10.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 42/19

—

upozorňuje, že v rámci procesu reformy Paktu stability a rastu by sme nemali zabúdať na jeho hlavný cieľ, a to na budovanie hospodárstva so silnými základmi v záujme prosperity občanov Európskej únie, spolu s kvalitnejšími pracovnými miestami a ich väčším počtom;

—

vyzýva Európsku komisiu, aby naplánovala opatrenia a nástroje optimálnym spôsobom v záujme maximálneho zníženia následkov rozpočtových škrtov v hlavných oblastiach zásahov v rámci stratégie Európa 2020;

—

odporúča Európskej komisii, aby hľadala spôsoby, ako lepšie informovať občanov Únie o európskom úsilí a dosiahnuť, aby prispievali k posilneniu jej demokratického fungovania;

—

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali, odspodu rebríčka až po jeho vrchol, predpisy Paktu stability a rastu a v prípade potreby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov začlenili vďaka požadovaným inštitucionálnym zmenám pravidlá rozpočtovej disciplíny;

—

konštatuje, že úlohe, ktorú plnia miestne a regionálne orgány pri určovaní zámerov rozpočtov, ako aj pri ich realizácii, sa nevenovala požadovaná pozornosť, a navrhuje subsidiárne sa zúčastniť na postupe európskeho semestra, s možnosťou reagovať na výročnú správu Európskej komisie o raste Európskej únie, ktorú preskúma Rada na jarnom zasadnutí. Ciele koordinácie hospodárskej politiky by sa mali podporiť tak, že sa zabezpečí vyvážená miera účasti miestnych a regionálnych orgánov, najmä pokiaľ ide o regióny, ktoré majú v týchto oblastiach legislatívnu právomoc;

Spravodajca

:

pán Konstantinos Tatsis (EL/EĽS)

predseda prefektúry Drama, Kavala a Xanthi

Referenčné dokumenty

:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky“

KOM(2010) 250 v konečnom znení

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“

KOM(2010) 367 v konečnom znení

1.

víta iniciatívu, ktorú prevzala Európska komisia, v zmysle predloženia projektu koordinácie hospodárskej politiky členských štátov, ktorý bol vypracovaný ako odpoveď na výzvy vyvolané svetovou hospodárskou krízou a ako prostriedok pre napredovanie európskej integrácie;

2.

domnieva sa, že návrh Európskej komisie je dostatočne opodstatnený a že jeho cieľom je kompletne a maximálne efektívne mobilizovať nástroje hospodárskeho riadenia, ktoré sú uvedené v Lisabonskej zmluve;

3.

vyjadruje svoju podporu posilneniu paktu stability a rastu, ktorého cieľom je dosiahnutie jeho väčšieho dodržiavania a silnejšieho ekonomického rastu v EÚ a jej regiónoch;

4.

uznáva, že na základe Lisabonskej zmluvy členské štáty EÚ „považujú svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinujú ich v rámci Rady“ (článok 121), a to pri neustálom dodržiavaní zásady subsidiarity;

5.

upozorňuje, že v rámci procesu reformy Paktu stability a rastu by sme nemali zabúdať na jeho hlavný cieľ, a to na budovanie hospodárstva so silnými základmi v záujme prosperity občanov Európskej únie, spolu s kvalitnejšími pracovnými miestami a ich väčším počtom;

6.

upozorňuje, že bez ohľadu na to, aká reforma bude prijatá, musí sa nájsť rovnováha medzi efektívnosťou a demokraciou v záujme prehlbovania Európskej únie, a preto nesúhlasí s návrhmi, ako je pozastavenie hlasovacích práv v iných prípadoch, než sú prípady už spomenuté v zmluvách;

7.

podporuje skutočnosť, že pokiaľ ide o dohľad nad verejnými financiami, opäť sa kladie dôraz na vývoj verejného deficitu a dlhu členských štátov EÚ, aby sa zabránilo akémukoľvek ďalšiemu zhoršovaniu ich rozpočtovej disciplíny;

8.

súčasne zisťuje, že nedostatočná harmonizácia hospodárskej politiky jednotlivých štátov má o. i. za následok to, že členské štáty, ktorých ekonomika je slabá, sú zaťažené prehnanými úrokovými sadzbami za pôžičky;

9.

vyjadruje svoje obavy, pokiaľ ide o efektivitu opatrení, ktoré navrhuje Európska komisia na obnovu prísneho uplatňovania paktu stability a rastu, a opakuje, že je potrebné dodržiavať zásadu proporcionality;

10.

upozorňuje, že rozsiahle zmeny, ktoré by sa mali podľa tohto oznámenia zaviesť do sekundárnej legislatívy, môžu vyvolať omeškania a vyzýva členské štáty, aby začali okamžite dodržiavať pakt stability a rastu, nezávisle od týchto zmien;

11.

berie na vedomie návrh Európskej komisie týkajúci sa prostriedkov, ako zabezpečiť, aby členské štáty eurozóny dodržiavali pakt stability, a nesúhlasí s prípadným návratom k pôvodnému návrhu Európskej komisie sankcionovať členské štáty, ktoré tento pakt porušujú, zrušením podpory poskytovanej v zmysle politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybolovu, pretože takýto postup úplne odporuje zásade proporcionality, čo ovplyvňuje najmä málo rozvinuté regióny, ktoré veľmi potrebujú tieto spolufinancované programy, aby dokázali čeliť svojim štrukturálnym handicapom;

12.

podotýka, že riešenie krízy si vyžaduje kombináciu viacerých činností, prostredníctvom ktorých by Európa naplnila snahy o ozdravenie rozpočtu a vydala sa na cestu silného, vyváženého a udržateľného rastu;

13.

pripomína, že európska integrácia nie je otázkou jedného dňa, ale predstavuje neustále sa vyvíjajúci proces, v rámci ktorého môže hospodárska kríza, ako je tá súčasná, predstavovať odrazový mostík pre radikálne a rozsiahle reformy určené na podporu konkurencieschopnosti ekonomiky, ako aj rozvoja projektu Európskej únie;

14.

zároveň sa domnieva, že zmeny v rozpočte, ktoré budú výsledkom zavádzania ustanovení oznámenia, budú mať rozsiahle následky v mnohých oblastiach zásahov, ako je regionálna a sociálna politika i v otázkach týkajúcich sa súdržnosti a inovácie, a v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby sa odstránenie deficitov vykonalo proporčným a vyváženým spôsobom;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby naplánovala opatrenia a nástroje optimálnym spôsobom v záujme maximálneho zníženia následkov rozpočtových škrtov v hlavných oblastiach zásahov v rámci stratégie Európa 2020;

16.

odporúča Európskej komisii, aby hľadala spôsoby ako lepšie informovať občanov Únie o európskom úsilí a dosiahnuť, aby prispievali k posilneniu jej demokratického fungovania;

17.

poznamenáva, že menová únia a euro predstavujú najväčší úspech, ktorý Európska únia dosiahla počas procesu realizácie jednotného trhu a vyrovnávania zdrojov ako aj životnej úrovne v rôznych členských štátoch, a je toho názoru, že v záujme zachovania a ďalšieho rozvíjania týchto výdobytkov bude musieť pri prepracovaní pravidiel postupovať mimoriadne pozorne a opatrne;

18.

víta úsilie, ktoré Európska komisia a členské štáty vkladajú do stanovenia národných cieľov v rámci stratégie Európa 2020 a do hľadania prekážok, ktoré spomaľujú rast;

19.

opätovne zdôrazňuje základnú úlohu, ktorú zohrávajú územné samosprávy pri podporovaní opatrení týkajúcich sa podnikateľského myslenia, vzdelávania, inovácie a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva členské štáty, aby posilnili regionálny a miestny rozmer mechanizmu kontroly, aby sa dosiahla požadovaná spoľahlivosť a sila, a požaduje, aby sa zabezpečila účasť regionálnych a miestnych orgánov pri určení cieľov stratégie Európa 2020, ako aj na realizácii súvisiacich opatrení;

20.

vyzýva členské štáty, aby urýchlene podporili nevyhnutné reformy podmienené krízou, pretože po prekonaní tejto krízy uvedené reformy prispejú k budovaniu silnej a konkurencieschopnej Európskej únie;

21.

podotýka, že nerovnováha v rozpočte môže mať za následok celú sériu faktorov a blahoželá Európskej komisii k tomu, že navrhla hĺbkovú kvalitatívnu analýzu dlhu. Upozorňujúc na vplyv, ktorý má súkromné zadlženie, výbor víta skutočnosť, že sa toto zadlženie zohľadnilo v uvedenej analýze, a poukazuje na význam, ktorý má bankový systém pre zdravé ekonomiky;

22.

kladie si otázku, či sú stanovené sankcie primerané a dostatočne efektívne, a vyjadruje svoj nesúhlas s každým návrhom nejasných škrtov v zdrojoch, ktoré sa poskytujú v rámci politiky rozvoja;

23.

pripomína, že politika súdržnosti, spoločná poľnohospodárska politika a spoločná politika v oblasti rybolovu predstavujú základné línie rozvoja EÚ. Prípadné spochybňovanie ich cieľov by bolo kontraproduktívne a v protiklade s cieľom oznámenia, ako aj so všeobecnými politickými zámermi Únie. V každom prípade bude potrebné, aby sa podmienky pre uvoľnenie ich zdrojov vzťahovali len na ich riadne spravovanie, ktoré sa bude musieť doložiť, a aby neslúžili iným zámerom;

24.

usudzuje, že postup, ktorý by mal zabezpečiť, aby si členské štáty plnili svoje povinnosti, a ktorý by vychádzal z prostriedkov vyčlenených z európskeho rozpočtu, môže aj napriek ochranným mechanizmom, ktorými bol vybavený, vyvolať veľmi negatívne vplyvy a že by sa mohlo sťažiť dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Odstránenie alebo zrušenie platnosti využívania európskych zdrojov, ktoré sú určené na sankcionovanie odchýlok, bude mať za následok prevedenie zodpovednosti z centrálnych štátnych orgánov príslušnej krajiny na regionálne a miestne orgány, v dôsledku čoho budú musieť občania, pracujúci a podniky každého členského štátu kolektívne prevziať zodpovednosť za politické chyby svojej vlastnej vlády. Z toho dôvodu bude mať strata finančných zdrojov negatívny vplyv na rast a v niektorých prípadoch môže prehĺbiť nerovnováhu v rozpočte už aj tak zadlžených krajín;

25.

upozorňuje, že sankcie založené na prostriedkoch vyčlenených z európskeho rozpočtu majú nevyhnutne cezhraničné následky, ktoré budú predstavovať hrozbu pre zachovanie územnej súdržnosti a pôjdu proti záväzkom členských štátov;

26.

konštatuje napokon, že neúmerne prísne sankcie budú mať za následok zmenšenie všeobecnej podpory európskeho projektu. Preto by bolo treba navrhnúť také sankcie, ktoré by zabezpečili, že si členské štáty budú plniť svoje povinnosti, a zároveň by poskytli verejnosti viac informácií o význame rozpočtovej disciplíny, ako aj o užitočnosti štrukturálnych fondov v záujme zlepšenia účinnosti politiky jednotlivých štátov;

27.

signalizuje, že plánované sankcie budú musieť byť uplatniteľné a presvedčivé, pretože je to jediný možný spôsob zabezpečenia platnosti nového paktu stability a rastu;

28.

vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby preštudovali, ako by bolo možné rýchlejšie prijať opatrenia v prípade rozpočtovej nerovnováhy, a to pri dodržaní zásad subsidiarity a proporcionality, ale aj postupného uplatňovania sankcií;

29.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali, odspodu rebríčka až po jeho vrchol, predpisy Paktu stability a rastu a v prípade potreby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov začlenili vďaka požadovaným inštitucionálnym zmenám pravidlá rozpočtovej disciplíny;

30.

zdôrazňuje význam postupu zdola nahor, pokiaľ ide o úlohu, ktorú prevzali miestne a regionálne orgány v súvislosti so správnym riadením zdrojov, vykonávaním hospodárskej politiky a včasným odhaľovaním problémov rozvoja;

31.

vyzýva členské štáty, aby podporili zvýšenú decentralizáciu v riadení finančných prostriedkov určených na súdržnosť, aby sa posilnila priehľadnosť a zodpovednosť narábania s európskymi peniazmi. Regionálne orgány sú jedinými inštanciami, ktoré dobre poznajú miestne a regionálne potreby a sú schopné zabezpečiť zlepšenia a úpravy, ktoré sú naozaj nevyhnutné. Úloha, ktorú preberajú miestne orgány v oblasti riadenia prostriedkov poskytnutých Európskou úniou, bude odteraz jasnejšia;

32.

podotýka, že pre posilnenie eura a jednotného trhu je potrebné zaviesť vo finančnej oblasti lepšie spoločné európske riadenie, ktoré bude spojené najmä so zrušením špekulatívneho využívania produktov garančného poistenia úveru na pokrytie štátneho dlhu a transakcií s daňovými rajmi;

33.

schvaľuje myšlienku vytvoriť „európsky semester“, ako homogénny rámec pre kontrolu rozpočtových postupov a úrovní zadlženia členských štátov, ako aj návrh rozšíriť kontrolu na makroekonomickú nerovnováhu;

34.

konštatuje, že úlohe, ktorú plnia miestne a regionálne orgány pri určovaní zámerov rozpočtov ako aj pri ich realizácii, sa nevenovala požadovaná pozornosť, a navrhuje subsidiárne sa zúčastniť na postupe európskeho semestra, s možnosťou reagovať na výročnú správu Európskej komisie o raste Európskej únie, ktorú preskúma Rada na jarnom zasadnutí. Ciele koordinácie hospodárskej politiky by sa mali podporiť tak, že sa zabezpečí vyvážená miera účasti miestnych a regionálnych orgánov, najmä pokiaľ ide o regióny, ktoré majú v týchto oblastiach legislatívnu právomoc;

35.

nástroje navrhované v súvislosti s koordinačnými opatreniami budú musieť zohľadniť interakcie medzi horizontálnymi politikami na miestnej úrovni a centrálnou úlohou rozpočtovej politiky a integrovať rozmer dlhodobej udržateľnosti, pričom aktívna politika zamestnanosti bude takisto integrovaná do tohto rámca;

36.

poukazuje na veľký význam „partnerského preskúmavania“ (peer review) a výmen osvedčených postupov, pokiaľ ide o vypracovávanie a realizáciu rozpočtov, ale zároveň vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti s možnými omeškaniami a byrokratickými komplikáciami, ktoré môžu spôsobiť navrhované riešenia počas prípravy, prijatia a realizácie rozpočtov členských štátov;

37.

usudzuje, že ak chceme dosiahnuť požadovaný ekonomický rast, je nevyhnutné zaviesť v členských štátoch Európskej únie potrebné štrukturálne reformy v mnohých oblastiach, ako sú politika sprísnenia rozpočtovej disciplíny a kontroly verejných výdavkov, politika na podporu inovácie a zvyšovania vedomostnej úrovne, ochrana najslabších skupín spoločnosti v rámci sociálnej politiky, politika hospodárskej súťaže a politika na podporu efektivity verejných služieb. V tejto súvislosti výbor nalieha na členské štáty, aby si v rámci stratégie Európa 2020 stanovili ambiciózne ciele, a vyzýva Radu, aby pristúpila k výraznému zvýšeniu európskeho rozpočtu, aby dostupné prostriedky zodpovedali rozsahu plánovaných cieľov;

38.

so záujmom očakáva legislatívne návrhy Európskej komisie a pozorne preskúma ich následky na regionálne a miestne administratívy členských štátov.