Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES“

Rada sa 4. septembra 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES“

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 29. septembra 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Santillán Cabeza rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 173 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 Nahradenie súčasných právnych predpisov na zabezpečenie dodávok plynu je súčasťou balíka naliehavých opatrení, ktoré sa prijímajú vzhľadom na vážne dôsledky prerušenia dodávok.

1.2 EHSV víta návrh nariadenia na zabezpečenie dodávok zemného plynu v EÚ.

1.3 Tento politický nástroj, ktorý má nahradiť smernicu z roku 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu (1), je primeraný, pretože umožní rýchlejšie a jednotnejšie uplatňovanie. Naliehavosť a závažnosť problému nútia zodpovedné subjekty, aby pri zavádzaní opatrení zameraných na zabránenie prerušenia dodávok konali čo najrýchlejšie.

1.4 EHSV víta konkrétne kroky uvedené v návrhu, ktoré sú pre zodpovedné strany záväzné (infraštruktúra, preventívne opatrenia, núdzové plány pre krízové situácie) a zároveň zmenšujú priestor na konanie podľa vlastného uváženia, ktorý poskytuje smernica z roku 2004.

1.5 Keďže právomoci nie sú v návrhu Komisie dostatočne stanovené, výbor navrhuje, aby sa jasne určili kompetencie verejných orgánov (Komisia a príslušné národné orgány), podnikov a súkromných spoločností.

1.6 EHSV upozorňuje, že návrh sa dostatočne nezaoberá právami spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o tieto aspekty: premietnutie nákladov vynaložených na potrebné opatrenia do cien, objasnenie pojmov „domácnosti“ a „chránení odberatelia“, právo na informácie v prípade núdzového stavu atď.

1.7 Ako je uvedené v bode 5.3, je nevyhnutné zaviesť sankcie pre členské štáty, ktoré si neplnia záväzky týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

1.8 EHSV požaduje, aby sa uvažovalo o špeciálnej ochrane domácností a malých odberateľov plynu v prípade núdzového stavu.

1.9 EHSV sa domnieva, že všetci poskytovatelia služieb, bez výnimky, musia mať pri dodávke plynu rovnakú zodpovednosť na základe ich kapacity.

1.10 Projekty alternatívnych plynovodov (ako napr. Nord Stream alebo Nabucco) prinesú strednodobé a dlhodobé riešenia, ale kým sa začnú plne uplatňovať opatrenia uvedené v návrhu nariadenia, je potrebné prijať preventívne opatrenia, aby sa neopakovala kríza z januára 2009.

1.11 EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa čo najskôr začali uplatňovať opatrenia uvedené v treťom energetickom balíku, medzi nimi vytvorenie národných akčných plánov pre oblasť energetiky s cieľom bojovať proti „energetickej chudobe“, za nezávislosť regulačných orgánov a ochranu zraniteľných užívateľov.

1.12 EHSV navrhuje, aby sa začalo diskutovať o liberalizácii energetického trhu, ktorá bola doposiaľ hlavnou politikou EÚ v tejto oblasti, keďže nesplnila vytýčený cieľ poskytovať diverzifikované zdroje dodávok a zabezpečiť zásobovanie. Okrem toho liberalizácia mala za následok veľké straty z hľadiska kvalifikovaných pracovných miest.

1.13 Je potrebné zdôrazniť, že efektívnosť návrhu nariadenia ako aj ostatných prijatých opatrení v podstatnej miere závisí od solidarity členských štátov EÚ a ich ochoty navzájom spolupracovať.

1.14 Je preto dôležité posilniť právomoci Komisie, aby mohla koordinovať opatrenia v prípade núdze, pričom sa treba vyhnúť jednostranným rozhodnutiam, ktoré oslabujú postavenie EÚ vo vzťahu k tretím krajinám.

2.1 Štvrtina energie spotrebovanej v EÚ pochádza z plynu, pričom 58 % tohto plynu sa dováža. Z tohto množstva pochádza 42 % z Ruska. Približne 80 % ruského plynu dovážaného do EÚ prechádza cez Ukrajinu (približne 300 až 350 miliónov kubických metrov denne). V ôsmich východoeurópskych nových členských štátoch predstavuje závislosť od ruského plynu priemerne 77 %(Pracovný dokument Komisie SEK(2009) 977 v konečnom znení). Vzhľadom na silnú závislosť od externých zdrojov, je bezpečnosť dodávok plynu už roky dôvodom obáv EÚ a touto témou sa zaoberala aj smernica z roku 2004 (1). V roku 2006 konflikt medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom vyústil do krátkeho prerušenia dodávok.

2.2 Komisia 13. novembra 2008 uverejnila oznámenie (KOM(2008) 769)) o uplatňovaní smernice z roku 2004, pričom poukázala na potrebu zmien.

2.3 Uprostred zimy, 1. januára 2009, Gazprom opäť prerušil dodávku plynu cez Ukrajinu, pričom spôsobil vážne problémy v osemnástich európskych krajinách. Hoci v zásade išlo o obchodný konflikt o cene plynu, kvôli dôsledkom a skutočnosti, že to ovplyvnilo viaceré členské štáty EÚ, bol potrebný aktívny zásah Európskej komisie. Spor sa ukončil podpísaním dohody medzi oboma spoločnosťami 19. januára 2009, ale jeho trvanie, vážne škody, ktoré vznikli, a silná európska závislosť od ruského plynu boli varovným signálom.

2.4 Po „summite o plyne“ („Zemný plyn pre Európu: bezpečnosť a spolupráca““, Sofia, apríl 2009), na ktorom sa zúčastnili zástupcovia krajín z oblasti Kaspického mora, strednej Ázie, Čierneho mora, Balkánu, USA, Ruska a EÚ, sa návrh nariadenia, ktorým sa zaoberá toto stanovisko, usiluje riešiť zistené problémy, akými sú chýbajúca koordinácia medzi členskými štátmi alebo nedostatočné definovanie povinností rozličných zodpovedných subjektov. Namiesto čiastočných úprav sa preto správne rozhodlo o úplnom nahradení smernice z roku 2004.

3.1.1 Zodpovednosť prináleží plynárenským podnikom, orgánom, ktoré určia jednotlivé členské štáty, priemyselným odberateľom plynu a Komisii v rámci ich kompetencií (článok 3 ods. 1). Nevyhnutná je vysoká miera spolupráce medzi všetkými subjektmi.

3.1.2 Do dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti príslušný orgán každého členského štátu po konzultáciách so zainteresovanými stranami a výmene informácií s ostatnými národnými orgánmi a Komisiou vypracuje preventívny akčný plán a núdzový plán. Komisia môže po konzultáciách s Európskou sieťou prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO-G““) a Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky („ACER“) odporučiť aj vypracovanie spoločného plánu na regionálnej úrovni.

3.1.3 Opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok musia byť presne definované, transparentné, proporčné, nediskriminačné, overiteľné a nesmú neprimerane deformovať hospodársku súťaž a narúšať fungovanie vnútorného trhu (článok 3 ods. 5).

3.2.1 Preventívny akčný plán musí zahŕňať opatrenia v oblasti infraštruktúry, posúdenie rizika, opatrenia, ktoré umožnia vyhnúť sa týmto rizikám, a informácie o príslušných záväzkoch týkajúcich sa služby vo verejnom záujme. Aktualizovaný bude každé dva roky (článok 5).

3.2.2 Infraštruktúra v oblasti zásobovania. V prípade narušenia najväčšej infraštruktúry v oblasti zásobovania plynom sa musí zabezpečiť, aby ostatné infraštruktúry boli schopné dodať také množstvo plynu, ktoré uspokojí celkový dopyt po plyne v danej oblasti, vypočítaný na obdobie 60 dní mimoriadne zvýšeného dopytu v najchladnejšom období podľa štatistík za posledné roky (článok 6 ods. 1). Ukazovateľ N-1 opisuje schopnosť kapacity plynárenskej infraštruktúry zásobovať oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet, plynom pri maximálnom dopyte v prípade narušenia najväčšej infraštruktúry (príloha 1 návrhu).

3.2.3 Opatrenia na zabezpečenie dodávok. Príslušný orgán musí zabezpečiť dodávky plynu chráneným odberateľom (domácnosti, školské zariadenia, nemocnice atď.), pričom sa musí vyhnúť diskriminácii a neprimeranému zaťažovaniu nových a malých podnikov (článok 7).

3.2.4 Posúdenie rizika. Bude pre orgány povinné na základe stanovených kritérií (článok 8).

3.3.1 Obsah plánu je podrobne uvedený v návrhu (zahŕňa okrem iného aj vymedzenie úloh všetkých zodpovedných subjektov, postupy v prípade krízy, mechanizmy spolupráce medzi štátmi atď.). Plán bude vychádzať z jednotlivých stupňov krízových situácií. Podľa závažnosti hrozby existujú tri stupne: včasné varovanie, pohotovosť a núdzový stav (článok 9 ods. 1 a ods. 2).

3.3.2 Komisia má široké právomoci, keďže môže preskúmať „či je vyhlásenie núdzového stavu opodstatnené a či to príliš nezaťaží plynárenské podniky a fungovanie vnútorného trhu“ a môže požiadať príslušný orgán, aby zmenil opatrenia, ktoré príliš zaťažujú plynárenské podniky, a aby zrušil vyhlásenie núdzového stavu (článok 9 ods. 6).

3.3.3 Komisia môže vyhlásiť núdzový stav v Spoločenstve na základe žiadosti príslušného orgánu Spoločenstva (ako aj v iných prípadoch) a určiť zemepisnú oblasť, ktorej sa opatrenia budú týkať. Jej hlavným poslaním je koordinácia činností príslušných orgánov, pričom jej pomáha Koordinačná skupina pre plyn (článok 10 ods. 1).

3.4.1 Skupina bola vytvorená na základe smernice z roku 2004 a skladá sa zo zástupcov príslušných orgánov, agentúry ACER, siete ENTSO-G a zastupiteľských orgánov príslušného odvetvia priemyslu a príslušných odberateľov. Komisia rozhodne o zložení KSP a predsedá jej (článok 11).

3.5.1 V prípade núdzového stavu na národnej úrovni musí mať príslušný orgán denne k dispozícii informácie o aspektoch, akými sú hodinový tok plynu na každom cezhraničnom vstupnom a výstupnom mieste a v prípade núdzového stavu v Spoločenstve má Komisia právo požiadať príslušný orgán o poskytnutie informácií o viacerých aspektoch, vrátane informácií, ktoré má tento orgán k dispozícii (článok 12 ods. 1 až 5).

3.5.2 Komisia musí byť takisto informovaná o medzivládnych dohodách a komerčných zmluvách o dodávkach uzavretých s tretími krajinami (článok 12 ods. 6). Okrem toho sa budú uverejňovať každoročné správy (článok 13).

4.1 Nahradenie smernice z roku 2004 je súčasťou súboru opatrení prijatých v záujme zabezpečenia dodávok plynu, medzi ktoré patrí Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky a tzv. tretí balík pre vnútorný trh s energiou (2). Všetky tieto opatrenia sa musia striktne uplatňovať.

4.2 EHSV víta návrh nariadenia, ktoré je vzhľadom na predchádzajúce dianie nevyhnutné. Pokiaľ ide o výber právneho nástroja, výbor sa domnieva, že vydať nariadenie je vhodná voľba kvôli rýchlemu nadobudnutiu účinnosti opatrení a ich jednotnému uplatňovaniu.

4.3 EHSV schvaľuje, že návrh v podstatnej miere zvyšuje koordináciu pri reakcii na núdzové situácie a obmedzuje priestor na vlastné rozhodovanie, ktorý v súčasnosti existuje. Právomoci Komisie sa týmto návrhom posilňujú, čo je pozitívne.

4.4 Výbor rovnako oceňuje podrobné vypracovanie pánov a opatrení pre rozličné kritické situácie a upozorňuje, že ich splnenie bude od rozličných zodpovedných subjektov vyžadovať značné úsilie v oblasti ľudských zdrojov a materiálu.

4.5 Ďalším pozitívnym aspektom je vymedzenie povinností rozličných zodpovedných subjektov v oblasti infraštruktúry podľa konkrétneho nebezpečenstva (ukazovateľ N-1). Zároveň treba zdôrazniť, že niektoré členské štáty budú musieť vynaložiť vysoké náklady na vybudovanie infraštruktúry, ktorá je na uplatňovanie tohto nariadenia potrebná.

5.1 Výbor sa domnieva, že zodpovednosť a povinnosti verejných orgánov uvedené v článku 3 ods. 1 je potrebné odlíšiť od povinností súkromných podnikov a organizácií, a preto navrhuje prepracovať ho tak, aby bolo jasné, že:

5.2 EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia (a jeho uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch) musí vo väčšej miere zohľadňovať práva spotrebiteľov, prinajmenšom tieto aspekty:

5.3 EHSV považuje za potrebné, ako sa uvádza v návrhu nariadenie, aby všetky členské štáty dokázali zabezpečiť dodávky konečným spotrebiteľom do roku 2014. Preto musia štáty naplánovať alebo vytvoriť sieť N-1 alebo zodpovedajúce skladovacie kapacity. V rokoch 2011 a 2014 vypracujú členské štáty správu o opatreniach, ktoré prijali na dosiahnutie tohto cieľa. Ak nejaký členský štát nedosiahne tento cieľ, ostatné členské štáty nebudú mať povinnosť zásobovať ho plynom v prípade obmedzených dodávok.

5.4 EHSV sa domnieva, že na domácnosti a malých odberateľov sa v prípade prerušenia dodávok musí vzťahovať špeciálna ochrana. Členské štáty sa preto musia zaviazať, že zabezpečia dodávky plynu a tepla podľa platných noriem.

5.5 EHSV sa domnieva, že v prípade obmedzených dodávok plynu musia mať všetci poskytovatelia služieb v tejto oblasti rovnakú povinnosť prijať nevyhnutné núdzové opatrenia. Len tak bude možné dlhodobo zabezpečiť spravodlivú a nediskriminačnú hospodársku súťaž na trhu s plynom v EÚ. Výnimky uvedené v návrhu Európskej komisie pre nové a malé podniky (článok 7 ods. 3) sa musia zrušiť.

5.6 V súčasnosti sa rozvíjajú projekty alternatívnych plynovodov, ktoré prinesú riešenia zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Vlády Švédska a Fínska (tak ako predtým dánska vláda) schválili 5. novembra 2009 vybudovanie dvoch paralelných plynovodov „Nord Stream“, ktoré budú prepravovať plyn z Ruska do Nemecka cez Baltické more. Mali by začať fungovať v rokoch 2011 – 2012. Plynovod „Nabucco““ rakúskeho konzorcia OMV, ktorý ráta s podporou EÚ a USA, má prepravovať plyn do Európy z regiónov Kaspického mora, strednej Ázie, Blízkeho a Stredného východu bez toho, aby prechádzal cez Rusko. Konkuruje projektu „South Stream“ (Gazprom – ENI) pre dodávky ruského plynu do Bulharska a ostatných oblastí Európy. Nepochybne vzhľadom na to, že opatrenia uvedené v návrhu nariadenia vstúpia do platnosti až v roku 2011, vynárajú sa obavy o bezpečnosť dodávok plynu v bezprostrednej budúcnosti, najmä počas zimy. EHSV verí, že európske a národné orgány uskutočnia preventívne kroky, aby sa zabránilo podobným krízam, ako bola tá, ktorá nastala v januári 2009. Jednou z možností je vytvoriť krízovú jednotku, ktorá by bola schopná rýchlo prijímať opatrenia.

5.7 Vzhľadom na cieľ tohto návrhu EHSV zdôrazňuje význam dohody medzi EÚ a Ruskom o systéme včasného varovania (early warning system) v prípade problémov s dodávkami, ktorá bola podpísaná v Moskve 16. novembra 2009, ako aj ochotu oboch strán spolupracovať v oblasti energetiky, ktorú vyjadrili na summite 18. novembra 2009 v Štokholme.

5.8 Opatrenia prijaté v rámci tretieho balíka pre vnútorný trh s energiou dopĺňajú opatrenia uvedené v návrhu nariadenia, preto je dôležité začať ho uplatňovať. Tieto opatrenia okrem iného zahŕňajú: vytvorenie národných akčných energetických plánov na boj proti „energetickej chudobe““, nezávislosť regulačných orgánov a ochranu zraniteľných spotrebiteľov prostredníctvom zákazu odpojenia v kritických obdobiach.

5.9 EHSV sa domnieva, že príslušné politické inštitúcie EÚ musia prehodnotiť politiku liberalizácie trhu s plynom, nakoľko je v protiklade s bezpečnosťou dodávok. Evert Faber van der Meulen (koordinátor štúdií EÚ, univerzita v Leidene) v tomto zmysle kritizuje „liberálne sklony“ Komisie a uvádza, že liberalizácia by mala byť len „dlhodobým“ cieľom. (Pozri „Gas Supply and EU – Russia Relations“, Dodávky plynu a vzťahy medzi EÚ a Ruskom). Niektoré skúsenosti ukázali, že deregulácia trhov nemala za následok vyššie investície do čistej energie, ani nezlepšila diverzifikáciu pri zásobovaní. Ako ukazuje príklad Veľkej Británie. „The call for a U-turn on two decades of government policy thas has created one of the most liberal energy markets came as the Comitee on Climate Change, chaired by Lord Turner, concluded that deregulated markets did not produce the needed investment in low carbon energy and a diversity of supply“ („U-turn urged on UK energy policy“, Financial Times, 12. októbra 2009). Na druhej strane proces liberalizácie a privatizácie sektora energetiky má za následok výraznú stratu kvalifikovaných pracovných miest. Odhaduje sa, že liberalizácia trhu s elektrickou energiou spôsobila stratu 34 % pracovných miest v EÚ – 15 (príklady strát v členských štátoch: Nemecko 34 %, Taliansko 40 %, Holandsko 39 %, Španielsko 34 %, Švédsko 33 %), zatiaľ čo v prípade trhu s plynom bola v 12 členských štátoch (CZ, DK, DE, ES, IT, LV, LT, HU, AT, PT, SI, FI) zaznamená strata 12 % v priebehu štyroch rokov. (C. Hermann a R. Atuzmüller, 2008, „Liberalisation and Privatisation of Public Services and de Impact on Emplyment, Working Conditions and Labour Relations“, Liberalizácia a privatizácia verejných služieb a vplyv na zamestnanosť, pracovné podmienky a pracovné vzťahy, Transfer, leto 2008, zväzok 14, číslo 2, s. 303).

5.10 EHSV poukazuje na to, že vzhľadom na zložitosť témy a jej strategický charakter majú členské štáty právomoc prijímať zásadné rozhodnutia o bezpečnosti dodávok, ktoré dopĺňajú opatrenia uvedené v tomto návrhu. Ide o rozhodnutia o prepravných sieťach, obnoviteľných zdrojoch a úspore energie. Kríza v roku 2009 nepochybne preukázala, že v núdzových situáciách je potrebná väčšia solidarita a spolupráca v rámci EÚ. Toto nariadenie je v tomto zmysle dôležitým krokom, ale jeho účinnosť závisí od jeho striktného uplatňovania v stanovenom termíne.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI