Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie: Budúci právny rámec hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel“

KOM(2009) 388 v konečnom znení

2010/C 354/18

Spravodajca: pán HERNÁNDEZ BATALLER

Európska komisia sa 22. júla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie: Budúci právny rámec hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel“

KOM(2009) 388 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. marca 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 461. plenárnom zasadnutí 17. a 18. marca 2010 (schôdza z 18. marca) prijal 84 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV súhlasí so závermi, ku ktorým Komisia dospela vo svojej analýze tohto odvetvia, ako aj s názormi Komisie na to, v ktorých oblastiach je potrebná väčšia konkurencia. Vzhľadom na možnosti, ktoré predložila Komisia sa EHSV zasadzuje za to, aby sa prijala osobitná úprava pre toto odvetvie v podobe usmernení sprevádzajúcich všeobecnú skupinovú výnimku. EHSV preto s uspokojením víta návrh nariadenia a návrh doplňujúcich usmernení. Zdôrazňuje však, že musia byť vykladané v súvislosti so všeobecnými vertikálnymi usmerneniami a chápané ako ich doplnok, hoci tieto usmernenia ešte neboli uverejnené, čo sťažuje výklad samotných doplňujúcich usmernení.

1.2   EHSV súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné stanoviť taký právny rámec, ktorý by bol celkovo prospešný spotrebiteľom a ktorý by posilňoval ich ochranu. Potvrdilo by to postoj, ktorý výbor zaujal už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách k hospodárskej súťaži (1).

1.3   Treba však stanoviť dvojročné prechodné obdobie pre predajcov, keďže sú to prevažne malé a stredné podniky. Na to, aby mali právnu istotu, ale aj v súlade so zásadou oprávnených očakávaní a proporcionality, potrebujú dostatočné časové obdobie na to, aby dosiahli návratnosť svojich investícií, lepšie sa prispôsobili technologickému vývoju na trhu a prispeli k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky.

1.4   EHSV tiež verí, že nový právny rámec poskytne všetkým prevádzkovateľom právnu istotu, nebude vytvárať nové prekážky pre podniky a bude založený na zásadách Small Business Act a rovnakých cieľoch v oblasti hospodárskej súťaže, aké v súčasnosti stanovuje nariadenie (ES) č. 1400/2002.

1.5   EHSV sa domnieva, že v doplňujúcich usmerneniach by nemal byť stanovený žiadny limit pokiaľ ide o dohody so záväzkom predávať iba jednu značku. To by bolo aj viac v súlade s novým nariadením o výnimke.

1.6   Dohody týkajúce sa úžitkových vozidiel by mohli byť regulované prostredníctvom všeobecného nariadenia o skupinovej výnimke pre vertikálne obmedzenia, pokiaľ ide o popredajný trh.

2.   Úvod

2.1   Nariadenie Komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júna 2002 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (2) stanovilo prísnejšie pravidlá v porovnaní s nariadením Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (3).

2.2   Nariadenie Komisie (ES) č. 1400/2002 sa zameriava najmä na postupy a správanie, ktoré vážne obmedzujú hospodársku súťaž a stanovuje zoznam obmedzení, ktoré majú za následok, že sa toto nariadenie nemôže uplatňovať na žiadnu časť dohody („závažné obmedzenia“), a ďalší zoznam obmedzení, ktoré sú zakázané, nebránia však uplatňovať na zvyšok dohody výnimku stanovenú nariadením („osobitné podmienky“).

2.3   Hlavnými črtami nariadenia Komisie (ES) č. 1400/2002 sú:

2.4   Právny rámec pre motorové vozidlá sa v ostatných rokoch zmenil, najmä v dôsledku prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 2. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (4), ktorého ustanovenia boli pôvodne dobrovoľné a stali sa záväznými od septembra 2009 (5). Ešte niekoľko rokov však bude súčasťou vozového parku veľké množstvo vozidiel, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, a tieto budú predstavovať pre nezávislé opravovne významný trh.

2.4.1   Pokiaľ ide o hospodársku súťaž na trhu s náhradnými dielmi pre motorové vozidlá, sa vzhľadom na práva priemyselného vlastníctva, ktoré sú majetkom výrobcov a rozšírené využívanie subdodávateľských dohôd s dodávateľmi originálneho vybavenia („dojednania o vybavení“) uvádza, že niektoré náhradné diely zostanú uzavreté v sieti výrobcu motorových vozidiel.

2.4.2   Komisia preto vo svojom prepracovanom návrhu smernice o dizajne navrhla zaviesť tzv. „klauzulu o opravách“. EHSV uvítal tento návrh a uviedol (6), že podľa neho „sa monopol udelený majiteľovi priemyselného vzoru alebo modelu vzťahuje iba na vonkajšiu formu produktu, a nie na produkt samotný“, a že „ak by náhradné diely spadajúce pod klauzulu o oprave podliehali režimu platnému pre ochranu priemyselných vzorov a modelov, viedlo by to k vytvoreniu monopolu na výrobky na sekundárnom trhu, čo by bolo v rozpore so základnou podstatou právnej ochrany priemyselných vzorov a modelov“.

2.5   Pokiaľ ide o automobilový sektor, EHSV prijal stanovisko o dodávateľských a odberateľských trhoch automobilového priemyslu (7), v ktorom zdôrazňuje, že aktérmi naviazaných trhov sú výrobcovia motorových vozidiel, ich dodávatelia a nezávislé alebo autorizované trhové subjekty pôsobiace v oblasti služieb, náhradných dielov a príslušenstva, ako aj výroby, distribúcie a maloobchodu. Ide miliárd EUR o sieť 834 700 firiem (prevažne malých a stredných podnikov) s celkovým obratom 1 107 a približne 4,6 milióna zamestnancov.

3.   Nedávny vývoj týkajúci sa dokumentov Komisie

3.1   Komisia schválila 21. decembra 2009 nasledujúce návrhy:

Komisia začala verejnú konzultáciu o týchto dokumentoch.

3.2   Člen Komisie zodpovedný za hospodársku súťaž postúpil 15. januára 2010 oba texty Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vyjadril záujem o to, aby k týmto návrhom normatívnych textov výbor zaujal postoj.

3.3   V tomto stanovisku k oznámeniu Komisie KOM(2009) 388 v konečnom znení sa preto spravodajca súčasne venuje aj obom normatívnym návrhom uvedeným v bode 3.1.

4.   Zhrnutie dokumentov Komisie

4.1   Komisia vo svojom oznámení o budúcom právnom rámci hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel navrhuje, aby sa:

4.2   Návrh nariadenia o skupinovej výnimke

4.2.1   Tieto vertikálne dohody môžu zlepšiť hospodársku účinnosť vo výrobnom či distribučnom reťazci tým, že umožnia lepšiu koordináciu medzi zainteresovanými podnikmi. To však závisí od sily postavenia, ktoré majú zmluvné strany na trhu.

4.2.2   Vertikálne dohody obsahujúce obmedzenia, ktoré môžu obmedziť hospodársku súťaž a poškodiť spotrebiteľov, alebo ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie uvedených pozitívnych vplyvov, by mali byť z výhod skupinovej výnimky vyňaté.

4.2.3   V návrhu sa rozlišuje medzi dohodami o distribúcii nových motorových vozidiel („primárny trh“) a dohodami o opravárenských službách a údržbe a distribúcii náhradných dielov („sekundárny trh“).

4.2.4   Na „primárny trh“ sa budú uplatňovať ustanovenia všeobecného nariadenia o vertikálnych dohodách, najmä obmedzenie podielu na trhu, nevyňatie určitých vertikálnych dohôd a podmienky stanovené uvedeným nariadením, podľa ktorých môžu tieto vertikálne dohody byť vyňaté v súlade s výnimkou, ktorú umožňuje všeobecné nariadenie, ak budú splnené všetky stanovené podmienky. Toto sa zdá byť rozumným riešením, keďže ide o trh, na ktorom existuje hospodárska súťaž.

4.2.5   Pokiaľ ide o „sekundárny trh“, mali by byť zohľadnené niektoré špecifické charakteristiky popredajného trhu s motorovými vozidlami, spojené s technologickým vývojom a zvyšujúcou sa zložitosťou a spoľahlivosťou automobilových súčiastok, ktoré výrobcovia vozidiel nakupujú od dodávateľov originálneho vybavenia.

4.2.6   EHSV súhlasí s názorom Komisie, že konkurenčné podmienky na popredajnom trhu s motorovými vozidlami majú tiež priamy dosah na verejnú bezpečnosť, pretože vozidlá môžu byť riadené nebezpečným spôsobom, ak sú nesprávne opravené, ako aj na verejné zdravie a životné prostredie v dôsledku emisií oxidu uhličitého a iných znečisťujúcich látok, ktoré vyžadujú pravidelnú údržbu vozidiel.

4.2.7   Vertikálne dohody o distribúcii náhradných dielov a o opravárenských službách a údržbe by preto mali mať výhodu vyplývajúcu zo skupinovej výnimky iba vtedy, ak okrem podmienok poskytnutia výnimky stanovených vo všeobecnom nariadení spĺňajú aj prísnejšie požiadavky týkajúce sa určitých druhov závažných obmedzení hospodárskej súťaže, ktoré by mohli obmedziť dodávku náhradných dielov na popredajnom trhu s automobilmi, ak teda konkrétnejšie nejde o:

4.3   Návrh doplňujúcich usmernení

4.3.1   V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady posudzovania otázok, ktoré sa objavujú v súvislosti s vertikálnymi obmedzeniami v dohodách o predaji a opravách motorových vozidiel a o distribúcii náhradných dielov, na základe článku 101 Zmluvy o fungovaní EÚ. Tieto usmernenia sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť všeobecných usmernení o vertikálnych dohodách, ktorých doplnkom sú.

4.3.2   Pri výklade týchto usmernení Komisia takisto vezme do úvahy kódex správania, ktorý predložili združenia výrobcov automobilov ACEA a JAMA a ktorý sa týka určitých osvedčených podnikateľských postupov, ktoré sú výrobcovia motorových vozidiel odhodlaní uplatňovať a konať tak v dobrej viere pri plnení svojich zmluvných záväzkov voči svojim autorizovaným predajcom a opravovniam.

4.3.3   Usmernenia sú štruktúrované takto:

4.3.4   Pokiaľ ide o záväzok predávať jednu značku, usmernenia prinášajú novinku: východiskovým bodom na začatie päťročného obdobia je skôr začiatok zmluvného vzťahu medzi stranami ako nahradenie jedného zmluvného dokumentu iným, ktorý sa vzťahuje na ten istý predmet úpravy. To je však zrejmé z textu poznámky pod čiarou 9, a nie zo samotného textu usmernení. Vzhľadom na význam tejto zmeny by bolo vhodné zakomponovať ju do hlavného textu.

4.3.5   V usmerneniach sa stanovuje záväzok nekonkurovania a uvádzajú sa jeho negatívne účinky (prekážky znemožňujúce vstup alebo rozšírenie konkurenčných dodávateľov) i pozitívne účinky (pomoc pri prekonávaní problému „parazitovania“, zvýšenie imidžu značky a reputácie distribučnej siete).

4.3.6   Prístup nezávislých opravovní k technickým informáciám a zneužívanie záruk majú svoj význam, pokiaľ ide o selektívny predaj.

5.   Pripomienky

5.1   Automobilové odvetvie (osobné automobily a úžitkové vozidlá) profitoval, pokiaľ ide o hospodársku súťaž, viac ako dve desaťročia z osobitných nariadení o skupinovej výnimke.

5.2   V hodnotiacej správe z 31. mája 2008 Komisia preskúmala vplyv skupinovej výnimky na postupy v automobilovom odvetví. Túto správu zainteresované strany hojne komentovali, čo bolo podnetom na to, aby útvary Komisie vypracovali hodnotenie vplyvu (SEC(2009) 1052, SEC(2009) 1053). Odporúča sa vykladať tieto dokumenty spoločne s oznámením KOM(2009) 388 v konečnom znení.

5.3   Súčasne sa prepracúva a pripravuje na prijatie nové všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách, ktoré by od mája 2010 malo nahradiť súčasné nariadenie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999. Vychádzajúc z predpokladu, že uvedené nariadenie bude prepracované, Komisia navrhuje:

5.4   Kúpa motorového vozidla je spolu s kúpou domu najväčšou položkou v domácom rozpočte európskych spotrebiteľov, a zároveň najjasnejšie ukazuje význam a rozsah dokončenia jednotného trhu. Podľa odhadov sektora sa dá povedať, že 40 % celkových nákladov počas životnosti vozidla tvorí počiatočná kúpna cena, 40 % údržba vozidla a 20 % poistenie.

5.5   Základné ciele európskych spotrebiteľov, pokiaľ ide o hospodársku súťaž v automobilovom odvetví, by sa dali zhrnúť takto: môcť si vybrať kde si kúpi auto alebo kde ho v prípade potreby dá opraviť za najvýhodnejšiu cenu, a mať väčšiu bezpečnosť cestnej premávky.

5.6   Hoci je nevyhnutné zabezpečiť živý, konkurencieschopný trh, ktorý by držal krok s technologickým vývojom a zahŕňal všetkých aktérov v automobilovom odvetví a najmä malé a stredné podniky, rovnako dôležité je aj vyslať európskym spotrebiteľom signály, ktoré ich upokoja.

5.7   Súčasné nariadenie (ES) č. 1400/2002 zaviedlo takýchto pozitívnych signálov hneď niekoľko, napríklad záruky, ktoré dáva výrobca v jednom členskom štáte platia za rovnakých podmienok pre všetky členské štáty; spotrebiteľ, ktorého záručný list vyplnil predajca v inom členskom štáte už nemusí čakať, kým mu bude táto záruka uznaná v krajine, z ktorej pochádza; a predajca alebo opravovňa, ktorým spotrebiteľ zveril svoj automobil už nemôže požadovať žiadny príplatok alebo ďalšie doklady.

5.8   Pretrvali však problémy, pokiaľ ide o ďalší predaj nových vozidiel sprostredkovateľom, kde dodávatelia kladú požiadavky na svojich predajcov, najmä s ohľadom na splnenie požiadaviek „identity značky“, slobodu byť zásobovaný inými autorizovanými predajcami alebo národnými dovozcami, a nepriame obmedzenie vzájomných dodávok vozidiel medzi autorizovanými predajcami.

5.9   Komisia pozorne monitorovala uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1400/2002, čo sa odzrkadľuje aj v takých exemplárnych rozhodnutiach ako sú napríklad štyri rozhodnutia z roku 2007, ktoré odvetviu poskytli cenné usmernenia v oblasti prístupu k technickým informáciám (veci Comp/39.140 – 39.143, DaimlerChrysler, Fiat, Toyota a Opel (8)).

5.10   Po ôsmich rokoch od prijatia nariadenia (ES) č. 1400/2002 hospodárske ukazovatele naznačujú, že úroveň hospodárskej súťaže na príslušných trhoch, ktorá viedla k rozhodnutiu Komisie zaviesť prísnejšie, osobitné skupinové výnimky pre tento sektor, sa potešiteľne zlepšila.

5.11   Toto dynamické a pre hospodársku súťaž zložité prostredie sa vyznačuje predovšetkým poklesom reálnych cien nových motorových vozidiel, vstupom nových značiek na trh, kolísaním trhových podielov konkurenčných značiek, miernou a znižujúcou sa koncentráciou, ako aj tým, že spotrebitelia majú viac možností v rôznych porovnateľných trhových segmentoch. V rámci vnútorného trhu však aj naďalej pretrváva rozdielny charakter vnútroštátnych trhov, najmä v nových členských krajinách, kde je rozvinutejší trh s ojazdenými vozidlami a trh nezávislých opravovní.

5.12   Prekážky väčšej hospodárskej súťaže sú predovšetkým v oblasti prístupu nezávislých opravovní k náhradným dielom a technickým informáciám, čo je jasnou nevýhodou pre spotrebiteľov. Falšovanie a pirátstvo pri náhradných dielcoch sú i naďalej veľkým problémom v tomto sektore, a to na úkor kvality produktov a v niektorých prípadoch dokonca na úkor bezpečnosti cestnej premávky.

5.13   Návrhy Komisie o budúcom právnom rámci hospodárskej súťaže pre odvetvie motorových vozidiel sú v súlade prístupom a politikou presadzovania. EHSV preto pripomína svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých vyjadril svoju podporu práci Komisie pokiaľ ide o kolektívne činnosti, či už vo všeobecnosti alebo konkrétne, pokiaľ ide o porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.

6.   Konkrétne pripomienky

6.1   EHSV sa domnieva, že možnosť, ku ktorej sa priklonila Komisia, a to navrhnúť osobitné nariadenie a usmernenia, je vyváženým prístupom, keďže zohľadňuje aj možné hospodárske dôsledky, vplyv na malé a stredné podniky, ktoré tvoria veľkú časť segmentu opráv, údržby a distribúcie náhradných dielov, možný environmentálny a sociálny vplyv, ako aj dosah na bezpečnosť cestnej premávky.

EHSV chce zdôrazniť tieto aspekty návrhu:

6.2   Osobitný režim pre automobilové odvetvie ako doplnok všeobecného nariadenia o skupinovej výnimke – EHSV konštatuje, že doplňujúce usmernenia, ktoré Komisia navrhuje pre automobilové odvetvie treba vykladať spolu so všeobecnými vertikálnymi usmerneniami a považovať ich za ich doplnok (pozri bod I. 1 ods. 1 usmernení). Všeobecné vertikálne usmernenia však ešte neboli vypracované, čo sťažuje nezávislé a samostatné posúdenie usmernení pre automobilové odvetvie.

6.3   Nadobudnutie účinnosti nového režimu – návrh nariadenia stanovuje dva termíny nadobudnutia účinnosti, a to podľa príslušného trhu. Jedným dátumom je 1. jún 2010, kedy má nadobudnúť účinnosť na trhu s náhradnými dielmi, opravami a údržbou, druhým termínom je predĺženie platnosti nariadenia (ES) č. 1400/2002 do 31. mája 2013, pokiaľ ide o predaj a ďalší predaj nových motorových vozidiel.

6.3.1   Hoci EHSV uznáva, že v súčasnosti je úroveň hospodárskej súťaže nižšia na prvom z uvedených trhov a že by mala byť hospodárska súťaž na ňom podporená, existencia dvoch rozdielnych režimov môže vyvolať problémy, keďže zmluvy medzi predajcami a distributérmi často zahŕňajú oba prvky.

6.3.2   EHSV, hoci zastáva záujmy spotrebiteľov v rýchlo sa meniacom vývoji hospodárskej súťaže na trhu s náhradnými dielmi, opravami a údržbou, akceptuje, že by mali byť prijaté prechodné ustanovenia, ktoré by zabránili vytváraniu dodatočných prekážok pri opätovnom prerokúvaní zmlúv medzi predajcami a distributérmi, ktoré bude potrebné kvôli novým pravidlám.

6.3.3   EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie nového nariadenia o skupinových výnimkách od 1. júna 2010, a to v jeho celistvosti, a zároveň aby ustanovila prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorých bude mať primárny trh čas prispôsobiť súčasné dohody o distribúcii novým pravidlám.

6.3.4   Nemalo by sa zabúdať na skutočnosť, že výrobcovia majú možnosť dvojročnou výpovednou lehotou ukončiť dohody. To znamená, že predajca, ktorý sa nejako rozhodol a investoval na základe súčasného nariadenia o skupinových výnimkách, by musel čakať do júna 2013, aby mohol podpísať novú dohodu o distribúcii. Zabrániť by sa tomu dalo len prostredníctvom povolenia, ktoré by výrobcom a predajcom umožňovalo upraviť ich zmluvy skôr, pokiaľ to vzhľadom na nové pravidlá a možné zmeny trhových podmienok považujú za potrebné.

6.3.5   Uplatňovanie nového nariadenia o skupinovej výnimke od 1. júna 2010 aj na primárny trh by malo dodatočnú výhodu v tom, že od tohto dátumu nadobúdajú účinnosť aj nové nariadenie o skupinovej výnimke a usmernenia týkajúce sa popredajného trhu.

6.3.6   Vzhľadom na skutočnosť, že prevažná väčšina predajcov poskytuje aj popredajné služby, sa dá ľahko pochopiť, prečo EHSV podporuje myšlienku uplatňovať nové nariadenie o skupinovej výnimke súčasne na primárny aj sekundárny trh. Zaručilo by to zjednodušenie, pružnosť a v neposlednom rade aj nižšie náklady spojené s prechodom na nové pravidlá.

6.4   Záväzok predávať jednu značku

Od momentu, kedy nadobudne účinnosť nové nariadenie o skupinovej výnimke, nesmú výrobcovia podľa usmernení (bod 25 a poznámka pod čiarou 9) začleniť do nových dohôd so svojimi súčasnými predajcami záväzok predávať jednu značku. Vzhľadom na skutočnosť, že prevažná väčšina výrobcov bude mať aj počas nasledujúcich rokov rovnakú distribučnú sieť, by toto rozhodnutie prakticky zrušilo predávanie jednej značky. Tento návrh nielen odporuje návrhu EHSV (pozri bod 1), ale odporuje aj novému všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách (28. júla 2009), ktoré neurčuje žiadne obmedzenia pre dohody o predaji jednej značky.

6.5   Osobné a úžitkové vozidlá

Komisia, rovnako ako v súčasnom nariadení, nerozlišuje medzi osobnými a úžitkovými vozidlami, hoci osobné vozidlá sú spotrebný tovar a úžitkové vozidlá sú investičný majetok, ktorý sa predáva medzi podnikmi a zákazník nekupuje len samotný tovar, ale celý balík, v ktorom služby tvoria rozhodujúci aspekt voľby umožňujúc maximálne využitie úžitkového vozidla, podobne ako v prípade poľnohospodárskych traktorov či stavebných zariadení. Tieto rozdiely na trhu už samy o sebe naznačujú, že ani aspekty hospodárskej súťaže nie sú pre tieto dva druhy výrobkov rovnaké.

6.5.1   Sektor úžitkových vozidiel vlastne ani na primárnom, ani na sekundárnom trhu nezaznamenal žiadne problémy v oblasti hospodárskej súťaže, ani nebol kritizovaný koncovými spotrebiteľmi, keďže je to veľmi konkurencieschopný trh, na ktorom už z historického hľadiska majú veľký trhový podiel nezávislí dodávatelia náhradných dielov.

6.5.2   EHSV sa preto domnieva, že dohody týkajúce sa úžitkových vozidiel by sa mali riadiť všeobecným nariadením o skupinovej výnimke s prihliadnutím na popredajný trh, podobne, ako je to v prípade traktorov či stavebných zariadení.

6.6   Dodávky náhradných dielov

6.6.1   V súlade s článkom 5 písm. b) výnimka neplatí pre „obmedzenie dohodnuté medzi dodávateľom náhradných dielov, opravárenských nástrojov alebo diagnostických alebo iných zariadení a výrobcom motorových vozidiel, týkajúce sa schopnosti dodávateľa predávať tento tovar alebo služby autorizovaným alebo nezávislým distribútorom alebo autorizovaným alebo nezávislým opravovniam alebo konečným používateľom“.

6.6.2   Takáto formulácia obmedzenia sa nezdá byť v súlade s cieľom, ktorý si Komisia vytýčila.

6.6.3   Klauzula súčasného nariadenia o skupinovej výnimke, ktorá sa týka nákupu náhradných dielov, bráni výrobcom zaviazať kupujúcich, aby od nich odoberali viac ako 30 % zásob. Výsledkom je, že takáto diverzifikácia zdrojov v sieti prináša nižšie ceny. Hoci výrobcovia majú aj naďalej viac ako 30 % podiel dodávok, dá sa to vysvetliť plánovaným odbytom, bonusmi a systémami zliav, ktoré výrobcovia zaviedli do praxe. Táto situácia je dôkazom konkurenčného tlaku, ktorý na výrobcov vozidiel vyvíjajú výrobcovia dielov.

6.6.4   V navrhovanom článku 5 písm. b) sa však neuvádza žiadna percentuálna hodnota, pri prekročení ktorej by predajcovia alebo opravovne neboli povinné odoberať zásoby od výrobcu (ako je to v súčasnosti v klauzule o 30 %).

6.6.5   Ba čo viac, uvádza sa tam, že výrobcovia náhradných dielov musia byť schopní zásobovať autorizované opravovne. Táto možnosť však zostane čisto teoretická, ak budú výrobcovia môcť trvať na exkluzívnych alebo takmer exkluzívnych dodávkach zo svojich sietí distribúcie náhradných dielov.

6.7   Záruky

EHSV by na záver rád vyzdvihol postoj Komisie, pokiaľ ide o záruky na motorové vozidlá. Vzhľadom na skutočnosť, že výrobca nesie priamu zodpovednosť za riadne fungovanie vozidla a opravu chýb, Komisia ustanovuje, že záväzok opravovne používať výhradne náhradné diely, ktoré pochádzajú od výrobcu vozidla by mala byť počas záručnej doby výnimkou. EHSV sa domnieva, že tento postoj je prijateľný, nesmie však viesť k tomu, že spotrebitelia nebudú môcť využiť služby nezávislých opravovaní pokiaľ ide o záležitosti v rámci pravidelnej údržby vozidla, keďže by to pravdepodobne obmedzovalo práva spotrebiteľov na kvalitné výrobky a poskytnutie príslušných záruk.

(1)  Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 47; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 20.

(2)  Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 30.

(3)  Ú. v. ES L 336, 29.12.1999, s. 21.

(4)  Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 62.

(6)  Pozri stanoviská EHSV, Ú. v. ES C 388, 31.12.1994, s. 9 a Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005, s. 8).

(7)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 29 – 36.

(8)  Ú. v. EÚ C 66, 22.3.2007, s. 18.