(1a)

V článku 157 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Európsky parlament a Rada prijímajú opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti zamestnania a povolania vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

(2)

V článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu. Ďalej sa ustanovuje, že Únia sa môže ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené so zárukou primeranej sociálnej ochrany a bojom proti sociálnemu vylúčeniu.

(2)

V článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že Únia sa snaží o dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu. Ďalej sa ustanovuje, že Únia sa môže ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany , bojom proti sociálnemu vylúčeniu a vysokou úrovňou vzdelania a odbornej prípravy .

(2a)

V článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Únia sa má pri všetkých svojich činnostiach zameriavať na odstraňovanie nerovnosti a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami. V článku 10 tejto zmluvy sa dopĺňa, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. V článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že európska spoločnosť sa vyznačuje pluralizmom, nediskrimináciou, toleranciou, spravodlivosťou, solidaritou a rovnosťou medzi ženami a mužmi.

(4)

Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2002, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť svoju produktivitu a konkurencieschopnosť a súčasne posilniť sociálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť globálnej konkurencii, technologickým zmenám a problému starnúceho obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast, zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.

(4)

Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2000, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť na základe znalostí svoju produktivitu a konkurencieschopnosť , obnoviť podmienky plnej zamestnanosti a súčasne posilniť sociálnu a regionálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť globálnej konkurencii, technologickým zmenám a problému starnúceho obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast a zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.

(5)

Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prispela k dosiahnutiu konsenzu o všeobecnom smerovaní hospodárskych politík a politík zamestnanosti EÚ. V rámci tejto stratégie Rada v roku 2005 prijala hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre oblasť zamestnanosti a v roku 2008 vykonala ich revíziu. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, ktoré pre EÚ ako celok stanovovali kľúčové priority reforiem v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti, ako aj reforiem trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že priority stanovené v usmerneniach neboli dostatočne jasné a väzby medzi nimi by mohli byť silnejšie. To obmedzilo ich vplyv na tvorbu vnútroštátnych politík

(5)

Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť malo pomôcť stanoviť všeobecné smerovanie hospodárskych politík a politík zamestnanosti Únie. V rámci tejto stratégie Rada v roku 2005 prijala hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre oblasť zamestnanosti a v roku 2008 vykonala ich revíziu. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, ktoré pre Úniu ako celok stanovovali kľúčové priority reforiem v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti, ako aj reforiem trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že usmerneniami sa nestanovili dostatočne záväzné ciele pre sociálne, politické a kultúrne zapojenie všetkých obyvateľov Únie a ani pre udržateľné hospodárstvo a že medzi prioritami sa mali vytvoriť pevnejšie väzby. Základné ciele stratégie nebolo možné dosiahnuť, pretože členské štáty si neosvojili tieto usmernenia.

(5a)

Okrem nových legislatívnych iniciatív Únie so sociálnym zameraním potrebuje Únia výrazne zlepšiť svoje súčasné politiky a ich vykonávanie.

(6)

Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálnej produkcie a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na oživenie hospodárstva, a to čiastočne prostredníctvom koordinovaných fiškálnych stimulov , pričom euro poslúžilo ako prostriedok na udržanie makroekonomickej stability . Kríza tak ukázala , že koordinácia politík Únie môže priniesť významné výsledky, ak sa posilní a účinne vykonáva. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a pracovných trhov členských štátov.

(6)

Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálnej produkcie a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na oživenie hospodárstva, a to čiastočne prostredníctvom koordinovaných fiškálnych stimulov. Kríza, ktorá sa stále rozvíja, zvýrazňuje nedostatok účinných prostriedkov na včasnú reakciu na jej príznaky, a ukazuje tak , že koordinácia politík Únie môže priniesť významné výsledky, ak sa posilní a účinne vykonáva , pričom sa dodržiava zásada subsidiarity. Kríza zároveň zdôrazňuje úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a pracovných trhov členských štátov , v dôsledku čoho je plné využívanie potenciálu vnútorného trhu jedným zo základných spôsobov zvyšovania konkurencieschopnosti Európy a vyžaduje si dôkladné preskúmanie mechanizmov, pre ktoré bude naďalej záväznou úlohou dosiahnutie sociálnych cieľov a cieľov v oblasti zamestnanosti .

(7)

Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, stratégiu Európa 2020, ktorá má EÚ umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Päť hlavných cieľov uvedených v rámci príslušných usmernení predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie. Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie na splnenie národných cieľov a na odstránenie prekážok rastu.

(7)

Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, stratégiu Európa 2020, ktorá má Únii umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aj lepšie reagovala na budúce zvraty a krízy a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k perspektívnemu, ekologicky a ekonomicky udržateľnému a inkluzívnemu rastu , sprevádzanému vysokou úrovňou zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Hlavné ciele uvedené v rámci príslušných usmernení predstavujú spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie. Členské štáty by sa mali zaviazať k splneniu vnútroštátnych cieľov . Mali by sa zamerať na zvyšovanie zamestnanosti a na odstránenie prekážok rastu , ktoré pramenia z právnych predpisov, byrokracie a nenáležitého rozdeľovania prostriedkov na vnútroštátnej úrovni.

(8)

Členské štáty by v rámci komplexných stratégií na prekonanie krízy mali uskutočniť ambiciózne reformy na zaistenie makroekonomickej stability a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti, zníženie makroekonomických nerovnováh a zlepšenie fungovania trhu práce. Ukončenie fiškálnych stimulov by sa malo uskutočniť a koordinovať v rámci Paktu o stabilite a raste.

(8)

Členské štáty musia v rámci komplexných stratégií na prekonanie hospodárskej krízy a na vytvorenie podmienok rastu vypracovať a zachovať štrukturálne reformy zamerané na zaistenie makroekonomickej stability , podporu väčšieho počtu a vyššej kvality pracovných miest a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti a produktivity, zníženie makroekonomických nerovnováh, posilnenie sociálnej súdržnosti, boj proti chudobe a zlepšenie fungovania trhu práce. Postupné ukončenie fiškálnych stimulov, ku ktorému sa má prikročiť hneď, ako sa zabezpečí udržateľná obnova hospodárstva, by sa malo uskutočniť a koordinovať okrem iného v rámci Paktu stability a rastu. V záujme dosiahnutia cieľov trvalo udržateľnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti v praxi by sa mali prekonať hlavné makroekonomické nerovnováhy a rozdiely medzi členskými štátmi.

(8a)

Európa 2020 by mala byť stratégiou, ktorá stavia ľudí a ochranu životného prostredia na prvé miesto, a stratégiou na prekonanie hospodárskej krízy a zamedzenie novému hospodárskemu krachu a sociálnemu rozvratu, mala by byť úzko koordinovaná so štrukturálnou politikou a politikou súdržnosti, a v strednodobom a dlhodobom výhľade by mala viest k oživeniu hospodárstiev a mala by čeliť výzvam trhu práce, ktoré vyplývajú zo starnúcej spoločnosti.

(9)

V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty mali uskutočniť reformy zamerané na „inteligentný rast“, t. j. rast spočívajúci na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania, zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých a posilnenie výkonnosti v oblasti výskumu a podnikania s cieľom podporiť inováciu a šírenie znalostí v celej EÚ. Mali by podporovať podnikanie a pomáhať pri premene kreatívnych nápadov na inovatívne produkty, služby a procesy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie potenciálu informačných a komunikačných technológií.

(9)

V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty mali uskutočniť reformy zamerané na „inteligentný rast“, t. j. rast spočívajúci na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania, zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých , zníženie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky alebo odbornej prípravy, potvrdenie práva jednotlivca na celoživotné vzdelávanie, aby sa umožnilo rozvíjanie, uznávanie a osvedčovanie schopností, a posilnenie výkonnosti v oblasti výskumu a podnikania s cieľom podporiť inováciu a šírenie znalostí v celej Únii a pomôcť tak odstrániť regionálnu nevyváženosť a zabrániť tzv. úniku mozgov . Mali by podporovať podnikanie , rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) a pomáhať pri premene kreatívnych nápadov na inovatívne produkty, inovatívne a po sociálnej stránke hodnotné služby a procesy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných a udržateľných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie potenciálu informačných a komunikačných technológií.

(9a)

Členské štáty by mali v záujme oživenia hospodárskeho rastu bojovať proti opatreniam, ktoré ho spomaľujú, ako je napr. byrokratická záťaž, nadmerná regulácia a normy, vysoké dane a tendencie k protekcionizmu.

(9b)

Dosiahnutie skutočného a výkonného jednotného trhu je kľúčovým prvkom zabezpečenia celkovej makroekonomickej výkonnosti EÚ. Je to zvlášť dôležité pre pevnosť hospodárskej a menovej únie, aby sa dosiahli hospodárske zisky, obnovil rast a vytvorili nové pracovné príležitosti.

9c)

Členské štáty by mali zabezpečiť pri vypracúvaní a uskutočňovaní svojich národných programov účinné riadenie politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Zainteresované strany, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni vrátane tých, ktoré sú ovplyvnené rôznymi aspektmi EÚ 2020, parlamentné orgány a sociálni partneri sa úzko zapájajú do vypracúvania, uskutočňovania, monitorovania a vyhodnocovania týchto programov vrátane vymedzenia cieľov a ukazovateľov. Členské štáty by mali pozorne sledovať sociálny dosah reforiem realizovaných v rámci príslušných národných programov reforiem a ich vplyv na zamestnanosť.

(10)

Členské štáty by sa tiež mali prostredníctvom svojich programov reforiem zamerať na „udržateľný rast“. Udržateľný rast znamená budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane ekologických technológií. Členské štáty by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu „ zelených “ pracovných miest a modernizovať svoju priemyselnú základňu.

(10)

Členské štáty by sa tiež mali prostredníctvom svojich programov reforiem a na základe dôstojných pracovných miest zamerať na udržateľný rast. Udržateľný rast znamená budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov s dostatočnými finančnými prostriedkami poskytnutými na reštrukturalizáciu a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane najmä ekologických technológií vytvárajúcich väčší počet pracovných miest. Tieto technológie by mali byť podľa možnosti čo najviac sprístupnené všetkým spoločnostiam vrátane mikropodnikov a MSP. Členské štáty by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu udržateľných pracovných miest v starých a nových hospodárskych odvetviach vrátane poskytovania odbornej prípravy a zručností, ktoré sú pre tieto pracovné miesta potrebné, a modernizovať svoju priemyselnú základňu , najmä v oblasti konverzie.

(11)

Programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na „inkluzívny rast“. Inkluzívny rast zahŕňa vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého ich života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a legálnych migrantov. Mali by tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, rozvoj vhodných zručností, zvyšovanie kvality pracovných miest a boj proti segmentácii, štrukturálnej nezamestnanosti a nečinnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme znižovania chudoby.

(11)

Programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na „inkluzívny rast“. Inkluzívny rast zahŕňa vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, najmä tie, ktoré prinášajú nové technológie, automatizácia a počítačová revolúcia, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého ich života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, opatrovateľov, osôb so zdravotným postihnutím, nekvalifikovaných pracovníkov, menšín, predovšetkým Rómov, legálnych migrantov a ľudí neschopných začleniť sa na trh práce. Vytvorením vhodných nástrojov by členské štáty mali tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, vzdelávacích systémov a rozvoja zručností , ktoré zodpovedajú potrebám trhu práce, do zvyšovania kvality pracovných miest a rodovej rovnosti a boja proti segmentácii poskytovaním istôt pracovníkom vo všetkých formách zamestnania, proti diskriminácii, štrukturálnej nezamestnanosti a najmä nezamestnanosti mladých a nečinnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme znižovania chudoby.

(11a)

V súvislosti s cieľom zameraným na inkluzívny rast by mali členské štáty na základe iniciatívy Komisie stanoviť primeraný legislatívny rámec nových foriem práce. Tento rámec by mal venovať pozornosť zaisteniu flexibilných foriem zamestnania, pričom by zabránil segmentácii trhu práce a zaručil všestrannú ochranu individuálnych a kolektívnych pracovných práv vrátane zosúladenia pracovného a súkromného života, ako aj primerané sociálne zabezpečenie pracovníkov.

11b)

Programy reforiem členských štátov by mali byť zamerané na podporu rastu podporujúceho zamestnanosť založeného na slušnej práci podporovanej ILO a dobrej práce ako základných zásad, ktorými by sa mala riadiť tvorba pracovných miest a integrácia pracovného trhu. V tomto rámci by mali byť zaručené a posilňované zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku v zmysle článku 18 a 157 ZFEÚ. Osobitná pozornosť by sa mala tiež venovať znižovaniu chudoby v radoch rastúceho počtu chudobných pracujúcich a boju proti chudobe detí.

(12)

Štrukturálne reformy EÚ a členských štátov môžu účinne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest , ak posilnia konkurencieschopnosť EÚ v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Reformy by preto mali zohľadňovať svoj vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby podporili európsky rast a účasť Európy na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete.

(12)

Štrukturálne reformy Únie a členských štátov môžu účinne prispieť ku kvalitatívnemu rastu a udržateľným a kvalitným pracovným miestam , ak budú náležite reagovať na pretrvávajúcu hospodársku a finančnú krízu a tým posilnia konkurencieschopnosť Únie v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Reformy by preto mali zohľadňovať svoj vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby podporili rast v Únii a účasť na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete , pričom Únia by sa mala usilovať o silný globálny dohľad nad aktérmi, ktorí majú výrazný vplyv na zamestnanosť, pracovnú mobilitu a sociálne finančné produkty, akými sú dôchodky.

(13)

Základom stratégie Európa 2020 musí byť integrovaný súbor politík, ktoré by členské štáty mali implementovať v plnej miere a rovnakým tempom , aby bolo možné dosiahnuť pozitívne externality koordinovaných štrukturálnych reforiem.

(13)

Základom stratégie Európa 2020 musí byť integrovaný súbor politík, ktoré by členské štáty mali účinne a so zreteľom na svoju vnútroštátnu situáciu a svoje konkrétne problémy implementovať, aby bolo možné dosiahnuť pozitívne externality koordinovaných štrukturálnych reforiem. Mala by sa zabezpečiť súdržnosť medzi činnosťami členských štátov v hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti.

(13a)

Vytvorenie podmienok na to, aby ženy a dievčatá vstúpili do odvetví, v ktorých sú ženy veľmi málo zastúpené, a bojovali proti stereotypom, ktoré v týchto profesiách stále prevládajú, má pri zabezpečení rodovej rovnosti a zásobovaní trhu práce kľúčový význam. Všetky politiky a opatrenia prijaté v rámci stratégie Európa 2020 by preto mali výrazne podporovať rovnaké príležitosti a rodovú rovnosť a malo by sa v nich uplatňovať rodové hľadisko. Patria sem iniciatívy zamerané na posilnenie práv žien a boj proti diskriminácii žien. Mali by sa preskúmať systémy sociálnej ochrany s cieľom odstrániť prvky, ktoré vyvolávajú rodovú nerovnosť. Mali by sa zlepšiť pracovné podmienky v odvetviach, v ktorých sú zamestnané prevažne ženy. Je potrebné riešiť otázku nedobrovoľného zamestnania na čiastočný úväzok. Mala by sa posilniť rodová rovnosť vo vzdelávaní a odbornej príprave. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov by sa mali do roku 2020 znížiť na 0 – 5 %. Poskytovanie väčšieho množstva prístupných, cenovo dostupných, flexibilných a kvalitných opatrovateľských služieb pre všetkých, predovšetkým dostupnosť zariadení starostlivosti o deti, je významným spôsobom, ako napomáhať a podporovať rodovú rovnosť.

(13b)

Členské štáty by mali pri plánovaní a vykonávaní financovania zo strany Únie vrátane financovania z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu brať do úvahy stratégiu Európa 2020, a predovšetkým jej hospodárske a sociálne hľadiská. Zdôrazňuje sa význam potreby väčšieho využívania vzájomného pôsobenia a dopĺňania sa rôznych finančných nástrojov, ktoré sú k dispozícii na plnenie komplexných cieľov stratégie Európa 2020 v záujme inteligentného, inkluzívneho a ekologického rastu a na účinnejšiu podporu najviac znevýhodnených mikroregiónov a najohrozenejších skupín, ktoré sú postihnuté zložitými, viacrozmernými nevýhodami. Pri využívaní finančných prostriedkov Únie treba znížiť množstvo byrokratických prekážok a napomáhať dlhodobejším opatreniam.

13c)

Stavajúc na význame politiky súdržnosti pri podpore zamestnanosti a sociálneho začleňovania, podpore regiónov v prekonávaní ich sociálno-ekonomických ťažkostí a zmenšovaní rozdielov, ako aj pri zohľadňovaní regionálnych osobitostí, by členské štáty mali spolupracovať, aby dokázali upraviť, doplniť, koordinovať a prispôsobiť svoje vnútroštátne ciele v rámci jednotlivých štátov a medzi sebou, aby sa zmiernili nerovnosti v hospodárskom rozvoji medzi regiónmi.

(14)

Hoci sú tieto usmernenia adresované členským štátom, stratégia Európa 2020 by sa mala vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou.

(14)

Hoci sú tieto usmernenia adresované členským štátom, stratégia Európa 2020 by sa mala vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou , pretože sociálna politika má reagovať na miestne podmienky a priority.

(14a)

S cieľom zabezpečiť implementáciu usmernení pre oblasť politiky zamestnanosti v členských štátoch je potrebné zlepšiť otvorenú metódu koordinácie, pretože jej pôsobnosť v členských štátoch je príliš malá.

(15)

Stratégia Európa 2020 je založená na menšom súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré sa koherentným spôsobom zameriavajú na otázky zamestnanosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu, sú vnútorne prepojené s hlavnými smermi hospodárskych politík, ktoré sú pripojené k odporúčaniu Rady […] z […] . Spolu tvoria „integrované usmernenia stratégie Európa 2020“.

(15)

Stratégia Európa 2020 je založená na súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré sa koherentným spôsobom zameriavajú na otázky zamestnanosti , upevnenie sociálnej súdržnosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu, sú vnútorne prepojené s hlavnými smermi hospodárskych politík, ktoré sú pripojené k odporúčaniu Rady […] z […] . Spolu tvoria „integrované usmernenia stratégie Európa 2020“.

(16)

Tieto nové integrované usmernenia odrážajú závery Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné pokyny, pokiaľ ide o vymedzenia národných reformných programov a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom o stabilite a raste. Tieto usmernenia budú základom pre akékoľvek špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom. Budú tiež základom pre vypracovanie spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade.

(16)

Tieto nové integrované usmernenia odrážajú závery Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné pokyny, pokiaľ ide o vymedzenia národných reformných programov a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom o stabilite a raste. Tieto usmernenia budú základom pre akékoľvek špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom , pričom vezme do úvahy rozdielne východiskové postavenia členských štátov. Budú tiež základom pre vypracovanie spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade.

16a)

Hlavné ciele uvedené v príslušných usmerneniach by mali viesť členské štáty pri stanovovaní národných cieľov a čiastkových cieľov, pričom tieto venujú osobitnú pozornosť zvyšovaniu zamestnanosti a znižovaniu nezamestnanosti najzraniteľnejších skupín vrátane mladých ľudí, zvyšovaniu úrovne vzdelávania, znižovaniu podielu predčasných odchodov zo škôl a dostaniu ľudí z chudoby. Pokrok pri dosahovaní cieľov a čiastkových cieľov by mal byť podrobne monitorovaný a vyhodnocovaný v porovnaní s cieľmi Európa 2020 a v prípade potreby by mal byť revidovaný alebo by mali byť stanovené nové ciele a čiastkové ciele v priebehu revízie usmernení pre zamestnanosť.

(17)

Hoci sa usmernenia musia vypracovať každý rok, mali by zostať z veľkej časti nezmenené až do roku 2014 , aby sa bolo možné sústrediť na ich vykonávanie,

(17)

Tieto usmernenia by mali zostať z veľkej časti nezmenené až do roku 2020 , aby bolo možné zaistiť náležité preskúmanie dosahovania v nich stanovených cieľov . Vyhodnotenie dosiahnutých cieľov by sa malo robiť každé tri roky .

(17a)

Medzičasom sa posúdia prijaté opatrenia, vedecky sa vyhodnotia ich výsledky a zaujme sa k nim kritické stanovisko,

—

mladí ľudia vo veku 15 – 25 rokov;

—

starší pracovníci vo veku 50 – 64 rokov;

—

ženy;

—

nekvalifikovaní pracovníci;

—

osoby so zdravotným postihnutím;

—

osoby prisťahovaleckého pôvodu.