych a v budúcich kandidátskych krajinách podporovaný nástrojom predvstupovej pomoci („Nástroj na podporu občianskej spoločnosti“).

Využiť výstupy a výsledky „Roku“

Prijať kroky na zabezpečenie trvalého a systematického rozširovania a využívania výstupov a výsledkov nadobudnutých počas „Roku“, napríklad presadzovaním zachovania relevantných obsahových zložiek webovej stránky ERMD a využitím úspechu fotografickej súťaže „Kultúry na mojej ulici“ lepšou identifikáciou príležitostí ako tieto fotografie podľa možnosti použiť v širokej škále činností na úrovni EÚ a celoštátnej úrovni.

Webová stránka „Roku“ ostáva naďalej prístupná. Presun niektorých jej obsahových zložiek na webové stránky Európskej komisie týkajúce sa kultúry a vzdelávania stále prebieha. Výstupy (učebné materiály, DVD nosiče, informačné príručky, atď.), ktoré boli na webovej stránke „Roku“ zhromažďované v kolónke „zdroje“, sa takisto presunuli na stránky Komisie týkajúce sa kultúry a vzdelávania. Fotografie zo súťaže „Stretnutie kultúr na mojej ulici“ už boli použité v niekoľkých publikáciách Komisie sú naďalej k dispozícii aj členským štátom a kultúrnemu sektoru pre oblasť tém súvisiacich s MKD.

Skúmať vplyv medzikultúrneho dialógu na školách

Zvážiť zákazku na vypracovanie ďalšieho výskumu, predovšetkým pokiaľ ide o vplyv MKD na školách, vychádzajúc z mimoriadnej pozornosti, ktorej sa tejto téme počas „Roku“ dostalo, a o pravdepodobnosť dlhodobých vplyvov v niektorých krajinách.

Vplyv MKD na školách sa bude aj naďalej sledovať v rámci rozličných podprogramov „Programu celoživotného vzdelávania“ alebo „Rámcového programu pre výskumu a rozvoj“.

Zintenzívniť prácu v oblasti vzdelávania

Predovšetkým zvážiť opatrenia na udržanie pozitívneho momentu, ktorý sa počas „Roku“ podarilo v oblasti vzdelávania dosiahnuť, napríklad propagáciou a zjednodušovaním prenosu vedomostí o výučbe MKD, príprave učebných osnov a odbornej príprave vyučujúcich.

Spolupráca medzi členskými štátmi bude aj naďalej pokračovať vo forme práce na tematických prioritách stanovených strategickým rámcom „Vzdelávanie a odborná príprava 2020“, predovšetkým v rámci úsilia o implementáciu „Odporúčania o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie“ z roku 2006. Prenos vedomostí prostredníctvom činností partnerského učenia sa je jadrom tohto procesu. Pri činnostiach, ktoré sú pokračovaním k „Záverom Rady o medzikultúrnych kompetenciách“ z roku 2008, zohráva dôležitú úlohu spolupráca medzi členskými štátmi.

Šíriť poznatky

Zvážiť spôsoby propagácie a podpory šírenia poznatkov získaných počas „Roku“ medzi členskými štátmi, napríklad prostredníctvom pracovných skupín na úrovni EÚ vrátane zástupcov vlád, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán.

Expertné skupiny v oblastiach vzdelávania a kultúru budú pokračovať v spolupráci formou „otvorenej metódy koordinácie“, pokiaľ ide o partnerské učenie sa, a v prípade potreby sa snažiť spoločne sformulovať politické odporúčania. Komisia preskúma spôsoby, ktoré pomôžu uľahčiť dialóg medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, napríklad v podobe tematických seminárov.

Monitorovať a zaznamenávať pokroky

Zriadiť rámec na monitorovanie a predkladanie správ, aby bolo v jednotlivých členských štátoch možné porovnávať pokrok v oblasti MKD, napríklad využitím existujúcich postupov na monitorovanie a predkladanie správ v oblastiach vzdelávania a integrácie migrantov.

Na základe výzvy adresovanej Komisii 26. novembra 2009 Radou ministrov pre vzdelávanie, mládež a kultúru plánuje Komisia v oblasti vzdelávania naďalej zlepšovať svoj monitoring rozdielov v úspešnosti študentov z radov prisťahovalcov a „domácich“ študentov.

Posilniť komunitné programy

Zvážiť posilnenie tých častí komunitných programov, ktoré sa týkajú MKD, formou ročných výziev na predkladanie návrhov v snahe zabezpečiť lepšiu finančnú podporu tematických projektov, najmä takých, ktoré zdôrazňujú vzájomnú spoluprácu medzi sektorom vzdelávania, mládeže a kultúry na jednej strane a sektorom verejných služieb a/alebo aktívneho občianstva na strane druhej.

V priebehu roka 2010 sa počas verejnej konzultácie o nastávajúcej generácii programov podrobnejšie preskúma možnosť cielenej podpory pre spoluprácu naprieč sektormi formou komunitných programov.

Spolupracovať naprieč oblasťami politiky

Spolupracovať s príslušnými sekciami Európskej komisie (vo vnútri i mimo GR EAC) vrátane sekcií pre mládež, celoživotné vzdelávanie, zamestnanosť a vzdelávanie tak, aby bol MKD v jednotlivých programoch EÚ aplikovateľný explicitnejšie a systematickejšie; zároveň umožniť, aby mohli aj iné sekcie Komisie získať poznatky z prípravy a realizácie „Roku“.

V priebehu konzultácie v roku 2010 a následnej prípravy návrhov Komisie týkajúcich sa nastávajúcej generácie komunitných programov sa preskúmajú spôsoby, akými je možné prioritu medzikultúrneho dialógu jednoznačnejšie aplikovať, napríklad vďaka jej jasnejšej definícii.

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami

Pokračovať v spolupráci s kľúčovými medzinárodnými organizáciami, predovšetkým s Radou Európy a UEFA, využívajúc súčasné efektívne strategické partnerstvá.

Spolupráca s kľúčovými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, pokračuje a zahŕňa projekt „Medzikultúrne mestá“ a tiež vo forme spolupráce s a medzi krajinami „Európskeho susedstva“.

Zahrnúť aj menej viditeľné oblasti

Zvážiť spôsoby, akými dosiahnuť výraznejší pokrok v oblastiach, ktorým počas „Roku“ chýbala dostatočná viditeľnosť – šport, znevýhodnené komunity a verejné služby – a tiež ako identifikovať vhodné partnerstvá vo vláde a občianskej spoločnosti, v rámci ktorých je možné spolupracovať.

Komisia preskúma spôsoby, ktorými sa v budúcich iniciatívach podarí výraznejšie zapojiť menej zastúpené sektory vrátane šírenia poznatkov medzi sektormi v rámci komunitných programov nastávajúcej generácie.

Využiť poznatky pre ďalšie Európske roky

Pokiaľ ide o budúce Európske roky, je potrebné zvážiť nasledovné:

- ako začleniť systematický trojročný cyklus Európskych rokov do procesu (príprava-realizácia-nadväzujúce činnosti) tak, aby sa zaručila maximálna pripravenosť a maximálny účinok;

- Akým spôsobom bude možné lepšie merať napĺňanie cieľov v budúcich rokoch.

Došlo k výmene skúsenosti s prípravou a realizáciou „Roku“ s inými príslušnými útvarmi Komisie, konkrétne s GR pre zamestnanosť a sociálne veci pri koordinácii Európskeho roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 a s GR pre komunikáciu pri koordinácii Európskeho roku dobrovoľníckej práce 2011.

Hodnotitelia sa zároveň zhodli na šiestich odporúčaniach určených členským štátom, keďže hlavná zodpovednosť za mnohé z príslušných politík spočíva na celoštátnej, v niektorých prípadoch i regionálnej a miestnej úrovni. Na základe týchto odporúčaní by mal každý členský štát:

- vypracovať národný akčný plán týkajúci sa MKD, ktorý by bol založený na výsledkoch prieskumov a štatistík,

- vypracovať pokyny, ktoré pomôžu pri formulácií stratégií MKD v oblastiach ako šport, verejné služby a aktívne občianstvo,

- viac zohľadniť MKD v rôznych oblastiach vrátane podoby verejnej služby a jej výkonu v snahe podporiť súdržnosť komunít a sociálnu inklúziu,

- pomôcť zvyšovať schopnosť organizácií občianskej spoločnosti riešiť MKD najmä tam, kde je základňa mimovládnych organizácií slabá, predovšetkým zmapovaním sektoru, rozvojom sietí a poskytovaním odbornej prípravy,

- prispievať do fór na úrovni EÚ a pracovných skupín, ktoré si vymieňajú poznatky, riadiť priebeh politiky a zvyšovať profil MKD v procese tvorby politík na celoštátnej úrovni i na úrovni EÚ,

- zvážiť vybudovanie celoštátneho systému monitorovania a kontroly pokroku dosiahnutého v oblasti MKD a náležitých ukazovateľov.

ZÁVERY KOMISIE

Komisia súhlasí s hodnotiteľmi v ich celkovom hodnotení „Roku“. Najväčší úspech zaznamenal „Rok“ vo zvýšení informovanosti o témach súvisiacich s MKD, najmä v radoch zákonodarcov, a v mobilizácii zainteresovaných strán, predovšetkým v oblasti umenia a kultúry. Jeho vplyvy na postoje voči MKD sa ukázali byť ťažko merateľné, keďže podstatné spoločenské zmeny si vyžadujú oveľa dlhší časový rámec a faktorov, ktoré tieto postoje ovplyvňujú, je niekoľko a sú zložité.

Nadviazať na „Rok“ znamená spojiť úsilie Európskej komisie, inštitúcií EÚ, členských štátov a občianskej spoločnosti. Komisia uprednostní odporúčania hodnotiteľov uvedené v predchádzajúcej kapitole a nadväzujúce činnosti zameria na:

- Vyzývanie k spolupráci a šíreniu poznatkov medzi členskými štátmi a medzi odborníkmi v rôznych oblastiach politiky, ktoré sa týkajú MKD. „Otvorená metóda koordinácie“ bude hlavným hnacím motorom tohto typu spolupráce využívania výsledkov a výstupov z „Roku“. K šíreniu poznatkov dôjde aj v sektoroch, ktorých zastúpenie počas „Roku“ nebolo dostatočné. Projekty ako „Medzikultúrne mestá“, spoločná iniciatíva s Radou Európy, alebo navrhovaná sieť odborníkov na rómske reálie sú práve takou príležitosťou na uľahčenie šírenia poznatkov a spolupráce.

- Poskytovanie finančnej podpory projektom a iniciatívam týkajúcim sa medzikultúrneho dialógu. Príprava nastávajúcej generácie programov EÚ predstavuje vhodnú príležitosť na širšie konzultácie o možnostiach podpory MKD vrátane podpory spolupráce medzi jednotlivými oblasťami politiky. Zároveň sa Komisia bude snažiť zabezpečiť, aby sa priorita, ktorú bude mať MKD v určitých programoch, dala jednoznačne aplikovať.

- Zintenzívnenie práce v oblasti vzdelávania tam, kde iniciatívy týkajúce sa kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie a odbornej prípravy vyučujúcich úzko súvisia s MKD.

Predložené odporúčania by mali pomôcť zaručiť, že MKD ostane aj naďalej na popredných miestach politickej agendy EÚ. Podpora kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu je jedným so strategických cieľov „Európskej stratégie pre kultúru“ a spoločné snahy inštitúcií EÚ, členských štátov a občianskej spoločnosti o ich dosiahnutie budú pokračovať. Zvýšená informovanosť a pochopenie potreby jednotného prístupu naprieč sektormi, ktoré sú výsledkom „Roku“, tvoria dobrý základ, na ktorom je možné postaviť ďalšiu spoluprácu pri dosahovaní tohto cieľa.

[1] Ú. v. EÚ L 412/44 z 30. decembra 2006.

[2] http://www.intercultural-europe.org/

[3] http://www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/culture/Cities/Default_en.asp

[4] http://ec.europa.eu/culture/archive/dialogue/strategies_en.html