[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 3.6.2010

KOM(2010)282 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2009

SEK(2010)666

SPRÁVA KOMISIE

Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2009

Úvod

1. Prvý oddiel tejto správy poskytuje prehľad o tom, akým spôsobom sa ďalej rozvíjali a uplatňovali nástroje politiky hospodárskej súťaže, najmä antitrustové pravidlá, pravidlá upravujúce fúzie a pravidlá štátnej pomoci. V druhom oddiele sa rozoberá, ako sa tieto a ďalšie nástroje používali vo vybraných sektoroch. V treťom oddiele sa uvádza prehľad aktivít týkajúcich sa spotrebiteľov, ktorý bol vypracovaný v minulom roku. Štvrtý oddiel je zameraný na spoluprácu v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) a s vnútroštátnymi súdmi, zatiaľ čo piaty oddiel je venovaný medzinárodnej činnosti. V šiestom oddiele sa uvádza stručný opis medziinštitucionálnej spolupráce.

2. Tak, ako tomu bolo v minulom roku, do výročnej správy o hospodárskej súťaži je zaradená kapitola zameraná na tému, ktorá sa v oblasti politiky hospodárskej súťaže považuje za mimoriadne dôležitú. Tento rok sa zvolila téma „Hospodárska súťaž a finančná a hospodárska kríza“.

3. Na základe tohto je v tohtoročnej správe venovaná osobitá pozornosť hodnoteniu Európskej komisie prijatých vnútroštátnych opatrení a reakcií na finančnú a hospodársku kríz, či už sú to vnútroštátne schémy alebo opatrenia zamerané na jednotlivé spoločnosti finančného sektoru. Podobným spôsobom sa osobitá pozornosť prikladá opatreniam dočasného rámca na zmiernenie dosahu krízy na hospodárstvo. V tomto zmysle vzniesol Európsky parlament požiadavku vo svojom návrhu uznesenia o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže na rok 2008, ktorá sa prerokúvala v čase dokončovania tohto vydania výročnej správy o hospodárskej súťaži[1].

4. Ďalšie informácie možno nájsť v podrobnom pracovnom dokumente útvarov Komisie[2] a na internetovej stránke GR pre hospodársku súťaž[3].

5. Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Odvtedy sa číslovanie článkov zmenilo. Články 81, 82 a 86 Zmluvy o ES týkajúce sa antitrustových pravidiel sú teraz článkami 101, 102 a 106 ZFEÚ, zatiaľ čo podstata týchto ustanovení je rovnaká. V tomto dokumente sa však v prípade konaní spred 1. decembra 2009 pri uvádzaní odkazov používa staré číslovanie. Podobne sa zachováva staré číslovanie odkazov na články Zmluvy o ES v oblasti štátnej pomoci (články 87 až 89 Zmluvy o ES), ak sa procedurálne kroky udiali pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.

6. Takisto od 1. decembra 2009 sa Súd prvého stupňa (CFI) nazýva Všeobecný súd. V tomto oznámení sa však v prípade rozsudkov prijatých pred týmto dátumom pomenovanie Súd prvého stupňa zachováva.

Osobitná kapitola: Politika hospodárskej súťaže a finančná a hospodárska kríza

Akú úlohu mala politika hospodárskej súťaže v kontexte tejto krízy?

7. Počas roku 2009 Európska únia spolu s ostatnými krajinami sveta čelila nesmierne vážnej finančnej a hospodárskej kríze. Bol to náročný rok pre hospodárstvo, pre obchodovanie a pre tvorcov politiky. Vlády, centrálne banky a finanční regulátori v spolupráci s Európskou komisiou intenzívne pracovali na stabilizácii finančného systému a vytvorení záruk, aby sa podobná kríza v budúcnosti už neopakovala. Zákonodarcovia sa takisto snažili navrhnúť politiky, ktoré by minimalizovali dosah krízy na reálnu ekonomiku.

8. Od začiatku tejto krízy boli ciele Komisie v uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže dvojaké. Po prvé podporiť finančnú stabilitu tým, že sa čo najskôr zabezpečí právna istota záchranným opatreniam prijatým členskými štátmi EÚ. Po druhé zachovať jednotné podmienky v Európe a zabezpečiť, aby sa vnútroštátnymi opatreniami nevyvážali problémy do iných členských štátov.

9. Je pravdou, že na začiatku krízy sa členské štáty rozhodli investovať veľké objemy štátnej pomoci do finančného sektora. Európska komisia sa zapojila do tohto procesu a využila svoje právomoci na preskúmanie štátnej pomoci podľa ustanovení zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Od začiatku tejto krízy politika hospodárskej súťaže a konzultácie zohrávali kľúčovú úlohu v zachovaní jednej z najväčších predností EÚ: vnútorného trhu.

Aká bola odozva na politiku Komisie?

10. V období od októbra 2008 do augusta 2009 Komisia prijala štyri oznámenia, v ktorých sa uvádzalo, ako bude uplatňovať pravidlá štátnej pomoci na vládne opatrenia na podporu finančného sektora v kontexte súčasnej krízy. Dňa 13. októbra 2008 Komisia prijala usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na schémy štátnej pomoci a individuálnej pomoci finančným inštitúciám (oznámenie o bankovom sektore)[4]. Usmernenia boli uverejnené následne po tom, ako padla spoločnosť Lehman Brothers 15. septembra 2008, vyšlo najavo, že treba zachrániť takých dôležitých účastníkov trhu, akými sú Fortis, Dexia, Bradford & Bingley a Hypo Real Estate, a boli vyhlásené kaucie na záchranu bánk a záručné schémy členských štátov ako napríklad Dánsko a Írsko.

11. Komisia sa musela zaoberať početnými oznámeniami mimoriadnych opatrení pomoci zo strany členských štátov. Reagovala vo veľmi krátkych časových rámcoch preraďovaním obetavých zamestnancov a prijímaním nových dočasných pracovníkov.

Rekapitalizácia bánk

12. S cieľom vyrovnať sa s krízou členské štáty identifikovali viaceré možné spôsoby riešení, počínajúc garančnými schémami až po rekapitalizáciu. Záležitosti sa dôkladne prediskutovali s Európskou centrálnou bankou a členskými štátmi a 5. decembra 2008 Komisia prijala oznámenie o rekapitalizácii.[5]

13. V oznámení o rekapitalizácii sa rozlišuje medzi bankami, ktoré sú v zásade zdravé, a bankami, ktoré sú v ohrození. Ustanovujú sa tu usmernenia o hodnotení kapitálových investícii, ktoré predstavujú pomoc. Z toho jednoznačne vyplýva, že od bánk v ohrození, u ktorých je riziko nesolventnosti, by sa mali požadovať vyššie úroky za nimi prijatú štátnu podporu a podliehali by dôkladnejšiemu preverovaniu. Banky v ohrození, ktoré dostali pomoc, sa musia reštrukturalizovať, aby obnovili svoju životaschopnosť z dlhodobého hľadiska.

14. Obidve oznámenia o bankovom sektore, ako aj o reštrukturalizácii, umožnili zachovať finančnú stabilitu a zmierniť obmedzenia týkajúce sa dostupnosti úverov a zároveň udržali narušenia hospodárskej súťaže na minimálnej úrovni. Ukázalo sa, že opatrenia rekapitalizácie boli kľúčovými pri zabezpečovaní bánk dostatočnými kapitálovými zdrojmi, aby mohli pokračovať vo svojej úlohe veriteľa pre reálnu ekonomiku. Zároveň úroveň odmeňovania predpokladaná pre štátny kapitál v kombinácii s mechanizmami navýšenia a individuálnymi opatreniami, zabezpečujú, že kapitál bude splatený hneď, ako to hospodárske okolnosti dovolia.

15. Od októbra 2008 do 31. decembra 2009 Komisia schválila záručné schémy pre 12 členských štátov[6]. Sedem členských štátov zrealizovalo čisto rekapitalizačné schémy[7], kým sedem členských štátov navrhlo zmiešané/ holistické schémy[8]. Španielsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Maďarsko a Grécko prijali aj iné formy schém podpory.

16. Pokiaľ ide o pomoc jednotlivým subjektom, v roku 2009 Komisia schválila opatrenia rekapitalizácie a opatrenia inej pomoci 29 subjektom[9].

V prípade rekapitalizácie Commerzbank (CoBa)[10] Komisia schválila 18 miliárd EUR novej kapitálovej pomoci od nemeckej vlády na základe racionálneho plánu reštrukturalizácie spoločnosti. Predložený podnikateľský plán spoločnosti sa zameriava na základnú časť aktivít CoBa, predovšetkým retailové a podnikové bankové služby vrátane strednej a východnej Európy. Nestabilné investičné aktivity banky sa znížia a komerčné aktivity s nehnuteľnosťami sa odpredajú. V pláne sa predpokladá s odpredajom vo veľkom rozsahu (až do výšky 45 % súčasnej celkovej súvahy CoBa) a s pozastavením výplaty dividend a úrokov. Na to, aby sa obmedzilo narušenie hospodárskej súťaže, bude CoBa podliehať všeobecnému trojročnému zákazu na akvizície finančných inštitúcií alebo iných možných konkurenčných spoločností. Okrem toho sa v pláne ukladá zákaz ponúkať najnižšie ceny v súvislosti s tromi hlavnými konkurentmi na trhoch/ s produktmi, kde je jej podiel na trhu viac ako 5 %. Komisia dospela k záveru, že na základe predloženého podnikateľského plánu spoločnosti je pravdepodobné, že sa obnoví dlhodobá životaschopnosť banky.

Znehodnotené aktíva

17. Napriek zavedeniu schém rekapitalizácie v mnohých členských štátoch, začiatkom roka 2009 investori voči tomuto systému neprejavovali dôveru. Bankové záruky a rekapitalizácia sa nepremietli do prílevu úverov do ekonomiky, pretrvávala neistota v súvislosti s nezverejnenými stratami na aktívach, ktorým sa znížila hodnota. Niektoré členské štáty v konfrontácii s touto situáciou navrhli „schémy na ochranu aktív“. Vláda Spojeného kráľovstva predložila návrh na schému ochrany vo výške 500 miliárd GBP, zatiaľ čo Holandsko oznámilo ochranu aktív pre ING vo výške 40 miliárd USD.

18. Dňa 25. februára 2009 po podrobných diskusiách s členskými štátmi Komisia prijala oznámenie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva („oznámenie o znehodnotených aktívach“)[11]. Oznámenie o znehodnotených aktívach bolo reakciou na rastúci konsenzus o potrebe riešiť základné príčiny tejto krízy vo forme znehodnotených aktív v účtovných súvahách bánk. Vo svojom oznámení Komisia stanovila, ako bude posudzovať opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív pre finančné inštitúcie podľa pravidiel o štátnej pomoci. K dnešnému dátumu má vnútroštátnu schému na odbremenenie od znehodnotených aktív schválenú Komisiou len Nemecko.

19. Toto oznámenie je založené na princípoch transparentnosti a sprístupňovania informácií verejnosti, primeraného rozdelenia bremena medzi štát a príjemcu a prezieravého hodnotenia aktív založeného na ich skutočnej hospodárskej hodnote. Vzhľadom na zložitosť, s ktorou sa primerané hodnotenie aktív spája, sa Komisia rozhodla povolať odborníkov z tejto oblasti, aby nezávisle vykonali ohodnotenie. Takíto odborníci boli vybraní v súlade s rámcovou zmluvou podľa postupov výberového konania.

Dňa 12. mája Komisia schválila dodatočné opatrenia pomoci pre Fortis Bank a Fortis Holding[12]. Dodatočná pomoc pridelená belgickým a luxemburským štátom bola výsledkom zmien a doplnení zahrnutých v dohode medzi spoločnosťami Fortis Holding, BNP Paribas, Fortis Bank a prislušnými belgickými a luxemburskými úradmi. Balík opatrení zahŕňal odbremenenie spoločnosti Fortis Bank od určitých znehodnotených aktív. V súlade s oznámením o znehodnotených aktívach značnú časť strát znášala Fortis Bank, keďže cena zaplatená belgickým štátom za kúpu alebo záruku štruktúrovaných úverov je podstatne nižšia ako ich reálna ekonomická hodnota. Okrem toho sa banka Fortis na ochranu proti možným narušeniam hospodárskej súťaže zaviazala nerozširovať svoje aktivity prostredníctvom akvizícií na bankových trhoch v Belgicku a Luxembursku.

Perspektívny reštrukturalizačný prístup

20. Po nejakom čase sa Komisia začala zaoberať tým, ako by v strednodobom výhľade mohli príjemcovia pomoci začať splácať požičané finančné prostriedky a stať sa sebestačnými. Z toho dôvodu prijala Komisia 14. augusta oznámenie o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci („oznámenie o reštrukturalizácii“)[13].

21. Oznámenie o reštrukturalizácii odzrkadľuje uvažovanie Komisie o budúcnosti životaschopného bankového sektora po prekonaní súčasnej krízy. Stanovuje princípy uplatniteľné na tých príjemcov, ktorí nielenže potrebovali krátkodobú pomoc na záchranu, ale vyžadovali pomoc na vykonanie štrukturálnych zmien ich obchodných modelov.

22. V oznámení sú zachované hlavné princípy usmernení Spoločenstva o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu spoločností vo finančných ťažkostiach, ale boli prispôsobené výnimočnej hospodárskej situácii v súvislosti s finančnou krízou. Reštrukturalizačný prístup Komisie si vyžaduje dodržiavanie niekoľkých podmienok. Po prvé, banky, ktoré sú povinné reštrukturalizovať, musia preukázať svoju kapacitu vrátiť sa k dlhodobej životaschopnosti bez štátnej podpory. Po druhé musia, prispieť k reštrukturalizačným nákladom (rozdelenie bremena). Po tretie, musia prijať opatrenia, ktoré zamedzia narúšaniu hospodárskej súťaže, či už predajom na kľúčových trhoch a/alebo zredukovaním súvahy.

23. Uvedené princípy prispievajú k riešeniu otázky morálneho hazardu. S cieľom neoceňovať riskantné správanie, ku ktorému dochádzalo v minulosti, sa v oznámení jasne stanovuje, že sa bude požadovať náležitá náhrada pomoci, ukladajú sa dočasné obmedzenia na kupónové a dividendové platby majiteľom akcií a dlhopisov. Pre akúkoľvek štátnu pomoc, ktorá má byť v súlade so Zmluvou, sú nutné pre každý prípad na mieru vytvorené opatrenia na zamedzenie narušovania hospodárskej súťaže štátnou pomocou prevažne určované relatívnou alebo absolútnou veľkosťou pomoci a pozíciou príjemcu na príslušných trhoch. Plány reštrukturalizácie boli schválené medzi inými pre Commerzbank, ING, RBS, Lloyds' Banking Group a KBC, zatiaľ čo mnohé ďalšie sa v súčasnosti posudzujú v rámci postupov formálneho zisťovania.

Dňa 18. novembra Komisia schválila plán reštrukturalizácie a záložného systému nelikvidných aktív holandskej banky ING[14]. Na základe oznámeného plánu reštrukturalizácie ING zaplatí významnú časť reštrukturalizačných nákladov, dlhodobá životschopnosť ING bude obnovená a pomoc nebude viesť k neprípustným narušeniam hospodárskej súťaže. V pláne reštrukturalizácie sa predpokladá, že rizikový profil a zložitosť operácií ING sa zníži a že časom predá svoje poisťovacie aktivity. ING získa v súlade s podrobným časovým harmonogramom pod dohľadom správcu obchodnú jednotku (Westland Utrecht Hypotheekbank (WUH) / Interadvies), aby posilnila hospodársku súťaž na holandskom trhu retailového bankovníctva.

Ale finančná kríza nebola len o štátnej pomoci

24. Finančná a hospodárska kríza spôsobila problémy antitrustových pravidiel EÚ a pravidiel EÚ o fúziách. Z vecného hľadiska bolo dôležité zachovať dôsledné presadzovanie antitrustových pravidiel a pravidiel o fúziách s cieľom udržať konkurencieschopnosť európskeho obchodu a pomôcť mu dostať sa z krízy.

25. V dôsledku finančnej krízy bola Komisia konfrontovaná so zložitými jurisdikčnými otázkami v rámci nariadenia ES o fúziách. Vskutku vyvstali otázky, či zoštátnenie finančných inštitúcií malo byť oznámené Komisii v súlade s nariadením o fúziách. Toto záviselo od toho, či zoštátnený subjekt zostal hospodárskou jednotkou s nezávislými právomocami rozhodovania, alebo či by sa takéto zoštátnené subjekty mohli považovať za súčasť jedného hospodárskeho subjektu s inými štátom kontrolovanými podnikmi.

26. Vo väčšine prípadov bola Komisia spokojná, že opatrenia majetkovej účasti zabezpečili nezávislosť, a tým nedošlo ku žiadnej koncentrácii. Avšak vo veci nemeckej Hypo Real Estate bank[15] sa musela oznámiť koncentrácia.

27. Hospodárska kríza nemala podstatný vplyv na politiku Komisie a postupy týkajúce sa záväzkov v prípadoch fúzií. Štrukturálne záväzky, najmä odpredaje, zostali najvhodnejším prostriedkom, aby nevznikli obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré by inak vyvstali, ak by došlo k fúzii. V niektorých prípadoch Komisia pri posudzovaní žiadosti o predĺženie termínu na prijatie opatrení nápravy brala do úvahy náročnosť hľadania kupujúceho v súčasnej hospodárskej situácii. Podobne sa ukázalo, že postupy Komisie pre fúzie boli vhodné na tento účel aj za ťažkých hospodárskych podmienok. Stojí za zmienku, že vzhľadom na súčasnú hospodársku klímu Komisia udelila šesť výnimiek z povinnosti nekonať v niekoľkých naliehavých prípadoch, ktoré však boli v úplnom súlade so zaužívanými prísnymi postupmi.

28. Pokiaľ ide o antitrustové pravidlá, Komisia bola vyzvaná, aby zvážila argumenty v súvislosti s ťažkosťami, ktorým sú spoločnosti vystavené pri platbe pokút udelených Komisiou podľa antitrustových pravidiel. Komisia starostlivo prehodnotila podmienky pre „platobnú neschopnosť“. Tieto podmienky sú naplnené len vtedy, ak by zaplatenie celej výšky pokuty nenávratne ohrozilo hospodársku životaschopnosť príslušného subjektu, a tým by jeho aktíva celkom stratili hodnotu. V súlade s týmto princípom Komisia posudzovala žiadosti od prípadu k prípadu. Platobná neschopnosť bola akceptovaná v prípade podniku Heat Stabilisers, čo viedlo k výraznému zníženiu pokuty.

Kríza zasiahla aj reálnu ekonomiku

29. Keďže banky znížili svoju zadlženosť a oproti predchádzajúcim rokom sa zmenšila ich ochota riskovať, spoločnosti začali pociťovať ťažkosti s prístupnosťou k úverov. V rámci reakcie na túto situáciu Komisia prijala „dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy“[16]. Tento dočasný rámec (uplatniteľný do konca roka 2010) dáva členským štátom ďalšie možnosti riešiť dopady úverovej krízy na reálnu ekonomiku.

30. Dočasný rámec tvorí časť rozsiahlejšej odozvy Komisie na hospodársku krízu: plánu hospodárskej obnovy Európy prijatého v novembri 2008, ktorý bol schválený na Európskej rade. V kontexte hospodárskej krízy Komisia vo februári 2009[17] zmenila a doplnila dočasný rámec, aby poskytla členským štátom ďalšie možnosti, ako sa vyrovnať s účinkami úverovej krízy na reálnu ekonomiku. V zmenenom a doplnenom rámci sa berie do úvahy rôzna úroveň kolateralizácie (najmä pre kategórie s nízkym ratingom) pri vypočítavaní prípustnej záručnej prémie. V októbri Komisia prijala zmenu a doplnenie rámca, aby umožnila samostatnú, zlučiteľnú, obmedzenú pomoc vo výške 15 000 EUR pre poľnohospodárov[18]. Nakoniec v decembri bol rámec upravený tak, aby ešte viac umožňoval prístup k financovaniu najmä v členských štátoch s lacnou pracovnou silou[19].

31. Dočasný rámec je zameraný na dva ciele: po prvé, zachovanie kontinuity prístupu k financovaniu v podnikoch (napríklad tým, že sa členským štátom dovoľuje udeliť štátne záruky na pôžičky za znížené poplatky alebo dotovať úroky za pôžičky a udeliť grant až do výšky 500 000 EUR na jeden podnik); a po druhé, podpora podnikov, aby aj naďalej investovali do udržateľnej budúcnosti (napríklad tým, že sa povolia dotované pôžičky na rozvoj ekologických výrobkov). Okrem uvedených nových opatrení pomoci dočasný rámec zahŕňa dočasné úpravy existujúcich usmernení, akými sú zjednodušenie pravidiel o krátkodobom poisťovaní vývozných úverov a zvýšenie horných hraníc na investovanie rizikového kapitálu.

32. Do 31. decembra 2009 Komisia schválila v 25 členských štátoch 79 opatrení zameraných na stabilizovanie podnikov a pracovných miest v reálnej ekonomike[20].

33. Dočasný rámec je horizontálny nástroj, ktorý umožnil členským štátom podporiť všetky sektory hospodárstva zasiahnuté krízou vrátane automobilového priemyslu. Dočasný rámec bol vo veľkej miere použitý na podporu automobilového priemyslu. Ako ktorýkoľvek iný sektor môže automobilový priemysel využívať pomoc až do výšky 5000 000 EUR na jedného výrobcu počas obdobia dvoch rokov (malé objemy pomoci), štátne záruky na pôžičky, dotované pôžičky (napr. na ekologické autá) a zjednodušený prístup MSP k rizikovému kapitálu. Niektoré z dostupných opatrení dočasného rámca majú osobitý význam pre automobilový priemysel, keďže umožňujú financovanie projektov na vývoj vozidiel s nízkymi emisiami.

34. Komisia schválila pomoc na ekologické výrobky, oznámenú Francúzskom, Spojeným kráľovstvom, Španielskom, Nemeckom a Talianskom[21]. Okrem toho viaceré členské štáty vrátane Francúzska, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Belgicka (flámsky región) a Rumunska zaviedli schémy záruk a/alebo dotovaných pôžičiek, ktoré môže zužitkovať automobilový priemysel (ako aj iné odvetvia priemyslu)[22]. Napríklad dotovaná pôžička vo výške 1,5 miliardy EUR bola pridelená nemeckému výrobcovi Opel následne po konkurznom konaní jeho materskej spoločnosti General Motors[23], zatiaľ čo Francúzsko udelilo Renaultu, ako aj PSA, dotované pôžičky vo výške 3 miliárd EUR[24]. Okrem toho v júni Komisia schválila štátnu záruku na pôžičku EIB oznámenú Švédskom pre spoločnosť Volvo Cars[25].

35. Na záver v súlade s dočasným rámcom mali členské štáty do 31. októbra informovať Komisiu o vykonávaní a účinnosti dočasného rámca v procese reaktivácie úverovej činnosti bánk a podpory spoločností[26]. Komisia vypracovala dotazník, ktorý bol uverejnený na internetovej stránke GR pre hospodársku súťaž s cieľom získať pripomienky zainteresovaných strán. Vo všeobecnosti členské štáty považujú dočasný rámec za užitočný nástroj, ktorý poskytuje spoločnostiam významnú podporu. Členské štáty potvrdili, že spoločnosti ešte stále čelia ťažkostiam v prístupe k financovaniu, a preto je pokračovanie dočasného rámca v roku 2010 oprávnené. Členské štáty vykonali najmä opatrenie 500K (udeľujúce 500 000 EUR na podnik) a dotované záruky.

Vybavené žiadosti a súvisiace náklady

36. Od októbra 2008 do 31. decembra 2009 Komisia schválila 73 rozhodnutí o 33 schémach a 68 rozhodnutí o jednotlivých opatreniach pre 38 bánk. Týchto 141 rozhodnutí pokrýva 21 členských štátov. V dôsledku naliehavosti boli niektoré z týchto rozhodnutí prijaté zo dňa na deň, aby sa zabránilo vyvolaniu domino efektu a rozsiahlemu kolapsu finančného systému EÚ.

37. Od októbra 2008 do konca roka 2009 Komisia schválila približne 3,63 bilióna EUR (ekvivalent 29 % HDP EÚ-27) štátnej pomoci finančným inštitúciám.

38. Pokiaľ ide o reálnu ekonomiku, do 31. decembra 2009 Komisia schválila 79 opatrení štátnej pomoci v 25 členských štátoch. Z týchto opatrení sa 18 týkalo záruk, 11 krátkodobého poistenia vývozného úveru, 9 pôžičiek so zníženým úrokom, 6 opatrení pre rizikový kapitál a 5 s pôžičiek so zníženými úrokmi pre ekologické výrobky. Veľká časť schválených opatrení (30) sa spájala s udeľovaním sumy až do výšky 500 000 EUR na každý subjekt.

39. Hodnotiaci prehľad štátnej pomoci z jesene 2009 ukazuje, že v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy celkový objem pomoci vzrástol v roku 2008 z približne 0,5 % HDP na 2,2 % HDP alebo 279,6 miliardy EUR. Pomoc spojená s krízou predstavovala približne 1,7 % alebo 212,2 miliardy EUR a vzťahovala sa len na finančné inštitúcie[27]. Členské štáty začali s vykonávaním pomoci reálnej ekonomike v rámci dočasného rámca len v roku 2009. Okrem krízových opatrení dosiahla celková pomoc v roku 2008 výšku 0,5 % HDP alebo 67,4 miliardy EUR, podobnú úroveň ako v roku 2007 a v predchádzajúcich rokoch. Pomoc bola určená zväčša na horizontálne ciele spoločného záujmu (v priemere 88 %), z čoho regionálna pomoc, pomoc na výskum a vývoj a environmentálna pomoc predstavovali asi dve tretiny, zatiaľ čo pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu poklesla. Hoci údaje za rok 2009 ešte nie sú dostupné, neočakáva sa výrazná zmena objemu a podielu nefinančnej pomoci v roku 2009.

Záver

40. O prospešnosti štátnej pomoci pridelenej bankovému a poistnému sektoru niet pochýb. Investovaná likvidita zabránila kolapsu finančného systému a prispela k opätovnému otvoreniu trhov, zabezpečila viac finančných prostriedkov reálnej ekonomike a finančným trhom pomohla obnoviť normálne fungovanie trhu. V tomto kontexte krízy pomohla politika hospodárskej súťaže podporiť finančnú stabilitu a vytvorila primerané podmienky pre stabilné finančné trhy z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Dosah úverovej krízy na reálnu ekonomiku obmedzil aj včasný zásah Komisie. Rovnako dôležité je, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže pomohlo ochrániť peniaze daňových poplatníkov.

41. Politika hospodárskej súťaže nie je statická či neprispôsobivá politika, ale zohľadňuje meniace sa hospodárske skutočnosti. Táto kombinácia pevných princípov s flexibilnými postupmi umožňuje politike hospodárskej súťaže a predovšetkým štátnej pomoci zohrať konštruktívnu a stabilizujúcu úlohu vo finančnom systéme EÚ a reálnej ekonomike.

1 Nástroje

1.1 Kontrola štátnej pomoci

1.1.1. Tvorba a uplatň ovanie pravidiel

42. Uplatňovanie akčného plánu štátnej pomoci (SAAP)[28] v roku 2009 pokračovalo prijatím usmernení o pomoci na vzdelávanie[29] a pomoci zdravotne postihnutým a znevýhodneným pracovníkom[30]. Okrem toho boli prijaté usmernenia o dôkladnom posúdení regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty[31]. Princípy podrobne uvedené v týchto usmerneniach boli po prvýkrát uplatnené vo veci Dell Poland[32], kde Komisia dospela k záveru, že investičné projekty spoločnosti Dell na založenie výrobnej haly v Lodži by významne prispeli k regionálnemu rozvoju a že osoh preváži akékoľvek negatívne dosahy na hospodársku súťaž.

43. Komisia takisto objasnila niekoľko aspektov uplatňovania balíčka služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SGEI) v odpovediach na 16 otázok položených v rámci interaktívnej informačnej služby[33].

44. Komisia predĺžila platnosť kritérií posudzovania štátnej pomoci obsiahnutých v oznámení o kinematografii z roku 2001[34] do 31. decembra 2012[35].

45. Komisia do októbra 2012 predĺžila platnosť súčasných usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach[36]. V rámci týchto usmernení Komisia povolila udelenú a plánovanú pomoc Poľska Gdanským lodeniciam a ukončila dôkladné preskúmanie, ktoré sa začalo v júni 2005.

46. Takisto v júli bolo prijaté prepracované oznámenie o vysielaní s cieľom podrobnejšie objasniť hodnotenie verejnoprávnych služieb nových médií zo strany Komisie [37].

47. V septembri prijala Komisia usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejné financovanie pre zavádzanie širokopásmových sietí a takisto sa zaoberala verejným financovaním prístupových širokopásmových sietí tzv. novej generácie[38]. Tieto opatrenia sú zamerané na poskytovanie rovnocenného širokopásmového pokrytia pre európskych občanov za dostupné ceny.

1.1.2. Kontrola štátnej pomoci – balík zjednodušených opatrení

48. Zjednodušená podoba tohto balíka opatrení nadobudla účinnosť 1. septembra. Balíček pozostáva z kódexu najlepšej praxe[39] a oznámenia o zjednodušenom postupe[40] – oba dokumenty sú zamerané na zlepšenie efektívnosti, transparentnosti a predvídateľnosti postupov Komisie v oblasti štátnej pomoci.

1.1.3. Politika vymáhania udelenej pomoci

49. Zavedenie postupov na znovuzískanie neoprávnene udelenej štátnej pomoci nemá fungovať ako pokuta, ale ako spôsob obnovenia situácie pred udelením nezákonnej a neoprávnenej pomoci. Do 31. decembra sa výška nezákonnej a nezlučiteľnej pomoci, ktorá bola znovu vymožená, zvýšila z 2,3 miliárd EUR v decembri 2004 na 10,4 miliardy EUR. Rozsah neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci, ktorú je ešte potrebné vymôcť späť, sa preto tiež zmenil (zo 75 % na konci roku 2004 na 12 % 31. decembra 2009). Časť z celkového objemu znovuzískanej pomoci však mierne klesla medzi rokmi 2008 a 2009 (z 90,9 % na 88 %) ako dôsledok prijatia siedmich nových rozhodnutí o znovuzískaní pomoci v roku 2009 a veľkých objemov pomoci zistených[41] v niekoľkých rozhodnutiach z roku 2008.

1.1.4. Presadzovanie práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi

50. V apríli Komisia vydala nové oznámenie o presadzovaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi[42]. Účelom oznámenia je poskytnúť podrobnejšie usmernenia o všetkých aspektoch súkromného presadzovania práva štátnej pomoci. Toto oznámenie má poskytnúť praktickejšiu a jednoduchšiu podporu Komisie pre každodennú prácu vnútroštátnych súdov, keďže sudcovia vnútroštátnych súdov budú mať možnosť požiadať Komisiu o informácie, ktorými disponuje, a/alebo o jej stanovisko k uplatňovaniu pravidiel štátnej pomoci.

1. 1.5. Monitorovanie opatrení štátnej pomoci

51. Od roku 2006 Komisia zvyšovala rozsah následného monitorovania hlavných typov pomoci zahrnutých v nariadeniach o skupinových výnimkách (NSV), ktoré už nepodliehajú povinnosti notifikácie. Analýza výsledkov prvých troch rokov monitorovania ukazuje, že celkovo časť existujúcej štruktúry štátnej pomoci (schémy a NSV) uspokojivo funguje. Všetky členské štáty spolupracujú s Komisiou, aj keď mnohé z nich odovzdali požadované informácie so značným oneskorením. CFI vydalo rozhodnutie[43], ktoré potvrdzuje zákonnosť monitorovacích činností.

1.1.6. Horizontálna štátna pomoc

52. V roku 2009 Komisia schválila 29 schém pomoci a prijala štyri rozhodnutia o odmietnutí pomoci na základe rámca Spoločenstva pre výskum, vývoj a inovácie[44]; 19 z týchto opatrení boli výsostne schémy pomoci na výskum a vývoj, dve schémy boli orientované na inovácie a 12 bolo zmiešaných, v ktorých sa sledovali ciele výskumu a vývoja, ako aj inovačné ciele. Okrem toho sa na základe dôkladného hospodárskeho rozboru Komisia rozhodla nevzniesť námietky voči deviatim samostatne oznámeným schémam pomoci na projekty výskumu a vývoja. Ďalej monitorovala predložené informácie o pomoci k 73 iným projektom výskumu a vývoja, ktoré prekročili výšku 3 miliónov EUR, no nespadali do kategórie povinnosti individuálnej notifikácie.

53. Pokiaľ ide o štátnu pomoc udelenú v prospech projektov výskumu a vývoja v rámci všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (VNSV)[45], 51 schém poskytlo pomoc na základný výskum, 186 na priemyselný výskum a 181 na experimentálny vývoj. Zároveň členské štáty využili VNSV na opatrenia zamerané na inováciu, z ktorých 57 sa týka priemyselných vlastníckych práv pre MSP, 26 mladých inovačných podnikov, 47 poradenských a pomocných služieb v oblasti inovácie a 23 zapožičania vysoko kvalifikovaného personálu.

54. Pokiaľ ide o pomoc v oblasti životného prostredia, Komisia schválila 34 schém pomoci a 4 individuálne žiadosti, väčšinu z nich v rámci usmernení pomoci v oblasti životného prostredia[46]. Okrem toho Komisia schválila jednu vec, ktorá nepredstavovala štátnu pomoc. Po skončení formálneho zisťovania Komisia prijala dve záporné rozhodnutia, jedno podmienečné rozhodnutie a jedno kladné rozhodnutie. Zároveň sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania v štyroch iných prípadoch týkajúcich sa pomoci v oblasti životného prostredia.

55. V oblasti financovania MSP rizikovým kapitálom a v prípade ďalších šiestich schém pomoci v rámci dočasného rámca Komisia schválila 25 opatrení podľa usmernení o rizikovom kapitále[47] z ktorých 16 bolo v súlade s ustanoveniami o bezpečných prahových hodnotách (safe harbour), čo umožňovalo jednoduchšie posúdenie. Komisia uskutočnila podrobné posudzovanie zlučiteľnosti opatrení v siedmich iných prípadoch a uvážila, že v dvoch zostávajúcich prípadoch tieto nezahŕňali štátnu pomoc. Ďalej bolo v roku 2009 uskutočnených ďalších 13 schém pomoci v súlade so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách (VNSV), ktoré členské štáty začali používať na účely rizikového kapitálu.

56. Celkovo bola Komisia informovaná o 971 opatreniach pomoci, ktoré sa zrealizovali v roku 2009 v rámci všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (VNSV). Okrem uvedených cieľov tieto vyňaté opatrenia pomoci zahŕňali aj pomoc v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, životného prostredia[48] a v oblasti regionálnej pomoci.

57. V oblasti regionálnej pomoci v roku 2009 Komisia schválila 45 schém, väčšinou na základe usmernení o vnútroštátnej regionálnej pomoci na obdobie rokov 2007 – 2013[49]. Takisto schválila 12 ad hoc opatrení pomoci v prospech jednotlivých podnikov na investovanie v oblastiach uvedených na mapách regionálnej pomoci na obdobie rokov 2007 – 2013[50]. Na základe tých istých usmernení o vnútroštátnej regionálnej pomoci na obdobie rokov 2007 – 2013 bola schválená štátna pomoc deviatim veľkým investičným projektom[51] a začalo sa formálne zisťovanie vo veci dvoch takýchto projektov[52], ako aj jedného ad hoc prípadu regionálnej pomoci[53]. Komisia definitívne ukončila formálne zisťovanie týkajúce sa dvoch iných veľkých investičných projektov kladným rozhodnutím[54].

58. V súlade s dočasným rámcom v roku 2009 Komisia prijala 30 rozhodnutí, v ktorých boli schválené obmedzené množstvá zlučiteľných schém pomoci, 15 rozhodnutí schvaľujúcich opatrenia pre štátnu pomoc vo forme záruky a 9 rozhodnutí schvaľujúcich opatrenia vo forme dotovaných úrokových sadzieb.

1.1.7. Štátna pomoc pre uhlie

59. Počas roku 2009 Komisia schválila pomoc uhoľnému sektoru v Nemecku[55], na Slovensku[56] a v Španielsku[57]. Zámerom týchto schém pomoci je podporiť prístup k uhoľným rezervám a reštrukturalizácia uhoľného sektoru v týchto krajinách.

60. Vzhľadom na blížiace sa ukončenie platnosti nariadenia č. 1407/2002[58] (31. decembra 2010) Komisia uskutočnila verejnú konzultáciu o budúcich možnostiach politiky v súvislosti s pomocou uhoľnému priemyslu[59].

1.1.8. Štátna pomoc v poľnohospodárskom sektore

61. Komisia posudzuje štátnu pomoc udelenú oblasti poľnohospodárstva a lesníctva na základe usmernení pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva a lesníctva na roky 2007 až 2013[60]. V roku 2009 Komisia zaregistrovala 139 nových prípadov štátnej pomoci a prijala 146 rozhodnutí.

62. V súvislosti so zmenou a doplnením dočasného rámca, maximálna výška pomoci poľnohospodárskym subjektom môže byť udelená len raz do 31. decembra 2010. Akákoľvek poľnohospodárska štátna pomoc de minimis prijatá od začiatku roka 2008 jednotlivými subjektmi v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1535/2007[61] sa musí z tejto sumy odpočítať.

1.2 Antitrust ové pravidlá – články 101, 102 a 106 ZFEÚ

1.2.1. Tvorba a uplatňovanie pravidiel

Správa o fungovaní nariadenia č. 1/2003

63. Dňa 29. apríla Komisia prijala svoju správu o fungovaní nariadenia Rady č. 1/2003[62]. V správe sa bilancuje, ako od nadobudnutia účinnosti nariadenia z 1. mája 2004 fungovala modernizácia presadzovania antitrustových pravidiel. V správe sa hovorí o skúsenostiach zo všetkých kľúčových oblastí zahrnutých v nariadení a hodnotí sa dosiahnutý pokrok vďaka zavedeniu nových nástrojov a pracovných metód. V správe sa tiež zdôrazňuje niekoľko aspektov, ktoré si zaslúžia ďalšie skúmanie.

Presadzovanie antitrustových pravidiel EÚ súkromnými subjektmi

64. Antitrustové pravidlá EÚ majú priamu účinnosť, to znamená, že dávajú práva jednotlivcom vrátane práv na náhradu škody, ktoré je možné presadzovať vnútroštátnymi súdmi (presadzovanie práva súkromnými subjektmi). Komisia začala projekt politiky zameraný na zabezpečenie efektívnosti antitrustových opatrení EÚ na náhradu škody a v roku 2008 prijala bielu knihu – Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES[63], v ktorej predložila konkrétne návrhy. Medzi návrhmi bielej knihy sú: i) ujasnenia toho, náhradu akých druhov škôd je možné si nárokovať a kto má na to právo; ii) uľahčenie pozície spotrebiteľov a iných nepriamo dotknutých obetí v situáciách, kde bolo na nich uplatnené nezákonné predraženie; iii) zlepšenie efektívnosti nadväzujúcich opatrení v prípade náhrady škody zabezpečením toho, aby záverečné rozhodnutia vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž o porušovaní predstavovali dostatočný dôkaz porušenia; iv) zabezpečenie, aby mal nárokovateľ náležitý prístup k dôkazom, ktoré boli predložené na súde; v) poskytnutie účinnej kolektívnej náhrady a vii) navrhovanie pravidiel na zabezpečenie bezproblémovej súhry súkromného a verejného presadzovania vrátane ochrany programov zhovievavosti.

65. V marci 2009 Európsky parlament, ako aj Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov prijali stanoviská podporujúce postup uvedený v bielej knihe. Útvary Komisie začali pracovať na technických nástrojoch určených na dosiahnutie cieľov bielej knihy pri zohľadnení názorov a pripomienok vznesených v rámci verejnej konzultácie. Ďalej útvary Komisie začali pracovať na nezáväzných usmerneniach o kvantifikácii škôd.

Kartely

66. V roku 2009 Komisia prijala šesť rozhodnutí[64] o karteloch udeľujúc pokuty vo výške 1,62 miliárd EUR pre 43 projektov[65]. Naďalej prikladala veľkú dôležitosť odhaľovaniu, prešetrovaniu a sankcionovaniu kartelov. Po prvýkrát vydala rozhodnutia o karteloch subjektom na Slovensku a v Slovinsku (vec Acetylid vápenatý – týkajúca sa práškového a granulovaného acetylidu vápenatého pre plynárenský a metalurgický priemysel). Boj proti kartelom s medzinárodným rozmerom sa potvrdil ako veľmi úspešný, a to najmä v rozhodnutiach vo veci morských palivových hadíc [66] (kartel, ktorý si delil trh a určoval ceny pre morské palivové hadice používané na čerpanie ropy a iných ropných produktov z morských zariadení do plavidiel a ich opätovné vypustenie do morských alebo pobrežných zariadení – EÚ na prípade spolupracovala so Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstvom a s Japonskom), vo veci výkonových transformátorov[67] (dohoda o rozdelení trhu medzi európskymi a japonskými výrobcami výkonových transformátorov, auto transformátorov a derivačných reaktorov s rozsahom napätia 380 kV a viac) a vo veci tepelných stabilizátorov (rozdelenie trhu a určovanie cien plastových prísad, ktoré sa týkali podnikov v EÚ, USA a v Švajčiarsku).

67. V nadväznosti na zrušenie rozhodnutia o výstužných tyčiach do betónu [68] Súdom prvého stupňa v roku 2007 Komisia 30. septembra znovu prijala svoje pôvodné rozhodnutie z roku 2002 a zachovala všetkých osem podnikov potvrdzujúc v ich prípade takmer tú istú pokutu[69].

Iné dohody a zosúladené postupy

68. Pokiaľ ide o antitrustové pravidlá pre nekartelové prípady, Komisia prijala 14. októbra rozhodnutie o záväzkoch[70], v ktorom sa ustanovuje, že záväzky, ktoré ponúkla Medzinárodná asociácia klasifikačných podnikov (IACS), budú právne záväzné s cieľom riešiť obavy vyjadrené počas vyšetrovania podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP o celosvetovom trhu klasifikácie lodí.

69. V roku 2009 bolo preskúmaných niekoľko nariadení o skupinových výnimkách (NSV) a v niektorých prípadoch aj usmernenia týkajúce sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ v dôsledku skončenia platnosti v blízkej budúcnosti. Tieto skúmania sa týkajú najmä NSV pre vertikálne a horizontálne dohody, „NSV poistenia“[71] (pozri oddiel 2.1) a „NSV motorového vozidla“ (pozri oddiel 2.9).

70. Komisia v júli vydala návrhy NSV a usmernenia pre verejné konzultácie o vertikálnych dohodách. Navrhuje sa v podstate zachovať súčasné pravidlá a zároveň ich prispôsobiť a vylepšiť zohľadňujúc vývoj na trhu, najmä vplyv spotrebiteľov na trh a neustály nárast predaja on-line.

71. Pokiaľ ide o horizontálne dohody, zmena usmernení[72] je prepojená so zmenou „Dohôd o špecializácii NSV“[73] a „Výskum a vývoj dohôd NSV“[74]. Horizontálne dohody zahŕňali nielen dohody o špecializácii a výskume a vývoji, ale aj iné typy dohôd, ako napríklad dohody o výrobe, o komercializácii a o spoločnom nákupe.

72. Ďalej bolo prijaté nariadenie (ES) č. 906/2009 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov medzi spoločnosťami lodnej dopravy („konzorciami“)[75]. Týmto nariadením sa za určitých podmienok povoľuje operačná spolupráca na poskytovanie spoločných služieb lodnej dopravy medzi prepravcami lodnej dopravy. Takýto typ spolupráce bol vyňatý z pravidiel hospodárskej súťaže EÚ od roku 1995. Nové nariadenie nadobudne účinnosť 25. apríla 2010 na päťročné obdobie.

Zneužívanie dominantného postavenia (článok 102 ZFEÚ)

73. Usmernenia Komisie o prioritách v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov s cieľom vylúčiť konkurentov z trhu boli uverejnené v úradnom vestníku (Ú. v. EÚ) 24. februára[76].

74. Komisia prijala konečné rozhodnutia v oblasti energetiky (RWE a GdF) a v oblasti informačnej technológie (Intel, Microsoft a Rambus). Takisto sa rozhodla začať konania v sektore elektronickej komunikácie (poľskí a slovenskí prevádzkovatelia na trhoch so službami širokopásmového pripojenia) a sektore finančných služieb (Standard & Poor's a Thomson Reuters). Podrobnejšie informácie možno nájsť v príslušných častiach tejto správy venovaných jednotlivým sektorom.

13. Štátne opatrenia ( štátne podniky/podniky s výlučnými alebo osobitnými právami – článok 106 ZFEÚ)

75. Dňa 2. februára Komisia zaslala odôvodnené stanovisko[77] Slovenskej republike, v ktorom požadovala, aby SR zosúladila jej zákon o hospodárskej súťaži s právnymi predpismi EÚ. Dňa 25. júna ukončila konanie vo veci porušovania právnych predpisov[78] v nadväznosti na zrušenie sporného ustanovenia v celom rozsahu s účinnosťou od 1. júna. Konanie vo veci porušovania právnych predpisov proti Slovenskej republike naďalej prebieha za nevykonanie rozhodnutia Komisie z roku 2008 o slovenskom zákone o poštových službách[79].

76. V auguste Komisia prijala rozhodnutie o prijatí záväzkov Grécka na zabezpečenie spravodlivého prístupu ku gréckym náleziskám hnedého uhlia[80].

77. V októbri bolo v nadväznosti na začatie vydávania bankovej „vkladnej knižky A“ konanie vo veci porušovania právnych predpisov, ktoré sa začalo proti Francúzsku v roku 2007, ukončené.

1.4 Kontrola fúzií

1.4.1. Tvorba a uplatňovanie pravidiel

78. V roku 2009 počet oznámených fúzií nedosiahol rekordnú úroveň z predchádzajúcich rokov. Celkovo bolo Komisii oznámených 259 transakcií a prijatých bolo 243 konečných rozhodnutí. Z týchto konečných rozhodnutí bolo 225 transakcií schválených bezpodmienečne počas fázy I, 82 rozhodnutí bolo schválených bezpodmienečne v rámci bežného postupu a 143 (alebo 63,6 %) bolo posúdených v rámci zjednodušeného postupu. Trinásť transakcií sa posúdilo vo fáze I s výhradou splnenia podmienok. Ďalej Komisia iniciovala v prípade piatich konaní fázu II s prijatím troch rozhodnutí s výhradou splnenia podmienok. Dva prípady boli odvolané vo fáze II a šesť prípadov vo fáze I. Počas roka neboli prijaté žiadne rozhodnutia zakazujúce fúziu.

1.4.2. Článok 21

79. Zákonné právomoci podľa článku 21 ods. 4 nariadenia ES o fúziách dovoľujú Komisii zasiahnuť s cieľom odradiť a v konečnom dôsledku zabrániť členským štátom neodôvodnene znemožniť alebo obmedziť prevzatie domácich spoločností spoločnosťami z iných členských štátov. Toto ustanovenie takisto vytvára rámec postupov na výmenu názorov s členskými štátmi bez prieťahov, aby sa rozlíšili zásahy motivované protekcionizmom od skutočného zasadzovania o legitímne verejné záujmy (iné ako hospodársku súťaž). Od začiatku sa vyskytlo menej ako 20 prípadov, kde sa uplatnil článok 21. Po období, keď sa uplatňoval článok 21 častejšie, sa v roku 2009 v rámci tohto ustanovenia nezačali žiadne nové konania.

1.4.3 Správa o fúziách

80. Komisia predložila Rade správu o uplatňovaní nariadenia o fúziách[81] (ECMR) päť rokov po jeho nadobudnutí účinnosti. V správe sa dospelo k záveru, že prahové hodnoty na určovanie právomoci a mechanizmy postúpenia prípadu poskytli primeraný právny rámec pre flexibilné prideľovanie a opätovné prideľovanie prípadov medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž (NCA). v správe sa takisto uvádza, že mechanizmy postúpenia prípadu po oznámení sa aj naďalej osvedčujú ako užitočné pri opätovnom prideľovaní prípadov, a to bez ohľadu na zavedenie mechanizmov postúpenia prípadov pred oznámením.

81. Na záver správa zdôrazňuje oblasti, kde je priestor na zlepšenie, ako napríklad platnosť „pravidla dvoch tretín“, spôsob, ako riešiť prípady, ktoré sú oznámené trom alebo viacerým vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže („systém spoločného miesta vybavenia“) a otázky ďalšieho zbližovania uplatniteľných vnútroštátnych pravidiel vo vzťahu k pravidlám Spoločenstva.

2 Vývoj V SEKTOROCH

2.1. FINANčNÉ SLUžBY

82. Finančné trhy sú kľúčovými vo fungovaní moderných ekonomík. Tento rok bol pre finančný sektor nesmierne ťažký a Komisia zohrala významnú úlohu tým, že zabezpečila právnu istotu v oblasti štátnej pomoci a kontroly fúzií[82].

83. V oblastí distribúcie údajov finančného trhu boli začaté oficiálne konania proti agentúre Standard & Poor's o údajnom zneužívaní dominantného postavenia v spojení s udeľovaním medzinárodných identifikačných čísel cenných papierov (ISIN) a udeľovaním ich licencií[83]. Komisia takisto začala oficiálne konanie voči Thomson Reuters týkajúce sa používania RIC[84].

84. Okrem formálnych zisťovaní začatých Komisiou v roku 2008 vo veci cezhraničných MIF spoločnosti VISA Europe bolo v apríli zaslané oznámenie námietok. V máji Komisia zadala externú štúdiu, v ktorej sa porovnával objem platieb v hotovosti a kartami.

85. Komisia naďalej dôsledne monitorovala vykonávanie rozhodnutia z roku 2007 o zákaze cezhraničných mnohostranných výmenných poplatkov v prípade MasterCard (MIF). V apríli sa služba MasterCard zaviazala znovu zaviesť podstatne nižšie cezhraničné MIF[85], zrušiť plán zvyšovania poplatkov a zmeniť pravidlá systému, aby sa zvýšila transparentnosť a konkurencieschopnosť na trhu s platobnými kartami[86]. Splnenie týchto úloh dôsledne monitoruje nezávislý správca.

86. Komisia uskutočnila preskúmanie fungovania súčasného poistenia NSV[87] pred ukončením jeho platnosti 31. marca 2010. Na základe zistených skutočností počas preskúmania návrh NSV obnovuje výnimku pre dve kategórie dohody: spoločné zbierky údajov, tabuľky a štúdie a dohody o spolupoisťovacích alebo spoluzaisťovacích združeniach. Návrh bol uverejnený 5. októbra na účely konzultácie trvajúcej osem týždňov.

87. Dôležitým ťažiskom presadzovania antitrustových pravidiel v oblasti finančných služieb bola jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA). SEPA je samoregulačnou iniciatívou zavedenou európskym bankovým sektorom a vedenou Európskou platobnou radou (EPC) na prechod na integrovanú oblasť platieb v eurách, ktorá by zabezpečovala, že cezhraničné platby by boli rovnako jednoduché a účinné ako domáce platby.

88. V priebehu roku 2009 sa konali neformálne rokovania s možnými novými účastníkmi – predovšetkým Payfair a Monnet – najmä za účelom ujasnenia zlučiteľnosti ich predpokladaných mechanizmov financovania s pravidlami hospodárskej súťaže a za účelom podpory účinnej hospodárskej súťaže na trhu platobných kariet v súlade so SEPA.

89. Diskusie s EPC, ktoré začali v roku 2007, pokračovali v roku 2009 so zameraním na výmenné poplatky pre SEPA Direct Debit (SDD), riadenie EPC a schémy, ako aj štandardizáciu. V marci Komisia a ECB vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vysvetľovali finančné princípy pre SDD vrátane možnosti dočasne účtovať mnohostranné výmenné poplatky v niektorých členských štátoch[88]. Dňa 2. novembra nadobudlo účinnosť nariadenie č. 924/2009[89] o cezhraničných platbách a Komisia a ECB uverejnili usmernenia o dlhodobom financovaní SDD[90]. Usmernenia sa týkajú obdobia, keď už neplatia prechodné dohovory MIF.

90. V období od 3. novembra do 14. decembra začala Komisia verejné konzultácie o ďalších usmerneniach pre účastníkov schémy SDD, pokiaľ ide o hodnotenie kolektívnych mechanizmov financovania v rámci európskych pravidiel hospodárskej súťaže. Po tejto konzultácii sa Komisia môže v prípade potreby rozhodnúť schváliť ďalšie usmernenia, aby poskytla jasnejší a predvídateľnejší všeobecný rámec analýzy.

2.2. Energetika a životné prostredie

91. Dňa 6. apríla Európsky parlament a Rada schválili legislatívny balík opatrení v oblasti energetiky a zmeny klímy navrhnutý Komisiou v januári 2008, ktorý obsahoval opatrenia na boj proti zmene klímy a podporu obnoviteľnej energie. Balík opatrení obsahuje smernicu o obnoviteľnej energii stanovujúcu kritériá udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny[91], ktoré sú takisto dôležité pre posudzovanie štátnej pomoci v tejto oblasti. Okrem toho Európsky parlament a Rada schválili smernicu, v ktorej sa prehodnocuje systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS) skleníkových plynov[92].

92. Dňa 13. júla Európsky parlament a Rada prijali balík opatrení pre vnútorný trh energetiky[93] a 16. júla Komisia prijala návrh nariadenia o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu.

93. Komisia bola veľmi aktívna pri presadzovaní politiky hospodárskej súťaže v sektore energetiky na základe informácií nadobudnutých prostredníctvom zisťovania v sektore energetiky[94]. Výsledkom rozvoja účinnej hospodárskej súťaže na týchto trhoch by mali byť zvýšená bezpečnosť dodávok, zníženie dosahu na životné prostredie, viac inovácie a dodávky energie pre domácnosti a podniky EÚ za konkurencieschopné ceny.

94. Dňa 18. marca bolo schválené rozhodnutie[95] v prípade RWE o dlhodobých zmluvách týkajúcich sa plynu, podľa ktorého je predtým spoločnosťou RWE navrhovaný odpredaj záväzkov právne záväzný a preskúmanie sa ukončilo. V rovnakom duchu boli za právne záväzné stanovené záväzky ponúknuté spoločnosťou GDF Suez[96], a to prostredníctvom prijatia rozhodnutia z 2. decembra podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003. Tieto záväzky umožnia konkurencii ľahší vstup na francúzsky trh so zemným plynom. Okrem toho 4. novembra Komisia začala prieskum trhu týkajúci sa záväzkov, ktoré ponúkla francúzska energetická spoločnosť EDF v rámci prípadu EDF − Dlhodobé zmluvy [97] . Spolu s reformou regulovaného trhu s elektrickou energiou, ktorú uskutočnila francúzska vláda[98], majú záväzky v tomto prípade predpoklad byť významným krokom k plne konkurencieschopnému trhu s elektrickou energiou vo Francúzsku. Dňa 22. decembra 2009 bolo zaslané predbežné preskúmanie v zmysle článku 9 nariadenia č. 1/2003 spoločnosti E.ON AG a jej dcérskym spoločnostiam vrátane E.ON Ruhrgas AG a E.ON Gastransport GmbH, v ktorom boli vyjadrené obavy z porušenia článku 102 ZFEÚ (predtým článok 82 Zmluvy o ES). Komisia zároveň pripravila oznámenie o prieskume trhu v zmysle článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003.

95. Pokiaľ ide o iné prípady v oblasti energetiky, 8. júla Komisia schválila rozhodnutie podľa článku 7 nariadenia č. 1/2003, v ktorom sa ukladajú celkové pokuty vo výške 1 106 miliónov EUR spoločnostiam E.ON a GDF za rozdelenie trhu[99]. Toto sú prvé pokuty, ktoré Komisia udelila za porušenie antitrustových pravidiel v sektore energetiky a predstavujú najvyššie udelenú pokutu v roku 2009. Dňa 6. marca bola adresované oznámenie námietok spoločnosti ENI S.p.A.[100] v súvislosti s riadením a prevádzkovaním plynovodov tejto spoločnosti. Dňa 23. apríla sa začalo konanie v prípade Svenska Kraftnät[101]. Dňa 6. októbra Komisia začala s prieskumom trhu[102], kde mohli zainteresované strany vyjadriť svoje pripomienky k záväzkom ponúknutým spoločnosťou Svenska Kraftnät (SvK), švédskeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

96. V oblasti fúzií Komisia schválila s nápravnými opatreniami tri transakcie týkajúce sa dodávky zemného plynu a elektrickej energie: akvizíciu Nuon Energy spoločnosťou Vattenfall[103], kúpu Essent spoločnosťou RWE[104] a akvizíciu EDF spoločnosťou Segebel[105]. Dva prípady[106] vyvstávajúce z nápravných opatrení daných antitrustovým konaním proti E.ON[107] boli bezpodmienečne schválené.

97. V oblasti kontroly štátnej pomoci sa dosiahol pokrok, pokiaľ ide o regulované poplatky za elektrickú energiu vo Francúzsku[108]. Dňa 19. septembra francúzska vláda oznámila reformný plán, v ktorom sa stanovuje postupné ukončenie poplatkov a mechanizmus zameraný na stimulovanie hospodárskej súťaže na trhu s elektrickou energiou tým, že sa zabezpečí prístup pre účastníkov hospodárskej súťaže k určitému percentu z kapacity výroby jadrovej energie spoločnosťou EDF za regulované ceny. Predtým, ako Komisia môže prijať záverečné rozhodnutie, sa vyžaduje prijatie francúzskych právnych predpisov[109].

98. Dňa 18. novembra bolo prijaté negatívne rozhodnutie a požadovalo sa vymáhať vrátenie pomoci v súvislosti so zvýhodňujúcimi poplatkami v prípade podnikov Alcoa v regiónoch Benátsko a Sardínia[110].

99. V oblasti obnoviteľných energií Komisia povolila cyperskú schému[111], tri dánske schémy[112] a rakúsku schému, ktorými sa dotujú výkupné sadzby v prospech výrobcov obnoviteľných energií[113]. Zároveň sa začalo dôkladné vyšetrovanie určitých ustanovení v rakúskej schéme, ktoré, ako sa zdá, zvýhodňujú veľkých spotrebiteľov elektrickej energie[114].

100. S výhradou splnenia podmienok bol schválený dánsky projekt o udelení výnimiek z dane emisií CO2 spoločnostiam zahrnutých do ETS EÚ[115]. Okrem toho Komisia schválila zníženie daní pre cementárenský priemysel – prvé z takýchto prípadov by mali byť schválené podľa nových pravidiel pre pomoc vo forme znížení environmentálnej dane, ako sa stanovuje v usmerneniach o environmentálnej pomoci[116]. Na druhej strane Komisia dospela k záveru, že podobné oslobodenie od dane týkajúce sa holandského keramického priemyslu nebolo zlučiteľné[117], keďže sa nedalo povedať, že by oslobodenie od dane bolo nevyhnutné alebo úmerné.

101. Komisia povolila schému Spojeného kráľovstva zavádzajúcu systém obchodovania s emisiami CO2 v súvislosti so spotrebou elektrickej energie[118]. Ďalej boli prijaté poľské[119], litovské[120] a bulharské[121] schémy poskytujúce zníženie daní na podporu výroby určitých foriem biopalív.

102. Komisia sa zaoberala množstvom rakúskych opatrení, ktoré podporovali výrobu tepla a elektriny[122] a distribučných infraštruktúr[123]; povolila tri poľské schémy o distribučných sieťach tepla[124], o sieti elektrických vedení na obnoviteľné energie[125] a o modernizácii distribučných elektrických sieťach[126]. Komisia takisto schválila schému o výberovom konaní na uskutočnenie dvoch úvodných štúdií zostrojenia a uskutočniteľnosti pre dva výrobné pilotné projekty na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého v Spojenom kráľovstve[127].

103. Na záver na základe dočasného rámca[128] Komisia schválila vnútroštátne schémy pomoci z Francúzska[129], Nemecka[130], Španielska[131], Talianska[132] a Spojeného kráľovstva[133] na zachovanie investícii do výrobkov s kladným vplyvom na životné prostredie (t. j. ekologické výrobky). Na tieto schémy bolo uplatnené skrátené konanie.

2.3. Elektronické komunikácie

104. Prevádzkovatelia elektronických komunikačných služieb naďalej fungujú v medziach regulačného rámca EÚ pre elektronické vysielanie[134]. Regulácia ex-ante v súlade s regulačným rámcom stavia na právnych princípoch pre hospodársku súťaž. Tento prístup prijali niektoré vnútroštátne regulačné orgány (NRA) vo svojom posúdení trhu elektronických komunikácií.

105. V roku 2009 Komisia prijala 161 notifikácií od vnútroštátnych regulačných orgánov a prijala 87 listov s pripomienkami a 59 listov bez pripomienok na základe konzultačného mechanizmu na úrovni Spoločenstva podľa článku 7 rámcovej smernice. Zatiaľ 9 prípadov bolo koncom roka ešte stále otvorených. V jednom prípade[135] Komisia vzniesla vážne pochybnosti o zlučiteľnosti notifikovaných opatrení s právom EÚ a otvorila druhú fázu vyšetrovania.

106. Dňa 7. mája Komisia vydala odporúčanie o sadzbách prepojovacích poplatkov[136], ktorým sa stanovuje metodológia na regulovanie sadzieb prepojovacích poplatkov s cieľom zabezpečiť jednotnosť regulačných postupov. Dňa 1. júla sa začalo uplatňovať nové nariadenie EÚ o roamingových volaniach v rámci Spoločenstva. Nové pravidlá sa budú uplatňovať do leta 2012 a do leta 2010 Komisia predloží správu o ich fungovaní Európskemu parlamentu a Rade.

107. Komisia podporuje opatrenia pomoci, ktorých cieľom je zabezpečenie primeraného širokopásmového pokrytia za dostupné ceny pre všetkých európskych občanov. Do roku 2009 Komisia posúdila a schválila použitie štátnej pomoci a iných druhov vereného financovania vo výške približne 2 miliardy EUR[137] v Európe, čo vytvorilo investície širokopásmovým sieťam vo výške viac ako 3 miliardy EUR.

108. Usmernenia o širokopásmových sieťach prijaté v septembri sa zaoberajú nielen pomocou základným širokopásmovým sieťam (ADSL, káblovým, mobilným, bezdrôtovým alebo širokopásmovým službám), ale aj podporou vysokorýchlostných sietí NGA (optické vlákna alebo modernizované káblové siete v súčasnom stave). Tieto usmernenia takisto poskytujú dodatočné vysvetlenie o spôsobe, ako sa uplatňuje existujúce precedentné právo v sektore širokopásmových sietí pre tie prípady, v ktorých členský štát kvalifikuje operáciu širokopásmovej služby ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu (SGEI). V tejto súvislosti Komisia schválila verejné financovanie vo výške 59 miliónov EUR pre projekt NGA vo francúzskom regióne Hauts-de-Seine[138].

109. V oblasti antitrustových pravidiel Komisia iniciovala konania voči poľským a slovenským prevádzkovateľom na trhoch so službami širokopásmového pripojenia[139].

2.4. Informačné technológie

110. Sektor informačných a komunikačných technológií je mimoriadne dôležitý pre podporu inovácií a realizáciu potenciálu digitálnej ekonomiky. Trhy s informačnými technológiami sú často náchylné na vplyvy sietí, ako sa uvádza v prípade Komisie z roku 2004 o Microsofte [140] . Výsledkom týchto vplyvov môže byť, že spotrebiteľ nemá žiaden výber, alebo vznikne dominantné postavenie na trhu, ktoré nie je samo o sebe problematické, ale môže si vyžadovať včasné presadzovanie práva hospodárskej súťaže podľa situácie na príslušných trhoch alebo s nimi spojených trhoch. V tejto súvislosti interoperabilita a normy sú kľúčovými prvkami v čoraz vzájomne prepojenejšom svete.

111. V prípade Intelu[141] bolo vydané rozhodnutie o zákaze zo dňa 13. mája, v ktorom sa uvádzalo, že Intel porušil článok 82 Zmluvy o ES používaním protisúťažných praktík zameraných na vylúčenie konkurencie z trhu pre x86centrálne procesorové jednotky (CPU). Tieto praktiky poškodili spotrebiteľov v celom EHP. Oslabením schopnosti konkurencie súťažiť svojimi výrobkami Intel oslabil hospodársku súťaž, zúžil možnosť výberu pre spotrebiteľov a spomalil inováciu. Rozhodnutím bola Intelu udelená pokuta vo výške 1,06 miliardy, čo je najvyššia pokuta kedy udelená Komisiou jednotlivej spoločnosti. Intel sa 22. júla proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Súde prvého stupňa[142].

112. Dňa 16. decembra 2009 Komisia stanovila ako právne záväzné záväzky Microsoftu, ktoré ponúkol na riešenie obáv v súvislosti s hospodárskou súťažou, ktoré v januári 2009 predniesla Komisia vo svojom oznámení o námietkach proti prepojeniu Internet Explorera, internetového prehliadača Microsoftu, a jeho dominantného užívateľského počítačového operačného systému Windows. Výsledkom týchto záväzkov by mal byť širší a informovanejší výber internetových prehliadačov pre spotrebiteľov v EHP a väčšia voľnosť pre výrobcov počítačov. Microsoft sa zaviazal a) poskytnúť v rámci EHP prostredníctvom Windows Update používateľom PC softvérovú aktualizáciu, ktorej súčasťou bude ponuková obrazovka s výberom internetových prehliadačov ponúkajúca nezaujatý výber najčastejšie používaných internetových prehliadačov v EHP a b) sprístupniť mechanizmus v systéme Windows 7 a nasledujúcich verziách v EHP, ktoré by umožnili výrobcom počítačom a ich užívateľom vypnúť či zapnúť Internet Explorer[143].

113. Vo veci Rambus Komisia vyjadrila obavy, že Rambus požadoval prehnané licenčné poplatky za používanie určitých patentov na mikročipy DRAM, ktoré sa používajú prakticky vo všetkých počítačoch. Komisia 9. decembra 2009 prijala rozhodnutie, že záväzky ponúknuté spoločnosťou Rambus najmä stanovenie hornej hranice na svoje licenčné poplatky[144] považuje za právne záväzné. V roku 2008 prekročil celosvetový predaj mikročipov DRAM 34 miliárd USD (viac ako 23 miliárd EUR). Rambus sa zaviazal stanoviť celosvetovú hornú hranicu na svoje licenčné poplatky na päťročné obdobie. Rambus súhlasil, že bude účtovať nulové licenčné poplatky za predchádzajúce generácie príslušných mikročipov v kombinácii s maximálnym licenčným poplatkom vo výške 1,5 % za neskoršie generácie príslušných mikročipov. Toto je podstatne menej ako 3,5 %, ktoré Rambus účtoval predtým.

114. Tento prípad znovu dokazuje, že je potrebné zaviesť účinný postup na stanovenie noriem nediskriminačným, otvoreným a transparentným spôsobom, aby sa zabezpečila hospodárska súťaž podľa zásluh a spotrebitelia mohli čerpať z technologického rozvoja a inovácie[145]. Komisia v súčasnosti upravuje antitrustové usmernenia pre horizontálne dohody a má v úmysle konsolidovať existujúcu kapitolu o štandardizácii za účelom poskytnúť viac usmernení v oblasti stanovovania noriem. Návrh na verejnú konzultáciu má byť pripravený začiatkom roku 2010. Komisia bude aj naďalej vyšetrovať a zasahovať v špecifických prípadoch, kde sú obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže.

2.5. Médiá

115. Komisia pokračovala prostredníctvom okrúhleho stola o internetovom obchode v diskusiách s významnými zástupcami spotrebiteľov a priemyslu o podnikateľských príležitostiach vytvorených prostredníctvom internetu a existujúcich prekážkach na zvýšenie maloobchodného predaja hudby a tovaru v Európe. V máji 2009 bola uverejnená správa o príležitostiach a prekážkach maloobchodného predaja on-line a v septembri a októbri 2009 sa pri okrúhlom stole pod záštitou komisára pre hospodársku súťaž konali dve stretnutia zamerané na on-line hudbu. Iniciatíva pri okrúhlom stole vyústila do dvoch spoločných vyhlásení: o distribúcii hudby on-line a o vlastníckych právach na informácie. Viacero účastníkov iniciatívy pri okrúhlom stole oznámilo konkrétne kroky a záväzky, ktorých výsledkom by mal byť lepší prístup európskych spotrebiteľov k hudbe on-line[146].

116. V súvislosti s konaním vo veci porušovania, ktoré Komisia začala v roku 2006 ohľadne talianskej legislatívy o vysielaní, sa v roku 2009 naďalej dôsledne monitoroval prechod od analógového k digitálnemu terestriálnemu vysielaniu v Taliansku. V roku 2008 Komisia pokračovala v ďalšom monitorovaní prechodu od analógového k digitálnemu terestriálnemu vysielaniu v úzkej spolupráci komisárom pre hospodársku súťaž a informačnú spoločnosť, pričom príslušné talianske orgány prijali kritériá „digitalizácie“ terestriálnych televíznych sietí v Taliansku zamerané na zabezpečenie toho, aby pre nováčikov a menšie existujúce vysielacie stanice bolo dostupných viac frekvencií. Očakáva sa, že výberové konanie na prideľovanie frekvencií bude spustené začiatkom roka 2010[147].

117. Pokiaľ ide o štátnu pomoc, Komisia pokračovala v ďalšom monitorovaní prechodu (prepnutiu) od analógového k digitálnemu terestriálnemu vysielaniu v členských štátoch EÚ. Súd prvého stupňa 6. októbra potvrdil záporné rozhodnutie voči Nemecku[148] spočívajúce na nedostatku technologickej neutrality schémy[149].

118. Dňa 2. júla Komisia prijala revidované oznámenie o vysielaní, ktoré sa sústreďuje na poskytovanie jasnejších informácií o hodnotení Komisie verejne financovaných služieb nových médií[150]. Počas celého roka Komisia prijala viacero kladných individuálnych rozhodnutí týkajúcich sa financovania vytvorených systémov verejnoprávneho vysielania vo Francúzsku, Španielsku, Rakúsku a Dánsku. V júni prijala návrh na to, aby švédska pomoc na tlač bezplatne distribuovaných (metropolitných) novín s vysokým nákladom bola zlučiteľná s pravidlami o štátnej pomoci[151].

2.6. Farmaceutický priemysel a zdravie

Farmaceutický priemysel

119. V roku 2009 Komisia uzavrela preverovanie farmaceutického sektoru EÚ. Účelom preskúmania bolo zistiť dôvody zaznamenaného oneskoreného vstupu generických liekov na trh a zjavného poklesu inovácií vyjadreného klesajúcim počtom nových liekov, ktoré sa dostávali na trh. Preskúmanie sa zaoberalo konkurenčným vzťahom i) medzi výrobcami pôvodných a generických liekov a ii) medzi výrobcami pôvodných liekov. Obsahovalo aj dôležité odporúčania politiky o tom, ako zlepšiť fungovanie tohto sektora. Komisia uverejnila svoju záverečnú správu 8. júla[152].

120. V záverečnej správe o preskúmaní sektora Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby upriamili pozornosť príslušných orgánov pre hospodársku súťaž na všetky potenciálne obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou.

121. Komisia takisto začala konania proti spoločnosti Servier, v ktorom okrem iného zisťovala dohody o patentovom urovnaní uzavreté spoločnosťou Servier a viacerými výrobcami generických liekov, ktoré by mohli byť protisúťažné. Toto vyšetrovanie netvorí súčasť preskúmania sektora, ale poznatky nadobudnuté počas preskúmania sektora umožnili Komisii vyvodiť závery o oblastiach, kde by zásah Komisie založený na právnych predpisoch o hospodárskej súťaži mohol byť náležitý a účinný.

122. So zreteľom na regulačný rámec sa v záverečnej správe zdôrazňujú tri oblasti vyvolávajúce obavy: licencie, získavanie povolení na uvedenie liekov na trh a stanovovanie cien a preplácanie. Pokiaľ ide o patenty, Komisia znovu potvrdila naliehavú potrebu ustanovenia patentu Spoločenstva a potrebu zjednoteného a špecializovaného patentového systému pre sporové konania v Európe.

123. V súvislosti s otázkou paralelného obchodu s liekmi rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 6. októbra poskytol dôležité ujasnenia o obmedzení paralelného obchodu vo farmaceutickom sektore, najmä pokiaľ ide o tzv. systém dvojakej tvorby cien[153].

124. V oblasti kontroly fúzií došlo v roku 2009 k niekoľkým veľkým fúziám farmaceutických spoločností, čo potvrdilo trend konsolidácie v priemysle. Všetky prípady boli schválené v prvej fáze buď so záväzkami alebo bez nich. Na základe posúdenia farmaceutických fúzií sa ukázalo, že trhy súvisiace so zdravím zvierat sa vo všeobecnosti stali dosť koncentrovanými. Za účelom umožnenia nového vstupu kupujúceho do oblasti vakcín pre zdravie zvierat zahŕňal balík opatrení na odpredaj v prípade Pfizer/Wyeth[154] po prvýkrát výrobné zariadenie.

Služby zdravotnej starostlivosti

125. Opatrenia Komisie v tejto oblasti boli zamerané na štátnu pomoc v prípadoch, kde dostala viaceré sťažnosti od súkromných nemocníc proti údajne nespravodlivému zaobchádzaniu alebo nadmernej kompenzácii určenej pre štátom vlastnené nemocnice v rôznych členských štátoch. Druhá uvedená skutočnosť bola často predmetom obvinení zo vzájomného dotovania komerčných aktivít z verejného financovania. Väčšina sťažností prišla z členských štátov, ktoré už otvorili konkurencii svoje trhy (napr. Nemecko a Belgicko)

126. Dňa 28. októbra Komisia schválila kladné rozhodnutie, v ktorom sa uvádzalo, že verejné financovanie pridelené belgickými orgánmi v prospech štátom vlastnených nemocníc v bruselskom regióne bolo v súlade s požiadavkami stanovenými v zmluve[155]. Takisto v júni schválila novú írsku schému poplatkov a daňovú úľavu v sektore zdravotného poistenia[156].

127. V oblasti antitrustových pravidiel Komisia v októbri schválila oznámenie námietok pre podozrenie z porušenia článku 81 Zmluvy o ES francúzskou asociáciou farmaceutov (t. j., Ordre National des Pharmaciens (ONP), Conseil National de l'Ordre des Pharmaciens, Section G de l'Ordre National des Pharmaciens a Conseil Central de la Section G de l'Ordre des Pharmaciens)[157]. Komisia mala obavy, že ONP možno vnucuje minimálne ceny za klinickú analýzu a obmedzuje rozvoj niektorých účastníkov trhu s cieľom ochrániť hospodárske záujmy svojich členov, francúzskych farmaceutov.

2.7. Doprava

128. Politika hospodárskej súťaže v dopravnom sektore je zameraná na zabezpečenie účinného fungovania trhov, ktoré sa nedávno liberalizovali alebo ktoré sú v procese liberalizácie. Za týmto účelom sa naďalej modernizuje regulačný rámec, čím sa sektor dopravy dostáva do súladu so všeobecne uplatniteľnými pravidlami hospodárskej súťaže. Regulačná práca bola ukončená vyšetrovaním a opatreniami na presadzovanie práva.

129. V sektore cestnej dopravy vstúpilo 3. decembra do platnosti nové nariadenie o službách vo verejnom záujme pri preprave cestujúcich[158]. Nariadenie stanovuje pravidlá, ktoré sa uplatňujú na povinnosti týkajúce sa verejného záujmu vo vnútrozemskej doprave.

130. Komisia preskúmala viacero prípadov štátnej pomoci spojené s autobusovou dopravou v Dánsku a Nemecku. V oblasti mestskej dopravy bolo ukončené konanie vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa týkalo reformy metódy financovania špeciálneho dôchodkového systému pre zamestnancov francúzskej spoločnosti verejnej dopravy RATP[159].

131. V súlade so všeobecnejšími cieľmi Spoločenstva pre spoločnú politiku dopravy a ochranu životného prostredia Komisia schválila režim, ktorý podporuje nákup ekologických ťažkých nákladných vozidiel v Slovinsku[160]. Komisia takisto schválila nemecký systém pomoci zameraný na podporu prijatia vysoko účinných technológií vozidiel na trhu[161] a systém pomoci, ktorý podporuje nákup autobusov v Anglicku s nízkymi emisiami uhlíka [162].

132. Pokiaľ ide o zlepšenie infraštruktúry verejnej hromadnej dopravy, bolo schválených niekoľko veľkých projektov, medzi nimi aj výstavba a údržba diaľnic A1[163] a A2[164] v Poľsku.

133. V oblasti železničnej dopravy Komisia 12. júna schválila akvizíciu poľskej železničnej spoločnosti PCC Logistika spoločnosťou Deutsche Bahn AG[165]. V októbri sa Komisia oboznámila s francúzskou koncentráciou, podľa ktorej by SNCF získalo spoločnú kontrolu nad podnikom Keolis, ktorý pôsobí v hromadnej doprave[166].

134. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch Komisia prijala niekoľko rozhodnutí o štátnej pomoci na podporu železničnej dopravy a kombinovanej dopravy v niekoľkých členských krajinách vrátane Bulharska[167], Českej republiky[168], Nemecka[169] a Spojeného kráľovstva[170] (reštrukturalizácia Eurostaru).

135. V oblasti námornej dopravy, Komisia prijala v júni oznámenie o štátnej pomoci spoločnostiam pre správu lodí[171]. Komisia prijala kladné rozhodnutia týkajúce sa štátnej pomoci pre námorníkov v Taliansku[172] a Fínsku[173]. Takisto uzavrela formálne konanie začaté v roku 2007 týkajúce sa režimu DIS v Dánsku. Analogickým uplatnením námorných usmernení[174] prijala rozšírenie režimu DIS na lode určené na kladenie káblov. Okrem toho ešte uzavrela konania vo veci vyšetrovania týkajúce sa systémov dane z tonáže v Írsku[175] a Dánsku[176], schválila zmenu a doplnenie k holandskému systému dane z tonáže[177] a zaviedla systém dane z tonáže v Slovinsku[178] a Poľsku[179].

136. Komisia čiastočne schválila Grécku[180] a Lotyšsku[181] projekty na rozvoj prístavnej infraštruktúry a začala s konaním vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa týkalo určitých fiškálnych opatrení v prospech prístavného sektora vo Francúzsku[182]. Okrem toho uzavrela konanie vo veci formálneho zisťovania začaté v roku 2008 týkajúce sa verejného financovania prevozných lodných služieb medzi škótskou pevninou a ostrovmi západne a severne od pobrežia Škótska[183]. S výnimkou jednej trasy Komisia potvrdila, že povinnosti služby vo verejnom záujme pre západné a severné ostrovy boli legitímne definované a zverené prepravcom. V oblasti fúzií najväčší svetový lodný konglomerát Maersk získal spoločnosť Broström.[184]

137. V oblasti letectva nadobudlo 29. marca účinnosť nariadenie o elektronických rezervačných systémoch (CRS)[185]. Nová smernica o letiskových poplatkoch nadobudla účinnosť 15. marca[186].

138. Dňa 18. júna Rada a Európsky parlament schválili zmeny a doplnenia k existujúcim pravidlám[187] zamerané na poskytnutie väčšej flexibility pri prideľovaní prevádzkových intervalov, aby sa neutralizoval dosah krízy na leteckú dopravu. Toto opatrenie dočasne pozastavuje pravidlo „využite to alebo o to prídete“ („use it or lose it“) počas letnej sezóny 2009 a povoľuje leteckým dopravným spoločnostiam ponechať si práva na pridelené intervaly.

139. V roku 2009 bolo odvetvie leteckej dopravy vystavené závažným turbulenciám a pokles počtu cestujúcich a požiadaviek na prepravu nákladu znamenal pre mnohých prepravcov výrazné straty a reštrukturalizáciu sektoru. Reštrukturalizácia nadobudla podobu zintenzívnenej spolupráce v rámci celosvetových aliancií leteckých prepravcov, ktorá vyústila do dohôd o spoločných podnikoch pre transatlantické trasy. Európsky letecký priemysel prešiel procesom konsolidácie za pomoci fúzií sieťových, ako aj nízkorozpočtových prepravcov[188]. Niektorí veľkí sieťoví prepravcovia, predovšetkým Lufthansa, využili príležitosť na rozšírenie prostredníctvom akvizícií menších regionálnych účastníkov trhu, konkrétne podnikov Brussels Airlines[189], Bmi[190] a Austrian Airlines[191].

140. Dňa 8. apríla začala Komisia s konaniami vo veci formálneho zisťovania spolupráce leteckých prepravcov na transatlantických letoch[192] pod názvom „Oneworld airline alliance“ (British Airways, American Airlines a Iberia) a Star Alliance (Lufthansa, United, Continental a Air Canada). Dňa 30. septembra zaslala Komisia oznámenie o námietkach voči Oneworld airline alliance[193].

141. Počas roku Komisia schválila pomoc na záchranu udelenú skupine Austrian Airlines Group vo forme pôžičky so zárukou[194]. Takisto sa vyjadrila, že plán Austrian Airlines je zlučiteľný so spoločným trhom[195]. Pod podmienkou splnenia niekoľkých požiadaviek[196] Komisia rozhodla o určitých zmenách, ktoré mali príslušné grécke orgány v úmysle zaviesť v procese predaja Olympic Airlines. Okrem toho Komisia schválila zámer gréckych orgánov pokryť časť nákladov systému dobrovoľného odchodu zamestnancov, ktorý má byť zrealizovaný v podniku Olympic Catering SA v prípade niektorých jeho zamestnancov[197].

142. Komisia akceptovala opatrenia prijaté Francúzskom, pokiaľ ide o ukončenie rozdielov účtovaných cien cestujúcim na vnútroštátnych letoch a letoch EÚ, čo v podstate zvýhodňovalo leteckých prepravcov prevádzkujúcich domáce lety[198].

2.8. Poštové služby

143. Pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na sektor poštových služieb, v roku 2009 Komisia prijala niekoľko rozhodnutí zameraných na zabezpečenie, aby prevádzkovatelia poštových služieb poverení službami všeobecného hospodárskeho záujmu a ich dcérske spoločnosti nepožívali neoprávnene priznané výhody. Komisia pokračovala vo vyšetrovaní týkajúcom sa údajnej nadmernej kompenzácie pre spoločnosť Deutsche Post AG [199] za vykonávanie jej povinnosti poskytovať univerzálne služby od roku 1989 do roku 2007. Dňa 13. júla Komisia začala s konaním vo veci formálneho zisťovania, aby preskúmala opatrenia v prospech belgickej La Poste[200]. Vo veci Royal Mail spojeného kráľovstva sa Komisia rozhodla, že štyri opatrenia štátnej pomoci udelené medzi rokmi 2001 a 2007 boli v súlade s pravidlami EÚ pre štátnu pomoc[201]. Vo veci francúzskej La Poste[202] prijala francúzska vláda návrh zákona, ktorým sa k 1. januáru 2010 La Poste mení na „société anonyme“ (akciovú spoločnosť), čo by znamenalo koniec záruky. So zreteľom na uvedené Komisia v súčasnosti finalizuje svoje rozhodnutie.

144. Pokiaľ ide o fúzie, 21. apríla Komisia schválila s výhradou splnenia podmienok prvú fúziu medzi súčasnými prevádzkovateľmi poštových služieb, Posten (v Švédsku) a Post Danmark[203].

2.9. Automobilový priemysel

145. Touto hospodárskou krízou bolo obzvlášť zasiahnuté odvetvie motorových vozidiel. Hoci svetový dopyt po autách v roku 2009 poklesol len o 2,4 % v porovnaní s rokom 2008, čo bolo vďaka veľkému dopytu v Číne[204], predaj áut (osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel do 3,5 tony) v EÚ poklesol o 4,6 % v porovnaní s rokom 2008 a 12,5 % v porovnaní s rokom 2007[205]. Na viacerých vnútroštátnych trhoch boli zavedené systémy príspevkov na podporu predaja nových automobilov, tzv. šrotovné, ktoré mali pozitívny dosah na predaj z krátkodobého hľadiska. Na základe informačného mechanizmu stanoveného smernicou 98/34/ES vnútroštátne systémy príspevkov na kúpu nového auta obsahujúce doplňujúce technické nariadenia boli oznámené pred ich prijatím Komisii a členským štátom, čo garantovalo transparentnosť, výmenu informácií a predchádzanie vytváraniu prekážok na jednotnom trhu.

146. Klesajúci dopyt a celosvetová nadvýroba, ktorá charakterizovala toto odvetvie už niekoľko rokov, viedli ku konkurzným konaniam viacerých významných automobilových dodávateľov, predovšetkým dvoch dodávateľov Spojených štátov General Motors a Chrysler. V dôsledku toho dvaja európski výrobcovia General Motors – Opel/Vauxhall a Saab – boli ponúknutí na odpredaj a Opel požiadal o štátne pôžičky pokračovanie výroby.

147. V súčasnosti toto odvetvie čelí druhej výzve − prechodu k ekologickejším autám. Zvýšený dopyt spotrebiteľov po nízkoemisných automobiloch a sprísňovanie regulácie ochrany životného prostredia si vyžaduje rozsiahle investovanie do vývoja vozidiel, ktoré budú spĺňať štandardy budúcnosti. Komisia v tomto zmysle schválila niekoľko systémov štátnej pomoci[206]. Zároveň toto odvetvie profitovalo z uľahčeného prístupu k financovaniu prostredníctvom pôžičiek a záruk.

148. Vo všetkých prípadoch štátnej pomoci automobilovému priemyslu Komisia pokračovala v presadzovaní dodržiavania svojej politiky. Komisia predovšetkým zdôrazňovala, že nebude akceptovať, aby štátna pomoc udelená v rámci systémov schválených na základe dočasného rámca podliehala − de jure alebo de facto – podmienkam zvýhodňovania, napríklad neoprávnených nekomerčných podmienok týkajúcich sa geografického umiestnenia investícií. Komisia dôkladne preskúmala každý prípad, ktorý vyvolával takýto druh obáv z protekcionizmu, a zabezpečila, aby pomoc nebola zaťažená nekomerčnými okolnosťami a aby prispela k budúcej životaschopnosti automobilového priemyslu.

149. Dňa 13. mája Komisia schválila pomoc vo výške 11 miliónov EUR na podporu vzdelávania pre zamestnancov výrobcu nákladných vozidiel Scania vo Švédsku[207]. Pomoc na podporu vzdelávania vo výške 57 miliónov EUR bola takisto schválená dňa 2. decembra spoločnosti Ford Rumunsko SA, čím sa ukončilo konanie vo veci zisťovania[208]. Dňa 5. júna Komisia schválila štátne záruky švédskeho štátu pre spoločnosť Volvo Personvagnar (Volvo PV)[209] a 13. novembra záruky rumunského štátu pre spoločnosť Ford Romania SA[210]. Takisto schválila investičnú pomoc pre spoločnosti Mercedes-Benz Maďarsko[211] a Ford España[212].

150. Pokiaľ ide o regionálnu pomoc, 29. apríla bola povolená investičná pomoc vo výške 46 miliónov EUR pre Fiat Group na veľké investičné projekty na výrobu nového modelu automobilu na Sicílii (Taliansko)[213]. 29. októbra začala formálne zisťovanie proti maďarskej regionálnej pomoci vo výške približne 50 miliónov EUR na veľké investičné projekty spoločnosti Audi Hungaria Motor Kft. v jej súčasnom závode v Györi[214].

151. V oblasti antitrustových pravidiel bol 28. októbra prijatý predbežný návrh o novom NSV na motorové vozidlá a sprievodné usmernenia. Texty, poskytnuté na verejnú konzultáciu 21. decembra, pokračujú v trende nastolenom v oznámení Komisie z 22. júla[215]. Na základe súčasných dôkazov a v závislosti od výsledku verejných konzultácii je Komisia presvedčená, že k dohodám o distribúcii áut by sa nemalo pristupovať inak ako ku podobným dohodám v iných sektoroch. Z toho dôvodu v návrhu NSV sa stanovuje, že súčasné osobité pravidlá na takéto dohody budú nahradené budúcimi všeobecnými skupinovými výnimkami pre vertikálne obmedzenia. Na účely ochrany investícií, ktoré predajcovia áut investovali podľa starých pravidiel, napríklad do lokalít s viacerými značkami, sa navrhuje, aby k tejto zmene nedošlo skôr ako 1. júna 2013.

152. Pokiaľ ide o trhy s opravami a údržbou a trhy s náhradnými dielmi, na základe vykonanej analýzy, je zrejmé, že hospodárska súťaž je viac obmedzená kvôli svojej osobitnej povahe týkajúcej sa rôznych výrobných značiek, a teda je potrebné mať špecifické usmernenia vo viacerých oblastiach. Vzhľadom na trh s opravami a náhradnými dielmi by mal návrh NSV spolu s priloženým návrhom k usmerneniam nahradiť existujúce NSV[216] od 1. júna 2010. Tým sa doplnia osobitné pravidlá pre tento sektor, ktoré sa týkajú opravy a údržby nových vozidiel.

2.10. Potravinársky priemysel

153. Komisia pokračovala v presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže na trhoch s potravinami prostredníctvom aktívneho monitorovania existujúcich rozhodnutí o záväzkoch a uskutočňovala posudzovanie prípadov, v ktorých boli vykonané kontroly v roku 2008. Činnosť pracovných skupín Komisie v oblasti fungovania dodávateľského reťazca pre potraviny pokračovala v roku 2009. V tejto súvislosti Komisia preskúmala skutočnosti, aby mohla identifikovať potenciálne obavy spojené s hospodárskou súťažou, ktoré by mohli ovplyvniť fungovanie potravinového sektora. S výsledkami tohto preskúmania sa podelili s vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi a zahrnuli ich do oznámenia Komisie o „Lepšom fungovaní potravinového dodávateľského rámca“ prijatého 28. októbra[217].

154. Podskupina pre potraviny Európskej siete pre hospodársku súťaž sa stretla v júli a v novembri, aby jej účastníci prediskutovali a podelili sa o osvedčené postupy v otázkach týkajúcich sa trhov s potravinami.

155. Mliekarenské odvetvie je jedným z tých odvetví, ktoré čelili najväčším ťažkostiam v roku 2009. Vzhľadom na tieto ťažkosti Komisia prijala v júli „Správu o situácii na mliekarenských trhoch“[218]. S cieľom vytvoriť priestor na stretnutie vnútroštátnych poľnohospodárskych odborníkov bola vytvorená skupina na vysokej úrovni pre otázky mlieka, ktorej práca naďalej prebieha. Dialóg Komisie a vnútroštátnych kontrolných orgánov týkajúci sa mliekarenského odvetvia sa zintenzívnil aj vytvorením spoločného pracovného tímu pre otázky mlieka ESHS, ktorého činnosť bude pokračovať počas roku 2010.

3. Spotrebiteľské aktivity

156. Úrad pre styk so spotrebiteľmi vznikol a vykonáva svoju činnosť už viac ako rok. Usiluje sa o prehĺbenie vzťahu GR pre hospodársku súťaž so zástupcami spotrebiteľov a vytvorenie nových spôsobov, ako priamo komunikovať so širokou verejnosťou.

157. V roku 2003 Komisia vytvorila Európsku poradnú skupinu spotrebiteľov (ECCG) ako svoje hlavné fórum pre spoluprácu so spotrebiteľskými organizáciami[219]. ECCG vytvorilo podskupinu o hospodárskej súťaži, ktorá sa stretáva dvakrát za rok v Bruseli[220]. Počas roku podskupina pre hospodársku súťaž ECCG uskutočnila diskusie o otázkach, akými sú hospodárska kríza a s ňou spojené opatrenia štátnej pomoci, digitálna produkcia filmov, rozhodnutie týkajúce sa Intelu a vyšetrovanie farmaceutického odvetvia.

158. Dňa 21. októbra GR pre hospodársku súťaž usporiadalo verejnú akciu na tému „Hospodárska súťaž a spotrebitelia v 21. Storočí“. S cieľom zlepšovať komunikáciu boli aktualizované internetové stránky o hospodárskej súťaži určené pre spotrebiteľov, ktoré teraz obsahujú jednoduchšie prístupné informácie pre užívateľov.

4. Európska sieť pre hospodársku súťaž a spoluprácu s vnútroštátnymi súdmi

159. V roku 2009 bola Európska sieť pre hospodársku súťaž (ESHS) aj naďalej veľmi aktívnym fórom na diskusiu a výmenu osvedčených postupov medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže v 27 členských štátoch.

160. Generálny riaditeľ GR pre hospodársku súťaž a riaditelia všetkých vnútroštátnych kontrolných úradov sa stretli 13. októbra. Diskusie boli zamerané na: stanovenie priorít, konvergenciu/transparentnosť postupov, sankcie a kriminalizáciu, spoluprácu vo fúziách. Účastníci stretnutia sa zaoberali aj opatreniami Komisie v hospodárskej kríze a jednotne podporili správu o konvergencii zhovievavosti podľa vzorového programu ESHS o zhovievavosti[221].

161. Komisia bola informovaná podľa článku 11 ods. 3 nariadenia o 129 nových vyšetrovaniach začatých vnútroštátnymi kontrolnými úradmi v roku 2009. Veľký počet prípadov bol zaznamenaný inter alia v odvetviach energetiky, médií, telekomunikácií, dopravy a finančných služieb. Komisia bola takisto oboznámená so 69 zamýšľanými rozhodnutiami podľa článku 11 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 (čo v roku 2009 predstavuje nárast o 15 % v porovnaní s rokom 2008).

162. V roku 2009 Komisia zverejnila päť stanovísk podľa článku 15 ods. 1 nariadenia o otázkach od vnútroštátnych sudcov týkajúcich sa uplatňovania pravidiel EÚ na hospodársku súťaž: jedno belgickému súdu, jedno litovskému súdu a tri španielskym súdom. V súvislosti so zásahmi amicus curiae podľa článku 15 ods. 3 nariadenia Komisia predložila písomné pripomienky v jednom prípade pred odvolacím súdom v Paríži v súvislosti s obmedzením predaja on-line podľa výberových distribučných dohôd[222] a v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-429/07 Komisia predložila písomné pripomienky súdu v Amsterdame Gerechtshof týkajúce sa odpočítateľnosti z daní v súvislosti s pokutami Komisie.

163. Počas roka bolo uzatvorených 10 dohôd o grantoch na programy na podporu vzdelávania pre sudcov v rôznych členských štátoch.

5. Medzinárodné aktivity

164. V čoraz globalizovanejšej svetovej ekonomike musí aj politika hospodárskej súťaže nadobudnúť globálny ráz. GR pre hospodársku súťaž naďalej zohrávalo vedúcu úlohu v medzinárodnej sieti pre hospodársku súťaž (ICN). V dňoch 22. a 23. januára GR pre hospodársku súťaž usporiadalo v Bruseli „Seminár o účinnosti agentúry pre hospodársku súťaž“, ktorý bol prvým podujatím takéhoto druhu.

165. Tak ako v minulosti GR pre hospodársku súťaž naďalej aktívne prispievalo k práci výboru OECD pre hospodársku súťaž a zúčastnilo sa na každoročnej konferencii medzivládnej skupiny expertov (IGE) v oblasti práva hospodárskej súťaže a Konferencie o politikách OSN v oblasti obchodu a rozvoja (UNCTAD) a predložilo príspevky do väčšiny diskusií pri okrúhlom stole.

166. Spolupráca so Spojenými štátmi americkými bola intenzívna, pokiaľ ide o konkrétne prípady, ako aj všeobecné záležitosti spojené s hospodárskou politikou. To isté možno povedať o spolupráci s kanadským úradom pre hospodársku súťaž a japonskou komisiou pre spravodlivé obchodovanie.

167. Dňa 23. mája Európske spoločenstvo a Južná Kórea podpísali dohodu o bilaterálnej spolupráci v oblasti hospodárskej súťaže, ktorá nadobudla platnosť 1. júla[223]. Dohoda o voľnom obchode (FTA) s Južnou Kóreou bola písomne potvrdená 15. októbra 2009 a očakáva sa, že bude podpísaná a nadobudne platnosť v priebehu roka 2010. Je to po prvýkrát, čo FTA obsahuje zákaz určitých druhov dotácií.

168. Dňa 8. októbra podpísala komisárka Kroesová memorandum o porozumení s brazílskym ministrom pre spravodlivosť a vedúcimi brazílskych orgánov pre hospodársku súťaž na to, aby sa zabezpečila užšia spolupráca medzi GR pre hospodársku súťaž a jej brazílskymi partnermi.

169. Každoročný dialóg o hospodárskej súťaži s Čínou sa konal v Bruseli 22. – 23. júna. Počas roku 2009 sa zintenzívnila spolupráca s Indiou, keďže India vymenovala sedem komisárov, aby vytvorili Komisiu pre hospodársku súťaž v Indii (CCI), ktorej zverila presadzovanie zákona o ochrane hospodárskej súťaže z roku 2002.

170. V súvislosti s rozširovaním prebiehala obzvlášť úzka spolupráca s Chorvátskom a Tureckom. Tieto dve kandidátske krajiny musia predtým, ako môžu začať predvstupové rokovania o hospodárskej súťaži, splniť „začiatočné kritériá“. Okrem toho GR pre hospodársku súťaž pomáhalo krajinám západného Balkánu v zosúlaďovaní ich pravidiel hospodárskej súťaže s právnymi predpismi EÚ a zúčastnilo sa na predbežných diskusiách o výhľadoch členstva v EÚ pre Island.

6. Medziinštitucionálna spolupráca

171. V roku 2009 Komisia pokračovala v spolupráci s ostatnými inštitúciami Európskej únie v súlade s príslušnými dohodami alebo protokolmi uzavretými s príslušnými inštitúciami[224].

172. V roku 2009 Európsky parlament (EP) prijal rezolúciu o bielej knihe o žalobách o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel ES a výročných správach o hospodárskej súťaži za rok 2006 a 2007. Okrem zvyčajného dialógu medzi komisárom pre hospodársku súťaž a výboru ECON sa Komisia zúčastnila na diskusiách, ktoré sa uskutočnili v ostatných parlamentných výboroch a diskutovala o témach akými sú: výročná správa o hospodárskej súťaži, biela knihe o náhrade škody, rozhlasové vysielanie, štátna pomoc a hospodárska kríza, vyšetrovanie farmaceutického odvetvia a nariadenie o skupinovej výnimke na motorové vozidlá. Bilaterálne stretnutia s poslancami EP sa zaoberali týmito a ďalšími otázkami.

173. Komisia úzko spolupracuje s Radou a informuje ju o dôležitých politických iniciatívach v oblasti hospodárskej súťaže, ako napríklad o opatreniach štátnej pomoci pre bankový sektor a iných opatreniach štátnej pomoci v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou. Hospodársky a finančný výbor (EFC)[225] bol požiadaný o konzultácie v otázkach bankovníctva, rekapitalizácie, znevýhodnených aktív a reštrukalizácie komunikačných služieb o preskúmaní systémov záruk a rekapitalizácie. Komisia prispela k politike hospodárskej súťaže najmä v súvislosti so závermi prijatými v rôznych útvaroch ako napríklad ECOFIN, Rada pre hospodársku súťaž, Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku a Európska rada.

174. Komisia informuje Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Výbor regiónov o dôležitých politických iniciatívach a zúčastňuje sa na diskusiách týkajúcich sa týchto iniciatív, ktoré prebiehajú v príslušnom výbore. V roku 2009 EHSV uverejnil správy o výročnej správe o hospodárskej súťaži za rok 2007 a bielej knihe o žalobách o náhradu škody. Útvary GR pre hospodársku súťaž sa takisto zúčastnili na stretnutiach pracovných skupín a bilaterálnych stretnutiach so spravodajcami z EHSV týkajúcich sa viacero iných otázok vrátane prispôsobovania MSP zmenám globálneho trhu, lodiarstva a štátnej pomoci.

[1] Návrh správy o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 (2009/2173(INI)), pani Sophia in 't Veld (spravodajca – ALDE Group – NL) .

[2] SEK (2010) 666.

[3] http://ec.europa.eu/competition/index_en.html

[4] Oznámenie Komisie − Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8).

[5] Oznámenie Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2).

[6] Cyprus, Dánsko, Fínsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko.

[7] Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko a Švédsko.

[8] Nemecko, Spojené kráľovstvo, Grécko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko.

[9] ING, KBC, Parex Banka, Anglo Irish Bank, Bank of Ireland, Allied Irish BankFortis, Dexia, Nord LB, IKB, Kaupthing Bank Finland, Ethias, SdB, Banco Privado Portugues, Hypo Real Estate, WestLB, Fionia, HSH Nordbank, Hypo Tirol, LBBW, Kaupthing Luxemburg, Caisse d'Epargne/Banque Populaire, Mortgage Bank of Latvia, Northern Rock, Commerzbank, Lloyds Banking Group, BAWAG, Hypo Group Alpe Adria a RBS.

[10] IP/09/711.

[11] Oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1).

[12] IP/09/743.

[13] Oznámenie Komisie „Návrat k životaschopnosti a hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci“ (Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9).

[14] IP/09/1729.

[15] Vec COMP/M.5508 SOFFIN/Hypo Real Estate.

[16] Ú. v. EÚ C 83, 7.4.2009, s. 1. Komisia uplatňuje dočasný rámec od 17. decembra 2008, keď v podstate schválila jeho obsah.

[17] Oznámenie Komisie – Zmeny a doplnenie dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy – prijaté 25. februára 2009.

[18] Oznámenie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 261, 31.10.2009, s. 2)

[19] Oznámenie Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 6).

[20] S výnimkou dočasných opatrení v poľnohospodárskom odvetví.

[21] N11/2009 (Francúzsko), N72/2009 (Spojené kráľovstvo), N140/2009 (Španielsko), N426/2009 (Nemecko), N542/2009 (Taliansko).

[22] Pozri napríklad N23/2009 (Francúzsko), N71/2009 (Spojené kráľovstvo), N27/2009 (Nemecko), N117/2009 (Belgicko/Flámsky región), N286/2009 (Rumunsko) pre záručné schémy, N38/2009 (Nemecko), N15/2009 (Francúzsko), N257/2009 (Spojené kráľovstvo) pre schémy dotovaných pôžičiek.

[23] Pozri http://www.bundesregierung.de/nn_774/Content/DE/Artikel/2009/11/2009-11-26-opel.html

[24] Pozri http://www.gouvernement.fr/gouvernement/automobile-le-plan-d-aide-en-chiffres

[25] Vec N80/2009 Volvo Cars, dcérska spoločnosť Fordu, sa uchádzala o pôžičku z EIB vo výške 200 miliónov EUR na projekt v rozsahu 2 miliárd EUR na výskum a vývoj ekologických technológií. Schválenie od EIB bolo podmienené prijatím štátnej záruky na pôžičku. Dňa 5. júna 2009 Komisia schválila notifikovanú záruku, z ktorej bolo 90 % v rámci dočasného rámca a 10 % ako bez pomoci, keďže príslušný poplatok bol v súlade s trhom.

[26] Pozri bod 6 oznámenia Komisie − Dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 16, 21.1.2009, s. 1).

[27] Maximálny objem Komisiou schválených opatrení zavedených členskými štátmi v roku 2008 za účelom stabilizácie finančných trhov dosiahol výšku 3 361 miliárd EUR. Na základe výročných správ predložených členskými štátmi členské štáty implementovali opatrenia dosahujúce nominálnu hodnotu 958 miliárd EUR. Podľa prvých odhadov dosiahla zložka pomoci v podporných opatreniach zavedených v roku 2008 − ako ukazovateľ výšky príspevkov, ktoré štát poskytol prijímajúcim finančným inštitúciám − výšku 212,2 miliardy EUR.

[28] Akčný plán štátnej pomoci – Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009, (KOM(2005) 107 v konečnom znení, 7.6.2005).

[29] Oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vzdelávania podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (Ú. v. EÚ C 188, 11.8.2009, s. 1).

[30] Oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci pre zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (Ú. v. EÚ C 188, 11.8.2009, s. 6)

[31] Oznámenie Komisie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (Ú. v. EÚ C 223, 16.9.2009, s. 3).

[32] C46/2008.

[33] http://ec.europa.eu/services_general_interest/registration/form_en.html

[34] Oznámenie Komisie týkajúce sa určitých právnych aspektov súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami, Ú. v. ES C 43, 16.2.2002, s.6

[35] Oznámenie Komisie týkajúce sa kritérií posudzovania štátnej pomoci z oznámenia Komisie o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami (oznámenie o kinematografii) z 26. septembra 2001, Ú. v. EÚ C 31, 7.2.2009, s. 1

[36] Oznámenie Komisie týkajúce sa predĺženia platnosti usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 156, 9.7.2009, s. 3).

[37] Oznámenie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na vysielacie služby vo verejnom záujme z 2. júla 2009, Ú. v. EÚ C 257, 27.10.2009.

[38] Usmernenia Spoločenstva pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí , Ú. v. EÚ C 235, 30.9.2009, s. 7.

[39] Kódex najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci (Ú. v. C 136 EÚ, 16.6.2009, s. 13 – 20).

[40] Oznámenie Komisie o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci (Ú. v. C 136 EÚ, 16.6.2009, s. 3 – 12).

[41] Toto je v dôsledku toho, že Komisia nemôže vždy kvantifikovať objem pomoci, ktorá sa má vymôcť (v takých prípadoch rozhodnutia Komisie zahŕňajú informácie, ktoré umožňujú členským štátom určiť sumu pomoci).

[42] Ú. v. EÚ C 85, 9.4.2009, s. 1.

[43] Rozsudok vo veci T-376/07, Nemecko/Komisia , 25.11.2009.

[44] Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1.

[45] Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3.

[46] Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s. 1.

[47] Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2.

[48] 124 opatrení pomoci; viac informácií bude dostupných v roku 2010 na základe vnútroštátnych výročných správ za rok 2009.

[49] Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006.

[50] Rozhodnutia sa nachádzajú na stránke: http://ec.europa.eu/competition/state_aid/regional_aid/regional_aid.html

[51] V sektore energetiky: vec N538/2008 Ersol Thin Film, vec N453/2008 Sunfilm AG, vec N539/2008 ASI Industries/Ersol Solar Energy, vec N180/2009 EnPlus Centrale Termoelettrica di San Severo. V automobilovom sektore: vec N473/2008 Ford Španielsko, vec N671/2008 Pomoc výrobcovi Mercedes Benz, Maďarsko, vec N635/2008 Fiat Sicília, vec N674/2008 Volkswagen Slovensko. V papierenskom priemysle: vec N203/2008 Hamburger Spremberg GmbH.

[52] Vec N113/2009 Pomoc Audi Hungaria Motor Ltd, vec N588/2008 Petróleos de Portugal – Petrogal S.A.

[53] Vec N357/2008 Fri-el Acerra s.r.l.

[54] Vec C21/2008 Sovello Ag (predtým EverQ) a vec N46/2008 Pomoc spoločnosti Dell Poľsko.

[55] Vec N563/2008 Pomoc nemeckému sektoru s čiernym uhlím na rok 2008 (Ú. v. EÚ C 199, 25.8.2009, s. 1).

[56] Vec N347/2009 – Slovenská republika, Baňa Dolina, a. s.

[57] Vec NN20/2009, ex N647/2008 Pomoc uhoľnému sektoru v rokoch 2008 – 2010 (Ú. v. EÚ C 234, 29.9.2009, s. 5).

[58] Ú. v. ES L 205, 2.8.2002, s. 1.

[59] http://ec.europa.eu/energy/coal/consultations/2009_07_15_en.htm

[60] Usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva a lesníctva na roky 2007 – 2013 (Ú. v. EÚ C 319, 27.12.2006, s. 1).

[61] Nariadenie Komisie (ES) č. 1535/2007 z 21. decembra 2007 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárskej výroby (Ú. v. EÚ L 337, 21.12.2007, s. 35).

[62] KOM(2009) 206 v konečnom znení, priložený pracovný dokument, SEK(2009) 574 v konečnom znení.

[63] KOM(2008) 165 v konečnom znení, pozri http://ec.europa.eu/competition/antitrust/actionsdamages/index.html

[64] Veci COMP/39406 morské palivové hadice ; COMP/39401 E.on/GDF ; COMP/39396 Acetylid vápenatý ; COMP/37956 Výstužné tyče do betónu (opätovné prijatie); COMP/39129 Výkonové transformátory a COMP/38589 Tepelné stabilizátory.

[65] Zahŕňa nepokutované subjekty, ako napríklad žiadateľov s imunitou. Ak rozhodnutiu podlieha viac ako jeden právny subjekt tej istej skupiny, počíta sa ako jeden.

[66] Pozri Výročnú správu o hospodárskej súťaži za rok 2007, s. 43.

[67] Pozri IP/09/1432.

[68] T–77/03, Feralpi Siderugica SpA/Komisia, Zb. 2007, s. II-139, súhrnné vydanie.

[69] S opätovným prijatím rozhodnutia Komisia uložila pokutu vo výške 83 250 miliónov EUR, znižujúc tak pokutu pre jeden z podnikov zo 16 140 miliónov EUR na 14 350 miliónov EUR v dôsledku zmeny relatívnej veľkosti. Pozri IP/09/1389.

[70] Vec COMP/39416 Klasifikácia lodí .

[71] Nariadenie Komisie (ES) č. 358/2003 z 27. februára 2003 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy o určitých kategóriách dohôd, rozhodnutí a spoločných postupov v sektore poisťovníctva (Ú. v. ES 53, 28.2.2003, s. 8).

[72] Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatniteľnosti článku 81 k horizontálnym dohodám o spolupráci, Ú. v. ES C 3, 6.1.2001, s. 2.

[73] Nariadenie Komisie (ES) č. 2658/2000 z 29. novembra 2000 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 na kategórie dohôd o špecializácii, Ú. v. ES L 304, 5.12.2000, s. 3.

[74] Nariadenie Komisie (ES) č. 2659/2000 z 29. novembra 2000 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 na kategórie dohôd o výskume a vývoji, Ú. v. ES L 304, 5.12.2000, s. 7.

[75] Ú. v. EÚ L 256, 29.9.2009, s. 31.

[76] Ú. v. EÚ C 45, 24.2.2009, s. 7.

[77] Pozri tlačovú správu IP/09/200, 2.2.2009.

[78] Pozri tlačovú správu IP/09/1182, 23.7.2009. Úspešnému vyriešeniu tohto prípadu predchádzalo konanie voči Českej republike vo veci porušenia právnych predpisov, kde boli podobné rozporuplné právne predpisy zrušené v roku 2007.

[79] Vec COMP/39562 Slovenský poštový zákon (Ú. v. EÚ C 322, 17.12.2008, s. 10). Pozri aj tlačovú správu IP/08/1467 , 7.10.2008.

[80] Ú. v. EÚ C 243, 10.10.2009, s. 5.

[81] Oznámenie Komisie Rade, Správa o fungovaní nariadenia č. 139/2004 a priložený pracovný dokument útvarov Komisie z 18. júna 2009 (KOM(2009) 281 v konečnom znení).

[82] Bližšie pozri osobitnú kapitolu tejto správy.

[83] ISIN sú celosvetové identifikačné čísla cenných papierov pod kontrolou Medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu (ISO) norma 6166. Sú nevyhnutné pre celý rad operácií finančných inštitúcií (napríklad oznamovanie úradom alebo schvaľovanie alebo vyrovnanie) a nemôžu byť nahradené inými identifikačnými číslami pre cenné papiere. Pozri aj MEMO/09/508.

[84] RIC sú krátke abecedno-numerické kódy, ktoré identifikujú cenné papiere a ich pozíciu v obchodovaní. Používajú sa na získavanie informácií z Thomson Reuters, aktualizáciu údajov v reálnom čase, napríklad informácií o cenách na burze cenných papierov za určitej výmeny. Pozri aj IP/09/1692 z 10.11.2009.

[85] Podľa novej metodológie maximálne priemerné rozpätie MIF na transakciu je teraz znížené na 0,30 % pre spotrebiteľské kreditné karty a 0,20 % pre spotrebiteľské debetné karty.

[86] Pozri IP/09/515 a MEMO/09/143.

[87] Nariadenie Komisie (ES) č. 358/2003 z 27. februára 2003 o uplatňovaní článku 81 ods. 3) Zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a spoločných postupov v sektore poisťovníctva (Ú. v. ES L 53, 28.2.2003, s. 8).

[88] Spoločné stanovisko Európskej komisie a Európskej centrálnej banky vysvetľujúce určité princípy so zameraním na budúci obchodný model SEPA direct debit (SDD), SEK(2009)397.

[89] Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.

[90] Uplatniteľnosť článku 81 Zmluvy o ES o mnohostranných medzibankových platbách v SEPA Direct Debit, SEK(2009) 1472 .

[91] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

[92] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63).

[93] Ú. v. EÚ C 211, 14. 8. 2009.

[94] Oznámenie Komisie: Vyšetrovanie podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 v odvetviach plynárenstva a elektrickej energie v Európe (záverečná správa) (KOM(2006)851 v konečnom znení, 10.1.2007), a správa GR pre hospodársku súťaž o vyšetrovaní sektoru energetiky (SEK(2006) 1724, 10.1.2007).

[95] Pozri IP/09/410, 18.3.2009.

[96] Vec COMP/39316.

[97] Vec COMP/39386 Dlhodobé zmluvy o elektrickej energii vo Francúzsku .

[98] Pozri MEMO/09/394.

[99] Vec COMP/39401. Pozri IP/09/1099, 8.7.2009.

[100] Vec COMP/39315. Pozri MEMO/09/120, 19. 3. 2009.

[101] Vec COMP/39351. Pozri MEMO/09/191 , 23. 4. 2009.

[102] Pozri IP/09/1425, 6.10.2009.

[103] Vec COMP/M.5496 rozhodnutie Vattenfall/Nuon.

[104] Vec COMP/M.5467 RWE/Essent.

[105] Vec COMP/M.5549 EDF/Segebel.

[106] Vec COMP/M.5512 Electrabel/E.ON (určité aktíva) a M.5519 E.ON/Nadobudnuté aktíva spoločnosti Electrabel.

[107] Veci COMP/39388 a COMP/39389 Elektrická energia E.ON.

[108] Vec C17/2007 (ex NN19/07) Regulované poplatky za elektrickú energiu vo Francúzsku (Ú. v. EÚ C 96, 25.4.2009, s. 18).

[109] MEMO/09/394, 15.9.2009.

[110] Vec C36b/2006 Zvýhodňujúce poplatky za elektrickú energiu – Alcoa (ešte neuverejnené).

[111] Vec N143/2009 Schéma pomoci na podporu výroby elektrickej energie pomocou veterných, solárnych, fotovoltaických zariadení a biopalív (Ú. v. EÚ C 247, 15.10.2009, s. 2).

[112] Vec N359/2008 Dodatok o elektrickej energii vyrábanej spaľovaním biopalív (Ú. v. EÚ C 179, 1.8.2009, s. 1); vec N354/2008 Dodatok o elektrickej energii z nových veterných turbín (Ú. v. EÚ C 143, 24.6.2009, s. 6); vec N356/2008 Dodatok o elektrickej energii vyrábanej z biopalív (Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s. 16).

[113] Vec N446/2008 Druhá zmena a doplnenie zákona z roku 2008 o ekologickej elektrickej energii 2008 (Ú. v. EÚ C 217, 11.9.2009, s. 12)

[114] C24/2009 (ex N446/2008) Druhá zmena a doplnenie zákonu z roku 2008 o ekologickej elektrickej energii (Ú. v. EÚ C 217, 11.9.2009, s. 12).

[115] Vec C41/2006 Úprava dane z emisií CO² na spotrebu paliva v priemysle regulovanú kvótami (verejná verzia ešte nie je dostupná).

[116] Vec N327/2008 Znižovanie daní pre veľkých znečisťovateľov a podniky znižujúce znečistenie a znižovanie daní na bioplyn a biopalivá.

[117] Vec C5/2009 (ex N210/2008) Oslobodenie od environmentálnych daní pre výrobcov keramiky.

[118] Vec N629/2008 Záväzok zníženia oxidov uhlíka (CRC).

[119] Vec N57/2008 Prevádzková pomoc pre biopalivá – Poľsko (Ú. v. EÚ C 247, 15.10.2009, s. 1).

[120] Vec N372/2007 Podpora pre biopalivá (Ú. v. EÚ C 106, 8.5.2009, s. 14).

[121] Vec N607/2008 Zníženie daní pre biopalivá (Bulharsko).

[122] Vec N461/2008 Právne predpisy o kombinovaných tepelných a elektrických zariadeniach (CHP) (Ú. v. EÚ C 109, 13.5.2009, s. 1).

[123] Vec N485/2008 Schéma pomoci pre ústredné kúrenie a chladiace infraštruktúry a chladiace inštalácie (AT) (Ú. v. EÚ C 191, 14.8.2009, s. 1).

[124] Vec N54/2009 Pomoc na modernizáciu distribučných sietí tepla v Poľsku (Ú. v. EÚ C 204, 29.8.2009, s. 2).

[125] Vec N55/2009 Pomoc na výstavbu a modernizáciu sietí elektrického vedenia pre obnoviteľné energie v Poľsku (Ú. v. EÚ C 206, 1.9.2009, s. 3).

[126] Vec N56/2009 Pomoc na modernizáciu a výmenu distribučných sietí elektriny v Poľsku (Ú. v. EÚ C 206, 1.9.2008, s. 4).

[127] Vec N74/2009 CCS Konkurz na pilotné projekty – FEED (Ú. v. EÚ C 203, 28.8.2009, s. 2).

[128] Dočasný rámec opatrení štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (Ú. v. EÚ C 83, 7.4.2009, s. 1).

[129] Vec N11/2009 Régime temporaire de pręts bonifiés pour les entreprises fabriquant des produits verts (Ú. v. EÚ C 106, 8.5.2009, s. 22).

[130] Vec N426/2009 Federálny rámec na nízkoúrokové pôžičky na výrobu ekologických výrobkov (Ú. v. EÚ C 225, 18.9.2009, s. 2).

[131] Vec N140/2009 Plán konkurencieschopnosti v automobilovom sektore – Realizácia investícií zameraná na výrobu ekologických výrobkov (Ú. v. EÚ C 146, 26.6.2009, s. 2).

[132] Vec N542/2009 Pomoc na výrobu ekologických výrobkov.

[133] Vec N72/2009 Dočasná pomoc na výrobu ekologických výrobkov (Ú. v. EÚ C 145, 25.6.2009, s. 7).

[134] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) ( Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) ( Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ( Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37 ). Tieto smernice boli pred časom zmenené a doplnené smernicami 2009/140/ES a 2009/136/ES (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37 a 11).

[135] Vec AT/2009/970 týkajúca sa prístupu na rakúsky veľkoobchodný trh so širokopásmovými sieťami

[136] Prepojovacie poplatky sú veľkoobchodné tarify účtované operátorom volanej strany operátorovi volajúcej strany siete. Tieto sadzby majú značný dosah na telefónny účet spotrebiteľov, a sú preto predmetom cenovej regulácie, ktorú zabezpečujú vnútroštátne regulačné orgány. Odporúčanie Komisie 2009/396/ES zo 7. mája 2009 o regulačnom zaobchádzaní s prepojovacími poplatkami v pevných a mobilných telefónnych sieťach v EÚ (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009)

[137] Z čoho 1,5 miliardy EUR predstavovala štátna pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ.

[138] Rozhodnutie Komisie z 30. Septembra 2009 o N331/2008 „ Réseau à très haut débit en Hauts-de-Seine.“ Ešte neuverejnené.

[139] MEMO/09/203, 27.4.2009.

[140] Vec COMP/37.792 Microsoft (Ú. v. EÚ L 32, 6.2.2007, s. 23).

[141] Vec COMP/37990 Intel (Ú. v. EÚ C 227, 22.9.2009, s. 13).

[142] T-286/09 Intel/Komisia (Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009, s. 41).

[143] Rozhodnutie je uverejnené na stránkach Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž v časti „Antitrustové prípady“ .

[144] Verzia, ktorá neobsahuje dôverné informácie a záväzky, je dostupná na stránkach Komisie: http://ec.europa.eu/comm/competition/antitrust/cases.

[145] Rozhodnutie a záväzky sú uverejnené na stránkach Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž v časti „Antitrustové prípady“ .

[146] Všetky dokumenty sú dostupné na stránke: http://ec.europa.eu/competition/sectors/media/online_commerce.html

[147] Komisia 18. 7. 2007 zaslala Taliansku odôvodnené stanovisko.

[148] Vec C-25/2004 DVB-T Berlin Brandenburg . Proti tomuto rozsudku sa Nemecko odvolalo v decembri. Odvolanie sa týkalo aj otázky technologickej neutrality.

[149] Veci T-8/06, T-21/06, T-24/06.

[150] Oznámenie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie z 2. júla 2009, Ú. v. EÚ C 257, 27.10.2009.

[151] Vec E4/2008.

[152] Oznámenie Komisie z 8. júla 2009 o zhrnutí správy o preskúmaní farmaceutického sektora, tlačová správa, IP/09/1098.

[153] Pozri vec C-501/06 GlaxoSmithKline/Komisia (2009), dostupná na stránkach: http://eur-lex.europa.eu. V marci 1998 GSK oznámilo Komisii svoju politiku stanovovania cien pre 82 liekov v Španielsku uplatniteľnú na španielskych veľkoobchodníkov. Podľa oznámenej politiky GSF účtovalo inú cenu veľkoobchodníkom v závislosti na konečnom mieste určenia výrobku, t. j. ak bol výrobok určený na spotrebu v Španielsku aplikovala sa nižšia cena, a ak na vývoz, účtovala sa vyššia cena. Viacero veľkoobchodníkov a asociácií veľkoobchodníkov sa obrátilo na Komisiu so sťažnosťou proti tejto politike a Komisia v máji 2001 prijala rozhodnutie, v ktorom sa ustanovuje, že GSK porušilo článok 81 ods. 1 Zmluvy o ES.

[154] Pozri vec COMP/M.5476 Pfizer/Wyeth .

[155] Vec NN54/2009 Association bruxelloise des institutions des soins de santé privées asbl (ABISSP)/Belgicko. Verzia pre verejnosť tohto rozhodnutia ešte nie je dostupná. Uverejní sa hneď, ako z nej budú odstránené všetky dôverné informácie.

[156] Vec N582/08 Medzigeneračná solidárna podpora zdravotného poistenia (Írsko). Konečné rozhodnutie K(2009) 3572 v konečnom znení (Ú. v. EÚ C 186, 8.8.2009).

[157] Vec COMP/39510 LABCO/ONP

[158] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007).

[159] Vec C42/2007 (Ú. v. EÚ L 327, 12.12.2009).

[160] Vec N395/2008 (Ú. v. EÚ C 125, 5.6.2009).

[161] N457/2009.

[162] Vec N517/2009.

[163] Veci N151/2009, N152/2009 (Ú. v. EÚ C 164, 16.7.2009).

[164] Vec N462/2009.

[165] Vec COMP/M.5480.

[166] Vec COMP/M.5557 SNCF/CDPQ/Keolis/Effia.

[167] Vec N175/2009 (Ú. v. EÚ C 246, 14.10.2009).

[168] Veci N409/2008, N410/2008 a N411/2008 (Ú. v. EÚ C 106, 8.5.2009).

[169] Vec N324/2009 (Ú. v. EÚ C 299, 9.12.2009).

[170] Vec N420/2008 (Ú. v. EÚ C 183, 5.8.2009).

[171] Oznámenie Komisie poskytujúce vysvetlenie k štátnej pomoci spoločnostiam pre správu lodí (Ú. v. EÚ C 132, 11.6.2009).

[172] Vec N219/2009 (Ú. v. EÚ C 196, 20.8.2009).

[173] Veci N120/2009 (Ú. v. EÚ. C 232, 26.9.2009), N67/2009 (Ú. v. EÚ. C 232, 26.9.2009) a N300/2009 (Ú. v. EÚ. C 299, 9.12.2009).

[174] Vec C22/2007 (Ú. v. EÚ L 119, 15.5.2009).

[175] Vec C2/2008 (Ú. v. EÚ L 228, 1.9.2009).

[176] Vec C5/2007 (Ú. v. EÚ L 315, 2.12.2009).

[177] Vec N457/2008 (Ú. v. EÚ C 106, 8.5.2009).

[178] Vec N325/2007 (Ú. v. EÚ C 53, 6.3.2009).

[179] Vec C34/2007.

[180] Veci N169/2008, N105/2008, N168/2008 a C21/2009.

[181] Vec N385/2009.

[182] Vec N614/2008 (Ú. v. EÚ C 122, 30.5.2009).

[183] Vec C16/2008, ešte neuverejnené.

[184] Vec COMP/M.5346 APMM/Broström

[185] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 80/2009 zo 14. januára 2009 o kódexe správania pri používaní počítačových rezervačných systémov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2299/89 (Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009).

[186] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 70, 14.3.2009).

[187] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 545/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 24).

[188] Vec COMP/M.5364 Iberia/Vueling/Clickair .

[189] Vec COMP/M.5335 Lufthansa/Brussels Airlines.

[190] Vec COMP/M.5403 Lufthansa/bmi.

[191] Vec COMP/M.5440 Lufthansa/Austrian Airlines.

[192] Pozri tlačovú správu MEMO/09/168, 20.4.2009.

[193] Pozri tlačovú správu MEMO/09/430, 2.10.2009.

[194] Vec NN72/2008, ešte neuverejnené

[195] Vec C6/2009.

[196] Vec N83/2009, ešte neuverejnené.

[197] Vec N487/2009.

[198] Vec E4/2007 (Ú. v. EÚ C 83, 7.4.2009).

[199] Vec C 36/2007 Sťažnosť proti Nemecku za neoprávnenú štátnu pomoc pre Deutsche Post (Ú. v. EÚ C 245, 19.10.2007, s. 21).

[200] Vec C20/09 (ex N763/02) La Poste (Ú. v. EÚ C 176, 29.7.2009, s. 17).

[201] Vec C7/07 (ex NN82/06 a NN83/06) Údajná pomoc v prospech spoločnosti Royal Mail (Ú. v. EÚ L 210, 14.8.2009, s. 16).

[202] Vec C56/2007 Garantie d'Etat illimitée – La Poste (Francúzsko).

[203] Vec COMP/M.5152

[204] Celosvetová správa o autách, Scotia Bank, http://www.scotiacapital.com/English/bns_econ/bns_auto.pdf

[205] ACEA, Nová registrácia podľa krajiny http://www.acea.be/index.php/news/news_detail/new_vehicle_registrations_by_country/

[206] Viac informácií nájdete v osobitnej kapitole tejto správy.

[207] N98/2009 Pomoc na podporu vzdelávania - Scania , Ú. v. EÚ 147, 27.6.2009, s. 6.

[208] Vec C39/2008 (ex N148/2008) Pomoc na podporu vzdelávania spoločnosti Ford Craiova, Rumunsko.

[209] N80/2009 Štátne záruky v prospech Volvo Cars, Ú. v. EÚ C 172, 24.7.2009, s. 2.

[210] N478/2009 Individuálna štátna záruka pre Ford Romania S.A.

[211] N671/2008. Pozri IP/09/1147.

[212] N473/2008. Pozri IP/09/958.

[213] Vec N635/2008 FIAT Termini Imerese .

[214] Vec C31/2009 (ex N113/2009) Audi Hungaria Motor Kft.

[215] Oznámenie Komisie o budúcom právnom rámci hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel z 22. júla 2009 (KOM(2009) 388 v konečnom znení)

[216] Nariadenie Komisie č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel , Ú. v. EÚ L 203, 1.8.2002, s. 30 – 41.

[217] http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication16061_en.pdf

[218] http://ec.europa.eu/agriculture/markets/milk/report2009/index_en.htm.

[219] Rozhodnutie 2003/709/ES z 9. októbra 2003.

[220] Podskupina pre hospodársku súťaž ECCG pozostáva z vnútroštátnych organizácií spotrebiteľov s jedným zástupcom na každý členský štát EÚ, jedným zástupcom z Európskej organizácie spotrebiteľov (BEUC) a dvoch pozorovateľov z EHP (Island a Nórsko). Komisia pre túto podskupinu zabezpečuje sekretariát.

[221] Správa je dostupná na http://ec.europa.eu/competition/ecn/documents.html

[222] Vec na odvolacom súde v Paríži, č. RG 2008/23812, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique . Táto vec viedla k žiadosti o predbežné rozhodnutie v súlade s článkom 267 ZFEÚ; pozri vec C-439/09

[223] Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kórejskej republiky o spolupráci, ktorá sa týka činností narúšajúcich hospodársku súťaž (Ú. v. EÚ L 202, 4.8.2009, s. 36).

[224] Rámcová dohoda z 26. mája 2005 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou; Protokol o spolupráci medzi Európskou komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom zo 7. novembra 2005; Protokol o podmienkach spolupráce medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov zo 17. novembra 2005.

[225] EFC pripravuje podklady pre Radu pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) a jej súčasťou je aj zástupca Európskej centrálnej banky.